18. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no ako, v úvode mi dovoľte ako oceniť kultivovanú diskusiu, ktorá tu prebieha a som rád, že sa tu vyjasňujú postoje, spomína sa tu aj čítanie s porozumením, počúvanie s porozumením. Možno by viaceré reakcie neboli také, aké sú, keby sme sa naozaj viac počúvali a zároveň sa tak spoločne zamysleli, o čo v tomto zákone ide.
Ale teraz riešime skrátené legislatívne konanie a tiež sa nazdávam po konzultáciách s právnikmi a tak ďalej, pretože sám nie som právnik, ale snažím sa rýchlo učiť a doučiť to, aby som mal prehľad a rozhodoval sa správne v záujme svojich voličov, ale aj iných ľudí, ktorým na srdci leží naše školstvo. Sú tu určité veci, ktoré musíme vysvetliť a budem sa preto pýtať a potrebujem si ich vyjasniť spolu s vami. Samotné odôvodnenie skráteného konania, ako to už bolo niekoľkokrát spomínané, v tlači 610 tak, aby boli splnené podmienky, podľa môjho názoru nie sú celkom splnené, už boli tu spomenuté zabránenie hospodárskym škodám, pretože už ako aj zaznelo z príhovoru pána ministra, skôr tu ide o spravodlivejšie finančné rozdelenie.
Nikde nie je ani len okrajom určené, aké škody by Slovenskej republike vznikli, keby v skrátenom legislatívnom konaní sme tento zákon neprijali. Nie je tu žiadne vyčíslenie a ja si musím spomenúť, ako nám často opozícii vyčítate, že nedodávame my vyčíslenia našich návrhov. Tak dajme na stôl čísla a povedzme si, aké konkrétne škody naozaj reálne hrozia. Tvrdenie, že možné nezohľadnenie osobných nákladov asistentov učiteľa pre žiaka so zdravotným znevýhodnením ohrozí základné ľudské práva a slobody, no ak sa pozrieme na to, ako sú zadefinované v čl. 14 až 25 Ústavy Slovenskej republiky, tak myslím, že naozaj budeme mať na to mnohí rôzne názory.
Ale čo mne bilo do očí, je, keď som sa pozrel aj na samotný návrh, ktorý v tlači 611 znamená doložku vplyvov a tam čítam a určite si to môžete prečítať aj vy ostatní, že návrh zákona má dokonca negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak sa ide predchádzať vzniku hospodárskych škôd, tak zákon v súčte nemôže mať predsa negatívny vplyv. Áno, uznávam, že zákon so sebou môže priniesť zvýšené výdavky napríklad na administratívu. Avšak pre zabránenie vzniku hospodárskej škody, teda ušetrenie verejných financií musí v konečnom dôsledku prevážiť zvýšenie výdavkov, napríklad na administratívu, nesmie teda prevážiť toto zvýšenie výdavkov vyplývajúceho zo zákona. Opravte ma, ak sa v tomto mýlim. Rád sa nechám poučiť.
Čo ma ďalej znepokojilo? V doložke vplyvov sa uvádza aj stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z predbežného pripomienkového konania. Ak sa tam pozriete na formuláciu, tak uvádza sa tam, že táto komisia upozorňuje, že financovanie v návrhu zákona nie je rozpočtovo kryté. Plus bol tu spomínaný ten čl. 1 bodu 11, ktorý mal nadobudnúť účinnosť aj k 1. januáru 2019, ktorý sa týka dĺžky praxe pedagogických zamestnancov. A musím vám povedať, že učitelia vnímajú ako veľkú krivdu, že sa zase ich spôsob riešenia, ako by naozaj mohli byť odmeňovaní i tí učitelia, ktorí majú tú pedagogickú prax, že sa odsúva rok a pol, že to nie je práve najlepší signál, akým chceme si získať ich priazeň pre to, pre tie kroky, ktoré potrebujeme reálne s naším školstvom urobiť.
Ak by som sa na to pozrel z iného uhľa pohľadu, dá sa touto jednou ranou zabiť viac múch. Pretože zároveň v budúcnosti nebude treba tento zákon znova otvárať, takže školy sú aj motivované, aby si takýchto učiteľov udržali, lebo dostanú na nich vyššie normatívy. Ale predsa len, myslím si, že Slovensku naozaj vážne hrozia škody. Nie tak, ako sú vyčíslené v ustanoveniach pre skrátené legislatívne konanie, hrozia nám vážne škody z pohľadu našej budúcnosti. Ak by ministerstvo prišlo naozaj s revolučným návrhom, ktoré jednak prinesie spravodlivejšie financovanie, jednak zabezpečí vzdelávacie potreby našich detí, myslím si, že my všetci by sme tu nemuseli sa naťahovať na určitých detailoch a spoločne by sme posúvali takéto zákony dopredu.
Ďakujem.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť.
Ako jediná pani poslankyňa Gaborčáková. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Tak pomerne veľa tu padá slov, čo sa týka nároku na asistentov. Ja teda z mojej osobnej skúsenosti by som rada upozornila na niektoré veci, ktoré sa neriešia možno. Je dobré to napísať do dôvodovej správy, že asistent by mohol byť ohrozený a práve preto to dávame do skráteného legislatívneho konania, ale na druhej strane chcem povedať, že napríklad výzva základnej, základná škola, v základnej škole úspešnejší nám robí rozdiely, čo sa týka asistentov zdravotne znevýhodneným deťom a k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde sa nám rozdelili kategórie asistentov na takzvaného pedagogického asistenta a asistenta učiteľa, kde to pedagogický asistent, ktorý je nadriadená kategória a ktorá je vlastne v zákone, školskom, zaradená ako pedagogický zamestnanec, tak je asistent, ktorého si nemôže napríklad požiadať špeciálna základná škola, hoci asistuje práve pri autistoch nízko funkčných alebo u variante, vo variante C.
To znamená, že naozaj ak chceme dôvodiť tým, že nemáme poriadok, čo sa týka asistentov učiteľov, musíme začať v našich výzvach, ktoré vypisujeme, pretože pedagogický asistent, ktorý podľa tejto výzvy je asistent k dieťaťu zo sociálne znevýhodneného prostredia, dostane 1 005 eur za starostlivosť o takéto dieťa, ale ak sa staráte o dieťa s autizmom, napríklad s nízko funkčným, to znamená, že ide aj o mentálnu retardáciu a jeho hlavná diagnóza je nízko funkčný autizmus alebo Aspergerov syndróm, tak tento asistent dostane za svoju činnosť 865 eur. To znamená, ak chceme uchytiť a správne začať hovoriť o tom, že treba otvoriť problematiku asistentov, lebo veľmi odbiehame od toho, či nájdeme peniaze po skončení projektov a eurofondov na práve túto kategóriu ľudí, ktorý pomáha či v inkluzívnom vzdelávaní alebo teda v špeciálnych školách, kde na autistu naozaj potrebujete jeden na jedného, ak ide o nízko funkčného autistu a teda ďalší problém, ktorý vidím, že práve inkluzívny tím, ktorý by mohol pracovať v rámci detí, ktoré sú ležiace a sú vo variante C, sa nám vôbec nedostal do výzvy na to, aby špeciálna škola mohla robiť takzvanú včasnú intervenciu. To znamená, mohli si uhradiť aj školského psychológa, aj špeciálneho pedagóga ako takého, aby sme v podstate naozaj neodopierali základné ľudské právo práve dieťaťa, ktoré v minulosti bolo takzvané nevzdelávateľné, ale keďže zákony školské sa zmenili, ono je teraz vzdelávateľné, ale leží, lebo je ležiace a my nemáme vytvorený systém podpory práve u týchto detí. To znamená, v minulosti nevzdelávateľné deti a asistenti ako keby boli veľmi, veľmi vzdialení od toho a práve na základe toho ja vidím, že ten mozog tých detí neštartuje, nevieme ho dostať potom ani tak, aby otvorilo pravú aj ľavú hemisféru, aby sa aj fyzicky to dieťa posunulo.
Ak chceme naozaj hovoriť o asistentoch a že je to naozaj vec, ktorú potrebujeme poriešiť naozaj na odbornej úrovni, nielen vo vzťahu k financiám, ale vytriediť si, koho chceme, aký systém a možno bolo by dobré sa pozrieť aj na modely, ktoré už fungujú v rámci variantu C a prepojenia opatrovania a teda asistenta učiteľa, lebo aj v tom je problém, či mám asistovať ako učiteľ, alebo mám opatrovať to dieťa a minimálne tieto modely už sú na Slovensku a preto spustiť to pilotne, overiť to a následne možno by sme vedeli tie financie na tých asistentov nastaviť podľa určitých kategórií a podľa určitých determinantov.
Tak by sme vedeli hovoriť, že naozaj dodržiavame ľudské práva u bytostí, ktoré sú ležiace, u bytostí, ktoré nerozprávajú a nedokážu komunikovať so svetom a nebudeme sa tváriť, že ich vzdelávame, lebo im nerozumieme, čo s nimi robíme. Ak by sme to urobili a ak by to bolo súčasťou práve tohto skráteného konania, ja si myslím, že vtedy by išlo o život, lebo mnoho tých detí vieme dostať do stavu na základe toho, aby ostali v domácom prostredí čo najdlhšie, aby neboli finančnou záťažou na strane štátu, naozaj by sa splnila tá povinnosť vzdelávacia, ktorú sme im dali, že sú všetci vzdelávateľní a naozaj by sme dokázali vyčísliť tie veci, kde je dieťa zo sociálne zanedbaného prostredia a kde je dieťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Sopko.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. Jednak chcem poďakovať mojej poslaneckej kolegyni, že dala do toho ďalší rozmer a pripomenula to, čo som spomínal. Naozaj potrebujeme radikálnejšie zmeny, čím skôr, tým lepšie. A tiež keď sa spomínajú stále deti so zdravotným znevýhodnením, nemali by sme zabúdať ani na deti s nadaním. Tieto sú tiež rovnako dôležité a tiež potrebujeme, aby sa na nich myslelo. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? 
Nech sa páči, máte slovo.

Veľmi krátko, dámy a páni, sa chcem poďakovať za tú tvorivú a korektnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. Naozaj školstvo sa týka všetkých a prejavilo sa to aj v priebehu prípravy tohto zákona. Bol veľký počet pripomienkujúcich subjektov a pokúsili sme sa veľmi seriózne a otvorene so všetkými hovoriť podrobne o tom, aké sú ich návrhy.
Je však potrebné povedať aj to, že mnohé z týchto návrhov mali veľký dopad na štátny rozpočet a nie je možné, ak sa takto predložia návrhy od veľkého množstva pripomienkujúcich subjektov, všetko zapracovať do návrhu zákona, pretože by to prekročilo rámce štátneho rozpočtu aj predpokladu na budúce obdobia. Ale k tomu musím povedať aj to, že si všetci dobre pamätáme, že programové vyhlásenie vlády po prvýkrát uvádza každoročné navyšovanie o 200 miliónov eur rozpočtu školstva vždy z vyššieho základu. To nikdy nebolo. To nikdy nebolo v programovom vyhlásení vlády a v tomto roku minimálne to dodržané bolo, pretože v rozpočte rezortu školstva bolo 207 miliónov eur navyše. A to ešte nerátam finančné prostriedky v rámci rezortu, rezortu vnútra. Ten diapazón toho, čo je potrebné urobiť, je neuveriteľné veľký. Identifikovali sme v príprave Učiace sa Slovensko 4-tisíc pripomienok, kde sú, ktoré sú štruktúrované od malých zmien po stredné, až po veľké zmeny.
Nie je možné robiť všetko naraz a všetko naraz zaplatiť. Práve preto aj experti dostali viac času na to, aby to vyhodnotili, aby sme mali dokument, s ktorým sa vieme stotožniť v tejto sále všetci, aspoň minimálne drvivá väčšina, pretože to by mal byť dokument, ktorý je základom pre zmeny, ktoré nás čakajú. A tento návrh zákona je to, čo sa dá rýchlo urobiť pre malé deti, ktorých, ktoré sú z prostredia, prostredia hmotnej núdze, aby sme mohli dať príspevok.
Tam je niečo, čo by sme veľmi rýchlo vedeli urobiť, čo sa týka spravodlivejšieho prerozdelenia finančných prostriedkov a tak ďalej a tak ďalej. To, čo rýchlo vieme urobiť, tak to urobme, aby to bolo, aspoň väčšina z toho 1. septembra, ale počkajme si na Učiace sa Slovensko, akčný plán a robme aj veľké zmeny. Ale nemáme na čo čakať. Treba postupne robiť to, čo sa dá. To znamená, ak sú nejaké staré projekty, pokúsme sa to ukončiť dôstojne, čestne, aby to prinieslo občanom úžitok, pokúsme sa urobiť to, čo je v tomto návrhu zákona. A tak isto chystáme aj veľké zmeny, ale musíme to robiť rýchlo, lebo čas plynie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o sedemnástej o tomto bode a ak Národná rada odsúhlasí skrátené legislatívne konanie, tak potom budeme pokračovať hneď aj prvým čítaním.
Teraz ale pokračujeme v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 569.

Prosím znovu pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu, aby vládny návrh zákona uviedol.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020 ministerstvo predkladá návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predloženie tohto materiálu, tohto zákona vyplýva aj z viacerých koncepčných dokumentov, napríklad poznatkami k prosperite, stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky. Zákon útvara nový typ právnickej osoby, ktorá bude na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou.
Medzi jej základné vlastnosti má podľa návrhu zákona patriť vlastníctvo majetku na rozdiel od doterajších rozpočtových a príspevkových organizácií, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied, ktoré sú len správcami majetku štátu, pričom návrh upravuje poistky vo vzťahu k prioritnému majetku, to znamená k majetku týchto ústavov, viaczdrojové financovanie ako kombináciu prostriedkov zo štátneho rozpočtu od zakladateľa, možnosti uchádzať sa o ďalšie prostriedky z verejných zdrojov a prostriedkov z podnikateľskej činnosti, autonómnosť inštitúcie, ktorá bude posilňovať samosprávnosť, slobodu vedeckého bádania a hospodársku stabilitu. Tým sa odstránia prekážky vo využívaní súkromných zdrojov na financovanie výskumu a vývoja. V porovnaní s dnešnou právnou formou rozpočtových a príspevkových organizácií má navrhovaná nová právna forma umožniť subjektom uskutočňujúcim výskumnú a prípadne aj vývojovú činnosť lepšie čeliť výzvam, s ktorými sú v súčasnosti konfrontované, okrem iného aj lepším zapájaním sa do projektov a získavaní kontraktov s priemyselnou sférou.
Popri vzniku nových subjektov predkladaným zákonom sa má umožniť transformácia rezortných rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, ktoré uskutočňujú výskum na verejné výskumné inštitúcie a v rámci novely zákona o Slovenskej akadémii vied sa má uskutočniť aj čiastočná transformácia všetkých organizácií Slovenskej akadémie vied.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého dokumentu.
Ďakujem.