Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Veľmi stručne. Ja som zvýraznil v úvodnom slove a opätovne to chcem teraz podčiarknuť, predmetom tejto novely je nález Ústavného súdu. My nemáme záujem kompletne meniť zákon a pozície zamestnávateľ, resp. zamestnanec prezentovaný alebo reprezentovaný odbormi. Toto bola prvá a jasná pripomienka, na ktorej sme sa dohodli aj so sociálnymi partnermi, že ideme odstrániť len nález Ústavného súdu.
Zopakujem, v čom bol nález Ústavného súdu.
Po prvé. Fakultatívne extenzie, že ministerstvo práce môže alebo nemusí vykonať extenziu. To bol prvý nálezu.
Druhý. Tým, že extenzia sa vykonáva podzákonnou normou výnosom ministerstva.
A tretie, že chýba súdna ochrana zamestnávateľa.
Toto boli tri zásadné výhrady, ktoré boli predmetom nálezu Ústavného súdu.
Ako to riešim novelou, ktorú som predložil?
Po prvé. Vytvára sa koncept reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, kolektívna zmluva bude zaväzovať aj iných zamestnávateľov odvetví alebo časti odvetvia, na ktorých sa pôvodne nebola uzatvorená.
Za ďalšie. Postup. Zmluvná strana alebo strany doručia na ministerstvo oznámenie o tom, že bola uzatvorená takáto kolektívna zmluva, predložia príslušné doklady, o ktorých zákon hovorí. A ministerstvo práce, sociálnych vecí zverejní v Obchodnom vestníku o tejto skutočnosti oznámenie, to znamená, my nevstupujeme do toho. A to je práve aj odpoveď na návrh pána poslanca Mihála, on navrhuje opätovne a vracia do hry ministerstvo. Neprijateľné! Veď o tom bol práve nález Ústavného súdu, že vlastne naša právomoc z hľadiska vstupovania do rozhodnutí a odporúčaní sociálnych partnerov nie je možná. To znamená, ak by som toto akceptoval, vlastne napĺňam tú kritiku alebo výhrady Ústavného súdu, ktoré ja touto novelou mám ambíciu jednoducho odstrániť.
Po tretie. Ak je kolektívna zmluva reprezentatívna, ministerstvo len oznámi na Zbierku zákonov Slovenskej republiky náležitosti, aby to mohlo byť zverejnené a platné. No a podstatné, čo sa týka súdnej ochrany, áno, správnou žalobou je možná súdna ochrana zamestnávateľa, ktorá doteraz v zákone nebola. To znamená, napĺňame aj tú otázku, ktorá sa týka tejto výhrady Ústavného súdu. Opakujem, reprezentatívnosť a súdna ochrana. Tieto veci riešime. A tu aj bol záujem prísť k tomu, aby tam ten zákon nebol protiústavný. Opakujem ešte raz, neotvárame celý diapazón právomocí alebo zodpovednosti, ale len tieto veci.
A teraz odpoveď aj možno na otázku, prečo sociálni partneri mali výhrady? No práve pre toto, o čom hovorím. Lebo jedni aj druhí, myslím teraz aj odborári, aj zamestnávatelia, chceli ísť nad rámec tohto nášho riešenia. Budem konkrétny. Republiková únia zamestnávateľov ako predstaviteľ zamestnávateľov napríklad navrhovala vložiť do návrhu novely zákona novelizačný bod, ktorým sa § 7a písm. e) nahradí číslom 20 a toto číslo bude 50. To znamená, mali záujem zmeniť, aby sa vyššie kolektívne zmluvy netýkali firiem, ktoré majú menej ako 50 zamestnancov. Teraz je 20. To znamená, použijem výraz, chceli zmäkčiť stupeň, stupeň pôsobenia tých kolektívnych zmlúv. Ale to nie je problém Ústavného súdu, to znamená, preto som túto pripomienku neakceptoval.
A podobne napríklad odborári žiadali považovať každú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa za reprezentatívnu len z dôvodu, že neexistuje iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Je treba povedať, že toto keď by sme prijali, mám veľmi vážne obavy, žeby opätovne na Ústavnom súde nemuselo, nemuselo byť obhájené a ustáť. To znamená, naším cieľom bolo nerozširovať. Treba povedať, že doteraz platný zákon z hľadiska aplikačnej praxe nemal nejaké problémy. Nemali sme nejaké sťažnosti aj vzhľadom na tú tripartitnú komisiu, ktorá na ministerstve jestvovala. Ja ako minister, pokiaľ nedošlo k nejakým dohodám, som nemal záujem presadzovať svoju vôľu nad rámec vôlí jednotlivých sociálnych partnerov. To znamená, že tu nie je tá aplikačná prax zlá, ale uvedomujem si, že dochádza aj k istým zmenám. Áno, vznikajú tu aj nejaké nové odbory atď., ale, ale toto nie je problém, ktorý my riešime.
A možnože sčasti je tu aj odpoveď, ktorá je veľmi konkrétna, prednosť má vždy kolektívna zmluva, ktorá je pre zamestnancov výhodnejšia. To znamená, žiadna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, keď sme napríklad u toho Volkswagenu, nemôže zmeniť tie sociálne benefity, ktoré si oni na podnikovej úrovni dohodnú. Myslím, že sa nemusíme presviedčať, že Volkswagen je doslova výstavnou skriňou, bodaj by také sociálne benefity mali aj všetci ostatní zamestnanci v iných firmách. To znamená, aj toto nie je možné, aby, aby niekto, niekto zmenil, na čom sa dohodnú, v takomto prípade, opakujem ešte raz, výhodnejšia pozícia vždy jednoducho v tomto prípade platí.
Na záver. Nie je mojou ambíciou vyvolať, lebo toto je aj ideologická vojna, v plnej miere si uvedomujem, na rozdiel od toho predchádzajúceho zákona, že tu tie postoje možno pravoľavých strán sa môžu diametrálne odlišovať a nie je mojím záujmom ani hodnotiť, koľko kde odborárov je alebo nie je. Ale ja ubezpečujem, že v súvislosti s reprezentatívnosťou vzhľadom na záujem nového združenia zamestnávateľov sa v uplynulom roku urobila kontrola reprezentatívnosti a môžem len ubezpečiť plénum Národnej rady, že všetci tripartitní partneri spĺňajú podmienky v zmysle zákona, aby ako tripartitní partneri mohli pôsobiť a plniť si úlohy, ktoré im zákon ohľadom tripartity umožňuje.
Ďakujem pekne.