17. schôdza

Ďakujem za slovo. Edo, výborný postreh, čo sa týka toho, že ani zmena tohto zákona, o ktorom naozaj hovoríme, že môže byť protiústavný, nám negarantuje, že tie peniaze navyše, tých 30 mil., nakoniec zaplatíme. To znamená, že len sa potvrdzuje, že skutočným dôvodom, prečo tu dnes rokujeme v takto skrátenom konaní o zmene zákona, nie je ani tá cena, s ktorou vlastne ministerstvo sem prišlo, zmena ceny pozemku, ale niečo, o čom nevieme a budú to sankcie, ktoré od nás bude žiadať koncesionár. A ja by som naozaj chcel počuť zo strany ministerstva, čo to je. Čo je naozaj reálnym dôvodom a skutočným dôvodom, prečo tu o tomto zákone rokujeme za tri pracovné dni.

Pán poslanec Heger, dovolím si ťa trochu poopraviť, keď si hovoril o tom, že tie stavby, ktoré v rámci predbežnej držby budú postavené, budú musieť byť odstrániteľné. No, odstrániteľná je akákoľvek stavba a keď sme aj tak teda o tom hovorili v prvom čítaní aj na výbore, aj teda verejne, keď sa to diskutuje, no neviem si predstaviť, aká stavba je neodstrániteľná. Samozrejme, že keď sa to bude diať a keď budú stavať na cudzích nevyvlastnených pozemkoch, tak pochopiteľne, že budú počítať s tým, že súdy to nakoniec vyvlastnia a nebudú musieť nič odstraňovať. Ale teoreticky odstrániteľné je čokoľvek, teoreticky je možné čokoľvek navrátiť do pôvodného stavu s výnimkou možno zbúrania nejakej historicky cennej alebo inak cennej budovy, čiže vlastne nazveme to predbežná držba. Povieme, že musí to byť navrátiteľné do pôvodného stavu, ale de facto to tu bude to isté, čo to bolo za pána ministra Vážneho, bude sa stavať na cudzích pozemkoch.
A zvlášť pikantné je aj to, že nestačí, že ideme schvaľovať zákon, ktorý je veľmi pravdepodobne protiústavný, tak ešte teraz v rámci pozmeňujúceho návrhu tam pripojíme aj rozpor s Aarhuským dohovorom a nepreskúmať alebo teda nemožnosť, nepriznanie možnosti odkladného účinku správnej žalobe. Čiže nestačí problém, ktorý budeme mať vo vzťahu k ústave, musíme porušovať aj naše medzinárodné záväzky. Výborne, gratulujem!

Ďakujem, Edo, že si poukázal aj na právne problémy, ktoré sú v súvislosti s týmto návrhom zákona. Doplním ťa poznámkou k tomu, že táto právna úprava počíta s tým, že sa bude vzťahovať na stavebníkov, ktorí nie sú vlastníkmi stavby alebo pozemku. Takýmto spôsobom môže dochádzať k porušovaniu vlastníckych práv majiteľov pozemkov. To, že stavebník predloží doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania, nepovažujem za dostačujúce a správne. Rovnako môže dochádzať k zneužitiu inštitútu vyvlastnenia ako takého, keďže sa jedná o úseky, kadiaľ má viesť diaľnica, vždy bude možné ako dôvod vyvlastnenia uviesť § 2 ods. 1 písm. b) o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže zrejme, ako sa zhodujú aj odborníci v stavbárstve, oni hovoria o tom, že jednoznačne podľa ich úsudku tento zákon bude protiústavný.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Budem reagovať na kolegu Dostála. Ďakujem, že si to takto plasticky vykreslil. Áno, ono keď vlastne každá stavba je odstrániteľná, ale tu mi potom automaticky vyskakuje na myseľ, aké náklady s tým odstránením budú spojené a opäť sú to náklady, ktoré predražujú vlastne celú túto stavbu. Takže toto sú opäť, ukazujú sa tu ďalšie riziká, ďalšie či už skryté alebo teraz odkryté náklady, ktoré môžu nastať, ktoré tu prichádzajú do úvahy, sú potenciálne a nevieme v tomto momente určiť, či sa tak stane alebo nie. Ale ak sa tak stane, tak vidíme, že si zarábame na ďalšie a ďalšie problémy.
K tomu druhému, tomu dohovoru, ak teda takýto právny stav nastane, že schválime teda aj túto spoločnú správu, aj tento pozmeňujúci návrh, tak viac-menej dávame vláde do rúk, či už tejto alebo budúcej, nástroj, ktorá keď si povie niekedy v budúcnosti, že postavím diaľnicu aj cez TANAP, tak svojím spôsobom nik ju nebude vedieť zastaviť, pretože nebude možno voči tomu nejako konať a odvolať. Takže toto je ten odkladný účinok, takže toto je podľa mňa veľký problém a naozaj je proste úplne nevyhnutné, aby táto situácia bola preverená. A ak to tak je, tak okamžite, aby práve táto časť bola vyňatá z tej spoločnej správy a pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, na celej tejto veci sa mi nepáčia dve veci. Hlavne sa mi nepáči ten princíp, že tu teraz jednak ad hoc lepíme nejaké paragrafy vytrhnuté z kontextu a ideme ich napasovať na stavebné konanie doslova na hrane s ústavou, všetko sa to deje napochytre a iba preto, že súčasná vládna garnitúra ľuďom niečo sľúbila, čo nedokázala splniť. Ale o vyvlastňovaní a aj o zrýchlenom procese sa dostatočne vyjadrili moji predrečníci, či už v prvom čítaní, alebo aj teraz.
Sústredím sa na tú druhú vec, ktorá má trápi, a síce, že robíme niečo, o čom vôbec nemáme istotu, že to naozaj potrebujeme. Ja vám kladiem, pán minister, otázku a prosím vás, aby ste mi na ňu odpovedali, ako je to možné, že staviame takéto veľké stavby, nielen obchvat, kvôli ktorému tu musíme teraz narýchlo schvaľovať nejaké pochybné paragrafy. Kto povedal, že práve táto stavba má mať prioritu pred ostatnými stavbami, že to majú byť práve diaľnice a obchvaty v zásobníku investičných projektov, ktoré by pomohli dopravnej situácii na Slovensku? Viackrát tu odznelo, že odborná obec nie je presvedčená, že obchvatom sa dopravná situácia v Bratislave výrazne zlepší. Takže ak mi; moja otázka znie, na základe akej koncepcie sa s takýmito stavbami vôbec začalo.
Ak máte, pán minister, na jazyku odpoveď, že predsa máme národný strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030, tak vás musím upozorniť na to, že je to bezzubý materiál do šuflíka, urobený iba preto, aby sme splnili ex ante kondicionalitu, teda bezvýhradnú podmienku Bruselu na to, aby nám vôbec neboli odopreté eurofondy na celú prioritu dopravy. Je bezzubý a čisto formálny preto, lebo mu chýba vykonávacia časť a tá mu musí chýbať, pretože sa nemá na čo napojiť, lebo logicky by mala totiž korešpondovať s regionálnymi plánovacími dokumentmi, dopravnými generelmi, a najmä plánmi udržateľnej mobility spracovanými na úrovni samosprávnych krajov a krajských miest. Vo vašej vlastnej metodike, ktorú na ich vypracovanie, teda na vypracovanie plánov udržateľnej mobility, vaše ministerstvo vypracovalo na konci roku 2015, sa uvádza nutnosť prepojenia regionálnych plánov udržateľnej mobility a národnej stratégie dopravy a to najmä v otázke zberu a analýzy dát, ale aj v otázke stanovenia cieľov a opatrení, ktoré sa zase logicky majú pretavovať do nejakého zásobníka projektov a investícií. Odporúčam schému podľa odporúčaní Jasper na strane 39 tejto metodiky.
A tiež sa vás pýtam, pán minister, kde sú podľa vás tieto dokumenty, tieto plány udržateľnej mobility, tzv. PUM-y, o ktoré sa mala opierať národná stratégia rozvoja dopravy. Viete to? Vy možno nie, vy ste relatívne krátko ministrom a nemusíte vedieť všetko, ale my všetci, ktorí v krajských mestách a v samosprávnych krajoch čakáme na tie slávne eurofondy ako na zmilovanie božie a z ktorých by mali byť mestám a krajom preplatené aj tieto plány udržateľnej mobility, tak my to vieme veľmi dobre. Nie sú nikde, neexistujú, teda konkrétne v Trenčianskom samosprávnom kraji sa ešte len teraz možno začínajú obstarávať, ako keby sa tam niekde čakalo na nejaký pokyn alebo čo, lebo predbežné ponuky vlastne ešte ani nemáme. Ale čo je paradox, tak tie, ktoré si dalo urobiť na vypracovanie takéhoto plánu udržateľnej mobility krajské mesto Trenčín, podľa mojej poslednej informácie to urobilo teraz nedávno, dalo si takéto predbežné ponuky urobiť, vypracovať piatim firmám a skúste si tipnúť, koľko sa vyšplhala priemerná ponuka. Je to 920-tisíc euro. Perličkou je, že štyri z tých oslovených firiem boli tie, ktoré mestu odporučilo ministerstvo pôdohospodárstva, resp. preň vypracovávali benchmark, podľa ktorého na začiatku procesu sami odporučili polovičnú sumu. 920-tisíc euro za jeden strategický dokument pre krajské mesto! A môžete hádať, ktoré tie firmy to boli. Ak hádate, tak hádate správne, boli to Deloitte a im podobní.
Ja viem, že toto maslo zhodou okolností teraz nepadá na vašu hlavu, lebo riadiacim orgánom pre túto časť eurofondov, z ktorých mali byť platené takzvané PUM-y, tie plány udržateľnej mobility, je ministerstvo pôdohospodárstva. Evidentne však vo vláde nevie ľavá ruka, čo robí pravá. Každý rezort si tam robí svoje, len aby sa čerpalo. Takže ako som hovorila aj pri prvom čítaní k tomuto návrhu, v tejto krajine nie je podstatným robiť logické trvalo udržateľné riešenia pre rozvoj regiónov, pre mestá a kraje a nebodaj pre ľudí, nie je tu podstatným robiť veci zmysluplne. Podstatným je čerpať, čerpať a čerpať, urobiť všetko preto, aby to v danom rezorte bolo čo najviac, je jedno, či sú to eurofondy, alebo štátne peniaze z daní občanov, toto je mantra tejto banánovej vlády – prečerpať. Preinvestovať, čo najviac to ide, aj za cenu porušovania ústavy, aj za cenu vyvlastňovania pozemkov, stoj čo stoj, bezbreho, obludne a bez obalu alebo aj do alobalu.
Neviem, či vás má potešiť fakt, že situácia sa opakuje naprieč ministerstvami, a teda nie ste v tom sám, ale je fakt aj to, že na vašom ministerstve sú konkrétni ľudia, ktorí sú súčasťou chobotnice, ktorá si svojimi chápadlami privlastňuje a vyciciava všetko, čo sa ešte dá. Je to obludné a je načase volať po zodpovednosti a žiadať hlavy aj na vašom ministerstve.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci Národnej rady, skúsil som si zapisovať tie veci, ktoré si myslím, že tu odzneli dôležité podľa, z úst vystupujúcich. Niektoré, možno aj v tomto zhone sú niektoré dáta nie úplne presné. Napríklad to, že sa, kto sa dohodol, dostal viac o 20 percent. Neni to 20 %, je to 1,2 percenta. Napríklad čo Marosz hovoril, že výkupy v Ivanke, poplietol trošku výkupy v Ivanke s D1 s D4. Treba si to trošku overiť, lebo to nie je jedno, aby sme si to nerobili tu. A, samozrejme, ďalší. No hlavne išlo o to, že my tu prejudikujeme to, že tento náš návrh je protiústavný. Samozrejme, toto bude skúmať, určite dáte podanie na Ústavný súd, ale všetci tu už prejudikujeme to, že tento zákon je neústavný. To, čo hovoril aj pán Dostál.
Zabudol ste tam povedať, pán Dostál, že nenávratné stavby. To vám vypadlo, keď ste čítal text Ústavného súdu, tam sú takisto napísané nenávratné stavby, že tam môžu byť. Čiže v tomto vidím tiež ako trošku, možnože to vypadlo nie náhodou alebo náhodou, neviem to už posúdiť.
Samozrejme, to, čo povedal aj pán Ivan ohľadom PPP projektov. Áno, možno Ivan, pán Ivan, máte pravdu, že najprv sa museli vykúpiť všetky pozemky a potom sa mala podpísať zmluva. Neviem, ten stav predtým bol jaký. Samozrejme, môže sa to použiť pri ďalších projektoch, ktoré budú PPP. Samozrejme, nebránim sa tomu asi, asi to by tu nebolo. Ale neviem ani tam posúdiť, že jak dlho by sme vykupovali tie pozemky za tohto stavu, ktorý je teraz, možnože ešte dávno by sme zmluvy nemali podpísané. Možnože by už ten koncesionár odišiel. Takže my konáme v rámci toho, aby aj koncesionár tu ostal a aby sme neplatili na záver tohto diela, lebo bude sa odpočet robiť na záver ukončení týchto dvoch diaľnic E7, D4 koncesionárom. Takže, samozrejme, tam bude ešte napojenie D4, D1, to bude jedna stavba, ktorá musí byť zazmluvnená a, samozrejme, tieto pochody ovplyvnia aj to, že koľko môže byť, prejudikujeme, koľko môže byť, čo nám koncesionár na konci stavby môže povedať, že máme zaplatiť. Myslím si, že teraz toto tu v tomto momente nehrozí, a preto musíme konať a konáme týmto spôsobom. Ako som už viackrát povedal, koncesionár môže nastúpiť na rôzne ďalšie úseky, ktoré sú vysporiadané, má stavebné povolenie, robí tam napríklad z Holíc, ide dopredu, robia tam veci, ktoré má naplánované, samozrejme, tam, kde nevieme toto, toto, mu ako na základe stavebného povolenia dať tie úseky, tak tam je problém, ktorý riešime týmto zákonom. Hovoril ste aj o dlhovej brzde, pozrite sa, to bude ďalšie kolo rokovania, ja by som sa k tomu nejak extra nevyjadroval.
Pán Simon nie je tu, ale odpoviem. Áno, pán Simon dal návrh, jak by sa to dalo vyriešiť. Do budúcna, nech sa páči, je možnosť dať zákon do Národnej rady, aby sa vyriešili, lebo odzneli aj také veci tu, že prečo je teraz vykupované, vykupované tieto nehnuteľnosti ako stavebný pozemok, prečo to neni vykupované ako orná pôda v tej cene, závisí aj toto, povedal pán Simon. Samozrejme, keď už viem, že tam bude nejaká stavba, tak to je stavebný pozemok podľa môjho názoru, nie je to orná pôda, lebo sa z toho vyberá, takže je tam ďalší proces, ktorý musia preriešiť.
Pán Dostál, Štrpka, myslím, kancelária má uzavretú zmluvu s Národnou diaľničnou spoločnosťou na trasu D4, R7. Je to vonku. Nech sa páči, môžte sa na to pozrieť. Pozvali tam ďalších odborníkov, aby tá skupina bola, ako som hovoril, z ministerstva spravodlivosti, z dopravy, z Úradu vlády, aby tí právnici, koľko právnikov, toľko názorov, si myslím, preto to tak bolo, ale, samozrejme, je to zazmluvnené.
A ešte tu boli niektoré. Pán Heger, zodpovednosť. Samozrejme áno, zodpovednosť do rúk súdov dávame, ale vždycky, viete, NDS-ka má právo, keď súd rozhodne na základe tohto, že niekomu dá cenu, aká je, tak Národná diaľničná spoločnosť má právo sa odvolať, keď nebude súhlasiť s tou cenou, keď si myslíme, že nebude v takej, v tých formách, čo súdni znalci určia. Určite súdy vyžiadajú dva-tri súdnoznalecké posudky, aby vedeli rozhodnúť, takže v tomto kole, myslím si, že malo by to byť čisté, ale vždycky je tá možnosť sa odvolania aj zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti.
A, pán Beblavý, áno, stále sa bavíme o tých zverejneniach, na to som už povedal môj názor. Ja s tým absolútne nemám problém zverejniť všetky dáta, všetky, všetky údaje, kto tam kupoval pozemky. Je s tým jeden problém, ak tam nezverejní rodné číslo a trvalé bydlisko, môže byť niekto toho istého mena upodozrievaný tým, že tam má pozemok a nemá s tým nič spoločného. Ak tam neuvedieme trvalé bydlisko a rodné číslo, aby ste to mohli skontrolovať a v tomto momente sa to nedá, takže môže to byť problém, pretože ja musím, komu zverejním na jeho meno a pod rodným číslom zmluvu, tak sa s ním musím dohodnúť, že s tým súhlasí. V tomto momente to takto nie je. Ale hovorím, ja osobne nemám s tým problém zverejniť všetky, nech, to Transparency International dal to na súd, súd ak vynesie verdikt, že máme právo s týmito údajmi zverejniť všetky zmluvy, verte tomu, dám príkaz druhý deň Národnej diaľničnej spoločnosti, nech 11-tisíc zmlúv nech zverejní a bude to tak, ako má byť, a nemám s tým absolútne problém.
Myslím si, že, myslím si, že o ostatných veciach sme už hovorili aj minulý týždeň aj na výboroch, takže, vážení páni poslanci, je to na zvážení, vaše rozhodnutie, jak budete hlasovať. Toto sme našli riešenie a je to riešenie proti tým, ktorí sa nevieme dohodnúť. Nie je to; vy ste ešte, pán Marosz, sa pozerám na vás, hovorili ste, že áno, boli tam medzitým úmrtia dve, dve veci sa riešili, dve, dve vám hovorím, tu som dostal esemesku, jedno sa vyriešilo a tam sa to rieši ako neznámy, keď nenastúpi niekto z dedičského konania, tak ako sa koná podľa zákona, ktorý je platný na pozemkovom fonde, na základe toho konáme. Ide to, jeden ostal tam, jeden je vyriešený, ale medzitým môže aj dneska, aj zajtra niekto umrieť, budeme to musieť riešiť. Žiaľ, nech sa tomu tak nestane, samozrejme, ale tie veci, tie veci idú tak, jako majú byť.
Takže to je z mojej strany všetko. Ďakujem, prajem príjemný deň.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Je to spoločný návrh viacerých poslancov a podpísaní sme spolu s pánom podpredsedom parlamentu Glváčom.
Pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda uviesť návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky, ktorú predkladáme, ako som už uviedol, s pánom podpredsedom Glváčom.
Slovenská republika, rovnako ako aj spojenci v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii sa nachádzajú v čoraz menej predvídateľnom bezpečnostnom prostredí, ktoré je charakterizované novými typmi hybridných hrozieb, nárastom terorizmu, ozbrojenými konfliktami rôznej intenzity blízko hraníc Európskej únie, ale aj neustávajúcim migračným tlakom. Bezpečnostné prostredie, v ktorom sa nachádzame, je jednoducho najmenej stabilné za posledné desaťročia a, samozrejme, to má vplyv aj na postavenie a pozíciu Slovenskej republiky.
Prvoradou úlohou štátu a jeho reprezentantov voči občanom je maximalizácia bezpečnosti. Pre jej zabezpečenie sú základným predpokladom stabilné a predvídateľné výdavky na obranu, tak aby ozbrojené sily Slovenskej republiky boli schopné adekvátne čeliť bezpečnostným hrozbám súčasného sveta a zároveň, aby sme boli platnou súčasťou Severoatlantickej aliancie, ktorá primárne túto bezpečnosť zaisťuje.
Netreba si ani zvlášť pripomínať, že naše ozbrojené sily nevyhnutne potrebujú investície na ich chod a ďalšiu modernizáciu. Nedostatočná záruka stability výdavkov na obranu môže vážne ohroziť plnenie plánov, ktoré súvisia s rozvojom slovenských ozbrojených síl. Treba spomenúť, že pre úspešné plánovanie je práve stabilný, predvídateľný výhľad dôležitý a pre vojenských plánovačov priam rozhodujúci.
Dôležitá je iste aj účelnosť a efektívnosť vynaloženia týchto prostriedkov. Očakávame, že v krátkom čase budú zverejnené jasné plány postupu pri modernizácii našich ozbrojených síl. Aké sily, aké prostriedky sú potrebné k tomu, aby naša obrana bola posilnená, dokázala byť dostatočne flexibilná a pripravená na adekvátnu odpoveď na bezpečnostné hrozby, ktoré dnešný neistý svet prináša a z ktorých niektoré som uviedol na začiatku.
Viac ako predtým sa zvyšuje tiež potreba kolektívnej súdržnosti spojencov. Spolu s ostatnými sme vyjadrili pripravenosť adekvátne navýšiť prostriedky na obranu. Teraz je čas, aby sme sa k takémuto záväzku v tomto volebnom období jasne prihlásili. Z týchto dôvodov predkladáme Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky. Považujeme za dôležité, aby najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje okrem iného aj o štátnom rozpočte, deklaroval svoju pripravenosť podporiť rozpočtové výdavky na obranu Slovenskej republiky, tak aby do konca VII. volebného obdobia, teda do roku 2020, dosiahli výšku 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Rovnako považujeme za dôležité, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila svoju podporu pripravovaným plánom na modernizáciu a rozvoj bezpečnostného systému Slovenskej republiky a ozbrojených síl a tiež, aby vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby s Národnou radou pravidelne konzultovala tieto avizované plány rozvoja ozbrojených síl.
Toľko v krátkosti, toľko v krátkosti k obsahu deklarácie.
Chcel by som ďalej na tomto mieste zdôrazniť, aby som uviedol celkový kontext, v ktorom sa nachádzame a v ktorom deklaráciu prijímame, že medzinárodná situácia je v súčasnosti v mnohých ohľadoch priam alarmujúca, máme konflikt u nášho východného, vojenský konflikt u nášho východného suseda. Máme, a denne to vidíme na správach, prebúdzajúci sa Balkán, vnímame rozkladné tendencie v organizáciách, od ktorých odvíjame aj samotný základ našej existencie. A potom je tu aj neustávajúci migračný tlak, terorizmus a mnohé ďalšie hrozby, ktoré robia náš svet menej bezpečný, ako sa nám to ešte donedávna a povedzme aj v čase, keď sme vstupovali do Európskej únie alebo NATO, mohlo zdať.
Nedávno sme si pripomenuli výročie konca druhej svetovej vojny, znovu vidíme veľmi destabilizujúcu situáciu a vyzerá to, ako keby sme si nezobrali žiadne poučenie. Uspokojení pocitom relatívneho bezpečia dávali spojenci na európskom kontinente v posledných rokoch do obrany stále menej finančných prostriedkov. V čase nových ozbrojených konfliktov za hranicami NATO klesli výdavky európskych spojencov na obranu o takmer 5 % za ostatných desať rokov.
Parlament rozhoduje o štátnom rozpočte a teda aj o výdavkoch na obranu. Teraz je ten správny čas, aby sme ukázali pripravenosť garantovať zdroje na obranu v tomto volebnom období. Obrana musí byť v centre pozornosti, nemôžme len deklarovať, že bezpečnostné prostredie je nestabilné a s tendenciou zhoršovať sa alebo zhoršujúce sa.
Za seba chcem uviesť, že dôležitou súčasťou efektívneho vynakladania prostriedkov na obranu je tiež otázka, ako sa dokáže uplatniť medzinárodná spolupráca pri náročných a nákladných obranných projektoch. Medzinárodná spolupráca pri vyzbrojovaní je jednoducho trend, ktorý nesmieme opomínať. Naopak, musíme sa čo najviacej zapojiť do celého spektra možností a tak v konečnom dôsledku znížiť a zefektívniť výdaje na jednotlivé druhy techniky. Je to trend, s ktorým sa boríme všetky členské krajiny Európskej únie, a tu na Slovensku by sme mali si zobrať tiež poučenie. Veď napríklad analýzy európskych inštitúcií ukazujú, že v prípade zjednotenia obranného trhu v Únii by dochádzalo k šetreniu minimálne vo výške desiatok miliárd eur každoročne. Obrovské číslo, ktoré nesmie byť ignorované.
Úzka spolupráca v Európe v oblasti obrany je zároveň predpokladom formujúceho sa integračného jadra Európskej únie tam, kde podľa nás viacerých máme a chceme patriť. Verím, že toto bude mať aj vláda na pamäti. Som zároveň presvedčený, že medzinárodná spolupráca v oblasti modernizácie prináša benefity v efektívnejšom obstarávacom procese. Nástroje na spoločný postup už existujú, má ich tak Európska únia, má ich aj NATO a bola by veľká škoda a chyba tieto nástroje nevyužiť. Slovensko je odkázané aj v oblasti obrany byť dobrým a dôveryhodným spojencom. Tak ako je potrebné otázkam obrany a bezpečnosti venovať prioritné miesto vo všetkých štátoch Únie alebo NATO, rovnako je to dôležité aj na Slovensku. Musíme podporiť vlastnú obranu a to tak, aby sme boli nespochybniteľným článkom spolu s ostatnými spojencami.
Deklarácia je načasovaná tak, aby sme podporili vládu v čase prípravy štátneho rozpočtu na nasledovné roky, vyslali jasný signál, politický signál pred summitom NATO na konci mája a tiež dali jasný a stabilný výhľad, garanciu pre obranných plánovačov. Pre nich je stabilita zdrojov práve v čase zavádzania očakávaných nových projektov jednoducho nevyhnutnosť.
Preto by som vás chcel, vážené panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu tohto návrhu a to bez ohľadu na to, či sme práve v opozícii alebo podporujeme koalíciu. Je dôležité vedieť sa pozrieť za horizont politických šarvátok, pretože situácia, ktorej čelí, bude čeliť Slovensko aj celá Európa sa môže vyvinúť rôzne. Mali by sme prispieť, čo najviac prispieť pripravenosti nášho bezpečnostného sektora, našej obrany a našich ozbrojených síl. Som presvedčený, že v zásadných otázkach bezpečnosti a zahraničnopolitického ukotvenia by mala v politike na Slovensku panovať medzi nami zhoda, a verím, že to ukáže aj konečné hlasovanie o tomto návrhu deklarácie.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Martina Glváča na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Martina Glváča na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky (tlač 519) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 531 z 21. apríla 2017 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Martina Glváča na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Martina Glváča na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky schváliť. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prednesiem.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Martina Glváča na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky (tlač 519).
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k predmetnému materiálu.

Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som povedal pár slov k návrhu mojich kolegov pánov Glváča a Fedora. Ja som, v prvom rade chcem povedať, že som rád, že táto téma sa dostáva na parlamentnú pôdu, myslím si, že bola zanedbávaná dlhšie, ako by bolo potrebné a užitočné. Aj keď sme pri správe ministra obrany každý rok konštatovali, že urýchlene treba začať konať, tak tie praktické kroky súvisiace hlavne s úpravou štátneho rozpočtu neprišli buď žiadne, alebo prišli len veľmi malé a určite nie dostatočné.
V kontexte programového vyhlásenia vlády je prioritou príprava strategických dokumentov a s touto témou súvisí v prvom rade bezpečnostná stratégia, ktorej gestorom je ministerstvo zahraničných vecí a ktorú pripomienkuje ministerstvo obrany. Od začiatku prípravy bezpečnostnej stratégie ubehlo niekoľko mesiacov a proces, musím konštatovať, že napreduje pomalšie, ako by som ja osobne očakával a ako by Slovensko potrebovalo. Takže dúfam, že osoby, ktoré sú za tento proces zodpovedné, zrýchlia a čoskoro budeme mať finálnu verziu dokumentu tuná v parlamente, aby sme ju čím skôr vedeli schváliť.
Som rád, že k tejto téme prebehla už úvodná diskusia, ale očakával by som, že po roku od jej prípravy budeme naozaj už s touto témou o kus ďalej, a predpokladám, že existujú nejaké objektívne dôvody, prečo príprava tohto dokumentu má zdržanie. Ale ako hovorím, v súčasnosti platná bezpečnostná stratégia je vysoko neaktuálna, zmenili sa viaceré zásadné bezpečnostné hrozby a celková architektúra bezpečnosti v našom regióne je úplne iná ako bola pred desiatimi rokmi.
Pre Slovenskú republiku je dôležité, aby táto nová bezpečnostná stratégia odrážala trendy zmien bezpečnostného prostredia a taktiež s tým spojené hrozby, ako napríklad hybridné hrozby, informačnú vojnu, kybernetickú bezpečnosť a ďalšie, ku ktorým sa hlásime ako člen NATO a tiež ako člen Európskej únie. Medzi kľúčové oblasti posilnenia našej bezpečnosti a obrany patrí aj modernizácia ozbrojených síl Slovenskej republiky a s tým neoddeliteľne zlúčené aj navýšenie výdavkov na obranu, k čomu sme sa zaviazali ešte pred niekoľkými rokmi a čo deklaratívne oznamoval aj prezident republiky na waleskom summite. Do roku 2020 máme navýšiť rozpočet na 1,6 % hrubého domáceho produktu a kľúčové bude v tomto roku, či v odhade rozpočtu na roky 2018 až 2020 bude zohľadnené aj tak dôležité navýšenie rozpočtu na obranu, a teda navýšenie rozpočtu na našu bezpečnosť. Tu bude jasne vidieť, či heslo "chránime Slovensko" bolo myslené úprimne. Doteraz nebol dosiahnutý viditeľný pokrok a ostalo to len v deklaratívnej rovine predvolebných bilbordov.
Už dávno oznamovaný dokument o dlhodobom rozvoji ozbrojených síl Slovenskej republiky nie je a ak náhodou už je, tak sme ho v parlamente nevideli, predpokladám, že ešte nikto z nás. Taktiež pripravované modernizačné projekty, z ktorých už niektoré mali byť sfinalizované, stoja. Hovorím napríklad o nákupe pozemnej techniky, výmene nadzvukového letectva a nákupe radarov. Ako vlastne chceme chrániť náš vzdušný priestor? Chceme sa aj naďalej spoliehať iba na Českú republiku?
Jedna z hlavných úloh, ktoré nás v tomto roku čaká, je aj rozhodnutie zapojiť sa do predsunutej prítomnosti NATO v krajinách Pobaltia. Naše vyslanie 152 vojakov na cvičenie do Pobaltia v najbližších dňoch vnímam pozitívne a som presvedčený že skúsenosti, ktoré naši vojaci z tohto cvičenia získajú, budú slúžiť ako predpoklad pre naše rozhodnutie zapojiť sa ako spoľahlivý a plnohodnotný člen do aktivít, na ktoré nás NATO už pred rokom vyzvalo.
Všetky trendy nasvedčujú tomu, že v budúcnosti nás očakáva systém viacrýchlostnej Európskej únie, premiér využíva každú príležitosť aby nás uistil o záujme byť v jadre diania EÚ. Už teraz vieme, že medzi najdôležitejšie oblasti bude patriť práve bezpečnosť a obrana. Naši občania od nás očakávajú lepšie zvládnutie hrozieb, kríz a výziev. Zároveň je ale všetkým známe, v akom stave je naša armáda a ako vnímame našu bezpečnosť v kontexte hrozieb z východu. Tu by ma zaujímalo, ako bude vyzerať naše pôsobenie v rámci jadra tvorby európskej bezpečnosti. Sme pripravení sa na nej podieľať alebo z toho budú aj naďalej len reči?
V kontexte toho, čo som povedal, oceňujem aktivitu dvoch poslaneckých kolegov, ktorí, by som povedal, že baranidlom vyrážajú tie prvé dvere a nasledovať bude návrh ústavného zákona o záväzných pravidlách financovania obrany Slovenskej republiky, ktorý pripravujú moji kolegovia Galko a Laurenčík a niektorí kolegovia z ďalších strán, myslím, že pán Krajniak, pán Heger a možno ešte niektorí ďalší, prepáčte, ak som náhodou na niekoho zabudol. Takže ja chcem navrhnúť takú férovú ponuku, že tak ako dnes opozícia zahlasujeme za návrh vašej deklarácie, páni Fedor a Glváč, tak budeme očakávať diskusiu, rokovanie a podľa možnosti aj vaše hlasy na tento ústavný návrh zákona, ktorý príde podľa všetkého na ďalšiu schôdzu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem tiež pridať k vyjadreniu pána poslanca Drobu, že túto deklaráciu podporíme. Pokladáme ju za dôležitú aj, samozrejme, tú našu investíciu do našej bezpečnosti, tie okolnosti boli aj v úvodnom slove, aj vo vystúpení pána poslanca jasne spomenuté. Máme alebo sme súčasťou nejakej kolektívnej bezpečnosti, ale je dobré vedieť, že ak hovoríme o zvýšení výdavkov na bezpečnosť, tak to nie sú nejaké peniaze pre zahraničie, pre NATO alebo pre niekoho iného, ale pre nás, pre Slovensko, pre našu bezpečnosť.
A myslím si tak isto, že vláda má viac ako len na nejakú deklaráciu a že bude potrebné pristúpiť k napríklad ústavnému zákonu. Dokonca ani celá koalícia nemá zastúpenie v tejto deklarácii priamo v pomenovaní, len dvaja koaliční partneri SMER a povedzme MOST sú spomenutí. SNS, ktorá má ministra obrany, tak priamo sa nepodieľa aspoň menovite na tejto deklarácii. A o to viac chýba deklarácia naprieč celým politickým spektrom demokratických politických strán. Takže našu podporu máte, ale bolo by dobré uvažovať pri takýchto vážnych témach, ako je napríklad obrana, ale aj školstvo, diaľnice o nejakej podpore na úrovni ústavnej väčšiny, aby sa tie veci potom nemenili každú chvíľu a aby sa dodržiavala nejaká stratégia takého dlhodobého rozvoja presahujúca aj jedno volebné obdobie.
Ďakujem pekne.