18. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
13.6.2017 o 15:34 hod.
Mgr.
Miroslav Sopko
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no ako, v úvode mi dovoľte ako oceniť kultivovanú diskusiu, ktorá tu prebieha a som rád, že sa tu vyjasňujú postoje, spomína sa tu aj čítanie s porozumením, počúvanie s porozumením. Možno by viaceré reakcie neboli také, aké sú, keby sme sa naozaj viac počúvali a zároveň sa tak spoločne zamysleli, o čo v tomto zákone ide.
Ale teraz riešime skrátené legislatívne konanie a tiež sa nazdávam po konzultáciách s právnikmi a tak ďalej, pretože sám nie som právnik, ale snažím sa rýchlo učiť a doučiť to, aby som mal prehľad a rozhodoval sa správne v záujme svojich voličov, ale aj iných ľudí, ktorým na srdci leží naše školstvo. Sú tu určité veci, ktoré musíme vysvetliť a budem sa preto pýtať a potrebujem si ich vyjasniť spolu s vami. Samotné odôvodnenie skráteného konania, ako to už bolo niekoľkokrát spomínané, v tlači 610 tak, aby boli splnené podmienky, podľa môjho názoru nie sú celkom splnené, už boli tu spomenuté zabránenie hospodárskym škodám, pretože už ako aj zaznelo z príhovoru pána ministra, skôr tu ide o spravodlivejšie finančné rozdelenie.
Nikde nie je ani len okrajom určené, aké škody by Slovenskej republike vznikli, keby v skrátenom legislatívnom konaní sme tento zákon neprijali. Nie je tu žiadne vyčíslenie a ja si musím spomenúť, ako nám často opozícii vyčítate, že nedodávame my vyčíslenia našich návrhov. Tak dajme na stôl čísla a povedzme si, aké konkrétne škody naozaj reálne hrozia. Tvrdenie, že možné nezohľadnenie osobných nákladov asistentov učiteľa pre žiaka so zdravotným znevýhodnením ohrozí základné ľudské práva a slobody, no ak sa pozrieme na to, ako sú zadefinované v čl. 14 až 25 Ústavy Slovenskej republiky, tak myslím, že naozaj budeme mať na to mnohí rôzne názory.
Ale čo mne bilo do očí, je, keď som sa pozrel aj na samotný návrh, ktorý v tlači 611 znamená doložku vplyvov a tam čítam a určite si to môžete prečítať aj vy ostatní, že návrh zákona má dokonca negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak sa ide predchádzať vzniku hospodárskych škôd, tak zákon v súčte nemôže mať predsa negatívny vplyv. Áno, uznávam, že zákon so sebou môže priniesť zvýšené výdavky napríklad na administratívu. Avšak pre zabránenie vzniku hospodárskej škody, teda ušetrenie verejných financií musí v konečnom dôsledku prevážiť zvýšenie výdavkov, napríklad na administratívu, nesmie teda prevážiť toto zvýšenie výdavkov vyplývajúceho zo zákona. Opravte ma, ak sa v tomto mýlim. Rád sa nechám poučiť.
Čo ma ďalej znepokojilo? V doložke vplyvov sa uvádza aj stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z predbežného pripomienkového konania. Ak sa tam pozriete na formuláciu, tak uvádza sa tam, že táto komisia upozorňuje, že financovanie v návrhu zákona nie je rozpočtovo kryté. Plus bol tu spomínaný ten čl. 1 bodu 11, ktorý mal nadobudnúť účinnosť aj k 1. januáru 2019, ktorý sa týka dĺžky praxe pedagogických zamestnancov. A musím vám povedať, že učitelia vnímajú ako veľkú krivdu, že sa zase ich spôsob riešenia, ako by naozaj mohli byť odmeňovaní i tí učitelia, ktorí majú tú pedagogickú prax, že sa odsúva rok a pol, že to nie je práve najlepší signál, akým chceme si získať ich priazeň pre to, pre tie kroky, ktoré potrebujeme reálne s naším školstvom urobiť.
Ak by som sa na to pozrel z iného uhľa pohľadu, dá sa touto jednou ranou zabiť viac múch. Pretože zároveň v budúcnosti nebude treba tento zákon znova otvárať, takže školy sú aj motivované, aby si takýchto učiteľov udržali, lebo dostanú na nich vyššie normatívy. Ale predsa len, myslím si, že Slovensku naozaj vážne hrozia škody. Nie tak, ako sú vyčíslené v ustanoveniach pre skrátené legislatívne konanie, hrozia nám vážne škody z pohľadu našej budúcnosti. Ak by ministerstvo prišlo naozaj s revolučným návrhom, ktoré jednak prinesie spravodlivejšie financovanie, jednak zabezpečí vzdelávacie potreby našich detí, myslím si, že my všetci by sme tu nemuseli sa naťahovať na určitých detailoch a spoločne by sme posúvali takéto zákony dopredu.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:32
Ondrej DostálA k tomu argumentu, že to prináša vecne dobré zmeny, no napríklad výrazná, výrazná zmena, ktorú by to mohlo priniesť, je, keby sa príspevok na asistentov stal nárokovateľný. To by bol naozaj reálny posun a ja som za to, aby sa schvaľovali dobré veci, ktoré aj keď s nimi príde vláda, ale pokiaľ dobré veci môže to schvaľovať normálnym spôsobom, tak to preferujem pred tým, aby sa schvaľovali za cenu porušovania zákona o rokovacom poriadku.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2017 o 15:32 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja by som zareagoval na pána poslanca Petráka. Ja som nepovedal, že pred mesiacom, keby to išlo do skráteného legislatívneho konania, tak by to nevadilo. Okrem čítania s porozumením by sme mohli aj počúvať s porozumením. Ja som iba povedal, že ak by to išlo pred mesiacom do skráteného legislatívneho konania, tak by sa vytvoril väčší priestor na normálne prerokovanie tohto návrhu zákona napríklad vo výboroch a rozdiel medzi prvým a druhým čítaním by bol nie pár dní, ale pár týždňov a teda mohli by sme sa priblížiť k tomu normálnemu procesu. Ja by som určite aj na májovej schôdzi vystúpil s tým, že nie sú splnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, keďže nehrozia žiadne hospodárske škody, ani ohrozenie základných práv a slobôd, len jednoducho ministerstvo pripravilo návrh a trochu neskôr, ako si predsavzalo zrejme a trvalo mu vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania dlhšie, ako pôvodne plánovalo, čo sa môže stať, ale nie sú to dôvody pre skrátené legislatívne konanie na pôde parlamentu.
A k tomu argumentu, že to prináša vecne dobré zmeny, no napríklad výrazná, výrazná zmena, ktorú by to mohlo priniesť, je, keby sa príspevok na asistentov stal nárokovateľný. To by bol naozaj reálny posun a ja som za to, aby sa schvaľovali dobré veci, ktoré aj keď s nimi príde vláda, ale pokiaľ dobré veci môže to schvaľovať normálnym spôsobom, tak to preferujem pred tým, aby sa schvaľovali za cenu porušovania zákona o rokovacom poriadku.
Rozpracované
15:34
Vystúpenie v rozprave 15:34
Miroslav SopkoAle teraz riešime skrátené legislatívne...
Ale teraz riešime skrátené legislatívne konanie a tiež sa nazdávam po konzultáciách s právnikmi a tak ďalej, pretože sám nie som právnik, ale snažím sa rýchlo učiť a doučiť to, aby som mal prehľad a rozhodoval sa správne v záujme svojich voličov, ale aj iných ľudí, ktorým na srdci leží naše školstvo. Sú tu určité veci, ktoré musíme vysvetliť a budem sa preto pýtať a potrebujem si ich vyjasniť spolu s vami. Samotné odôvodnenie skráteného konania, ako to už bolo niekoľkokrát spomínané, v tlači 610 tak, aby boli splnené podmienky, podľa môjho názoru nie sú celkom splnené, už boli tu spomenuté zabránenie hospodárskym škodám, pretože už ako aj zaznelo z príhovoru pána ministra, skôr tu ide o spravodlivejšie finančné rozdelenie.
Nikde nie je ani len okrajom určené, aké škody by Slovenskej republike vznikli, keby v skrátenom legislatívnom konaní sme tento zákon neprijali. Nie je tu žiadne vyčíslenie a ja si musím spomenúť, ako nám často opozícii vyčítate, že nedodávame my vyčíslenia našich návrhov. Tak dajme na stôl čísla a povedzme si, aké konkrétne škody naozaj reálne hrozia. Tvrdenie, že možné nezohľadnenie osobných nákladov asistentov učiteľa pre žiaka so zdravotným znevýhodnením ohrozí základné ľudské práva a slobody, no ak sa pozrieme na to, ako sú zadefinované v čl. 14 až 25 Ústavy Slovenskej republiky, tak myslím, že naozaj budeme mať na to mnohí rôzne názory.
Ale čo mne bilo do očí, je, keď som sa pozrel aj na samotný návrh, ktorý v tlači 611 znamená doložku vplyvov a tam čítam a určite si to môžete prečítať aj vy ostatní, že návrh zákona má dokonca negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak sa ide predchádzať vzniku hospodárskych škôd, tak zákon v súčte nemôže mať predsa negatívny vplyv. Áno, uznávam, že zákon so sebou môže priniesť zvýšené výdavky napríklad na administratívu. Avšak pre zabránenie vzniku hospodárskej škody, teda ušetrenie verejných financií musí v konečnom dôsledku prevážiť zvýšenie výdavkov, napríklad na administratívu, nesmie teda prevážiť toto zvýšenie výdavkov vyplývajúceho zo zákona. Opravte ma, ak sa v tomto mýlim. Rád sa nechám poučiť.
Čo ma ďalej znepokojilo? V doložke vplyvov sa uvádza aj stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z predbežného pripomienkového konania. Ak sa tam pozriete na formuláciu, tak uvádza sa tam, že táto komisia upozorňuje, že financovanie v návrhu zákona nie je rozpočtovo kryté. Plus bol tu spomínaný ten čl. 1 bodu 11, ktorý mal nadobudnúť účinnosť aj k 1. januáru 2019, ktorý sa týka dĺžky praxe pedagogických zamestnancov. A musím vám povedať, že učitelia vnímajú ako veľkú krivdu, že sa zase ich spôsob riešenia, ako by naozaj mohli byť odmeňovaní i tí učitelia, ktorí majú tú pedagogickú prax, že sa odsúva rok a pol, že to nie je práve najlepší signál, akým chceme si získať ich priazeň pre to, pre tie kroky, ktoré potrebujeme reálne s naším školstvom urobiť.
Ak by som sa na to pozrel z iného uhľa pohľadu, dá sa touto jednou ranou zabiť viac múch. Pretože zároveň v budúcnosti nebude treba tento zákon znova otvárať, takže školy sú aj motivované, aby si takýchto učiteľov udržali, lebo dostanú na nich vyššie normatívy. Ale predsa len, myslím si, že Slovensku naozaj vážne hrozia škody. Nie tak, ako sú vyčíslené v ustanoveniach pre skrátené legislatívne konanie, hrozia nám vážne škody z pohľadu našej budúcnosti. Ak by ministerstvo prišlo naozaj s revolučným návrhom, ktoré jednak prinesie spravodlivejšie financovanie, jednak zabezpečí vzdelávacie potreby našich detí, myslím si, že my všetci by sme tu nemuseli sa naťahovať na určitých detailoch a spoločne by sme posúvali takéto zákony dopredu.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
13.6.2017 o 15:34 hod.
Mgr.
Miroslav Sopko
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no ako, v úvode mi dovoľte ako oceniť kultivovanú diskusiu, ktorá tu prebieha a som rád, že sa tu vyjasňujú postoje, spomína sa tu aj čítanie s porozumením, počúvanie s porozumením. Možno by viaceré reakcie neboli také, aké sú, keby sme sa naozaj viac počúvali a zároveň sa tak spoločne zamysleli, o čo v tomto zákone ide.
Ale teraz riešime skrátené legislatívne konanie a tiež sa nazdávam po konzultáciách s právnikmi a tak ďalej, pretože sám nie som právnik, ale snažím sa rýchlo učiť a doučiť to, aby som mal prehľad a rozhodoval sa správne v záujme svojich voličov, ale aj iných ľudí, ktorým na srdci leží naše školstvo. Sú tu určité veci, ktoré musíme vysvetliť a budem sa preto pýtať a potrebujem si ich vyjasniť spolu s vami. Samotné odôvodnenie skráteného konania, ako to už bolo niekoľkokrát spomínané, v tlači 610 tak, aby boli splnené podmienky, podľa môjho názoru nie sú celkom splnené, už boli tu spomenuté zabránenie hospodárskym škodám, pretože už ako aj zaznelo z príhovoru pána ministra, skôr tu ide o spravodlivejšie finančné rozdelenie.
Nikde nie je ani len okrajom určené, aké škody by Slovenskej republike vznikli, keby v skrátenom legislatívnom konaní sme tento zákon neprijali. Nie je tu žiadne vyčíslenie a ja si musím spomenúť, ako nám často opozícii vyčítate, že nedodávame my vyčíslenia našich návrhov. Tak dajme na stôl čísla a povedzme si, aké konkrétne škody naozaj reálne hrozia. Tvrdenie, že možné nezohľadnenie osobných nákladov asistentov učiteľa pre žiaka so zdravotným znevýhodnením ohrozí základné ľudské práva a slobody, no ak sa pozrieme na to, ako sú zadefinované v čl. 14 až 25 Ústavy Slovenskej republiky, tak myslím, že naozaj budeme mať na to mnohí rôzne názory.
Ale čo mne bilo do očí, je, keď som sa pozrel aj na samotný návrh, ktorý v tlači 611 znamená doložku vplyvov a tam čítam a určite si to môžete prečítať aj vy ostatní, že návrh zákona má dokonca negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak sa ide predchádzať vzniku hospodárskych škôd, tak zákon v súčte nemôže mať predsa negatívny vplyv. Áno, uznávam, že zákon so sebou môže priniesť zvýšené výdavky napríklad na administratívu. Avšak pre zabránenie vzniku hospodárskej škody, teda ušetrenie verejných financií musí v konečnom dôsledku prevážiť zvýšenie výdavkov, napríklad na administratívu, nesmie teda prevážiť toto zvýšenie výdavkov vyplývajúceho zo zákona. Opravte ma, ak sa v tomto mýlim. Rád sa nechám poučiť.
Čo ma ďalej znepokojilo? V doložke vplyvov sa uvádza aj stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z predbežného pripomienkového konania. Ak sa tam pozriete na formuláciu, tak uvádza sa tam, že táto komisia upozorňuje, že financovanie v návrhu zákona nie je rozpočtovo kryté. Plus bol tu spomínaný ten čl. 1 bodu 11, ktorý mal nadobudnúť účinnosť aj k 1. januáru 2019, ktorý sa týka dĺžky praxe pedagogických zamestnancov. A musím vám povedať, že učitelia vnímajú ako veľkú krivdu, že sa zase ich spôsob riešenia, ako by naozaj mohli byť odmeňovaní i tí učitelia, ktorí majú tú pedagogickú prax, že sa odsúva rok a pol, že to nie je práve najlepší signál, akým chceme si získať ich priazeň pre to, pre tie kroky, ktoré potrebujeme reálne s naším školstvom urobiť.
Ak by som sa na to pozrel z iného uhľa pohľadu, dá sa touto jednou ranou zabiť viac múch. Pretože zároveň v budúcnosti nebude treba tento zákon znova otvárať, takže školy sú aj motivované, aby si takýchto učiteľov udržali, lebo dostanú na nich vyššie normatívy. Ale predsa len, myslím si, že Slovensku naozaj vážne hrozia škody. Nie tak, ako sú vyčíslené v ustanoveniach pre skrátené legislatívne konanie, hrozia nám vážne škody z pohľadu našej budúcnosti. Ak by ministerstvo prišlo naozaj s revolučným návrhom, ktoré jednak prinesie spravodlivejšie financovanie, jednak zabezpečí vzdelávacie potreby našich detí, myslím si, že my všetci by sme tu nemuseli sa naťahovať na určitých detailoch a spoločne by sme posúvali takéto zákony dopredu.
Ďakujem.
Rozpracované
15:41
Vystúpenie v rozprave 15:41
Soňa GaborčákováTo znamená, že naozaj ak chceme dôvodiť tým, že nemáme poriadok, čo sa týka asistentov učiteľov, musíme začať v našich výzvach, ktoré vypisujeme, pretože pedagogický asistent, ktorý podľa tejto výzvy je asistent k dieťaťu zo sociálne znevýhodneného prostredia, dostane 1 005 eur za starostlivosť o takéto dieťa, ale ak sa staráte o dieťa s autizmom, napríklad s nízko funkčným, to znamená, že ide aj o mentálnu retardáciu a jeho hlavná diagnóza je nízko funkčný autizmus alebo Aspergerov syndróm, tak tento asistent dostane za svoju činnosť 865 eur. To znamená, ak chceme uchytiť a správne začať hovoriť o tom, že treba otvoriť problematiku asistentov, lebo veľmi odbiehame od toho, či nájdeme peniaze po skončení projektov a eurofondov na práve túto kategóriu ľudí, ktorý pomáha či v inkluzívnom vzdelávaní alebo teda v špeciálnych školách, kde na autistu naozaj potrebujete jeden na jedného, ak ide o nízko funkčného autistu a teda ďalší problém, ktorý vidím, že práve inkluzívny tím, ktorý by mohol pracovať v rámci detí, ktoré sú ležiace a sú vo variante C, sa nám vôbec nedostal do výzvy na to, aby špeciálna škola mohla robiť takzvanú včasnú intervenciu. To znamená, mohli si uhradiť aj školského psychológa, aj špeciálneho pedagóga ako takého, aby sme v podstate naozaj neodopierali základné ľudské právo práve dieťaťa, ktoré v minulosti bolo takzvané nevzdelávateľné, ale keďže zákony školské sa zmenili, ono je teraz vzdelávateľné, ale leží, lebo je ležiace a my nemáme vytvorený systém podpory práve u týchto detí. To znamená, v minulosti nevzdelávateľné deti a asistenti ako keby boli veľmi, veľmi vzdialení od toho a práve na základe toho ja vidím, že ten mozog tých detí neštartuje, nevieme ho dostať potom ani tak, aby otvorilo pravú aj ľavú hemisféru, aby sa aj fyzicky to dieťa posunulo.
Ak chceme naozaj hovoriť o asistentoch a že je to naozaj vec, ktorú potrebujeme poriešiť naozaj na odbornej úrovni, nielen vo vzťahu k financiám, ale vytriediť si, koho chceme, aký systém a možno bolo by dobré sa pozrieť aj na modely, ktoré už fungujú v rámci variantu C a prepojenia opatrovania a teda asistenta učiteľa, lebo aj v tom je problém, či mám asistovať ako učiteľ, alebo mám opatrovať to dieťa a minimálne tieto modely už sú na Slovensku a preto spustiť to pilotne, overiť to a následne možno by sme vedeli tie financie na tých asistentov nastaviť podľa určitých kategórií a podľa určitých determinantov.
Tak by sme vedeli hovoriť, že naozaj dodržiavame ľudské práva u bytostí, ktoré sú ležiace, u bytostí, ktoré nerozprávajú a nedokážu komunikovať so svetom a nebudeme sa tváriť, že ich vzdelávame, lebo im nerozumieme, čo s nimi robíme. Ak by sme to urobili a ak by to bolo súčasťou práve tohto skráteného konania, ja si myslím, že vtedy by išlo o život, lebo mnoho tých detí vieme dostať do stavu na základe toho, aby ostali v domácom prostredí čo najdlhšie, aby neboli finančnou záťažou na strane štátu, naozaj by sa splnila tá povinnosť vzdelávacia, ktorú sme im dali, že sú všetci vzdelávateľní a naozaj by sme dokázali vyčísliť tie veci, kde je dieťa zo sociálne zanedbaného prostredia a kde je dieťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
13.6.2017 o 15:41 hod.
PhDr.
Soňa Gaborčáková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Tak pomerne veľa tu padá slov, čo sa týka nároku na asistentov. Ja teda z mojej osobnej skúsenosti by som rada upozornila na niektoré veci, ktoré sa neriešia možno. Je dobré to napísať do dôvodovej správy, že asistent by mohol byť ohrozený a práve preto to dávame do skráteného legislatívneho konania, ale na druhej strane chcem povedať, že napríklad výzva základnej, základná škola, v základnej škole úspešnejší nám robí rozdiely, čo sa týka asistentov zdravotne znevýhodneným deťom a k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde sa nám rozdelili kategórie asistentov na takzvaného pedagogického asistenta a asistenta učiteľa, kde to pedagogický asistent, ktorý je nadriadená kategória a ktorá je vlastne v zákone, školskom, zaradená ako pedagogický zamestnanec, tak je asistent, ktorého si nemôže napríklad požiadať špeciálna základná škola, hoci asistuje práve pri autistoch nízko funkčných alebo u variante, vo variante C.
To znamená, že naozaj ak chceme dôvodiť tým, že nemáme poriadok, čo sa týka asistentov učiteľov, musíme začať v našich výzvach, ktoré vypisujeme, pretože pedagogický asistent, ktorý podľa tejto výzvy je asistent k dieťaťu zo sociálne znevýhodneného prostredia, dostane 1 005 eur za starostlivosť o takéto dieťa, ale ak sa staráte o dieťa s autizmom, napríklad s nízko funkčným, to znamená, že ide aj o mentálnu retardáciu a jeho hlavná diagnóza je nízko funkčný autizmus alebo Aspergerov syndróm, tak tento asistent dostane za svoju činnosť 865 eur. To znamená, ak chceme uchytiť a správne začať hovoriť o tom, že treba otvoriť problematiku asistentov, lebo veľmi odbiehame od toho, či nájdeme peniaze po skončení projektov a eurofondov na práve túto kategóriu ľudí, ktorý pomáha či v inkluzívnom vzdelávaní alebo teda v špeciálnych školách, kde na autistu naozaj potrebujete jeden na jedného, ak ide o nízko funkčného autistu a teda ďalší problém, ktorý vidím, že práve inkluzívny tím, ktorý by mohol pracovať v rámci detí, ktoré sú ležiace a sú vo variante C, sa nám vôbec nedostal do výzvy na to, aby špeciálna škola mohla robiť takzvanú včasnú intervenciu. To znamená, mohli si uhradiť aj školského psychológa, aj špeciálneho pedagóga ako takého, aby sme v podstate naozaj neodopierali základné ľudské právo práve dieťaťa, ktoré v minulosti bolo takzvané nevzdelávateľné, ale keďže zákony školské sa zmenili, ono je teraz vzdelávateľné, ale leží, lebo je ležiace a my nemáme vytvorený systém podpory práve u týchto detí. To znamená, v minulosti nevzdelávateľné deti a asistenti ako keby boli veľmi, veľmi vzdialení od toho a práve na základe toho ja vidím, že ten mozog tých detí neštartuje, nevieme ho dostať potom ani tak, aby otvorilo pravú aj ľavú hemisféru, aby sa aj fyzicky to dieťa posunulo.
Ak chceme naozaj hovoriť o asistentoch a že je to naozaj vec, ktorú potrebujeme poriešiť naozaj na odbornej úrovni, nielen vo vzťahu k financiám, ale vytriediť si, koho chceme, aký systém a možno bolo by dobré sa pozrieť aj na modely, ktoré už fungujú v rámci variantu C a prepojenia opatrovania a teda asistenta učiteľa, lebo aj v tom je problém, či mám asistovať ako učiteľ, alebo mám opatrovať to dieťa a minimálne tieto modely už sú na Slovensku a preto spustiť to pilotne, overiť to a následne možno by sme vedeli tie financie na tých asistentov nastaviť podľa určitých kategórií a podľa určitých determinantov.
Tak by sme vedeli hovoriť, že naozaj dodržiavame ľudské práva u bytostí, ktoré sú ležiace, u bytostí, ktoré nerozprávajú a nedokážu komunikovať so svetom a nebudeme sa tváriť, že ich vzdelávame, lebo im nerozumieme, čo s nimi robíme. Ak by sme to urobili a ak by to bolo súčasťou práve tohto skráteného konania, ja si myslím, že vtedy by išlo o život, lebo mnoho tých detí vieme dostať do stavu na základe toho, aby ostali v domácom prostredí čo najdlhšie, aby neboli finančnou záťažou na strane štátu, naozaj by sa splnila tá povinnosť vzdelávacia, ktorú sme im dali, že sú všetci vzdelávateľní a naozaj by sme dokázali vyčísliť tie veci, kde je dieťa zo sociálne zanedbaného prostredia a kde je dieťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:47
Miroslav SopkoVystúpenie s faktickou poznámkou
13.6.2017 o 15:47 hod.
Mgr.
Miroslav Sopko
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. Jednak chcem poďakovať mojej poslaneckej kolegyni, že dala do toho ďalší rozmer a pripomenula to, čo som spomínal. Naozaj potrebujeme radikálnejšie zmeny, čím skôr, tým lepšie. A tiež keď sa spomínajú stále deti so zdravotným znevýhodnením, nemali by sme zabúdať ani na deti s nadaním. Tieto sú tiež rovnako dôležité a tiež potrebujeme, aby sa na nich myslelo. Ďakujem.
Rozpracované
15:48
Uvádzajúci uvádza bod 15:48
Peter PlavčanJe však potrebné povedať aj to, že mnohé z týchto návrhov mali veľký dopad na štátny rozpočet a nie je...
Je však potrebné povedať aj to, že mnohé z týchto návrhov mali veľký dopad na štátny rozpočet a nie je možné, ak sa takto predložia návrhy od veľkého množstva pripomienkujúcich subjektov, všetko zapracovať do návrhu zákona, pretože by to prekročilo rámce štátneho rozpočtu aj predpokladu na budúce obdobia. Ale k tomu musím povedať aj to, že si všetci dobre pamätáme, že programové vyhlásenie vlády po prvýkrát uvádza každoročné navyšovanie o 200 miliónov eur rozpočtu školstva vždy z vyššieho základu. To nikdy nebolo. To nikdy nebolo v programovom vyhlásení vlády a v tomto roku minimálne to dodržané bolo, pretože v rozpočte rezortu školstva bolo 207 miliónov eur navyše. A to ešte nerátam finančné prostriedky v rámci rezortu, rezortu vnútra. Ten diapazón toho, čo je potrebné urobiť, je neuveriteľné veľký. Identifikovali sme v príprave Učiace sa Slovensko 4-tisíc pripomienok, kde sú, ktoré sú štruktúrované od malých zmien po stredné, až po veľké zmeny.
Nie je možné robiť všetko naraz a všetko naraz zaplatiť. Práve preto aj experti dostali viac času na to, aby to vyhodnotili, aby sme mali dokument, s ktorým sa vieme stotožniť v tejto sále všetci, aspoň minimálne drvivá väčšina, pretože to by mal byť dokument, ktorý je základom pre zmeny, ktoré nás čakajú. A tento návrh zákona je to, čo sa dá rýchlo urobiť pre malé deti, ktorých, ktoré sú z prostredia, prostredia hmotnej núdze, aby sme mohli dať príspevok.
Tam je niečo, čo by sme veľmi rýchlo vedeli urobiť, čo sa týka spravodlivejšieho prerozdelenia finančných prostriedkov a tak ďalej a tak ďalej. To, čo rýchlo vieme urobiť, tak to urobme, aby to bolo, aspoň väčšina z toho 1. septembra, ale počkajme si na Učiace sa Slovensko, akčný plán a robme aj veľké zmeny. Ale nemáme na čo čakať. Treba postupne robiť to, čo sa dá. To znamená, ak sú nejaké staré projekty, pokúsme sa to ukončiť dôstojne, čestne, aby to prinieslo občanom úžitok, pokúsme sa urobiť to, čo je v tomto návrhu zákona. A tak isto chystáme aj veľké zmeny, ale musíme to robiť rýchlo, lebo čas plynie.
Ďakujem pekne.
Veľmi krátko, dámy a páni, sa chcem poďakovať za tú tvorivú a korektnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. Naozaj školstvo sa týka všetkých a prejavilo sa to aj v priebehu prípravy tohto zákona. Bol veľký počet pripomienkujúcich subjektov a pokúsili sme sa veľmi seriózne a otvorene so všetkými hovoriť podrobne o tom, aké sú ich návrhy.
Je však potrebné povedať aj to, že mnohé z týchto návrhov mali veľký dopad na štátny rozpočet a nie je možné, ak sa takto predložia návrhy od veľkého množstva pripomienkujúcich subjektov, všetko zapracovať do návrhu zákona, pretože by to prekročilo rámce štátneho rozpočtu aj predpokladu na budúce obdobia. Ale k tomu musím povedať aj to, že si všetci dobre pamätáme, že programové vyhlásenie vlády po prvýkrát uvádza každoročné navyšovanie o 200 miliónov eur rozpočtu školstva vždy z vyššieho základu. To nikdy nebolo. To nikdy nebolo v programovom vyhlásení vlády a v tomto roku minimálne to dodržané bolo, pretože v rozpočte rezortu školstva bolo 207 miliónov eur navyše. A to ešte nerátam finančné prostriedky v rámci rezortu, rezortu vnútra. Ten diapazón toho, čo je potrebné urobiť, je neuveriteľné veľký. Identifikovali sme v príprave Učiace sa Slovensko 4-tisíc pripomienok, kde sú, ktoré sú štruktúrované od malých zmien po stredné, až po veľké zmeny.
Nie je možné robiť všetko naraz a všetko naraz zaplatiť. Práve preto aj experti dostali viac času na to, aby to vyhodnotili, aby sme mali dokument, s ktorým sa vieme stotožniť v tejto sále všetci, aspoň minimálne drvivá väčšina, pretože to by mal byť dokument, ktorý je základom pre zmeny, ktoré nás čakajú. A tento návrh zákona je to, čo sa dá rýchlo urobiť pre malé deti, ktorých, ktoré sú z prostredia, prostredia hmotnej núdze, aby sme mohli dať príspevok.
Tam je niečo, čo by sme veľmi rýchlo vedeli urobiť, čo sa týka spravodlivejšieho prerozdelenia finančných prostriedkov a tak ďalej a tak ďalej. To, čo rýchlo vieme urobiť, tak to urobme, aby to bolo, aspoň väčšina z toho 1. septembra, ale počkajme si na Učiace sa Slovensko, akčný plán a robme aj veľké zmeny. Ale nemáme na čo čakať. Treba postupne robiť to, čo sa dá. To znamená, ak sú nejaké staré projekty, pokúsme sa to ukončiť dôstojne, čestne, aby to prinieslo občanom úžitok, pokúsme sa urobiť to, čo je v tomto návrhu zákona. A tak isto chystáme aj veľké zmeny, ale musíme to robiť rýchlo, lebo čas plynie.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:51
Uvádzajúci uvádza bod 15:51
Peter PlavčanMedzi jej základné vlastnosti má podľa návrhu zákona patriť vlastníctvo majetku na rozdiel od doterajších rozpočtových a príspevkových organizácií, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied, ktoré sú len správcami majetku štátu, pričom návrh upravuje poistky vo vzťahu k prioritnému majetku, to znamená k majetku týchto ústavov, viaczdrojové financovanie ako kombináciu prostriedkov zo štátneho rozpočtu od zakladateľa, možnosti uchádzať sa o ďalšie prostriedky z verejných zdrojov a prostriedkov z podnikateľskej činnosti, autonómnosť inštitúcie, ktorá bude posilňovať samosprávnosť, slobodu vedeckého bádania a hospodársku stabilitu. Tým sa odstránia prekážky vo využívaní súkromných zdrojov na financovanie výskumu a vývoja. V porovnaní s dnešnou právnou formou rozpočtových a príspevkových organizácií má navrhovaná nová právna forma umožniť subjektom uskutočňujúcim výskumnú a prípadne aj vývojovú činnosť lepšie čeliť výzvam, s ktorými sú v súčasnosti konfrontované, okrem iného aj lepším zapájaním sa do projektov a získavaní kontraktov s priemyselnou sférou.
Popri vzniku nových subjektov predkladaným zákonom sa má umožniť transformácia rezortných rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, ktoré uskutočňujú výskum na verejné výskumné inštitúcie a v rámci novely zákona o Slovenskej akadémii vied sa má uskutočniť aj čiastočná transformácia všetkých organizácií Slovenskej akadémie vied.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého dokumentu.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020 ministerstvo predkladá návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predloženie tohto materiálu, tohto zákona vyplýva aj z viacerých koncepčných dokumentov, napríklad poznatkami k prosperite, stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky. Zákon útvara nový typ právnickej osoby, ktorá bude na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou.
Medzi jej základné vlastnosti má podľa návrhu zákona patriť vlastníctvo majetku na rozdiel od doterajších rozpočtových a príspevkových organizácií, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied, ktoré sú len správcami majetku štátu, pričom návrh upravuje poistky vo vzťahu k prioritnému majetku, to znamená k majetku týchto ústavov, viaczdrojové financovanie ako kombináciu prostriedkov zo štátneho rozpočtu od zakladateľa, možnosti uchádzať sa o ďalšie prostriedky z verejných zdrojov a prostriedkov z podnikateľskej činnosti, autonómnosť inštitúcie, ktorá bude posilňovať samosprávnosť, slobodu vedeckého bádania a hospodársku stabilitu. Tým sa odstránia prekážky vo využívaní súkromných zdrojov na financovanie výskumu a vývoja. V porovnaní s dnešnou právnou formou rozpočtových a príspevkových organizácií má navrhovaná nová právna forma umožniť subjektom uskutočňujúcim výskumnú a prípadne aj vývojovú činnosť lepšie čeliť výzvam, s ktorými sú v súčasnosti konfrontované, okrem iného aj lepším zapájaním sa do projektov a získavaní kontraktov s priemyselnou sférou.
Popri vzniku nových subjektov predkladaným zákonom sa má umožniť transformácia rezortných rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, ktoré uskutočňujú výskum na verejné výskumné inštitúcie a v rámci novely zákona o Slovenskej akadémii vied sa má uskutočniť aj čiastočná transformácia všetkých organizácií Slovenskej akadémie vied.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého dokumentu.
Ďakujem.
Rozpracované
15:54
Vystúpenie v rozprave 15:54
Ľubomír PetrákNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
13.6.2017 o 15:54 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k vládnemu návrhu uvedeného zákona, tlač 569. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:56
Vystúpenie v rozprave 15:56
Dušan ČaplovičVšetci dobre viete, že som časť svojho aktívneho života strávil v Slovenskej akadémii vied nielen ako vedecký pracovník, ale takmer jedno desaťročie po novembri 1989 ako člen predsedníctva a podpredseda Slovenskej akadémie vied.
Pozitívne hodnotím skutočnosť, že rozpočtové a príspevkové organizácie sa menia na verejno-výskumné inštitúcie, i keď mnohým to prinesie v prvých rokoch veľa problémov. Taktiež treba privítať, že súčasná učená spoločnosť akadémie sa premenúva na učenú spoločnosť a nielen to, ale aj preto, že bude otvorená nielen pre vedcov akadémie, ako doteraz, ale aj pre významných vedcov zo Slovenskej republiky a samozrejme zo zahraničia.
Činnosť akadémie klasifikovaná doteraz v okruhoch prírodných, technických a spoločenských vied, to boli tie tri oddelenia, sa obohacuje expressis verbis o vedy lekárske, pôdohospodárske a humanitné. Akadémia bude sa zúčastňovať aj na vývoji a inováciách. To bolo povedané v úvodnom slove pána ministra Plavčana. Problematická sa zdá formulácia, že akademickú obec akadémie tvoria aj študenti študijných programov III. stupňa, na uskutočňovaní ktorých sa podieľajú všetky organizácie. Aké sú to programy a čo to budú za programy, na to som nedostal odpoveď ani od vedenia Slovenskej akadémie vied. Vznikajú nové kompetencie snemu. Napríklad schvaľuje snem pravidlá výberového konania na obsadzovanie miest riaditeľov organizácie a vedúcich organizačných zložiek organizácií a schvaľuje návrh Predsedníctva Slovenskej akadémie vied na založenie, splynutie, zlúčenie a rozdelenie organizácií alebo ich zrušenie s likvidáciou. K pravidlám sa doteraz snem vyjadroval, zriaďovateľské kompetencie nemal. Podivné, že práva áno, má snem, no zodpovednosť zostáva na výkonnej aj samosprávnej zložke. Chýba mi definícia pojmu organizačná zložka. To tam absentuje.
Čo je to organizačná zložka v rámci Slovenskej akadémie vied? Ruší sa právo Rady vysokých škôl a Združenia zamestnávateľov delegovať do vedeckej rady po jednom členovi. Organizácie vedy a výskumu mimo akadémie môžu však navrhovať členov vedeckých rád ako doteraz, volí ich však snem.
V štruktúre predsedníctva Slovenskej akadémie vied sa ruší funkcia vedeckého sekretára, funkcia člena predsedníctva SAV bude nezlučiteľná s funkciou riaditeľa. Tentoraz je to už expressis verbis. Bolo to ako na dohode. To vždy, to existovalo. Ak bol niekto z riaditeľov zvolený do predsedníctva, automaticky odstupoval z funkcie riaditeľa. Teraz je to priamo v zákone, ale bude to v zákone.
Podobne aj stanovenie, že tá istá osoba môže vykonávať funkciu člena predsedníctva. Znovu to je priamo v návrhu zákona najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. V oboch prípadoch to považujem za významný posun vpred.
Tak ako som už uviedol, predsedníctvo SAV predkladá snemu návrh pravidiel výberového konania miest riaditeľov, organizácií a vedúcich organizačných zložiek organizácií a návrh na založenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie organizácie alebo organizačnej zložky organizácie. Problém však je, že snem o svojej kompetencii v § 8 písm. n) organizačné zložky priamo uvedené nemá. To je, myslím, že chyba, ktorú môžeme ešte napraviť. Je správne, že sa rušia vedecké kolégiá, pretože už aj za mojich čias, naviac aj v tomto už období po ďalšom desaťročí nemajú žiadne podstatné kompetencie, ktoré postupne prevzali snem, oddelenia vied a vedecká rada Slovenskej akadémie vied.
Zdá sa mi však, že v menších ústavoch vedecko-výskumných inštitúcií bude väčšina pracovníkov zapojená do dozorných rád, vedeckých rád, správnych rád VVI a mrzí ma, že sa SAV tak celkovo, ako aj u jednotlivých samostatných ústavov VVI inštitúcie uzavierajú, nie výraznejšie otvárajú verejnosti, vysokým školám, decíznej sfére, významným osobnostiam vedy, výskumu a inovácií vo výrobnej sfére, tak ako to dokázala akadémia vied Českej republiky pri svojej transformácii, tak na zmenu v rámci vedecko-výskumných inštitúcií, ako aj zmene, nielen laxnej zmene zákona o Slovenskej akadémii vied. A tu prítomný pán poslanec Jurzyca, ktorý bol so mnou, aj s pánom bývalým, tiež bývalý minister a bývalý minister Fronc v Prahe, kde sme boli informovaní, že naozaj Akadémia vied Českej republiky od roku 2007 sa otvorila výrazne verejnosti a prijala množstvo osobností do rôznych orgánov, aj do samotného snemu, ktorí veľmi obohacujú činnosť samotnej Akadémie vied Českej republiky a jednotlivých inštitúcií a jednotlivých ústavov. U nás zatiaľ sme tento krok nedokázali urobiť.
Ako sa má správna rada naďalej, naozaj, ak sa má správna rada naďalej podieľať na riadení VVI a teda plniť úlohy podľa bodu 8, tak by to mala byť obdoba súčasného grémia a mali by v nej byť riaditelia menovaní, riaditeľom menovaní odborníci. Napríklad zástupca riaditeľa, vedúci vedeckých oddelení alebo iných jednotiek, tak ako to poznáme napríklad v Českej republike, vedúci ekonomického, prípadne právneho úseku, ale nie len a len volení zamestnanci. Striktné stanovenie počtu členov bez ohľadu na konkrétne VVI nie je možné, lebo máme veľké organizácie VVI, ktoré sa budú transformovať, máme stredné a máme aj malé organizácie.
Chyba je aj v tom, že voľby predsedníctva SAV budú uskutočňovať, bude uskutočňovať odstupujúci snem. To v minulosti nebolo. V minulosti najprv bola zvolená rada vedcov, dnešný snem a táto nová rada vedcov volila nové predsedníctvo, nového predsedu, podpredsedov a nové predsedníctvo. Tento problém, samozrejme, je ako keby dedičný a akadémia to preberá aj z vysokoškolského prostredia, kde je to veľmi zaujímavé, pretože vy si viete predstaviť, že by najprv vznikla vláda a potom by vznikol parlament? Je to celkom opačne. Najprv treba vznik parlamentu a potom sa od toho kreuje aj vláda, aj exekutíva a ďalšie orgány. A v tomto prípade najmä aj u vysokých škôl, ale samozrejme aj v tomto prípade akadémie vied to nepovažujem za prínosné. Naviac mám skúsenosti a mnohí, ktorí robia vo vysokoškolskom prostredí, to vedia, že často práve predsedovia snemov alebo senátov na vysokých školách si logicky pripravili dobré prostredie a stali sa neskôr rektormi, ktorých volil ten snem, ktorý, alebo senát, ktorý oni viedli v minulom funkčnom období.
Na špecializované a servisné organizácie sa od vlani vyvíjal tlak, aby sa spojili do veľkého hybridného centra. Bol by to ťažko riaditeľný konglomerát vzhľadom na veľmi odlišné problematiky jednotlivých organizácií. A znovu máme príklad, len treba ísť trošku ďalej na západ od našich hraníc, súčasných, v Akadémii vied Českej republiky, boli sme tam, znovu opakujem, ako výbor a práve boli sme tam aj kvôli tomu, na českej akadémii vied alebo Akadémii vied Českej republiky, aby sme sa oboznámili, ako to funguje v rámci ich nového zákona a nových pravidiel, ktoré zaviedli po roku 2007 a postupne nabehli v tomto prostredí. V Akadémii vied Českej republiky sú knižnica, archív, ale nepriamo aj vydavateľstvo Akadémia, zlatými jedinečnými organizáciami osobitného záujmu vedenia Akadémie vied Českej republiky. Práve keď idú finančné prostriedky z centra, tak najčastejšie v prvom rade, ako nám povedali, ako nám povedalo vedenie Akadémie vied Českej republiky, idú na tieto, by som povedal, inštitúcie, výstavné inštitúcie, ktoré robia a pracujú pre Akadémiu vied ako celok.
Trápi ma, že predkladatelia zákona najmä zo strany SAV, teda neviním len samotné ministerstvo, nevyužili výraznejšie sa zblížiť s významnými verejnými vysokými školami na Slovensku, s univerzitami, s ktorými veľmi dobre, čo sa týka minulosti aj súčasnosti, spolupracujú, otvoriť sa ešte výraznejšie aj pre nich a na druhej strane mať odvahu a presvedčenie o vytvorení vzdelávania v rámci pokročilých štúdií vo vedecko-výskumnom a vývojovom prostredí samotnej Slovenskej akadémie vied. Tak ako to poznáme napríklad v spoločnosti Maxa Planka v Spolkovej republike Nemecko. Sám som niekoľkokrát požiadal aj pána predsedu, aby si to išli pozrieť. A naozaj po dohode s vysokými školami, samozrejme treba to vydiskutovať, by sa našiel nejakým spôsobom konsenzus, lebo tento proces pokročilých štúdií nie je možné zaviesť do zákona Slovenskej akadémie vied, ale musí byť súčasne aj v novom vysokoškolskom zákone platný, lebo Akadémia by sa stala súčasťou toho ďalšieho vzdelávania, ktoré je veľmi dôležité do budúcnosti Slovenskej republiky.
Aké vidím hlavné riziká návrhu zákona a technickej novely zákona o SAV? Po prvé, v Českej republike, kedy bol spolu prijímaný zákon o VVI a zásadná, nie technická novela zákona o akadémii, to bolo veľmi pozitívne, bolo to prijaté v jeden deň rokovania snemovne a neskôr senátu Českej republiky. V tomto prípade to tak nie je.
Po druhé, bez centralizácie nehnuteľného majetku vzniknú malé ekonomicky slabé právne subjekty, ktoré sa nebudú schopné efektívne starať o zverený majetok. Toto v konečnom dôsledku povedie a môže viesť - ja nechcem tuná nič prejudikovať - ku strate majetku. Zákon totiž umožňuje aj vznik malých VVI s malým počtom vedeckých pracovníkov, menej ako desať. Tu si treba uvedomiť, že sa de facto jedná o privatizáciu.
V pôvodnom návrhu bola navrhnutá špecializovaná servisná organizácia VVI, čo je racionálne opatrenie, ktorá mala spravovať celý majetok Slovenskej akadémie vied. Kreovaním správnych rád iba zo zamestnancov VVI sa štát, naša spoločnosť vzdáva kontroly nad použitím verejných zdrojov. Správne rady je potrebné kreovať vyváženou kombináciou zástupcov interných zamestnancov, samotných VVI, ako aj zástupcov vysokých škôl, ministerstiev, ústredných orgánov štátnej správy, podnikateľov a samosprávy tak, aby bolo zaručené prepojenie medzi VVI a spoločenskou a hospodárskou sférou. Podobný princíp treba zachovať aj pri vytváraní dozorných rád, v ktorých musia byť zastúpení vo väčšom množstve aj odborníci, ktorí nie sú zamestnancami VVI a ani zakladateľa. Uvedený spôsob kreovania orgánov - správna a dozorná rada - je obvyklý u podobných inštitúcií v ostatných krajinách. Otázny je aj veľký počet orgánov, vedecká rada, správna rada, dozorná rada, kde dvojité členstvo sa vylučuje. To bude veľmi obtiažne a znovu to chcem zopakovať, respektíve priklincovať pri malých ústavoch, tam nominovať vedeckých pracovníkov a naviac, treba si povedať, že je to pre budúcnosť, pokiaľ sa nebudú tieto ústavy zlučovať alebo fúzovať nejakým rozumným spôsobom, tak je to neutiahnuteľné z hľadiska týchto jednotlivých malých pracovísk.
Po štvrté. Zápis do registra VVI považujem za formálny. Neuvažuje sa o odbornej spôsobilosti vo vedných disciplínach tak, ako je to u akreditačnej komisii.
Po bé, po piate, z technickej novely zákona o SAV nie je jasné, ako bude zefektívnená činnosť Slovenskej akadémie vied. Toto by mal byť hlavný princíp transformácie. Technická novela ďalej posilňuje právomoci samosprávy, čím hrozí zníženie vplyvu tých, čo majú nielen práva, ale aj zodpovednosť za chod samotnej akadémie, nielen za dlhodobé alebo strednodobé plnenie úloh v oblasti vedy, ale aj za operatívne rozhodnutia.
Po šieste. Požiadavka na predloženie transformačného plánu Slovenskej akadémie vied a transformačných projektov VVI je dôležitá najmä z dôvodu zadefinovania vedecko-výskumnej profilácie jednotlivých inštitúcií, aby v rámci schválených projektov mohli byť inštitúcie financované z verejných zdrojov, samozrejme, aj vo vzťahu môžu byť otvorené nielen k Európskej únii, ale aj k súkromnej sfére a môžu získavať prostriedky aj z iných oblastí. V Českej republike je to ďaleko jednoduchšie, lebo oni tam majú aj technologickú agentúru. Na Slovensku technologickú agentúru nemáme, máme len APVV, Agentúru pre podporu vedy a výskumu a majú aj iné agentúry vytvorené pri jednotlivých rezortoch, kde sa môžu uchádzať o zdroje práve tieto nové inštitúcie, ktoré vznikli v Českej republike v akadémii vied po roku 2007.
Ja si myslím, že táto požiadavka je ekvivalentná s požiadavkami pre verejné vysoké školy, ktoré podobné kritériá musia splniť už pri akreditácii a takýmto spôsobom je potrebné to požadovať aj, a hovorím to ako bývalý pracovník Slovenskej akadémie vied, priamo aj od Slovenskej akadémie vied.
Ďakujem vám za vypočutie a za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
13.6.2017 o 15:56 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Dušan Čaplovič
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k predkladanému vládnemu návrhu zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v tlači č. 569. Považujem jeho vypracovanie a následné schválenie v parlamente za prínosné v činnosti Slovenskej akadémie vied. Mám však niektoré otázky vyplývajúce z nejasností, ktoré mňa osobne trápia.
Všetci dobre viete, že som časť svojho aktívneho života strávil v Slovenskej akadémii vied nielen ako vedecký pracovník, ale takmer jedno desaťročie po novembri 1989 ako člen predsedníctva a podpredseda Slovenskej akadémie vied.
Pozitívne hodnotím skutočnosť, že rozpočtové a príspevkové organizácie sa menia na verejno-výskumné inštitúcie, i keď mnohým to prinesie v prvých rokoch veľa problémov. Taktiež treba privítať, že súčasná učená spoločnosť akadémie sa premenúva na učenú spoločnosť a nielen to, ale aj preto, že bude otvorená nielen pre vedcov akadémie, ako doteraz, ale aj pre významných vedcov zo Slovenskej republiky a samozrejme zo zahraničia.
Činnosť akadémie klasifikovaná doteraz v okruhoch prírodných, technických a spoločenských vied, to boli tie tri oddelenia, sa obohacuje expressis verbis o vedy lekárske, pôdohospodárske a humanitné. Akadémia bude sa zúčastňovať aj na vývoji a inováciách. To bolo povedané v úvodnom slove pána ministra Plavčana. Problematická sa zdá formulácia, že akademickú obec akadémie tvoria aj študenti študijných programov III. stupňa, na uskutočňovaní ktorých sa podieľajú všetky organizácie. Aké sú to programy a čo to budú za programy, na to som nedostal odpoveď ani od vedenia Slovenskej akadémie vied. Vznikajú nové kompetencie snemu. Napríklad schvaľuje snem pravidlá výberového konania na obsadzovanie miest riaditeľov organizácie a vedúcich organizačných zložiek organizácií a schvaľuje návrh Predsedníctva Slovenskej akadémie vied na založenie, splynutie, zlúčenie a rozdelenie organizácií alebo ich zrušenie s likvidáciou. K pravidlám sa doteraz snem vyjadroval, zriaďovateľské kompetencie nemal. Podivné, že práva áno, má snem, no zodpovednosť zostáva na výkonnej aj samosprávnej zložke. Chýba mi definícia pojmu organizačná zložka. To tam absentuje.
Čo je to organizačná zložka v rámci Slovenskej akadémie vied? Ruší sa právo Rady vysokých škôl a Združenia zamestnávateľov delegovať do vedeckej rady po jednom členovi. Organizácie vedy a výskumu mimo akadémie môžu však navrhovať členov vedeckých rád ako doteraz, volí ich však snem.
V štruktúre predsedníctva Slovenskej akadémie vied sa ruší funkcia vedeckého sekretára, funkcia člena predsedníctva SAV bude nezlučiteľná s funkciou riaditeľa. Tentoraz je to už expressis verbis. Bolo to ako na dohode. To vždy, to existovalo. Ak bol niekto z riaditeľov zvolený do predsedníctva, automaticky odstupoval z funkcie riaditeľa. Teraz je to priamo v zákone, ale bude to v zákone.
Podobne aj stanovenie, že tá istá osoba môže vykonávať funkciu člena predsedníctva. Znovu to je priamo v návrhu zákona najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. V oboch prípadoch to považujem za významný posun vpred.
Tak ako som už uviedol, predsedníctvo SAV predkladá snemu návrh pravidiel výberového konania miest riaditeľov, organizácií a vedúcich organizačných zložiek organizácií a návrh na založenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie organizácie alebo organizačnej zložky organizácie. Problém však je, že snem o svojej kompetencii v § 8 písm. n) organizačné zložky priamo uvedené nemá. To je, myslím, že chyba, ktorú môžeme ešte napraviť. Je správne, že sa rušia vedecké kolégiá, pretože už aj za mojich čias, naviac aj v tomto už období po ďalšom desaťročí nemajú žiadne podstatné kompetencie, ktoré postupne prevzali snem, oddelenia vied a vedecká rada Slovenskej akadémie vied.
Zdá sa mi však, že v menších ústavoch vedecko-výskumných inštitúcií bude väčšina pracovníkov zapojená do dozorných rád, vedeckých rád, správnych rád VVI a mrzí ma, že sa SAV tak celkovo, ako aj u jednotlivých samostatných ústavov VVI inštitúcie uzavierajú, nie výraznejšie otvárajú verejnosti, vysokým školám, decíznej sfére, významným osobnostiam vedy, výskumu a inovácií vo výrobnej sfére, tak ako to dokázala akadémia vied Českej republiky pri svojej transformácii, tak na zmenu v rámci vedecko-výskumných inštitúcií, ako aj zmene, nielen laxnej zmene zákona o Slovenskej akadémii vied. A tu prítomný pán poslanec Jurzyca, ktorý bol so mnou, aj s pánom bývalým, tiež bývalý minister a bývalý minister Fronc v Prahe, kde sme boli informovaní, že naozaj Akadémia vied Českej republiky od roku 2007 sa otvorila výrazne verejnosti a prijala množstvo osobností do rôznych orgánov, aj do samotného snemu, ktorí veľmi obohacujú činnosť samotnej Akadémie vied Českej republiky a jednotlivých inštitúcií a jednotlivých ústavov. U nás zatiaľ sme tento krok nedokázali urobiť.
Ako sa má správna rada naďalej, naozaj, ak sa má správna rada naďalej podieľať na riadení VVI a teda plniť úlohy podľa bodu 8, tak by to mala byť obdoba súčasného grémia a mali by v nej byť riaditelia menovaní, riaditeľom menovaní odborníci. Napríklad zástupca riaditeľa, vedúci vedeckých oddelení alebo iných jednotiek, tak ako to poznáme napríklad v Českej republike, vedúci ekonomického, prípadne právneho úseku, ale nie len a len volení zamestnanci. Striktné stanovenie počtu členov bez ohľadu na konkrétne VVI nie je možné, lebo máme veľké organizácie VVI, ktoré sa budú transformovať, máme stredné a máme aj malé organizácie.
Chyba je aj v tom, že voľby predsedníctva SAV budú uskutočňovať, bude uskutočňovať odstupujúci snem. To v minulosti nebolo. V minulosti najprv bola zvolená rada vedcov, dnešný snem a táto nová rada vedcov volila nové predsedníctvo, nového predsedu, podpredsedov a nové predsedníctvo. Tento problém, samozrejme, je ako keby dedičný a akadémia to preberá aj z vysokoškolského prostredia, kde je to veľmi zaujímavé, pretože vy si viete predstaviť, že by najprv vznikla vláda a potom by vznikol parlament? Je to celkom opačne. Najprv treba vznik parlamentu a potom sa od toho kreuje aj vláda, aj exekutíva a ďalšie orgány. A v tomto prípade najmä aj u vysokých škôl, ale samozrejme aj v tomto prípade akadémie vied to nepovažujem za prínosné. Naviac mám skúsenosti a mnohí, ktorí robia vo vysokoškolskom prostredí, to vedia, že často práve predsedovia snemov alebo senátov na vysokých školách si logicky pripravili dobré prostredie a stali sa neskôr rektormi, ktorých volil ten snem, ktorý, alebo senát, ktorý oni viedli v minulom funkčnom období.
Na špecializované a servisné organizácie sa od vlani vyvíjal tlak, aby sa spojili do veľkého hybridného centra. Bol by to ťažko riaditeľný konglomerát vzhľadom na veľmi odlišné problematiky jednotlivých organizácií. A znovu máme príklad, len treba ísť trošku ďalej na západ od našich hraníc, súčasných, v Akadémii vied Českej republiky, boli sme tam, znovu opakujem, ako výbor a práve boli sme tam aj kvôli tomu, na českej akadémii vied alebo Akadémii vied Českej republiky, aby sme sa oboznámili, ako to funguje v rámci ich nového zákona a nových pravidiel, ktoré zaviedli po roku 2007 a postupne nabehli v tomto prostredí. V Akadémii vied Českej republiky sú knižnica, archív, ale nepriamo aj vydavateľstvo Akadémia, zlatými jedinečnými organizáciami osobitného záujmu vedenia Akadémie vied Českej republiky. Práve keď idú finančné prostriedky z centra, tak najčastejšie v prvom rade, ako nám povedali, ako nám povedalo vedenie Akadémie vied Českej republiky, idú na tieto, by som povedal, inštitúcie, výstavné inštitúcie, ktoré robia a pracujú pre Akadémiu vied ako celok.
Trápi ma, že predkladatelia zákona najmä zo strany SAV, teda neviním len samotné ministerstvo, nevyužili výraznejšie sa zblížiť s významnými verejnými vysokými školami na Slovensku, s univerzitami, s ktorými veľmi dobre, čo sa týka minulosti aj súčasnosti, spolupracujú, otvoriť sa ešte výraznejšie aj pre nich a na druhej strane mať odvahu a presvedčenie o vytvorení vzdelávania v rámci pokročilých štúdií vo vedecko-výskumnom a vývojovom prostredí samotnej Slovenskej akadémie vied. Tak ako to poznáme napríklad v spoločnosti Maxa Planka v Spolkovej republike Nemecko. Sám som niekoľkokrát požiadal aj pána predsedu, aby si to išli pozrieť. A naozaj po dohode s vysokými školami, samozrejme treba to vydiskutovať, by sa našiel nejakým spôsobom konsenzus, lebo tento proces pokročilých štúdií nie je možné zaviesť do zákona Slovenskej akadémie vied, ale musí byť súčasne aj v novom vysokoškolskom zákone platný, lebo Akadémia by sa stala súčasťou toho ďalšieho vzdelávania, ktoré je veľmi dôležité do budúcnosti Slovenskej republiky.
Aké vidím hlavné riziká návrhu zákona a technickej novely zákona o SAV? Po prvé, v Českej republike, kedy bol spolu prijímaný zákon o VVI a zásadná, nie technická novela zákona o akadémii, to bolo veľmi pozitívne, bolo to prijaté v jeden deň rokovania snemovne a neskôr senátu Českej republiky. V tomto prípade to tak nie je.
Po druhé, bez centralizácie nehnuteľného majetku vzniknú malé ekonomicky slabé právne subjekty, ktoré sa nebudú schopné efektívne starať o zverený majetok. Toto v konečnom dôsledku povedie a môže viesť - ja nechcem tuná nič prejudikovať - ku strate majetku. Zákon totiž umožňuje aj vznik malých VVI s malým počtom vedeckých pracovníkov, menej ako desať. Tu si treba uvedomiť, že sa de facto jedná o privatizáciu.
V pôvodnom návrhu bola navrhnutá špecializovaná servisná organizácia VVI, čo je racionálne opatrenie, ktorá mala spravovať celý majetok Slovenskej akadémie vied. Kreovaním správnych rád iba zo zamestnancov VVI sa štát, naša spoločnosť vzdáva kontroly nad použitím verejných zdrojov. Správne rady je potrebné kreovať vyváženou kombináciou zástupcov interných zamestnancov, samotných VVI, ako aj zástupcov vysokých škôl, ministerstiev, ústredných orgánov štátnej správy, podnikateľov a samosprávy tak, aby bolo zaručené prepojenie medzi VVI a spoločenskou a hospodárskou sférou. Podobný princíp treba zachovať aj pri vytváraní dozorných rád, v ktorých musia byť zastúpení vo väčšom množstve aj odborníci, ktorí nie sú zamestnancami VVI a ani zakladateľa. Uvedený spôsob kreovania orgánov - správna a dozorná rada - je obvyklý u podobných inštitúcií v ostatných krajinách. Otázny je aj veľký počet orgánov, vedecká rada, správna rada, dozorná rada, kde dvojité členstvo sa vylučuje. To bude veľmi obtiažne a znovu to chcem zopakovať, respektíve priklincovať pri malých ústavoch, tam nominovať vedeckých pracovníkov a naviac, treba si povedať, že je to pre budúcnosť, pokiaľ sa nebudú tieto ústavy zlučovať alebo fúzovať nejakým rozumným spôsobom, tak je to neutiahnuteľné z hľadiska týchto jednotlivých malých pracovísk.
Po štvrté. Zápis do registra VVI považujem za formálny. Neuvažuje sa o odbornej spôsobilosti vo vedných disciplínach tak, ako je to u akreditačnej komisii.
Po bé, po piate, z technickej novely zákona o SAV nie je jasné, ako bude zefektívnená činnosť Slovenskej akadémie vied. Toto by mal byť hlavný princíp transformácie. Technická novela ďalej posilňuje právomoci samosprávy, čím hrozí zníženie vplyvu tých, čo majú nielen práva, ale aj zodpovednosť za chod samotnej akadémie, nielen za dlhodobé alebo strednodobé plnenie úloh v oblasti vedy, ale aj za operatívne rozhodnutia.
Po šieste. Požiadavka na predloženie transformačného plánu Slovenskej akadémie vied a transformačných projektov VVI je dôležitá najmä z dôvodu zadefinovania vedecko-výskumnej profilácie jednotlivých inštitúcií, aby v rámci schválených projektov mohli byť inštitúcie financované z verejných zdrojov, samozrejme, aj vo vzťahu môžu byť otvorené nielen k Európskej únii, ale aj k súkromnej sfére a môžu získavať prostriedky aj z iných oblastí. V Českej republike je to ďaleko jednoduchšie, lebo oni tam majú aj technologickú agentúru. Na Slovensku technologickú agentúru nemáme, máme len APVV, Agentúru pre podporu vedy a výskumu a majú aj iné agentúry vytvorené pri jednotlivých rezortoch, kde sa môžu uchádzať o zdroje práve tieto nové inštitúcie, ktoré vznikli v Českej republike v akadémii vied po roku 2007.
Ja si myslím, že táto požiadavka je ekvivalentná s požiadavkami pre verejné vysoké školy, ktoré podobné kritériá musia splniť už pri akreditácii a takýmto spôsobom je potrebné to požadovať aj, a hovorím to ako bývalý pracovník Slovenskej akadémie vied, priamo aj od Slovenskej akadémie vied.
Ďakujem vám za vypočutie a za pozornosť.
Rozpracované
16:13
Vystúpenie v rozprave 16:13
Miroslav BeblavýO tomto zákone, o transformácii Slovenskej akadémii vied najmä, lebo týka sa to aj rezortných inštitúcií na verejné a výskumné inštitúcie, sa na Slovensku hovorí už dlhé roky. Je to inšpirované aj najmä Českou republikou a tamojšou transformáciou. Aby to prešlo, tak sa na účely, by som povedal, presadenia tohto zákona používajú za argumenty o tom, že aké rôzne výhody a možnosti tento zákon prinesie slovenskej vede.
To znamená, predtým, než sa dostanem ku konkrétnym otázkam v tomto texte zákona, dovoľte mi odpovedať na otázku, či naozaj od tohto zákona, ako ho dostávame, možno očakávať takúto zásadnú skokovú zmenu, ak nie v kvalite vedy Slovenskej akadémie vied, tak aspoň v prostredí, v ktorom sa Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké inštitúcie budú pohybovať. Veľmi často sa tí obhajcovia takýchto návrhov, alebo tí, ktorí ich podporujú a spredávajú, odvolávajú na skúsenosť práve Českej republiky, na skúsenosť Akadémie vied v Českej republike.
Zabúda sa na to, že my máme na Slovensku skúsenosť veľmi obdobnú, a to je skúsenosť s transformáciou slovenských vysokých škôl, ktoré pred pätnástimi rokmi prešli procesom, ktorý je veľmi podobný. Myslím si, že keď chceme uvažovať, čo tento zákon prinesie na Slovensku pre našu vedu, tak je viac na mieste sa pozrieť na to, čo priniesla transformácia vysokých škôl, lebo sa odohrala v rovnakom prostredí, aj zhruba s rovnakými finančnými dopadmi, a naopak si myslím, že pozerať sa na ten český príklad je skôr zavádzajúce, lebo ten český príklad jednak vychádza z úplne iného stavu vedy a jej kvality a posunu, ale aj z iného prostredia, najmä finančného a, by som povedal, aj z hľadiska prajnosti, či už verejných financií alebo vlády k vede, k základnému výskumu.
Za tých okolností musím povedať, že očakávať od tohto zákona nejakú zásadnú zmenu asi nie je na mieste, pretože my dnes nemáme na Slovensku prítomné nič z toho, čo v Českej republike bolo prítomné, teda jednak už pomerne vysoký úvodný stav, na ktorom sa dalo budovať. Naša veda, najmä teda pokiaľ hovoríme o akadémii vied, je po viac ako 25 rokoch finančných suchôt a nestability, nie je v stave, ktorý by sme, mohol nás napĺňať hrdosťou. To nie je ani tak kritika akadémie vied, ako teda tých, ktorí za túto situáciu, za tých 25 rokov zodpovedajú.
Ale čo je možno ešte dôležitejšie, je to, že pozrime sa, čo sa stalo s našimi vysokými školami po roku 2002. Po roku 2002 naše verejné vysoké školy, teda vtedy ešte neboli práve verejné, sa transformovali na verejné vysoké školy, ktoré sú tiež verejno-právnymi subjektami a dostali majetok, dostali do majetku predchádzajúci majetok štátu a zároveň bola zvýšená miera ich autonómie o nakladaní s týmto majetkom aj vo vnútornej ich správe. Bez toho, aby som tu teraz chcel otvárať obsiahlu diskusiu o stave našich vysokých škôl, tak si myslím, že odborníci sa zhodnú, že pätnásť rokov, a to je pomerne dlhé obdobie, po tom, čo sa to stalo, sa udiali dve veci.
Jedna vec je, že sa významne zlepšilo hospodárenie tých vysokých škôl s týmto majetkom. To znamená, že keď ho dostali do majetku a dostali väčšiu mieru autonómie, tak s ním nakladajú, aj so svojím hospodárením o niečo lepšie. Ak si spomínate, keď vysoké školy sa transformovali, tak väčšina z nich bola v strate, keď sa začali započítavať odpisy do ich hospodárenia a po niekoľkých rokoch to vysoké školy zvládli a v podstate dnes už v strate nie sú dlhodobo, dokážu tvoriť aj vlastné zdroje. To znamená, vidíme, že tá vyššia miera autonómie a prechod majetku do vlastníctva prispela k lepšiemu hospodáreniu, a to možno očakávať aj tu, hoci ako ukážem, ten očakávaný efekt je oveľa nižší z dôvodov, že ten zákon zväzuje verejným vysokým i verejným výskumným inštitúciám ruky spôsobom, ktoré verejné vysoké školy nepoznajú.
Ale čo je možno dôležitejšie, tá druhá zhoda, ktorá je medzi odborníkmi, je, že za ostatných pätnásť rokov nedošlo k významnému kvalitatívnemu posunu v obsahu toho, čo slovenské vysoké školy robia, preto ich aj riešime. A koniec-koncov aj dokument Učiace sa Slovensko, o ktorom teda máme diskutovať, pomenúva stav slovenského vysokého školstva skôr kriticky. Takisto dokument, ktorý pripravil ešte pán bývalý minister Čaplovič vtedy v roku 2013-2014, navrhoval pomerne rozsiahle množstvo zásadných zmien v tom, ako sú spravované a riadené a financované slovenské vysoké školy a aj teda medzinárodné porovnanie a názor verejnosti je pomerne kritický.
Čo tým chcem povedať, je teda, že aj keby sme robili rovnakú reformu so SAV-kou, ako sa urobila s verejnými vysokými školami, tak možno skôr očakávať teda mierne zlepšenie hospodárenia a nakladania s majetkom a nemožno očakávať nejaké iné zásadné zmeny v kvalite slovenskej vedy. Tie by totiž vyžadovali okrem zlepšenia financovania aj veľmi strategický prístup k zmene, k zmene kvality a by som povedal ambície či už riadiacich pracovníkov a, a najmä teda mladých vedcov. To je, to je ten všeobecný postoj, kde som chcel vysvetliť, prečo od tohto zákona si nemožno až tak veľa sľubovať a obávam sa, že všetci tí, ktorí si od neho veľmi veľa sľubujú, budú sklamaní, ale možno si od neho sľubovať mierny pokrok v oblasti ekonomickej správy výskumných inštitúcií.
Teraz mi dovoľte ale prejsť ku konkrétnym pripomienkam, lebo musím povedať, že na pomerne rozsiahly predpis, ktorý navyše prechádzal opakovaným pripomienkovaním diskusie, proste je to jeden z najpripravovanejších predpisov, aký tu máme za ostatné roky. Viackrát bol stiahnutý ešte aj z vlády, potom sa vracal, potom sa o ňom diskutovalo. Takže naozaj nejde o nejaký narýchlo ušitý predpis, ktorý včera na ministerstve vznikol. Tak na to je v ňom pomerne veľa minimálne otáznikov z môjho pohľadu. A podľa mňa treba na ne poukázať. Dovoľte mi teda byť konkrétny.
Prvá vec, ktorý ten predpis nerieši, hoci je veľmi významná, je otázka viacerých zakladateľov. Na jednej strane ten predpis hovorí o tom, že verejnú výskumnú inštitúciu môže založiť zakladateľ, teda jeden, buď akadémia vied alebo ministerstvo, potom však pripúšťa, že vlastne pri splynutí inštitúcií viacerých zakladateľov už môže mať viacerých zakladateľov, ale potom nerieši, čo v takej situácii ďalej, pretože podľa zákona zakladateľ má tie najvýznamnejšie právomoci a ak sa o ne majú deliť dve a viaceré inštitúcie, tak je v zákone, ktorý má inak asi štyridsať strán, nie je nijak upravené, ako sa to potom bude diať. Jedine je povedané, že majú uzatvoriť písomnú dohodu pri splynutí o tom, že prečo, ako to, ako to bude fungovať. To je z môjho pohľadu, musím povedať, dosť zásadný problém. Najmä preto to poviem, že mať inštitúcie s viacerými zakladateľmi by bolo práve dobré, lebo to by bolo prelínanie základného aplikovaného výskumu a možnosť aj zatiahnuť ďalších, ďalších aktérov, ak by napríklad akadémia vied sa mohla dohodnúť s ministerstvom alebo aj s iným ústredným orgánom na tom, že spolu niečo vytvoria. Bolo by to treba podporiť, ale práve v absencii legislatívneho rámca to je skôr nepravdepodobné. Takže táto kritika sa aj netýka toho, že bude vznikať chaos, ale skôr, že práve preto, že to nie je upravené, sa to ani nestane, čo je na škodu.
Druhý bod je, sa týka potom správy, kde pán poslanec Čaplovič kritizoval to množstvo orgánov, ktoré vnímal teda kriticky. Ja si myslím, že pri vhodnom oddelení tých funkcií to nemusí byť na škodu. V podstate snaží sa ten model nasledovať taký ten nemecký, nie ten anglosaský, kde v anglosaskom modeli býva jedna správna rada a u nás býva po nemeckom vzore vždy správna rada a potom je ešte dozorná rada, ktorá na ňu dozerá. Obidve možnosti sú možné. Ja nemám problém akceptovať tento návrh ministerstva, aby boli ako keby dva orgány.
Čo však vidím ako problematické, je, že keď už definujeme takto tie orgány, tak práve pri vedeckej rade nie je jasne definované, že či jej členovia majú byť na podklade vedeckej kvality, aby naozaj hodnotili vedecké výstupy, alebo to majú byť praktici. Lebo najprv sa hovorilo o tom, že to majú byť významní odborníci z oblastí, v ktorých inštitúcia pôsobí a potom sa hovorí, že ale tretina až polovica sú zástupcovia hospodárskej praxe alebo užívateľov výsledku výskumu. To je problém, ktorý vidíme už dneska a môže znieť teoreticky, že vedecké rady aj na vysokých školách často v skutočnosti nefungujú na princípe vedeckej excelencie, ale skôr na princípe zastupovania rôznych funkcionárov. A tým pádom by bolo dobré ustanoviť, že to má byť naozaj na princípe vedeckej excelencie, ak tu ideme napríklad hodnotiť individuálne vedeckých pracovníkov. Bez toho, aby sme sa niekoho dotýkali, ja si neviem predstaviť, ako nejaký praktik povedzme aj v oblasti chémie alebo ekonómie, niekto, kto robí v podniku, ja neviem, marketingového riaditeľa vo veľkej chemickej firme v Slovnafte, má teraz byť členom vedeckej rady, ktorá bude hodnotiť vedecké výsledky chemikov na ústave polymérov SAV. Proste to, to nie je jeho úloha. To znamená, že ak tam chceme tento externý prvok, tak naozaj je otázka, či v správnej rade, ako naznačoval pán poslanec Čaplovič, v dozornej rade, ale ak chceme vedeckú radu kvalitnú, mala by byť z kvalitných vedcov a to neznamená, že tí ostatní sú nejakí menej hodnotní.
Ďalšia otázka, ktorá tam je, je, že v podstate je tam v zákone ustanovená tá organizačná zložka, čo je v podstate ekvivalent fakúlt na univerzitách, že tiež, keď sa robila veľká reforma vedeckých škôl, vysokých škôl a fakulty sa búrili, že na univerzity prechádza kompetencia, tak sa urobil kompromis, že zo zákona dali určité kompetencie fakultám, hoci už nie sú právnické osoby. Tu sa v podstate skúša ten istý kompromis, že keď sa zlúčia viaceré ústavy do jedného, tak ako keby si nechajú nejakú formu identity. Ja tomu politicky rozumiem, len jedna vec, ktorá je veľmi zvláštna, je, že keďže tie organizačné zložky, tiež rozhoduje o nich zakladateľ, tak vlastne organizácia stratí kontrolu nad svojou vnútornou štruktúrou. To znamená, že keby sa aj všetci vedci v tom ústave dohodli, že si to chcú zorganizovať inak, tak podľa tohto návrhu to nebudú môcť urobiť, lebo vlastne zakladateľ, teda SAV ako celok, predsedníctvo, snem im to budú musieť odobriť, čo je z môjho pohľadu mimoriadne zvláštne, aby organizácia, ktorá je inak samosprávna, si nemohla ani vnútorne určiť štruktúru. Je to ako keby ministerstvo muselo schvaľovať Univerzite Komenského, že si zriadi alebo zruší nejakú fakultu. To si myslím, by vysoké školy neprijali a nie celkom by som to odporúčal ani tu.
Ďalším bodom, ktorý je dôležitý, je financovanie. A tu sa dostávam k tomu, čo už som naznačil, že pán poslanec Čaplovič hovoril o rizikách privatizácie, presunu nejakého nesprávneho nakladania s verejnými zdrojmi. Tie riziká určite vždy sú pri takejto zmene, lebo, samozrejme, najistejšie je, všetko aby zostalo štátne a zakázať s tým akékoľvek nakladanie. To znamená, že tie riziká sú. Ale otázka je o tej váhe tých rizík a ja musím povedať, že z môjho pohľadu zatiaľ skôr vidím riziká v tom, že ten, ten zákon je strašne zviazaný a v podstate tá zmena je viac rétorická ako skutočná a uvediem to aj príkladmi.
Napríklad tento zákon umožňuje, aby si verejná výskumná inštitúcia zobrala úver, ale limituje to na 60 % príjmov z minulého roku, čo už samo o sebe nie je veľa, lebo ak si vezmete, že máte ročný prevádzkový rozpočet a vy si môžete požičať na nejaký nový rozvojový program do 60 %, tak to už nie je až tak veľa a poviem, ale ono hovorí - okrem inštitucionálnych príjmov, čo je tá hlavná dotácia. To znamená, že v skutočnosti ona si bude môcť zobrať úver len do výšky 60 % tých podnikateľských alebo iných príjmov, čo je v podstate veľmi malá suma, takže poviem si, dve situácie. Jedna je, vysoká škola múzických umení mala pred niekoľkými rokmi problémy s budovou, prišla o ňu, nemala v podstate takmer kde byť a vtedy si zobrala úver. Z toho vyriešila svoju situáciu a úver postupne splatila. Nič také by, ak, ja neviem, ekonomické ústavy SAV podľa tohto zákona nemohli urobiť, lebo tá suma, ktorá im je umožnená, by im stačila možno na vybavenie štyroch posluchární, ale nie na to, aby reálne sa sami vyriešili, čo samozrejme obmedzuje tie riziká, že sa niekto aj preúveruje, ale v podstate potom je také ustanovenie zbytočné. Pokiaľ si budú môcť brať len také mini úvery, tak je otázka, či to má vôbec zmysel.
Jedna premárnená príležitosť v tomto zákone je naopak to, čo sa vo vysokých školách podarilo, že od roku 2001 a finálne 2002 sú vysoké školy financované podľa vzorca. Môžme o tom vzorci debatovať, on sa aj v čase mení, ale je o čom debatovať. Už to nie je o tom, že ako sa hovorí obľúbene, že demižónová politika, že kto si čo vybaví, ale je to o tom, že sú jasné pravidlá. A je právo v tomto prípade povedzme SAV alebo SOU-tu povedať, že my chceme financovať, niekto podľa publikácií, niekto podľa citácií, niekto podľa patentov, niekto podľa aj iných kritérií, ale aby tie kritériá boli.
A to, čo v tomto zákone chýba, je práve to, že ten zakladateľ má povinnosť najmä v prípade SAV takéto kritériá ustanoviť, to znamená, že ďalej sa ponecháva možnosť financovať v podstate historicky. Kto mal doteraz päť ľudí a 500-tisíc, nech ich má aj ďalej, kto mal doteraz milión, nech ho má aj ďalej. To znamená, že to, čo asi najviac ovplyvnilo verejné vysoké školy na Slovensku, teda jasné pravidlá pre ich fungovanie, tuto chýba a to je podľa mňa veľmi premárnená príležitosť, kde by sa takáto úloha mala dať. Samozrejme, tie pravidlá by nemal určovať štát. V tomto prípade nutne má ich určovať zakladateľ, ale, ale, ale je to, je to niečo, čo by, myslím si, veľmi pomohlo.
Takisto - vrátim sa ešte k tej téme samostatnosti tých inštitúcií - napríklad podľa tohto zákona nebude môcť verejná vysoká inštitúcia ani len predať garáž bez súhlasu ministerstva financií alebo vlády, pretože sa hovorí, že nad 25-tisíc bude vláda a do 25-tisíc je ministerstvo financií. To znamená, ak si vezmeme hodnotu garáže v Bratislave, tak na to, aby predala Slovenská akadémia vied garáž, bude potrebné súhlas vlády, pretože v Bratislave garáž stojí, verte mi, nad 25-tisíc.
Opäť je otázka, že či to je celkom to, čo chceme. A opakujem, chápem tie riziká, že len, len potom je otázka, či takúto obrovskú zmenu, ktorá je veľmi komplikovaná, ten zákon to pekne ilustruje, bude všetko treba, papiere nanovo zmeniť, kataster vyriešiť, majetky, bude to veľmi veľká formálna zmena, ktorá akadémiu v podstate zahltí na minimálne rok a potom sa nič nestane. To je, je otázka, že či je to, čo presne chceme, alebo či nechceme aspoň trošku tú väčšiu slobodu týmto inštitúciám dať a možno aj s nejakými inými kontrolnými mechanizmami, to je, samozrejme, na zváženie.
Toľko. Ešte, pardon, pozriem, či tu mám ešte jednu, aha, pardon, ešte som vedel, áno. To, čo som ešte chcel povedať na záver vecne, je, že tento zákon predpokladá automatickú transformáciu akadémie vied, čo ja chápem, ani to nenapádam ako princíp, len si teda treba uvedomiť, že tým pádom nebude priestor v rámci transformácie akadémie vied napríklad zvažovať, že čo má ísť do prioritného majetku a čo by nemuselo, lebo sa to udeje automaticky. Ale keďže napríklad ten prioritný majetok, ako sme ho ilustrovali, je potom veľmi zabetónovaný, tak to bude znamenať, že všetko, čo dneska akadémia vlastní, vrátane tých garáží zjednodušene, sa prenesie a potom už sa s tým nebude dať, dať hýbať. Hovorím, ja som posledný, kto by nejakým spôsobom strašne presadzoval, aby sa tu so štátnym majetkom alebo verejným narábalo halabala, ale zatiaľ ten zákon skôr má, opačným rizikom, že sa s ním nebude dať zaobchádzať vôbec a tie sny o tom, ako akadémia bude zakladať spoločné podniky, do ktorých bude vkladať nielen svoj know-how, ale možno aj nejaký, nejaký majetok, bohužiaľ, zostanú pri tomto zakladaní podľa mňa skôr na úrovni nejakých osamelých pilotov, než na úrovni nejakého systémového javu.
Posledná otázka, ktorá je systémová, preto ňou aj skončím, je, komu vlastne patrí akadémia vied? Lebo dnes tá akadémia vied je štátna inštitúcia a riadia ju vlastne orgány zvolené všetkými jej členmi. Tie jednotlivé ústavy akadémie nie sú ako keby autentické, samostatné osoby v tomto zmysle, lebo tá suverenita je v tom celku. Aj o tom možno diskutovať, či je to najlepší princíp. Nie je, ale historicky priniesol zatiaľ skôr stabilitu a, by som povedal, zachránil akadémiu pred možno určitými výkyvmi, ktoré by ju inak úplne zničili. A priniesol aj určitú zotrvačnosť, to treba tiež povedať, tak ako to vidíme aj na vysokých školách, že tam je, a samosprávnosti, má svoje výhody aj nevýhody, ale tu sa, tu vzniká nový fenomén, že vzniknú samostatné právnické osoby - verejné výskumné inštitúcie -, ktoré vlastne začnú fungovať samostatne.
A potom naozaj vzniká otázka, že prečo sa má, prečo všetky tieto inštitúcie majú vlastne byť vlastnené spoločne zamestnancami všetkých tých inštitúcií dokopy? Je to ako keby, predstavte si situáciu, keby verejné vysoké školy na Slovensku vlastnili kolektívne všetci učitelia všetkých verejných vysokých škôl a oni by napríklad volili nejaký strešný samosprávny orgán, ktorý by napríklad potom menoval rektor alebo určoval iné pravidlá. Je otázka, či by sme to považovali za vhodný model. Ale to je v podstate to, čo ideme urobiť pri akadémii vied, kde na jednej strane chceme dať tým inštitúciám samostatnosť, dávame im právnickú samostatnosť, tým VVI, dáme im možnosť hospodáriť s majetkom a tak ďalej, ale zároveň vo všetkých kľúčových veciach bude ďalej veľmi prísne manažovať tie centrálne orgány, ktoré si volia ako keby všetci spolu. Je dosť pravdepodobné, že to tiež dlhodobo bude obmedzovať možnosť profilácie a je tam naozaj otázka legitimity, že keď máme povedzme - ja poviem zo svojej oblasti -, keď máme, máme verejnú výskumnú inštitúciu v oblasti spoločenských vied alebo ekonomických vied, či naozaj nemá ona potom mať väčšiu samosprávnu pôsobnosť, ako povedzme tomu bolo aj doteraz.
Sú toto témy, ktoré by som povedal, že asi nenaplnia prvé stránky bulvárnych denníkov, ktoré tu dneska diskutujeme, ale sú naozaj pre našu budúcnosť pomerne dôležité a musím povedať, že mnohé z týchto otázok sa podľa mňa strácajú v takej tej základnej debate o tom, že transformovať akadémiu - netransformovať, pričom tam tá odpoveď je podľa mňa jednoznačná, že áno. Pre mňa skôr tá otázka je, že ako? A to aj, jak som pochopil vystúpenie pána poslanca Čaploviča a dovolím si povedať za seba, je, bolo aj zmyslom našich vystúpení.
Ja nie som súčasťou vládnej koalície, tak, samozrejme, môj hlas do, by som povedal, koaličného neba nedôjde, ale bolo by dobré ešte pred, naozaj v tom druhom čítaní zvážiť to, či sa ten zákon nedá vylepšiť. Teraz nie ani pravicovo ani ľavicovo, lebo v tomto prípade naozaj, myslím, že vidno z tej diskusie, že to skôr ide pri uvažovaní, ako dizajnovať takéto veci tak, aby nám pomohli, aby naozaj povedzme o päť, šesť rokov, keď sa možno budeme vracať k tomuto zákonu v nejaké teda serióznejšie zhodnotenie, aby sme mohli konštatovať, že naozaj posunul tú akadémiu aspoň o štyri kroky dopredu a samozrejme, vtedy je možné baviť sa o tom, ako ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
13.6.2017 o 16:13 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý, ako to už začína byť v tejto snemovni zvykom, že tie najdôležitejšie návrhy sa tešia tej najmenšej pozornosti a ja teda chcem jednak oceniť pána kolegu Čaploviča, že z vládnej koalície vystúpil aspoň on k tomuto mimoriadne dôležitému návrhu. V niečom aj s tým jeho vystúpením súhlasím, v niečom nie, ale to je, samozrejme, prirodzené. Mrzí ma, že ten záujem o tento zákon je pomerne nízky, pretože je to zákon, ktorý by mohol mať potenciál naozaj niečo v našej vede pohnúť. Na to si však musíme bližšie rozobrať aj jeho obsah, ale aj čo je jeho ciele a čo sú jeho možnosti.
O tomto zákone, o transformácii Slovenskej akadémii vied najmä, lebo týka sa to aj rezortných inštitúcií na verejné a výskumné inštitúcie, sa na Slovensku hovorí už dlhé roky. Je to inšpirované aj najmä Českou republikou a tamojšou transformáciou. Aby to prešlo, tak sa na účely, by som povedal, presadenia tohto zákona používajú za argumenty o tom, že aké rôzne výhody a možnosti tento zákon prinesie slovenskej vede.
To znamená, predtým, než sa dostanem ku konkrétnym otázkam v tomto texte zákona, dovoľte mi odpovedať na otázku, či naozaj od tohto zákona, ako ho dostávame, možno očakávať takúto zásadnú skokovú zmenu, ak nie v kvalite vedy Slovenskej akadémie vied, tak aspoň v prostredí, v ktorom sa Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké inštitúcie budú pohybovať. Veľmi často sa tí obhajcovia takýchto návrhov, alebo tí, ktorí ich podporujú a spredávajú, odvolávajú na skúsenosť práve Českej republiky, na skúsenosť Akadémie vied v Českej republike.
Zabúda sa na to, že my máme na Slovensku skúsenosť veľmi obdobnú, a to je skúsenosť s transformáciou slovenských vysokých škôl, ktoré pred pätnástimi rokmi prešli procesom, ktorý je veľmi podobný. Myslím si, že keď chceme uvažovať, čo tento zákon prinesie na Slovensku pre našu vedu, tak je viac na mieste sa pozrieť na to, čo priniesla transformácia vysokých škôl, lebo sa odohrala v rovnakom prostredí, aj zhruba s rovnakými finančnými dopadmi, a naopak si myslím, že pozerať sa na ten český príklad je skôr zavádzajúce, lebo ten český príklad jednak vychádza z úplne iného stavu vedy a jej kvality a posunu, ale aj z iného prostredia, najmä finančného a, by som povedal, aj z hľadiska prajnosti, či už verejných financií alebo vlády k vede, k základnému výskumu.
Za tých okolností musím povedať, že očakávať od tohto zákona nejakú zásadnú zmenu asi nie je na mieste, pretože my dnes nemáme na Slovensku prítomné nič z toho, čo v Českej republike bolo prítomné, teda jednak už pomerne vysoký úvodný stav, na ktorom sa dalo budovať. Naša veda, najmä teda pokiaľ hovoríme o akadémii vied, je po viac ako 25 rokoch finančných suchôt a nestability, nie je v stave, ktorý by sme, mohol nás napĺňať hrdosťou. To nie je ani tak kritika akadémie vied, ako teda tých, ktorí za túto situáciu, za tých 25 rokov zodpovedajú.
Ale čo je možno ešte dôležitejšie, je to, že pozrime sa, čo sa stalo s našimi vysokými školami po roku 2002. Po roku 2002 naše verejné vysoké školy, teda vtedy ešte neboli práve verejné, sa transformovali na verejné vysoké školy, ktoré sú tiež verejno-právnymi subjektami a dostali majetok, dostali do majetku predchádzajúci majetok štátu a zároveň bola zvýšená miera ich autonómie o nakladaní s týmto majetkom aj vo vnútornej ich správe. Bez toho, aby som tu teraz chcel otvárať obsiahlu diskusiu o stave našich vysokých škôl, tak si myslím, že odborníci sa zhodnú, že pätnásť rokov, a to je pomerne dlhé obdobie, po tom, čo sa to stalo, sa udiali dve veci.
Jedna vec je, že sa významne zlepšilo hospodárenie tých vysokých škôl s týmto majetkom. To znamená, že keď ho dostali do majetku a dostali väčšiu mieru autonómie, tak s ním nakladajú, aj so svojím hospodárením o niečo lepšie. Ak si spomínate, keď vysoké školy sa transformovali, tak väčšina z nich bola v strate, keď sa začali započítavať odpisy do ich hospodárenia a po niekoľkých rokoch to vysoké školy zvládli a v podstate dnes už v strate nie sú dlhodobo, dokážu tvoriť aj vlastné zdroje. To znamená, vidíme, že tá vyššia miera autonómie a prechod majetku do vlastníctva prispela k lepšiemu hospodáreniu, a to možno očakávať aj tu, hoci ako ukážem, ten očakávaný efekt je oveľa nižší z dôvodov, že ten zákon zväzuje verejným vysokým i verejným výskumným inštitúciám ruky spôsobom, ktoré verejné vysoké školy nepoznajú.
Ale čo je možno dôležitejšie, tá druhá zhoda, ktorá je medzi odborníkmi, je, že za ostatných pätnásť rokov nedošlo k významnému kvalitatívnemu posunu v obsahu toho, čo slovenské vysoké školy robia, preto ich aj riešime. A koniec-koncov aj dokument Učiace sa Slovensko, o ktorom teda máme diskutovať, pomenúva stav slovenského vysokého školstva skôr kriticky. Takisto dokument, ktorý pripravil ešte pán bývalý minister Čaplovič vtedy v roku 2013-2014, navrhoval pomerne rozsiahle množstvo zásadných zmien v tom, ako sú spravované a riadené a financované slovenské vysoké školy a aj teda medzinárodné porovnanie a názor verejnosti je pomerne kritický.
Čo tým chcem povedať, je teda, že aj keby sme robili rovnakú reformu so SAV-kou, ako sa urobila s verejnými vysokými školami, tak možno skôr očakávať teda mierne zlepšenie hospodárenia a nakladania s majetkom a nemožno očakávať nejaké iné zásadné zmeny v kvalite slovenskej vedy. Tie by totiž vyžadovali okrem zlepšenia financovania aj veľmi strategický prístup k zmene, k zmene kvality a by som povedal ambície či už riadiacich pracovníkov a, a najmä teda mladých vedcov. To je, to je ten všeobecný postoj, kde som chcel vysvetliť, prečo od tohto zákona si nemožno až tak veľa sľubovať a obávam sa, že všetci tí, ktorí si od neho veľmi veľa sľubujú, budú sklamaní, ale možno si od neho sľubovať mierny pokrok v oblasti ekonomickej správy výskumných inštitúcií.
Teraz mi dovoľte ale prejsť ku konkrétnym pripomienkam, lebo musím povedať, že na pomerne rozsiahly predpis, ktorý navyše prechádzal opakovaným pripomienkovaním diskusie, proste je to jeden z najpripravovanejších predpisov, aký tu máme za ostatné roky. Viackrát bol stiahnutý ešte aj z vlády, potom sa vracal, potom sa o ňom diskutovalo. Takže naozaj nejde o nejaký narýchlo ušitý predpis, ktorý včera na ministerstve vznikol. Tak na to je v ňom pomerne veľa minimálne otáznikov z môjho pohľadu. A podľa mňa treba na ne poukázať. Dovoľte mi teda byť konkrétny.
Prvá vec, ktorý ten predpis nerieši, hoci je veľmi významná, je otázka viacerých zakladateľov. Na jednej strane ten predpis hovorí o tom, že verejnú výskumnú inštitúciu môže založiť zakladateľ, teda jeden, buď akadémia vied alebo ministerstvo, potom však pripúšťa, že vlastne pri splynutí inštitúcií viacerých zakladateľov už môže mať viacerých zakladateľov, ale potom nerieši, čo v takej situácii ďalej, pretože podľa zákona zakladateľ má tie najvýznamnejšie právomoci a ak sa o ne majú deliť dve a viaceré inštitúcie, tak je v zákone, ktorý má inak asi štyridsať strán, nie je nijak upravené, ako sa to potom bude diať. Jedine je povedané, že majú uzatvoriť písomnú dohodu pri splynutí o tom, že prečo, ako to, ako to bude fungovať. To je z môjho pohľadu, musím povedať, dosť zásadný problém. Najmä preto to poviem, že mať inštitúcie s viacerými zakladateľmi by bolo práve dobré, lebo to by bolo prelínanie základného aplikovaného výskumu a možnosť aj zatiahnuť ďalších, ďalších aktérov, ak by napríklad akadémia vied sa mohla dohodnúť s ministerstvom alebo aj s iným ústredným orgánom na tom, že spolu niečo vytvoria. Bolo by to treba podporiť, ale práve v absencii legislatívneho rámca to je skôr nepravdepodobné. Takže táto kritika sa aj netýka toho, že bude vznikať chaos, ale skôr, že práve preto, že to nie je upravené, sa to ani nestane, čo je na škodu.
Druhý bod je, sa týka potom správy, kde pán poslanec Čaplovič kritizoval to množstvo orgánov, ktoré vnímal teda kriticky. Ja si myslím, že pri vhodnom oddelení tých funkcií to nemusí byť na škodu. V podstate snaží sa ten model nasledovať taký ten nemecký, nie ten anglosaský, kde v anglosaskom modeli býva jedna správna rada a u nás býva po nemeckom vzore vždy správna rada a potom je ešte dozorná rada, ktorá na ňu dozerá. Obidve možnosti sú možné. Ja nemám problém akceptovať tento návrh ministerstva, aby boli ako keby dva orgány.
Čo však vidím ako problematické, je, že keď už definujeme takto tie orgány, tak práve pri vedeckej rade nie je jasne definované, že či jej členovia majú byť na podklade vedeckej kvality, aby naozaj hodnotili vedecké výstupy, alebo to majú byť praktici. Lebo najprv sa hovorilo o tom, že to majú byť významní odborníci z oblastí, v ktorých inštitúcia pôsobí a potom sa hovorí, že ale tretina až polovica sú zástupcovia hospodárskej praxe alebo užívateľov výsledku výskumu. To je problém, ktorý vidíme už dneska a môže znieť teoreticky, že vedecké rady aj na vysokých školách často v skutočnosti nefungujú na princípe vedeckej excelencie, ale skôr na princípe zastupovania rôznych funkcionárov. A tým pádom by bolo dobré ustanoviť, že to má byť naozaj na princípe vedeckej excelencie, ak tu ideme napríklad hodnotiť individuálne vedeckých pracovníkov. Bez toho, aby sme sa niekoho dotýkali, ja si neviem predstaviť, ako nejaký praktik povedzme aj v oblasti chémie alebo ekonómie, niekto, kto robí v podniku, ja neviem, marketingového riaditeľa vo veľkej chemickej firme v Slovnafte, má teraz byť členom vedeckej rady, ktorá bude hodnotiť vedecké výsledky chemikov na ústave polymérov SAV. Proste to, to nie je jeho úloha. To znamená, že ak tam chceme tento externý prvok, tak naozaj je otázka, či v správnej rade, ako naznačoval pán poslanec Čaplovič, v dozornej rade, ale ak chceme vedeckú radu kvalitnú, mala by byť z kvalitných vedcov a to neznamená, že tí ostatní sú nejakí menej hodnotní.
Ďalšia otázka, ktorá tam je, je, že v podstate je tam v zákone ustanovená tá organizačná zložka, čo je v podstate ekvivalent fakúlt na univerzitách, že tiež, keď sa robila veľká reforma vedeckých škôl, vysokých škôl a fakulty sa búrili, že na univerzity prechádza kompetencia, tak sa urobil kompromis, že zo zákona dali určité kompetencie fakultám, hoci už nie sú právnické osoby. Tu sa v podstate skúša ten istý kompromis, že keď sa zlúčia viaceré ústavy do jedného, tak ako keby si nechajú nejakú formu identity. Ja tomu politicky rozumiem, len jedna vec, ktorá je veľmi zvláštna, je, že keďže tie organizačné zložky, tiež rozhoduje o nich zakladateľ, tak vlastne organizácia stratí kontrolu nad svojou vnútornou štruktúrou. To znamená, že keby sa aj všetci vedci v tom ústave dohodli, že si to chcú zorganizovať inak, tak podľa tohto návrhu to nebudú môcť urobiť, lebo vlastne zakladateľ, teda SAV ako celok, predsedníctvo, snem im to budú musieť odobriť, čo je z môjho pohľadu mimoriadne zvláštne, aby organizácia, ktorá je inak samosprávna, si nemohla ani vnútorne určiť štruktúru. Je to ako keby ministerstvo muselo schvaľovať Univerzite Komenského, že si zriadi alebo zruší nejakú fakultu. To si myslím, by vysoké školy neprijali a nie celkom by som to odporúčal ani tu.
Ďalším bodom, ktorý je dôležitý, je financovanie. A tu sa dostávam k tomu, čo už som naznačil, že pán poslanec Čaplovič hovoril o rizikách privatizácie, presunu nejakého nesprávneho nakladania s verejnými zdrojmi. Tie riziká určite vždy sú pri takejto zmene, lebo, samozrejme, najistejšie je, všetko aby zostalo štátne a zakázať s tým akékoľvek nakladanie. To znamená, že tie riziká sú. Ale otázka je o tej váhe tých rizík a ja musím povedať, že z môjho pohľadu zatiaľ skôr vidím riziká v tom, že ten, ten zákon je strašne zviazaný a v podstate tá zmena je viac rétorická ako skutočná a uvediem to aj príkladmi.
Napríklad tento zákon umožňuje, aby si verejná výskumná inštitúcia zobrala úver, ale limituje to na 60 % príjmov z minulého roku, čo už samo o sebe nie je veľa, lebo ak si vezmete, že máte ročný prevádzkový rozpočet a vy si môžete požičať na nejaký nový rozvojový program do 60 %, tak to už nie je až tak veľa a poviem, ale ono hovorí - okrem inštitucionálnych príjmov, čo je tá hlavná dotácia. To znamená, že v skutočnosti ona si bude môcť zobrať úver len do výšky 60 % tých podnikateľských alebo iných príjmov, čo je v podstate veľmi malá suma, takže poviem si, dve situácie. Jedna je, vysoká škola múzických umení mala pred niekoľkými rokmi problémy s budovou, prišla o ňu, nemala v podstate takmer kde byť a vtedy si zobrala úver. Z toho vyriešila svoju situáciu a úver postupne splatila. Nič také by, ak, ja neviem, ekonomické ústavy SAV podľa tohto zákona nemohli urobiť, lebo tá suma, ktorá im je umožnená, by im stačila možno na vybavenie štyroch posluchární, ale nie na to, aby reálne sa sami vyriešili, čo samozrejme obmedzuje tie riziká, že sa niekto aj preúveruje, ale v podstate potom je také ustanovenie zbytočné. Pokiaľ si budú môcť brať len také mini úvery, tak je otázka, či to má vôbec zmysel.
Jedna premárnená príležitosť v tomto zákone je naopak to, čo sa vo vysokých školách podarilo, že od roku 2001 a finálne 2002 sú vysoké školy financované podľa vzorca. Môžme o tom vzorci debatovať, on sa aj v čase mení, ale je o čom debatovať. Už to nie je o tom, že ako sa hovorí obľúbene, že demižónová politika, že kto si čo vybaví, ale je to o tom, že sú jasné pravidlá. A je právo v tomto prípade povedzme SAV alebo SOU-tu povedať, že my chceme financovať, niekto podľa publikácií, niekto podľa citácií, niekto podľa patentov, niekto podľa aj iných kritérií, ale aby tie kritériá boli.
A to, čo v tomto zákone chýba, je práve to, že ten zakladateľ má povinnosť najmä v prípade SAV takéto kritériá ustanoviť, to znamená, že ďalej sa ponecháva možnosť financovať v podstate historicky. Kto mal doteraz päť ľudí a 500-tisíc, nech ich má aj ďalej, kto mal doteraz milión, nech ho má aj ďalej. To znamená, že to, čo asi najviac ovplyvnilo verejné vysoké školy na Slovensku, teda jasné pravidlá pre ich fungovanie, tuto chýba a to je podľa mňa veľmi premárnená príležitosť, kde by sa takáto úloha mala dať. Samozrejme, tie pravidlá by nemal určovať štát. V tomto prípade nutne má ich určovať zakladateľ, ale, ale, ale je to, je to niečo, čo by, myslím si, veľmi pomohlo.
Takisto - vrátim sa ešte k tej téme samostatnosti tých inštitúcií - napríklad podľa tohto zákona nebude môcť verejná vysoká inštitúcia ani len predať garáž bez súhlasu ministerstva financií alebo vlády, pretože sa hovorí, že nad 25-tisíc bude vláda a do 25-tisíc je ministerstvo financií. To znamená, ak si vezmeme hodnotu garáže v Bratislave, tak na to, aby predala Slovenská akadémia vied garáž, bude potrebné súhlas vlády, pretože v Bratislave garáž stojí, verte mi, nad 25-tisíc.
Opäť je otázka, že či to je celkom to, čo chceme. A opakujem, chápem tie riziká, že len, len potom je otázka, či takúto obrovskú zmenu, ktorá je veľmi komplikovaná, ten zákon to pekne ilustruje, bude všetko treba, papiere nanovo zmeniť, kataster vyriešiť, majetky, bude to veľmi veľká formálna zmena, ktorá akadémiu v podstate zahltí na minimálne rok a potom sa nič nestane. To je, je otázka, že či je to, čo presne chceme, alebo či nechceme aspoň trošku tú väčšiu slobodu týmto inštitúciám dať a možno aj s nejakými inými kontrolnými mechanizmami, to je, samozrejme, na zváženie.
Toľko. Ešte, pardon, pozriem, či tu mám ešte jednu, aha, pardon, ešte som vedel, áno. To, čo som ešte chcel povedať na záver vecne, je, že tento zákon predpokladá automatickú transformáciu akadémie vied, čo ja chápem, ani to nenapádam ako princíp, len si teda treba uvedomiť, že tým pádom nebude priestor v rámci transformácie akadémie vied napríklad zvažovať, že čo má ísť do prioritného majetku a čo by nemuselo, lebo sa to udeje automaticky. Ale keďže napríklad ten prioritný majetok, ako sme ho ilustrovali, je potom veľmi zabetónovaný, tak to bude znamenať, že všetko, čo dneska akadémia vlastní, vrátane tých garáží zjednodušene, sa prenesie a potom už sa s tým nebude dať, dať hýbať. Hovorím, ja som posledný, kto by nejakým spôsobom strašne presadzoval, aby sa tu so štátnym majetkom alebo verejným narábalo halabala, ale zatiaľ ten zákon skôr má, opačným rizikom, že sa s ním nebude dať zaobchádzať vôbec a tie sny o tom, ako akadémia bude zakladať spoločné podniky, do ktorých bude vkladať nielen svoj know-how, ale možno aj nejaký, nejaký majetok, bohužiaľ, zostanú pri tomto zakladaní podľa mňa skôr na úrovni nejakých osamelých pilotov, než na úrovni nejakého systémového javu.
Posledná otázka, ktorá je systémová, preto ňou aj skončím, je, komu vlastne patrí akadémia vied? Lebo dnes tá akadémia vied je štátna inštitúcia a riadia ju vlastne orgány zvolené všetkými jej členmi. Tie jednotlivé ústavy akadémie nie sú ako keby autentické, samostatné osoby v tomto zmysle, lebo tá suverenita je v tom celku. Aj o tom možno diskutovať, či je to najlepší princíp. Nie je, ale historicky priniesol zatiaľ skôr stabilitu a, by som povedal, zachránil akadémiu pred možno určitými výkyvmi, ktoré by ju inak úplne zničili. A priniesol aj určitú zotrvačnosť, to treba tiež povedať, tak ako to vidíme aj na vysokých školách, že tam je, a samosprávnosti, má svoje výhody aj nevýhody, ale tu sa, tu vzniká nový fenomén, že vzniknú samostatné právnické osoby - verejné výskumné inštitúcie -, ktoré vlastne začnú fungovať samostatne.
A potom naozaj vzniká otázka, že prečo sa má, prečo všetky tieto inštitúcie majú vlastne byť vlastnené spoločne zamestnancami všetkých tých inštitúcií dokopy? Je to ako keby, predstavte si situáciu, keby verejné vysoké školy na Slovensku vlastnili kolektívne všetci učitelia všetkých verejných vysokých škôl a oni by napríklad volili nejaký strešný samosprávny orgán, ktorý by napríklad potom menoval rektor alebo určoval iné pravidlá. Je otázka, či by sme to považovali za vhodný model. Ale to je v podstate to, čo ideme urobiť pri akadémii vied, kde na jednej strane chceme dať tým inštitúciám samostatnosť, dávame im právnickú samostatnosť, tým VVI, dáme im možnosť hospodáriť s majetkom a tak ďalej, ale zároveň vo všetkých kľúčových veciach bude ďalej veľmi prísne manažovať tie centrálne orgány, ktoré si volia ako keby všetci spolu. Je dosť pravdepodobné, že to tiež dlhodobo bude obmedzovať možnosť profilácie a je tam naozaj otázka legitimity, že keď máme povedzme - ja poviem zo svojej oblasti -, keď máme, máme verejnú výskumnú inštitúciu v oblasti spoločenských vied alebo ekonomických vied, či naozaj nemá ona potom mať väčšiu samosprávnu pôsobnosť, ako povedzme tomu bolo aj doteraz.
Sú toto témy, ktoré by som povedal, že asi nenaplnia prvé stránky bulvárnych denníkov, ktoré tu dneska diskutujeme, ale sú naozaj pre našu budúcnosť pomerne dôležité a musím povedať, že mnohé z týchto otázok sa podľa mňa strácajú v takej tej základnej debate o tom, že transformovať akadémiu - netransformovať, pričom tam tá odpoveď je podľa mňa jednoznačná, že áno. Pre mňa skôr tá otázka je, že ako? A to aj, jak som pochopil vystúpenie pána poslanca Čaploviča a dovolím si povedať za seba, je, bolo aj zmyslom našich vystúpení.
Ja nie som súčasťou vládnej koalície, tak, samozrejme, môj hlas do, by som povedal, koaličného neba nedôjde, ale bolo by dobré ešte pred, naozaj v tom druhom čítaní zvážiť to, či sa ten zákon nedá vylepšiť. Teraz nie ani pravicovo ani ľavicovo, lebo v tomto prípade naozaj, myslím, že vidno z tej diskusie, že to skôr ide pri uvažovaní, ako dizajnovať takéto veci tak, aby nám pomohli, aby naozaj povedzme o päť, šesť rokov, keď sa možno budeme vracať k tomuto zákonu v nejaké teda serióznejšie zhodnotenie, aby sme mohli konštatovať, že naozaj posunul tú akadémiu aspoň o štyri kroky dopredu a samozrejme, vtedy je možné baviť sa o tom, ako ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
16:32
Uvádzajúci uvádza bod 16:32
Peter PlavčanPokiaľ hovoríme o zákone o vysokých školách, tak aj na pôde Národnej rady zaznelo, že tento zákon mal od roku 2004, kedy bol platný a účinný od 1. januára až do, niekedy do roku 2015, vyše 25 noviel a súvisí to s tým, že podobne ako tento zákon boli úplne nové, úplne novým spôsobom organizovali v tom prípade vysoké školy a v tomto prípade náš výskumný život.
Pravdepodobne naozaj sa bude potrebné zamyslieť do druhého čítania na podnety, ktoré tu zazneli a predpokladám, že páni poslanci to urobia spoločne s nami.
Ďakujem pekne.
Vážené dámy, vážení páni, chcem sa poďakovať za veľmi cenné pripomienky a takisto podnety. Naozaj to bol jeden z najdlhšie asi najviac pripravovaných zákonov, ktorý zaznamenal niekoľko pracovných skupín, kým sa dospelo k tomuto výsledku a z istej časti aj tak, ako povedali páni poslanci, tak je výsledkom istého kompromisu napríklad aj so zamestnávateľskou sférou. A je faktom aj to, že je potrebné o mnohých súvislostiach, ktoré sú v tomto zákone, uvažovať.
Pokiaľ hovoríme o zákone o vysokých školách, tak aj na pôde Národnej rady zaznelo, že tento zákon mal od roku 2004, kedy bol platný a účinný od 1. januára až do, niekedy do roku 2015, vyše 25 noviel a súvisí to s tým, že podobne ako tento zákon boli úplne nové, úplne novým spôsobom organizovali v tom prípade vysoké školy a v tomto prípade náš výskumný život.
Pravdepodobne naozaj sa bude potrebné zamyslieť do druhého čítania na podnety, ktoré tu zazneli a predpokladám, že páni poslanci to urobia spoločne s nami.
Ďakujem pekne.
Rozpracované