18. schôdza

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie a musím povedať, že súhlasím s tebou, keď hovoríš o verejnej službe a o tom, že tá verejná služba asi zanikne. Verejná služba po dnešnom hlasovaní, predpokladám, že sa bude rovnať verejnej službe pre SNS. Nový riaditeľ na čele s Rezníkom zabezpečila pre SNS vstup do parlamentu. Dnes už to nebude o tom, že budeme mať verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude mať dobré a kvalitné výsledky, ale o tom, že to bude slúžiť nejakej politickej strane.
Bude to v rozpore aj s koaličnou dohodou, lebo to SNS a SMER urobia napriek nevôli MOST-u. Ale dnes táto voľba, pokiaľ bude neverejná, tak odhalí, že pre SMER a SNS nie je problém vytrieť dlážku s kolegami z MOST-u. Prehodia ich cez palubu tak, ako prehodili Bugára pri voľbách, pri hlasovaní o VÚC v roku 2001 s HZDS. Preto súhlasím s tebou, že by bolo dobré a správne, keby vládna koalícia hlasovanie nechala verejné, aby každý občan tejto krajiny vedel, že jeho poslanec, za ktorého hlasoval, ako bude hlasovať v tomto prípade a akého nového riaditeľa bude chcieť mať. Ale to už je na vládnej koalícii.
Dúfam, že za to, aby voľba bola neverejná, budú hlasovať aj kolegovia z MOST-u.

Ďakujem pekne. Malé resumé na, v krátkom čase. RTVS bezpochyby nadobudla renomé, hoci sa zdalo, že to je už niečo úplne nemožné. Zjavne riaditeľ Mika bol dobrá voľba. Za pozitívne takisto treba pochváliť, že volebný mandát Miku sa neukončuje násilným zlomením zákona, ako sa to stávalo kedysi, ale sa ukončuje uplynutím lehoty. Mínusy začali paradoxne okolo riaditeľa televízie po vzniku tejto koalície. Tým chcem povedať, že za vlády SMER-u sme nepočuli natoľko hlasy o tom, že RTVS treba zrušiť, že je verejnoprávnosť na konci alebo že treba ju zveriť do správy politickej strany. Toto všetko začalo za posledný rok a výsledkom bude žatva alebo nejaké zrátanie, inventúra dneska o 17.00 hod.
Rovnako sa prihováram za verejnú voľbu. Občania verejne platia verejnoprávnu inštitúciu a my nevoľme riaditeľa potajme. Však to by naozaj vyzeralo dosť podozrivo. Za to, čo si ľudia platia, majú právo od poslancov vedieť, ako sa každý jeden z nich rozhodol. Aj tak, isteže, voľba zostáva politickou. Odbornosť znovu ustupuje voči straníckym záujmom. Verme, že škody takpovediac z tohto systému budú v tomto prípade čo najmenšie. Znovu to len pripomína, že Slovensko už potrebuje zásadné reformy aj v oblasti verejnoprávnych médií, ktoré odpolitizujú pre budúcnosť tieto médiá už definitívne.

Ďakujem pekne. Chcem zdôrazniť najskôr to, že nespochybňujme existenciu a zmysel existencie verejnoprávnych médií. Jednoducho boli, sú a patria do demokratickej spoločnosti a nemá význam o tom ďalej polemizovať.
Pán poslanec Viskupič, hovoríte, že sa netreba miešať do verejnoprávnych médií. Zároveň v tej istej vete ste povedali, že treba dupať na kvalitu. Tak ako to je vlastne? Čím a ako treba tú kvalitu kontrolovať? Asi pravidelnou kontrolnou činnosťou cez parlament a jeho výbor pre kultúru a médiá. RTVS slúži občanom, v tom sa zhodneme a takisto parlament slúži občanom.
Pokiaľ ide o výsledky súčasného manažmentu a súčasného riaditeľa, nikto nespochybňuje dobré výsledky jeho práce. Dokonca sme sa aj poďakovali a dokonca sme to aj pozitívne zhodnotili. To však ale neznamená, že existujú len pozitíva a nad negatívami si treba zavrieť oči. Často používa súčasné vedenie RTVS čísla o tom, ako stúpla sledovanosť, ale moja otázka je, nestúpla náhodou tak preto, že poklesla úroveň komerčného spravodajstva? A druhá otázka v tejto súvislosti. Aký zmysel má pre RTVS súperiť v číslach s komerciou, ktorá je úplne odlišná tak v poslaní, ako aj vo forme a tvorivých postupoch?
Takže radšej si myslím, že treba poslanie RTVS, to, čo od neho vlastne očakávame vrátane vyváženosti, objektivity a nestrannosti, veľmi precízne definovať a charakterizovať v legislatíve a potom sa nikto nemusí báť, že či to bude štátna televízia alebo neviem aká televízia, ale bude naozaj slúžiť divákom a poslucháčom.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Viskupičovi, že navrhol verejnú voľbu. Myslím si, že poslanec by sa mal zodpovedať za svoje rozhodnutia pred občanmi a zvoliť, a voľba riaditeľa do verejnoprávnej televízie je určite jednou z najdôležitejších volieb počas tohto volebného obdobia. A presne tak ako kolega Viskupič povedal, áno, tak nech sa ukáže, že či strana SMER zvolí spoločne so stranou SNS, či zvolia svojho riaditeľa vďaka hlasom, ktoré im dodá fašistická strana.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, som ako mnohí v tejto sále pamätníkom televízie, ktorú riadili ľudia typu Darma, Stadtruckera, Kubiša, Nižňanského, ale aj Rybníčka, Hrehu a tak ďalej. Musím povedať, že patrím k tým, ktorí si vedia predstaviť svet bez verejnoprávneho média, televízie a rozhlasu, ale na druhej strane a v tomto zmysle sa teraz, dovolím si parafrázovať Jána Wericha, když už verejnoprávní media máme, tak máme hľadieť, aby nejako vyzerali. A musím povedať, že Václav Mika urobil preto, aby tieto médiá vyzerali lepšie, ako vyzerali, dosť. Na to, že sú vlastne, nepotrebujem veľmi híring, aby som pochopil, že trénera víťazného mužstva nemusím bezpodmienečne prekádrovať a vymeniť.
A pokiaľ ide o veľmi nosnú tému, ktorou je verejná voľba, už roky som zástancom verejnej voľby poslancami v Národnej rade v každom jedinom prípade, pretože sme skutočne platení občanmi za to, aby sme zastávali ich názor. Ja som presvedčený, že v tom, čo tu hovorievam, zastávam názory mojich voličov a oni, samozrejme, majú právo posúdiť, či ich zastávam tak, že mi ten hlas opäť dajú. A ja si prajem, aby moji voliči vedeli, koho som im volil za riaditeľa RTVS, a bolo by, samozrejme, na nich zvážiť, či som im vybral dobre.
Preto si myslím, že utiekať sa k tajnej voľbe, čo tu je národným zvykom koalície a predtým vládnuceho SMER-u, je rozhodne nie nasledovaniahodné.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko. Ja som chcel tiež upozorniť na tie isté protirečenia vo vystúpení pána poslanca Viskupiča, tak ako o tom hovoril pán poslanec Farkašovský. Ale pán poslanec Farkašovský to, myslím, povedal dosť detailne.
Ja neviem, zase sa tu rozvíja debata ohľadne tajnej voľby a verejnej voľby. Máte pocit, že tajná voľba je niečo nelegitímne? Veď táto debata to tak, to môžete mať skutočne len tí, ktorí ste tuná nezažili tie rôzne rozpravy pri iných situáciách, iných príležitostiach, kde sme hovorili o tajnej voľbe. Veď toto sme tuná rozoberali niekoľko hodín ešte aj v tom minulom volebnom období. My sme zástancami, pri každej personálnej, personálnej voľbe sme zástancami tajnej voľby, viete, z akého dôvodu? A bolo to tuná aj niekoľkokrát hovorené a pán poslanec Osuský si to iste pamätá, tie názory na názory, ktoré tuná padali.
Hovorili sme o vydierateľnosti v rôznych súvislostiach pri, pri, o osobných animozitách, o, veď každý je človek so svojimi názormi, zásadami, morálkou a tak ďalej a tak ďalej. Tajnou voľbou všetky tieto veci ako keby neexistovali, preto lebo napríklad sudca, ktorého zvolíte tajnou voľbou, vám to nemôže vrátiť, že ste ho eventuelne nevolili. Hej? Nemôže vám, proste tieto, tieto veci sú ďaleko dôležitejšie podľa môjho názoru, tá vydierateľnosť, ktorá je tuná neuveriteľným spôsobom riziková, je podľa môjho názoru neakceptovateľná, a preto vo všetkých personálnych otázkach sme úplne zásadoví a hovoríme o tajnej voľbe. Ale hovorím, táto debata tuná bola, toto sa len k tomu stále vraciame podľa toho, ako to tomu vyhovuje a ako práve kto sleduje svoj nejaký politický názor a svoje politické presvedčenie, ako je to pre koho v tejto chvíli výhodné. No tak teraz je to výhodné pre vás takto, tak hovoríte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak žiadne také. Tento parlament sa skladá z ľudí, ktorí boli doňho poslaní voličmi, a tí majú právo vedieť, kto z nás ako hlasoval. A ja by som tu urobil takú úplne jednoznačnú rovnicu. Kto hlasuje za tajnú voľbu, hlasuje s fašistami. A takto to je. (Ruch v sále.) Len si to všetci zrátajme, kto bude hlasovať, ešte raz opakujem, kto bude hlasovať v tomto prípade za tajnú voľbu, bude hlasovať o riaditeľovi RTVS s fašistami.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, ja som sa, áno, pousmieval som sa, keď si hovoril o tom, že už tu asi v parlamente nie je nikto, kto by spochybňoval potrebu verejnoprávnych médií, a teda priznávam sa k tomu, že som si vedel a aj si viem predstaviť to, že by existovali aj elektronické médiá iba súkromné a zabezpečili by všetko, čo verejnosť od médií potrebuje, a mal som k tomu v minulosti dva základné argumenty. Jeden by som nazval taký možno libertariánsky alebo ideologický a druhý bol taký skôr konzervatívny alebo, alebo praktický. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jahnátek, poprosím, kľud v sále. (Hovorené súčasne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
A ten ideologický vychádzal z toho, že tak ako neexistujú verejnoprávne noviny alebo verejnoprávne internetové stránky a funguje to, tak by mediálny svet mohol existovať aj s čisto súkromnými elektronickými médiami.
Ale ten konzervatívny bol dôležitejší, ten vychádzal z opakovaných skúseností s tým, ako verejnoprávne médiá fungujú, ako sa v nich opakovane a opakovane presadzujú politické vplyvy, ako sa stávajú slúžkami vládnej moci, ako zle hospodária, ako sa v nich kradne. Tento príbeh sa opakoval znova a znova a v mojich očiach bol silným argumentom pre návrh alebo myšlienku, že verejnoprávne médiá treba zrušiť a privatizovať.
Ale ten konzervatívny moment alebo ten konzervatívny dôvod sa v posledných rokoch značne zmenil. Za posledné roky nám tu vyrástla sieť konšpiračných médií, vedie sa tu hybridná vojna. Už to nie je iba o komercii a o bulváre, už to je aj o bezpečnosti a demokracii. A k tomu neviem, ako by prispelo zvolenie pána Rezníka za šéfa verejnoprávneho média, skôr mám obavu, že nie.
A potom sú tu oligarchovia a ich skupovanie médií. To je ďalší faktor, ktorý tu pred pár rokmi nebol.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. To heslo, ktoré vymyslel, si vymyslel pán poslanec Baránik, kto utají túto voľbu, bude voliť s fašistami, sedí. Dnes sedí. Pretože nech sa krútia akokoľvek, proste § 39 ods. 8 rokovacieho poriadku po všetkých tých debatách hovorí jednoznačne, táto voľba je verejná, teraz v tejto situácii je ešte stále verejná. Musí prísť pätnásť poslancov, ktorí navrhnú zmenu a musí toto plénum ohnúť verejnú voľbu a nastaviť ju ako tajnú. Toho ešte budeme účastníkmi, keď sa bude hlasovať.
To znamená, aby bolo raz a navždy jasné, debata o verejnosti voľby aj v personálnych je oddebatovaná a je ustanovená v rokovacom poriadku § 39 ods. 8. A je verejná. Takže nebavme sa tu o iných typoch legislatívneho nastavenia, ako reálne máme, a myslím si, že dnes je priamo veľmi dôležité, aby prebehla verejne.
A na poznámky. Pán Farkašovský tu nebol a asi ani nepočúval, čo som rozprával, o to viac ma mrzí, pán predseda, že ste hovorili o ako keby nejakom rozpore, lebo ja som mu presne odpovedal na to, na čo sa on pýtal. Politika čakáme v reálnom a dobrom legislatívnom nastavení, politika čakajme o rozprave, o kvalite jednotlivých výstupov, ale nečakajme ho v debate o, ale nemali by sme ho čakať v debate o strannosti a nestrannosti spravodajstva. Od toho nech dáva politik ruky preč, to je jedna vec a druhá vec, priamo tu som ja rozprával o tom, že pri médiách verejnej služby nie je sledovanosť ten najdôležitejší parameter, tak keby ma bol počúval, tak by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Ja sa chcem všetkým poďakovať za túto rozpravu, ktorá tuná bola v tomto pléne pred voľbou riaditeľa, ktorá iste je nesmierne dôležitá pre každého, ako bude nasledujúcich päť rokov kreovaná verejnoprávna RTVS.
Ja len chcem povedať, že ja som veľmi rád, že sa menia aj v podstate postoje a názory na verejnoprávnosť za tých ix rokov od samostatného Slovenska, od roku ’93. Aj tí, čo kedysi hovorili, že tá verejnoprávnosť je nepotrebná a treba s ňou čosi robiť, ako napríklad pán Dostál, aj dnes už má iný názor na verejnoprávnosť a myslím si, že v nejakej takej debate pri okrúhlom stole by možno vyšli najavo aj iné okolnosti, prečo má ten iný názor a prečo tú verejnoprávnosť skutočne treba aj v rámci verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu.
Ja sa ale vrátim k tejto RTVS, niekdajšej Slovenskej televízii a niekdajšiemu rozhlasu a myslím si, že aj z tohto miesta a pri tejto voľbe a v tomto čase treba povedať veľké ďakujem všetkým zamestnancom, ktorí v tej televízii, v rozhlase a dnes v RTVS boli, a poďakovať sa im za to, že sú. Lebo konkrétne Slovenská televízia prebehla neskutočnými, ale skutočne neskutočnými otočkami a hrozil tuná, opäť mi to pán poslanec Dostál potvrdí, lebo bol pri tom, privatizácia druhého programu, kde, dovolím si tvrdiť, aspoň tak sme sa o tom bavili, pán Dostál bol toho zástancom v istom období, dva razy hrozila privatizácia druhého programu. Prvý raz za vlády pána Mečiara, druhý raz za vlády pána Dzurindu. V jednom prípade tomu zabránila rada, v ktorej som bol, a osvojila si tzv. vtedy Ftáčnikovu novelu, vtedy som nebol v parlamente. Ale to bola veľmi vážna situácia, veľmi vážna situácia, pretože sa blížil vtedy koniec jedného volebného obdobia. A druhý raz, druhý raz za vlády Mikuláša Dzurindu tiež toto hrozilo a dokonca tá strana, v ktorej bol pán Dostál, toho bola akýmsi nositeľom vtedy. Však? To OKS vtedy ako o týchto veciach hovorilo veľmi, veľmi, veľmi oficiálne dokonca, aj teda neoficiálne. Tá privatizácia tuná hrozila. Nestalo sa tak. Dneska sú páni v parlamente v iných stranách, samozrejme, niektorí v druhej, tretej, štvrtej a neviem koľkej a ich názory sú, samozrejme, iné. Však, pán poslanec Osuský? Aby som bol konkrétny. (Reakcia z pléna.) V koľkých stranách ste to boli a v koľkých stranách ste to teraz ešte? No. Ja som amatér popri vás. (Reakcia z pléna.) To vám hovorím celkom vážne, celkom vážne, celkom vážne.
V tom roku ’93 dostala prvý zásah Slovenská televízia preto, lebo absolútne nebola pripravená na samostatné Slovensko, absolútne nebola pripravená na to, že v tomto prostredí má nejakým spôsobom existovať, a po rozdelení Československa Slovenská televízia jednoducho nemala čo vysielať. Rozhlas bol na tom trošku lepšie. Udržala sa. Druhý zásah prišiel vlastne v ’95. roku, keď vznikol, vznikol tzv. duálny mediálny priestor, kde vstúpila prvá súkromná televízia Markíza a Slovenská televízia okamžite, niečo podobného sa dialo aj s rozhlasom, ale v menšej miere, Slovenská televízia okamžite stratila penzum reklamy a začala sa vtedy dostávať do finančných problémov. Posledným riaditeľom, kde televízia tento problém nemala, bol riaditeľ Stadtrucker a programový riaditeľ bol pán profesor Mistrík. Vtedy to bolo, to boli posledné dni Slovenskej televízie, keď nemala finančné problémy, resp. keď nebola v tých rôznych červených číslach. Taká je pravda.
Nasledovali rôzne úvahy o privatizácii. Nasledovalo nesčetné množstvo riaditeľov s takými a onakými teóriami a stále nebolo vyriešené, ako Slovenská televízia a Slovenský rozhlas budú existovať. Samozrejme, s tou kultúrou, vtedy tou kultúrou istou časťou verejnosti nechceného slovenského, nechcenej Slovenskej republiky, medzi ktorých, samozrejme, zase patril môj kolega starý pán poslanec Osuský, ktorí kreovali všetky svoje názory podľa toho, v akom prostredí žili. To je úplne legitímne, to nie je výčitka. To je len konštatovanie, aby sme teda pochopili aj verejnosť, ktorá v tomto prostredí žila.
V tomto žila verejnoprávna televízia, ktorá bola v istom období samostatnosti sama v rámci médií zástancom Slovenskej republiky. Taká je pravda. Aj v dobrom, aj v zlom. Pochopiteľne, aj s vecami, ktoré moc s tou verejnoprávnosťou nesúviseli. A verte mi, že ako tie, tie veľké debaty na výbore pre kultúru, ktoré vtedy boli, si dosť dobre, vtedy, pamätám, a možnože keby o tom niekto napísal knižku, tak by sme to nedeformovali tak, ako sa to deformuje teraz ústami práve tých, ktorí to vtedy zažili a ktorí boli na druhej strane. Ale dnes to nie je pravda, samozrejme. Dnes je situácia iná, lebo tí dotyční sedia v iných stranách. A tie strany akosi rozmýšľajú úplne inak. Už rozmýšľajú kultúrne. Vtedy to bolo nekultúrne.
Takže vďaka Slovenskej televízii, vďaka Slovenskému rozhlasu, vďaka aj RTVS. Preto, lebo naozaj to bol, to bol veľký zásah do, to bol veľký zásah do štruktúry televízie a rozhlasu, a keď vznikol tento, tento návrh zákona, podľa ktorého je aj v súčasnosti táto voľba, my sme to nejako nekomentovali, my sme za tento zákon nehlasovali vtedy a priznám sa, že do dnešného dňa ja si myslím, že spojenie rozhlasu a televízie nie je dobré. Ale to je môj osobný názor, mám na to, samozrejme, svoj subjektívny pohľad, nemusia so mnou mnohí súhlasiť, ale proste je to tak. My sme sa rozhodli jednoducho tento zákon nemeniť a skutočne si objektívne zistiť, ako to povedal aj pán poslanec Viskupič, že teda čo z tohoto všetkého vznikne.
Teraz je naozaj situácia, keď, myslím si, že v novom prostredí, v kultúrnom prostredí sa opäť môžeme pozrieť na tento zákon o RTVS a môžeme ho novelizovať. A môžeme ho novelizovať zase po debate v tomto pléne a určite nie politicky, lebo tam sa nedohodneme nikdy. Máme každý skúsenosti profesné aj s televíziou, aj s rozhlasom, vieme isté veci porovnávať. Sú tu mnohí ľudia, ktorí pracovali v televízii alebo v rozhlase. Je naozaj s čím porovnať, len, prosím vás, nedávajme do toho stále tú istú politiku, ktorá tu bola. Presne toto tuná bolo pred piatimi rokmi, desiatimi rokmi, proste toto jednoducho nemá význam. Naozaj prišla doba, keď treba novelizovať tento zákon, pozrieť sa naňho, ale dnes, bohužiaľ, musíme podľa tohto zákona voliť riaditeľa, či sa to niekomu páči alebo nepáči, je to politická voľba, lebo je v tomto parlamente, a ten riaditeľ bude zvolený. Dostane dôveru či už v prvom kole, alebo v druhom kole, a keď sa tak nestane, tak opäť do piatich dní musím urobiť výzvu ako predseda výboru a spolu s výborom musíme zopakovať celý ten trojmesačný kolotoč.
Neviem, uvidíme, ako sa situácia vyvinie, a ja len, ja len dúfam, že nový riaditeľ bude zvolený. Akýkoľvek nový riaditeľ bude zvolený a bude môcť pokračovať vo všetkom tom dobrom, čo bývalý riaditeľ spravil. Poďakovali sme sa na výbore riaditeľovi, ktorý dal úplne inú tvár Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu, čo je veľmi dobré. Len dnes končí funkčné obdobie a je to prvý riaditeľ od roku 1993, ktorý skončil s plným mandátom.
Takže ďakujem ešte teraz verejne skutočne všetkým zamestnancom aj pánovi riaditeľovi, všetkým tým, ktorí sa podieľali na tom, že päť rokov tá televízia tak existovala s rozhlasom, ako existovali, a ideme ďalej. A či to bude v tajnej voľbe alebo vo verejnej voľbe, ktorú si odsúhlasíme, to je len vec poslancov. Len vec poslancov, ktorí zahlasujú, a predpokladám, že tak to bude aj rešpektované, lebo tak to v tej demokratickej spoločnosti existuje.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem a prajem vám zdravý rozum a pevnú ruku. Všetko dobré!