17. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem za podporu a chcel by som ešte rozvinúť tú myšlienku v tom, že viem o tom, že v súvislosti s tým, že sa do istej miery skomplikuje spôsob hlasovania pri hlasovaní vlastníkov bytov v bytových domoch, že sa napríklad v Čechách rozvinula veľmi dobrá prax o tom, že rôzne firmy poskytujú komplexné alebo aj menej komplexné služby, pokiaľ ide o spravovanie bytových domov. Čiže spočítavanie hlasov, čo je nejaká komplikácia, ktorá je v podstate vždycky prítomná pri demokracii, akákoľvek už táto je, pretože keď sa má vyjadriť názor nejak demokraticky, tak to je vždy zložitejšie, ako keď sa o názor nezaujímame. Tak vždycky sa, verím teda, že sa nájdu rôzne podniky, ktoré budú vedieť vlastníkom a správcom bytov v bytových domoch s týmto problémom pomôcť a bude to na prospech všetkých. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
A budeme pokračovať návrhom poslancov Branislava Gröhlinga, Eugena Jurzycu, Martina Klusa a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (tlač 531).
Pán poslanec Gröhling, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga, Eugena Jurzycu, Martina Klusa a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 531.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, predkladáme na toto rokovanie a pojednáva hlavne o jednej veci, a to o rozšírení trhu s učebnicami. Slovenská republika je ako jedna z mála krajín, nemá absolútne otvorený trh s učebnicami ani rozšírený trh s učebnicami. Vo výchovno-vzdelávacom procese je možné používať len učebnice so schvaľovacou doložkou, ktorá je zároveň financovaná štátom, ale učebnice s odporúčacou doložkou, ktoré štát nemá povinnosť financovať, ale má len možnosť ich financovať, a pokiaľ majú školy o takéto učebnice záujem, musia si ich vo väčšine prípadov zakúpiť z vlastných finančných prostriedkov.
Takéto obmedzenie má priamy vplyv na udržanie konkurenčného prostredia pri tvorbe vydávania učebníc a v konečnom dôsledku spôsobuje utlmenie všetkých progresívnych a nových vzdelávacích metód a to sa náležite potom aj odráža v kvalite vzdelania žiakov.
Nosnou myšlienkou návrhu, ktorý prinášame, a primárnym cieľom celej zmeny a koncepcie vo vydávaní, obstarávaní a používaní učebníc v školách je úplne v určitom časovom horizonte otvoriť trh s učebnicami. Prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľu však je predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa aj ostatný návrh, dopĺňa návrh zákona 597 o financovaní základných škôl. Návrh zákona ruší delenie učebníc na učebnice so schvaľovacou doložkou a odporúčacou doložkou a školám sa poskytuje možnosť, aby sa samy rozhodli, ktoré učebnice budú vo výchovno-vzdelávacom procese využívať. Školy si tak budú môcť vybrať zo všetkých kníh, ktorým bola ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, prípadne aj ministerstvu zdravotníctva udelená aj odporúčacia doložka.
Predkladaný návrh zákona má zároveň za cieľ zabezpečiť, aby školy pri svojom výbere učebníc neboli ovplyvňované zdrojom ich financovania, nakoľko sa finančné prostriedky určené na zakúpenie učebníc stanú súčasťou normatívneho príspevku na žiaka. V rámci trojročného obdobia, ktoré navrhujeme, súčasne navrhujeme aj zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré sa budú môcť použiť na zakúpenie týchto nových učebníc, a zároveň sa im umožní vyberať si zo širokej ponuky učebníc. Počas tohto prechodného obdobia bude potrebné, samozrejme, sledovať správanie škôl pri obstarávaní nových učebníc a vyhodnocovať, do akej miery aktívne využívajú túto možnosť.
Ďakujem vám veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne.
Teraz odovzdávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Sopkovi. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak tu máme nejakých, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedú, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Gröhling, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte vysvetliť opodstatnenie nasledujúceho návrhu, v ktorom chceme umožniť školám vyberať si učebnice podľa vlastného uváženia, v ktorom, z odporúčacej aj schvaľovacej doložky, a zavádzame aj povinnosť pre ministerstvo poskytovať príspevok na učebnice priamo školám.
Ja začnem iba veľmi krátkym úvodom o tom, čo hovoria rôzne štúdiá, publikácie o našom trhu s učebnicami, resp. o obstarávaní a kvalite učebníc na Slovensku.
PISA 2012 prezentuje, že riaditelia škôl, ktorí reprezentujú až 80 % žiakov, uviedli, že možnosti ich školy sú limitované nedostatkom alebo kvalitou učebného materiálu, teda učebníc, a je to úplne najhorší výsledok zo všetkých testovaných krajín. Teda v kvalite a dostupnosti učebníc dosiahlo Slovensko ten najhorší výsledok.
V TALIS 2013 nás riaditelia škôl reprezentujúci až 82 % učiteľov uviedli, že škola je limitovaná zabezpečovať kvalitné vzdelávanie pre nedostatok alebo nevhodnosť učebného materiálu. V kvalite a dostupnosti učebníc v TALIS-e 2013 opäť najhorší výsledok zo všetkých krajín.
V 2013 správa o stave školstva upozorňuje na kvalitu a nedostatok učebníc a navrhuje postupne, či už spojiť schvaľovaciu a odporúčaciu doložku, ale aj otvoriť trh s učebnicami na následnom vyhodnocovaní prechodného obdobia.
V januári 2016 na tento problém upozorňuje aj Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý opäť sa pohráva so slovnými spojeniami otvoriť trh s učebnicami alebo spájať odporúčaciu a schvaľovaciu doložku.
Otvorenie trhu s učebnicami má už veľmi dlhodobo v programe aj strana SaS, preto podávame tento návrh, ktorý umožňuje školám vyberať si z ponuky učebníc, ktoré sa momentálne rozdeľujú na odporúčaciu a schvaľovaciu, a taktiež zavádzame povinnosť, aby ministerstvo školstva presunulo príspevok na učebnice priamo do normatívu, do jednej z časti, ktorú, predpokladám, že pán kolega Sopko sa bude k tomu vyjadrovať, a mohli by sme to upraviť, ak tento návrh prejde aj do druhého čítania.
K dvom pre mňa zásadným veciam, ktoré sú v tomto návrhu, a to, že návrh ruší príspevok školám, na ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, na zakúpenie aj učebníc a finančné prostriedky na zakúpenie učebníc sa stávajú súčasťou normatívneho príspevku podľa § 4 tohto zákona. Teda normatívny príspevok na zakúpenie odporúčaných učebníc, odporúčaných učebných textov alebo odporúčaných pracovných zošitov bude tvoriť súčasť prevádzkového normatívu, o ktorom som už rozprával a asi budeme tu mať ďalšie, ďalšie vyjadrenie od kolegu. Tým sa však zakotvuje aj povinnosť ministerstva financovať nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v rovnakej miere pre každú jednu školu na rozdiel od súčasného stavu, kedy ministerstvo investuje len do učebníc pre tie-ktoré školy, ktoré to považujú za najnutnejšie.
Zároveň v súčasnosti ani ministerstvo nemá povinnosť prispievať na učebnice s odporúčacou doložkou, ale má iba možnosť poskytovať na zakúpenie týchto učebníc príspevok podľa § 7, čo sa však, samozrejme, nedeje. A ak by som mal tú možnosť ukázať vám graf, tak by som ukázal, za ostatných desať rokov ako sa znižujú investície na nákup učebníc a aké množstvo požadujú školy, čo sa týka dodania učebníc. V ostatných rokoch to bolo 3,6 mil. kusov učebníc, bolo vykrytých iba 1,6 mil., čo sa týka finančných objemov, na začiatku pred niekoľkými rokmi to bolo až vo výške 10 mil. a ostatné roky to je iba 5,5 mil. eur, ktoré sa investujú na nákup učebníc.
Cieľom tohto návrhu je teda zabezpečiť, aby učebnice s odporúčacou doložkou boli financované zo štátneho rozpočtu, a prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je začlenenie nákladov na učebnice do normatívneho príspevku na žiaka, konkrétne do prevádzkového normatívu. Výška teda prevádzkového normatívu potom bude závisieť aj od výšky nákladov za zakúpenie učebníc.
Vzhľadom, samozrejme, na navrhovanú zmenu vo financovaní učebníc je potrebné aj novelizovať nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu týchto finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Návrhom novelizácie je aj ustanovenie v § 13, kde sa kompletne mení celá koncepcia tvorby vydávania, odporúčania učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktoré majú používať vo výchovno-vzdelávacom procese. V súčasnosti sa knihy vydávajú a tvoria v súlade s plánom zabezpečenia učebníc ministerstva školstva. Tieto učebnice potom získavajú schvaľovaciu doložku a obstaranie týchto učebníc pre školu je v plnej miere hradené zo štátneho rozpočtu. Iné publikácie je možné opatriť iba odporúčacou doložkou a rovnako v nich je možné v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu, avšak škole nevzniká absolútne žiadny právny návrh na úhradu nákladov na ich kúpu. Vo väčšine prípadov teda môže ísť o učebnice, ktoré majú minimálne rovnakú kvalitu, resp. sú vhodnejšie vzhľadom na jednotlivé špecifiká alebo špecifické podmienky tej danej školy. Preto zásadným prvkom tohto návrhu je odstrániť túto dvojkoľajnosť schvaľovacej a odporúčacej doložky, aj keď ministerstvo bude mať naďalej kompetenciu obstarávať a vydávať nové učebnice podľa svojho zámeru obsiahnutého v pláne zabezpečenia učebníc. Po novom budú týmto učebniciam na rovnakú úroveň postavené aj učebnice v rámci odporúčaného, doložky. Dávame v tomto návrhu trojročné prechodné obdobie, kedy sa má pozorovať, ako budú čerpať jednotlivé učebnice, z ktorých zložiek, či už zo schvaľovacieho, alebo odporúčacieho, a následne aby sa vyhodnotil celý tento proces a mohli by sme po troch rokoch, po nasýtení trhu s učebnicami, prejsť k absolútnemu uvoľneniu trhu a pripraviť sa aj na to, čo používajú absolútne všetky ostatné vzdelávacie procesy v okolitých krajinách.
Ďakujem.

Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ctené poslanecké kolegyne, vážení páni poslanci, dovolím si vystúpiť i ja k tejto téme a som veľmi rád, že ideme riešiť tému, ktorá vôbec nie je nová, a to je učebnicová politika na Slovensku. Je to téma, o ktorej sa už dlho hovorí aj hovorilo v minulosti. Námatkovo spomeniem, keď vidím pána poslanca Jurzycu, moje prvé vôbec verejné vystúpenie bolo práve s ním v jednej, v jednom večere na tému, kde sme sa bavili aj o otvorení učebnicovej politiky, no a odvtedy prebehlo už veľmi veľa rokov a dá sa povedať, že sme sa vlastne nikam neposunuli. Máme tu prijaté niektoré opatrenia, ktoré umožňujú dneska riešiť trošku flexibilnejšie aspoň učebnice cudzích jazykov, ale to je všetko stále málo.
Využívam to, že naozaj sme v prvom čítaní, kde sa má hovoriť o filozofii každého jedného návrhu zákona, a dovoľte mi ísť trošku hlbšie aj do tejto témy, pretože jednak je ťažké dnes hovoriť mne, ale bol som známy tým, ako som častokrát hovorieval pri akýchkoľvek nedostatkoch, ktoré sa v školstve vyskytujú, že: "Á, tí učitelia to predsa len vždy zvládnu." Je to chybný predpoklad hlavne v tom pohľade, že váľať to na, stále na plecia konkrétnych jedincov, ak chýbajú kvalitné vyučovacie materiály pri vyučovacom procese, na nich a dúfať tajne, že to stále zvládnu, je veľmi zlé.
Už reformou v roku 2008 sme docielili fakt, že veľa učiteľov by sa mohlo dneska prešpecializovať na tvorcov vzdelávacích materiálov. Je to v poriadku, oni najlepšie poznajú svojich žiakov aj študentov a vedia, akým spôsobom, ktorým materiálom môžu pomôcť, aby sa splnili dané ciele pre každý jeden predmet. Ale takto ich postaviť pred hotovú vec a neustále len počúvať konštatovania, aké sú v súčasnosti tie učebnice nie dobré, ako stoja v sklade, často učebnice, ktoré boli vydané, boli distribuované na školy, ale sú v sklade a často sa používajú učebnice skôr staršie alebo iné vzdelávacie materiály, alebo si sami robia tie vzdelávacie materiály. To už treba raz konečne nahlas povedať.
Potrebujeme úplne prekopať učebnicovú politiku. Spolu s kolegom Gröhlingom sme boli predsa aj na prednáške profesora Hrnkoviča, ktorý k nám prišiel až z Zürichu, a dovoľte mi odcitovať, ako on charakterizoval svoj postoj k súčasným učebniciam. Citujem: "Súčasné učebnice sú písané pre učiteľov. Učebnice nie sú písané na to, aby sa v nich žiaci dokázali samostatne už od raného veku učiť. Môžme si o fínskom modeli myslieť, čo chceme, ale tento systém je úspešný práve preto, že vyprodukoval učebnice, s ktorými, aj keď je dieťa 3 až 4 týždne choré doma, dokáže s ľahkou pomocou rodičov všetko to, čo sa v škole odohráva, doštudovať. Tie učebnice sú spravené tak, že sú pochopiteľné, ten tréning je tam dostatočný a deti s týmto materiálom vedia samostatne pracovať."
Ja sa pýtam a určite so mnou aj vy ostatní, ktorí sa tejto téme venujete, čo sa musí zmeniť preto, aby sme naozaj pochopili, že tie učebnice majú byť hlavne pre deti, majú byť pre nich čo najpochopiteľnejšie.
Ďalšiu vec, ktorú by som pripomenul, je, že rozhodne by som nechcel viazať financie na učebnice na normatív. Skôr by som šiel cestou osobitného nenormatívneho príspevku. Totižto školy vedia veľmi dobre, ako to dopadne, keď sa niečo dá nie napevno do normatívu. Obávajú sa oprávnene, že to skôr pôjde do energií. A na to potrebné, na tie knihy a aj pracovné zošity neostáva. Teda vymyslieť model, aby s ohľadom na počet žiakov s výberom školy teraz si už potom vyberie danú učebnicu alebo daný pracovný zošit, toto bolo plne hradené a aby školy si vybrali, čo naozaj potrebujú. A toto bolo hradené zo štátu.
A tiež treba urobiť všetko pre to, aby sme motivovali ľudí, aby nám učebnice, aké potrebujeme, začali písať. Ak ich nemáme, urobme zase všetko pre to, aby sa to naučili aj využitím zahraničných skúseností, ale hlavne začnime už niečo pre to robiť.
Preto aj ja z tohto miesta vyzývam ministerstvo školstva, nech naozaj začne pracovať na reálnej učebnicovej politike, ktorá bude zameraná pre deti. A potom to pôjde lepšie.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Gröhling, nech sa páči.