19. schôdza

Ďakujem. Skôr než otvorím rozpravu, chcem pozdraviť deti zo Základnej školy Karola Kuffnera s milou pani riaditeľkou Slávkou Kramárovou. (Potlesk.)
Poprosím, teda otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, je prihlásený pán poslanec Karol Galek.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážené dámy, vážení páni, pekný deň prajem. Máme po roku opäť na stole zákon o e-Governmente, resp. jeho ďalšiu novelu a to je správne. Ja si myslím, že naozaj tento zákon je jedným z tých zákonov, ktorý je živý, ktorý je nový, e-Government, informácia spoločnosti, to je niečo, čo sa naozaj neustále mení, a práve tou praxou sa prinášajú mnohé zistenia, ktoré sa dajú ešte vylepšiť.
Tento samotný zákon bol prerokovávaný veľmi intenzívne a veľmi dlho odbornou verejnosťou, koniec koncov pán Pellegrini mal na úrade k tomu zriadené pracovné skupiny, ktoré pracovali veľmi efektívne. Mali sme tu medzirezortné pripomienkové konanie, mali sme tu rozporové konanie. Takisto v auguste k tomuto zákonu zasadala Komisia pre technologický rozvoj a inovácie, kde boli už predstavené aj niektoré z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa následne dostali v rámci výboru do toho konečného znenia. A napriek tomu sa tam dostal jeden bod, ktorý nebol predmetom zo žiadnych týchto rokovaní.
Z tohto dôvodu by som si dovolil podať procedurálny návrh práve k tlači 564, kedy navrhujem zo spoločnej správy vyňať bod č. 5 na osobitné hlasovanie, a následne aj zdôvodním prečo. Môžem vám odovzdať? (Rečník odovzdal procedurálny návrh predsedajúcemu.) Takže tento, tento bod sa týka autentifikačných certifikátov. Aby ste teda všetci vedeli, o čom konkrétne aj tento bod pojednáva, v registri autentifikačných certifikátov sa vedie zoznam autentifikačných certifikátov, ktoré sa používajú na účely podľa § 22aa, ako udáva o tom, že autentifikačný certifikát podľa § 22aa bol zrušený. Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu zapíše do registra autentifikačných certifikátov autentifikačný certifikát na žiadosť toho, komu bol vydaný. Toto znenie ďalej pokračuje, myslím, že máte ho všetci pred sebou, nebudem v tom pokračovať, iba som chcel demonštrovať, že naozaj tento zákon aj tieto všetky zmeny sú veľmi, veľmi odborné. Opýtam sa, kto z vás má predstavu o tom, čo to ten autentifikačný certifikát vlastne je. Neočakával som ani, že sa niekto prihlási, pán Pellegrini určite vie, čo to ten autentifikačný certifikát je. V zásade veľmi krátko vysvetlím.
Dneska sú aktívne elektronické schránky pre všetky právnické osoby. Možnosť prihlásenia sa do tejto schránky máte buď cez občiansky preukaz s čipom, potom je tam alternatívny autentifikátor, to je v podstate taká náhrada tohto občianskeho preukazu, alebo je to práve tento autentifikačný certifikát. Využívajú to napríklad ľudia, ak nie sú občanmi Slovenskej republiky alebo podnikajú na Slovensku. Tento bol vydaný tým spôsobom, doteraz vydávaný tým spôsobom, že stačilo vyplniť žiadosť, poslať NASES-u a tento bol vám alebo vami poverenej osobe vydaný. Na základe tohto autentifikačného certifikátu ste mohli následne pristupovať alebo vami poverená osoba práve do tej schránky.
No a teraz sa mal tento certifikát podľa tejto zmeny žiadať už iba výlučne elektronicky. No ale tieto certifikáty boli určené práve pre tie subjekty, ktoré nemajú možnosť pristupovať elektronicky, to znamená, nemajú napríklad ten elektronický občiansky preukaz, nemajú zaručený elektronický podpis, no a dneska sa majú hlásiť do tej schránky a podpisovať práve nejakým elektronickým podpisom.
V tejto, v tejto časti, v tomto bode 5 sú aj iné pochybné zmeny. Alebo z môjho pohľadu je tam konštrukcia zverejňovania zoznamu platného do 24 hodín, potom je tam povinnosť v ňom robiť okamžité zmeny alebo označovanie zrušenia certifikátu mimo toho, čo je uvedené v registri.
Keď sa bavíme o tomto zákone, to, čo som povedal na začiatku, toto je odborná téma, je to veľmi odborný zákon. Schvaľujeme ho my politici, ale mali by sme sa spoľahnúť práve na tú odbornú verejnosť, ktorá k tomuto, ktorá tento zákon veľmi dlho riešila a naďalej sa k nemu vyjadruje. Spomínal som tie pracovné skupiny, NPK, iné odborné diskusie.
Tiež treba povedať, že v rámci tej predošlej diskusie práve tie autentifikačné certifikáty neboli diskutované. To znamená, neboli predmetom nejakých tých komisií, neboli predmetom tej pracovnej skupiny a dneska sa tam zavádzajú veľmi detailné a technické zmeny. Tam nejde o žiadne politické alebo strategické rozhodnutia, naozaj ide o technikálie, s ktorými by mali byť uzrozumení všetci, ktorí práve tieto prístupy a tie autentifikačné certifikáty využívajú. No ale dneska sme sa dočkali práve toho, že tá zmena sa do tejto novely dostala na poslednú chvíľu.
O tejto autentifikácii alebo autentifikačných certifikátoch má ale pojednávať ďalšia novela, ktorá už je avizovaná. Bavili sme sa o tom aj práve na tej Komisii pre technologický rozvoj a inovácie a opäť opakujem, je to v poriadku, pretože naozaj tento zákon vychádza z tej praxe, z aplikačnej praxe, z toho, ako momentálne tá informácia a ten zákon fungujú. Preto práve pri tomto bode č. 5, ktorý som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, mi nedáva nejaký veľký zmysel, prečo by sme mali o ňom hovoriť, keď v ďalšej novele bude veľmi detailne riešený.
Na nezmyselnosť tohto pozmeňujúceho návrhu, upozornili na to napríklad aj Slovensko.Digital na svojej komunikačnej platforme a práve, práve oni, ako aj ďalšie subjekty mali rôzne návrhy na zmenu práve v tejto oblasti, ale bolo im v rámci rozporového konania na úrade podpredsedu vlády povedané, že v tomto, v tejto novele sa to riešiť nebude, a nakoniec predsa, predsa len sa to bude.
Z tohto vyplýva, že tieto zmeny nie sú určite dneska prioritné, nie sú nevyhnutné, tie autentifikačné certifikáty sa dneska vydávajú, fungujú, ako fungujú, a dodneska napríklad ani samotnému NASES-u toto žiadnym spôsobom neprekážalo. Preto podľa mňa dneska nie je dôvod na to, aby sme v strese riešili práve túto oblasť, no a preto, ak to bude vyňaté na ten osobitný, na to osobitné hlasovanie, tak budem odporúčať neschváliť tento bod.
A opäť opakujem jednu, jedinú vec, tu nejde vôbec o politiku, toto je čisto čiste odborný zákon, odborná, odborná záležitosť, čiže necháme to naozaj na tú odbornú komunitu, aby si to vydiskutovala aj práve na tej úrovni toho úradu, ktorému šéfuje pán Pellegrini. Takže toľko, toľko k tomuto návrhu na vyňatie na to osobitné hlasovanie.
Ja tu mám potom ešte také dva body. Dostal som od viacerých podnikateľov podnety, ktoré sa týkajú toho, že majú aktivovanú dneska elektronickú schránku a napriek tomu im napríklad Daňový úrad alebo Štatistický úrad pošle nejakú výzvu poštou. Samotného mňa to prekvapilo, prečo to takto funguje, ale v tejto novele zákona sa zavádzajú dve podľa mňa veľmi potrebné veci. Jednou z nich je tá možnosť kontroly toho, ako fungujú a ako pristupujú k zákonu o e-Governmente tieto osoby, tých, ktorých sa to týka, ktoré sú štátne, no a potom je tam tá možnosť tých sankcií. Čiže ja by som sa ale chcel v tejto súvislosti opýtať, ako majú pristupovať títo ľudia alebo tieto firmy k tomu, keď dostanú niečo poštou. Znamená to, že to nemajú prebrať alebo to majú ignorovať? Čiže toto je možno taká otázka z takej tej aplikačnej praxe.
A druhá, tá sa týka elektronického podpisu. Toto dneska v tej novele sa nerieši, ale predpokladám, že v tej ďalšej sa už bude. Dneska máme viacero štandardov nastavených, elektronické podpisy sú, bohužiaľ, nie unifikované, a preto sa často stane, že súd si nedokáže prečítať nejaké podanie od advokáta a rovnako niektorí advokáti si nedokážu prečítať alebo otvoriť to, čo im príde zo súdu. Čiže otázka, či sa bude aj tá ďalšia novela práve tejto oblasti venovať.
Takže ďakujem veľmi pekne a ešte raz prosím o nezahlasovania za ten bod, ktorý som navrhol na vyňatie na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kresák. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy a páni, ja, samozrejme, naprosto musím súhlasiť s tým, čo povedal môj predrečník, že prerokúvame návrh zákona, alebo teda novely zákona, ktorý je pomerne veľmi komplikovaný technicky, a možno aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa prihlásil do rozpravy.
Hlavným dôvodom totižto môjho prihlásenia je tiež predloženie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v mene skupiny poslancov. Chcem iba objasniť hneď teraz, že predložený pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh je návrhom, ktorý vlastne sa rodil aj na základe diskusie medzi samotným predkladateľom, teda medzi pánom podpredsedom vlády, medzi ministerstvom spravodlivosti a, samozrejme, medzi poslancami, a on vlastne tento predložený pozmeňujúci návrh, ktorý, predpokladám, že máte k dispozícii, pretože bol zverejnený na portáli, ako sa patrí, jeho hlavnou ambíciou je vlastne prispieť, samozrejme, k zjednodušenej alebo k jednoduchšej komunikácii v rámci tohto pomerne komplikovaného a zložitého systému.
Ak by som to mal veľmi zjednodušiť, predtým ako prednesiem samotný text pozmeňujúceho návrhu, rád by som iba konštatoval, že vlastne on má také tri ambície.
1. On sa snaží zjednodušiť iné doručovanie než do elektronickej schránky pre ústredné orgány štátnej správy v situácii, keď je to účelnejšie a potrebné, trebárs pri komunikácii napríklad s Národnou bankou Slovenska.
2. Druhým takým cieľom je umožniť komunikáciu medzi jednotlivými ministerstvami, zjednodušiť ju pomocou dohôd, ktoré budú možné uzatvárať.
3. A tým tretím cieľom je tiež napomôcť vlastne identifikácii verejného záujmu pri rozhodovaní stavebných úradov v súvislosti s presieťovávaním a vlastne Slovenskej republiky.
Takže dovoľte, aby som teda formálne vás oboznámil s obsahom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:
24. V § 17 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo, ak nejde o elektronické podanie, aj iným dohodnutým spôsobom. Dohoda podľa druhej vety môže upraviť, kedy je doručenie inak, než do elektronickej schránky, považované za doručenie do vlastných rúk a ústredný orgán štátnej správy je oprávnený uzatvoriť dohodu podľa druhej vety aj v mene ostatných orgánov verejnej moci, vo vzťahu ku ktorým vykonáva ústrednú štátnu správu.“
Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu prečíslujú.
Iba si dovolím upozorniť, že v texte, ktorý som prečítal, som doplnil slovo „vety“, ktorá vypadla v návrhu, ktorý máte k dispozícii. Takže to znenie bude tak, ako som ho prečítal, navrhované. Samozrejme, k odôvodneniu iba veľmi stručne budem konštatovať, že táto úprava má za cieľ vypustenie nadbytočnej požiadavky na doručovanie písomností do elektronickej schránky orgánu verejnej moci, pričom toto doručovanie je zabezpečené prostredníctvom dohody aj iným spôsobom. Potvrdzuje sa prax a odstraňujú sa pochybnosti o tom, že písomnosti doručované prostredníctvom dohody budú považované na základe dohody za doručené do vlastných rúk, pričom je na dohode určenie ďalších podrobností (napr. verifikáciu doručenia). Toľko stručne z odôvodnenia bodu 1.
Teraz bod 2:
„2. V čl. III bod 6 sa poznámka pod čiarou k odkazu 7i) vypúšťa.“
Odôvodnenie: Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na zmeny navrhované v spoločnej správe výborov.
3. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, rímska pätorka teda, ktorý znie:
Čl. V
Zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších zákonov - nebudem teraz čítať všetky tie zákony, pretože je ich pomerne veľa - sa dopĺňa takto:
„§ 38 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
(5) Na účely zabezpečenia efektívnejšieho výkonu jednotlivých činností môžu ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy uzavrieť písomnú dohodu o spolupráci, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah vykonávanej spolupráce.“
Účinok čl. 5 sa navrhuje 1. januára 2018, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
Ostatné novelizačné články sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Z odôvodnenia. Alebo k odôvodneniu: Navrhuje sa touto zmenou umožniť práve ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy využívať kapacity jedného z nich najmä v oblasti informačných technológií, ale aj ďalších rôznych obslužných činností, ktoré sú spoločné pre všetky orgány. Toľko zasa k odôvodneniu k tomuto bodu.
Teraz bod 4:
4. Doterajší text čl. VIII sa označuje ako bod, v texte čl. VIII sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 4, ktoré znejú, teraz citácia bod č. 2.:
2. V § 66 ods. 2 sa na konci vety pripája táto veta:
„Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.“
3. V § 66 sa za ods. 5 vkladajú nové ods. 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä podľa toho, či
a) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením,
b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,
c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia povinností podľa § 41,
d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba. e) sieť je alebo má byť prepojená podľa § 27, alebo
f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej vládou.
(7) Ak ide o verejné siete novej generácie a ich vedenia, ktoré sú umiestnené pod zemským povrchom a ktoré sú alebo majú byť využívané podnikom, ktorý má pridelené frekvencie individuálnym povolením, poskytuje sieť na celom území Slovenskej republiky alebo napĺňa ciele národnej stratégie schválenej vládou a zároveň je prepojený s iným podnikom podľa § 27 a plní povinnosti podľa § 41, úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti, ktoré sa posudzujú na účely ods. 1.“
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 12.
4. V § 66 ods. 10 sa slová „odseku 6“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.
K tomuto, ako som spomínal, v podstate sledujú sa dve veci. Demonštratívny výpočet oblasti okruhov, ktoré je možné na účely zákona identifikovať ako verejný záujem, pričom, samozrejme, je potrebné povedať, že nedochádza k zužovaniu oblasti, a je potrebné tiež potvrdiť, že stavebný úrad v každom konkrétnom prípade musí skúmať, či sa jedná o verejný záujem, alebo nie, čiže toto ustanovenie iba predstavuje určitý návod pre posudzovanie a konanie stavebného úradu.
Toľko stručne z odôvodnenia, nečítal som ho celé, ale myslím, že to tu ani nie je teraz v tomto momente nutné. Toľko teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ďakujem pekne za slovo, skončil som, pán predseda.

Ďakujem pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Vzhľadom na uvedené vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

Ďakujem pekne. Chcem vyjadriť podporu predloženému pozmeňujúcemu návrhu.
Chcem oceniť aj konštruktívny prístup pána poslanca Galeka, aj veľmi odborné rokovanie na komisii, ktorú vedie pri výbore pre hospodársku politiku, a ešte do 17.00 hod. budeme aj s kolegami na úrade diskutovať o tom vyňatom bode 5 zo spoločnej správy a definitívne by sme aj my potom dali vám stanovisko, ako odporúčame o tomto bode hlasovať, pretože áno, chystá sa nová novela, možnože by to bolo lepšie zahrnúť komplexnejšie do tej novely, ktorá je tam, a ustúpili by sme tomuto argumentu odbornej verejnosti, aj keď musím povedať zasa, že odborná verejnosť nesedí len von na uliciach, odborná verejnosť veľmi fundovaná sedí aj na našom úrade, takže my budeme diskutovať s touto odbornou verejnosťou, ktorá u nás pracuje, a o 17.00 hod. by sme potom cez pána spravodajcu poslali nejaký odkaz aj stanovisko nás, ako hlasovať o tomto bode.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca a súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Reakcia z pléna.) K sedemnástej? (Reakcia z pléna.) O 17.00 hod.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pokračujeme o 14.00 hod. riadnou schôdzou.
Prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 648, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 678.
Poprosím teraz pani podpredsedníčku vlády a zároveň ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky pani Luciu Žitňanskú, aby predmetný vládny návrh zákona uviedla, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o návrh zákona, ktorý sme vypracovali na základe programového vyhlásenia vlády, a súčasne je to aj transpozičný zákon, pretože sa ním transponuje do nášho právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.
Dámy a páni, máme za cieľ zlepšovať prístup k spravodlivosti pre snáď najzraniteľnejšiu skupinu ľudí, ktorou obete trestných činov bezpochyby sú. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí garantovať štát, a verím, že schválením predloženého návrhu zákona úroveň tejto ochrany podstatne zvýšime. Návrh zákona o obetiach trestných činov sa snaží komplexne riešiť právnu úpravu práv ochrany a podpory obetí trestných činov, dáva právnu úpravu v tejto citlivej oblasti takpovediac pod jednu strechu. To, čo už funguje, odškodňovanie obetí trestných činov, to korigujeme len na základe toho, čo nám ukázala prax, inak preberáme do tejto komplexnej právnej úpravy, ale keďže ide o komplexnú právnu úpravu, tak ju rozširujeme, katalóg práv rozširujeme o služby, ktoré bude štát obetiam trestných činov poskytovať.
Častokrát počúvame, že páchatelia trestných činov požívajú väčšiu ochranu ako ich obete, a áno, sčasti je to aj odkaz na procesné pravidlá, ktoré musia rešpektovať zásadu prezumpcie neviny, ale sčasti je to aj oprávnená kritika alebo narážka na slabý záujem, ktorý štát k obetiam trestných činov prejavuje, a akoby obeť, ktorá je v ťažkej životnej situácii, si musela poradiť so všetkým sama. Má možno obmedzené práva, ale aj tie práva, ktoré má, možno nepozná alebo ich nevie využiť. Práve preto sa snažíme predložiť komplexnú právnu úpravu pre obete trestných činov, v ktorých v prvom rade, samozrejme, pracujeme s pojmami, ako je obeť trestného činu, ale aj obzvlášť zraniteľná obeť, ktorá má potom trošku rozšírený katalóg práv, a prvé, čo garantujeme obetiam bez ohľadu na to, či ide o obete alebo obzvlášť zraniteľnú obeť, je, samozrejme, právo na informácie, aby či už na polícii, na prokuratúre alebo na súde, v každom prípade tam, kde prichádza prvýkrát opäť do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní, dostáva komplexnú informáciu o tom, aké má práva a akým spôsobom si ich môže uplatniť. Dôraz sa kladie na to, aby tieto informácie boli poskytnuté aj zrozumiteľným spôsobom.
Návrh zákona ďalej zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou, ktorá patrí všetkým obetiam trestných činov, a špecializovanou odbornou pomocou pre obzvlášť zraniteľné obete, ktorými sú napríklad deti, zdravotne postihnutí, starší ľudia a podobne. Medzi práva obete trestných činov má v zmysle návrhu patriť aj právo na právnu pomoc, pokiaľ ide o zastupovanie v konaní, ale potom sú to práva na iný druh, ako je právna na pomoc, či už je to psychologická pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou.
Pomoc obetiam bude zabezpečovaná ad jedna štátnymi orgánmi, predovšetkým orgánmi činnými v trestnom konaní, to je práve to poskytovanie informácií, a hlavne - a to je nóvum - prostredníctvom subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, pričom pôjde o subjekty, predpokladám, prevažne pôsobiace v neziskovom sektore, ktoré prejdú procesom akreditácie, pričom pomoc a služby, ktoré budú poskytovať obetiam, tieto budú financované v rámci dotačnej schémy ministerstva spravodlivosti. Ako som už spomínala, návrh zákona upravuje aj odškodňovanie obetí trestných činov, pričom ide o právnu úpravu, ktorú poznáme aj dnes, ktorá je ale upravená na základe skúseností, ktoré s aplikáciou tejto právnej úpravy máme.
Súčasťou návrhu zákona je aj súvisiaca novelizácia trestných kódexov, návrhom zákona dochádza v trestnom konaní k posilneniu postavenia poškodeného, teda obete trestného činu. Na tento účel sa rozširujú zásady trestného konania, upravujú sa podmienky vedenia, vedenia výsluchu s ohľadom na potreby a situáciu obete, rovnako sa modifikujú podmienky uzatvárania dohody o vine a treste a odvádzanie peňažnej sumy pri inštitúte zmieru, ktoré sú podľa návrhu zákona určené na ochranu a podporu obetí trestných činov. Návrh zákona bol vypracovaný v pracovnej skupine, v ktorej bolo pomerne široké zastúpenie spolupracujúcich rezortov, či už ide o ministerstvo vnútra, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, Generálna prokuratúra, ale aj Koordinačné metodické centrum pre rodovo podmienené násilie, Ligy za ľudské práva a ďalšie zainteresované subjekty. Zákon prešiel štandardným legislatívnym procesom na úrovni vlády.
Dámy a páni, ešte raz si dovolím na záver si zopakovať presvedčenie, že ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí štát garantovať, a preto pevne verím, že tento návrh zákona nájde širokú podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne, pani ministerka, za uvedenie návrhu zákona.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Kresákovi, aby nám predložil spravodajskú informáciu.
Nech sa páči.