18. schôdza

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Radovanovi Balážovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Andreja Danka, Tibora Bernaťáka, Tibora Jančulu, Jaroslava Ridoška a Dušana Tittela na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, tlač 528. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 628 zo 16. mája 2017 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom č. 4.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 165 z 8. júna 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona prekladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Za klub OĽANO pán poslanec Heger.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jáj, dneska to nejak rýchlo beží (povedané zadychčane).
Vážení kolegovia, kolegyne, známa téma, už som tu vystupoval, na výbore, toto máme druhé čítanie? (Reakcia spravodajcu.) Druhé, že? Už som tu pri prvom vystupoval, ospravedlňujem sa (rečník ospravedlňuje svoju momentálnu dýchavičnosť), trošku som musel pobehnúť, takže sa budem musieť možno chvíľočku vydýchavať.
O čo ide? Primárne táto idea znie veľmi dobre. Povieme si, ideme vytvoriť priestor pre ľudí, ktorí využívajú virtuálne registračné pokladnice a majú ambíciu ich využívať viac. Vôbec keď sa tak pozrieme len z takého rýchlika na túto myšlienku, tak v dnešnej dobe digitalizácie môže opäť táto myšlienka znieť veľmi lákavo a nebol by som vystupoval dneska, ak by to tak naozaj aj bolo.
Ale keď som sa ja trošku viacej na tento prípad pozeral, tak mi tam pár vecí nesedelo. A preto som do toho začal trošku viacej tak rýpať a rýpať, myslím v dobrom, akože zisťovať viacej informácií. Obrátil som sa vlastne aj na finančnú správu, ktorú som požiadal o dáta a tie dáta hovoria o tom, že táto virtuálna registračná pokladnica nie je využívaná tak, aby bolo potrebné rušiť nejaké limity a tým pádom investovať do rozšírenia tejto spôsobilosti. Pretože hoci máme registrovaných, hoci máme registrovaných 30-tisíc užívateľov, tak v skutočnosti to sú užívatelia, ktorí sa tam zaregistrovali raz. Ale tí, ktorí ju využívajú, a keď poviem využívajú, viete, keď máme elektronickú registračnú pokladnicu, to sú tie klasické pokladne, tie kasy, ktoré poznáte z reštaurácií a z prevádzok, kde naozaj na tom teda generujú tieto pokladničné bloky, tak tam sa vytlačí niekoľko stovák dokladov denne.
A keby sme sa chceli teda pozrieť na to, že koľko užívateľov využíva z týchto zaregistrovaných, 30-tisíc a povedzme si, že viac ako sto mesačne, mesačne, to nieže denne, elektronické registračné pokladnice generujú denne sto dokladov, aj viac. Však si len pozrite, koľko ľudí príde na obed na menúčka a to je každý čo, čo človek alebo čo stôl, podľa toho, ako to je, ako si dávajú platiť, tak to bloček. Tu hovoríme o sto dokladoch mesačne. Podľa informácií finančnej správy týchto ľudí, ktorí vydajú viac ako sto bločkov, je 546 v mesiaci apríl, čo je posledný sledovaný mesiac. Ja som sa dopytoval koncom mája, takže vlastne mali za mesiac apríl, čo je vlastne, ak teda to má nejaký rastúci trend, tak toto je práve ten rastúci trend. Takže my ideme hovoriť o tom, že to používa 30-tisíc ľudí, no nepoužíva to 30-tisíc ľudí. Tridsaťtisíc ľudí je zaregistrovaných.
Druhá dôležitá vec je, že koľko ľudí koľko má vstupov, prístupov, lebo to sa musia prihlásiť a musia mať prístup, tak v priemere to vychádza na dva až tri prístupy mesačne zo všetkých tých 30-tisíc, keď sa to vypriemeruje. To by ešte tiež mohli sme si povedať, toto číslo až tak veľa nehovorí. Ale ak si pozorne prečítate ten zákon, tak voľakedy to bolo tak, že keď sa to menilo na tritisíc, najprv bolo na tisíc. Tí, čo dosiahli tisíc bločkov, ten limit, tak potom automaticky ich systém zablokoval a povedal im: teraz si potrebujete obstarať elektronickú registračnú pokladnicu, lebo toto bolo ako na to, aby ste sa rozbehli, aby ste nemuseli investovať do registračnej pokladnice, ktorá stojí okolo 250 euro, tak v poriadku, zablokujeme vás, kúpte si registračnú pokladnicu, lebo generujete veľa bločkov.
Teraz to máme na tritisíc a bolo by, prinajmenšom toto by bola jedna z tých logických podmienok, ktorá by mala byť splnená na to, aby sme hovorili, že ideme ten strop zrušiť, ak by sme mali podnikateľov, ktorí tento strop tritisíc dosiahli. Ale nikto z tých registrovaných užívateľov tento strop nedosiahol. Čiže nevidíme tu nejaké to, nejaké určité kvantum ľudí alebo užívateľov, ktorí by teraz narážali na ten trojtisícový strop a museli by tým pádom si zaobstarávať klasickú registračnú pokladnicu, lebo už tento systém VRP - virtuálnych registračných pokladníc im nedáva tú spôsobilosť. Toto tu nemáme.
Čiže my teraz ideme investovať do niečoho na základe nejakých pocitov, by sme si mohli myslieť, ale v skutočnosti, keď som sa aj na finančnom výbore pýtal na nejakú argumentáciu, tak boli mi ponúknuté také vizionárske odpovede v štýle, že ono časom tí ľudia do toho možno prejdú.
Tu by som chcel tiež, dopytoval som sa teda na túto informáciu, aby som zistil, či táto možnosť tu vôbec je a musím s poľutovaním povedať, že táto možnosť tu nie je, pretože systém virtuálnych registračných pokladníc nebol dizajnovaný na to, aby nahradil elektronické registračné pokladnice a poviem vám aj prečo. Pretože v akčnom pláne, alebo neviem, ako sa to presne nazýva, tento dokument, je plánované na budúci rok 2018 tzv. projekt E-KASA, čo má spôsobiť to, že všetky elektronické registračné pokladnice totižto už od roku 2014-2015, možno už 2012, neviem, na to, aby mohli dostať certifikát finančnej správy, musia mať spôsobilosť pripojenia na internet. Hoci dnes ešte teda tento systém nefunguje, ale to je práve ten systém E-KASY, že všetky elektronické registračné pokladnice budú napojené prostredníctvom internetu online na finančnú správu, kde bude ten fiškálny modul, ktorý bude fiškálny modul na serveri finančnej správy.
Toto je, si myslím, budúcnosť, ktorá môže naozaj priniesť transparentnosť, môže posilniť práve ten boj proti daňovým únikom, pretože registračná pokladnica v akejkoľvek prevádzke bude online napojená na finančnú správu a ten užívateľ nebude môcť nijako toto ovplyvniť. Tá kasa sama bude odosielať údaje, uzávierky a podobne. Aj tu by sa mal rozšíriť zoznam informácií, ktoré bude posielať, ale dobre, tento projekt je ešte vo vývoji, takže tam sa dá k tomu dodávať informácia a pripomienkovať to a vyladiť tak, aby bol úspešný. Takže systém VRP, ja budem používať tie skratky, to sú tie virtuálne a potom ERP sú tie klasické elektronické, tak tento systém VRP, do ktorého teraz chceme investovať 3,1 milióna eur, v skutočnosti nie je, nemá tú spôsobilosť, nemá ani ten potenciál nahradiť ERP, pretože v budúcom roku finančná správa plánuje, že ERP budú napojené prostredníctvom internetu online na registračné pokladnice, pardon, na finančnú správu.
Takže toto je, toto je ďalší dôležitý prvok, prečo týchto 3,1 milióna sú momentálne vyhodené peniaze. Sú to vyhodené peniaze preto, lebo my ideme obstarať niečo, čo nebudeme momentálne využívať a keby sme aj povedali, že dobre, nejako to v roku 2019 využijeme, pretože dneska, keď som sa rozprával s pánom Hannikerom, tak on sám na, bola doobeda konferencia na stálom zastúpení pri Európskej komisii, kde padla práve otázka aj ohľadom budúcnosti a boju proti daňovým únikom, padla otázka aj na túto E-KASU, sa tam pýtal jeden z divákov v publiku a on povedal, že 2018 je taký plán, ale nie je to ešte garantované, pretože sa to vyvíja a všetko závisí od toho, ako sa to nadizajnuje.
Takže ak by sme aj povedali, že dobre, tento hardvér, ktorý ideme kúpiť, sa nejakým spôsobom využije, tak nevieme, či sa využije v roku 2018. Je možné, že sa využije v roku 2019, aj to nie je isté. A my dnes v situácii, kedy hovoríme, že máme nedostatok peňazí, kedy na jednej strane ministerstvo financií prichádza s tým, že nie sú peniaze na diaľnice, áno, 3,1 milióna nás určite nevytrhne z biedy, ale vôbec tá logika toho, že ideme míňať na veci, ktoré nie sú potrebné.
Mohol by som spomenúť napríklad investíciu za 22 miliónov eur, ktorá bola minulý rok, myslím, že to bolo minulý rok, pre väzňov na ich náramky, aby mohli byť monitorovaní, keď sú v domácom väzení. Využíva to jedenásť väzňov. Čiže tento jeden náramok mal, momentálne pre nás predstavuje hodnotu 2 milióny eur.
My ideme investovať do takýchto zariadení v čase, keď ešte stále máme deficit, keď sa snažíme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, keď vidíme, a to by, dobre, však ministerstvo financií si to naplánovalo na rok 2019 a 2020. Od toho sme tu a budeme mať samostatnú debatu pri záverečnom účte alebo programe stability, alebo návrhu štátneho účtu, teda budúceho rozpočtu na budúci rok, o tom sa môžeme baviť na inom fóre, ale keď sa tu bavíme o tom, že sú tu reálne potreby, keď minister financií povie, že ale opozícia prináša tie návrhy, kde odo mňa pýta tie peniaze, ale nehovoríte, kde tie peniaze vziať. No tak teraz hovoríme. Toto je jeden z príkladov, kde hovoríme včas, kedy sa ešte dá, hovoríme pozdržte.
Tento návrh zákona momentálne nie je nič viac, ako nejaký pekný marketing alebo zárobok pre firmu, ktorá bude dodávať tento hardvér a teraz nehovorím, že momentálny zárobok, vôbec nič také nehovorím, ako, lebo reálne, kto to dodá, tak si na tom zarobí, však primárne podnikatelia ako si zarábajú na svojom podnikaní a on si zarobí, ten podnikateľ, zrejme aj na niečom inom, teraz vôbec to nechcem nijako škandalizovať, ani nič podobné. Hovorím to preto, že tento výdavok je zbytočný, je dnes naozaj zbytočný, pretože podľa údajov, ktoré sú dostupné, ktoré máme, vidíme, že tento nástroj nie je využívaný natoľko, aby sme doňho investovali ďalšie peniaze a čiže z hľadiska priorít a logiky používania verejných zdrojov a toto je to najdôležitejšie. Tu je reálne konkrétny príklad, že je jasne preukázané, že tieto peniaze nie je potrebné vynaložiť v tomto čase na tento účel. Nič extra to neprinesie. Neprinesie to žiadny nárast a teraz žiadny, nemyslím, že nulový, ale veľmi malý, zanedbateľný nárast výberu daní, zvýšenie výberu daní, lebo keď sa pozrieme na to, koľko daní sa vyberie prostredníctvom virtuálnej registračnej pokladnice, keď to využíva 546 užívateľov v dvoch až troch prístupoch, tak to sú radovo naozaj zanedbateľné peniaze oproti tomu, čo vygenerujú elektronické registračné pokladnice, a to nehovorím ešte, ktorý sa vyberá rôznym iným spôsobom.
Takže toto je, toto je ten dôležitý prvok, ktorý tu, ktorý musíme brať do úvahy a v ktorom vidíme, že toto nie je tá cesta, že do tohto naozaj teraz neinvestujeme. Ja to preto aj hovorím práve v tomto druhom čítaní, lebo chcem vyzvať vás, predkladateľov, poslancov, tu by som sa tiež na chvíľočku chcel zastaviť, že je úplne zaujímavé, keď toto je jedno z opatrení z balíčku ministerstva financií, že prečo je to predkladané, teda tuto sa otočím, pardon, vy ste spravodajca (povedané so smiechom), prečo je to predkladané ako poslanecký návrh? Na čo je potrebné, aby toto bolo predkladané ako poslanecký návrh, keď je to jedno z opatrení ministerstva financií? Prečo to neprichádza klasickým spôsobom prostredníctvom kanálu, aký tu máme zaužívaný, že ministerstvo financií teda vytvorí nejaké riešenie, ide do rezortného, medzirezortného pripomienkového konania, kde sa môže k tomu vyjadriť ale aj odborná verejnosť, ktorá k tomu má čo veľa povedať. Asociácie týchto pokladní, ktoré s tým majú dlhé roky skúsenosti, užívatelia týchto pokladníc, ktorí majú s tým dlhé roky skúsenosti, toto je presne fórum, s ktorým by to malo ísť a preto je aj Národná rada až tou poslednou inštanciou.
Ale keď využijeme takúto skratku poslaneckým návrhom, chápem, že sú prípady, kde to je nevyhnutné, ale kde tu vidíme urgenciu toho, aby to muselo byť formou poslaneckého návrhu? Toto tiež vrhá alebo nevrhá dobrý tieň na samotnú ideu, ktorá už len tým, že to prinášajú poslanci, môže nás ostatných poslancov, ja dám taký výkričník, áno, globálne, pri prvom čítaní tá myšlienka, si povieme, globálne je dobrá. Ale keď sa pozrieme do čriev tohto návrhu, tak vidíme, že toto v poriadku nie je.
Takže ja sa pýtam, prečo to prinášate vy? Na druhej strane je vidieť, že, alebo ešte ďalší bod, ktorý poviem, obstaranie tohto, tohto softvéru, keď som sa rozprával aj s pánom Hannikenom dneska, tak chápem, že on tieto informácie nemôže mať, ale obstarávanie aj v minulosti tohto systému bolo formou v režime vyhradenom a nebolo teda formou verejného obstarávania. Bolo to priamou zákazkou podľa informácií, ktorými disponujem.
Takže opäť, prečo potrebujeme takýmto spôsobom riešiť odstraňovanie tohto problému, keď po prvé, nie je akútne, po druhé, neprináša, a to som, to je to, čo som sa vás pýtal aj naposledy, to je to, čo som sa vás pýtal aj na výbore, že máme vykalkulované, koľko bude mať prínos, keď prejdeme do tohto kroku, koľko bude prínos do daní? Jeden z kolegov vašich tam zareagoval, že ale veď to sa nedá. No tak prepáčte, ak toto sa nedá vykalkulovať a namodelovať, tak potom môžeme zabaliť celé rozpočtovanie, pretože vieme, že inštitút finančných politík vytvára prognózy na základe sofistikovaných modelov. Tých modelov dneska je kopec.
Čiže taký argument, to môžme povedať laikovi, ale odborná verejnosť určite na tom neobstojí, pretože je tu určitá história toho, koľko daní sa prinesie cez registračné pokladnice, aj cez virtuálne, takže ja tu teraz kladiem, samozrejme, viacero otázok a príde čas po skončení môjho príhovoru, ktorý zrejme bude pokračovať až zajtra a teda ešte aj zajtra, takže kľudne si môžte ponechať tie otázky na zajtra, respektíve odpovede na tieto otázky, pretože si myslím, že naozaj toto je dôležitá ďalšia téma, že nemáme vygenerované, prinášame návrh, ideme minúť tri milióny eur a nemáme vygenerované, koľko to bude mať prínos. A toto je, viete, pochopil by som, ak by to bol zákon ešte z dielne nejakého iného ministerstva, ale toto je z dielne ministerstva financií. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak som správne pochopil, chcete (reakcia rečníka) zajtra, nechcete dokončiť dnes, hej?

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Áno, lebo mám ešte ďalšie argumenty a nestihnem to a nechcem zase, však už ste tu dosť dlho. Takže ďakujem za pozornosť, ráno sa vidíme. O deviatej? Tak? Či nie? Nezačneme skôr? (Reakcia spravodajcu: "O pol deviatej pre vás.") Áno (povedané so smiechom), od pol deviatej tu bude zopakovanie, áno. Takže ďakujem, kolegovia, za pozornosť, zajtra to dokončíme a teším sa teda na vaše odpovede.
Ďakujem pekne.