18. schôdza

V záverečnom slove len veľmi stručne. Nechápem tú hystériu, ktorú tu predvádzate, pretože bol podaný návrh. O návrhu rozhodne súd. V tom návrhu boli len dôvody, ktoré tu rozoberáte krížom-krážom a ktoré, o ktorých úplne niekedy hovoríte z cesty, to je za prvé.
Pán Schlosár, ďakujem za hysterický prejav a vám všetkým trom ďakujem za názov politický generálny prokurátor. Keby ste mali právnické vzdelanie alebo troška rozmýšľali, tak de facto každý generálny prokurátor je politický, lebo ho volíte vy politici v parlamente, keby ste náhodou, keby ste... (reakcia z pléna), nieže vy, ja o vás ako nehovorím, ale ste vy politici v parlamente. Rozumiete? Takže každý je politický generálny prokurátor. Takže len aby sme si rozumeli.
Pán Schlosár, no tak je mi veľmi smutno, že ste boli na výbore a nepovedali ste ani slovo. Boli ste tam ticho celý čas, tam ste mali diskutovať, tam sme mali viac priestoru. Prečo ste nevyťahovali tam tie veci? Tu rozprávate, že či budú mať voliči - opakujem, sa tu už bavíte, jak keby vaša strana bola zrušená, ešte nebola, to je návrh, rozhodne súd - tak tí voliči, som ich ja o niečo okradol, nebudú mať na výber. No budú mať na výber, pretože už to verejne priznávate, máte založenú inú stranu. Ja len sa pýtam prečo. Keď konáte v rámci zákona, v rámci ústavy, v rámci medzinárodných zmlúv, prečo ste mali založenú nejakú politickú stranu, keby ste si boli takí istí, že konáte v súlade so zákonom? Nechápem, ale to by ste mali vysvetliť vy.
Viete, a teraz bez urážky, ja to len, na rozdiel od vás osobne neútočím, na rozdiel od vás všetkých, čo ste tu vystupovali. Vy si nemyslite, že tí ľudia, ktorí vás volili všetci, že vás volili preto, lebo súhlasia s tým alebo s vašou ideológiou. To si nemyslite! Pretože to boli ľudia, aspoň to je môj osobný názor, ktorí už nemali čo voliť, pretože majú pocit, že sa o nich buď nikto nestará, alebo sa starajú málo. To boli ľudia, to bol, podľa mňa časť ľudí, to bol zúfalý výkrik, pretože chceli ukázať celému tomu, celému tomuto plénu, celému politickému spektru, že o nás sa nikto nestará a potrebujeme pomoc. No tak potom ste nasľubovali, volili vás. Takže ako tým sa neoháňajte, že koľkým ľuďom som ja zobral to právo voliť vás, máte ho zabezpečené.
A ďalšia vec, pán Schlosár, vašich podprahových vyhrážok sa ja nebojím, čo ste tu prednášali. Lebo ste sa vyhrážali priamo, čo keď bude raz... Sa mám teraz ako zľaknúť?! (Reakcia z pléna.) Hej? To je tá vaša demokracia, hej?! To je tá vaša strašná demokracia. Ale hovorím, čo tu robíte hystériu, to bol len návrh. Prečo ste si založili druhú stranu, keď ste si boli istí, že ako ste absolútne kóšer s ústavou, zákonmi, so zmluvami? (Ruch v sále.) Mi odpovedzte potom.
Pán Baránik, ja som teda od vás nič iné nečakal, zase len útoky na prokuratúru. (Povedané so smiechom.) Teda ja viem, že vy nemusíte ani osobne mňa, ani prokuratúru, ale to nechajme bokom. Len o niektorých veciach keď chcete diskutovať, tak bolo by dobre, keby ste si najprv niektoré veci pozreli ako. Ale to neberte osobne. Lenže ja na niektoré veci som odpovedal vo výbore, tak ako ďalej to opakovať, to nebudem. Len viete, vytýkate tu, ste tam čítali štatistiky: nula, nula; viete, základná vec je jedna, a že prokuratúra tu nie je na vyhľadávanie trestných činov, prokuratúra je na to, aby trestné činy, ktoré sú už operatívne vyhľadané, potom, ak idú do stíhania, tak robí dozor. A prokuratúra maximálne môže reagovať na veci, ktoré získa z médií ako podnet, a tie ja dávam potom preverovať. To aby sme si rozumeli.
Ja neviem, koľko z tých vecí, ktoré ste tu vyčítali, boli veci, ktoré ste vy zastupovali, ale minimálne Vlkanovú viem, viete, no tak keď dáte podnet, vám to policajt odmietne, prokurátor zametie sťažnosť, tak vy vymyslíte tretí opravný prostriedok a to je, to je podanie trestného oznámenia prokurátora. Neviem, to je tretí ako proste zvláštny, ale to je tretí opravný prostriedok, no viete, ako ja si nemyslím, že vždy, keď je vyhovené alebo keď nie je vyhovené sťažnosti vašej, tak hneď sa prokurátor musel dopustiť trestného činu.
Viete, rozprávate tu alebo ste sa, dotkli ste aj korupcie. Pán Baránik, vy mi o tomto nehovorte, vy ste naznačili, že nielen sudcovia, dokonca prokurátori sú kúpení. Keď ste povedali, že sú kúpení sudcovia, tak som vás slušne pozval na Generálnu prokuratúru, aby ste mi povedali konkrétne veci, ktoré, aké máte poznatky, a keď mi ich poviete, tak vám garantujem, že budem konať. Čo ste povedali? Že je to šikana. Rovnako: prokurátori sú kúpení. Nepoviete ktorí, nepoviete kedy, ale stačí obrýzgať a je to vybavené. No tak mi povedzte ktorí. Hocikedy môžte prísť ku mne. Ako ste mi ponúkli spoluprácu v tej legislatíve, vy môžte prísť ku mne a povedzte mi, tuto máte také a také poznatky a budeme riešiť.
A pokiaľ ide o zákon o prokuratúre, no, tak tam ako sa nebudem baviť, lebo niektoré veci, bohužiaľ, buď ste nepochopili, alebo nemáte naštudované, ale ako tie rozhodnutia, ktoré ste rozprávali, že my, sú už uzavreté, tie sú na, tie sú, meritórne rozhodnutia sú zverejňované. Nech sa páči, môžte si ich preštudovať, naštudovať na našej stránke, preštudovať, pozrieť, sa vám nepáči, môžete podať ďalší podnet, lebo... A keby ste vedeli, tak som vydal príkaz, pretože páni prokurátori zle pochopili niektoré veci,, alebo to pochopili tak, že už sa nebudú zaoberať ničím, tak som vydal príkaz, že aj tie skončené veci, pokiaľ niekto, to je hocikto, podá podnet, sa ozve, že podľa neho nebolo splnené to alebo bolo porušené to, tak sa tým prokurátori budú zaoberať. To je príkaz 6/2017, môžte si ho pozrieť. Takže nie je pravdou, čo hovoríte, že teraz to akože už vôbec nepreskúmavame. To bolo, priznávam, páni prokurátori mali také tendencie, už ich nemajú, pretože majú povinnosť podľa toho príkazu postupovať.
Hovorím, teda ja vás očakávam, dôjdite mi povedať, ktorý prokurátor kedy bol kúpený. Ja to veľmi rád prijmem a prijmem opatrenia. Ale nie takto, ako to tu hovoríte, okydať, prídete k nám a poviete, nič nepoviem, to je šikana. Tak to je ako, ja neviem, to ste povedali na sudcov, sudcovia teraz, ako sa im to moc nepáči, tak ja neviem, aké budú ďalšie závery, to už musíte vedieť vy. Aby som bol... Toľko toho bolo, že to bude nová správa.
Viete, o moju autoritu sa neobávajte, ja ju určite mám. A o mojej slušnosti vo vzťahu k nadriadeným nepochybujte. Keď je človek tvrdý, a v niektorých veciach, ktoré dlhodobo pretrvávajú a ktoré sa neriešili desať rokov, no tak teraz musia prijať tvrdšie opatrenia. Ale na rozdiel od vás neútočím dookola, nezhovaďujem, nenadávam do komunistov - v živote som nebol komunista, to len pre vašu informáciu - a sociopatov a podobne. Tak ako ja tú autoritu zatiaľ mám. A to, keď niektorý prokurátor niekde zlyhá, no tak ako tam už nepomôže autorita, tam pomôže už len disciplinárne konanie. Či mám za každým chodiť a povedať: "Bububu, už to viac nesprav!" Nie. Aj to konanie má preventívny charakter. Viete, keď to spraví jeden a dostane postih, no tak ostatní si dajú už minimálne v tej, na tom okrese pozor. Takže to nie je len trestanie.
To je, viete, mne raz páni prokurátori povedali, keď som povedal, že poniektorí si budú musieť osvojiť a obnoviť pracovné návyky, tak sa urazili a požadovali, že aby som teda toto zmenil, tento výrok. Tak som ho zmenil a som sa ospravedlnil, lebo tí, ktorí ich v živote nemali, si ich nemôžu osloviť, hej, takže..., či obnoviť. Takže ako a zato sú tie disciplinárne konania. Ale o moju autoritu sa nebojte. To sa môžete opýtať na prokuratúre určite aj o tom, že sa správam slušne k tým, ktorí sa správajú slušne ku mne. To sme sa rozprávali na výbore, že?
Ale pokiaľ ide o obavy cétečko. Ak ste čítali správu, tak najväčšie prieťahy spôsobujú pri trestnom konaní znalecké dokazovania. Hovoríte mi, že dalo sa toto odstrániť nejakým doplnením. Nedalo sa odstrániť doplnením, pretože pokiaľ je výška škody kvalifikačným kritériom, ako je to v tomto prípade, tak tam musí byť vypracovaný nový znalecký posudok, pretože tam ako, tam hrozia vysoké tresty, a toto bolo na konaní o dvestoštyridsaťtrojke, teda o mimoriadnom zrušení uznesenia. Ja sa nepodpíšem pod uznesenie alebo prvý námestník, že síce teraz to nesedí, ale uvidíme potom. Ja poruším právo... Keby ste boli advokát a podali takéto a keby som odpísal, že síce je to asi trošku divné, ale teraz to nechám len tak. No tak potom čo? Skončím tak, že náhodou to bude nastavené, alebo, alebo tak potom povedia, že ja som to spôsobil, a budem platiť náhradu škodu. Čo som vám teraz pred chvíľkou vysvetľoval, pred tou štrnástkou. Takže vôbec nebolo to len účelové a nemajte dô..., nemajte obavy o premlčanie, pretože keby ste si pozreli Trestný poriadok, tam sú, ak sú vykonávané úkony smerujúce k postaveniu páchateľa pred súd, tak sa to nemôže premlčať. A teraz sa čaká na vypracovanie znaleckého posudku. Takže to len toľko o tie vaše obavy, že, a také, ako čo ste použili, že bolo zastavené. Nebolo zastavené. Tam beží ďalšie trestné, ďalej trestné stíhanie. (Odmlčanie sa rečníka.) Toto už nie, tak to pred chvíľou som už povedal.
Viete, no pokiaľ ide o pána Rybaniča, to ja nebudem komentovať. Tam ste v živote relevantnú námietku zaujatosti nevzniesli, relevantnú námietku. Aj napriek tomu som tú vec zobral z Bratislavy a dal som ju do Nitry.
Pokiaľ tu stále omieľate Palovičovcov, ja som vám to už minule vysvetľoval na výbore, že ja som to majetkové priznanie videl, a majú tam príjem, legálny príjem, ktorý síce nepochádza priamo zo zárobku, ale legálny príjem, vy ako právnik by ste mali dobre vedieť, že sú aj iné legálne príjmy, ktoré potom, a vykázaný je ten príjem a dokladovaný v majetkovom priznaní. Keď ho chcete vidieť, musíte požiadať pána Paloviča. A nie cez zákon 211, pretože to sú tam osobné údaje, a ja vám to neukážem. Ale keď mi neveríte, dajte, dajte nás na súd, tak uvidíme. Možnože vyhráte, čo by som veľmi čudoval. Ale len aby ste vedeli, že ja si stojím za tým, že to, čo bolo priznané v majetkovom priznaní, sedí. A viac o tom hovoriť nemôžem. Ja si vyprosím, aby ste ma obviňovali, že ja kryjem nejaké ich čierne príjmy. (Reakcia z pléna.) To si myslíte vy, proste ako je veľa iných vecí, o ktorých nemáte prehľad, ale, ale budete ich hodnotiť. Veľa iných vecí, ako tu hovoríte, tu sa, ja som povedal minule, že tento parlament je niekedy najväčšia pojednávačka na Slovensku. Tu sa obviní, odsúdi, už len výkon trestu tu chýba. (Reakcia z pléna.) Áno, je to vaša povinnosť upozorňovať na, na nedostatky, na podozrenia, ale slušnou formou, a nie tým, že hneď niekto niečo spravil a už je to jasné, a keď sa dospeje k inému záveru, tak už potom také jasné to neni. Ale keď to my rozhodneme inak, podľa toho, čo máme v spise, tak potom je to zlé, lebo vy ste povedali, nie teraz konkrétne vy, lebo ste povedali, že to bolo takto, koniec, už to tak musí byť.
Aj keď teda takisto ako vy mňa, tak ja naozaj nerád ako podporujem, v jednej veci máte pravdu. A s tým aj súhlasím (povedané so smiechom), že áno, pri dohodách o vine a treste a najmä tej korupcii by bolo lepšie, keby tie veci boli prejednávané pred súdmi. Aj z hľadiska prevencie, aj z hľadiska teda toho, nech každý vidí, keď je skorumpovaný, čo ho môže čakať. Len jedno vysvetlite. Pokiaľ sú splnené všetky dohody, podmienky na začatie konania o dohode o vine a treste, všetky podmienky, a ja poviem, že nie, lebo máš korupciu. Lebo to nie je v zákone, že pri korupcii sa nesmie. (Reakcia z pléna.) To máte pravdu. Hovorím vám, že áno, je lepšie, keď sa korupcia prejednáva na súde. To, s tým s vami súhlasím. Ale, ale keby som odoprel ja za stavu, že sú splnené všetky podmienky, tak ja poruším zákon, že. (Reakcia z pléna.) Dobre, nech sa páči.
Lebo naozaj to je z hľadiska minimálne generálnej prevencie, je to dobré, keď sa to prejedná na súde. A keď tu niekto vytýka, že bola nejaká kauza, neviem, a tam bolo 300 eur, no tak nech sa páči, tak ako ten neplaťák, ste mali dať hneď podnet na Generálnu prokuratúru. Čo si myslíte, že ja mám prehľad o tých 18-tisíc kauzách, ktoré sú na Slovensku, alebo o tých 35-tisíc žalovaných? Pokiaľ sa o tom aj dozviem, tak je to právoplatné. Čo to vytýkate mne? A pokiaľ ja môžem podať mimoriadny opravný prostriedok, tak to vždycky robím. A keď nemôžem, tak nemôžem.
Takže ja som povedal, ja nikomu z vás tu nebránim, pán Dostál, aj vám, pokiaľ si myslíte, že ten protest je ako úplne nezmyselný, dvere máte otvorené. Totižto ja môžem ktorýkoľvek protest vziať späť. Stačí sa ohlásiť, stačí povedať, tak toto podľa mňa je úplne zbytočné, prejdeme to po stránke právnej a vyriešime. Ja netvrdím, že všetky protesty sú ako podávané dobre. Len viete, pokiaľ zistíme porušenie zákona, aj keď formálne, no tak prokurátor zatiaľ podľa právnej úpravy je povinný podať protest. Je otázka, že keď sa mu nevyhovie, či sa tam budeme tlačiť do správnej žaloby. Tam už sa dá ten, ten priestor manévrovací veľmi rozšíriť, hej, nemusíme ísť do správnej žaloby. To, čo ste naznačovali, dúfam, že nepôjdete do žaloby. (Povedané so smiechom.) Ja ako, ja vám hovorím, že môžem to pozrieť.
Pokiaľ ide, neviem, to bolo, vy, pán Baránik, ste vytkli niečo, niečo o úžere, že. Viete, bol schválený zákon 2001..., č. 91/2016 Z. z., na, na, na zásah Generálnej prokuratúry sa tam potom ešte počas schvaľovania dostalo aj to, aby mohla byť úžera, ktorá je problémom, hej, ktorá je problémom, dostať do polohy, aby mohla byť alebo mohli tieto subjekty stíhané ako právnické osoby. Keby Generálna prokuratúra predtým, jak ste to schvaľovali, nebola zasiahla, teda zasiahla, upozornila, že tam nie je, tak tam doteraz nie je. A to bolo jeden z hlavných dôvodov, prečo sa mal prijať zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Že? Alebo nie? Takže keď toto niekto potom prezentoval, že je to jeho návrh, tak to si vyprosím. To bol návrh, ktorý sme my vypracovali od rána do večera, že to treba doplniť. Že by som poprosil, aj, aj keď teda nás nemusíte, mňa osobne, tak niekedy aj ako aspoň objektívne k tomu pristupovať.
Pani poslankyňa Remišová, odišla, pokiaľ ide o výberové konania, tak tieto výberové konania sú u nás absolútne otvorené, kontrolované. Pokiaľ ide o komisie, nemá zlé, dobré informácie. Tie komisie nevyberám ja. Tie komisie a členov komisií všetkých, výberových, disciplinárnych volí Rada prokurátorov, samosprávny orgán, ktorý má desať ľudí, a volí ich z veľkého počtu navrhnutých ľudí, ktorých si navrhujú samé krajské prokuratúry a okresné prokuratúry. Takže neviem, v čom tam vidíte ako netransparentnosť. Ja nemám problém s tzv. cudzím prvkom v komisiách. Ja som tu opakoval, ja nemám problém. Ale vtedy, keď budem mať absolútny alebo aspoň nejaký, nejakú možnosť ingerovať, keď tento cudzí prvok, ako sa mi to stalo, nekoná. Ja som len tak akurát mohol písať, aby vytýčila, a traja ľudia, ktorí nemajú čo hľadať na prokuratúre, nemajú čo hľadať, mali pozastavený výkon funkcie. Teraz sa čo stalo? Premlčané a my im doplácame plat.
A ešte vám poviem jednu vec. Keď sme hľadali cudzí prvok, oslovil som spravodlivosť, advokátov, exekútorov. Viete, koľko sa mi prihlásilo? Jeden. Táto jedna, ktorá, to tak aj potom dopadlo, že tie tri, hovorím, ľudia, ktorí už tu nemali byť, ostali v robote. To, že sa riešil zákon o disciplinárnom, teda o disciplinárnom postihu, zákon č. 154. Viete, cudzí prvok niekoho stále trápi. Ja hovorím, ja som za. Pokiaľ bude alebo budem môcť navrhnúť tomu, odkiaľ je, aby ho potom potrestal, pretože o novele nášho zákona, od 1. 1. 2016 teraz platí, ak predseda komisie zavinene nekoná a premlčí, tak sa dopúšťa sám disciplinárneho konania. Jedna vec.
Druhá vec. Nikoho trápilo, že sa nám premlčiavali veci. Viete čím? Tým, že páni prokurátori si vymýšľali péenky. A už keď boli v koncoch, tak doniesli péenku od psychiatra! Rozumiete?! Potom sa tu premlčí a pán prokurátor vyzdravie a ide do roboty. Takže tam to bolo treba napríklad riešiť. Lebo teraz sa tieto lehoty potom prerušujú, keď pán prokurátor je takto strašne chorý. Tieto veci.
Ale opakujem, stále tu počúvam, že ja sa bránim cudziemu prvku. Nebránim sa. Len potrebujem efektívny, možnosť buď signalizovať jeho potom nadriadenému, alebo teda aby som ja mal ten dosah, že ak zavinene nekoná a spôsobí prieťah, tak on sa sám dopustí disciplinárneho previnenia. Stačí?
Pani Remišová, diskriminácia pri výbere tých, čo majú mať skúšku. Nie. Tam neni diskriminácia, pretože tí, čo majú skúšku z iných odvetví, ju majú. Čakatelia naši právni musia zložiť justičnú skúšku a ony sú, tie vedomosti, ktoré potrebuje na výkon prokurátora, overené. Ale ja sa musím ľudí, ktorí idú zvonku a ktorí nemajú skúšky prokurátorské, si musím ich vedomosti, ktoré sú potrebné na výkon funkcie prokurátora, overiť. Takže ja tam nevidím žiadnu diskrimináciu. Disciplinárne konanie verejné ako. Dokonca tam má prístup aj, majú prístup aj médiá. Takže ja nevidím, v čom je problém. Že sme uzavretí. No vôbec nie sme uzavretí.
Pokiaľ sa týka, neviem teraz, či reagujem už na vás, alebo... Nie, to je na pani Remišovú, kauza, kauza, tzv. kauza Kočner. Som to vysvetľoval, som to vysvetľoval trikrát. Teraz špeciálny prokurátor vydal pokyn, viete, lebo to je, takisto nebolo upravené, teraz je to upravené zrovna tým pokynom 6, že pokiaľ tam príde podnet a má konkrétne dôvody, že tá vec nebola dobre vybavená, tak už to nebude tak, že už teda to zákon nekáže, už sa tým nebude zaoberať, už to neplatí, lebo to je môj vnútorný predpis. Tak pán prokurátor špeciálny zoberie spis, dá ho inému prokurátorovi, nech ho preskúma, a bude referovať výsledky pánu špeciálnemu prokurátorovi. A pán špeciálny prokurátor ich bude referovať mne. A pokiaľ si ja budem myslieť, že mi to nestačí, alebo teda že nie som spokojný, potom máme my, to už je vrchol, prieskumné oddelenie, ktoré právoplatne skončené veci preskúmava, a odtiaľ potom dostanete stanovisko. Ale to pani, tuším pani Remišová tu mala, len, bohužiaľ, tu neni. Takže to je k tomu.
Pani, pani poslankyňa Jurinová, podal som protest, teda prokurátor Generálnej prokuratúry podal protest. Bolo to o nepreskúmateľnosti toho rozhodnutia, pretože potom ja neviem, čím sa riadili. A dôvody nemôžem hovoriť skôr ako, ako ten, lebo to bolo podané len pred nejakými, ja neviem, 5 dňami, minulý týždeň. Takže dôvody vám nepoviem skôr, ako sa s nimi oboznámi druhá strana. To by bolo viacej ako neseriózne. Len tam vyčítam niektoré veci, že to rozhodnutie teda nie je podľa nás v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o tú definíciu, čo ste hovorili, že mali by tam byť aj trestné činy páchaných blízkou osobou. Dobrý nápad, ale stále to nestačí, pretože aj tam, keby to bolo takto postavené, aj tam musí byť to konanie, ktoré bude charakterizované ako domáce násilie.
Viete, ja, už neviem, koľko rokov sa bránime ratifikácii Istanbulského dohovoru. Ja nehovorím, že ho máme preberať celý, sú tam výhrady, vieme, kto ich má, a vieme, ako ich má, ale tam je definícia domáceho násilia veľmi dobre spravená. (Reakcia z pléna.) Tak potom sa inšpirujte tam tou definíciou, neviem, či ste ju čítali, to je tuším čl. 3, alebo ktorý to je, tak tam to je veľmi dobre napísané a veľmi široko a postihuje nielen to, čo ste hovorili vy, alebo tie problémy, ktoré vám chýbajú, tie sú tam postihované. Tak aspoň to odtiaľ zoberme, už keď to nemienime ratifikovať.
Pokiaľ ide o... Ja neviem prečítať po sebe. Pokiaľ ide o tie konkrétne veci, je neseriózne, ako mi tu, teraz nie vy, nehovorím, ak mi niekto, niekto tu teraz začne hádzať v správe o činnosti konkrétne veci. Ja neviem, máte, máte predstavu, koľko je tých vecí živých? Veď to sú tisíce, veď to je, napadlo minulý rok 149-tisíc vecí. Niektoré sú v behu. Takže je asi lepšie, keď máte pochybnosti v nejakej veci. Ja som vám povedal, pokiaľ máte konkrétne poznatky v trestnej veci, kľudne. Pokiaľ máte nejaké návrhy, takisto vy so mnou, že v čom je zlá legislatíva, kľudne sa môžme dohodnúť, ale, ale naozaj ja nebežím sem so správou, že sa naučím, ja neviem koľko, teraz minulý rok 38-tisíc stíhaní. Tak to asi ťažko, že?
V tej kauze sa koná, v tom Čistom dni sa koná a tam sú teraz ešte dve trestné stíhania. Čaká sa znalecký posudok a tam sa teda bude rozhodovať o 206, a to je vznesenie obvinenia. No, vyzerá to... Nemôžem povedať ďalej, no.
Pán Dostál, máte pravdu v tom, že tá linka dôvery, teda tá linka pre týrané ženy neprináša efekt. Lenže viete, slovenský národ je hravý a slovenský národ okrem toho, že vyvoláva stále niekde, že je bomba, tak tie si ešte aj z tejto linky, si robí dobrý deň. Pretože ak bolo na túto linku prijatých 474 hlasových správ, hej, a naviac bolo v KP Košice, tam bolo 123, z ktorých tri, tri bolo možné vyhodnotiť ako podozrenie z domáceho násilia. Najmenej bolo v KP Banská Bystrica, kde boli tri, z ktorých ani jedna sa netýkala domáceho násilia, lebo ľudia si tú linku mýlia s poradňou, s psychologickou poradňou... (reakcia z pléna) aj linkou dôvery a podobne.
A, naopak, pokiaľ, pokiaľ tam vyplýva aj podozrenie aj z iného trestného činu, dokonca aj to vyťažujeme, hej, dávame to konať. Ale viete, keď je stav, že z tých, z toho celkového počtu, ja neviem, či tam je nejakých, bolo načatých 11 trestných vecí. Je to málo, ja viem, že je to málo, ale za to ja a ani prokurátori nemôžem. Pokiaľ sú tam nejaké odkazy, tak tie sú len vtedy, pokiaľ prokurátor nie je dosiahnuteľný, pokiaľ prokurátor nie je napríklad cez víkendy, tak je tam práve preto aj odkaz, na koho sa treba rýchlo obrátiť. A ja vidím význam v tom, že mnoho žien sa bojí prísť na políciu, napríklad po tom, čo tam bola odmietnutá, napríklad po tom, čo tam pán manžel má polku oddelenia a známych, tak bola tá šanca daná tým ženám, aby zavolali priamo k nám. Aby to bolo od nás už. Lebo keď to ide od nás ako oznámenie, tak v týchto veciach to väčšinou dosledujeme, ako dopadne, takže len preto to bolo. Ale hovorím, že slovenský národ sa veľmi rád hrá, a tak to vyzerá, že to má zato. Viete, to bol naozaj pokus niečo spraviť. Ja nehovorím teda akože spĺňa tie, tie predpoklady, ktoré sme čakali. Možno sa to zmení, ale to nedávajte za vinu mne.
Pokiaľ ide, ste sa ma pýtali, že áno, že nie je problém ľudí len ako odstíhať, odsúdiť, ale potom nejak ako aj na nich vplývať, aby sa ďalšieho konania nedopúšťali. Ale to je tzv. postpenitenciárna starostlivosť a to je už nie vecou prokuratúry, nie, to sa nedá kapacitne. Toto by si mal vytvoriť štát, ktorý takýchto ľudí, ja neviem, možno, možno ministerstvo práce alebo podobne, ktoré sa takýmto ľuďom bude venovať a ktoré im poskytne nejakú pomoc, aby sa nedostali naspäť tam, kde boli. Lebo vieme dobre, že polovička, polovička možno takých vecí sú asi alkoholici alebo ľudia, ktorí si radi vypijú, tak tomu treba venovať starostlivosť. Ale prokuratúra ani súdy na toto absolútne kapacitne nestíhajú. Áno, hovorí sa v teórii, že malo by sa páchateľom venovať aj po výkone trestu odňatia slobody. Ja s tým súhlasím, len musíme nájsť to nejaké riešenie. A rád privítam aj vás, keď prídete na nejaké riešenie, ako alebo aký orgán by sa mal zriadiť. Ale pokiaľ sa bude v súvislosti zo spolupráce spravodlivosť a zdravotníctvo zriaďovať toľko, ako sa, detencia, no tak sa ho dočkáme za dvadsať rokov. Takže súhlasím s vami, že treba sa týmto ľuďom venovať.
Pokiaľ ste tu spomínali, na tie premlčania, ja som nikdy nepovedal, že premlčanie je vecí pre, pre zdĺhavé konanie. Opakoval som vám tu, že sme dosiahli maximálne výsledky, ktoré sa dosiahnuť dali, že niekde boli tie veci staršie, boli znižované o 50 % a viac, dokonca v tých prvých, prvých obdobiach. Ja som hovoril o premlčaní kárnych previnení, a nie o trestných činoch. A vám garantujem, že pokiaľ v iných veciach došlo k premlčaniu zavinením prokurátora, je to automaticky disciplinárka. A keď tých vecí je viac, máme viac rozbehnutých, to už potom nie je disciplinárka, to je podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa z nedbanlivosti. Aby som vás teda upokojil.
Neviem, kto z nás dvoch, či je kompletný, či ja, alebo pán Kotleba. On si myslí, že ja, tak ja si myslím opak. Pretože, keď sa v konaní slušne správate, tak sa k tomu správam slušne. Takže len odkaz pánu Kotlebovi, keď sa mu niečo nepáči, je tam centrálny register zmlúv, nech si ich pozre všetky, a keď sa mu tam niečo nepáči, nech sa páči, môže podať podnet, dúfam, že vie, na ktoré inštitúcie, aby urobili u nás audit, aby prišlo NKÚ, nech sa páči, ja som pripravený. Lebo viete, tu ako rozoberať, že 400-tisíc, keď ani nevie prečo, lebo u vás to bolo lacnejšie. Hm, asi bolo, no tak ja neviem, ale u nás nie.
A ďalšia. Obrovský problém. Štyridsať páchateľov cudzincov, štyridsať cudzincov, viac ako minulý rok. Tak to je problém, neviem, či mimoriadny stav nevyhlásime na Generálnej prokuratúre. Pretože štyridsať, to je absolútne zanedbateľné. A túto otázku, ďakujem, za mňa odpovedal, pán Dostál. Presne, to sú neni ani migranti, to sú neni, to sú z okolitých štátov, to sú bežné činy, krádeže, sprenevery, podvody a také veci. Aby sme vedeli, teda už keď tak, tak rapídne stúpol ten počet.
Pokiaľ tu stále zaznievalo... (Reakcia z pléna.) Môžem dohovoriť?! Pokiaľ tu zaznievalo niečo o tom, že, že (zaznievanie gongu) sa nevenujem tomu, tomu akože, tomu komunizmu, no tak sa ma opýtal pán Kotleba, či je, on je kompletný, ja som, teraz opakujem, že neviem, či je kompletný on, pretože ja som nepovedal, že idem prijímať alebo že chcem prijímať zákon, ja som povedal, že zákonné definície v rámci Trestného zákona. A to je veľký rozdiel. Chápeme sa? A je tam aj komunizmus a tá ideológia, ste si to neprečítali! Tak mi tu nevykrikujte, že len, že len extrémizmus a fašizmus! Treba si to prečítať v tej správe, čo tam je vymenované, presne. A medzi inými, že chceme aj takúto definíciu o tom, že aj komunizmus, aj táto ideológia. Ráčim, odporúčam si to prečítať.
O tej kauze som hovoril. Keď ste o tom vedeli skôr, keď ste vedeli o prvom výsledku pojednávania, tak ste mali napísať podnet, že pán prokurátor sa nechce odvolať, mohli ste napísať.
Pán Dostál, hovorím o tých protestoch prokurátorov, tam bolo isté porušenie. Ja netvrdím, že keď niekedy nie je vyhovené, že treba ísť do správnej žaloby, neviem, ja som tiež neni toho zástanca. A opakujem vám, hocikedy máte dvere otvorené, keď takéto niečo bude, môžte prísť, ušetríme robotu poslancom a potom možno niekedy aj súdu.
Pokiaľ ide o PKO, pán Baránik. Pokiaľ ide o PKO, tak ja keď som bol vtedy ešte krajský prokurátor, tak si láskavo pozrite, keď to začali, keď to chceli búrať, čo robila krajská prokuratúra. Všetko proti tomu, dokonca som začal stíhať a chcel stíhať niektorých ľudí, ktorí sa na tom podieľali, vtedajšie vedenie Generálnej prokuratúry mi to zrušilo. Takže na mňa ťažko. Môžte si to na krajskej prokuratúre overiť, že my sme chceli tých ľudí odstíhať za to, čo tu povolili, ale vtedajšie vedenie GP SR bolo iného názoru. Za to, čo spravili oni, ja nezodpovedám a už v tomto čase ani nemôžem zodpovedať.
No a tie posledné otázky, tie zásadné a priame odpovede. Každý, kto sa dopustí raz svojho trestného činu, bude stíhaný. Každý. Mne to je jedno, kto to je. Tak kývete hlavou, že nie, tak to vy asi viete lepšie ako ja, mne to je jedno, ale ja vám to hovorím, že každý, kto sa...
To, kto bol poradca alebo nebol poradca, mňa totižto nezaujíma. Mňa zaujíma, aké argumenty mi predloží. Viete? Aké argumenty. Pokiaľ, pokiaľ s nimi sa nestotožním. A toho poradcu vyberali prokurátori, ktorí pracovali na tom návrhu. Vieme?
A pokiaľ ide o tretiu otázku, tak vám odporúčam si pozrieť zákon č. 125/1996 Z. z.
Ďakujem, skončil som.

Dovoľte len krátke záverečné slovo. Zhodnotím rozpravu.
A konštatujem, že v rozprave vystúpili piati písomne prihlásení poslanci, šiesti poslanci sa prihlásili do rozpravy ústne. To znamená, že naozaj o správu generálneho prokurátora bol zo strany pánov poslancov veľký záujem. Treba povedať, že mnohé vystúpenia boli naozaj konkrétne a vecné. Páni poslanci žiadali od pána generálneho prokurátora, aby im niektoré veci vysvetlil, ale boli sme svedkami aj vystúpení subjektívnych, útočných, znevažujúcich činnosť prokuratúry. Podľa môjho názoru správa, ktorá je predmetom rokovania, je, je komplexná, dáva ucelený prehľad o činnosti prokuratúry za rok 2016, ale tiež poukazuje na niektoré nedostatky, možno aj legislatívne úpravy, o čom koniec-koncov aj pán generálny prokurátor pri jej uvádzaní sa zmienil.
Ja len podotýkam pre všetkých, ktorí mali, mali nejakú inú predstavu o rozhodovaní prokuratúry, že prokuratúra má svoju právomoc a pôsobnosť vymedzenú v ústave a zákone o prokuratúre, a teda vo svojom konaní sa musí riadiť týmito predpismi, a nie prianím niektorých politikov, ktorí by chceli, aby rozhodnutie v mediálnych kauzách bolo také, aká je ich predstava.
A na záver naozaj by som chcela oceniť prácu prokuratúry, pán generálny prokurátor, a zaželať vám veľa úspechov pri plnení úloh, ktoré máte stanovené v zákone a vo vašom pláne úloh.
Všetko dobré!

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj zákona o prokuratúre špeciálny prokurátor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry o poznatkoch a stave zákonnosti za rok 2016.
Správa je spracovaná na základe štatistických podkladov a na základe zistených poznatkov zo spisov a z analýz vykonaných Úradom špeciálnej prokuratúry. Správa hodnotí činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry v konaní pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní, v konaní na súde vrátane ich súčinnosti s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä s Policajným zborom. Správa podáva informáciu o poznatkoch Úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti o veciach, ktoré patria do príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.
Naša správa o činnosti je koncipovaná tak, že v časti I sú základné informácie o Úrade špeciálnej prokuratúry a zabezpečení plnenia jej úloh, v časti II obsahuje poznatky o stave kriminality, časť III je zameraná na činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry pred začatím trestného stíhania, IV. časť na činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v prípravnom konaní, V. časť je venovaná zhodnoteniu spolupráce Úradu špeciálnej prokuratúry najmä s orgánmi Policajného zboru, VI. časť obsahuje údaje o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry v súdnom konaní a VII. časť je venovaná aplikačným, organizačným a personálnym problémom.
Čo sa týka veľmi v stručnosti jednotlivých tých častí. Tak ako môžte vidieť zo správy o činnosti, Úrad špeciálnej prokuratúry má zákonom stanovenú príslušnosť, čiže nie je to na vôli niekoho, ktoré veci bude Úrad špeciálnej prokuratúry vykonávať, ale je to presne, striktne stanovené zákonom.
Čo sa týka posledných noviel Trestného poriadku, tak vždy táto v podstate príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry sa rozširuje, či už to bolo k 1. 1. 2016, kde trestné činy terorizmu nám boli pripadnuté na riešenie, a od 1. 1. 2017 aj trestné činy extrémizmu, predtým to bola úkladná vražda, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov.
Čo sa týka ďalších skutočností, Úrad špeciálnej prokuratúry nerealizuje len tie veci, ktoré má stanovené priamo zo zákona, kde je v Trestnom poriadku striktne uvedené, ale je v kompetencii pána generálneho prokurátora aj cez § 51 zákona o prokuratúre nechať realizovať prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry aj iné veci. V tomto prípade, samozrejme, nie je partnerom Úradu špeciálnej prokuratúry Špecializovaný trestný súd, ale súdy v rámci celého územia Slovenskej republiky.
Toto ustanovenie § 51 je využívané generálnym prokurátorom a realizujeme veci. Len na vysvetlenie, viac-menej sú to také veci, kde Úrad špeciálnej prokuratúry začal vykonávať dozor, kde bola stanovená nejaká právna kvalifikácia a po vykonaní dokazovania, resp. v priebehu vykonania dokazovania sa zistilo, že táto právna kvalifikácia tam padá, je tam niečo iné, ale vzhľadom na to, že prokurátor pozná túto vec, tak pán generálny rozhodne cez § 51, ale ten prokurátor už dokončí výkon dozoru a v podstate potom túto vec zastupuje aj na príslušnom okresnom súde v rámci, hovorím, celej republiky.
Čo sa týka bodu II, stav kriminality. Tak ako je konštatované v správe o činnosti, dochádza v podstate k poklesu nápadu vecí v roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku. V tejto súvislosti už na výboroch som hovoril, že ja nie som veľký zástanca tých štatistických údajov a v podstate čísiel v trestnom práve, tam postačí, aby v priebehu roka napadli dve-tri veci, kde je viacej páchateľov, kde sú to nejaké hromadné trestné veci, a ono tie čísla už potom idú buďto hore, alebo dole. Ono v podstate aj napriek tomu, že došlo k poklesu, tej práce je tam stále dosť, nedá sa povedať, že tým pádom, že došlo k poklesu zhruba o 20 vecí, že by tej práce bolo menej.
Čo sa týka tých ďalších vecí, trestných činov korupcie, trestných činov organizovaného zločinu a tak, už na výboroch som vysvetľoval, aj trestné činy korupcie v posledných rokoch sa páchajú sofistikovanejším spôsobom. Aj tam v podstate páchatelia využívajú iné možnosti, tak ako sme na začiatku od roku 2004, keď sme existovali, sa nám darilo realizovať tieto veci najmä cez ITP prostriedky. V súčasnej dobe je to už dosť veľký problém, takmer je to taká notorieta, v podstate páchatelia nám nekomunikujú cez telefón, komunikujú iným spôsobom, sofistikovanejšie vyhľadávajú. A takisto, tak ako na začiatku dochádzalo k tomu, čo vidíte vo filmoch tak, že dochádza k odovzdávaniu obálok a tak ďalej, tak v súčasnej dobe takmer toto pomaly neexistuje. Úplne iným, sofistikovanejším spôsobom sa pácha korupcia, niekedy plnenie je aj s odstupom času roka, roka a pol za iných okolností a tak ďalej, čiže aj v tomto smere dochádza k nejakému posunu.
Čo sa týka toho organizovaného zločinu, tie tradičné zločinecké skupiny na území Slovenskej republiky, si dovolím povedať, že podarilo sa nám za určité obdobie rozložiť všetky tie najznámejšie, najvýznamnejšie tie zločinecké skupiny, ale je tu ďalší problém, s ktorým sa začíname potýkať, a to je ten, že, bohužiaľ, bohužiaľ, na ich miesto prichádzajú iné skupiny ľudí. Sú to najmä občania iných národností, iných štátov a práve tie zločinecké skupiny sú založené na etnickom a rodovom základe, čo je veľmi veľký problém jednak infiltrovať sa, dostať sa do týchto skupín a, by som povedal, že je obrovský problém prelomiť nejakú bariéru mlčanlivosti a v takýchto skupinách získať niekoho na spoluprácu. Je to vec takmer, takmer nemožná. Čiže zasa je to určitá výzva pred nami, zas je to iný fenomén, čiže aj my v podstate sa musíme za pochodu s takýmito vecami vysporiadavať.
Čo sa týka činnosti pred začatím trestného stíhania, ono ten nápad je okolo tých 600 - 700 vecí, to sú oznámenia či už od fyzických osôb, alebo právnických osôb. Priznám sa, tak ako uvádza sa v správe, policajné orgány takmer polovičku vecí odmietajú, lebo to sú oznámenia takého charakteru, skončí súdne konanie nejaké a občan napíše, že preto sa rozhodlo v jeho neprospech, lebo určite druhá strana nejakým spôsobom ovplyvnila tento výsledok či už u sudcu, u prokurátora, alebo u koho. Čiže sú to také všeobecné podania, ničím nekonkretizované a viac-menej, hovorím, sú smerované voči rozhodnutiam súdov, čiže tam je veľmi veľký problém, čo sa týka tej dokumentácie, pretože je to len pocit toho človeka, ktorý podá takéto oznámenie. Samozrejme, že sú tam potom aj oznámenia, najmä čo sa týka úradov práce a ďalších vecí, kde sa týkajú eurofondov, tieto sú fundované oznámenia a tieto oznámenia potom prechádzajú aj do registra Gv, kde sa začína trestné stíhanie a znáša sa obvinenie. Čiže ten vývoj je tam v podstate takýto.
Čo sa toho prípravného konania týka, v podstate som už hovoril, to je ten aj stav kriminality, kde som spomínal tie veci, oprávnenia prokurátorov v zmysle § 230 Trestného poriadku, kde prokurátori v rámci výkonu dozoru môžu dávať návrhy na doplnenie vyšetrovania a rozhodujú o uzneseniach, keď je podaná sťažnosť, rozhodujú v podstate o podnetoch vyšetrovateľov pri vydávaní návrhu na vydanie príkazov, či už je to na zatknutie, na väzbu, na prehliadky, na nasadenie obrazovo-zvukových záznamov, na agenta, tam prokurátor, a štatisticky je to tam vyčíslené v podstate, ako prokurátor koná.
V piatej časti sme sa venovali spolupráci s políciou. Tu by som chcel, páni poslanci, jednu vec dať na pravú mieru. Zachytil som posledné dni v novinách, že v podstate zo správy jednak pána generálneho, ale aj našej, nebudem ja teraz komentovať správu pána generálneho prokurátora, budem hovoriť za svoju správu, že vyplýva, že akoby tu pomaly nastala vojna medzi políciou a prokuratúrou, že sú veľmi zlé vzťahy, že tá polícia absolútne nič nerobí. Ja by som to chcel uviesť na pravú mieru. Nie, takýto stav určite neexistuje, nie je a ja aj v tej správe píšem to slovíčko "ojedinele".
Treba si uvedomiť jedno na tej správe. Je to správa síce špeciálneho prokurátora, ale podieľajú sa na nej všetci 24 prokurátori, ktorí sú na Úrade špeciálnej prokuratúry, a každý jeden z týchto prokurátorov má nejaké skúsenosti s tými policajtmi. Niekto má výhrady, niekto ich chváli, niekto povie, že stalo sa mu, ja neviem, pri realizácii tridsiatich vecí dvakrát, trikrát takéto pochybenie. Čiže v tomto smere ja rešpektujem mojich prokurátorov a keď mali pripomienky, dávame, ale stále – zopakujem to slovíčko – ojedinele. Čiže neberte to, prosím vás, tak, že my tvrdíme, že tá polícia nevie robiť a stále robí zle alebo čo. Nie, len jednoducho ak máme hodnotiť, tak musíme hovoriť aj o tých negatívnych veciach. Ale naozaj sú v takej miere, my sa snažíme to eliminovať. Aj zo strany polície je snaha, že robíme spoločné semináre, robíme spoločné porady v rámci odborov, kde prokurátori sa stretávajú s tými vyšetrovateľmi a čo je svojím spôsobom aj výhodné, že ak mám prokurátorov, ktorí realizujú korupciu, tak sa, samozrejme, stretávajú s vyšetrovateľmi, ktorí robia na Národnej kriminálnej agentúre, ktorí sa zaoberajú korupciou, čiže tých ľudí poznajú.
A ja stále tvrdím a aj hovorím prokurátorom, aby sa vykonával tzv. aktívny dozor, čiže nielen písomné pokyny dávať, ale treba sa stretávať. A keby ste prišli na Úrad špeciálnej prokuratúry, tak naozaj dennodenne tí vyšetrovatelia sú tam. A tvrdím, že ten prokurátor, keď venuje tú energiu a sedí s nimi a snaží sa vysvetľovať veci, tak, ja neviem, pol roka, rok dajme tomu a, samozrejme, že to ovocie je tam, že zo strany tých vyšetrovateľov, že už vedia, aj ten prokurátor čo žiada, akým spôsobom, ako to robí, a tak isto aj prokurátor o tom vyšetrovateľovi, že si ho vie svojím spôsobom koordinovať a nemusí len písomné pokyny dať, ale môžu veci prejednávať okamžite. Lebo sú prípady také, kde treba reagovať, príde nám oznámenie a musíme do niekoľko dní, pardon, do niekoľko hodín musíme zareagovať, vydať nejaké príkazy. Takže ja uprednostňujem tento spôsob dozoru a v podstate aj prokurátori na Úrade špeciálnej prokuratúry.
Takže ešte raz by som chcel povedať, naozaj to nie je v takom stave, ako sa to prezentuje v médiách, že je tu nejaká vojna a že my tvrdíme, že tá polícia nič nevie. To by som si nikdy v živote nedovolil tvrdiť.
Čo sa týka VI. bodu, činnosť na súde, tie skutočnosti, ktoré tam uvádzame, máme svojím spôsobom jednu výhodu, že tá trestná politika je jednotná v tom smere, že máme partnera a to je Špecializovaný trestný súd, že nemáme tých súdov viacej, že; lebo stáva sa a stávalo sa často, a preto aj jeden z dôvodov, prečo sa vytvoril Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd, bol tá jednotnosť tej trestnej politiky z toho dôvodu, že niekedy súd nám v Košiciach rozhodol dajme tomu o totožnej veci takto a v Bratislave alebo v Senici úplne inak nejakým spôsobom. Ale my máme Špecializovaný trestný súd jeden, čiže poznáme tú trestnú politiku súdu a už vieme aj ďalšie veci potom hodnotiť, že asi ako sa bude rozhodovať. A, samozrejme, všetci viete, že každé jedno odvolacie konanie končí na Najvyššom súde, čiže odvolacím orgánom Špecializovaného trestného je Najvyšší súd, čiže aj tam svojím spôsobom už tá jednotnosť tej politiky je zachovaná.
Čo sa týka toho VII. bodu, tých aplikačných problémov, viem, že sa stále opakujem a stále dookola hovorím o tom jednom a istom ohľadne pracoviska Banská Bystrica. Tu naozaj nejde o to, že my by sme mali výhrady voči rozhodovacej činnosti sudcov v Banskej Bystrici, my len hovoríme, že nie je pre nás dobré a výhodné, keď máme cez 200 km vzdialený súd, sudcovia pre prípravné konanie len v Banskej Bystrici, nie v Pezinku. Čiže s každým jedným návrhom sa musí utekať do tej Banskej Bystrice, každá jedna vec sa musí realizovať, ten prokurátor musí ísť do tej Bystrice, 50 % pojednávaní je v Banskej Bystrici. Čiže viete, z tohto hľadiska my len na to poukazujeme, niežeby sme boli leniví, že nechceme, alebo hovorím, že tá rozhodovacia, nie. Len ja si dobre pamätám, keď sme sa bavili s bývalým pánom ministrom, s pánom Lipšicom, že je to iba dočasné riešenie, že v podstate nebol Špecializovaný trestný súd, my sme vznikli k 1. 9., súd sme ešte nemali a vytvorili sa, myslím si, že dva alebo tri senáty v Banskej Bystrici, ktoré suplovali tú činnosť Špecializovaného, vtedy Špeciálneho trestného súdu a bolo povedané, je to len dočasne, dokedy sa spraví to pracovisko v Pezinku a dokedy tam nastúpia. Áno, tá dočasnosť je 13 už rokov, stále je to rovnaké, takže len z tohto pohľadu, prosím vás.
Ďalší problém, samozrejme, je aj ten § 51, tie pojednávania po celom Slovensku. Vycestuje prokurátor do Svidníka, oznámia mu, že nemajú doručené predvolanie, čiže je tam aj takýto problém.
Ďalší problém, ktorý je tu, sú rozsiahle trestné veci najmä charakteru hospodárske trestné činy, ekonomické, kde tie kauzy sú tak masívne a tak rozsiahle a tie pojednávania sú v blokoch, ktoré od pondelka do piatku a niekedy aj tri týždne po sebe sú. A viete si predstaviť situáciu, že keď jeden prokurátor to dozoruje a mám jedného prokurátora, ten prokurátor, samozrejme, môže ochorieť, ten prokurátor môže mať nejaké iné problémy, je dovolenkové obdobie a tak ďalej, čiže v takýchto veciach sa doslova a do písmena vyžaduje, aby minimálne, minimálne dvaja prokurátori boli s tou vecou oboznámení, aby tam mohlo dôjsť k nejakému zastúpeniu už len z toho pohľadu, že máme kontradiktórne konanie, čiže všetky úkony na tom pojednávaní vykonáva prokurátor. Dovtedy to bolo tak, že sudca vykonával, prokurátor v podstate podal obžalobu a sedel. Ale dnes je situácia úplne iná, je to v rukách prokurátora, čiže ten vykonáva tie úkony v rámci kontradiktórneho konania. A keď si zoberiete, že na druhej strane máte 7, 8, 15 páchateľov, ktorí každý majú aj po dvoch obhajcoch a jedno s druhým, a na druhej strane len ten jeden prokurátor, ktorý môže mať, hovorím, problémy zdravotné a teraz má niekto nastúpiť do tohto vlaku rozbehnutého, kde je rozpojednávaných už iks dní, je to veľký problém. A na ten počet prokurátorov, ktorý je na Úrade špeciálnej prokuratúry, niekedy je to veľmi, veľmi problematické to zastúpenie. Čiže preto sme sa rozhodli, že budeme žiadať aj o navýšenie, predpokladám, že už budúci týždeň predložím pánovi generálnemu prokurátorovi v súlade so zákonom o prokuratúre návrh, aby počty prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry boli navýšené.
V správe som uviedol ohľadne trestných činov extrémizmu, že – nemám čo tajiť – ono nás to prekvapilo. Viete, keď sa pripravovala novela Trestného poriadku a týkalo sa to účinnosti a sa rozhodlo, že všetky tieto trestné činy extrémizmu budú podriadené Špecializovanému trestnému súdu, teda aj prokuratúre, tak padla otázka, či sme na to pripravení. Keď sme si pozreli štatistiku dovtedy, tak tá situácia v podstate bola taká, že sme si mysleli, že to by nemal byť až taký veľký problém, pretože prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry už nejaké skúsenosti aj v rámci seminárov mali s touto trestnou činnosťou, ale doslova a do písmena hovorím, nás to prekvapilo, keď od 1. 1. 2017 do našej príslušnosti tieto trestné činy prišli. Tak môžem vám povedať, že ku dnešnému dňu máme už 70 trestných vecí v registri Gv, čiže kde je minimálne začatie trestné stíhanie, a ďalších 50 vecí je v registri Gn, kde boli podané podnety, čiže ten nápad je veľmi, veľmi, veľmi veľký.
Samozrejme, že nechcem teraz tu robiť nejaké závery a vyhodnocovať, je to 6 mesiacov, neviem ako, či sa to zastabilizuje, alebo to bude pokračovať, je veľmi skoro prijímať nejaké opatrenia, ale tie personálne, samozrejme, musia tam byť, musí tam byť posilnený tento post, momentálne realizujú dvaja prokurátori túto vec.
Záverom len toľko by som chcel povedať, že Úrad špeciálnej prokuratúry ako samostatná organizačná súčasť bol zriadený za účelom vykonávania prokurátorského dozoru vo vzťahu k najzávažnejším formám kriminality a korupcie, čo z § 14 Trestného poriadku aj vidíte. Za 13 rokov svojej činnosti prokurátori ÚŠP preukázali svoju opodstatnenosť, pričom svojou prácou, myslím si, že potvrdili, že ÚŠP má svoje pevné miesto v štruktúre Trestného poriadku, o čom svedčia v podstate aj tie novely, kde tie najzávažnejšie formy trestnej činnosti stále sa nám pridávajú a rozširuje sa tá naša príslušnosť.
Samozrejme, že sme si vedomí aj svojich nedostatkov a určitých rezerv v práci. Treba si uvedomiť jedno, neustále zmeny zákonov, či už sú to daňové veci, alebo iné, samozrejme, že tie nás nútia, aby sme aj my sa neustále vzdelávali, či je to aj zmeny trestných kódexov, to je jedno, ale skrátka naozaj, naozaj je tam ten tlak dosť veľký na tých prokurátorov, aby neustále tie zmeny a novely vedeli, že sú, aby v podstate mali to naštudované, preto my spolupracujeme, samozrejme, aj s takými inštitúciami, či už je to Najvyšší kontrolný úrad, alebo Úrad pre verejné obstarávanie a tak ďalej, kde žiadame aj odborníkov, aby povysvetľovali nám niektoré veci, lebo treba si fakt uvedomiť, máme právnické vzdelanie, takže v týchto veciach tí prokurátori nemôžu zaspať nejako a musia sa stále nejakým spôsobom vyvíjať.
To by bolo, pani poslankyne, páni poslanci, v stručnosti asi tak všetko. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 577 z 25. mája 2017 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor.
Obidva výbory, ktorým bola správa pridelená, správu prerokovali a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnej správe odporúča Národnej rade vziať ju na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetnej správy špeciálneho prokurátora (tlač 557a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 236 z 13. júna 2017. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán špeciálny prokurátor, už dlhodobo panuje názor, že na zlepšenie korupcie na Slovensku je potrebná výmena na niekoľkých kľúčových postoch. Jedným z nich je aj pozícia špeciálneho prokurátora. Zmenu na poste špeciálneho prokurátora chcú aj študenti, ktorí organizujú protikorupčné pochody a nedávno žiadali odstúpenie špeciálneho prokurátora pána Kováčika. Pán Kováčik sa vyjadril, že zvažuje svoj odchod, ale nie kvôli protikorupčným pochodom, ale z dôvodu, teraz budem citovať: "Ide o to, či sa dá robiť pod takýmto tlakom, nie je to jednoduché, najmä keď takmer na dennodennej báze počúvate tie sprostosti a potom to počujete z tribún, keď to študenti opakujú."
Mrzí ma, že pán Kováčik pokladá korupčné kauzy, daňové podvody, ekonomickú trestnú činnosť, na ktorú systematicky upozorňuje opozícia, za sprostosti. A mrzí ma, že mladých ľudí, že o mladých ľuďoch má takú nízku mienku, že nie sú schopní vytvoriť si vlastný názor, len opakujú "tie sprostosti".
Z úst špeciálneho prokurátora by takéto vyjadrenia zaznievať nemali, namiesto toho by sa mal sústrediť viac na svoju prácu. Ako upozornil vo februári Denník N, za posledných osem rokov nepodal pán Kováčik ani jednu obžalobu v 61 prípadoch, ktoré osobne dozoroval. Pán generálny prokurátor, ktorý tu bol včera, mu odkázal, že je to jeho zodpovednosť. Odporúčal mu viac riadiť úrad, ako si prideľovať spisy.
Mimochodom, ako si môžeme byť istí, že špeciálny prokurátor si ctí zákon, keď sa sám snažil vyhnúť povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona a odmietal zverejniť informácie o svojej činnosti? Až generálny prokurátor mu musel povedať, že porušil zákon, pretože podľa ústavy právo na informácie je zaručené a orgány verejnej moci majú povinnosť informovať o svojej činnosti. A tak sme sa mohli dozvedieť o jeho činnosti, teda nečinnosti, najmä v politicky citlivých kauzách. Toľko k pôsobeniu šéfa špeciálnej prokuratúry.
A teraz mi dovoľte zopár poznámok k samotnej správe. Podľa správy k 31. 12. 2016 na úrade pôsobilo 24 prokurátorov, teraz citujem zo správy, tento počet prokurátorov vzhľadom na novely Trestného poriadku, ktoré zapríčinili značné rozšírenie príslušnosti, je nepostačujúci a špeciálny prokurátor bude žiadať o zvýšenie počtu prokurátorov o 10, nové oddelenie, ktoré by bolo tvorené jedným vedúcim a piatimi prokurátormi. Táto myšlienka sa, samozrejme, dá podporiť, keď má špeciálna prokuratúra nejaké nové povinnosti, tak, samozrejme, by mala byť na to aj personálne vybavená. Avšak tu treba zdôrazniť, že kým nebude dostatočne dôrazne vyšetrovaná a postihovaná korupcia, klientelizmus, rozkrádanie verejných financií, a to aj na najvyšších miestach, bude narastať extrémizmus, ktorý už v istej fáze nebude možné eliminovať len navyšovaním personálnych kapacít prokuratúry alebo polície. Ako vidíme, ani navýšenie počtu policajtov alebo snahy o zrušenie jednej z politických strán extrémizmus nedokážu úplne eliminovať. A keď si zoberieme prieskumy, tak v exit polle napr. na otázku, prečo ľudia volili extrémistické strany, dva najčastejšie dôvody okrem záujmov Slovenska boli korupcia a sociálna situácia. Čiže navyšovanie personálnych kapacít na represiu určite nestačí.
Podľa informácií o skladbe kriminality, konkrétne pri organizovanom zločine, správa uvádza, že po eliminovaní tradičných zločineckých skupín do zločineckého prostredia sa pokúšajú infiltrovať zločinecké skupiny zložené z iných štátov, Uzbekistan, Turecko, Albánsko, a takisto správa hovorí o nutnosti hľadania nových technických a taktických prostriedkov na eliminovanie týchto zahraničných zločineckých skupín. Zároveň správa upozorňuje na to, že organizovaný zločin sa poučil, v poslednom období v čoraz väčšom rozsahu svoje aktivity preniesol z bežného výpalníctva, násilnej drogovej činnosti do sofistikovanejších a výnosnejších foriem, ktoré sú komplikovanejšie. Ide najmä o zločinecké skupiny, ktoré páchajú ekonomickú trestnú činnosť zameranú na podvody proti eurofondom a daňové trestné činy. To bolo zo správy.
V tejto súvislosti sa treba spýtať, či sú orgány činné v trestnom konaní vrátane prokuratúry dostatočne pripravené na toto nové prostredie, do akej miery funguje medzinárodná spolupráca, spolupráca s tajnou službou, aké legislatívne opatrenia je potrebné prijať na včasnú prípravu efektívneho boja proti tomuto druhu trestnej činnosti. A spoločne s kolegami sme upozornili na mnohé podozrenia z podvodov, kartelov, zmanipulovaných tendrov. Samozrejme, uznávame, že nie je jednoduché a ľahké túto sofistikovanú trestnú činnosť odhaliť a dokázať. No práve preto je dôležitejšia príprava, špecializácia a vzdelávanie prokurátorov na tento typ trestnej činnosti.
Ako sa ďalej uvádza v správe na margo korupcie, citujem zo správy: "Je evidentné, že v posledných troch rokoch dochádza k poklesu počtu osôb stíhaných pre niektorý z trestných činov korupcie, k poklesu počtu obžalovaných osôb a taktiež k poklesu odsúdených osôb." A toto konštatovanie odôvodňuje prokuratúra tým, že orgány prokuratúry, citujem, "sú represívne orgány, ktoré vstupujú do konania až vtedy, ak je odhalené podozrenie z trestného činu a až potom začína prokurátorský dozor. A "akékoľvek tvrdenia v tom zmysle, že za malý počet stíhaných korupčných trestných činov nesie zodpovednosť Úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré prezentovala dokonca aj časť právnickej verejnosti, nemajú opodstatnenie", hovorí správa. "Na odhaľovaní trestných činov (nevynímajúc korupciu) sa podieľa najmä polícia."
Čiže pán špeciálny prokurátor hovoril o tom, že nie, že oni majú dobrú spoluprácu s políciou, ale priamo v správe sa špeciálna prokuratúra vyhovára na políciu a hovorí, že za to, že sa odhaľuje málo trestných činov spojených s korupciou, môže polícia. Ešte raz: "Na odhaľovaní trestných činov sa podieľa najmä polícia."
Tieto vyjadrenia sú neprijateľné z dvoch dôvodov. Po prvé, z hľadiska postavenia prokurátora pred začatím trestného konania v prípravnom konaní kompetencie jeho nie sú ani zďaleka také slabé, ako sa správa snaží naznačiť. Prokurátor je pánom trestného konania, okrem právomocí výrazne zasahovať do úkonov policajta mu zákon umožňuje vykonávať procesné úkony, dozorovať vyšetrovanie do rozhodujúcej miery, tak aby bol konkrétny skutok dostatočne vyšetrený.
Okrem toho tomuto tvrdeniu protirečí iný odsek v správe, kde správa v časti Spolupráca s políciou uvádza, že "prokurátori úzko spolupracujú s policajtmi často už v štádiu pred začatím trestného stíhania, kedy sa vyhodnocujú dôkazy zadovážené v rámci doplnenia trestného oznámenia a podľa okolností sa určuje ďalší postup. Úzka spolupráca pokračuje aj v priebehu prípravného konania." A ďalej správa uvádza, že "spoluprácu so zložkami Policajného zboru je možno charakterizovať ako korektnú". Čiže vyhováranie sa na to, že pretože za korupciu je odsúdený malý počet ľudí, a vyhovárať sa na políciu je podľa môjho názoru neprípustné. Ako, ešte raz, je to vrchol alibizmu. O to viac, že v politicky exponovaných kauzách poznáme prípady expresnej súčinnosti prokuratúry – aj keď nie špeciálnej – a polície, napr. v prípade asistenta Jozefa Rajtára pána Rybaniča.
Alibizmus prokuratúry vidno aj pri odôvodňovaní nízkej úspešnosti pri odhaľovaní hospodárskej a finančnej kriminality. Správa píše: "Napriek tomu, že hospodárska a osobitne finančná kriminalita je jednou z najzávažnejších foriem trestnej činnosti, je zaznamenaná pomerne nízka zainteresovanosť daňových úradov a orgánov Finančnej správy Slovenskej republiky na ich oznámení." Tu sa zas prokuratúra vyhovára na daňové orgány a na Finančnú správu Slovenskej republiky, ktorých obviňuje z toho, že sú málo zainteresovaní na oznamovaní tejto činnosti. Citujem zo správy: "Tento druh trestnej činnosti je spravidla odhalený na základe operatívno-pátracej činnosti polície."
Po druhé, podstatné skutočnosti o podozreniach z trestného činu sa nie vždy získavajú len operatívnou policajnou činnosťou, ale často práve oznámeniami občanov, ktorí majú vedomosť o takomto konaní a spoliehajú sa na efektívnu prácu polície a prokuratúry, ktoré disponujú zákonnými nástrojmi na efektívne stíhanie. Tu sa môžme pýtať, akým spôsobom dopadnú takíto oznamovatelia, a videli sme to pri niektorých prípadoch, kedy boli vyhodení z práce, šikanovaní. Niet divu, že správa konštatuje, že prijatie zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti neprinieslo očakávaný efekt. V roku 2016 bola Úradom špeciálnej prokuratúry na základe tohto zákona poskytovaná ochrana v rámci trestného konania jednej jedinej osobe.
A teraz by som sa chcela pozrieť na to, ako dopadli tí, ktorí oznámili a nahlásili korupciu.
Jozef Žaťko, bývalý pracovník Úradu na ochranu ústavných činiteľov, upozornil na kšeftovanie s benzínom na sklonku prvej vlády Roberta Fica, predložil dôkazy. Ministrom vnútra bol vtedy pán Kaliňák zo SMER-u. Ministerstvo podozrenie odmietlo, Žaťka označilo za urazeného policajta, nadriadení ho odstavili od práce. Rozbehli proti nemu viaceré disciplinárne konania. Napokon sa rozhodol v polovici roku 2011 z polície odísť a kontrola nakoniec poukázala, že vo výkazoch jázd policajti skutočne porušovali predpisy.
Druhý, Peter Holúbek. Bývalý príslušník SIS Peter Holúbek, ktorý je údajným autorom spisu Gorila, ktorý hovorí o korupcii a klientelizme. Nadriadení sa snažili ututlať a údajne s informáciami z Gorily chceli obchodovať. V marci 2009 pán Holúbek zo SIS dostal výpoveď a bolo to krátko po tom, ako o komplikáciách v kauze informoval šéfa SIS, ktorý tam bol dosadený za SMER, pána Magalu. Nakoniec súd rozhodol, že výpoveď voči pánovi Holúbkovi bola nezákonná.
Pani Rudavská. Pokus o korupciu oznámila šéfka sekcie na ministerstve práce pani Rudavská, keďže ľudia blízki finančnej skupine J & T ju oslovili, aby zariadili zmenu v pripravovanej novele zákona o druhom dôchodkovom pilieri. Pristúpila na to, že sa stane agentkou, vďaka tomu sa podarilo polícii prípad objasniť. Toto bolo za vlády Ivety Radičovej. Po voľbách 2012 sa vymenila vláda, stal sa ministrom práce pán Richter a pani Rudavskú prepustili.
Ľubica Lapinová, kontrolórka v Národnom lesníckom centre vo Zvolene, zistila porušenie zo zákona počas verejného obstarávania, škoda bola zhruba 600-tisíc eur. Počas kontroly sa zmenilo vedenie organizácie, Lapinovej šéfom sa stal človek, ktorý bol v pochybnom obstarávaní predsedom komisie. Dostala výpoveď, vlani v októbri súd rozhodol, že výpoveď bola nezákonná, Lapinová však zostala bez práce, v hmotnej núdzi so 120 eurami na mesiac.
Teraz k týmto ľuďom pribudla Katarína Hatráková, Zuzana Hradileková, ktoré prehovorili o okolnostiach kontroly v zariadení Čistý deň. Samozrejme, tu sa nejedná presne o korupciu, ako to popisuje Trestný zákon, ale je to prípad, kedy zamestnanci poukázali na pochybenia štátnych orgánov, pred niekoľkými dňami dostali výpovede s vysvetlením, že sa rušia ich miesta na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ale sú tu aj ďalší ľudia, ktorých som nemenovala, ktorí za nami prichádzajú s podnetmi, keď už sa nemajú na koho obrátiť. A je absurdné, že sa prokuratúra vyhovára na to, že, citujem zase zo správy, "fyzické, ale aj právnické osoby často nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie, čím je odhaľovanie a postihovanie tohto druhu kriminality nepochybne sťažené". Takisto prokuratúra argumentuje s tým, že "Trestný poriadok je preformalizovaný, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium".
Je to pravda, že ide o náročný, komplikovaný proces, ale netreba zabúdať na to, že častokrát nutnosť takejto zložitej praxe je odôvodnená tým, že potom v dôsledku procesných chýb na slobode alebo v zahraničných exiloch behajú zločinci po slobode. Ale ešte raz, vyhovárať sa na to, že ľudia nechcú spolupracovať a nechcú oznamovať korupciu, keď tí, ktorí ju oznámia, sú potom stíhaní, šikanovaní, prepustení z práce, je minimálne nekorektné voči občanom Slovenska.
Zaujímavé sú úvahy o zavedení takzvaného testu integrity u príslušníkov bezpečnostných zložiek ako nástroja na efektívny boj proti korupčnej trestnej činnosti. Prokuratúra hovorí, že tento test by spočíval v tom, že Policajný zbor by mal zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by táto osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie. A toto opatrenie podľa slov prokuratúry by malo prispieť k tomu, že príslušníci a zamestnanci ozbrojených zborov, ktorí sú náchylní na páchanie trestnej činnosti, by ozbrojené zbory museli prepustiť.
Príklad tejto myšlienky si špeciálna prokuratúra bere z Českej republiky, kde funguje takzvaná skúška spoľahlivosti, a hoci ide o zaujímavý model, tak v Českej republike sú aj prípady, kedy sa táto skúška spoľahlivosti stala obľúbeným nástrojom na šikanu nepohodlných príslušníkov bezpečnostných zborov a na zastavenie alebo spomalenie vyšetrovania dôležitých, hlavne politicky citlivých káuz. Čiže pri zavádzaní takéhoto nástroja a v našich podmienkach by sme si na to mali dávať pozor.
V kapitole Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry pred začatím trestného stíhania prokuratúra konštatuje, že "najväčší počet trestných oznámení predstavovali podania fyzických osôb nespokojných s činnosťou štátnych orgánov, policajtov, sudcov, prokurátorov, prípadne predstaviteľov samosprávy", pričom oznamovatelia "argumentovali tým, že nedôverujú príslušným orgánom na okresnej alebo krajskej úrovni". Ináč toto je dosť závažné zistenie a je ukazovateľom toho, ako občania vnímajú len formálnu nezávislosť orgánov činných v trestnom konaní na regionálnej úrovni. Otázkou je, do akej miery prispieva činnosť špeciálnej, ale aj Generálnej prokuratúry a vedenia Policajného zboru k tomu, aby sa táto situácia zmenila.
Správa sa nezaoberá dostatočne vytýčením konštruktívnych návrhov na efektívnejšie stíhanie korupcie, nezaoberá sa analýzou svojich vlastných rezerv z hľadiska personálnej a vedomostnej úrovne a hlavne k téme korupcie sa stavia mimoriadne alibisticky. Štatistiky týkajúce sa aj ostatných oblastí vývoja trestnej činnosti nie sú podložené prognózami vývoja ani vysvetlením kontextu okrem zhadzovania zodpovednosti na iné inštitúcie a nie sú zrejmé príčiny vývoja v jednotlivých oblastiach.
Ako perličku prečítam dve konštatovania špeciálnej prokuratúry. A prokuratúra konštatuje, že "v roku 2016 bolo skončené trestné stíhanie pre päť trestných činov úkladných vrážd, čo je podstatný pokles oproti roku 2015, kedy ich bolo 22. Príčinu tohto stavu nie je možné zatiaľ určiť, ale akýkoľvek optimizmus nie je na mieste." Alebo "pokles nápadu trestnej agendy za posledné roky je negatívnym signálom, pretože len veľký optimista by mohol predpokladať, že došlo k zníženiu výskytu najzávažnejších foriem kriminality, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry". A tu sa pýtam pána špeciálneho prokurátora, ako mám chápať tieto vyjadrenia, že sa vraždí rovnako alebo viac, ale my o tom nevieme, alebo je to kritika polície, alebo samotnej prokuratúry, alebo čoho vlastne.
Bohužiaľ, aj táto správa potvrdzuje, že špeciálna prokuratúra pokračuje v nastúpenej ceste uzatvoreného systému, ktorý nie je schopný vnútornými procesmi zdravo regulovať svoju činnosť, pružne reagovať na vývoj závažnej trestnej činnosti a predovšetkým korupcie.
Ale na záver mi dovoľte oceniť dobrú prácu každého jedného čestného prokurátora aj policajtov, ktorí sa snažia o nastolenie spravodlivosti a potrestanie vinníkov. Mnohí prokurátori na svoju neúplatnosť a nestrannosť doplatili. Napríklad prokurátor špeciálnej prokuratúry Vasiľ Špirko, ktorý dozoroval vyšetrovanie Roberta Kaliňáka. Keďže 90 % úspechu fungovania akejkoľvek inštitúcie spočíva najmä v kvalite ľudí, akých má, ja verím, že sa nájde čoraz viac dobrých prokurátorov, ktorí zlepšia dôveru Slovákov v nastolenie spravodlivosti a vládu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)