18. schôdza

Ďakujem vám, pán prezident, za vaše vystúpenie. Dovoľte mi, aby som v mene Národnej rady vyjadril poďakovanie a rozlúčil sa s vami.

(Odchod prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v sprievode predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka z rokovacej sály za zvukov prezidentských fanfár.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 14.45 a budeme pokračovať 14.45.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Pašku, Janíkovej, Pfundtner, Želiezku a Šimkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Ústave pamäti národa (tlač 598).
Pán poslanec Paška je prítomný, spravodajca takisto.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský, pokračujte. Nech sa páči.

[Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Márie Janíkovej, Edity Pfundtner, Ľubomíra Želiezku a Martiny Šimkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 598.]

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Kvôli poriadku tvrdím, že som mal 8 minút 28 sekúnd, ale budem veľkorysý.
V záverečnej časti svojho vystúpenia by som sa venoval vlastne personálnym otázkam. Personálne otázky vo fungovaní každej takejto inštitúcie iste nie sú nezanedbateľné. Môj zvečnelý vzácny priateľ Ján Langoš bol nepochybne pravým mužom na svojom mieste a je iste nielen mojím presvedčením, že v jeho šľapajach majú kráčať jeho nástupcovia.
Keď sa zamyslím nad tým, ako vznikla nominácia jeho nástupcu Petranského, tak musím povedať, že sme ako obrancovia Langošovho odkazu mali obavu, čo z toho bude. Pretože dvojzáprah Mečiar – Slota rozhodne Ústav pamäti národa z pochopiteľných príčin nemilovali. Pravda je – a to treba konštatovať, že najhoršie očakávania, ktoré sme v súvislosti s nomináciou druhého predstaviteľa ÚPN mali, sa nenaplnili. Nedošlo k likvidácii Ústavu pamäti národa.
Pravdou na druhej strane je, že sa charakter toho produktu a to, čo sa tam postupne menilo, akýmsi spôsobom vzďaľovalo tomu, čomu sa mal Ústav pamäti národa venovať. Ústav pamäti národa sa mal venovať hnedej a červenej totalite, ktorá stála životy a životné osudy státisíce ľudí. Keď som mal tú česť byť pozvaný na 10. výročie, oslavu v Zrkadlovej sieni Bratislavského hradu, keď si toto Ústav pamäti národa pripomínal, tak atmosféra toho dvojhodinového posedenia bola taká, že som povedal Františkovi Mikloškovi, ktorý sedel vedľa mňa: Fero, keby sa teraz tuná hlasovalo o blahoslavení Jozefa Tisa, tak to tu prejde 90-percentnou väčšinou. Áno, zmenil sa Ústav pamäti národa a toto bol drobný dvojhodinový symptóm toho, ako sa menil.
Nezanikol a keď vypršalo funkčné obdobie pána Petranského, tak nepochybne bolo treba nájsť kandidáta. A Ondrej Krajňák bol kandidát, na ktorom celkom zrejme sa dohodla pomerne význačná časť nás, ktorí sme ho volili. Mám pocit, že i tí z brehov, ktorí ho dnes chcú sťať, sa domnievali, že bude poslušný, poddajný, ústupčivý. Mne sa vnucuje analógia s Michalom Kováčom. Ten bol tiež zvolený ako ten, ktorý má poslúchať. Ktorý má aportovať – a vymkol sa.
Ku cti musím povedať, že to, čo sa stalo za roky, keď vedie Ústav pamäti národa Ondrej Krajňák, je obrat smerom k pôvodnému Ústavu pamäti národa Jána Langoša. Ondrej Krajňák zdedil ústav plný nášľapných mín. Zdedil ten ústav s nášľapnými mínami v personálnej oblasti. Zdedil ten ústav v podobe, že jeho predchodca zriadil odborovú organizáciu, ktorej predstaviteľ, ako vieme, je krytý zákonom, proste prevzal ústav nie v jednoduchej situácii prehrávaných procesov a podobne. Ak sa Ondrej Krajňák dokázal postaviť perverzii, ktorou je to, že na súde v demokratickej Slovenskej republike sa dáva sluchu eštebákom proti faktom a podkladom Ústavu pamäti národa, tak mu to slúži natoľko ku cti, že považujem akékoľvek snahy o jeho likvidáciu za hanebné.
Nejde o lex Babiš, nejde o Babiša, ide o to, že v tejto krajine je slovo eštebáka cennejšie, dôležitejšie a rozhodujúce v porovnaní s faktami, lebo my tvrdíme, teda my, my netvrdíme, oni tvrdia, že to sú manipulované podklady, ale tí, ktorí ich tvorili a manipulovali, tí sú dôveryhodní. Tých slovo berieme. Skutočne sme v situácii, že by per analógiám mohli očisťovať obžalovaných na lavici v Norimberskom procese esesmani, ktorí by nás presvedčili, že Hans Frank, Seyss-Inquart a všetci ďalší, o Göringovi ani nehovoriac, o ničom nevedeli, to bolo mimo nich. Oni netušili o plynových komorách, oni netušili o vyhladzovaní a genocíde, lebo naša výpoveď – esesákov, gestapákov a iných – je dôveryhodná pre súd akože.
Takže musím povedať, že Ondrej Krajňák je človek, ktorý stojí za obranu každému súdnemu človeku. A preto, keďže oňho ide, nebudeme to maskovať tvrdeniami, že akýsi kolektív viachlavý je ten pravý na riadenie takej inštitúcie, presne tak ako som povedal v príklade s Generálnou prokuratúrou, tak si myslím, že ho treba brániť a tomuto zákonu treba čeliť.
Preto podávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa uzniesla nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Považujem ho za hanebný. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Pán poslanec Osuský, vnímate sa vôbec, vnímate, čo vy vlastne hovoríte, vnímate to, ako si šliapete po jazyku? Na jednej strane tu rozprávate o perverzii v súvislosti s eštebákmi, na druhej strane ste verejne prehlásili, že pán Budaj podpísal spoluprácu s ŠTB a verejne ste ho tu v tomto pléne dnes nazvali eštebákom. Tak, prosím vás, počúvajte sa a rozmýšľajte vo svojej zanietenosti, čo hovoríte. A je mi divné, že v podstate, že takto ste hovorili o svojom spolupracovníkovi, pánu Budajovi, neviem to pochopiť voči nemu, od vás voči nemu. Takéto, považujem to za podraz.

Pán poslanec Viskupič. Nie je tu, smola!
Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo.
Pán Osuský, pobavili ste ma vašimi výrokmi o slobodnom bádaní u nás. Že vraj keď je to mimo akýchsi pravidiel, tak nech si to každý robí, ale za vlastné. Ale na Slovensku platí aj na vlastnú trestnú zodpovednosť. Príklad ste dal jedného anglického spisovateľa, Irvinga, tuším, a že máte jeho knižky, to je to najlepšie, však by to mohol nejaký mladý ambiciózny vyšetrovateľ NAKA vyhodnotiť ako trestný čin šírenia extrémistického materiálu. Páči sa mi aj váš cicerónsky štýl, akým obhajujete svoje názory. Tento ÚPN raz bude skúmať aj činy NAKA, jej pomáhačov a udavačov. Hovorili ste, že ÚPN mal, že skúma hnedú a červenú totalitu. Škoda, že sa už toho nedožijem, ale raz bude skúmať ružovú totalitu, ktorá zúri v súčasnosti na Slovensku.
Ďakujem za slovo.

S reakciou pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Grausová, mladícka nerozvážnosť stála na počiatku toho, čo dnes – a divím sa, že vy ho tak bránite – evidentní nepriatelia demokracie obúchavajú Jánovi Budajovi o hlavu. Ján Budaj svojím ďalším životným príbehom – podobne ako Ladislav Mňačko, Dominik Tatarka a mnohí ďalší – precitol a urobil oveľa viac pre demokraciu v tejto krajine ako všetci tí, ktorí zalezení pokrytecky naňho dnes poukazujú. Nie je to žiaden podraz na Jána Budaja, je to jednoducho konštatovanie toho, že ten človek, ako káže kresťanstvo, ktorého vy máte, s prepáčením, plnú hubu, dáva možnosť hriešnikom polepšiť sa a túto možnosť, tak ako Šavol obrátený na Pavla, Ján Budaj využil a budem ho v tomto zmysle brániť.
Kolega Mizík, no neviem, čo je to ružová totalita, ale vám vadia osoby, ktoré ocení prezident Kiska, pretože sú Židia. To je čistý fašizmus, aby sme boli presní. A pre mňa bolo teraz cťou, že som hovoril do mikrofónu po mojom prezidentovi Andrejovi Kiskovi a že som mal tú česť tu takto vystúpiť. A vám chcem povedať, že, samozrejme, že vedu môže robiť každý za svoje. Ak niekto robí vedu o tom, že najlepší liek na všetko je Savo, tak to môže skúmať na psoch, na sebe, ak to bude skúmať na manželke, tak je to už vážny trestný čin. Teda toľkoto k tomu, aká veda sa má robiť za verejné prostriedky daňových poplatníkov. Veda, ktorá je apologéziou fašizmu a komunizmu, sa rozhodne za prostriedky krajiny, ktorá je demokratická a totalitu odmieta, robiť nemá.