19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi ministrovi za jeho slová o tom, že je potrebné začať v blízkej dobe diskutovať nielen o tom, čo dnes živíme mestá a obce, ale aj o tom, čo živí naše kraje, a to je práve otázka dane z príjmu fyzických osôb. Ja sa tiež prikláňam k tej myšlienke, ktorú prezentoval, a teda že by to mal byť daňový mix a nielen teda jedna konkrétna daň. A ja si myslím, že práve po voľbách, ktoré nás čakajú v novembri tohto roku, je najvyšší čas začať diskutovať komplexnejšie o reforme verejnej správy na Slovensku ako takej, vrátane spôsobu fiškálnej decentralizácie.
Takže som rád, že pán minister s touto myšlienkou prišiel a veľmi rád mu ju opäť v decembri na schôdzi pripomeniem. Ďakujem.

Reagujem na pána ministra, ktorého tu momentálne nevidím v sále, ale mali sme prerušenú rozpravu. Tak chcel by som reagovať na tú časť, kde hovoril o tom, že vláda Ivety Radičovej, obracal sa na pána bývalého ministra Mihála, zmenila vzorec, ktorý dosť zhoršil finančné postavenie samospráv. No, áno, bolo to tak, ale zasa si povedzme, aj prečo to tak bolo. Bolo to v situácii, keď bol štát v kríze a keď bolo potrebné urobiť opatrenia na zaplátanie sekery, ktorú tu zanechala prvá Ficova vláda. Tá sekera bola teda poriadna. A bolo to myslené a bolo to aj urobené ako dočasné opatrenie.
Nemôžem súhlasiť s tou filozofiou, že na jednej strane samosprávam z jedného vrecka vytiahneme a potom budeme mať viac peňazí, aby sme im dávali do druhého vrecka. Je predsa dôležité, aby samospráva mala finančné prostriedky na výkon svojich originálnych kompetencií. Nie, aby sme zvyšovali závislosť samospráv od štátu prostredníctvom nejako selektívne rozdeľovaných dotácií. Hovorí o tom aj Európska charta miestnej samosprávy, že miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí, čiže prostriedky na ich originálne kompetencie.
Ja som zvyčajne kritický k fungovaniu samosprávy. Mám s tým aj vlastné skúsenosti, aj skúsenosti sprostredkované od iných ľudí, ktorí sa potýkajú so samosprávami, ale napriek tomu si myslím, že, a nieže si myslím, je to tak, že samosprávy hospodária lepšie ako štát.

Ďakujem pekne. Reagujem na ministra financií, ktorý momentálne nie je v sále. A na jednej strane som rád, že pán minister vystúpil v rozprave a reagoval na vystupujúcich v rozprave, ale musím povedať, že na moju otázku neodpovedal. A preto považujem za škandalózne, keď minister nezodpovedá otázku, ktorá je tak závažná, že či mieni daňovo zvýhodniť všetky eurofondy, ktoré boli rozdané netransparentne u ministra Plavčana na vedu a výskum, lebo peniaze investované do výskumu týmto zákonom budú daňovo zvýhodnené.
Pokiaľ to tak má byť, ja som očakával, že pán minister na túto otázku odpovie, či to tak je. Alebo ja som niečo nenašiel. Ale vzhľadom k tomu, že sa tejto odpovedi vyhol, tak predpokladám, že ten, ktorý mlčí, ten svedčí. Je to tak. Ale potom je to dvojnásobný škandál s eurofondami na vedu a výskum. Plavčan ich netransparentne rozdelí a Ficova strana, Kažimír im dá ešte aj daňovú úľavu. Je to nehoráznosť, nehnevajte sa.

Ďakujem pekne. Ja by som v krátkosti reagoval na to, čo pán minister uviedol ohľadom zvýšenia počtu nájomných bytov. Naozaj aj ja to vnímam ako veľký problém. Tým skôr, že vieme, že v rozvinutých krajinách je oveľa väčší počet nájomných bytov a že aj ľudia majetní bývajú v nájomných bytoch a že ten rozdiel medzi vlastníctvom bytov a nájomných bytov nie je až taký veľký.
A teraz si poďme povedať, že prečo je to tak. Ja si myslím, že jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia nechcú bývať v nájomných bytoch, to znamená, že nevytvára sa tu trh nájomných bytov, je ten, že Slovensko nie je právny štát. Nájomný byt totižto sa užíva na základe len zmluvného vzťahu. A keďže na Slovensku nie je riadna ochrana práv vôbec a ochrana práv zo zmluvy už vôbec žiadna, tak preto ľudia prirodzene sa boja vstupovať do tak závažného vzťahu, ako je vlastné bývanie len na základe nejakej zmluvy, kde nemajú garantované nič v podstate v tom, ako u nás právny štát funguje. A toto je, ak chceme zvýšiť počet nájomných bytov, toto je niečo, na čom musíme zapracovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. V tomto návrhu zákona v zásade implementujeme Smernicu Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorého cieľom je prispieť k vytvoreniu harmonizovaného trhu elektronických platieb v rámci celej Európskej únie. Pokračovanie harmonizácie je čoraz dôležitejšie najmä v nadväznosti na dynamický nárast objemu využívania elektronických služieb, nárast využívania mobilných platieb, ako aj rozšírenie okruhu platobných služieb a ich nové druhy, v dôsledku čoho sa neustále zvyšuje úroveň digitalizácie v oblasti poskytovania platobných služieb.
Uvedené bude mať za následok posilnenie transparentnosti a možnosti rýchlejšieho prijímania inovácií v oblasti platobných služieb, čo by malo prispieť k účinnému a efektívnemu trhu s platbami, a to na strane poskytovateľov a používateľov. Bez preháňania hovoríme o technologickej revolúcii v spravovaní účtov našich občanov prostredníctvom rôznych mobilných aplikácií, ale aj vstupom nových subjektov na trh. Zavedenie týchto nových bezpečnostných opatrení by malo prispieť aj k zmierňovaniu rizík v oblasti bezpečnostných platieb a zabezpečiť nediskriminačné podmienky pre poskytovateľov platobných služieb, vrátane možnosti vstupu nových hráčov na trh týchto služieb za účelom vytvorenia zdravého konkurenčného prostredia.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Opäť ide, pán predseda, v prvom rade o transpozíciu európskej smernice. Predkladaný návrh zákona prináša najmä podrobnejšiu úpravu cezhraničného vykonávania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva na území iných členských štátov Európskej únie. Prináša podrobnejšiu reguláciu sprostredkovania investičných produktov založených na poistení. V neposlednom rade ide aj o reguláciu tzv. krížového predaja, keď sa poistné produkty poskytujú v rámci balíčkov s inými produktami alebo službami. Zavádza novú kategóriu sprostredkovateľa doplnkového poistenia a stanovuje povinnosť poskytovať pred uzavretím poistnej zmluvy harmonizovaný informačný dokument o poistnom produkte s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Nakoľko nová úprava sa vzťahuje aj na finančných agentov a finančných poradcov, ako aj na poisťovne a ich zamestnancov pri priamom predaji poistných produktov, predmetom čl. 2 je novela zákona aj o poisťovníctve.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len krátko k jednému z posledných zákonov z dielne ministerstva financií.
Ja by som, ak to správne chápem, pán minister, tak vlastne, lebo vy ste tu už myslím že na jar avizovali, že sa budete venovať aj teda... (Reakcia predkladateľa.) To nie je ono? Aha, dobre. Tak to sme sa zle pochopili. Lebo som teda nevedel úplne, že či teda je to, čo očakávame, lebo ak by to bolo, tak by to nebolo ono. Takže dobre, dobre, lebo teda to, čo tu je navrhnuté, chápem, že teda je to v súvislosti s tou transpozíciou.
Tak sa len krátko vyjadrím k tomu samotnému vzdelávaniu, lebo myslím si, teda jak ste aj teraz povedali, že to nie je ono, tak toto by nepomohlo tomu, čo trh potrebuje, a to je naozaj zbaviť alebo teda nejakým spôsobom uregulovať to, aby na trhu neboli ľudia, ktorí zneužívajú tento systém a spôsobujú to, že okrádajú ľudí tým, že ich prepoisťujú pravidelne v dvoj-, trojročných intervaloch. Tí ľudia vlastne platia len poplatky. Viem, že tomu sa bude venovať po mne kolega Pčolinský viacej.
Takže ja som len chcel presne poukázať na to, že to, že zavedieme nejaké vzdelanie, tak myslím si, že alebo to, že zvýšime nejakým spôsobom odbornosť, tak to nevyrieši problém: Pretože vieme, že tu neni ani tak problém so vzdelaním, ale skôr s charakterom tých jednotlivých ľudí. A myslím si, že na to samotné vzdelanie alebo odbornosť nepomôže, pretože oni mnohokrát sú vzdelaní a vedia v tom chodiť a práve zneužívajú to, že v tom vedia chodiť. Takže to len na margo toho. Skôr to riešenie a v čom ja tak vidím alebo keď som sa aj bavil s ľuďmi z tohto sektoru, tak by stálo za to možno vytvoriť nejaký blacklist pre ľudí, ktorí poškodzujú túto profesiu a pravidelne prepoisťujú.
Viem teda, že v Českej republike to tak funguje, že je nejaký register ľudí a vyhodnocujú teda tých samotných poisťovateľov, ktorí takéto praktiky majú, a automaticky ich zaraďujú na blacklist, ktorý je dostupný, a potom vlastne dokáže takto chrániť ten trh.
Ešte jednu vec teda, čo som dostal ako taký podnet, je, že ten európsky dohľadný orgán, tá ESMA, ktorá vlastne, tá smernica, keď bola transformovaná, tak ona uvádza v anglickom pojme slovo "staff", čo by dalo sa použiť ako zamestnanci, ale myslím si, že toto slovo má širší pojem, a je to ako personál. A v takom prípade tým, že je to preložené u nás ako zamestnanci, tak to spôsobuje to, že ľudia, ktorí môžu prísť na trh, potrebujú mať teda ročnú prax a až potom môžu vstupovať na trh. Čiže tu je otázka, že či to bol zámer, že teda všetci noví takíto, keď tak poviem, sprostredkovatelia poistenia budú musieť na základe transformovania tejto smernice automaticky si tú prax urobiť ako zamestnanci a až po roku môžu vstúpiť na trh. Že či to bol zámer alebo či to bolo skôr nedopatrenie? Lebo je tu dosť veľký zásah na trh. Teraz vlastne, keď splní, ako ruší sa tam ten základný prvok, respektíve tá základný stupeň toho školenia, čo je fajn, že teda prichádza ten, ten stredný je taký, že až keď má skúšku môže vlastne vykonávať to sprostredkovanie. Ale týmto zásahom, ak by to bol len zamestnanec, by sa to vzťahovalo na zamestnancov, by znamenalo, že musel by rok absolvovať či už v banke alebo v nejakej poisťovni, až potom by mohol sa stať sprostredkovateľom. Tak nevedel som, že či to je zámer, lebo tá samotná ESMA, podľa toho, jak mám informácie, tak nesleduje tento zámer toho, že by to mali byť niekde zamestnaní, ale že je tam teda ten prvok. Takže to len možno taká otázočka k tomu.
Ďakujem za vysvetlenie.

Ďakujem. Ja by som len chcel na ozrejmenie. Tú prax, ktorú vyžaduje Národná banka na tie jednotlivé stupne získania certifikátu, ten vyšší a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti, kde sa vyžaduje už tá prax, že jednoročná, trojročná a tak ďalej, tak to sú licencie, ktoré získavajú najmä firmy. To znamená, maklérske firmy alebo sprostredkovateľské alebo broker pooly a tak ďalej, a tam sa vyžaduje, aby ten vedúci zamestnanec, vedúci pracovník danej firmy, čiže tá zodpovedná osoba, mal prax v poisťovníctve, bankovníctve alebo v takomto sektore. Ale pri tom základnom a strednom stupni, kde sa nevyžaduje tá prax, tam sa bavíme o tých, v úvodzovkách, poisťovákoch a poradcoch. Čiže ten vyšší a najvyšší, kde sa prax vyžaduje, to sú v drvivej väčšine firmy. Je len veľmi, veľmi málo ľudí na Slovensku, ktorí majú ten vyšší stupeň odbornej spôsobilosti, čiže sami vystupujú kvázi ako nejakí sprostredkovatelia pre všetkých. Ale tých je veľmi málo. Čiže to len na upresnenie. Viac poviem k tomu.