18. schôdza

Pán poslanec Krajňák, čudujem sa, že vy ako intelektuál ste schopný takéhoto výkladu dejín. Nuž aj tak sa dajú vykladať dejiny. Musím konštatovať, že moja mama bola úplne jednoduchá tkáčka a mala na to názor, ktorý bol v súlade s geopolitickou danosťou, v ktorej sa vtedajšie Československo nachádzalo, a o Dubčekovi sa vyjadrila nasledovne: Toto bol len Dubček a ako sa národ pri ňom pozdvihol, ale keď tu bude "Dub", potom sa až budeme mať dobre. Ale vy tým "Dubom" asi nebudete. Prepáčte.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krajniak, ja s vami súhlasím s jednou vecou, ktorú ste povedali, a to je podstata tohto návrhu tejto štátnej ceny. Dubček bol istým symbolom. Preto Dubček. Aj táto štátna cena je istým symbolom, malým symbolom práce, aká tu doteraz nebola. Od ´90., respektíve, áno, od ´93. roku takáto cena tuná nebola, preto lebo všetky, táto cena je symbolicky spojená aj s istou finančnou odmenou, preto lebo je to za istú prácu. Ja tam vidím tých akademikov, vedeckých pracovníkov, lekárov, koho chcete. Proste ľudia, ktorí tuná robia isté veľké činy, o ktorých táto spoločnosť nevie. A toto možno je isté symbolické zviditeľnenie ich práce. Dubček je symbol, cena je symbol.
Avšak ja by som si vás dovolil poprosiť, prestaňte kádrovať ľudí do minulosti, v súčasnosti a vy ste zrejme schopný ich kádrovať aj do budúcnosti. Toto naozaj neprináleží v tejto chvíli nikomu z nás a nikto proste, vy keď začnete kádrovať, tak uvedomte si jednu vec, že to je váš absolútne subjektívny názor, ktorý vôbec nemusí byť všeobecne platný, tak ako ste ho tuná predviedli. Proste to kádrovanie v tejto chvíli mi navodzuje iba jednu jedinú myšlienku – neberte to, prosím, osobne –, ako odvaha zlacnela.
Ďakujem za pozornosť.

Strašne odmietam kádrovanie a každý jeden máme svoje malé dejiny a sú tie dejiny v podstate kostrbaté a treba naozaj stavať na istých dominantách a tieto vlastne symbolizovať pre dnešok. Winston Churchill je osobnosť par excellence a Briti ho nikdy nespochybnili, ani nemali prečo. Nedávno som čítal ďalšiu knihu od Johna Lukacsa o Winstonovi Churchillovi a bol som aj v Afrike južnej a chodil som po miestach, kde sa uskutočnili vojny známe búrske a Winston Churchill tam pôsobil nielen ako vojak, ako aj novinár a nikdy neprotestoval proti tomu, že sa tam zriaďujú prvé koncentračné tábory. Tam sa zriadili prvé koncentračné tábory pre Búrov a pre domorodé obyvateľstvo. To boli prvé koncentračné tábory, o ktorých sa v histórii vie a napriek tomu to bol mladý Churchill a potom tu bol starší Churchill alebo starý Churchill, ktorý dokázal v druhej svetovej vojne svoje významné postavenie a po, najmä po roku ´45, ´46.
A chcel by som naozaj pri tejto príležitosti pripomínať, že tie malé dejiny osobností sú rôznorodé, ale my Slováci máme nejakú zvláštnu vlastnosť vyťahovať to zlé a nepoukazovať na to dobré pri týchto osobnostiach pre súčasnosť a budúcnosť našej krajiny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. No, pán Krajniak povedal, trochu sa povozil na Alexandrovi Dubčekovi, pripomenul Goliana, aby napokon celkom zmierlivo súhlasil, že veď nech aj vláda teda udeľuje tento nový Rad práce Alexandra Dubčeka. A to isté hovorím aj ja. Nech udeľuje a je to, je to vaša panská vôľa. Ale tá otázka je oprávnená a znovu ju opakujem: Ktorý Alexander Dubček to je? Ten nehodnoverný, ktorého sochu ste pomohli osadiť – strana SMER – na námestí, ktoré nie je námestím, ale parkoviskom, ktoré, teda socha sa naozaj na Alexandra Dubčeka veľmi zdarilo nepodobá. Ako keby aj vy ste si vykreslili Dubčeka, ktorý nemá nič s normalizáciou ani s okupáciou. Taký Dubček nie je. Ak sa, jednou rukou chcete udeľovať cenu, nemôžte zaprieť Dubčeka, prenasledovaného disidenta normalizačného režimu, ktorý bol mužom 21. augusta a stal sa mužom 21., aj 21. júla, kedy sovietske vojská museli z Československa odísť. Prihláste sa ku skutočnému Dubčekovi. Nie k tomu nehodnovernému, umelo vytvorenému na politické a stranícke účely.

Ďakujem pekne.
No, pán poslanec, ja chcem oceniť, že nakoniec predsa len po tom celom exkurze sme zistili, že ten Dubček je človek, ktorý je významnou postavou Slovenska. Na túto tému už hovorili viacerí, že ten problém, že každý žijeme ten svoj život z mäsa a kostí a že neexistuje velikán prakticky, o ktorom sa nevedú spory. Je tam jeden zásadný moment. Historické reálie sú predmetom častokrát politického zápasu a objavujú sa dramaticky odlišné pohľady na veci. Problém je, či sme skutoční demokrati a vieme vnímať tento rozmer, že teda ten pluralizmus ako esencia demokracie predstavuje, že musím rešpektovať tých pohľadov na veci viac. A to, o čom sa bavíme, je, že napriek tomu, že tie pohľady na historické osobnosti sú diferencované, sa vieme kdesi zhodnotiť, lebo jednoducho ten jedinec prečnieva. A stáva sa, stáva sa ikonou presne, osobitne, keď si zoberieme, tak kontroverznejšiu osobu, ako bol pán britský premiér Churchill s jeho mladosťou, s jeho rasistickými výrokmi, s všetkým tým, búrskymi vojnami a podobne, napriek tomu ten historický rozmer, druhá svetová vojna.
Evidentne vrcholom ľudským bytia Dubčekovho bol práve rok ´68. V čase toho obrovského zápasu, ktorý sa tu viedol o slobodu myslenia, na druhej strane ale aj o to udržať sociálne spravodlivý štát a fungujúci štát. Viete, dneska aj 50. roky, veď predsa sa nedajú posudzovať inak ako v dobových reáliách po vojne a zápasy o budúce fungovanie, kde každá zo strán nadužívala častokrát také a onaké mocenské prostriedky. Tie dejiny sú naše, musíme s nimi žiť a môžme hľadať esenciu týchto dejín spoločne, ale v konečnom dôsledku nesmieme stratiť schopnosť dohodnúť sa na niečom, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Číž, presne o to som sa snažil. To znamená, nájsť niečo, čo rešpektujeme a čo, čím tá osoba prečnievala, tak ako ste povedali. Dubček prečnieval v dvoch obdobiach podľa mňa. V ´68. do okupácie a po roku 1989. Symbolizoval to isté. Slušnosť, istú džentlmentnosť v politike, to, že ten človek zjavne nekradol, neobohacoval sa, išlo mu o nejakú vec, či už si myslím, že s ňou súhlasím alebo nie. Ale bol takýmto človekom a to treba oceniť, a preto bol aj pozitívny symbol pre ľudí, ale dával im aj nádej, že sa tá politika dá nejako robiť a nemusí byť svinstvo.
To, čo som si dovolil spochybniť a to nebolo kádrovanie, to sú fakty. Dubček podpísal kapituláciu po ´68., vzdal sa prvého tajomníka, stal sa predsedom Federálneho zhromaždenia, čím zaštiťoval novú moc, nechal sa poslať za veľvyslanca do Turecka. To nie je kádrovanie, to sú fakty, o ktorých všetci vieme. To sú fakty. Čiže Dubček pre mňa nie je symbolom boja proti okupantom. Ale to ešte neznamená, že to nebola osobnosť, ktorú treba vnímať pozitívne, pretože pre tých ľudí symbolizovala nejakú nádej, že sa to dá robiť aj normálne.
Čo sa týka pána poslanca Hrnka, ktorý si tak zakladá na faktoch, chcel by som ho len upozorniť, že sa volám Krajniak a nie Krajňák, ako sa to častokrát niekomu pletie.

Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za veľmi zaujímavú debatu a v konečnom dôsledku som veľmi rád, že aj pán Krajniak – Krajniak, dobre? – aj pán Budaj, hoci majú teda rôzne názory, rôzne ponímajú osobu Alexandra Dubčeka, nakoniec sa zhodli v tom, že osoba Alexandra Dubčeka je istým symbolom. Každý v tejto republike vníma Alexandra Dubčeka určite inak a práve Alexander Dubček je možno pojítkom toho, že nikto z nás nepovedal, že si túto persónu, túto osobu, ktorá bola v politike veľmi zaujímavým svedectvom doby, neváži. Nikto to nepovedal. Preto ešte raz ďakujem veľmi pekne.
Možno nejaké také poznámky. Štefánikovu cenu, Štefánikove vyznamenanie máme, pán Krajniak, preto hovoríme v tejto súvislosti nie práve o postave Milana Rastislava Štefánika, hoci, samozrejme, nikto nespochybňuje veľkosť Štefánikovu aj z hľadiska historického, aj z hľadiska personálneho.
Ja by som ešte chcel zareagovať, pán poslanec Grendel hovoril, dával do súvislosti tento návrh zákona s pánom prezidentom. Pán poslanec Grendel, nič to s tým nemá spoločného, preto lebo pán prezident má svoje právomoci, má svoje vyznamenania, ktoré sú čestnými vyznamenaniami, nie sú spojené s finančnou odmenou. Preto premiér v tejto chvíli je ten, kto bude tie vyznamenania udeľovať, nie preto, že by ich pán prezident nemal udeľovať, ale premiér preto, lebo rezorty budú jednotlivé navrhovať tieto vyznamenania. Komisia bude posudzovať, ktorá vznikne, či vyznamenania áno, či cena áno, či cena nie, či teda je, sú dostatočné dôvody pre tých, ktoré tie rezorty navrhnú, aby tá cena bola udelená, čiže ten mechanizmus je absolútne iný. Táto cena, ak prejde, je nielen čestnou cenou, ale bude aj finančne ohodnotenou. To znamená úplne iný princíp, ako sú vyznamenania pána prezidenta, ktoré si určite každý z nás váži.
Ale prosil by som, aby sme nedávali do istého protirečenia vyznamenania, ktoré udeľuje pán prezident, s vyznamenaním, ak prejde táto cena, ktorú bude udeľovať táto vláda, to s tým nemá absolútne nič spoločného a takéto názory iba dehonestujú vyznamenania, ktoré udeľuje pán prezident, s eventuálnym vyznamenaním, ktoré bude udeľovať premiér. Takže prosím vás pekne, k tejto téme len toľko a naozaj, nepleťme si hrušky s jablkami, hoci nechtiac, a už vôbec tam nehľadajme žiadny zlý úmysel, tobôž nie preto, lebo ten tam naozaj nie je. Hovorím ešte raz, táto cena je len istý kladný počin tejto spoločnosti voči občanom Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a poprosil by som o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali teraz o jedenástej.

Ďakujem, pán predsedajúci. Nie je to procedurálny návrh. Chcel by som poprosiť, aby bolo moje hlasovanie k tlači 523, hlasovanie číslo 48 upravené, že chcem hlasovať za.

Ďakujem pekne. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 13.00 v miestnosti č. 149 máme zasadnutie. Ďakujem.