19. schôdza

Ďakujem. V súvislosti s ukončením uplatňovania doterajšej schémy daňového zvýhodnenia pre biopalivá navrhujeme zavedenie základnej sadzby dane na motorový benzín a základnej sadzby na motorovú naftu bez daňového zvýhodnenia ako prechodné obdobie.
Súčasne sa navrhuje zavedenie novej schémy daňového zvýhodnenia biopalív v pohonných látkach, ak budú spĺňať kritériá pre navrhované daňové zvýhodnenia biopalív, ktoré bude účinné aj po notifikácii Európskou komisiou, ktorá už prebieha, v snahe, aby bola naozaj táto notifikácia v platnosti od 1. januára budúceho roku.
Takže pre zrozumiteľnosť, celé tieto manévre so sadzbami a podľa nás s nulovým dopadom na koncovú cenu sú spôsobené európskou legislatívou. Z tohto pohľadu vás prosím o pochopenie a všetci dotknutí o tom samozrejme vedia. Asi z toho nie sú nadšení, mám teraz na mysli hlavne výrobcov a distribútorov benzínov a nafty, ale sme súčasťou európskeho priestoru a musíme sa prispôsobovať a hlavne vyhnúť sa chybám s následnými sankciami.
Návrh zákona tiež upravuje sprísnenie podmienok, ktoré bude musieť splniť každá osoba, ktorá bude chcieť na daňovom území obchodovať s minerálnym olejom a požiada o vydanie povolenia na distribúciu a na predaj pohonných látok, a to tak, aby sa zamedzilo daňovým únikom a podvodom na spotrebnej dani z minerálneho oleja. Tu hneď komentujem, že jednu z daňových medzier, ktorú máme významnejšieho charakteru, je práve pri výbere spotrebnej dane z minerálnych olejov, a to na základe primiešavania rôznych nezdanených olejov. A pre vašu informáciu, dnes máme vyše 460 predajcov pohonných hmôt, ak to chcete takto počuť, a to samozrejme zvyšuje aj mieru rizika podvodného konania. V blízkej dobe prídeme s ďalšími, podľa mňa technologicky prevratnými návrhmi na to, ako bojovať s týmto typom daňových únikov, ale toto je spôsob, ako z hľadiska licencovania subjektov vlastne znížiť ich počet a zároveň znižovať aj riziko ich podvodného konania.
S cieľom zamedziť uloženiu sankcií neprimeraných skutku, ktoré subjekt vykonal, sa navrhuje upraviť sankcie za daňové delikty a priestupky s prihliadnutím na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu. To je proste úplne z opačnej strany opatrenie, ktoré zmäkčuje niektoré veľmi tvrdé sankcie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 daní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Čaplovič, ja mám taký sen, že by som rád v podstate po tom, čo zbehneme legislatívny proces spojený s touto novelou zákona o dani z príjmov, sem nemusel medzi vás nejaký ten rok, dva prísť s touto novelou.
Zväčša sa tento zákon nenovelizuje tesne pred voľbami, takže nenaznačujem takýto nejaký, nejaké skrátenie politického cyklu. Skôr si myslím, že by sme mali viac venovať čas a energiu v prípade formovania tohto zákona novému zneniu zákona, ktorý je naozaj bradatý a fúzatý, je z roku 2003 a má neuveriteľný počet dodatkov v rôznych zneniach a rôznych znení. Takže chcem avizovať úmysel v podstate po ukončení legislatívneho procesu, ktorý sa týka, s touto novelou, v ktorej sú do veľkej časti premietnuté aj záväzky z programového vyhlásenia vlády, a chcem len prezentovať moju myseľ, aby sme na nejaký čas zmrazili proste aktivity a zmeny v tomto zákone. Či sa to podarí, to vám teraz neviem ešte určite garantovať, ale ja mám proste taký úmysel a rád by som viedol rezort financií k tomu, aby sme naozaj zvážili každú ďalšiu novelu a skôr sa sústredili na to, aby sme ten zákon aj terminologicky, aj z hľadiska proste celkového znenia upravili a dostali do podoby väčšej zrozumiteľnosti a prehľadnosti. Tomu by sme chceli venovať časť energie.
V tomto návrhu zákona predkladáme opatrenia, ktoré posilnia naše odhodlanie bojovať proti daňovým únikom. Ide o jednotlivé opatrenia zo smernice ATAD, o ktorej prijatie sme sa aj my zaslúžili počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie. Ide o opatrenia, ktoré sa týkajú takého toho obhryzovania, znižovania daňového základu a presunov ziskov do jurisdikcii s nižším daňovým zaťažením. Je to samozrejme nielen súboj každej jednej malej krajiny. V tomto prípade ide o globálny atak, či už z úrovne OECD, signatárov rôznych ďalších globálnych zmlúv, ale v danom prípade teda aj o transpozíciu smernice.
Návrh zákona obsahuje ustanovenia na podporu výskumu a vývoja, a to je už toľkokrát avizované aj zvýšenie tzv. superodpočtu na vedu a výskum. Takže zvyšujeme motiváciu viac investovať do výskumu a vývoja aj na začiatku cyklu, hovorím teraz prostredníctvom zvýšenia tzv. superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj, z dnešných 25 % na 100 % výdavkov uplatňovaných v príslušnom zdaňovacom období, ako aj z medziročného nárastu týchto výdavkov. Takže ide o zoštvornásobenie vlastne motivácie, dnes na 1 euro ste si mohli odpočítavať 1,25 eura, alebo ak chcete zo 100 125 eur. V budúcnosti to, bude možné zo 100 eur si odpísať 200 eur, teda zdvojnásobenie tohto super odpočtu na vedu a výskum a tu mám na mysli nielen výdavky spojené, kapitálové výdavky spojené s nákupom technológie, ale aj náklady práce spojené s odmeňovaním ľudí, ktorí pracujú v oblasti inovácií, vedy a výskumu.
Ale v ďalšom zavádzame aj tzv. Paten Box, to je opäť podpora vedy a výskumu, ale na konci toho cyklu. To znamená, zavádzame čiastočné oslobodenie od dane z príjmu z komerčného využitia nehmotných aktív.
V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa návrh zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora. To dvoma spôsobmi, jednak hovoríme o nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka vo výške 50 eur, čiže znižujeme časť základu dane daňovníka vo výške 50 eur na úhradu kúpeľnej starostlivosti a s ňou súvisiacich služieb, pričom rovnakú sumu si bude môcť daňovník odpočítať aj na manželku a deti, a druhý spôsob podpory je tzv. zrýchlené odpisovanie technického zhodnotenia budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť. To znamená, všetky rekonštrukcie a technologické modernizácie spojené s kúpeľníctvom a prevádzkovaním kúpeľov budú odpisované ako keby v skrátenej osobitnej sadzbe šiestich rokov namiesto štyridsiatich.
Návrh zákona taktiež obsahuje ustanovenia na podporu bývania, ktorými sa zavádzajú adresnejšie príspevky na bývanie pre mladých. To je vlastne zrkadlovo zapracovanie podpory hypoték pre mladých. Stretneme sa s touto témou aj pri návrhu zákona o bankách, ktorý máme tiež dnes alebo zajtra na programe. Čiže na základe tohto daňovníkovi bude vznikať nárok daňový bonus na úroky zaplatené na základe zmluvy o úvere na bývanie, ktorej suma nepresiahne 50-tisíc eur na jednu nehnuteľnosť. Výška bonusu bude predstavovať 50 % zaplatených úrokov, najviac 400 eur za rok.
Zmena zákona o správe daní je vyvolaná aj zavedením Paten Boxu a v tejto súvislosti sa Finančnému riaditeľstvu bude ukladať povinnosť zverejňovať zoznamy daňovníkov, ktorí si budú uplatňovať oslobodenie tohto druhu. Účinnosť zákona je navrhnutá na 1. január roku 2018, okrem pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ktorých účinnosť bude od 1. januára 2019.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že daný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, tuto ak dovolíte, trošku budem rozsiahlejšie hovoriť, pretože toto je naozaj perla. Jednak, že tu je teda viacero vecí, ja sa budem venovať hlavne teda tomu kúpeľníctvu, ak dovolíte. Viem, že kolega Beblavý bude sa viacej venovať tým, aj tým hypotékam, lebo videl som, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní tam mal pár otázok, na ktoré by ma teda zaujímala odpoveď, pán minister, ak teda ju máte, ale však predpokladám, že ich prednesie sám pán kolega.
Ja by som chcel sa práve pozastaviť pri tom kúpeľníctve, pretože vlastne tá ponuka, ktorá tu je na podporu kúpeľníctva, bola aj medializovaná a ak sme mohli doteraz možno aj za niečo pochváliť a povedať, že, že, že tu boli dobré aj dobré nápady, tak si myslím, že toto je práve jeden z tých, ktorý môžme povedať pravý opak. Myslím si, že sa tu jedná o naozaj veľký populizmus a skúsim povedať aj prečo.
Začal by som možno tým, že o čo v kúpeľnej starostlivosti ide. Pretože tá ponuka, ktorá tu je, a to je teda ten odpočet 9,50, myslím, pri, raz za rok, ktorú môžte použiť, tak povedzme si na rovinu, kúpeľné pobyty, tie, ktoré dneska kúpeľná liečba alebo teda kúpele ponúkajú, sú mnohokrát také lepšie wellness pobyty tým, že sú v kúpeľníckych zariadeniach, ale na to, aby ste ich mohli nejako zužitkovať, tak sú hlavne tie pobyty, na ktoré sa dá toto použiť, sú hlavne relaxačné. Čiže nie sú to pobyty, ktoré by mali pomôcť zdraviu. Pričom kúpeľná starostlivosť je práve o tom, že má pomôcť zdraviu. Má byť prevenciou pred chorobami. A ja za chvíľočku poviem aj možno voči akým chorobám. Takže ten návrh, že teraz tu dáme nejakých 9,50 zľavu na raz za rok. Tak povedzme si na rovinu, kto je užívateľom týchto relaxačných pobytov. Sú to ľudia, ktorí si to môžu dovoliť, lebo taký relaxačný pobyt, ak má mať nejaký význam trojdňový balíček, tak sa pohybuje, tie najlacnejšie, no nech úplne že idem na minimum, 70, 90 eur štandard, priemer okolo 200 euro. Preto aj Klub 500 navrhoval, som sa pobavil v medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby sa tento poukaz zvýšil na 500 eur, lebo argumentovali tým, že takýto pobyt stojí 500 eur na to, aby mohol mať aspoň ten relaxačný účinok, keď už nie zdravotný. Takže si povedzme, že ten, kto má 500 eur na to, aby si mohol dovoliť takýto relaxačný pobyt, tak asi neocení nejako extra 9-eurovú zľavu, pretože ak by to malo byť teda naozaj zamerané na tú skupinu nízkopríjmovú, tak pochybujem, že tí, o ktorých sa tu často bavíme práve aj pri minimálnej mzde a vôbec pri mzdách, že to sú ľudia, ktorí sú nízkopríjmoví, a je ich naozaj hodne na Slovensku, teda veľa, tak takíto si nemusia ani nad takýmto marketingom uvažovať, lebo si to z rozpočtu proste nemôžu dovoliť na jednu osobu minúť 200 euro, aby ušetrili 9 euro a dopriali si nejaký relaxačný pobyt.
Ale vrátim sa teraz späť práve k tej kúpeľnej starostlivosti. Áno, kúpele a kúpeľníctvo je niečo, čo je, myslím si, že môžme to tak nazvať ako klenot Slovenka, máme tu mnohé zdroje, viaceré kúpele zanikli a tie, čo máme, je dôležité, aby fungovali dobre. Myslím si, že sami už tú krízu prežili. Že, že tie najhoršie časy majú za sebou a mnohé z nich sú naozaj zastabilizované a snažia sa robiť svoju robotu, snažia sa investovať do svojho rozvoja. Takže preto si myslím, že tento krok je populistický. Ale poďme späť teda k tomu, o čom teda tá kúpeľná liečba je. Pretože tento návrh ponúka takzvanú zľavu na krátkodobé pobyty. Ale z hľadiska naozaj starostlivosti o zdravie tieto krátkodobé pobyty nemajú žiadny efekt. Žiadny efekt. To hovoria dokonca samotní kúpeľníci, ktorí hovoria, že takéto krátke pobyty, ktoré nemajú viac ako 5 dní, sú skôr zadefinované ako wellness pobyty, určite nie ako kúpeľná starostlivosť. Takže nemôžme povedať, že toto by bolo nejaká podpora samotnej kúpeľov, pretože kúpele vznikli na to, aby robili kúpeľnú starostlivosť. Nie na to, aby robili wellness pobyty. A keď my im teraz ideme pomôcť tým, že podporíme ich wellness pobyty, tak vlastne ich automaticky nútime, aby tú kúpeľnícku starostlivosť dávali ako na druhú koľaj a rozvíjali svoje marketingy.
Oni, naopak, už dlhé roky hovoria, že by chceli omnoho viacej sa venovať zdraviu ľudí, načo existujú, a poukazujú aj na to, že je tu trend nárastu chorôb, je tu trend nárastu výberu zdravotného poistenia, ale akosi sa pozabudlo na trend nárastu výdavkov na kúpeľnú starostlivosť. A toto je ich hlavný argument, na ktorý oni poukazujú, a ja teda na jednej strane cením tú iniciatívu z dielne SNS, že poďme pomôcť kúpeľnej starostlivosti, ale, prosím vás, poďme to urobiť poriadne. Keď chceme naozaj tým kúpeľom pomôcť, tak im pomôžme a nie len takýmto nejakým zalepením očí, že vymyslíme nejaké pseudoriešenie a povieme si: joj, super, pomohli sme kúpeľníctvu. Ak chceme, tak si naozaj vyhrňme rukávy, poďme si sadnúť s tými kúpeľníkmi za jeden stôl a poďme sa baviť! Pretože oni vedia, aké sú tie riešenia. Oni v tom podnikajú a oni si prešli aj svojimi ťažkými časmi. Keby sme mali možnosť ukazovať tu nejaké názorné pomôcky, tak by som vám možno ukázal aj nejaké grafy, ktoré ukazujú, ako sa vyvíjal počet lôžok a podobne, ale teda čo chcem povedať, je to, že kúpeľníctvo sa, alebo na to, aby sme videli aj význam kúpeľníctva, teraz nie len preto, že to je slovenské bohatstvo, ale aj preto, že je dôležité investovať do zdravia Slovákov, tak áno, vieme, že Slováci v zdraví sa dožívajú v rámci krajín EÚ tak menej, keď tak poviem. Pre mužov je to 55 a pol roka, pri ženách je to 54,6 roka. Kde napríklad takí Rakúšania 57,6, Nemci 56,4, Taliani 62 a pol, priemer EÚ teda 28 je 61,4. Takže zaostávame za týmito krajinami. A keby sme si pozreli ten graf, rád by som vám ukázal, tak by ste videli, že my ešte klesáme, že iné krajiny, napríklad Maďari, tak im to stúplo, v roku 2005 to mali 54 a išli na 61, keď dobre vidím, v roku 2012 napríklad. Potom Češi začínali na 60, vyšplhali sa na nejakých 64, Poliaci najprv klesli a potom nejakým spôsobom stagnujú, ale podstatne vyššie. My sme začínali v 2005. na nejakom 57, 56 a pol roka a klesáme. To isté je pri mužoch, ten trend je dosť podobný.
Takže vidíme, že toto sú závažné ukazovatele, kde sa treba venovať zdraviu. A môžme si to dať ešte do takej perspektívy, že máme tu teda tú, dožitie v zdraví, a poďme sa pozrieť, koľko dávame na lieky, pretože to súvisí. Akonáhle začnú ľudia chorieť, musíme im pomôcť, a teda väčšinou je to tým, že im predpisujú doktori lieky, prirodzene, teda na tom neni čo kritizovať. Ale Slovensko práve pri týchto vekoch investuje z celkových výdavkov na zdravotníctvo 27 %, 27 % na lieky. Kde napríklad Česká republika, teda čerpám z dát z roku 2014, Česká republika len 17 %, Rakúsko, keby sme chceli, 12 %, len tak na porovnanie teda aj s nejakou vyspelejšou krajinou.
Čiže preto vidíme, že je dôležité sa venovať primárnej prevencii chorôb a naozaj kúpeľná starostlivosť je niečo, čo pomáha práve tej prevencii chorôb. A dokonca z takej konferencie celoeurópskej sa, ktorá mala ako jeden zo záverov cieľ, aby sa predĺžilo v každej krajine o dva roky vlastne život zdraví, tak je vidieť, že dbajú na to a chápu a oni sami hovoria o tom, ako je prevencia dôležitá.
Na druhej strane vidíme, že na Slovensku máme aj problém demografický, že nám starne obyvateľstvo, a tento trend nás teda tu bude stretať. Ale ďalší trend, ktorý vidíme prirodzene aj u nás na Slovensku, je, že nám rastú percento medzi obyvateľstvom jednotlivých chorôb, ako sú napríklad obezita, depresia, kardiovaskulárne choroby, respiračné ochorenia, choroby pohybového aparátu. Toto sú práve choroby, ku ktorým prispieva prevencia v podobe kúpeľnej starostlivosti. Keď teda chceme hovoriť o kúpeľnej starostlivosti a chceme hovoriť o tom, že ju chceme rozvinúť ako nejakú možno doménu Slovenskej republiky.
Avšak vidíme tu opačný trend práve z hľadiska zdravotnej poisťovne, primárne tej najväčšej všeobecnej, že sa znižuje počet schválených návrhov na kúpeľnú starostlivosť. Taktiež sa nezaraďuje do programov primárnej prevencie táto kúpeľná starostlivosť a tým pádom je nevyužitý potenciál kúpeľov aj v poúrazovej a pooperačnej rehabilitácii. Pritom ten efekt, multiplikačný efekt, že jedno euro, ktoré investujete do kúpeľnej starostlivosti, prinesie budúcu úsporu budúcich výdavkov na zdravotnú starostlivosť sedem euro, čo je, vidíme, ten, ten veľký multiplikačný efekt, ktorý tu máme. Takže to, že sa ešte ďalší takýto dôležitý parameter, ktorý si musíme uvedomiť, ak sa chceme baviť o súčasnom stave aj zdravia na Slovensku ľudí, práve nízkopríjmová skupina, ktorej tento poukaz nijako nepomôže, sú ľudia, ktorí práve vďaka svojim nízkym príjmom majú aj horšiu starostlivosť o svoje zdravie. Či už je to z dôvodu stravovacích návykov alebo že sa aktívne nestarajú o svoje zdravie, alebo im chýbajú informácie o prevencii a možnej liečby. Takže a pritom vidíme, že tá kúpeľná liečba je jednou toho času najlacnejšou zdravotnou starostlivosťou, kde cena je 39,50 až 42 euro za jedno lôžko. Takže vidíme, že toto je dôležité, aby sme sa bavili o kúpeľnej liečbe, ale naozaj poriadne a kvalifikovane a nielen tak, že tu vytvoríme nejaký paušálny jednoduchý marketingový nástroj.
Ďalší problém je, že zdravotné poisťovne odmietajú veľké percento návrhov a áno, povedzme si, opäť sme pri tej možno slovenskej mentalite, ktorá nás sprevádza aj v iných odvetviach, bavíme sa tu o nástrojoch proti daňovým únikom a bavíme sa aj o vynaliezavosti našich podnikateľských subjektov, ktorí si mnohokrát chcú zarobiť na úkor štátu. Tak možno aj túto môžme mať, možno máte skúsenosť z okolia vašich známych alebo podnetov od ľudí, že sú situácie, kedy ten pacient akým, nejakým spôsobom sa snaží presvedčiť doktora, aby teda mu tú kúpeľnú liečbu dal, ale hovoriť o tom, že tak, ako uvádzajú kúpeľníci, 25 %, Všeobecná zdravotná poisťovňa to popiera, hovorí, že sa to pohybuje niekde 12 až 15 % zamietnutých poukazov na kúpeľnú starostlivosť, že by toto bolo práve to percento alebo že by sa lekári pomýlili v tom, ako určili diagnózu, že tí lekári práve v tej Všeobecnej zdravotnej poisťovni to vedia lepšie, tak toto vidíme, že už tu je niečo, čo, čo nesedí.
Čiže vidíme, že jednak vysoké percento zamietania, po druhé, stúpa miera zamietnutých návrhov a pritom by bolo dôležité sa pozrieť na to, aké sú tie dôvody, pretože tie dôvody, ktoré sú uvedené, ku ktorým som sa ja aj dostal, ukazujú, že nie sú opodstatnené, lebo poukazujú napríklad teda na to, že by teda chyby robili takéto, lekári by robili takéto chyby.
Ďalší taký zaujímavý je, že považovať za alebo teda za odborne nesprávne, kúpeľníci považujú i, čo ma prekvapilo a zaujímalo by ma teda stanovisko aj predkladateľa, pokladajú zamietnutie návrhu na kúpeľnú starostlivosť u detí na kúpeľnú starostlivosť pri opakovaných respiračných chorobách, ak kritérium kúpeľnej starostlivosti má byť opakované podávanie antibiotík. Že teraz samotná podľa mňa, samotné kritérium, že koľko tých antibiotík to dieťa musí absolvovať, aby sme teda uznali, že je vhodné, aby išlo na kúpeľnú starostlivosť. Myslím si, že toto sú len možno barličky na to, aby sme nemuseli investovať viacej do kúpeľnej starostlivosti.
Ale keďže prichádzate, kolegovia z SNS, s tou iniciatívou, tak poďme sa pobaviť o tom, že akým spôsobom začať naozaj presmerovávať tie investície do tejto kúpeľnej starostlivosti a ako ju naozaj podporiť, ale tie, ktoré reálne pomôžu, čiže opakujem, nie tie wellness pobyty, ale tie, ktoré reálne, to sú tie dlhodobé pobyty. Pretože vidíme, že nadváha a tak ďalej, čo som už spomínal, naozaj rastie. Taktiež môžme, ako som spomínal, aj samotné výdavky na tie farmatiká alebo teda na lieky.
Tu by som chcel povedať možno práve to, že tie investície, ako som už spomenul, do tej kúpeľnej starostlivosti nejako nerastú, napriek tomu, že v roku ´96, keď tak zoberiem, sme vyberali na zdravotnom poistení v prepočte jednu miliardu 140 miliónov 676-tisíc. Dnes, alebo teda v roku 2015, vyberieme na zdravotnej starostlivosti, teda na zdravotnom poistení 4 miliardy 228 miliónov 944-tisíc. Vidíme, že výdavky a teda príjmy zdravotného poistenia sa výrazne zvyšujú. Ak by sme zachovali percento podielu, tak by sme videli, tak by sme mali vidieť aj percento, že teda tie schválené žiadosti rastú, ale to sa nedeje, klesá to. A teda dnes vidíme, že ten podiel kúpeľnej starostlivosti na celkových výdavkoch, keď v 96. povedzme, že bol 100 %, tak dneska je 51 %, čiže tento pomer rázne klesá. Napriek tomu, že vidíme, že rastie problém s pohybovým aparátom, psychiatrickými ochoreniami, srdcovocievnymi ochoreniami a podobne, kde by práve naše kúpele, ktoré tu máme, vedeli výrazne pomôcť. Toto je, toto je práve ten najdôležitejší, myslím si, argument, ak sa chceme baviť o kúpeľnej starostlivosti, ako tú kúpeľnú starostlivosť naozaj robiť a ako k tomu pristúpiť tak, aby to malo význam.
Čiže toto je, kolegovia zo SNS, aj na vás, či to myslíte naozaj vážne a chcete priniesť teda reálne riešenie alebo či to myslíte len populisticky a chcete viac-menej využiť to, že ľudia už na tie wellnessy chodia. Získajú akurát zľavu tí, ktorí tam už chodia. Myslím si, že nejaký nárast veľký to nebude mať, respektíve bude to pre ľudí, ktorí si chcú zrelaxovať, ale práve tá skupina, ktorá je na to najviac odkázaná, a to sú ľudia, ktorí potrebujú túto dlhodobú kúpeľnú starostlivosť, tí sa k tomu nedopracujú. Takže keby sme si mohli pozrieť štatistiku, ako sa vyvíjali lôžka tak vidíme, že tie lôžka klesli. Dokonca vidíme, že to je práve to, že tie kúpele si museli prejsť tie svoje problémy, dnes už sú zastabilizované a majú pomerne veľký počet aj týchto wellness pobytov, lebo museli to nejako prežiť, keď zistili, že im zdravotná poisťovňa nevychádza v ústrety, že ich nerozpoznáva ako dôležitý nástroj, ako dôležitý nástroj zdravotnej starostlivosti, tak museli hľadať inú cestu, aby sa uživili. A dneska vidíme, že ten podiel je približne rovnaký tých samoplatcov verzus kúpeľné liečby, ale to je silný argument práve proti tomu, že dneska neuznávajú alebo zdravotná poisťovne nepristupuje k týmto pacientom ako, alebo k týmto diagnózam ako niečo, kde kúpeľná liečba môže výrazne pomôcť.
Takže ja by som na margo toho povedal a zopakujem, že toto nie je cesta nejakými 9-eurovými zľavami zalepiť oči, ale naozaj cesta je diskutovať s tým, čo kúpele potrebujú, ako vlastne preniesť to do systému zdravotnej starostlivosti a ako investovať práve možno tieto peniaze na zdravotnú starostlivosť pre ľudí, ktorí to reálne potrebujú.
Druhý zaujímavý bod, ktorý ma veľmi zaujal v tejto novele alebo teda v tomto návrhu, je, že sa skracujú odpisy na rekonštrukciu kúpeľnej starostlivosti. Čo si môžme povedať, dobrý nápad, však teda chceme im pomôcť, tak poďme im skrátiť odpisy. Vieme, že pred pár rokmi sa odpisy na nehnuteľný majetok alebo na nehnuteľnosti zvyšovali z 20 na 40 rokov, čo teda bola okolo toho dosť rozsiahla debata, a teraz vlastne chceme vyjsť v ústrety, neviem, či sa vám podarilo, pán kolega, pozrieť, nechcem zavádzať, mne sa zdá, že som sa dopátral v tom návrhu, že práve pri týchto investíciách to bude skrátené na šesť rokov, zo štyridsať na šesť rokov, čo je výrazne, výrazné zvýhodnenie týchto kúpeľníckych zariadení. Čo na jednej strane si môžme povedať okej, však výborný nápad. Čo ma prekvapuje, že nikde som to nepočul komunikované, ani pri predstavovaní toho návrhu. A myslím si, že toto je zásadný, zásadný zásah do tejto legislatívy, ak k vybranému subjektu ideme skrátiť odpisy zo 40 na 6 rokov na to, aby mohol nejakým spôsobom obnoviť kúpele, tak určite kúpeľníci sa tomu podľa mňa tešia, na druhej strane všetky ostatné odvetvia si môžu povedať a, tak ľudovo, čo sme my od macochy? Čiže ten veľký nepomer. Myslím si, že toto je diskriminačný prvok, ktorý nie je nijako ani odôvodnený, ani v tej dôvodovej správe, že prečo práve by tu mal byť taký nepomer a prečo práve by to malo byť toto odvetvie a takýmto spôsobom a či teda bude nejaká kontinuita a kedy bude nasledovať ďalšie odvetvie a podobne. Takže toto tiež si myslím, že je veľký problém z hľadiska systémového nastavenia aj fungovania práve takéhoto mechanizmu a aj z hľadiska toho celého návrhu. A opäť to, že sa na jednej strane komunikuje, mne osobne to prišlo veľmi prekvapivé, keď som sa dočítal o týchto odvodoch, že celý čas sa tu hovorí práve marketingovo o tých 9 eurách, 50, dokonca sa nehovorí o 9, hovorí s o 50 eurách, čo ľudia môžu mať pocit dneska majú zľavu 50 euro, ale v skutočnosti je to len 9, čiže tá komunikácia tiež podľa mňa nie je úplne čistá. Alebo teda dokonalá tak ako, alebo úprimná, ako by som to možno tak lepšie nazval. A po druhé, že toto tu úplne v tom zaniká, takže kladiem otázku predkladateľovi, ale vieme, že tá iniciatíva vyšla od kolegov z SNS, tak možno pán spravodajca keby k tomu mohol povedať, že prečo toto zaniklo v tej komunikácii, toto skrátenie odpisov, ktoré je tak výrazné a myslím si, že výraznejšie, výraznejšia podpora sú práve tie odpisy a investície ako nejaké samotné, poukaz. Teda toto by ma zaujímalo, že ako to vzniklo, prečo sa to nekomunikovalo. A to je asi všetko, čo som k tomu chcel povedať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Heger, to vystúpenie naozaj bolo obšírne, len chcel by som teda upozorniť, že sa bavíme o zákone o dani z príjmov. Vy ste naozaj v tom vašom vystúpení pospomínali všetko možné, ste sa odvolali na všetky možné rôzne zákony, ale naozaj ste sa nezamerali na to, čo chceme naozaj zmeniť v zákone o dani z príjmov.
Slovenskej národnej strane naozaj záleží na tom, aby sme zreformovali kúpeľníctvo a ako sám dobre viete kúpeľníctvo neni zadefinované len v jednom zákone, ale naozaj je to prierez všetkými možnými zákonmi. Podarilo sa nám v spolupráci s ministerstvom financií zakomponovať do tohto zákona nejaké tie úľavy pre to kúpeľníctvo ako také, ale naozaj tá celková koncepcia to je krok za krokom, jednoducho naozaj v každom jednom zákone, ktorý sa dotýka kúpeľníctva, treba urobiť zmeny k tomu, aby naozaj došlo k naštartovaniu toho kúpeľníctva, lebo sám ste spomenuli, že naozaj je to klenot Slovenska a naozaj tento klenot je nevyužitý. Máme strašne veľa kúpeľných domov, ktoré, žiaľbohu, chátrajú a nejakým spôsobom naozaj treba im pomôcť.
Preto to, čo ste spomínali tam v tom, v drvivej väčšine vášho vystúpenia sa netýkalo konkrétne tohto zákona a ja by som naozaj rád od vás počul, či tieto opatrenia, ktoré sú zahrnuté v tomto konkrétnom zákone, a tie zmeny ktoré sa týkajú zákona o dani z príjmov, či sú dobré alebo nie, a keď nie sú dobré, čo by ste vy navrhovali, aby sa zmenilo v zákone o dani z príjmov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela opýtať a reagovať na pána poslanca v tom, že, pán poslanec, vy ste spomínali, že nevzťahuje sa odpočet z nezdaniteľnej časti základu dane 50 % v prípade, keď je to dlhodobá hospitalizácia. Zdravotné poisťovne schvaľujú kúpeľnú starostlivosť minimálne 21 dní alebo 28 dní, aj v zákone je to napísané. Takže sa to nevzťahuje len na trojdňové víkendové pobyty v mojom čítaní.
Čo sa týka potom toho percenta, že neuznávajú v zdravotnej poisťovni, ja mám skúsenosť z inej zdravotnej poisťovni, kde som aj pracovala. V zdravotnej poisťovni, v Dôvere sú to 4 %, keď revízni lekári neschválili kúpeľný pobyt pre poistenca, a nikdy to nebolo o tom, že medicínsky ten lekár vie lepšie, ale vždy boli nejaké formálne problémy, ktoré sa odstránili, a tá kúpeľná starostlivosť bola schválená.
A ešte by som dodala, že vy hovoríte o tom, že kúpeľná starostlivosť v rámci prevencie, no na to ale neexistujú žiadne medicínske argumenty, že prečo by sme pomohli našim pacientom, keby sme im preventívne a na čo, na aké diagnózy, ani vo svete sa to nedeje. Ako kúpeľná starostlivosť je starostlivosť cielená na odstránenie nejakej choroby, nejakej diagnózy, ale preventívne to teda nie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja sa už budem opakovať, ale musím to spomenúť, aj v minulom volebnom období, viac-menej rozvíjajme to, v čom sme svetoví. A svetoví sme aj v počte tých liečivých a minerálnych vôd na našom území, ktoré tu máme. A viete, koľko bolo kúpeľov za čias Márie Terézie? A myslím si, že Mária Terézia nebola nejaký, no nechcem povedať čo, ale bola uznávanou štátničkou a vládkyňou v Európe, a za jej éry na Slovensku bolo 125 kúpeľov. Koľko ich máme teraz? Dvadsaťsedem? Tridsať? Sa pýtam, kde je tá stovka? Jak je to možné, že sme dovolili takto upadnúť?! A ja by som bol radšej, keby sa vôbec nebolo privatizovalo, lebo keď si spomeniem za mojich mladých čias, keď sme tiež chodili do nejakých tých kúpeľov, a teraz som bol v Brusne konkrétne s mojou nohou a videl som tie tri pavilóny, ktoré sú o ničom, ostala iba Poľana, ktorá sa v 83. na novo rekonštruovala po 90. roku a prestavala, a nedostavaný vôbec tam areál toho veľkého bazéna. No ďakujem pekne. A dlhov do bludu, že nevedia, ako z toho vyjsť! Tak sa pýtam, čo vlastne my tam chceme robiť? Áno, treba to nejako systémovo nastaviť, ja hovorím, nech je to aj štátny priemysel, mne je to jedno, nastavme tie kritériá, aby sme toto mohli ponúkať svetu. Tam chodia z Dubaja, tam chodia z Kuvajtu, z Ománu a z kade-tade a chodia sa k nám liečiť.
Takže, vážení, nad tým by sme sa mali zamyslieť globálne aj historicky možno, aby sme našim ďalším generáciám nechali minimálne v lepšom stave tie kúpele, ako sme po tej privatizácii s nimi naložili. Lebo keď chodím po tom Slovensku, a musím povedať, že nerád chodím po tých hlavných cestách, chodím aj po tých bočných cestách, kadejakých, tak nachádzam aj tie malé obce, ktoré mali kúpele, kde majú už len desať vaň, kde sa kúpali v týchto vaniach, a pomáha to ľuďom, takže oživme to. Apelujem na vaše svedomie, páni poslanci a poslankyne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, teda budem reagovať priamo na vás ako prvého a potom na pani Sárközy.
K dani z príjmov, áno, je to zákon o dani z príjmov, ale teda ja som nepočul nejakú celkovú koncepciu, počul som len toto ako vaše riešenie a nikde ste ho nekomunikovali, za to ste s veľkou pompou komunikovali práve to riešenie o týchto 9 eurách, ktoré teda je pod zákonom o dani z príjmov. Áno, vyjadril som sa veľmi konkrétne, že toto je populistický návrh, ktorý, nijako to nerieši samotnú pomoc, vyjadril som sa aj o tom, čo si myslím o tých odpisoch veľmi konkrétne. Keď sa chcete baviť o tom, ktoré chátrajú, tak si poďme pozrieť, možno jednotlivé finančne výkazy jednotlivých kúpeľov aké dosahujú tržby, zisky a tak ďalej, ja som si to pozeral. Môžeme si k tomu teraz sadnúť a uvidíte, či chátrajú, alebo nechátrajú, alebo či reálne fungujú a čo s nimi chceme robiť. Lebo ja rozumiem tomu, že poďme to rozvinúť, toto odvetvie, ale teraz baviť sa o tom, že by chátrali, to zase tiež možno neni úplne správna rétorika.
Pani kolegyňa, na vás. Áno, koľko pacientov by som sa opýtal, že má poisťovňa Dôvera v porovnaní so všeobecnou zdravotnou, kde to percento je teda podstatne vyššie. Áno, aj na 21-dňovú to môžte uplatniť, ale ja sa, som mal, hovorili ste ešte o tej prevencií. No teda pardon, ja som možno použil zlé slovo "prevencia", samozrejme nebudeme posielať do kúpeľov zdravých ľudí. To je úplne logické, ja som hovoril o počte chorôb, ktorými dneska ľudia na Slovensku trpia, a je to 38 % populácie trpí ochoreniami pohybového aparátu, 12 % populácie trpí na srdcovocievne ochorenie, ale z tých 38 % iba 5 % týchto pacientov je liečených v kúpeľoch. Z 12 % na srdcovocievne iba 2 % týchto pacientov je liečených v kúpeľoch, 7,1 % populácie trpí na respiračné ochorenie dýchacích ciest a iba 2 % týchto pacientov je liečených v kúpeľoch. Toto sú práve tie rozdiely, ktoré sú predmetom kúpeľnej starostlivosti, ktoré by výrazne ušetrili na liekoch a na budúcej starostlivosti. To je to, čo som mal na mysli. A ospravedlňujem sa, ak som to správne nevysvetlil.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pre mňa je to tiež najväčší, najväčší, ďaleko najväčší problém, tento bod, zo všetkých bodov, s ktorými prichádza pán minister a podpredseda vlády dnes alebo na túto schôdzu. Odkláňame sa od systému jednoduchej dane, tým pádom s nižšou sadzbou k daňovému systému s viacerými a viacerými a viacerými výnimkami. Čiže štát akoby vedel, že človek, ktorý prevádzkuje kúpele, by mal v čistom zarobiť viac než farmár. Alebo človek, ktorý predáva topánky s dizajnom, by mal zarobiť v čistom viac než programátor. Vlastne programátor nie, ten tiež už bude môcť zarobiť viac na základe výnimky, ale než inštalatér. Toto štát čoraz viac hovorí, že vie. S týmto mám strategický problém pri tomto zákone.
A teraz ku kúpeľom. Všeličo sa hovorí, prečo má byť tá podpora kúpeľov. Programové vyhlásenie ale v súvislosti s podporou kúpeľov najviac hovorí o znížení regionálnych rozdielov. Tak sme sa teda pozreli na zoznam 22 kúpeľných miest, či sú tieto mestá naozaj v okresoch, ktoré zákon považuje za menej rozvinuté. A zistili sme, že odkedy tento zákon platí, iba jedny kúpele, a to Číž, sa dostali do okresu, ktorý je menej rozvinutý. Čiže podporou kúpeľov rozdiely medzi regiónmi neznížime, ale zvýšime v rozpore s tým, čo chce programové vyhlásenie vlády dosiahnuť podporou kúpeľov.
Ale uznávam, že existuje aj iná štatistika, a to je priemerná miera nezamestnanosti. Pozreli sme sa na okresy, kde je týchto 22 kúpeľov. Tam bola v júni priemerná miera nezamestnanosti 7 %, kým priemer je na Slovensku 6,9 percenta. Takmer to isté. Cesta k znižovaniu regionálnych rozdielov tadiaľto nevedie, aj keby teda sme nemali, neuznávali výhodu menšieho počtu výnimiek z dane z príjmu.
O ďalšom dôvode dobre hovoril Edo Heger, a to je, to sú tie dopady na zdravie. Myslím si, že ak by mali posudzovať liečbu odborníci zo štátnej správy, čo je teda legitímne, tak skôr potom z ministerstva zdravotníctva než z ministerstva financií, ktorí z ministerstva zdravotníctva tomu rozumejú lepšie, čo podporiť a čo nie. Tiež by bolo pre mňa, je pre mňa čudné, že práve kúpele treba podporiť, pretože kúpele neposkytujú len zdravotnú starostlivosť, ale množstvo iných aktivít, na ktoré by sa tiež táto výnimka vzťahovala.
Tretí taký dôvod, ktorý sa v súvislosti s podporou kúpeľov sa uvádza, je podpora cestovného ruchu. No tak bolo by dobré vydokladovať, nejakou analýzou doložiť, že naozaj takáto podpora vedie k rozvoju cestovného ruchu. Ja som si pozeral nejaké štúdie. Našiel som iba OECD, je to Tourism Trends and Policies z 2016. a tam sa píše, že čisté efekty zmeny podpory, poklesu podpory turizmu sú nejasné. Nejasné. No tak minimálne je legitímne, ak my, alebo ja žiadam predkladateľa, aby zdôvodnil, keď už teda má dôjsť k výpadku z verejných financií, aby zdôvodnil, prečo si myslí, že sa to Slovensku oplatí takýto výpadok verejných financií. Môžete zdôvodňovať emocionálne, ale to bude pre iných prijímateľov. Ja by som uvítal racionálne zdôvodnenie. Teda cez fakty a ich analýzy. Hoci nechcem podceňovať ani tie emocionálne zdôvodnenia.
Ďalej ešte musím uviesť, že sa zavádza úplne nová sadzba dane, ale k daňovému bonusu na hypotéky. Tam si myslím, že, bude o tom hovoriť Miro Beblavý, a určite veľmi dobre. Mne sa zdá ten posun pozitívny smerom k modernejšiemu systému.
Podobné výhrady, ktoré som mal k tomu zavedeniu nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo, mám aj k tomu samostatnému odpisovaniu technického zhodnotenia v prípade budov kúpeľov. A ešte sa vrátim k tej histórii odpisovania u nás, k superodpočtu na výskum. Keď sa zavádzala, tak nám prešiel pozmeňujúci návrh s Mirom Beblavým, aby sa tie projekty, na ktoré sa bude vzťahovať superodpočet na výskum, aby sa zverejňovali. Minister financií podporil takýto pozmeňujúci, takže prešiel. Ja si myslím, že to zdisciplinovalo tých, ktorí tie projekty predkladajú, a možno aj tých, ktorí dávajú tie výnimky. Prečítam z jedného z tých projektov, ktorý bol zverejnený na základe aj toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý má byť výskumný. "Projekt je primárne zameraný na analýzu regionálneho trhu, v ktorom už má naša spoločnosť pôsobnosť, na analýzu regionálneho trhu, expresnejšie získavanie spätnej väzby po dosadení nového produktu na tento trh a teda reálne vykalkulovanie návratnosti investícií vynaložených na technologické, marketingové a personálne zdroje." Mne to nepripadá ako výskum. Bol by som teda opatrný pri rozširovaní toho superodpočtu na výskum aj na základe takýchto informácií. A to sa, samozrejme, týka, a ja už som spomínal tie patenty a počítačové programy, hovorím, znamená to, že vláda ako keby vedela, že ten, čo predáva program alebo topánky s vlastným dizajnom by mal zarobiť v čistom viac než ten, čo opravuje vodovody napríklad.
Mám pocit, že do druhého čítania by sa dali urobiť nejaké pozmeňujúce návrhy. Teda taký ozaj vypalovák najväčší by bol vrátiť tie odpisy pred časy, kde došlo k zmene urobenej vládou na čele s Robertom Ficom. To ale nepredpokladám, že sa stane. Ale možnože pozmeňovák analogicky tomu, ktorý nám prešiel pri tej superodpočítateľnej položke a ktorý by sa týkal tých rôznych výsledkov výskumu, že taký by mal šancu na realizáciu.
Ešte chcem uviesť, že nielen nám, počuli ste poslanca Hegera, aj mňa, na úvod, že s týmto návrhom máme problémy. Ale nezdá sa to len nám. Keď som si to dobre poznačil, tak v MPK bolo 206 zásadných pripomienok, 160 z toho neakceptovaných. Nebýva zvykom taký vysoký počet zásadných pripomienok a ešte neakceptovaných.
Záver je ten teda, že komplikuje sa systém, zvyšujú sa tzv. transakčné náklady, často sa zamieňajú za transformačné, ktoré sú spojené s výmenou systémov. Transakčné sú tie, ktoré platíme za používanie systému. A je to to, čo naozaj vláda má v rukách, čo keby znižovala, tak rýchlejšie rastie hrubý domáci produkt. Ľudovejšie sa to nazýva byrokracia alebo administratíva. Pripomínam to aj preto, že minulú soboru uplynuli štyri roky od smrti nositeľa Nobelovej ceny Ronalda Coase´a, ktorý rozvinul teóriu transakčných nákladov.
Ďakujem pekne za pozornosť.