18. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa zaujalo v tvojom vystúpení okrem iného aj to, že si teda podporil, resp. vyjadril sa ku vysielaniu pre deti. Či sa nám to páči, alebo nepáči, každá generácia je kreovaná aj cez tú televíziu, aj cez tie médiá. My sme zažili, tá staršia generácia alebo tá už v preddôchodkovom veku, Winnetoua, a ja keď si teraz predstavím, ako sme si niekedy hovorili, čo to znamená, keď prídu bieli a červení bratia a sa dajú dokopy, proste to bolo niečo neskutočné a s tým sme žili, s tým sme vyrastali a to kreovalo, dá sa povedať, naše možno aj nazeranie na svet a na tie možnože trampoty, ktoré nám život prinášal, a sme si stále spomenuli, že áno, tak to riešil Old Shatterhannd, takto riešil Winnetou. A to bolo super.
Takže budem veľmi rád, keď naše deti budú mať možnosť si pozrieť takéto vysielania v našej verejnoprávnej, verejnoprávnom médiu, a hlavne že budeme ich tam vychovávať v takej viere a s takou dôslednosťou, ako možno nebude stíhať rodič, lebo ten má toľko na hlave teraz starostí, že nevie, ako sa volá, škola tiež veľa nestíha, tak chcem veriť, že verejnoprávne médium RTVS bude nápomocné k výchove ďalšej generácie. To, že novonastupujúci riaditeľ nemá jasné, aké finančné prostriedky bude mať k dispozícii, je smutné a chcem veriť, že spoločným úsilím sa pri ďalšej nominácii o tých niekoľko rokov táto situácia porieši, aby každý vedel, kto tam príde, s akým finančným budgetom môže pokračovať a počítať.
Ďakujem veľmi pekne.

Reakcia na faktické, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem za faktické poznámky a dúfam, že je jasné, že témy, ktoré ste vyzdvihli, a to je zabezpečenie, jasné. A podľa mňa by bolo úplne že minimálne slušné pre kandidátov, žeby vedeli dopredu, akým spôsobom bude médium verejnej služby financované. To, musím konštatovať, že v tejto dobe nevedia. Ak by bol odchádzajúci generálny riaditeľ dohodol zmluvu so štátom a jej presné parametre, bola by podpísaná a schválená, môžeme hovoriť, síce kritizujúc tento nástroj, o tom, že vchádzajú a vstupujú do prostredia, ktoré je aspoň čiastočne preddefinované. Toto teraz nemáme, a preto hovorím, že prvé kroky akéhokoľvek generálneho riaditeľa alebo riaditeľky budú musieť smerovať na vysoko politický orgán, volá sa to ministerstvo kultúry, a tam dohodnúť podmienky financovania.
Upozorňujem, že zákonné nastavenie je také, že ak riaditeľ nedodrží rozpočtové parametre, je rovno odvolateľný z funkcie, to znamená, visí nad ním Damoklov meč toho, akým spôsobom sa štát postaví k dofinancovaniu, a tu je tá základná debata, ktorú hovoríme, a kde tak troška politici klamú verejnosť, keď hovoria, že ak je médium financované z verejných zdrojov alebo zo štátneho rozpočtu, stáva sa štátnou televíziou. Nie je tomu tak, pretože tretina rozpočtu aj súčasného financovania, tretina rozpočtu RTVS je zo štátneho rozpočtu. My kritizujeme spôsob, my kritizujeme diabolskú zmluvu so štátom, a preto by bolo dobré sa - a poctivé - sa zamerať na to, že financujme médium verejnej služby predvídateľne, jasne a dostatočne, bez politického mandátu, bez možnosti politického zasahovania do financovania.
Ďakujem.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Dubačová. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, stojíme pred jednou z najkľúčovejších volieb, voľbou generálneho riaditeľa RTVS, verejnoprávneho média, ktoré svojou tvorbou, štruktúrou a programom oslovuje každý deň milióny ľudí. Nezabúdajme, prosím, pri dnešnom hlasovaní, že slobodné médiá sú dnes jedným z kameňov uholných, základných kameňov, na ktorých demokracia stojí, zvlášť v časoch, keď sa mnohé súkromné médiá v rukách záujmových skupín, oligarchov stávajú nástrojom manipulácie verejnej mienky. Žijeme v dobe informačných vojen.
Rozhlas a televízia Slovenska zaznamenali obrovský progres. Dnes má svojich stabilných poslucháčov a divákov a ich počet neustále narastá. Kvalita programu postupne stúpa a stúpa aj kvalita ľudí, ktorí v nej pracujú. Stúpa dôveryhodnosť ľudí v RTVS, v našu verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Ľudia, zamestnanci sú dnes konečne po dlhých rokoch hrdí na to, že môžu reprezentovať RTVS a pracovať v nej. Priestor začínajú dostávať noví tvorcovia, mladí tvorcovia, filmári, dokumentaristi, publicisti a majú veľa možností a podpory v rámci vedenia RTVS. Tá stabilita a ponúkaná kvalita programu sú na úplne inej úrovni, aké boli kedykoľvek predtým. Aj preto mi dovoľte poďakovať sa súčasnému vedeniu, ale aj režisérom, produkčným, celým tímom za tieto posledné roky a za ich prácu. Samozrejme, veľa vecí sa dá robiť ináč, lepšie. Čo ma teší, je, že dnes sa o tom začína verejne rozprávať, že voľba generálneho riaditeľa nie je iba témou iba pre pár vyvolených za zatvorenými dverami, pre pár odborníkov, ale je to verejné fórum o zadefinovaní si podstaty médií verejnej služby u nás.
Začnem tým, že kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS aj kvôli nám poslancom to nemali jednoduché. Vypočúvali sme ich, vypočúvania boli verejné, museli obhájiť pred nami a pred verejnosťou svoje programy. Dnes to vidím, ako by medzi nami boli dve skupiny poslancov. Jedna skupina akoby by očakávala od riaditeľa RTVS či kandidátov na tento post akýsi čarovný prútik. Padajú otázky na program a hlavne počet vysielacích kanálov, na financovanie. Akoby by sme zabúdali, že toto je aj naše maslo na hlave, naša zodpovednosť, aby sme v spolupráci s RTVS, s odborníkmi zadefinovali v patričných zákonoch, ako má verejnoprávne médium vyzerať.
Takto sú to len rozprávky, ktoré si tu môžeme každých päť rokov znovu a znovu vypočuť. Veď vízie o počte programových okruhov a o tom, ako by malo lepšie fungovať financovanie, sme počuli od kandidátov aj pred piatimi rokmi, no za Národnú radu sme ich reflektovali iba minimálne, či už je to toľkokrát skloňovanie zvyšovanie alebo nezvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo vytvorenie naozaj stabilného mechanizmu na dofinancovanie, pretože zmluva so štátom je fajn, ale principiálne to nie je nástroj na podporu chodu RTVS, ale podporu vybraných konkrétnych vecí. Aj keď vďaka Pánu Bohu aj za to. Možno povedať, že práve tieto prostriedky pomohli tomu lepšiemu obrazu RTVS, ktorý tu dnes máme. Chcem preto apelovať, aby po zvolení nového či staronového generálneho riaditeľa RTVS sme sa tu v parlamente neskrývali pred zodpovednosťou za ďalším chodom rozhlasu a televízie a už vôbec nie za formulku "nie je politická vôľa" alebo "vhodný čas" a podobne.
Hovorila som o jednej skupine politickej reprezentácie, ktorá očakáva od kandidáta kúzla, druhá skupina akoby iba chcela, aby RTVS bola a podľa možnosti neotravovala. Hlavne nechcite peniaze, fungujte tak, nech nás to nebolí, ale, a to je dôležité, dajte nám priestor, keď sa potrebujeme vyjadriť v médiách. Rozumiem, nie každý má k médiám a hlavne ku kultúre blízko. My nemôžeme brať verejnoprávnu televíziu a rozhlas v takom postavení, aké dnes majú, na tak ľahká váhu. Mrzí ma, že ako by po ruke takýmto politikom išli vo svojich návrhoch aj niektorí kandidáti. Niektoré projekty ako by len navrhovali kúriť a svietiť, nič viac, nič menej, možno pár drobností na opravu. Nezabúdajme na to, že naozaj žijeme v časoch informačnej vojny, ktorá na nás útočí z každej strany, z internetu, zo súkromných médií. Preto podčiarkujem, že dnes by sme mali o to viac zabojovať o to, aby verejnoprávne médium zostalo verejnoprávnym, slobodným, konajúcim v záujme celej verejnosti, pretože verejnoprávne médium je súčasťou nášho verejného priestoru. Takéto médium nepatrí politikom, nepatrí vládnucej garnitúre, oligarchom, patrí všetkým občanom, našej spoločnosti.
Verejnoprávne médium, to je komplex informácií, umeleckých produkcií, ktoré nám dennodenne nielen podávajú informácie, ale aj správu o stave sveta, ktorého sme súčasťou, preto by nemali byť ovplyvnené žiadnym politickým tlakom. Nebolo to tak dávno, čo sme zo strany verejnoprávnych médií boli svedkami likvidácie tohto verejného priestoru, pošliapavania základných práv občanov a tvorcov. Dnes je situácia iná. Pozorne som preštudovala plány jednotlivých kandidátov, pozorne som počúvala všetky ich návrhy, názory a kládla som otázky. Mám však za to, že ak sa dielo podarilo a neustále rastie, mali by sme udržať kontinuitu, a nie, ako je to v našich končinách zvykom, zastaviť, zlikvidovať aj to dobré. RTVS si našla svoje miesto vo verejnom priestore a tvrdo za to bojovala, nezabúdajme na to.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam si, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa ústne do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Ešte tam dajte pani, pani poslankyňu Remišovú. Pani poslankyňa, vidíte, aký som ústretový, dúfam, že to oceníte.
Takže nech sa páči, pán poslanec Šebej, ako prvý. A poprosím, pani poslankyňu Remišovú zaradiť ako poslednú.

Ďakujem. Dámy a páni, pán predseda, pán podpredseda, premeškal som vďaka, vďaka obvyklej rannej nepohyblivosti príležitosť prihlásiť sa ústne za klub, takže mám len 10 minút, ale pokúsim sa... (reakcia z pléna), pardon, písomne, takže pokúsim sa ale povedať niekoľko dôležitých vecí, ktoré som považoval za potrebné povedať.
Jedna z nich je tá, že na celej tejto debate, a nech mi prepáčia kolegovia poslanci, a to všetci, rovnako opoziční, ako koaliční, mne ako strašným spôsobom chýba rozmer, ktorým by sme sa pokúšali otvoriť debatu o tom, že na čo vlastne je verejnoprávna televízia. A naozaj ja teraz, teraz nechcem, aby sme si vymenovali jej funkcie, ale žijeme v nejakom svete, ktorý je zahltený informáciami nejakého druhu, a verejnoprávna televízia, verejnoprávny rozhlas, verejnoprávne médiá aj, aj agentúra sú, sú vlastne službou verejnosti, ktorá má byť vlastne jedinou hrádzou proti, proti moru dezinformácií, proti lžiam, proti propagande, proti, proti nezmyslom, proste mala by to byť ako služba verejnosti, verejnosť by mala dostať od verejnoprávnych médií nejaký záchytný bod, proste nejakú realitu, nejakú pravdu. A, a to je možné dosiahnuť jediným jedným spôsobom, a síce že, že budeme mať médiá, ktoré, ktoré budú profesionálne, ktoré budú absolútne úzkostlivo narábať s faktami, ktoré budú, budú pracovať len s overenými zdrojmi a na ktoré by sa mohol človek, ktorý nemá ako orientovať sa v tom všetkom, čo, čo prichádza z virtuálneho priestoru, z internetu, z alternatívnych médií, nemá sa ako zorientovať, tak to verejnoprávne médium by malo byť to, ktoré mu, proste ktoré ho vráti nohami na zem, ktoré mu povie, že, že plus-mínus spoľahlivo toto je, toto je realita.
Celý čas sme sa o tom nebavili, celý čas sme sa nebavili ani o tom, že, ja viem, ja som si vypočul všetkých 8 projektov a mne, v niektorých to tak trochu zaznelo, nepochybne o tom hovoril súčasný riaditeľ, hovorili o tom aj ďalší, ale, ale málo mi to tam zaznelo, že, že keď už máme verejnoprávne médium, ktoré si financujeme ako daňoví poplatníci, lebo chceme nejakú službu, ktorú nám súkromné médiá v tejto podobe poskytnúť nemôžu, tak to, že to médium sa má starať o kultivovanie nášho prostredia. Že, že tam má byť napríklad čosi, čo, čo má ambíciu nielen baviť čo najlacnejším spôsobom, ale, ale kultivovať, možno vychovať. Že tam má byť proste zachytené, zachytené to, čo je skutočne ľudské poznanie, a nie tzv. alternatívne poznatky, že, že, že sa tam má v rámci toho verejnoprávneho média trošičku tríbiť vkus populácie, že, že jednoducho kvôli sledovanosti verejnoprávne médium nemá obetovať napríklad náročnosť, úroveň, a týka sa to všetkého možného. Samozrejme, že aj verejnoprávne médium má funkciu baviť, ale verejnoprávne médium vzhľadom na to, teda že my daňoví poplatníci dávame tomu médiu peniaze, že verejnoprávne médium by nemalo byť odkázané na príjmy, príjmy z reklamy. Môže to byť vedľajší zdroj, samozrejme, ale, ale nie celkom, tak verejnoprávne médium si môže dovoliť niekedy v mene pravdy, v mene náročnosti, v mene kultivovania prostredia ignorovať píplmetre. Ja som o tom hlboko presvedčený, že to má byť tak.
Nerozprávali sme sa vôbec o tom. Ja som, ja som možno naivne očakával, že, že, že tuto bude voľba generálneho riaditeľa RTVS, že bude príležitosť, aby sme sa rozprávali o tom, že čo čakáme vlastne od verejnoprávneho média. Nie, akú, akú víziu nám poskytnú kandidáti, ale čo my čakáme, aby sme si to medzi sebou porozprávali, že toto má byť a toto nemá byť. Ja viem, že sa na tom celkom nedá zhodnúť, ale, ale nemalo by to byť také komplikované.
A teraz sa, teraz sa dostávam k tomu, čo, čo rozhodne teda, si myslím, že by, že by malo zaznieť. Tak v tomto svete, kde je zdravý rozum, kde je morálka, kde je, by som povedal, poznanie a kde je, kde je, kde je psychické, doslova psychické zdravie spoločnosti a inštitucionálne zdravie spoločnosti ohrozené neprehľadným morom dezinformácií, z ktorých absolútne množstvo je šírených úmyselne. Nie s cieľom preklopiť politické preferencie, ale s cieľom dezorientovať, s cieľom rozbiť akúkoľvek afinitu proste ľudí k inštitúciám demokratického štátu, k pravde. Tak sa nachádzame v situácii, že kde verejnoprávne médium by malo pomôcť sa tomuto postaviť. Sme v situácii, keď tomuto všetkému čelia občianski aktivisti, a to je málo. Čakal by som to od verejnoprávneho média - a teraz budem konkrétny a, a možno aj trochu, trochu zlý - ja nečakám od verejnoprávneho média, že v podstate v mene služby mladšej generácii, že, že zľaví z akýchkoľvek kritérií na vkus, a zároveň čakám od verejnoprávneho média, že sa ani dvojmetrovou palicou nedotkne dezinformačných médií. Je mi ľúto, ale, ale ja túto záruku necítim u všetkých kandidátov.
Bohužiaľ, vnímam to tak, že favoritom týchto volieb podľa toho, čo, čo počúvam, aké sú preferencie jednotlivých politických klubov, tak šancu stať sa, najväčšiu šancu stať sa generálnym riaditeľom RTVS má, no muž, ktorý, ktorý uzavrel zmluvu s ruskou agentúrou Sputnik. Ruská agentúra Sputnik nie je normálna agentúra. Ruská agentúra Sputnik je agentúra podliehajúca ruskej spravodajskej službe a jej jedinou úlohou je šíriť dezinformácie s cieľom rozbiť demokratické prostredie Západu, teda nás. To nie je paranoja. To povedal z očí do očí novozvolený francúzsky prezident Macron prezidentovi Putinovi, keď stáli vedľa seba na tlačovke a keď, keď mu prezident Macron vyčítal zasahovanie agentúry Sputnik a aj média Russia Today proste do francúzskeho volebného procesu. Ale podobné niečo na adresu agentúry Sputnik konštatovali aj, napríklad aj Európsky parlament, spravodajské služby väčšiny západných štátov, česká spravodajská služba, americké spravodajské služby.
Jednoducho proste Rusko investuje obrovské peniaze do rozbíjania nášho, nášho informačného zdravého rozumu a jeden z kandidátov v podstate má, má vo svojom, vo svojom kurikulu aj, aj, aj tento nedostatok. Pre mňa je to neakceptovateľné a pre mňa je tiež neakceptovateľné, keď, keď, keď proste si niektorí kandidáti, a nie jeden, bolo ich viac, zamenili proste predávanie reklamnej kampane s víziou toho, ako má vyzerať verejnoprávne médium. No na mňa pekné obrázky v PowerPointe nerobia dojem. Možno na vidieckych klientov áno.
To je asi tak všetko, čo som vám chcel povedať, zvažujte, prosím, koho budeme voliť.

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám, pán Šebej, za tento prejav. Ešte by som doplnil, že to pokušenie šíriť propagandu a dezinformácie, to nie je len výsadou alternatívnych médií, tzv. alternatívnych médií, ale s propagandou a dezinformáciami pracujú aj viacerí spin doktori politických strán. A máte pravdu, že ten prvý tip, teda tip dezinformácií z tých alternatívnych médií je riziko, ktoré je spojené s jedným kandidátom, a ja toho kandidáta teda tiež voliť nebudem z rovnakého dôvodu.
Ale čo sa týka ostatných kandidátov, tak pri mnohých favoritoch, žiaľ, nemám tú istotu, že by dokázali odolať pokušeniu alebo tlakom uverejňovať propagandu a dezinformácie, nie tie alternatívne, ale tie domáce z tých domácich politických centrál. To je moja hlavná obava pri mnohých kandidátoch.

Pán poslanec Viskupič.