18. schôdza

Ďakujem pekne. Ja teda na úvod poviem, že budem hlavne reagovať, pán Kamenický, na vás. Ďakujem kolegom teda za faktické. Tým, že som očakával, že to bude zajtra, tak som si to chcel tak viacej poskladať. Takže je pravda, že to bolo také kostrbaté a niektoré veci mi tam ušli. Ja skúsim ešte teda v ústnej možno to tak nejak dotvoriť a dať taký ešte krátky možno zhrňujúci komentár k tomu.
Tam len by som možno doplnil k tomu obmedzovaču rýchlosti. Ja teda si myslím, že ten obmedzovač nie je ministerstvo. Práve naopak, myslím si, že ministerstvo by vedelo na ten pedál šliapnuť aj viac. Ten obmedzovač sú práve tie okolité faktory vlády, keď to tak poviem, alebo to, rozhodnutia vlády, ktoré robí, a čím vlastne zvyšuje výdavky, či už sú to jednotlivé iné rezorty alebo to, že sa niektoré veci neriešia a podobne. A nemyslel som, že by mal byť vyšší hospodársky rast. To áno, to prehrievanie nám hrozí. Dokonca IFP-ečko myslím, že to vyrátalo už na tento rok. Európska komisia nám to rátala až do roku 2019 a o tom môžme diskutovať. Ale skôr v tom, že keby sa naozaj začalo upratovať v tých jednotlivých rezortoch, tak by sme dokázali z tých príjmov, alebo aj, resp. aj z tých výdavkov vyťažiť omnoho väčšie výsledky.
A to je to, čo som myslel, že myslím si, že aj ten brain trust, keby som tak povedal, na ministerstve financií by vedel poukázať vďaka tým výpočtom, ktoré robí, aj Hodnota za peniaze a podobne, by vedel poukázať na oblasti a vedel by poukázať aj riešenia, ktoré by mohli pomôcť. Žiaľ, politická vôľa tu, zdá sa, nie je, alebo nie je taká, aká by mohla byť. A to som myslel tým, že je tu ten obmedzovať rýchlosti, že keby tu bola väčšia politická vôľa, tak pri týchto ekonomických výsledkoch by sme mohli mať omnoho lepšie výsledky, či už hmatateľné pre ľudí, alebo v nižšom dlhu, alebo v nižšom deficite. To tak som to myslel.
Ďakujem.

Môže to byť aj poslanec zase niekedy (vyslovené s pobavením). Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi zareagovať a ďakujem aj za priebeh diskusie, ktorá bola nepolitická, ale veľmi, veľmi odborná z každého hľadiska. Hlavne sa musím zastaviť samozrejme pri zdravotníctve.
Ale najprv chcem povedať toľkoto, že čo je to vlastne dosť, hej, to si musíme na to odpovedať. Otázku zvykneme dávať bohatým ľuďom, čo je to dosť napríklad v prípade ich majetku alebo príjmov. A to isté sa týka samozrejme aj v stanovaní cieľov a dosahovaní týchto cieľov v prípade verejných financií. Pretože chcem vám zopakovať, že výsledok roku 2016 stále považujem za veľmi dobrý, a nie teraz z pohľadu nejakej sebachvály, ale ja neznášam tie komentáre, že kto za čo môže.
Akože aj dnes prebehla podľa mňa korektná tlačová konferencia s makroekonomickou prognózou. Už som sa dočítal, že vláda na to nemá žiadny prospech. My sme na tej konferencii vôbec nehovorili o tom a nechválili sme sa, nevešali sme si metále. Komentovali sme reálny, reálny vývoj, ktorý tu máme na základe niektorej prognózy, a samozrejme to, by som povedal, elektricky nabité politické, ale aj odborné auditórium má snahu veci proste politizovať. A a to nie je dobre. Ak hovoríme o 16. roku, a to platí pri všetkých, samozrejme, údajoch, je to výsledkom tejto krajiny v tom najširšom slova zmysle. To znamená, je to výsledok verejného sektoru, súkromného sektoru, ktorý je kľúčový v krajine, ako je Slovensko z hľadiska príspevku k hrubému domácemu projektu súkromného sektora z hľadiska zamestnávania, ktoré je tak isto kľúčové, verejnému sektoru, v zložení samosprávy, aj vlády ako takej. To znamená, ale v tom našom slova zmysle to, je to proste výsledok krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú.
A rozpočet v roku 2016 bol volebný. Uvedomte si to! Bol schvaľovaný ešte minulým parlamentom. Pán Fecko sa na ňom zúčastňoval. Určite sa zdržal ako opozičný poslanec a určite bol v tej plejáde poslancov, ktorí spochybňovali rozpočet na rok 2016, lebo bol pred-vo-le-bný. Bol by som rád, keby ste si to uvedomili, že z pohľadu toho, že bol predvolebný, to znamená, že robila ho partia ľudí, ktorá nemusela prejsť cez voľby a nemusela byť tu prítomná, to znamená, z istého pohľadu by mohla byť nezodpovedná, ako boli mnohé iné predvolebné rozpočty iných vlád. Výsledok je taký, že ten výsledok sme proste držali až do konca aj s priznaním pozitívneho a dobrého vetra z mnohých strán vrátane samospráv. I keď tu musím pripomenúť, že niekedy aj dobré čísla, nemusíme byť úplne spokojní s tým, ako sme sa k nim dostali, pretože musím povedať, že ako človek, ktorý na konci dňa musí referovať napríklad vám z hľadiska výsledkov, tak áno. Keby ten výsledok hospodárenia samospráv bol horší, tak asi nezoberiete ma na milosť z pohľadu toho, že ja za to nemôžem. Akonáhle je lepší, tak mi polka (vyslovené s pobavením) poukazujete na to, že to nie je vďaka mne alebo vďaka ministerstvu financií.
Áno, do výsledku verejných financií patrí aj výsledok hospodárenia skoro 3000 obcí, starostov, hospodárov, obecných zastupiteľov, na ktorých vláda nemá žiadny dosah mimo malých rozpočtových pravidiel, ktorými sa snažíme aspoň nejak prejudikovať výsledok. My nemáme záujem ovplyvňovať a škodiť samospráve z hľadiska, obmedzovať ju nejako. Tá ozaj skladá účty svojim voličom. Máme problém s vypočítateľnosťou tohto správania. A to je jeden z príkladov, ktorý môžem potvrdiť. Koncom novembra sme robili nejaký zber dát a samospráva nahlásila o 300 mil. eur horšie výsledky, ako to nakoniec bolo. A nemôžme považovať za správne, ak správcovia tiež nejakého majetku samosprávneho, proste vyzerá, že mesiac pred ukončením účtov nevedia a o 300 mil. eur sa proste odchýlia z pohľadu toho, či majú výdavky alebo príjmy také alebo onaké. To nesvedčí nič dobré o, nech sa neurazia, o fiškálnej gramotnosti a alebo o poriadku v tejto oblasti. Pretože pre nás je dôležité naozaj mieriť čo najpresnejšie, lebo my sme sa v závere minulého roku rozhodovali na základe informácií, ktoré neboli úplne pravdivé.
Takže bolo to tentokrát na tú dobrú stranu. To znamená, minuli menej, pomohli deficitu viac, ale neteším sa z toho, že to bolo vlastne prekvapenie. Bolo to prekvapenie, ktoré sa ukázalo až niekedy vo februári tohto roku.
A ak hovoríte o obmedzovači rýchlosti, ako zaujímavý, zaujímavý názor, ale chcem povedať, že ten je vždycky, vždycky verzus kontra toho, čo ste spomenuli, a to je, aby z toho niečo ľudia mali. Viete, už len v tých príspevkoch, ktoré reagovali, pán poslanec, na vás, bola väčšina tých, že chýbali niekde peniaze. V zdravotníctve chýbali, to je proste názor ľudí, ktorí majú spojenie s verejným zdravotníctvom, že je tam málo peňazí.
To znamená, ja som zvyknutý na tú kritiku vysokých deficitov a malých výdavkov, ak to chcete povedať, hej. To znamená jedným dychom kritizovania, mali by ste viac šetriť, mali by ste mať skôr vyrovnané hospodárenie, nižší dlh a zároveň by ste mali dať peniaze tam, tam, tam a všade tam. Ten zoznam je strašne dlhý a ja sa s väčšinou z toho zoznamu viem akože stotožniť. Akurát nie sú na to peniaze. Čiže potom ide o nejakú prioritizáciu týchto cieľov a tam už sa rozhoduje a tam už vidno tú farbu koalície, resp. rozhodovanie vlády, ktorá je založená na demokratickom princípe. Sú tu proste nejaké voľby, nejaké zloženie politické s nejakým programom. Áno, keby sme mali osvietenú monarchiu (vyslovené s pobavením), tak by to asi možno mohlo byť inak a obmedzovači by nemuseli byť z hľadiska súťaže. A to som už v rovine naozaj science fiction.
Ak hovoríte o kritike pracovania s rezervami. Rezervy sú naozaj spojené s vládnutím od roku 2009. To znamená, s takým, to je princíp popálenia sa platňou, keď vám proste všetko spadne na hlavu. V roku 2009 sa tak stalo. Odvtedy sa snažíme vytvárať rezervy. Myslím si, že rezervy, aspoň ja pokiaľ budem mať možnosť byť pri tom, budem sa snažiť pracovať s rezervami ako s nástrojom obozretnosti. Samozrejme, ak máte nadpríjmy, tak tie rezervy použijete. Použijete ich spôsobom, ktorý, nemusíte s ním súhlasiť, ale je transparentné to použitie, pretože je v podstate na online princípe a po spustení novej webovej stránky, ktorá sa týka rozpočtu, myslím, že veľmi prehľadne, sa môžte orientovať veľmi v reálnom čase z hľadiska jednotlivých výdavkov a príjmov. To znamená, nerobíme nič v nejakom zavretom kabinete.
A musím vám povedať, že napríklad rezervy sa používajú aj na financovanie zamestnancov verejnej správy, pretože, keďže stále mešká kolektívne vyjednávanie a my vlastne máme dohodu o kolektívnom vyjednávaní a o indexácii miezd zväčša až tesne pred rokovaním rozpočtu niekedy v novembri, tak to riešime formou rezervy napríklad. To je jedna z tých rezerv, ktoré vás popudzuje. Ale je to proste taký historický zvyk, s ktorým sa proste pracuje. Je tu predmet kritiky. Rozumiem tomu. A hneď sa pristavím aj pri rezerve, ktorá do istej miery zosmiešnila v podstate prácu ľudí hlavne v oblasti rozpočtu, tvorby rozpočtu, a to je rezerva na horší alebo krízový vývoj vo verejnom zdravotníctve. Vy však samozrejme veľmi dobre viete, tak ako to váš kolega spomenul, že z rozpočtu išli navyše peniaze do verejného zdravotníctva, 38 mil., presne tak, na štátnych poistencov, ale aj ďalšie peniaze do celkovej výšky 60 miliónov. Ak sa pristavíme pri zdravotníctve, tak celkové výdavky ´15 – ´16, ´16 verzus ´15 boli o vyše 300 mil. vyššie, o vyše 300 mil. eur vyššie, ako rátal rozpočet. Ako rátal rozpočet, boli zase o 200 mil. vyššie, pretože sme mali lepšie príjmy od ekonomicky aktívnych občanov a mali sme vyšší transfer zo štátneho rozpočtu.
Ku kritike použitia rezervy. Kritizujete účtovný zápis. To znamená, je to naozaj účtovný zápis a z tohto pohľadu musím povedať, že áno, je to chyba v rozpočtovom procese. To znamená, priradenie položiek, ktoré ste citovali a ktoré sú pre mňa zahanbujúce z tohto pohľadu a určite môžu byť predmetom nejakého, tabloidov, teda nejakých, nejakého typu kabaretu. A viete, že v závere tie peniaze z nadpríjmov a z ostatných rezerv boli nasmerované na verejné zdravotníctvo. To znamená, musel som sa a budem sa vždycky ohradzovať voči tomu, že by, že by tituly, ktoré ste menovali, išli na úkor verejného zdravotníctva. Pôvodná rezerva bola 50 mil. eur a transfer bol 60. Ešte vždy, nás učili, že 60 je viac ako 50. Hej, takže toľko okolo tej drámy. Ale chápem, využiť treba každú príležitosť a nehovoriac o tom, že mediálne o to bol záujem, lebo to bola taká pikantéria z pohľadu toho, ako sa dá kritizovať proces. Ale áno, považujem to za, za chybu v rozpočtovom procese. To proste uznávam a takéto veci sa nemôžu, nemôžu diať. A toto je presne miesto, keďže dneska hovoríme, štátny záverečný účet nie je nič iba ako, ako keby účtovná závierka, to je presne to miesto, kde sa vlastne vyjaví účtovníctvo štátu v tom najširšom slova zmysle a môžeme o ňom hovoriť.
Posledná zmienka sa týka zdravotníctva v tom pohľade takom aj smerom dopredu. Ten súboj o tom, či je dosť alebo málo peňazí v zdravotníctve, tu je, bol a aj bude. A myslím si, že moja odpoveď bude ale trvalo taká, že si myslím z hľadiska medzinárodného porovnania – a ten benchmarking je napríklad princíp akéhokoľvek procesu hodnoty za peniaze, pretože všetko ostatné je o pocitoch – ale ak chceme sa proste porovnávať, tak máme väčšie, už dnes máme väčšie výdavky na verejné zdravotníctvo ako okolité krajiny, hej, a veľmi porovnateľné s vyspelými krajinami. Pritom nemáme výsledky, naozaj objektívne nemáme výsledky. Bol by som rád a posmeľujem k tomu pána ministra zdravotníctva, aby verejne komunikoval platy v zdravotníctve, ktoré sa týkajú ale lekárov. Vedia ľudia v tejto krajine, že tie platy sú medzi tromi až štyrmi tisícmi mesačne? Myslím si, že nevedia ani to tak proste necítia. Pretože, pretože sa hovorí o tom, že tých peňazí je strašne málo. Ja nechcem vstupovať do tejto témy, nie je to moja téma ani moje svedomie nie ja zaťažené touto témou. Chcem len povedať, že, že je to presne o tom, čo sme začali v roku 2017, to znamená, o nejakom vlastnou krvou podpísanom zozname opatrení, ktorý išiel s tým, Hodnota za peniaze na základe konsenzu s ľuďmi zo zdravotníctva. Je to plán, ktorý bude odpočtovaný, hneď prvý odpočet bude teraz o pár týždňov zverejnený. Nechcem predbiehať, ale nejaké výsledky proste budú možno predmetom verejnej debaty aj debaty určite tu v pléne. A je to cesta proste postupných krokov, kde musíme prispôsobiť svoje možnosti štruktúre.
A tých vecí je strašne veľa, o ktorých by sme mohli hovoriť. Len vám pripomeniem napríklad pre príklad, že, že, nie som mudrlant, len som si niekde čítal, že krajina podobná našej, napríklad také Dánsko má 42 koncových nemocničných zariadení, Slovensko ich má vyše 100, hej. Tak si ich proste porovnáte, kvantitu s kvalitou v mnohých oblastiach. A tá výčitka nejde samozrejme k lekárom a k ich kvalite, ich práce, alebo zdravotným sestrám, ide o organizáciu a o mieru ziskovosti v tom celom, lebo na tom, na celý systém je samozrejme napojených množstvo, množstvo subjektov aj súkromného sektora vrátane súkromných zdravotných poisťovní.
Takže my sme sa dohodli s ministrom Druckerom na tzv. ručnom riadení, to znamená, potreby dofinancovania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na základe skutočne auditovaných výsledkov. Projekt oddlženia na základe naozaj pod drobnohľadom odsledovaného procesu potrieb a z hľadiska aj oddlžovania toho, aby sme sa nedostali do situácie z roku 2005, napríklad, alebo ´6, keď sme tu mali isté podozrenia z hľadiska použitia verejných zdrojov. Ale aj z hľadiska ďalšej, ďalšieho dohodovania, ako má vyzerať rozpočet na ďalšie roky s tým, s tou pripomienkou, že tento minister financií má prvýkrát v histórii, pokiaľ viem, 70 mil. eur ročne ich má. Tento rok prvýkrát a bude ich mať každý ďalší rok na to, aby mohol robiť investície, kapitálové investície v nemocniciach, kde sa nedá otvoriť okno alebo kde musíte prejsť cez, cez nejaký betónový trám, aby ste sa dostali na centrálny príjem. Takže toto sú proste veci, ktoré ľudia vidia, ktoré určite ocenia. Ale prepáčte, o tom by som mohol hovoriť asi večne.
Takže ďakujem za možnosť vystúpiť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister, za vaše vstúpenie. Ja možno len k pár veciam, lebo však povedali ste viacero vecí. Čo sa týka tých rezerv, tých 50 mil., áno, tam s vami vecne súhlasím. Ja som to, samého ma to to prekvapilo, keď som to začal čítať, že som tam najprv pozeral, že aké sú tam prvky. Ja osobne som to nepovedal na to, aby som robil okolo toho nejaké haló, ale skôr možno poukázal, že ľudia sú poľa mňa nato citliví, keď sa dozvedia, a je dobré si takéto veci dať do poriadku. Ale tak ako ste povedali, tá bilancia vlastne je tam dodržaná, aj keď teda pri tom zdravotníctve, viete, bavili sme o tom aj, aj minulý rok, keď sme schválili rozpočet na tento rok, že vlastne tento sa rok sa udialo, že zdravotníctvu bolo odobraté, vlastné peniaze, bola to jediná kapitola, ktorá mala menej, pričom vidíme tie problémy. A tak jak ste povedali, ako výsledky je to, čo, to, čo potrebujeme vidieť. A toto je teda hodená rukavica samozrejme pánovi ministrovi zdravotníctva, aby začal v tomto rezorte jasne upratovať a dokázal svoje kvality ako krízový manažér a tú krízu vyriešil, nie, nie udržiaval. Takže, lebo keď sa bavíme o tom, že je tam síce väčší výber aj vďaka, ako som hovoril, tým zdravotným odvodom, tak vidíme, že to nepostačuje. A to je práve tá práca, však asi kolega Krajčí sa možno k tomu viacej vyjadrí, že treba tam vnútri v tom rezorte upratať, aby tie peniaze boli vynakladané efektívne. A to je možno to, čo by som aj ja chcel poukázať, aj pri tých ďalších rezortoch, že, že z toho si treba brať príklad a treba prinášať tú efektivitu aj do tých ďalších rezortoch, aby sme sa dočkali väčších výsledkov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, veľmi si vážim, že ste takýmto spôsobom okamžite zareagovali a teda umožňujete diskutovať o týchto problémoch.
A k tomu oddlženiu nemocníc, ja skutočne plne podporujem vašu snahu o oddlženie až po tom, ako budeme mať istotu ozdravenia ich zlého hospodárenia. A v tomto máte naozaj moju a myslím, že aj našu plnú podporu. Treba povedať, že to sa minulý rok zatiaľ vôbec nepotvrdilo, to tempo zadlžovania bolo takmer identické a teda v tomto je to veľké sklamanie, mňa voči aj nášmu teda ministrovi Druckerovi. Ja vám len držím palce, aby ste to ustáli, aby až po tom, ako sa dokáže, že tie nemocnice sa nám opäť nebudú zadlžovať, sa oddlžili. Lebo ja rozumiem, je tu tlak z európskych fondov, chceme tým nemocniciam pomôcť. A ale určite nechceme znova naliať do niečoho peniaze, ktoré tam opäť budú chýbať po nejakom čase.
A čo sa týka a teda oceňujem, čo sa týka toho, že chcete investovať do kapitálových výdavkov. A naozaj pán minister dostal nejaké financie, i hovorili sme o nejakých 70 mil., jak to tak vyjde, ak to teda ja dobre počítam aj. A pán premiér Fico hovoril pred dvoma dňami o nejakých 100. A treba si uvedomiť, že, aspoň teda štúdia stredoeurópskeho inštitútu to hovorí, že pokiaľ by sme 20 rokov investovali 137 mil. eur, tak by sme sa dostali na úroveň nemocníc v Českej republike, čo teda hovorí o tom, že to tempo by malo byť vyššie, najmä keď sa teraz takto darí.
A ešte tých posledných 30 sekúnd využijem teda na to, že čo sa týka, ste povedali, že máme veľa zdrojov v zdravotníctve. Vyspelé európske krajiny, ale napríklad aj Česko vynakladajú v priemere na zdravotníctvo oveľa viac. V Česku boli výdavky minulý rok o 311 eur na obyvateľa vyššie, čo je o 20 % viac ako na Slovensku. V absolútnych číslach by v našom rozpočte na tento rok malo byť o 530 mil. eur viac. V EÚ je priemer na obyvateľa oveľa vyšší, o neuveriteľných 1 242 eur na obyvateľa. To je až o 80 percent... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, začal by som takými drobnôstkami, ktoré ma, takými pikoškami, ktoré ma zaujali, možno aj pre kolegov a pre, prípadne pre občanov. Pozrel som si také pikošky a to je konkrétne, kapitálové výdavky pre ľudí, teda to, čo môžu jednotliví ministri alebo šéfovia ústredných orgánov štátnej správy minúť podľa vlastného uváženia, veľmi zjednodušene povedané. Tak som si len tak námatkovo pozrel, že kde boli najvyššie nárasty. Ministerstvo vnútra dostalo oproti plánovanému rozpočtu v minulom roku o 170 mil. eur navyše, ministerstvo životného prostredia o 127 mil. eur navyše, ministerstvo hospodárstva o 135 mil. eur navyše a Úrad vlády, ktorý mal pôvodne plánovaný rozpočet na kapitálové výdavky 1 mil. eur, nakoniec mal 31 mil. eur. Samozrejme, že boli aj rozpočty alebo ministerstvá, ktoré boli výrazne podhodnotené, ale toto boli také, povedal by som, najviac favorizované, kto sa vyhrieval minulý rok v priazni ministerstva financií.
Ako druhú poznámku by som chcel povedať na úvod, že vláda v tomto materiále tvrdí, že hlavným motorom toho rastu ekonomiky bola spotreba domácností. A to je veľký problém, dámy a páni, vysvetlím veľmi jednoducho prečo. Pretože naše domácnosti, čiže slovenské rodiny sa zadlžujú najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín, ktoré nepatrili do tej starej Európskej únie. Zadlžujú sa katastrofálne takým spôsobom, že dokonca aj Národná banka Slovenska zvolala tlačovku, kde oznámila aké opatrenia pri riešení hypoték a spotrebných úverov chce robiť a chce robiť tlak na banky, pretože nám tam vzniká bublina, ktorá môže dopadnúť na našu ekonomiku ešte horšie, ako bola kríza v 2008.
Aby sme vedeli ako na tom, ako zle na tom sme, tak skúsim povedať niekoľko faktov. Budem hovoriť celkovú zadlženosť domácností v pomere k hrubému domácemu produktu, to znamená, k tomu, čo sa za jeden rok u nás vyprodukuje ako národné bohatstvo. V Maďarsku je to 24 % HDP, hrubého domáceho produktu, v Slovinsku je to 32 %, v Česku 34 %, v Poľsku 37 % a na Slovensku 38 % HDP. Máme najviac zadlžené domácnosti a rodiny spomedzi všetkých porovnateľných krajín, s ktorými sa môžme porovnávať. Čiže celá táto spotreba domácností je, bohužiaľ, financovaná dlhom. Ľudia sa musia čoraz viac a viac zadlžovať, aby si väčšina ľudí aspoň udržala životnú úroveň, ktorú doteraz majú.
Pre vašu informáciu, 57 % slovenských domácností nedokáže ušetriť ani euro, to znamená, celý svoj príjem, ktorý v danom mesiaci majú, používajú len a len na hradenie bežných životných nákladov.
Ako ďalšiu informáciu uvádzam, že 30 % slovenských domácností nemá žiadne úspory, žiadne úspory. Pretože buď nikdy žiadne nemali, alebo v posledných rokoch proste o všetky úspory prišli, pretože nedokázali ťahať ani bežnú spotrebu svojich domácností.
Poviem dve čísla, Slovensko malo v roku 2010 27 % zadlžených domácností, v roku 2014 podľa posledných čísel, ktoré robila NBS-ka, ďalšie sa budú robiť tento a budúci rok, to už bolo 37 % domácností. To znamená, tá zadlženosť domácností stúpla o 10 percentuálnych bodov. A to nie sú dobré výsledky, to sú veľmi rizikové výsledky vzhľadom nato, čo sa stane, keď náhodu tá ekonomika sa trošku zadrhne a ľudia budú musieť platiť o trošku vyššie úroky.
To najväčšie zadlžovanie sa dialo, bohužiaľ, v rokoch vášho ministrovania od roku 2012, čím nehovorím, že (reakcia predkladateľa), domácností, domácností, tak, čiže začo vás neviním zodpovednosťou, faktom ale je, že pre našu, pre našu ekonomiku je to veľký problém. Pretože ak sa zadrhne ekonomika, nebodaj, ľudia prídu o prácu, nebudú mať z čoho splácať tieto úvery a nebudeme tu mať 3,7 mil. exekúcií ako dnes, ale bude ich oveľa, oveľa viacej. A to potom si nechcem predstaviť, ako budeme fungovať.
Chcel by som ešte povedať, že my sme tu mali v posledných rokoch náš susedský štát, na juh od nás, Maďarsko, sme veľa čítali o tom, ako robí Orban nesprávnu hospodársku politiku, ako ho všetci kritizovali, tak chcel by som len uviesť, že zatiaľ čo u nás tá zadlženosť domácností rástla a to takým spôsobom, aby som to povedal veľmi presne, za posledných 15 rokov celková zadlženosť domácností stúpla 3,5-krát v pomere k disponibilným príjmom domácností, tak v Maďarsku od roku 2010 do roku 2015 dokázali znížiť zadlženosť domácností takmer na polovicu. Bola tam 42 % HDP, dneska je to už iba 24 % HDP. Čiže dá sa to robiť aj opačne, najmä keď sa ekonomika rozvíja.
Teraz by som chcel prejsť k tomu najdôležitejšiemu. Finančná správa, aj pán minister, sa radi chvália tým, že ako významne sa nám podarilo – neviem, či toto nie je vaše, pán minister, nie, dobre tak to tu zostalo – že pán minister a finančná správa sa veľmi radi chvália tým, ako významne sa im podarilo zlepšiť výber DPH. Tak by som vás chcel upozorniť na niekoľko faktov, ktoré podľa mňa nasvedčujú tomu, že sa asi vytešujeme trochu predčasne, ako veľmi sa nám darí.
V samotnom materiáli, ktorý nám pán minister dal, vás upozorňujem na tabuľku č. 2 – daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2016. Naplánovaných v schválenom rozpočte a potom aj v upravenom sme mali 5,64 alebo 5,65 mld. eur, ktoré chceme vybrať na dani z pridanej hodnoty. Koľko sme vybrali reálne? Reálne sme vybrali 5,360, to znamená, ak dobre počítam, takmer 300 mil. pod plán. Vybrali sme o 300 mil. menej, ako bolo na DPH naplánované. Porovnajme si to s rokom 2015, ale aj oproti roku 2015, kedy sme vybrali 5,5 mld., sme vybrali o 140 mil. menej oproti roku 2015. Pozrime sa na to ďalej. Akú máme daňovú medzeru? To znamená to, čo oproti predpísanej DPH nevyberieme, 30 %, 29,6 % je, myslím, presné číslo. Aký je priemer Európskej únie? Približne tesne nad 10 percent. Čo to znamená? V tomto štáte by sme na DPH podľa predpísaného výberu DPH mali vybrať o 2,3 mld. viac. Ale ak rešpektujeme, že v Európskej únii je priemer daňovej medzery, to znamená, toho, čo sa, zjednodušene, rozkradne, alebo to, že firmy skrachujú a proste neodvedú DPH, keď to od toho odpočítame, že to je benchmark európsky, ako ste sa vyjadrovali, pán minister, že sa musíme niečím riadiť, tak to pre nás znamená 1,5 mld. eur, 1,5 mld. eur, ktoré nám niekde lietajú vo vzduchu.
Že to nie je nereálne dosiahnuť, tých 10 %, ktorý je európsky priemer, to vidíme napríklad aj na príklade Belgicka, kde bola katastrofa, dneska už sú takmer tesne nad európskych priemerom. My sa tu bavíme a vytešujeme, že oproti predpokladom sme mali za minulý rok o 0,25 % HDP nižší deficit. A vytešujeme sa, že dobre to išlo. Ale ten 1,5 mld., to je takmer 2-percentný podiel na HDP. Tu sa bavíme o desaťnásobne väčšom čísle, o desaťnásobne väčšom čísle, o ktoré prichádzame. Pokiaľ sa nemýlim, výdavky, alebo, pardon, daňové príjmy sme mali kalkulované na 11 mld., teraz neviem, či, myslím, že sme aj toľko vybrali v minulom roku. Dobre hovorím? No a tu máme 1,5 mld., 1,5 miliardy. To znamená, koľko to je, 13,6 %, ktoré nevyberieme? To je podľa mňa katastrofálna suma.
Prečo sa sústreďujem na tú dépeháčku? Pretože verím v teóriu 80 : 20, keď sa sústredíte na 20 % najpodstatnejších vecí, dosiahnete 80 % očakávaného výsledku.
My sa snažíme šetriť na tom, na tom, robíme benchmarky, Hodnotu za peniaze, snažíme sa tlačiť v celej štátnej správe, aby tie organizácie šetrili, pretože nemáme peniaze, keď ste sa pýtali, čo je to dosť, tak sa mi zdá, že 1,5 mld., o ktoré prichádzame na dépeháčke, je teda sakra dosť peňazí. A najmä máme ten benchmark, že vieme, že by sme o ne nemuseli prichádzať.
Ak by som bol ministrom financií a hľadal by som nejaké peniaze, alebo rozmýšľal nad tým, na čo sa sústrediť, tak keď vidím, že mi niekde lieta 1,5 mld., asi by som sa sústredil najmä na to. Ja chápem, že sú rôzne politické, možno mocenské, záujmové a neviem, jaké vplyvy na finančnej správe, tak chcem navrhnúť takú vec, že, dobre, tak vám možno pomôžeme. Ak tí ľudia, ktorí tam sú, možno tú analytickú prácu nerobia až tak, ako by mali, tak zverejňujme neplatičov daní, tak zverejnime – a to som navrhol aj na túto schôdzu a budem vás o to žiadať, pán minister, opakovane, lebo si myslím, že je to dôležitá vec – zverejníme od roku 2012, alebo od roku 2010, alebo mne je jedno, odkedy si povieme, zoznam všetkých ľudí, ktorí dostali, všetkých firiem, subjektov, ktoré dostali vrátky DPH nad pol milióna eur, nad 500-tisíc eur. Aby sme zistili podľa pravidla 80 : 20, či náhodou väčšinou toho GEP-u, ktorý máme, teda toho čo nám tam chýba, to, čo nám mizne, vyparuje sa, nerobí istý úzky okruh subjektov, na ktoré by bolo možno potom sa sústrediť. A zase opačne, treba to porovnať s ďalším zoznamom, to je môj zoznam č. 2, tých, ktorí dlžia na jednotlivých operáciách s DPH viac ako 500-tisíc eur. Skúsme to porovnať, či tam nie sú nejaké prepojenia! Máme na to drahé softvéry, sú na to aj voľne dostupné softvéry, z ktorých by sa možno dalo niečo vypozorovať.
Ale opakujem, ak daňové príjmy tohto štátu sú 11 mld. a my tu máme 1,5 mld., ktoré nám lieta, a to nehovorím o tých 2,3, ktoré sú celkové, hovorím iba o tých, ktoré by sme mali byť schopní vybrať podľa priemeru EÚ, tak si myslím, že by sme sa tomu mali veľmi dôrazne venovať.
Pán Kamenický tu pred chvíľou povedal kolegovi Hegerovi, že no, dobre, dobre, ale teda, že ako to riešiť? Chceli by ste nejakú konštruktívnu pripomienku. Ja navrhujem, sústreďme sa na toto, sústreďme sa na toto. Ja na rozdiel možno od niektorých opozičných kolegov to hovorím úplne vážne, úprimne neverím, že veľká, veľká, veľká väčšina vládnych poslancov alebo činiteľov má niečo spoločné s nejakými dépeháčkovými podvodmi alebo, nebodaj, s nejakým krytím nejakých dépeháčkových podvodov.
Ja som o tom dokonca na 100 % presvedčený, možno aj preto, že viem, kto tvorí to mizivé percento aj spomedzi vládnych politikov, ktorí možno na krytí nejakých dépeháčkových podvodov nejaký záujem majú.
A preto si myslím, že je celospoločenským proste konsenzom, že ak nám tu uchádza 1,5 mld. a my sa naťahujeme, či zdvihneme zdravotným sestrám plat o 30 euro alebo o 50, či zdvihneme dôchodok o 2 eurá alebo o 2,30, a tuto máme 1,5 mld. každý rok na stole, tak poďme o ne zabojovať. Ale veď ak sa nám teraz, myslím ako aj opozícii, podarí prispieť k tomu, že sa tých 1,5 mld. vyberú, veď to je 1,5 mld. pre vás, pre vládnu koalíciu, ktorú môžte podľa vlastných priorít rozpočtových použiť na zlepšenie života ľudí. Ale je to spoločensky prospešné, tak to urobme! To je strašne veľká suma, 1,5 mld., 1,5 mld. eur na dépeháčke.
To si myslím, že stojí zato, aby sme tomu dali absolútnu prioritu. A mne je teraz jedno, neni mi jedno ako občanovi, ale z rozpočtového hľadiska mi je úplne jedno, či za to niekoho zavrú, alebo nezavrú, ja chcem mať tie peniaze v kešeni, v štátnej kešeni. Za 1,5 mld. dokážeme robiť také veci, že keby sme tuto spočítali všetky podnety, to, čo aj pán minister hovoril, že čo je to dosť, bolo by treba tam, neviem kde, peňazí, možno by sme ani nemuseli rozmýšľať, že čo je to dosť. Možno by sme nevedeli čo s tými peniazmi spraviť tak narýchlo, lebo si nevieme predstaviť, že by sme mali o 1,5 mld. eur viacej v rozpočte.
A to je taký problém? Skočme sa opýtať do Švédska, do Belgicka, do iks iných krajín, ktoré majú daňovú medzeru na DPH, čiže to, čo sa rozkradne, alebo firmy skrakujú, 8 percent, 9 percent. My máme 30. Nemohli by sme sa ísť opýtať, ako to robia? Určite by som sa nešiel opýtať do Česka, kde sa teraz honosia, že ako bojujú. Tam sa im až tak veľmi nedarí. Asi by som sa určite nešiel opýtať do Talianska, kde robia nejakých 24 %, pokiaľ si dobre pamätám, ale aj 24 % by pomohlo. Keby sme to znížili iba o tú jednu šestinu, aj to by boli veľmi pekné peniaze, aj to by boli stovky a stovky miliónov.
Ja som taký človek, že keď so do niečoho zahryzne, tak ma to pomerne dlho baví, najmä ak som presvedčený, že je to dôležitá vec. A ja som presvedčený, že 1, 5 mld. v štátnom rozpočte, ktoré tam nie sú, je superdôležitá vec. Ja som stopercentne presvedčený, že ak si občania myslia, že najviac sa rozkráda, čo ja viem, pri diaľniciach, alebo najviac rozkrádame pri IT tendroch, alebo pri čomkoľvek ďalšom, možno sa mýlia. Možno sa mýlia, lebo 1,5 mld., ktoré nám chýbajú v štátnom rozpočte na DPH, to je strašne veľká suma peňazí. To napríklad by sme mohli z toho, teraz len tak od očka poviem, tak mi to tak vychádza, že asi by sme všetkým policajtom a vojakom bez, bez tentokrát Slovenskej informačnej služby a ďalších bezpečnostných zložiek, dvojnásobne zvýšiť plat. Alebo učiteľom by sme mohli dvojnásobne zvýšiť plat bez akýchkoľvek problémov. To je strašne veľká suma peňazí.
A my sme ticho, tichučko už roky. Všetci sú zvyknutí na to, že, dokonca aj médiá a novinári, že niekto povie no tak musíme vyberať viacej DPH, no tak to je jasné, to sú také kecy, no však to každý hovorí, a nikto to neurobí. Ale prečo je to vlastne tak? Ako je to možné, že my tu škrabeme, minister tu dáva rozpočtové opatrenia, naháňa obce, však to je správne, ja s tým súhlasím, keď niekto urobí nejakú chybu, a tu máme 1,5 miliardy? To je strašná suma, to tu nikoho nezaujíma?
No ja som sa rozhodol, že z tejto témy si ja urobím taký koníček, pretože si myslím, že je to veľmi verejne prospešný koníček, a som presvedčený, že 99 % ľudí, čo sa v tejto sále mihnú, nemá nič spoločné s tým, že sa tu dejú nejaké podvody na DPH. Ja som pevne presvedčený, že 99-celé, dobre, poviem, 7 % z tých ľudí, čo tu v sále sedia, to je jedno na ktorej strane, si len neuvedomuje, že vlastne keď tu rozprávame o zefektívňovaní, poviem príklad, pán podpredseda vlády Pellegrini sa snaží tie IT projekty nejako, aby boli efektívne, pán minister sa tu snaží, aby nejaká Hodnota za peniaze a Inštitút finančnej politiky robil nejaké analýzy. Koľko ušetrili tie analýzy za tie roky? Ja verím, že veľa, ale ušetrili 1,5 mld. ročne? Lebo tu sa bavíme ročne o 1,5 mld. eur. Každý rok 1,5 mld. eur, to keď si predstavím, že by napríklad aj táto vláda, keď sa bude blížiť do budúcej predvolebnej kampane, chcela jednoducho pridať oprávnene nejakým ľuďom, ktorí si to zaslúžia, tak si myslím, že to by bolo veľmi prínosné a hodnotné.
Dúfam, že vedieme 1:0 nad Anglickom, keďže som počul krik.
Pán minister, toto považujem, viem, že máte veľa problémov, ale toto ja považujem za absolútnu prioritu, ktorej by sa váš rezort mal venovať. A ja som pripravený vám pomôcť a hovorím to aj s tým, že naozaj tie peniaze pomôžu vám. My sme teraz v opozícii, my nebudeme mať dosah na to, ak tých 1,5 mld. eur nájdeme, ako sa použijú. Ale možno nebude možno treba ani odbrzďovať dlhovú brzdu alebo robiť nejaké opatrenia v tejto súvislosti.
Pokiaľ tomu správne rozumiem, teraz, keď to narýchlo vypočítam, tak 1 % posunutia dlhovej brzdy by bolo zhruba, zhruba 800 miliónov. Dobre hovorím? Tak tu máme dvakrát 800 mil., zjednodušene povedané. Čo keby sme sa dohodli na tom, že tie strategické investície, ktoré potrebujeme, ak ich teda potrebujeme urobiť, tak poďme sa sústrediť na tú dépeháčku?! Mňa už nebaví stále len počúvať, že, aha, to sú také frázy a neviem čo. Tak vidím tu jedno číslo, ktoré vyberieme, vidím druhé číslo, ktoré nevyberieme, to je 2,3 mld., a vidím, že ak by sme to robili iba štandardne v priemere EÚ, tak vyberieme o jeden a pol miliardy viacej. Vidím, že sme v štandarde EÚ, napríklad čo sa týka deficitu verejných financií. To sme urobili, to sme dosiahli. Prečo by sme nemohli byť v štandarde EÚ aj čo sa týka výberu DPH?
Veľmi vás žiadam a prosím, pán minister, začnime sa tomu venovať. Ale myslím teraz všetci. Zverejnime tých, ktorí na vratkách DPH profitujú dlhé roky! Je mi jedno od ktorého roku. Zverejnime tých, ktorí dépeháčku mali zaplatiť a nezaplatili! A mňa teraz vôbec nezaujíma, či si našli právnu kľučku alebo nenašli, či je to legálne alebo nelegálne. Mňa zaujíma, aby sme mali v štátnom rozpočte o jeden a pol miliardy viac. A to pomôže úplne každému.
Znovu sa na vás odvolám, povedali ste, že vás nebaví také, že kto za to môže a ten a ty zlodej a tam zlodej. V poriadku. Teraz ma pracovne nezaujíma, kto za to môže, zaujíma ma, čo vieme urobiť pre to, aby tých jeden a pol miliardy každý rok, každý boží rok sme mali v rozpočte o jeden a pol miliardy viacej. Ako bude rásť ekonomika, tak to bude aj viacej ako jeden a pol miliardy a minimálne o jeden a pol miliardy viac.
Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.

Ďakujem. Veľa, veľa je čo povedať na toto vystúpenie, musím povedať. Po prvé, k tomu zadlžovaniu. Áno, jedno je, ako máte v určitom zmysle, že to tempo, pravdu, myslím, že to tempo na Slovensku je rýchle, ešte sme ale nedosiahli nejaký priemer EÚ. Ale tu by som chcel dve poznámky.
Jedna vec je, že na jednej strane Slováci sú zvyknutí na to, že majú vlastné bývanie. V tom sme veľmi špecifickí, čiže až 90 % Slovákov, myslím, nemám presné to číslo, ale chce mať vlastné bývanie. A pri úrokových sadzbách, ktoré sú dnes, tak je logické, že si požičiavajú a že nejakým spôsobom riešia svoju bytovú otázku. Tu by som chcel podotknúť, veľmi nebezpečné považujem, ak úroky budú na Slovensku alebo teda všeobecne budú nižšie ako inflácia. To je stav, kedy vznikla v podstate kríza, ktorá prišla zo Spojených štátov do Európy. Ako logicky, ak vám požiera inflácia vaše, vaše peniaze pomalšie ako sa zadlžujete, tak je výhodné si tieto úvery brať a v neobmedzenom množstve. Čo je pozitívne, že sa skutočne Národná banka zaoberá týmto a že, že sa znižujú LTV-čka na to, aby ľudia skutočne, nič nemám a požičiam si stotisíce eur, to tiež asi neni úplne zdravý stav a pri nízkych úrokových sadzbách. Čiže ten vývoj je logický.
Mám málo času, takže veľmi rýchlo. K tomu, čo ste povedali, myslím, že tá téma jeden a pol miliardy, tu mnohokrát sa sporíme o tom, kto komu chce zobrať tému, ale toto je téma, ktorou sa zaoberáme, a myslím, že dosť intenzívne. Čo sa týka efektívnej daňovej sadzby, stúpla, čiže dneska vyberáme o 2,6 mld. viac. Ale tu by som si neodpustil ešte jednu vec, že treba sa, keď sa bavíme o tej medzere, tak tam je aj veľká šedá ekonomika, ktorou sa treba zaoberať, a povedzme si otvorene, koľko ľudí tu niečo kupuje bez DPH.

Ďakujem za slovo. Čo sa týka dépeháčky, tak by som chcel vyzvať pána ministra financií, aby sa zaviazal, čo sa týka zverejňovania, aby sa zaviazal, že presadí zverejňovanie nadmerných odpočtov DPH, keď nie spätne, pozerám sa na pána ministra, či počúva, keď nie spätne, tak perspektívne do budúcnosti. A teda namiesto nejakej tichej indície, aby dal verejný prísľub, že to presadí, pretože je to veľmi dôležitá vec, aby verejnosť mohla kontrolovať, kto a ako dostáva nadmerné odpočty z DPH, aby každý si to mohol skontrolovať s tým, aké majú tie firmy alebo subjekty predaje a či to naozaj zodpovedá danej situácii.
Takisto je potrebné otvoriť verejnú diskusiu o novom systéme DPH, ktorý umožňuje Európska únia, o takzvanej odloženej platbe DPH, pretože tento systém by odstránil všetky podvody na DPH, ako ich dnes, ako ich dnes poznáme.
No a po tretie, myslím si, že pán minister by mal pristúpiť veľmi radikálne k výmene šéfa Finančnej správy, ktorý je dlhodobo zodpovedný za to, čo sa vo Finančnej správe deje, čo sa deje na Kriminálnom úrade finančnej správy, a aj za to, čo sa na Kriminálnom úrade finančnej správy nedeje, aj keď by sa diať malo.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Kamenický, to je práve omyl, ktorý sa často uvádza, že sme v pohode, pretože naše domácnosti sú zadlžené ešte menej, ako je priemer EÚ. Problém je v tom, ešte sme nedosiahli tú priemernú úroveň, problém je v tom, že ja som si dal tú námahu a z roku 2015 z dostupných informácii štatistického úradu NBS-ky a všetkých dát, ktoré boli, som prepočítal, aká je štruktúra výdavkov týchto domácnosti z hľadiska toho, nie tí, ako sa hovorí, že ošatenie, bývanie a energie a potraviny, čo sa berie ako základ, ale aké sú všetky nevyhnutné. Lebo napríklad aj obed v školskej jedálni musíte zaplatiť dieťaťu. Nekúpite mu električenku? Musíte kúpiť električenku. Čiže napočítal som všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné. Viete, aké percento je nevyhnutných výdavkov priemernej slovenskej rodiny. A to tie chudobnejšie sú na tom ešte horšie? Osemdesiatdva percent. Osemdesiatdva percent výdavkov sú nevyhnutné. Čiže akonáhle pri tejto zadlženosti sa trochu pohnú úrokové miery, a pekné počasie nikdy nie je natrvalo, tak tí ľudia nebudú mať z čoho tie záväzky platiť. A toto ťahá našu ekonomiku. To je podľa mňa veľký problém, ktorého by sme sa mali vyvarovať.

Dobrý deň. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. A chcem na úvod ubezpečiť pána ministra, že ho nebudem kritizovať aj za výšku rozpočtu, aj za to, že chýbajú peniaze v niektorých rezortoch. A na úvod prekvapivo možno začnem pochvalou, pretože vláda konečne po dvoch predchádzajúcich rokoch dodržala rozpočtovaný cieľ deficitu verejných financií, ktorý v minulom roku dosiahol necelých 1,7 % HDP, respektíve 1,36 mld. eur, teda o 0,25-percentuálneho bodu, respektíve 195 mil. eur menej, ako sa vláda zaviazala v rozpočte. A to je nesporne pozitívne a zaslúži si pochvalu.
Avšak znova zatíname rozpočtovú sekeru a navyše v takom rozsahu a v časoch priaznivých externých podmienok a pozitívnych rozpočtových vplyvov. A ak napriek tomu zatíname znova rozpočtovú sekeru, aj keď menšiu ako v minulosti, tak to možno považovať opäť za premárnenú šancu, za nezodpovedné do budúcnosti voči daňovníkom a celkovo ekonomicky škodlivé.
Tie mimoriadne priaznivé vonkajšie okolnosti, ktoré sa udiali bez nejakého evidentného úsilia vlády, v minulom roku sa napríklad zvýšili verejné príjmy daňové a odvodové z dôvodu vysokého a vyššieho, ako bol očakávaný rozpočtovaný ekonomický rast a zároveň sa aj ušetrili výdavky kvôli nízkym úrokovým sadzbám, čím sa znížili náklady na správu dlhu a nízkej inflácii, čo má napríklad súvis so sociálnymi dávkami, ktoré sú naviazané na valorizáciu.
Takýto výsledok hospodárenia Slovenskej republiky je možno pozitívny vo vzťahu k nejakým priemerným číslam v rámci Európskej únie, ale keď sa porovnáme s inými krajinami, tak tie rezervy sú tam značné. Napríklad v takom Bulharsku v minulom roku mali vyrovnaný rozpočet, v Česku prebytok hospodárenia a verejnej správy 0,6 % hrubého domáceho produktu, dokonca v Grécku bol prebytok 0,7 % HDP. Grécko v roku 2015 malo deficit na úrovni takmer 6 percent.
Nižší ako rozpočtovaný deficit verejnej správy nebol dosiahnutý vďaka cieleným výdavkovým úsporám s dlhodobejším efektom, ale najmä vďaka už tu spomínaným vyšším daňovým príjmom, nižším výdavkom, napríklad aj z titulu nízkeho čerpania eurofondov, vďaka nepripraveným a nepredloženým výzvam a chýbajúcim žiadostiam. Ale napríklad aj vďaka lepšiemu hospodáreniu obcí, vďaka tomu, že výrazne sa znížili ich kapitálové výdavky, čím sa ale vytvára vnútorný dlh smerom do budúcnosti. Ide však všetko, tieto faktory, o dočasné vplyvy a nemožno sa na ne v budúcnosti spoliehať.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tomu v dokumente Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2016 uvádza, že "riziká, ktoré aj v roku 2016 boli kompenzované vďaka pozitívnym vplyvom, z ktorých viaceré majú dočasný charakter, lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj, dočasné nízke čerpane európskych fondov, mimoriadne príjmy z dividend a najnižšie výdavky obcí na investície od roku 2004. Rozpočtove pozitívne vplyvy vláda nepoužila na výraznejšie zvýšenie deficitu, či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ani na zníženie daní a odvodov. V nemalej miere ich rozpustila v ďalších výdavkoch". Z rezerv a iných úspor totiž podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zrealizovala hotovostné dodatočné výdavky vo výške 0,7 % HDP. Rada upozorňuje, že legislatívny rámec by bolo vhodné upraviť tak, aby sa posilnila záväznosť schváleného rozpočtu vrátane stanovenia pravidiel pre tvorbu a použite rezerv. Najvhodnejším nástrojom sú výdavkové limity.
Verejný dlh vzrástol v absolútnom vyjadrení aj v roku 2016 a to približne o 750 mil. eur oproti predchádzajúcemu roku a len vďaka väčšiemu nárastu hrubého domáceho produktu pomer verejný dlh k HDP v minulom roku klesol z 52,5 % na necelých 52 percent. Zostal tak v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla.
Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj takéto zníženie relatívneho dlhu zabezpečili jednorazové zdroje, najmä z prostriedkov rozpočtu Európskej únie a mimoriadnych dividend v sume 1,2 mld. eur alebo 1,4 % HDP, bez týchto vplyvov by dlhový pomer v roku 2016 mierne narástol.
Čoraz častejšie sa z politických kruhov, najmä zo strany predstaviteľov vládnej koalície objavuje volanie po uvoľnení dlhovej brzdy kvôli investičným výdavkom. Teda investičnej alebo takzvanej investičnej výdavke z dlhovej brzdy napríklad naviazaním tých istých sankčných pásiem ústavného zákona nie na hrubý, ale na čistý verejný dlh. Takéto uvoľnenie dlhovej brzdy by bolo rozpočtovo nezodpovedné, keďže by otvorilo dvere ďalšiemu verejnému zadlžovaniu.
Zásadné výhrady vyslovuje napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá vo svojom stanovisku uvádza: "Ak by sa súčasné hranice pásiem aplikovali na úroveň čistého dlhu, dodatočný priestor by do roku 2019 predstavoval 8,6 mld. eur alebo 9,1 % HDP pri plnom využití dodatočného priestoru na výdavky a vyššej finančnej rezerve, s akou uvažuje schválený rozpočet na roky 2017 až 2019, by to mohlo znamenať zvýšenie úrovne hrubého dlhu blízko hranice 60 % HDP. Uvoľnenie dlhového pravidla by mohlo viesť k vyšším deficitom a dlhu, čo predstavuje riziko pre dosiahnutie dlhovej udržateľnosti verejných financií. Rada nepovažuje zavedenie investičnej výnimky za potrebné a vhodné."
Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by namiesto toho mala obrátiť svoju pozornosť na také veci, ako je zavedenie výdavkových limitov na úspory a zefektívnenie verejných výdavkov spolu s redukovaním nafúknutého štátu, jeho regulačných zásahov a so systémovými výdavkovými reformami. Zároveň by sa výraznejšie priblížila k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, alebo by ho aj dosiahla a znížila a znižovala by nielen relatívny, ale aj absolútny verejný dlh a znižovala by daňové a najmä odvodové zaťaženie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vzhľadom na to, že ste povedali, že sa mám prihlásiť, tak sa teda hlásim. Ako nechcem byť naozaj dlhý, len možno by som si dovolil pri tejto príležitosti s vami trošku polemizovať, či v zdravotníctve je dostatok alebo nie je dostatok financií, budete mať na túto tému alebo určite ste možno mali a máte dostatok dialógu s pánom ministrom zdravotníctva.
Ja na jednej strane veľmi oceňujem vašu zdržanlivosť nalievať do zdravotníctva množstvo financií, nakoniec vieme, že 80 % financií do zdravotníctva ide v podstate do súkromných rúk a veľmi dobre vieme, že častokrát to ich využitie nie je akoby malo, teda s kostolným poriadkom. A tuná je určite veľký priestor pre pána ministra zvyšovať efektivitu celého zdravotníctva a teda s tým, že vy robíte určité reštrikcie, tak ja to z tohto pohľadu naozaj oceňujem.
Na druhej strane už minulý, teda minulý návrh štátneho rozpočtu, ja by som ho v princípe nemal vôbec problém podporiť, keby sa neukázala tá vážna situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A mňa momentálne teraz naozaj dosť mrzí, že to, ako sa uvažuje, keďže ozdravný plán Všeobecnej zdravotnej poisťovni v dvoch riadkoch definuje potrebu dofinancovania 150 mil. eur z externých zdrojov, tak sa momentálne uvažuje dosť vážne aj s nejakým úverom, nejakou pôžičkou. Mňa ako občana, aj ako poslanca neteší, že by sa malo kvázi riešiť ten problém, ktorí spôsobili, pri všetkej úcte, nominanti vo vašej strane v tejto Všeobecnej zdravotnej poisťovni tým, ako hospodárili, riešiť tým, že ešte ako keby ten problém budeme posúvať ďalej a dôjde vlastne v ďalších rokoch k splácaniu tejto pôžičky, ktorá bude určite zaťažená nejakým úverom. Nejakým poplatkom možno. A to v podstate pôjde z nášho zdravotného poistenia a mne sa skratka táto vízia nepáči.
Z tohto pohľadu oveľa schodnejšia cesta by sa mi naozaj zdala dofinancovať tie zdroje cez zvýšený príspevok poistencov štátu a tam samozrejme vy musíte mať ako minister dostatočný dôvod si povedať teda, že tých zdrojov alebo že ten systém dofinancovať treba. A ja som vlastne v tej faktickej poznámke začal trošku ako keby s vami polemizovať, že či tých viac zdrojov v zdravotníctve je dostatok alebo nie je dostatok, a teda plne súhlasím s tým, že si treba zvyšovať efektivitu, ale priznám sa, že nie som až taký úplný fanda toho, toho takého škrtenia, ručné riadenie. Pretože buď dôverujeme tomu pánovi ministrovi Druckerovi, že tam nejaké veci naozaj štartuje a bude to mať svoje ovocie, alebo teda máme pocit, že skratka na neho nič iné neplatí, len to, že musí mať málo tých peňazí a to ho donúti do toho, aby tie peniaze šetril. A mne sa zdá, že tá cesta by mala byť niekde v strede. Pretože pokiaľ tých financií tam je málo, tak toto škrtenie podľa mňa vyvolá ďalšie negatívne javy, ktoré, podľa mňa hlavne zdravotníctvo je veľmi citlivý rezort, ktorým podľa mňa by sme sa mali chcieť spoločne vyhnúť.
Teda ja som začal tú polemiku s tým, že koľko financií ide do zdravotníctva v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou. Pravdepodobne ste to počuli už aj z úst ministra alebo aj z iných odborníkov na zdravotníctvo, tak ako v Čechách do zdravotníctva ide v prepočte už na obyvateľov, ako keby sme mali v rozpočte na zdravotníctvo o 530 mil. eur mať viac, keby sme sa chceli vyrovnať Českej republike. To, že u nás tie štátne nemocnice hospodária veľmi zle, to je jasné. Hovoril som o tom, že, žiaľ, minulý rok sa podľa mňa nič podstatné nestalo v ich hospodárení a hovoriť teraz o ich oddlžovaní, ja sa toho bojím. Ja na jednej strane rozumiem, že sú to európske financie, ktoré by sme mohli investovať do kapitálových výdavkov a teda do obnovy týchto nemocníc, ktoré, čo je absolútne nevyhnutné, treba. Konštatoval to národný kontrolný úrad a v podstate tie investície sú zanedbávané možno posledných dvadsať rokov, tie nemocnice nám vyzerajú strašne zle. A v porovnaní s Českou republikou, hovorí to stredoeurópsky inštitút HPI, keby sme sa chceli dostať na úroveň nemocníc v Českej republike, tak by sme museli dvadsať rokov ročne investovať 137 mil. eur.
A práve preto aj ten záväzok pána premiéra, ktorý použil v jednej televíznej debate pred voľbami v roku 2016, bolo, že chcete ako vládna strana, aby sa do zdravotníctva investovalo 100 mil. eur ročne na kapitálové výdavky práve do nemocníc. Tak musím povedať, že na tento rok ste si toľko nenaplánovali, čo je znova otázka, že prečo. Ako keď sa tej ekonomike tak darí, hovoríme o tom, že tu máme rekordný nárast odvodov a daní. Z tohto pohľadu keby sme sa pozreli, koľko aj vôbec percenta HDP ide v iných vyspelých európskych krajinách do zdravotníctva, tak opäť by sme narazili na veľký nepomer. Ako do toho slovenského zdravotníctva ide oveľa, oveľa menej, hej. Tam je to až na priemernú vyspelú západnú európsku krajinu, tam je to o nejakých 1240 eur ročne viac na hlavu.
No a teraz, keď my máme poskytovať ako slovenské zdravotníctvo rovnaký štandard kvality v porovnaní s inými európskymi krajinami, tak sa nemôžme stále skratka tváriť, že tých financií je tu dosť. A treba sa skratka teda na to pozrieť. Okej, máme možno zlú efektivitu, ja tomu rozumiem, ale, ale máme podľa mňa aj určitý podiel nedofinancovania. Takže v tomto naozaj vám želám, ako nájsť takú múdrosť, takú nejakú strednú cestou, akým spôsobom tomu ministrovi úplne nezviazať ruky, aby tých financií mal, to, aby mohol minimálne tie formy dobre realizovať, a tam určitý nejaký nárast financií on bude potrebovať, a na druhej strane aby bol naozaj v takom zdravom tlaku, aby tú efektivitu toho nášho zdravotného systému udržal alebo teda zvyšoval.
Ja len toľko chcem povedať, že tá úroveň slovenského zdravotníctva, keď sa pozrieme na tie zdravotné štatistiky, naozaj nie je lichotivá. Ako máme štvrtú najhoršiu v podstate úmrtnosť na odvrátiteľné ochorenia v rámci krajín Európskej únie. To znamená, u nás zomiera, je to 45-percentná, to znamená u nás zomiera až 11-tisíc obyvateľov ročne na choroby, ktoré by sme vedeli liečiť kvalitne fungujúcim zdravotníctvom, čo môže byť niekoľko tisíc úmrtí viac ako aj napríklad v susednom Česku ročne, čo je veľká škoda. A druhá veľmi závažná vec je, ktorá aj trošku hovorí znova o tej efektivite, a to je aj to, čo ja mám trošičku voči tej analýze a, mimochodom, dobrej robote vášho Inštitútu finančnej politiky, je, že – až som sa trochu stratil – je, že... Úplne som stratil myšlienku, pardon. Bude to lepšie (reakcia z pléna), áno, bude to lepšie. No nič, nečítam to, stratil som tú myšlienku, okej, takže v podstate ja týmto pádom... Áno, máme veľmi, už som si spomenul, máme veľmi nízky vek dožitia v plnom zdraví – 54,6 roka majú naše ženy, muži sú na tom trošku lepšie, ale v princípe to ženské číslo je dokonca najnižšie zo všetkých krajín Európskej únie. Potvrdzuje to aj taký štandardný všeobecný lekár, ktorý tvrdí, že nemusí mať ani tak veľa kapitovaných pacientov, niekedy má len 1500 kapitovaných pacientov a on má 40 až 60 ľudí denne v ambulancií, čo sa nedá vôbec ani nejakým spôsobom vyriešiť. A čo robí? No vo väčšine prípadov predpisuje lieky, oni tam prídu a na recept. To znamená, keď máme takýto vysoký podiel chorých ľudí, tak jasné je, že do tých liekov ide veľmi veľa financií. Takže sa to nedá úplne porovnávať s niektorými tými systémami, kde tá úroveň zdravotného stavu obyvateľstva je vyššia, ľudia nie sú natoľko chorí a tým pádom vlastne aj financií nemusí ísť až tak veľmi veľa do liekov. A samozrejme ten systém je celý nastavený lepšie, takže tam súhlasím s tým, že reformu treba spraviť.
Takže ja len toľko, ja ďakujem veľmi pekne za vašu prácu. Ja si myslím, že to, čo robíte aj z hľadiska vašej vlády, je dobre odvedená robota a želám vám teda veľa múdrosti v tom, ako ďalej riešiť problém toho nášho chorého zdravotníctva.
Ďakujem veľmi pekne.