18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Andreja Danka, Tibora Bernaťáka, Tibora Jančulu, Jaroslava Ridoška a Dušana Tittela na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, tlač 528. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 628 zo 16. mája 2017 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom č. 4.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 165 z 8. júna 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona prekladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jáj, dneska to nejak rýchlo beží (povedané zadychčane).
Vážení kolegovia, kolegyne, známa téma, už som tu vystupoval, na výbore, toto máme druhé čítanie? (Reakcia spravodajcu.) Druhé, že? Už som tu pri prvom vystupoval, ospravedlňujem sa (rečník ospravedlňuje svoju momentálnu dýchavičnosť), trošku som musel pobehnúť, takže sa budem musieť možno chvíľočku vydýchavať.
O čo ide? Primárne táto idea znie veľmi dobre. Povieme si, ideme vytvoriť priestor pre ľudí, ktorí využívajú virtuálne registračné pokladnice a majú ambíciu ich využívať viac. Vôbec keď sa tak pozrieme len z takého rýchlika na túto myšlienku, tak v dnešnej dobe digitalizácie môže opäť táto myšlienka znieť veľmi lákavo a nebol by som vystupoval dneska, ak by to tak naozaj aj bolo.
Ale keď som sa ja trošku viacej na tento prípad pozeral, tak mi tam pár vecí nesedelo. A preto som do toho začal trošku viacej tak rýpať a rýpať, myslím v dobrom, akože zisťovať viacej informácií. Obrátil som sa vlastne aj na finančnú správu, ktorú som požiadal o dáta a tie dáta hovoria o tom, že táto virtuálna registračná pokladnica nie je využívaná tak, aby bolo potrebné rušiť nejaké limity a tým pádom investovať do rozšírenia tejto spôsobilosti. Pretože hoci máme registrovaných, hoci máme registrovaných 30-tisíc užívateľov, tak v skutočnosti to sú užívatelia, ktorí sa tam zaregistrovali raz. Ale tí, ktorí ju využívajú, a keď poviem využívajú, viete, keď máme elektronickú registračnú pokladnicu, to sú tie klasické pokladne, tie kasy, ktoré poznáte z reštaurácií a z prevádzok, kde naozaj na tom teda generujú tieto pokladničné bloky, tak tam sa vytlačí niekoľko stovák dokladov denne.
A keby sme sa chceli teda pozrieť na to, že koľko užívateľov využíva z týchto zaregistrovaných, 30-tisíc a povedzme si, že viac ako sto mesačne, mesačne, to nieže denne, elektronické registračné pokladnice generujú denne sto dokladov, aj viac. Však si len pozrite, koľko ľudí príde na obed na menúčka a to je každý čo, čo človek alebo čo stôl, podľa toho, ako to je, ako si dávajú platiť, tak to bloček. Tu hovoríme o sto dokladoch mesačne. Podľa informácií finančnej správy týchto ľudí, ktorí vydajú viac ako sto bločkov, je 546 v mesiaci apríl, čo je posledný sledovaný mesiac. Ja som sa dopytoval koncom mája, takže vlastne mali za mesiac apríl, čo je vlastne, ak teda to má nejaký rastúci trend, tak toto je práve ten rastúci trend. Takže my ideme hovoriť o tom, že to používa 30-tisíc ľudí, no nepoužíva to 30-tisíc ľudí. Tridsaťtisíc ľudí je zaregistrovaných.
Druhá dôležitá vec je, že koľko ľudí koľko má vstupov, prístupov, lebo to sa musia prihlásiť a musia mať prístup, tak v priemere to vychádza na dva až tri prístupy mesačne zo všetkých tých 30-tisíc, keď sa to vypriemeruje. To by ešte tiež mohli sme si povedať, toto číslo až tak veľa nehovorí. Ale ak si pozorne prečítate ten zákon, tak voľakedy to bolo tak, že keď sa to menilo na tritisíc, najprv bolo na tisíc. Tí, čo dosiahli tisíc bločkov, ten limit, tak potom automaticky ich systém zablokoval a povedal im: teraz si potrebujete obstarať elektronickú registračnú pokladnicu, lebo toto bolo ako na to, aby ste sa rozbehli, aby ste nemuseli investovať do registračnej pokladnice, ktorá stojí okolo 250 euro, tak v poriadku, zablokujeme vás, kúpte si registračnú pokladnicu, lebo generujete veľa bločkov.
Teraz to máme na tritisíc a bolo by, prinajmenšom toto by bola jedna z tých logických podmienok, ktorá by mala byť splnená na to, aby sme hovorili, že ideme ten strop zrušiť, ak by sme mali podnikateľov, ktorí tento strop tritisíc dosiahli. Ale nikto z tých registrovaných užívateľov tento strop nedosiahol. Čiže nevidíme tu nejaké to, nejaké určité kvantum ľudí alebo užívateľov, ktorí by teraz narážali na ten trojtisícový strop a museli by tým pádom si zaobstarávať klasickú registračnú pokladnicu, lebo už tento systém VRP - virtuálnych registračných pokladníc im nedáva tú spôsobilosť. Toto tu nemáme.
Čiže my teraz ideme investovať do niečoho na základe nejakých pocitov, by sme si mohli myslieť, ale v skutočnosti, keď som sa aj na finančnom výbore pýtal na nejakú argumentáciu, tak boli mi ponúknuté také vizionárske odpovede v štýle, že ono časom tí ľudia do toho možno prejdú.
Tu by som chcel tiež, dopytoval som sa teda na túto informáciu, aby som zistil, či táto možnosť tu vôbec je a musím s poľutovaním povedať, že táto možnosť tu nie je, pretože systém virtuálnych registračných pokladníc nebol dizajnovaný na to, aby nahradil elektronické registračné pokladnice a poviem vám aj prečo. Pretože v akčnom pláne, alebo neviem, ako sa to presne nazýva, tento dokument, je plánované na budúci rok 2018 tzv. projekt E-KASA, čo má spôsobiť to, že všetky elektronické registračné pokladnice totižto už od roku 2014-2015, možno už 2012, neviem, na to, aby mohli dostať certifikát finančnej správy, musia mať spôsobilosť pripojenia na internet. Hoci dnes ešte teda tento systém nefunguje, ale to je práve ten systém E-KASY, že všetky elektronické registračné pokladnice budú napojené prostredníctvom internetu online na finančnú správu, kde bude ten fiškálny modul, ktorý bude fiškálny modul na serveri finančnej správy.
Toto je, si myslím, budúcnosť, ktorá môže naozaj priniesť transparentnosť, môže posilniť práve ten boj proti daňovým únikom, pretože registračná pokladnica v akejkoľvek prevádzke bude online napojená na finančnú správu a ten užívateľ nebude môcť nijako toto ovplyvniť. Tá kasa sama bude odosielať údaje, uzávierky a podobne. Aj tu by sa mal rozšíriť zoznam informácií, ktoré bude posielať, ale dobre, tento projekt je ešte vo vývoji, takže tam sa dá k tomu dodávať informácia a pripomienkovať to a vyladiť tak, aby bol úspešný. Takže systém VRP, ja budem používať tie skratky, to sú tie virtuálne a potom ERP sú tie klasické elektronické, tak tento systém VRP, do ktorého teraz chceme investovať 3,1 milióna eur, v skutočnosti nie je, nemá tú spôsobilosť, nemá ani ten potenciál nahradiť ERP, pretože v budúcom roku finančná správa plánuje, že ERP budú napojené prostredníctvom internetu online na registračné pokladnice, pardon, na finančnú správu.
Takže toto je, toto je ďalší dôležitý prvok, prečo týchto 3,1 milióna sú momentálne vyhodené peniaze. Sú to vyhodené peniaze preto, lebo my ideme obstarať niečo, čo nebudeme momentálne využívať a keby sme aj povedali, že dobre, nejako to v roku 2019 využijeme, pretože dneska, keď som sa rozprával s pánom Hannikerom, tak on sám na, bola doobeda konferencia na stálom zastúpení pri Európskej komisii, kde padla práve otázka aj ohľadom budúcnosti a boju proti daňovým únikom, padla otázka aj na túto E-KASU, sa tam pýtal jeden z divákov v publiku a on povedal, že 2018 je taký plán, ale nie je to ešte garantované, pretože sa to vyvíja a všetko závisí od toho, ako sa to nadizajnuje.
Takže ak by sme aj povedali, že dobre, tento hardvér, ktorý ideme kúpiť, sa nejakým spôsobom využije, tak nevieme, či sa využije v roku 2018. Je možné, že sa využije v roku 2019, aj to nie je isté. A my dnes v situácii, kedy hovoríme, že máme nedostatok peňazí, kedy na jednej strane ministerstvo financií prichádza s tým, že nie sú peniaze na diaľnice, áno, 3,1 milióna nás určite nevytrhne z biedy, ale vôbec tá logika toho, že ideme míňať na veci, ktoré nie sú potrebné.
Mohol by som spomenúť napríklad investíciu za 22 miliónov eur, ktorá bola minulý rok, myslím, že to bolo minulý rok, pre väzňov na ich náramky, aby mohli byť monitorovaní, keď sú v domácom väzení. Využíva to jedenásť väzňov. Čiže tento jeden náramok mal, momentálne pre nás predstavuje hodnotu 2 milióny eur.
My ideme investovať do takýchto zariadení v čase, keď ešte stále máme deficit, keď sa snažíme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, keď vidíme, a to by, dobre, však ministerstvo financií si to naplánovalo na rok 2019 a 2020. Od toho sme tu a budeme mať samostatnú debatu pri záverečnom účte alebo programe stability, alebo návrhu štátneho účtu, teda budúceho rozpočtu na budúci rok, o tom sa môžeme baviť na inom fóre, ale keď sa tu bavíme o tom, že sú tu reálne potreby, keď minister financií povie, že ale opozícia prináša tie návrhy, kde odo mňa pýta tie peniaze, ale nehovoríte, kde tie peniaze vziať. No tak teraz hovoríme. Toto je jeden z príkladov, kde hovoríme včas, kedy sa ešte dá, hovoríme pozdržte.
Tento návrh zákona momentálne nie je nič viac, ako nejaký pekný marketing alebo zárobok pre firmu, ktorá bude dodávať tento hardvér a teraz nehovorím, že momentálny zárobok, vôbec nič také nehovorím, ako, lebo reálne, kto to dodá, tak si na tom zarobí, však primárne podnikatelia ako si zarábajú na svojom podnikaní a on si zarobí, ten podnikateľ, zrejme aj na niečom inom, teraz vôbec to nechcem nijako škandalizovať, ani nič podobné. Hovorím to preto, že tento výdavok je zbytočný, je dnes naozaj zbytočný, pretože podľa údajov, ktoré sú dostupné, ktoré máme, vidíme, že tento nástroj nie je využívaný natoľko, aby sme doňho investovali ďalšie peniaze a čiže z hľadiska priorít a logiky používania verejných zdrojov a toto je to najdôležitejšie. Tu je reálne konkrétny príklad, že je jasne preukázané, že tieto peniaze nie je potrebné vynaložiť v tomto čase na tento účel. Nič extra to neprinesie. Neprinesie to žiadny nárast a teraz žiadny, nemyslím, že nulový, ale veľmi malý, zanedbateľný nárast výberu daní, zvýšenie výberu daní, lebo keď sa pozrieme na to, koľko daní sa vyberie prostredníctvom virtuálnej registračnej pokladnice, keď to využíva 546 užívateľov v dvoch až troch prístupoch, tak to sú radovo naozaj zanedbateľné peniaze oproti tomu, čo vygenerujú elektronické registračné pokladnice, a to nehovorím ešte, ktorý sa vyberá rôznym iným spôsobom.
Takže toto je, toto je ten dôležitý prvok, ktorý tu, ktorý musíme brať do úvahy a v ktorom vidíme, že toto nie je tá cesta, že do tohto naozaj teraz neinvestujeme. Ja to preto aj hovorím práve v tomto druhom čítaní, lebo chcem vyzvať vás, predkladateľov, poslancov, tu by som sa tiež na chvíľočku chcel zastaviť, že je úplne zaujímavé, keď toto je jedno z opatrení z balíčku ministerstva financií, že prečo je to predkladané, teda tuto sa otočím, pardon, vy ste spravodajca (povedané so smiechom), prečo je to predkladané ako poslanecký návrh? Na čo je potrebné, aby toto bolo predkladané ako poslanecký návrh, keď je to jedno z opatrení ministerstva financií? Prečo to neprichádza klasickým spôsobom prostredníctvom kanálu, aký tu máme zaužívaný, že ministerstvo financií teda vytvorí nejaké riešenie, ide do rezortného, medzirezortného pripomienkového konania, kde sa môže k tomu vyjadriť ale aj odborná verejnosť, ktorá k tomu má čo veľa povedať. Asociácie týchto pokladní, ktoré s tým majú dlhé roky skúsenosti, užívatelia týchto pokladníc, ktorí majú s tým dlhé roky skúsenosti, toto je presne fórum, s ktorým by to malo ísť a preto je aj Národná rada až tou poslednou inštanciou.
Ale keď využijeme takúto skratku poslaneckým návrhom, chápem, že sú prípady, kde to je nevyhnutné, ale kde tu vidíme urgenciu toho, aby to muselo byť formou poslaneckého návrhu? Toto tiež vrhá alebo nevrhá dobrý tieň na samotnú ideu, ktorá už len tým, že to prinášajú poslanci, môže nás ostatných poslancov, ja dám taký výkričník, áno, globálne, pri prvom čítaní tá myšlienka, si povieme, globálne je dobrá. Ale keď sa pozrieme do čriev tohto návrhu, tak vidíme, že toto v poriadku nie je.
Takže ja sa pýtam, prečo to prinášate vy? Na druhej strane je vidieť, že, alebo ešte ďalší bod, ktorý poviem, obstaranie tohto, tohto softvéru, keď som sa rozprával aj s pánom Hannikenom dneska, tak chápem, že on tieto informácie nemôže mať, ale obstarávanie aj v minulosti tohto systému bolo formou v režime vyhradenom a nebolo teda formou verejného obstarávania. Bolo to priamou zákazkou podľa informácií, ktorými disponujem.
Takže opäť, prečo potrebujeme takýmto spôsobom riešiť odstraňovanie tohto problému, keď po prvé, nie je akútne, po druhé, neprináša, a to som, to je to, čo som sa vás pýtal aj naposledy, to je to, čo som sa vás pýtal aj na výbore, že máme vykalkulované, koľko bude mať prínos, keď prejdeme do tohto kroku, koľko bude prínos do daní? Jeden z kolegov vašich tam zareagoval, že ale veď to sa nedá. No tak prepáčte, ak toto sa nedá vykalkulovať a namodelovať, tak potom môžeme zabaliť celé rozpočtovanie, pretože vieme, že inštitút finančných politík vytvára prognózy na základe sofistikovaných modelov. Tých modelov dneska je kopec.
Čiže taký argument, to môžme povedať laikovi, ale odborná verejnosť určite na tom neobstojí, pretože je tu určitá história toho, koľko daní sa prinesie cez registračné pokladnice, aj cez virtuálne, takže ja tu teraz kladiem, samozrejme, viacero otázok a príde čas po skončení môjho príhovoru, ktorý zrejme bude pokračovať až zajtra a teda ešte aj zajtra, takže kľudne si môžte ponechať tie otázky na zajtra, respektíve odpovede na tieto otázky, pretože si myslím, že naozaj toto je dôležitá ďalšia téma, že nemáme vygenerované, prinášame návrh, ideme minúť tri milióny eur a nemáme vygenerované, koľko to bude mať prínos. A toto je, viete, pochopil by som, ak by to bol zákon ešte z dielne nejakého iného ministerstva, ale toto je z dielne ministerstva financií. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak som správne pochopil, chcete (reakcia rečníka) zajtra, nechcete dokončiť dnes, hej?

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Áno, lebo mám ešte ďalšie argumenty a nestihnem to a nechcem zase, však už ste tu dosť dlho. Takže ďakujem za pozornosť, ráno sa vidíme. O deviatej? Tak? Či nie? Nezačneme skôr? (Reakcia spravodajcu: "O pol deviatej pre vás.") Áno (povedané so smiechom), od pol deviatej tu bude zopakovanie, áno. Takže ďakujem, kolegovia, za pozornosť, zajtra to dokončíme a teším sa teda na vaše odpovede.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, teším sa, že tu vidím tváre, ktoré som tu videl aj včera večer, že teda môžme nadviazať na to, čo som hovoril. Povedal som to takmer všetko, čo som povedať chcel, a tak by som to chcel možno dneska len tak zhrnúť, aby sme to mali v takej sviežej pamäti. A začal by som možno takým úplne tým celým mottom, ktoré vlastne chcem vyjadriť k tomuto návrhu zákona, a to je to, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Čiže prečo to hovorím. Tak ako som včera na začiatku povedal, táto myšlienka sama osebe vyzerá dobre a môžme si povedať, elektronizácia a priblíženie sa zákazníkovi alebo teda daňovému subjektu takýmto prozákazníckym alebo proužívateľským softvérom môže znieť ako dobrý nápad. Ale hneď tu teda dodám druhým dychom to, že my už sme sa im dosť priblížili a vlastne tento softvér už existuje a je hotový. Investovali sme doňho podľa informácií Finančnej správy 4,5 mil. eur plus ďalších 600-tisíc na zapracovanie legislatívnych zmien a zmenových požiadaviek. Takže tieto sumy už máme investované na to, aby toto prostredie dobre fungovalo a ono funguje pre tie potreby, pre ktoré bolo nadizajnované a pre ktoré vlastne bolo vytvorené.
Takže preto tu nie je dôvod, aby sme minuli ďalších 3,1 mil. eur práve v čase, keď vidíme, že sú tu omnoho dôležitejšie potreby. Lebo nemôžme povedať, že tento návrh zákona je tu na to, aby bojoval proti daňovým únikom, lebo to samo z podstaty nie je pravda, pretože prejsť na virtuálne registračné pokladnice je dobrovoľná záležitosť, podnikateľov to nenúti vstúpiť do tohto nástroja. Áno, tento nástroj je zaujímavý v tom, že je priamo napojený na Finančnú správu a vlastne ktokoľvek, kto v ňom účtuje a blokuje, tak je, sám sa rozhodol byť úplne čistý a vykazateľný voči Finančnej správe, lebo všetky údaje sú automaticky na serveri Finančnej správy, takže preto vidíme, že toto samo osebe nie je boj proti tým, ktorí by podvádzať chceli, lebo tí, ktorí podvádzať chcú, sa do VRP neprihlásia. Takže to vidíme ako prvé.
Po druhé, čiže z tohto aj vyplýva, že je to taký pohodlný nástroj, ale opäť tu chcem poukázať na to, že využíva to z tých 30-tisíc zaregistrovaných, reálne, ktorí to naozaj nejakým spôsobom väčším využívajú, je tých 546 podnikateľov alebo subjektov, akokoľvek ich nazvem, ktoré boli zaznamenané teda v mesiaci apríl ako posledný najaktuálnejší údaj, a keď to porovnáme práve s tým počtom 30-tisíc, tak vidíme, že 2 % to používa na to, aby vydalo viac ako sto dokladov mesačne, dve percentá. Zvyšných 98 % to používa príležitostne a áno, takto ten systém aj bol nadizajnovaný, takže nemusíme sa obávať toho, že by tu bol nejaký nápor, lebo ten nápor tu nebude, lebo sa nepreukázal. Pretože ako som aj včera hovoril, samotná podstata systému spočíta v tom, že podnikateľ využíva takéto zariadenie na to, aby nemusel si kúpiť elektronickú registračnú pokladnicu, akonáhle má toľko už tých blokácií alebo toľko tých bločkov, že keďže dosiahne strop 3-tisíc, musí automaticky si kúpiť elektronickú registračnú pokladnicu, lebo ho systém zablokuje. Ale takéto prípady nie sú, pretože to ľudia nevyužívajú v takej miere, lebo to ani nebolo na to dizajnované. Takže myslím si, že v tomto čase, kedy máme ešte stále deficit, kedy máme iné výrazné potreby, o ktorých aj tu v Národnej rade komunikujeme, je prepych kupovať si, poviem, pozlátený mercedes na to, aby sme si urobili nejaké pohodlie pre úzku skupinu ľudí.
Ak by sme to prepočítali, samotných 4,5 mil. plus tých 600-tisíc, čo bolo do toho investované, čo je 5,1 mil. na reálne ľudí, ktorí to využívajú, taký úplne hrubý prepočet, len aby sme dostali takú, takú ideu, tak tých 546 ľudí, ktorí to využili v mesiaci apríl, a teda ten trend zrejme bude podobný, tak to vychádza na jedného podnikateľa 9,5-tisíca eur, čo je opäť úžasný, úžasný benefit už doteraz a nieto ešte investovať do toho ďalšie tri milióny. Nehovoriac o tom, že platíme za údržbu tohto systému nemalé peniaze, tá čiastka by bola zaujímavá zistiť, neviem, či kolegovia ju majú, ale predpokladám, že je to rádovo v desiatkach tisíc mesačne, koľko takýto softvér, obsluha takéhoto softvéru stojí.
Takže ak chceme vyjsť daňovníkom v ústrety a myslím, že je to dôležité, včera o tom bola aj konferencia na Európskej komisii alebo v stálom zastúpení pri Európskej komisii, kde sa práve hovorilo o tom a mohli sme čerpať inšpiráciu napr. z Francúzska, akým spôsobom oni sa približujú teda k zákazníkovi ako k daňovému subjektu na to, aby vytvorili v ľuďoch vôľu a chuť platiť dane. Takže sú, samotná Finančná správa pripravuje index daňovníka a podobné nástroje, ktoré sú, myslím, že veľmi dobré na to, aby sme pokračovali v tom trende zvyšujúcich, zvyšujúceho záujmu platiť dane.
Takže preto, na základe toho, čo som povedal, si myslím, že je dôležitejšie, aby sme fungovali v tom, čo máme. Už sme do toho nainvestovali dosť peňazí, stojí nás to nemalé peniaze na obsluhu. Vidíme, že nie je tu potreba rozširovať, a to je dôležité. Nie je tu tá potreba, nie je tu dopyt na to, aby sme to rozširovali, takže týchto 3,1 mil. si ponechajme na iné investície alebo na iné výdavky, ktoré sú dôležitejšie v tomto čase, a sústreďme sa radšej na vývoj toho systému, ako som aj včera hovoril, tej e-kasy, ktorý hovorí o tom, že súčasné elektronické registračné pokladnice, ktoré musia byť certifikované colným úradom na to, aby dostali certifikát, a musia spĺňať podmienku pripojenia na internet a v budúcnosti prostredníctvom teda toho systému e-kasa budú priamo napojené na Finančnú správu.
Tuto máme tiež dva prúdy, len pre vašu informáciu, ktoré sme videli a ktoré sa používajú, systém, ktorý chcela aplikovať Česká republika, aplikovali ho Chorváti, videli sme, že tento systém nie je dobrý, že je priam zlý a nefunkčný. Zato sú tu krajiny, ktoré majú osvedčený systém, a to sú Taliansko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, dokonca Rumunsko, kde napájajú vlastne už súčasné elektronické registračné pokladnice, ktoré práve garantujú, že na tom mieste, tým, že majú ten fiškálny modul, a ten fiškálny modul je zabezpečený, a teda certifikovaný colným úradom, tak oni sú garantami toho, že na tej prevádzke nemôže ten podnikateľ nijako podvádzať. A ak teda vieme, že sú prípady, kedy podvádzajú, ale tým, že sa to napojí priamo na Finančnú správu prostredníctvom teda toho projektu napr. e-kasa, tak tie údaje budú odosielané priamo na Finančnú správu a v takom prípade už tento zásah bude irelevantný, takže ešte viacej to zvýši bezpečnosť tohto prenosu a ešte viacej to posilní práve aj tie, výber daní cez tento nástroj.
Takže poslednú vec, ktorú k tomu chcem povedať, je, neviem koľkí z vás ste videli toto prostredie virtuálnej registračnej pokladnice. Ja som si ho teda pozeral a ak chodíte do reštaurácie a stáva sa vám, napríklad aj tu v Parlamentke, že idete k pokladni a chcete zaplatiť, tak vidíte, aké majú oni softvéry na to napríklad, aby fungovali vo svojom systéme registračných pokladníc. Dnes vieme, že títo dodávatelia týchto systémov mnohokrát programujú pre jednotlivé prevádzky, pre svojich zákazníkov ten softvér tak, aby im vyhovoval. Majú tam stoly a podobne. Ak ste nevideli, tak vám odporúčam, aby ste si pozreli to prostredie virtuálnej registračnej pokladnice, ktoré je veľmi jednoduché. A je to oprávnené, pretože – opäť opakujem – je to pre tých podnikateľov, ktorí nerobia veľké tržby a nerobia veľké, neblokujú veľa, čo samo aj tie údaje z toho systému ukazujú, že práve pre týchto ľudí to je. Takže nemôžme povedať, že by veľké prevádzky chceli, ktoré majú elektronické registračné pokladnice, chceli prejsť na tento systém, lebo by bol pre nich nepoužiteľný. To prostredie je proste nepoužiteľné na ich spôsob prevádzky. Takže preto je dobré, aby sme neplietli tu hrušky s orechami alebo hrušky s jablkami, pardon, a naozaj si povedali, že to VRP spĺňa iný účel a v porovnaní s ERP je to funkčne slabá aplikácia.
Už len malú takú poznámočku, ktorú som spomenul aj, myslím, na finančnom výbore, a toto by stálo za to opraviť a myslím si, že to nie je veľký zásah, že momentálne používatelia virtuálnych registračných pokladníc tým, že teda nie je to elektronická registračná pokladnica, ktorá má fiškálny modul, ale môžu to tlačiť na klasických tlačiarňach, tak on v momente, keď vytvorí ten doklad, tak ak sa môže, po prvé, buď si ho môže uložiť ako PDF, a to je vlastne originál dokladu, alebo priamo tam na mieste, keď ide vytlačiť, môže dať vytlačiť viacero v úvodzovkách kópií, ale to sú originály, lebo to vyzerá úplne rovnako. Ja sa spolieham len na to, že ľudia, ktorí využívajú tento nástroj, nie sú primárne podvodníci, pretože oni to majú ako doplnkový nástroj, lebo musia používať teda nejakú pokladňu. Ale ak by naozaj niekto špekulant chcel byť, tak si naozaj môže tých dokladov vytlačiť podstatne viac a môže s nimi obchodovať. A vieme, že sa dneska s bločkami obchoduje. Hovorím len, že toto podľa mňa neni nejaké náročné odstrániť na to, aby každý ten výtlačok mal svoj nejaký identifikačný kód, ktorý bude odlíšený od toho ďalšieho a tým pádom by sa to dalo ľahko dohľadať, lebo toto by mohol. Hovorím, je to maličkosť, ktorá môže byť závažná a zároveň ľahko podľa mňa odstrániteľná.
Jedna; alebo teda už čo sa týka záverov. Posledné, čo som aj včera vám, kolegovia, vytkol, že nerozumiem tomu, respektíve môžem si to vysvetliť tak, že ani samotné ministerstvo financií sa nepriznáva úplne k tomuto návrhu, keď to predkladáte vy ako poslanci. (Zasmiatie sa rečníka.) Takže hovorím si, keď je to návrh ministerstva financií, prečo s tým neprichádza ministerstvo financií? Ak s tým prichádzate vy, kam sa ponáhľame alebo jaká logika je za tým? A toto sú vlastne moje argumenty, na základe ktorých teda chcem sa na vás obrátiť, na pána predkladateľa, aby ste tento návrh stiahli. Pretože naozaj tých 3,1 mil. môžme použiť, ako som hovoril, na úplne iné veci, ktoré sú dôležitejšie a potrebné.
A ja vás chcem, tak v dobrom apelovať na to, že poďme investovať radšej či už do vývoja potom, odložme si na vývoj tej e-kasy alebo podobne. Ale momentálne nepotrebujeme, naozaj nepotrebujeme odstraňovať ten strop 3-tisíc bločkov. A aj keby sme ho odstránili, tak povedzme si na rovinu, nebude nápor taký, že potrebujeme toľko hardvéru, že by sa nám tam teraz liali tí užívatelia ERP, pretože to ERP má úplne iné spôsobilosti ako VRP a doterajšie trendy dva, dvojročné, vyše dvojročné, viac ako dvojročné, pardon, ukazujú, že sa nepotvrdil ten trend, že by teraz tam nastupovali. Takže naozaj, nemiešajme tu veci a stiahnite, prosím, tento návrh a investujme a využime tieto peniaze na lepšie veci.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Heger, väčšina tých pripomienok, ktoré otázky ste dali, bude teda smerovať na vás. Aj na finančnom výbore sme sa naozaj dlho rozprávali o tom a záleží nám na tom, aby sme si to vydiskutovali. Som rád, že ste naozaj k tomu pristúpili konštruktívne a dali ste si tú námahu vyžiadať si tie čísla z Finančnej správy, áno, klobúk dole. Ale na tie vaše otázky, ktoré ste tam mali. Začnem od konca.
Prečo poslanecký návrh? A prečo nie? Ako tento návrh, neviem, kde ste zobrali, že je z dielne ministerstva financií. Naozaj toto bola iniciatíva poslancov za Slovenskú národnú stranu. Aj keď sme súčasťou koalície, tak máme to právo byť zákonodarci tiež a máme toto právo dať akýkoľvek návrh, ktorý získal podporu v prvom čítaní dosť značnú. Preto je to dané ako poslanecký návrh za klub Slovenskej národnej strany, pretože s touto iniciatívou sme prišli naozaj my. Aj keď drvivá väčšina našich nápadov, pripomienok ide ako súčasť vládnych návrhov alebo sú ako súčasť spoločnej správy, ale tento návrh sme dávali týmto spôsobom. Čiže tá výčitka, že prečo ako dávame poslanecký návrh a kam sa ponáhľame, myslím si, že neobstojí. A je to teda trošku v inom pohľade, ktorý má váš predseda vášho hnutia, ktorý naozaj teda, naopak, kritizuje koaličných poslancov, že sú málo aktívni a dávajú málo návrhov. Vy nás zase kritizujete, že dávame návrhy. Tak sa dohodnite vo vašom hnutí, že či môžme alebo nemôžme dávať, aby sme sa zbytočne vyhli týmto nejakým nedorozumeniam. Čiže preto. Čiže, myslím, to sme vyriešili.
Ďalej, porovnávanie elektronickej kasy a tej virtuálnej. Ako ste už spomenuli, tá virtuálna kasa, v skratke, je to akási aplikácia, ktorú si človek sám stiahne z Finančnej správy a vie ju používať na svojich súčasných zariadeniach ako smartfón, tablet, notebook, počítač. Čiže zariadenia, ktoré každý má dostupné. Tú elektronickú kasu si musí človek kúpiť, stojí niekoľko rádovo stovák eur v závislosti od toho, aké je to náročné. Musí to, samozrejme, pravidelne servisovať. Tie výhody a nevýhody, to sme si povedali na finančnom výbore, nebudem to tu opakovať. Máte pravdu, že naozaj pripravuje sa v rámci akčného plánu na boj proti daňovým únikom tá e-kasa. To znamená, že tá klasická stolná elektronická pokladnica bude musieť byť pripojená na internet. Ale to sa nejak nevylučuje s tou virtuálnou pokladnicou, nakoľko pretože tá pokladnica virtuálna bude tak či tak dostupná a bude hlavne zadarmo pre tých daňových poplatníkov, pre tých podnikateľov. A ja si myslím, že časom, keď naozaj človek bude musieť byť naozaj online zapojený na jednom aj na druhom zariadení, tak možno sa nájdu podnikatelia, ktorí si to rozmyslia, že načo budem kupovať zariadenie, ktoré aj tak bude musieť byť na internete napojené, prečo radšej nebudem využívať tú virtuálnu pokladnicu zadarmo. Odpadnú mi náklady na zakúpenie, nebudem musieť na daňový úrad to registrovať, nemusím viesť knihu evidencie tržieb, nebudem musieť servisovať to pravidelne pri nejakým modifikáciách. Čiže možno aj to je nejaká výhoda tej virtuálnej pokladnice.
Vy ste v tom vašom príspevku popisovali, aký je súčasný stav. Tie čísla, ktoré ste dali, áno, sú pravdivé, naozaj to tak je, ale je to za súčasného stavu. Čiže je to teraz, keď máme ten strop 3-tisíc bločkov za mesiac. Tu je otázka tá, keby sme ten strop zrušili, koľko podnikateľov by sa vedelo zaregistrovať. Vy ste operovali s tým, že tí, čo to súčasne používajú, že nedosiahnu ten strop. Ale tú, otázka, to, čo som vám položil na výbore, koľko je tých podnikateľov, čo by chceli využívať, to neviete. Koľko podnikateľov by chcelo vyžívať tú virtuálnu pokladnicu, keby ten strop nebol? My naozaj sa snažíme týmto návrhom zákona odstrániť tú diskrimináciu podľa nás, ktorá v tom zákone je. Prečo nemôžu tú virtuálnu pokladnicu využívať všetci podnikatelia bez toho, koľko bločkov vydá, bez toho, akú činnosť vykonáva? Prečo by nemohla byť táto služba, ktorú štát poskytuje zadarmo podnikateľom, dostupná pre všetkých?
Jediná vec, ktorá vám na tom vadí, a to máte asi zakódované vo vašich génoch vášho hnutia, je tá, negatívny dopad na štátny rozpočet, čo by to malo stáť. Vy to beriete tak, že akonáhle bude účinný tento zákon, tak hneď bude ten výdavok vydaný, hneď sa otvorí súťaž. Nie je to tak, proste tento, táto suma, ktorú nám dalo ministerstvo financií, je to len v tom prípade, ak časom naozaj ten systém, ktorý v súčasnosti je, nebude kapacitne stíhať. V tom prípade bude musieť byť dokúpený hardvér na to, aby to vedel utiahnuť. Ale to neznamená, že keď tento zákon sa prijme, hneď na druhý deň bude ten výdavok 3,1 mil. euro. Nebude hneď tá súťaž. Proste jednoducho je to nejaký balíček peňazí vyčíslený do budúcna, keď naozaj ten systém, ktorý v súčasnosti je, naozaj nebude stíhať kapacitne hardvérovo to uniesť, iba v tom prípade. Čiže vôbec nie je pravda to, že akonáhle sa prijme tento zákon alebo táto novela a bude účinný, hneď na druhý deň ten výdavok bude. No nebude, naozaj. Aj tak sme sa bavili o tom na finančnom výbore, je to približná cena, nikto nevie, ako prebehne súťaž. Možno to bude o polovicu menej, možno o tretinu. To ani ja, ani vy teraz neviete povedať. (Reakcia z pléna.) No, len vy vždy operujete s tým, že hneď podozrivé je všetko. No tak, no.
Čiže preto si myslím, že ten, ktorý stále hovoríte, že naozaj bude. Viem, že IT oblasť je veľmi obľúbená v opozícii, že radi to kritizujete a každý je IT odborník na všetko. Naozaj, počkajme si, keď k tejto situácii príde, tak ako sme sa na výbore aj s pánom Jurzycom bavili. Určite na to dohliadnete, ako tá súťaž bude prebiehať, to verejné obstarávanie a potom sa môžeme baviť o konkrétnych veciach, či naozaj to bolo potrebné alebo nie. Ale v súčasnosti ten systém, ako je nastavený, má nejakú tú rezervu na to, aby to vedel utiahnuť niekoľko mesiacov a možno aj rokov. Uvidíme to.
Priznávam to, že naozaj tá virtuálna pokladnica by si možno zaslúžila lepšiu propagáciu. Možno by nejaká osvetová kampaň mohla prebehnúť. To si myslím, že áno. Ale to je skôr otázka na Finančnú správu. My to tu neriešime. Naozaj tento zákon, túto novelu, ktorú predkladajú mnohí kolegovia, slúži na to, aby odstránila tú diskrimináciu, ten strop. My chceme jednoducho dať túto službu, ktorú štát poskytuje, zadarmo všetkým podnikateľom bez ohľadu na to, že či má, alebo nemá toľko bločkov.
Ešte tú poslednú vec, čo ste vraveli. Ja by som naozaj, aj keď sme sa na finančnom výbore bavili, že tá konštruktívna diskusia prebehla, čo ja naozaj oceňujem. Ale mi to skôr príde, že naozaj hľadáte chyby tam, kde nie sú, a keď tie chyby nenájdete, tak snažíte sa ich vyrobiť. To mi tak trošku príde, že nejako ste to dostali ako bojovú úlohu z vášho hnutia, že jednoducho ste si niečo našli a jednoducho po tom idete. Berem, korektná diskusia bola, čísla naozaj máte, venovali ste sa tomu, klobúk dole, ale myslím si, že tá optika pohľadu na tento problém alebo na túto záležitosť je diametrálne odlišná od našej.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Skúsim teda rýchlo v dvoch minútach.
Po prvé, hľadáme chyby. Aby sme sa rozumeli, chyby nehľadáme. Pán minister Kažimír stále hovorí o tom, že opozícia len navyšuje výdavky a nehovorí, kde sa dá ušetriť. Toto je príklad, kde hovoríme, kde sa dá ušetriť, kde naozaj nie je potreba teraz vynakladať tie peniaze, pretože sa nepreukázal trend, na základe ktorého by bolo potrebné tieto peniaze minúť. To je to, o čom hovorím. Vy hovoríte, sám ste povedal, myslíme si a možno sa nájdu. Prepáčte, takto argumentovať pri troch miliónoch eur, že možno sa nájdu podnikatelia, ktorí by na tento systém prebehli, to je tak vágna argumentácia práve v čase, keď máme deficit rozpočtu a podobne. My sami vidíme, ja som to aj na tých číslach ukázal, že nie je teraz tá potreba. Nikto sa ani nepribližuje k trom tisícom. A vysvetlil som aj, prečo, ak to odstránite, ten trojtisícový strop, tak sa tam nebudú hrnúť ľudia. Pretože VRP má úplne iné prostredie ako ERP a nemá tú spôsobilosť na to, aby nahradila. To je ten najdôležitejší argument, ktorý tu stojí proti sebe, že choďte za užívateľmi ERP a opýtajte sa ich, že odstráňte im akýkoľvek strop, oni proste do toho VRP sa neprihlásia, lebo to nie je systém vhodný pre ich účel a prevádzky. To je ten najdôležitejší argument, ktorý proste tu stojí.
A druhý najdôležitejší argument je to, že nie je tá potreba. Toto sú dve veci, na ktoré sa snažím poukázať. Beriem vás za slovo, čo sa týka tej súťaže, pretože hovoríte, že či bude vôbec súťaž, to je otázka, a po druhé, že sa nemusí toľko minúť. Druhá dôležitá vec, tie peniaze v rozpočte musia byť tým pádom blokované na tento účel, ak sa dneska schváli zákon. Takže to je druhá vec, nemôžu byť použité na nič iné a to je to, na čo ja hovorím, dneska máme iné potreby, načo blokovať 3,1 mil. eur na niečo, čo nevieme, koľko sa z toho minie, a po druhé, čo keď sa minie, neprinesie nejakú pridanú hodnotu. A to je to, na čo poukazujem.
Takže, a tie, reagovať na to, či to je nejaký boj alebo nie. Myslím si, že som sa snažil konštruktívne diskutovať a ďakujeme, že aj vy tak komunikujete. Vďaka.

Ďakujem. Ja tiež chcem poďakovať pánovi spravodajcovi. Výborne zargumentoval vlastne dôvody, prečo Slovenská národná strana a vlastne predkladatelia tento návrh zákona predložili. Jedná sa skutočne o zlepšenie podnikateľského prostredia. Argumentácia toho, že či tri milióny budú použité, nepoužité, podľa môjho názoru momentálne neobstojí. Naozaj, ako bolo aj povedané pánom spravodajcom, nebude to minuté okamžite, akonáhle bude schválená táto novela. My chceme zlepšovať podnikateľské prostredie a týmto návrhom zákona práve umožníme podnikateľom pripojiť sa, resp. odblokovať im nejaký limit, ktorý musia používať, resp. musia dodržiavať pri používaní elektronickej registračnej pokladnice. Čiže toto je jeden z dôvodov – pre nás principiálny – zlepšenie podnikateľského prostredia. Uvidíme, ako časom podnikatelia nabehnú na tento systém. Dúfame teda, že naň nabehnú a že si ho budú pochvaľovať, chváliť, že vlastne tá elektronizácia, ktorá je vlastne trendom, celospoločenským trendom, celosvetovým trendom, vlastne aj tento náš návrh zákona vlastne napomáha tej elektronizácii.
Takže my naozaj chceme podporovať podnikateľov, podnikateľské prostredie. A to, že budú blokované alebo že sa minú tri milióny eur, ako minúť sa neminú okamžite, v tejto chvíli. Uvidíme, akým spôsobom to bude nabiehať, akým spôsobom sa budú podnikatelia prihlasovať a skutočne to podnikateľské prostredie, myslím, že si takúto investíciu aj v budúcnosti, ak bude aktuálna, zaslúži.
Ďakujem.