18. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov poslancov Jarjabka, Čaploviča, Petráka a Číža na vydanie zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka, ktorý máme pod tlačou č. 597. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku pani poslankyne Remišovej, ktorú tu nevidím, takže otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dvaja páni poslanci.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, máte slovo.

Vážení predkladatelia, dámy a páni, s potešením konštatujem, že koalícia vníma osobu Alexandra Dubčeka nie ako nepriateľa. Tento dojem, že ho vníma ako nepriateľa, totiž vzbudila celkom nedávno, pred pol rokom, keď odmietla zákon o pamätných dňoch 21. augusta a 21. júla, kedy bol odsun okupačných vojsk z územia bývalej ČSFR.
Tento čin, že ste odmietli pripomenúť 21. august, však celkom nezhojí cena udeľovaná na 1. mája, teda medzi nami v celkom inom kontexte. Napriek starorežimnému príhovoru kolegu Jarjabku o vymoženostiach práce ma nepresvedčil teda v ničom o súvise medzi Alexandrom Dubčekom a 1. májom, ak nemáme hovoriť o tom, že stával na tribúnach ako komunistický predstaviteľ. To ale nebola pointa jeho životného príbehu. Pointou a dôvodom, prečo ho slovenský národ – a aj český – považoval za svojho hrdinu, bol 21. august a to, že Alexander Dubček zosobňoval postavu, ktorá sa postavila proti ruským, resp. sovietskym okupantom. Nepridal sa k robotnícko-roľníckej vláde a hoci potom normalizácia zomlela v istom zmysle a ponížila aj jeho, dočkal sa satisfakcie a vyhnania Červenej armády, okupačných vojsk z územia československej federácie.
Veľmi ochotne beriem, že SMER ako strana, ktorá sa formálne hlási k ľavici, sa chce ozdobiť udeľovaním ceny Alexandra Dubčeka. A nakoniec ma netrápi ani to, či ju budete udeľovať na Vianoce alebo 1. mája. Zaujíma ma ale znovu, či vy máte nejaký strach pred pripomínaním toho tragického momentu, ktorý Dubčeka stvoril a ktorý do istej miery stvoril aj tichý odpor obyvateľstva, ktorý sa potom prejavil v roku ´89 a vďaka ktorému sa pridali masy k ľuďom, ktorí boli odporcami bývalého režimu a napokon tento bývalý režim musel ustúpiť. Podporíte alebo nepodporíte symbolické gesto, aby sa stal pamätným dňom, pripomínanie tejto temnej noci, ktorej hlavnou postavou a v tomto prípade pozitívnou postavou jednoznačne bol Alexander Dubček? A potom toho svetlého dňa, kedy sa obnovila zvrchovanosť tohoto štátu a okupačné vojská, ktoré sme sem v tú noc z 20., z 20. na 21. augusta nepozývali, boli nútené síce neochotne, ale napokon odísť.
Tento príbeh poníženia jednej stredoeurópskej republiky a potom dožadovanie sa odchodu okupačných vojsk a napokon dosiahnutie odchodu veľmoci, vojsk jednej z veľmocí z územia nášho štátu je príbehom, ktorý, samozrejme, bez ohľadu na vôľu SMER-u, ak teda SMER sa cíti kontinuitou normalizačného režimu, to uvidíme. Bez ohľadu na vašu vôľu bude v dejinách slovenského národa, Slovenskej republiky, tak isto ako aj Českej republiky, bude to jednoducho v dejinách celého sveta. Obrázky tankov s bielym pásom, obrázky Alexandra Dubčeka obleteli celý svet a v tých chvíľach sa Alexander Dubček stal svetovou celebritou. Nie 1. mája, dámy a páni, v tých chvíľach 21. augusta. A my sami sme mu pomohli, aby sa dočkal a dočkal aj toho, že táto kliatba bude sňatá, ukončená.
Preto apelujem na predkladateľa, aby zákon o týchto pamätných dňoch podporili na tejto istej schôdzi a budete mať možnosť upratať túto nepríjemnú udalosť, že ste odmietli, odmietli ste uznať pripomínanie týchto dvoch dátumov a zachovali ste sa, ako by sa zachoval Husákov normalizačný režim, keby chcel brániť svoj výklad o bratskej pomoci. Áno, dneska sú aj v Rusku sily, ktoré opakujú tento výklad. Vy svojím hlasovaním, teda pripomínam to už dopredu, si vyberiete, ku ktorým silám sa hlásite. K silám, ktoré nás chcú ešte druhý raz ponížiť a rozprávať o tom, že to bola bratská pomoc, k silám normalizácie, ktorí to vtedy rozprávali a preverovali Alexandra Dubčeka a urobili z neho domáceho väzňa a disidenta č. 1 na vyše 20 rokov, zvalcovali jeho generáciu, vylúčili a vyškrtli zo strany státisíce ľudí len zato, že odmietali sa zlomiť morálne a povedať, že okupácia je bratská pomoc. A keď vy dnes poviete, že je to bezvýznamný dátum, tak môžte potom vešať vyznamenania Alexandra Dubčeka, koľko budete chcieť. Vždy sa nájdu hlasy – a ja budem medzi nimi, ktorý vám bude pripomínať, že ak to odmietnete, budete pokračovaním normalizačného režimu, lebo preňho tie dátumy boli neprijateľné. Vešať potom vyznamenania 1. mája je len kamufláž, ktorým by ste chceli toto odmietnutie zakryť.
Kľudne ste mohli ten návrh prevziať a stať sa sami ako, ako Robert Fico už v jednom prípade urobil, iniciátorom, berieme veci do vlastných rúk, nikto by nenamietal. Verte, že 21. august je napriek vašej neochote v pamäti národa a je pamätným dňom pre každého z nás, čo to zažil. Aj pre vás, pán Čaplovič, ste historik. Ako ste mohli mlčať, keď sa takáto vec neurobila? U pána Hrnka sa nečudujem. On je historik humorista. Ale normálne seriózny historik... (Reakcia z pléna.) No tak keď sa smeje do môjho prejavu takým tónom... (Reakcia z pléna.) Áno? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No tak, páni poslanci, páni poslanci!

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Pánovi Hrnkovi je okupácia na smiech, ako mi teraz zvestoval. Nech sa páči, pán Hrnko, povedzte svoju verziu okupácie, akú len chcete, ako bývalý predseda závodného výboru strany ste sa ju naučili zrejme naspamäť. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči.
Ešte raz, vyznamenávanie cenou Alexandra Dubčeka vcelku vítam a domnievam sa, že ani opozícia nemá problém, ak sa chce vláda, nakoniec bude to udeľovať ona, ozdobiť menom Alexandra Dubčeka. Ako som už povedal, je síce absurdné, že nie 21. augusta, ale v poriadku, je to vaša panská vôľa, urobíte si svoj dátum. Podstatné je, ako sa staviate k otázke, kľúčovej otázke normalizácie, a to bol postoj k okupačným vojskám, na tejto otázke sa robili previerky. Už raz ste tú skúšku nezložili, bol by som veľmi rád, keby sme mohli zahlasovať aj za jeden, aj za druhé gesto, obidvaja, obidva sú to len gestá, ale dôležité gestá, ktoré by mali symbolizovať ukončenie otázok o tom, či normalizácia a bratská pomoc ešte stále platia a poučenie z krízového vývoja alebo v tejto snemovni je jasno o tejto etape dejín. To je všetko, čo som chvel povedať. (Potlesk.)

K vystúpeniu pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem. Prečo mi stále viac a viac pripomínate jedného pána, ktorý sa volal Vyšinský? Jednak chcete súdiť, vešať aj zavierať, aj obžalovať v jednej hromade a takýmto istým prístupom sa správate aj k dejinám. Každý, kto tu sedí, každý občan v tejto Slovenskej republike vie, že Alexander Dubček je spojený s myšlienkou socializmu s ľudskou tvárou, tá, ktorá bola prijatá na januárovom a májovom pléne ÚV KSČ.
A viete, keď niekto moralizuje a podpíše záväzok ŠTB a moralizuje druhému, nebol som predseda žiadnej závodnej organizácie, to ste si vymysleli práve teraz. Bol som v komunistickej strane ako mnohí iní, ale nehanbím sa za to, čo som robil v minulosti, lebo vždy som bol čestný. A nechodil som kade-tade nadávať a udávať.
Ďakujem.

Pán poslanec Čaplovič.

Ja pri tejto príležitosti si dovolím odmietnuť ideologizovanie tohto problému. Úcta k práci a ľudia, ktorí v práci dačo dokázali, si zaslúžia takúto štátnu cenu aj v deň Sviatku práce, ktorý si uctieva dokonca pápež a mnohé osobnosti vo svete. Chcel by som preto povedať jeden príbeh, keď som bol v roku 1996 ako podpredseda Slovenskej akadémie vied v Spojených štátoch amerických, s terajším veľvyslancom Branislavom Lichardusom sme navštívili Kongres a tam bol daný návrh od kongresmanov, nehľadiac na to, či sú to republikáni, či demokrati, aby busta Alexandra Dubčeka bola umiestnená priamo v Kapitole. A zdvihla sa vlna, že to nie je možné, najmä zo strany Matice slovenskej na Slovensku a niektorých tzv. matičiarov v Spojených štátoch amerických. I napriek tomu škoda, že tam mohol byť aj Alexander Dubček, ako je tam teraz Václav Havel. Nakoniec sa podarilo s pánom Baníkom, dnes už nebohým sochárom, vytvoriť jeho bustu a umiestniť ju na miesto Wilson Woodrow center vo Washingtone.
Ale vidíte, čo znamená, ak sa tieto veci ideologizujú, pretože Alexander Dubček si zaslúžil byť aj v samotnom Kapitole a tá šanca generácie 46, ako bol vtedajší prezident Clinton a ďalší, ktorí ho poznali z tohto obdobia, si zaslúžila aj túto bustu, ale vďaka ideologizácii aj zo strany Slovenska, najmä Matice slovenskej, sa to neuskutočnilo. Preto odmietam ideologizáciu a hovorím o tom, že táto štátna cena s menom Alexandra Dubčeka si zaslúži byť udeľovaná aj na 1. mája, pretože je to oslava práce a ľudí práce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Pán poslanec Budaj, ja by som naozaj nechcel, aby sme sa dostali do konfrontačného tónu v rámci tohto predkladaného návrhu, preto lebo tu naozaj ide o všetko možné, len nie o konfrontáciu. Toto skutočne nie je, ja som to na začiatku povedal, toto nie je proti nikomu, to je za niekoho. Zdá sa mi to trošku z vašej strany, nehnevajte sa, politicky nekorektné, lebo to je zneužívanie tohto návrhu zákona v rámci témy, s ktorou tento zákon skutočne, ak prejde, alebo tento návrh zákona nemá naozaj nič spoločného. Nezdá sa mi to celkom korektné tuná spomínať pomaly stredovek a neviem čo všetko ešte.
Meno Alexandra Dubčeka my všetci vnímame a som rád, že aj vy, ako meno jedného v podstate najväčšieho politika slovenských dejín, novodobých slovenských dejín. A 1. máj jednoducho z toho dôvodu, že ako dajme už preč tú ideologizáciu minulého režimu, proste 1. máj je Sviatok práce. Nič viac a nič menej. A preto tento návrh hovorí o 1. máji a nie o 21. auguste, preto lebo hovoríme o práci. Keď budeme hovoriť o iných veciach v súvislosti s našou históriou, určite budeme hovoriť aj o 21. auguste, ale hovorím, tieto veci nespájajme, lebo naozaj nemajú nič spoločného a je to oslavou, aj tento návrh, je oslava práce, nič viac a nič menej.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Zelník.