18. schôdza

Ďakujem obom kolegyniam za reakcie a ja som to tiež, tiež chápal tak, že podstatné je to, čo je tam spoločné, a spoločná je tam vôľa riešiť ten problém v podobe nerovnej výšky príspevku. Je to problém, ktorý aj predkladatelia nášho návrhu aj predkladatelia vášho návrhu vnímajú ako nespravodlivosť, ktorý, ktorú treba napraviť, a tá debata o konkrétnych parametroch a riešeniach je úplne legitímna v situácii, keby, keby s takouto iniciatívou prišla vláda, tak zrejme prebehne v rámci medzirezortného pripomienkového konania alebo, alebo teda, keby sme k schvaľovaniu zákonov pristúpili normálne, a nie tak, že to nemôžeme podporiť, lebo to navrhla opozícia, hoci to nie je nič proti koalícii ani, ani žiadny hrebienok by nikomu odnikadiaľ nespadol, tak, tak by tu bol priestor na toto, hovoriť o takýchto veciach, že či šesť mesiacov, alebo zrušiť, alebo, alebo, alebo čo v druhom čítaní, ktoré, však uvidíme, uvidíme v utorok, ale, ale tak nerobme si veľké ilúzie, ale no tak môžme to, brať to tak, že toto je to druhé čítanie a to prvé prebehlo včera, keď, keď tu bolo ešte menej poslancov. Ale teda však možno motyka vystrelí alebo sa, sa môže stať to, že si to koalícia alebo, alebo vláda, ministerstvo osvojí a prídu s tým, a myslím si, že ani vy, ani my nebudeme mať problém takúto dobrú vec podporiť, aj keď ju navrhne prípadne vláda.
Tak keď nie, no tak potom, ako som povedal, tak potom až tá vláda, v ktorej snáď už budeme.

Keďže som si, keďže som si zabudol kartu, tak využijem takéto svoje právo ako spravodajcu, keď už teda ním som.
Veľmi pekná, zaujímavá diskusia. Obidvom kolegom, kolegyni, kolegovi, ja si dovolím poďakovať a, samozrejme, aj predkladateľom návrhu za to, že to bolo veľmi príjemné, a tak sme si trošku pošpásovali. Teda vy ste si, tak ja sa teda pridám. Áno, keď budeme spolu vo vláde, tak to treba urobiť. Chcel by som teda zdôrazniť to, čo tu vlastne zaznelo aj včera pri tom prvom čítaní v návrhu SaS-ky a dnes pri druhom čítaní návrhu OĽANO.
Jednoducho filozoficky treba zjednotiť príspevky, ktoré poskytujú, ktoré dostávajú biologickí rodičia a náhradní rodičia. Veď prečo by to malo byť inak. Ja len teda tak medzi nami, prečo je to inak. No napríklad je to preto inak, lebo sú negatívne skúsenosti so zneužívaním inštitútu náhradných rodín. Ako boli časy, keď to bolo až brutálne, nech sa na mňa nikto nehnevá. Dnes je to už, myslím, inak, aj keď situáciu presne ja zmapovanú momentálne nemám. Tam veľkú úlohu hrajú vlastne súdy. Akým spôsobom pristupujú k tomu osvojovaniu, či teda podporujú tie špekulácie, ak ich podporujú alebo podporovali, alebo či je ten proces férový. Takže možno aj kvôli tomu, kvôli tým negatívnym skúsenostiam boli tie príspevky doteraz rozlíšené, že nebolo to rovnako.
No ale aby som teda vniesol trošku optimizmu, ono to rovnako je. Napríklad si zoberte taký ten skromný daňový bonus. Ten rovnako malý dostávajú biologickí rodičia aj náhradní rodičia. Rovnako malý dostávajú rodičovský príspevok alebo prídavky na deti, z pohľadu štátnych sociálnych dávok, biologickí rodičia aj náhradní rodičia. Čiže tam už je to pekne jednotné, tak prečo by to nemohlo byť jednotné aj pri týchto ďalších príspevkoch podľa zákona o príspevkoch náhradnej starostlivosti.
A aj svoju polievočku si prihrejem, ktorú hovorím stále, materská. Materskú rovnako dostávajú biologickí rodičia pri narodení dieťaťa a rovnako tento nárok, pokiaľ prevezmú dieťa vo veku do troch rokov majú aj náhradní rodičia. Čiže aj tam sa už vlastne zaviedla rovnoprávnosť pri poskytovaní tejto konkrétnej dávky zo sociálneho poistenia. Takže prečo by to nemohlo byť pri tých ďalších príspevkoch? To je všetko fakt a mám za to, že príde možno v krátkej dobe deň, kedy sa tak stane.
Zatiaľ teda ďakujem všetkých iniciátorom, všetkých diskutujúcim a teším sa na hlasovanie v utorok.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, hoci názov je krkolomný a sú tam spojené viacero zákonov, tak myslím si, že to, čo chcem riešiť, je, myslím, že jednoduché, zrozumiteľné aj pre všetkých ľudí, ktorí nie sú možnože poľnohospodárski zdatní v tejto oblasti, a poviem to v skratke asi tak, aby sme odstránili tvrdosť zákona pri rôznych druhoch pozemkov v poľnohospodárskej pôde.
V čom je problém. Myslím si, že každá novela alebo každý zákon má riešiť nejaké problémy, a mne sa tento problém dostal na stôl zhruba pred rokom. Otvorene poviem, nevedel som o ňom, ale občania, dôverujúc nám ako poslancom, zákonodarcom, myslím, že každého z nás oslovujú rôznymi podnetmi, a tento sa mi zdal doslova že taký do očí bijúci.
V katastrálnom zákone máme zadefinované druhy pozemkov. Všeobecne, asi viete, že môžme rozdeliť pôdu ako takú na poľnohospodársku a lesnú. Pri poľnohospodárskej pôde, samozrejme, sú ešte definované druhy pozemkov a máme tam ornú pôdu, trvalé trávne porasty, záhrady, máme tam aj vodné plochy a chmeľnice, vinice, ovocné sady. Super, je to tak, a zrazu sa tam vyskytne kategória ostatné plochy. Kategória ostatné plochy sa zadefinovala už aj v minulosti v zákonoch o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý sme tu mali zhruba od 50. rokoch, cirka asi 3- alebo 4-krát takéto zákony boli prijaté v našej, či už Slovenskej socialistickej republiky, alebo Slovenskej republiky po ’89.
A práve preto ostatné plochy v súčasnosti robia problém, čo sa týka daní. Aký? Taký, že ostatná plocha pri poľnohospodárskej pôde, to znamená, to sú pozemky, ktoré sú nevyhnutné pre výkon poľnohospodárskej činnosti, to znamená, sú to pozemky ako poľné cesty, pozemky, ktoré slúžili na vodné plochy, pozemky, ktoré slúžili proti erózii, to znamená nejaké zasekovacie pásy. Pozemky, ktoré boli porastené nejakými krovinami, to znamená biokoridory. Pozemky, ktoré slúžili proti vodnej erózii a veternej erózii. To znamená, tiež tam boli nejaké zelené pásy. Tieto všetky pozemky boli označené u poľnohospodárskych pozemkov ako ostatná plocha.
Žiaľ, toto, myslím, že dobré ustanovenie asi pred tromi rokmi vypadlo z našej legislatívy a povedalo sa, že budeme mať iba ostatné plochy. Písalo mi mnoho urbariátov, mnoho aj agropodnikateľov, že, samozrejme, samospráva, ktorá je správcom dane, túto povinnosť možnože aj privítala, že máme iba ostatné plochy, a dáva rovnaké sadzby za ostatné plochy ostatných pôd, to znamená, kde máme napríklad parkovisko, a máte ostatnú plochu. A keď máte ostatnú plochu nejakú remízku alebo nejakú strž, nejaký výmoľ, tak tie je tiež ostatná plocha. Takže daň v týchto prípadoch je rovnaká.
Takže myslím si, že je to veľmi tvrdý zásah do daňových povinností iba kvôli tomu, že jeden druh pozemku vypadol, a to ostatné plochy pri poľnohospodárskej pôde. Preto chcem sa vrátiť späť s týmto titulom druhu pôdy, aký to bol zadefinovaný v zákone č. 307/1992 Zb., kde prakticky takýto druh pozemku fungoval, a myslím si, že je to správne. Nemôžme predsa rovnakou sadzbou iba kvôli tomu, že neni iná kategória ostatných plôch, komerčné aj nekomerčné pozemky takouto sadzbou zdaniť. Preto vychádzam v ústrety týmto kritickým hlasom, ktoré sa mi dostali, a myslím, že aj k vám, mailom alebo inou poštou sa dostali na môj stôl, tak snažím sa túto problematiku riešiť tým, že zavádzam znovu druh pozemku ostatné plochy poľnohospodárskej pôdy.
Samozrejme, že takáto definícia je viazaná aj na iné zákony, nie iba zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, a preto sme museli takýto dlhý návrh, teda alebo názov zákona, zákonov použiť, ako vidíte v úvode mojej novely.
Tento zákon bude mať síce negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, lebo, samozrejme, že zníži sa príjem do obcí a rozpočtu, hlavne u tých plôch, u tých urbariátov, ktoré majú tie strže, majú tie rôzne rokliny porastené či už trávou, alebo porastami a slúžia bezprostredne na tú nejakú činnosť, aj tú poľnohospodársku, resp. lesnú, tak, samozrejme, že keď sa tam stanoví na základe takéhoto kritéria ostatnej poľnohospodárskej pôdy, že bude tá miestna daň menšia.
Na druhej strane však bude mať aj kladný dopad na podnikateľskú sféru, hlavne na poľnohospodárov. A myslím si, že v nemalej miere to privítali aj urbárnici, ktorí v mnohých prípadoch nie sú ekonomicky až tak výkonní a činní, nie každý urbariát má také, by som povedal, svoje majetky, kde môže okamžite z toho ťažiť ťažké desaťtisíce, ale má tam pozemky, ktoré prakticky môžu byť v prevažnej väčšine práve takýmito ostatnými poľnohospodárskymi pozemkami. A práve, myslím, že títo boli jedni z tých, ktorí najviac apelovali na zmenu tohto zákona.
Návrh zákona má tiež pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože tieto pozemky ostanú naďalej v tej poľnohospodárskej pôde a budú zabraňovať ako ostatná plocha či už vodnej, alebo veternej erózii, ako som už spomínal.
Samozrejme, že deklaruje sa aj význam poľnohospodárskej pôdy ako základného prírodného zdroja zložky životného prostredia a dopĺňame pod právnu reguláciu zákona úpravu, ktorou je v princípe ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy, jej zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho i nepoľnohospodárskeho využívania tak, ako to deklaruje dokument Zásady štátnej pôdnej politiky, ktorý bol u nás prijatý. Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko, vážení kolegovia, na úvod. A chcem veriť, že túto novelu podporíte, aby sme takúto krivdu a nespravodlivosť medzi našimi občanmi odstránili touto novelou zákona.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 601). Predkladám informáciu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Nechcem to naťahovať, ale musím vám prečítať aj definíciu, ako sa bude následne potrebné starať o takúto ostatnú poľnohospodársku pôdu. A myslím si, že nikoho tých dve-tri minúty nezabije, ak oboznámim aj vlastne s tým základným znením tohto, tejto novely.
Takže čo budeme pokladať za ostatnú poľnohospodársku plochu. Ostatnú, ostatnými poľnohospodárskymi plochami bude poľnohospodárska nevyužívaný, poľnohospodársky nevyužívaná pôda, ktorá nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy a ktorá je evidovaná v katastri ako ostatné plochy, berieme, že v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy, ak slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy, ako poľné cesty, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a podobne. V pochybnostiach o tom, či pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy, rozhodne orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v prípade potreby si vyžiada odborné stanovisko pôdnej služby. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, asi viete, že je to odbor pozemkový a lesný na okresných úradoch.
Takže to, čo zadefinovávame znovu, dávame do zákona o ostatných plochách, a ako sa má prevádzať starostlivosť o takéto ostatné poľnohospodárske plochy, tak to by som tiež zacitoval. Je to, bude to v § 8a: "Každý vlastník ostatnej poľnohospodárskej plochy alebo nájomca a správca ostatnej poľnohospodárskej plochy je povinný vykonávať také agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú ochranu, zachovanie a obnovenie prirodzených vlastností ostatnej poľnohospodárskej plochy, predchádzajú výskytu a šíreniu burín, zabraňujú znehodnoteniu a poškodeniu ostatnej poľnohospodárskej plochy a neohrozujú prístup, obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ktorej využitiu bezprostredne slúžia. Spôsob využívania ostatnej poľnohospodárskej plochy musí zodpovedať prírodným podmienkam v danom území, zaručovať funkčnú spätosť prírodných procesov v krajinnom priestore a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu územia."
Takže, vážení, myslím si, že nerobíme ani dieru do sveta, neobjavujeme ani teplú vodu, už sme tu, raz tu mali, ako som už spomínal v zákone o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, len vraciame to späť, pretože zdá sa nám, že tento počin tu bude chýbať, a tvrdosť zákona odstraňujeme aj takýmto spôsobom.
Takže chcel by som vás napriek politickým spektrom požiadať o podporu tohto zákona. A myslím si, že pokiaľ by aj niektorí poslanci z koaličných lavíc mysleli, že by ich svedomie nič proti tomu nehovorilo, aby to prevzali, a niekedy neskôr možnože podali vo svojom mene, nech sa páči, ponúkam túto možnosť riešenia. Ja som za konštruktívne riešenia, a pokiaľ to bude z vašej hlavy, nech sa páči, budem veľmi rád, keď to aj doplníte, ešte radšej. Takže ďakujem veľmi pekne a chcel by som ešte raz požiadať o podporu.
A končím stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv krátko v úvodnom slove predstaviť tento návrh zákona, ku ktorému sa potom podrobnejšie vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa týka podľa mňa pálčivej problematiky odbúravania byrokracie v našich školách. Má dva hlavné ciele.
Prvým je povinné zavedenie výlučne elektronickej formy podávania štatistických výkazov škôl a školským zariadením. A tým druhým je odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie, a to v prípade, že škola, ak poskytne údaje do informačného systému verejnej správy, nebude už povinná opakovane ich zasielať ostatným orgánom verejnej správy.
Od tohto návrhu zákona sa očakáva najmä pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V dôsledku zjednodušenia administratívy pre vyučujúcich možno očakávať ich väčšiu koncentráciu na vyučovací proces, čo už v dlhodobejšom horizonte môže pozitívne sa odraziť v oblasti sociálnych vplyvov, najmä v oblasti sociálnej inklúzie či dokonca aj v zamestnanosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a naozaj v nepatrnej miere môže v dôsledku zníženia potreby listovej formy výkazov mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie.
Zatiaľ toľko, ďakujem.

Vážená pani predsedajúca... Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 605). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré sú, pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok v rámci tejto rozpravy by som rozdelil do takých dvoch častí. V tej prvej budem viac vecnejší a povieme si veci, ktoré možno nájdete aj v dôvodovej správe a v samotnom paragrafovom znení. V tej druhej budem asi viac emotívnejší, pretože je to podľa mňa problém, ktorý je pálčivý, a často sa zabúda na jeho dôsledky.
Tak poďme najprv k tej vecnej časti. Tak ako ste si možno aj mnohí prečítali v dôvodovej správe, do informatizácie verejnej správy vrátane tej na úseku škôl sa v poslednom období investovali ohromné množstvá finančných prostriedkov. Výsledný efekt? Poznáme. Mohli by sme tu dlho sedieť a diskutovať. Ja by som bol rád vyvolal aj nejakú polemiku, ale pri dnešnom zložení asi, asi nebude, ale nádej zomiera posledná.
V každom prípade vynaložené finančné prostriedky sa často míňali požadovanému účinku. Na tom by sme vedeli sa čiastočne zhodnúť všetci. Bezpochyby dnes možno vymenovať viacero príčin, kvôli ktorým nie je informatizácia verejnej správy na požadovanej úrovni.
V oblasti školstva existuje viacero informačných systémov. Ich neefektívne nastavenie, zložitosť obsluhy a podobné neduhy sa najvýraznejšie prejavia vtedy, ak sú zadávateľmi údajov školy a školské zariadenia, konkrétne ich riaditelia a učitelia. Je potrebné uvedomiť si, že primárnou úlohu škôl, osobitne však vyučujúcich je vzdelávanie svojich žiakov. Aj keď pri súčasnom vzdelávacom procese je istá dávka administratívy nevyhnutná, štát musí v prvom rade trvať na tom, aby boli administratívne povinnosti vyučujúcich znížené na prijateľné minimum, a to podľa mňa doteraz nie je zabezpečené.
Skrátka, aby boli vyučujúci čo najviac odbremenení od administratívnych povinností, resp. aby mohlo, aby bolo možné nevyhnutné administratívne operácie vykonať v čo najkratšom čase. Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrozličnejších informácií prostredníctvom množstva výkazov aj formulárov na štatistické účely. Napriek rovnakému právnemu základu ich poskytovania sa najmä forma ich podania líši od jedného štatistického výkazu k druhému. Kto by si chcel nájsť tú námahu a pozrel si stránku, kde sú uvedené tieto výkazy, bol by veľmi prekvapený, aká je tam rôznorodosť jednak aj v metodických pokynoch, jednak aj pri spôsobe vypĺňania. Áno, uznávam, že urobili už v posledných rokoch určité kroky, kde postupne výkazy z listovej podoby prechádzajú na to, že sa určité údaje zadávajú pomocou webových aplikácií, ale stále tam ostáva to ale. Napriek tomu, že sa údaje vyplnia, a už sa nachádzajú v databáze, na konci prichádza to zázračné vytlačenie protokolu, ktorý treba podpísať, opečiatkovať a doručiť tam, kam je potrebné.
A čo sa stane na tom mieste, kde je to potrebné doručiť? Tam tie údaje predsa už v tej databáze sú, pretože rovnako na tej stránke môžete vidieť aj softvérové vybavenie pre konkrétne úrady, ktoré tieto výkazy spracúvajú. Častokrát sa pri mnohých výkazoch jedná len o prebratie čísla protokolu, ktorý sa vygeneroval pri vytlačení, a napriek tomu, že zadáte to číslo protokolu, čáry-máry fuk, všetky údaje tam sú. To znamená, oni tie údaje už raz zadané sú. A to je podľa mňa ten závažný problém.
Ďalším cieľom je, ako som už spomenul, odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie. V prípade, že škola poskytne údaje do informačného systému verejnej správy, nebude už povinná opakovane ich posielať ostatným orgánom verejnej správy, pretože častokrát... A ja týmto návrhom reagujem na konkrétne požiadavky a žiadosti a prosby škôl, sa stávalo a stáva, že aj keď údaje už školy do systému dali, stále úrady od nich častokrát tieto údaje naspäť požadujú. A toto je podľa mňa v neporiadku a to by sme mali riešiť. Ale dobre.
Možno si pamätáme všetci v spoločnosti diskusiu, keď sa v trestnom práve presadzovala zásada trikrát a dosť. Podľa môjho názoru by sa rovnako prísne malo postupovať pri odstraňovaní iného závažného zločinu, a to je zločin zabíjania času a energie v nezmyslených byrokratických úkonoch, ktoré sa navyše opakujú ako keby v nekončiacich cykloch. Tu z tohto miesta vyzývam nás všetkých, poďme s tým niečo urobiť. Poďme spoločne bojovať s touto mašinériou, ktorá nám prerastá cez hlavu.
Ja viem, už Werich svojho času povedal niečo o boji s hlúposťou, že je to zrejme boj, ktorý sa vyhrať nedá, ale napriek tomu ho netreba prestať vzdať, teda netreba sa prestať vzdávať v tomto možno márnom boji. A tak je to možno aj s tou byrokraciou. Poďme zaviesť nejaký slogan, ktorý by najlepšie vedel charakterizovať, ako môžeme v tomto probléme sa posunúť vpred. Navrhujem začať používať slogan "Zadaj raz a dosť!"
Naozaj, ak sa tieto údaje už v tých databázach raz nachádzajú, prečo je potrebné to neustále opakovať? V duchu sa sám seba pýtam, kde sa to všetko začalo. Pamätám si totiž obdobie, kedy konkrétne na mojej škole prišiel k nám prvý počítač. Všetci sme boli optimisticky naladení s tým, že naozaj výpočtová, moderná technika nám má pomôcť v práci. Ale časom sa ukázalo, že opak je pravdou. Nielenže pribudli počítačov, nielenže pribudli počítače, tlačiarne, najprv ihličkové a potom atramentové, ale potom laserové, ale pribúdalo aj jednotlivých, jednotlivé úkony, ktoré je potrebné neustále, neustále, neustále opakovať a kopí sa nám tu práca. Čiže človek neznalý možno problematiky na prvý pohľad má pocit, že nám nepomáhajú, ale nám robotu ešte pridávajú. Samozrejme, je to subjektívny pocit. Zmenili sa mnohé parametre, z ktorých sú, mnohé sú, ako som spomínal, oprávnené, a tá miera administratívy sa určitá nedá vylúčiť. Ale keby sme si to mali trošku prepočítať. Ja som to skúsil.
Zoberme si príklad základnej školy. V súčasnosti v tomto školskom roku máme 2 101 základných škôl štátnych, cirkevných, súkromných. Odhadom pri zisťovaní informácií na jednotlivých druhoch škôl som dospel k priemernej hodnote šesťdesiatich hárkov papiera za školský rok, ktorá, i keď uznávam, že prípade niektorých škôl je to veľmi optimistický údaj, veľmi optimistický. Ak by sme vynásobili len v tomto, pri tomto type škôl, koľko papiera sa minie na tieto výkazy, áno, sú stále výkazy, ktoré sa musia dať v papierovej podobe, a jednak aj na tie formuláre, ktoré musia byť vytlačené pri zadaní údajov do webovej aplikácie plus s predpísaným počtom kópií, pretože to nestačí vytlačiť len raz, tak som dospel k číslu 126 060. Pri počte, ak počítame 500 hárkov na jeden balík, by išlo o 252 balíkov, ktoré ak by sme naukladali na seba, dostaneme vežu vo výške takmer 14 metrov. A teraz si predstavte, koľko sa minie papiera pri všetkých len zhruba 6 700 škôl a školských zariadení, nehovoriac napríklad i o centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a ďalších. A to hovorím len o papieri. Kde je ešte ľudská práca?
Pri niektorých školách dochádzalo k prepočtu, keď ste tak naozaj k tomu seriózne sadli, že to počas školského roka vychádza na 24 hodín práce pri vypĺňaní jednotlivých týchto výkazov a údajov. A to nehovorím o ďalších nákladoch, ktoré sa ťažko vyčísľujú, pretože nie každá škola má rovnaký typ tlače, nepoužíva teda rovnaké typy tlačiarní a nie sú tam rovnaké prevádzkové náklady. Ale ak by sme si naozaj chceli tieto veci zrátať, možno nás tie výsledky prekvapia až šokujú. Pretože reálne, keď sa opýtame, k čomu častokrát táto práca slúži, budeme veľmi ťažko hľadať relevantné odpovede.
Ale vrátim sa späť k minulosti. Podľa mňa skutočný vrchol obdobia tohto plytvania papierom začalo počas spustenia Mikolajovej papierovej školskej reformy. Prečo hovorím papierovej? Pretože školám pribudla povinnosť vytvárať si školský vzdelávací program. A mnohé školy to dodnes tak robia. Nevedia o tom, že dá sa tento školský vzdelávací program viesť aj v elektronickej podobe. A školy, ktoré ho tak vedú, si to vedeli pred Štátnou školskou inšpekciou v pohode obhájiť. Napriek tomu, už bolo to zaznamenané aj na sociálnych sieťach, ak by sme sa pozreli na niektoré vytlačené formáty školských vzdelávacích programov, tak je to teda riadne vysoká kopa papiera. Otázka znie, kto to kedy potom číta. Podľa mňa sa blížim k hlbokej príčine toho všetkého.
Pokiaľ si nevieme položiť alebo nevieme odpovedať na základnú otázku, k čomu je dobré to, čo robíme, výsledkom je vždy obrovská kopa papiera. Výsledkom je vždy premrhaný čas a energia ľudí, ktorí ju môžu využiť na podstatne užitočnejšiu vec, a to je plne sa venovať vzdelávaniu našich detí. A v prípade riaditeľov plne sa venovať riadeniu, manažovaniu všetkých procesov. Niekto by mohol povedať, že preháňam. A ako, ako ináč upozorniť na tento problém, ktorý je tu dlhodobo. Každopádne podľa mňa, nech už tento zákon prejde alebo neprejde, túto tému budem neustále opakovať. Pretože podľa mňa tento zločin mrhania času a energie ľudí, ktorých hlavnou povinnosťou je venovať sa našim deťom, je témou pre nás všetkých. Zastavme už nielen mrhanie papiera, nielen mrhanie časom a energiou.
Začnime sa reálne rozprávať a komunikovať o tom, čo vlastne s našou výchovou a vzdelávaním chceme urobiť. Ako som už povedal, vytvorme priestor učiteľom, aby učili, riaditeľom, aby riadili. Je to jedna z vecí, ktorá môže významne pomôcť ľuďom, ktorí to doteraz nevzdali, aby mali nádej, že my sme tu všetci preto, aby sme im život uľahčovali, my sme tu preto, aby sme im v práci pomáhali, a tým pádom začnú veriť aj iným víziám, napríklad aj učiaceho sa Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, za to, ako si naozaj dôrazne upozornil na problém. Zdieľam s tebou toto znepokojenie, že sa to dlho nerieši a že je to naozaj vážny problém. Nezaprel si v sebe učiteľa, keď si nám na názornom príklade byrokratickej veže z papiera vysokej 14 metrov ozrejmil, ako vážny je tento problém. Veľmi sa mi to páčilo a rovnako zdieľam s tebou aj tvoj názor, že zabíjanie času a energie je skutočne vo vzdelávaní zločinom.
Ďakujem pekne. Len som chcela vyjadriť podporu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja tiež ďakujem.