19. schôdza

Pán poslanec Podmanický.

Pán poslanec, ďakujem za vecné vystúpenie a vecný tón vášho vystúpenia. Budem polemizovať s dvoma vašimi vyjadreniami. Najskôr ste hovorili o tom, že tu ide o katastrofálne riadenie štátu a preto nemáme peniaze na výstavbu diaľničných a rýchlostných ciest.
Tu si treba, pán poslanec, uvedomiť, že Slovensko za tých dvadsaťpäť rokov prešlo nejakú cestu. Slovensko malo obrovský modernizačný dlh. Veď si spomeňme, v akom stave sme mali obce, mestá, školská infraštruktúra, zdravotná infraštruktúra a množstvo vecí chátralo. Ten obrovský modernizačný dlh sa za tie roky odstraňoval, veď tie finančné prostriedky sa použili na modernizáciu Slovenska, ale v mnohých oblastiach Slovensko naozaj napreduje. Keď si pozriete len ten vývoj, aký za tých dvadsaťpäť rokov v porovnaní s inými štátmi V4 Slovensko dosiahlo. Slovensko aj napriek všetkým tým chybám, aj mnohým veciam, ktoré oprávnene kritizujete, Slovensko je úspešný príbeh a že nemáme všetko urobené, veď to je predsa prirodzený vývoj. Ak Rakúsko alebo Nemecko malo vybudovanú diaľničnú sieť ešte počas druhej svetovej vojny a Slováci budujú tú diaľničnú sieť o sedemdesiat rokov neskôr, to nie je ani moja chyba, ani vaša chyba, ani chyba tých súčasných vlád alebo doterajších vlád, my riešime reálny problém, že postavili sa stovky kilometrov diaľnic, stovky kilometrov diaľnic za tých dvadsaťpäť rokov a rýchlostných ciest, ale stále nie je dobudovaná diaľničná sieť a potrebujeme nájsť finančné prostriedky na to, aby sme mohli v rovnakom tempe s výstavbou diaľnic pokračovať. Hľadáme nejaké únosné riešenia. Ak sa slovenskej ekonomike darí, vieme si za dobrých finančných podmienok požičať na financovanie týchto projektov, ktoré majú významný multiplikačný efekt, ony budú prinášať ďalšie peniaze do štátneho rozpočtu.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja som veľmi vďačný za túto debatu, aj za to, ako sa odvíja, lebo keď si tak pozrieme naozaj od rána, už rokujeme dve hodiny 20 minút a pozrieme sa na tú argumentáciu a kto vlastne argumentuje, tak naozaj nám to tak jasne vyskočilo za tie dve hodiny, že o čo tu vlastne ide, že naozaj tu bojujú župani, že to je vyslovene o politických argumentoch, ktoré mnohé z nich sú aj správne a dobré, že odznievajú, lebo patria na to miesto, ale naozaj sa tu ukázalo, práve tá pointa toho, že toto je o kampani, práve tým, že to hája tí župani. Ja si cením vystúpenie teda predsedu finančného výboru pána Kamenického ako predsa finančníka, ktorý jediný z koalície vystúpil, pána Baláža teda ako spolupredkladateľa som ešte nepočul k tomu vystúpiť a zrejme sa ani nechystá, lebo vidíme, kto je prihlásený. Takže naozaj to tu hája farby páni župani a preto by som chcel tak povedať, najprv som si myslel, že možno sa tu chcete tak vyviniť, že proste viete, že toto nie je dobrý nápad, uvoľňovať teraz dlhovú brzdu práve preto, aby sme zadlžili Slovensko viac, lebo zadlženie je to, čo by bolo následkom. A samotné zadlženie je zlé, keď zvýšime, keď naozaj preženieme tú zadlženosť, tak vlastne zadlžujeme naše deti. To je hazardovanie s budúcnosťou Slovenska, s budúcnosťou našich detí.
Takže ja som si myslel najprv, že možno to tak chcete, akože nás tak potiahnuť do tej viny, keďže vy ste teraz pri vláde a chcete napredovať a míňať, takže nás chcete do toho vreca potiahnuť. Ale zdá sa, že možno to ani nechcete, že naozaj chcete to proste dobojovať do tej kampane, nejakým spôsobom toto ako zapadáva do tej mozaiky, a tým pádom, čo k tomu viac povedať? Ale ja by som teda naozaj zrekapituloval pár vecí, ale išiel trošku vecne.
Dlhová brzda začala v roku 2009, spomínal to aj pán minister Kažimír, bol pri tom. Predkladatelia toho zákona o rozpočtovej zodpovednosti z roku 2011 boli Peter Kažimír, Jozef Kollár, Peter Kažimír za SMER - SD, Jozef Kollár za SaS, Anton Marcinčin z KDH, Matej Ondrej SDKÚ, Ján Mikolaj SNS, Ivan Švejna MOST - HÍD. Dnes tu neodzneli žiadne vyjadrenia týchto predkladateľov ako otcov a podľa mňa by to stálo za to, ja teda som dostal nejaké spätné väzby, lebo som sa dopytoval týchto pánov a musím povedať, že od niektorých som dostal takú, že áno, vidia, že treba sa nad tým zamýšľať, treba o tom debatovať. Iný mi zase komunikoval, že už aj sú nejaké predstavy, ale nie teda kvôli diaľniciam, takže vidíme, že tá dlhová brzda totižto nevznikala kvôli diaľniciam a preto by ani nemala byť teraz rozobratá kvôli diaľniciam, to je ďalší dôležitý fakt a už nie vonkoncom županmi, keď to teda môžem znovu spomenúť. Hovorili sme o tom, že vznikala dva roky. Vznikala v nejakom užšom kruhu, schválilo ju tých 146 poslancov, to znamená, že toto odráža ten postoj, že bol tu ten konsenzus, plný konsenzus, pretože to bol dobrý nástroj.
A dnes s odstupom času vidíme, že to bol dobrý nástroj, že to prinieslo svoje pozitívne výsledky a vďakabohu, že v 2011 sa teda tento nástroj schválil. Dnes sa potrebujeme baviť o následkoch toho, čo páni župani prinášajú a vidíme, keď sa aj o tom bavíme, že tie následky by neboli taký dobrý nápad, aby nepriniesli také, také ovocie alebo taký efekt, ako priniesla táto dlhová brzda, keď bola predkladaná v roku 2011.
Čiže doplním len to, čo som už hovoril vo faktických, tento mechanizmus stále nie je zavedený v plnom rozsahu. Čiže sme nevideli, ako by toto fungovalo, ak by to bolo v plnom rozsahu a čo by to mohlo priniesť. Obzvlášť za vlády strany SMER, ktorá teda je povestná tým, že míňa, plytvá a bohapusto rozhadzuje, ale to chápem, že teraz trošku som išiel z odbornosti do politického vyjadrenia, preto sa vrátim späť k odbornému.
Sám pán Ódor, ktorý bol tiež pri vzniku dlhovej brzdy, sa jasne vyjadril, že nie je na to potreba. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, za chvíľočku poviem, ako to vyčíslila. Pán Gurria ako predseda OECD, tak tiež sa jasne vyjadril, že dlhová brzda je dôležitý mechanizmus a je dobré, že ho máme. Takže vidíme, že aj z najvyšších inštancií OECD nám hovoria, že tento mechanizmus si treba chrániť ako oko v hlave a nie s ním hazardovať.
Ďalej. Poďme si to dať do kontrastu, viac peňazí. Za posledné štyri roky natieklo do rozpočtu o 20 % viac, ako sa očakávalo. V roku 2015 o 898 mil. eur. V roku 2016 o 721 mil. eur. To sú kilometre a kilometre diaľnic. Toto nie sú malé peniaze. Ak tu je priorita, tak potom treba do toho investovať.
Pán Podmanický povedal, že nebude dosť peňazí, už po tom v roku 2020 nebude dosť peňazí, až som mal pocit, že naša krajina akože pôjde do krachu. Ale to, čo to znamená? My sme konvergujúca krajina. Ako to robia štáty, ktoré nie sú poberateľmi eurofondov? Z čoho oni stavajú a stavali svoju infraštruktúru? Veď my počítame, že po roku 2020 budeme mať prebytkové rozpočty. Načo budú tie prebytky? Budú ležať v banke na účte? Veď to je práve to, čo ich môžme používať. A uvažujeme s tým, že máme hospodársky rast. Hovoríme o tom, že ten hospodársky rast bude ešte rásť. Hovoríme o tom, že mzdy budú rásť. Keď budú rásť mzdy, budú rásť aj dane, bude rásť príjem do štátneho rozpočtu. Sme konvergujúca ekonomika, to znamená, že sa približujeme k tým vyspelým a ešte máme kam dobiehať.
Takže chceme povedať, že po roku 2020 Slovensko zamrzne, status quo, a žiaľ, nikdy nedobehneme zvyšok Európy? Toto chceme povedať dnešnému, dnes Slovákom? No ja určite nie, lebo si to ani nemyslím. Ja si myslím, že slovenský národ dokáže naozaj veľmi rýchlo dobiehať západné krajiny, čo aj dokazuje a dokáže ešte viac, ak mu v tom vláda nebude brániť. Takže preto si nemyslím, že ten argument, že nebude dosť peňazí na diaľnice. To si vôbec nemyslím. Myslím si, že už dneska je a bude viac.
Samotné prognózy príjmov na roky 2017 až 2019. V roku 2017 je nárast príjmov oproti roku 2016 o 494 miliónov. V roku 2018 o 420 miliónov, v roku 2019 o 952 miliónov.
Páni, viete toto minúť na tie diaľničné úseky, ktoré hovoríte, že potrebujete? Myslím si, že budete mať problém to minúť, tieto peniaze na tie úseky. A vy hovoríte, uvoľnite nám viac. Veď vy sami si neuvedomujete, čo hovoríte. Vy nepotrebujete viac peňazí, lebo tuto vám to už ministerstvo financií naprognózovalo. Vy, sám minister ich nevie viacej minúť, toľko, čo má. Takže naozaj buďme úprimní k našim ľuďom na Slovensku a hovorme to, čo je pravda.
Zavádzame mechanizmy proti daňovým únikom, boja proti daňovým únikom. Teraz sme tu schvaľovali dva zákony, ktoré budú mať veľký efekt, ktoré pohltia šedú ekonomiku a opäť bude to nárast príjmu do štátneho rozpočtu. Toto sú všetko veci, ktoré sú fakty a sa tu dejú, takže to si musíme uvedomiť a stále vám nie je dosť. Čiže ja by som povedal, že tu problém neni v nedostatku peňazí, tu je problém v správcovi, ktorý ich spravuje. A ministerstvo dopravy je tým správcom. Kilometer stojí dneska 40 až 50 mil. eur. Spôsob, akým sa vypisujú súťaže. Za sedem týždňov vypíšete tri najväčšie tendre pomaly v histórii výstavby diaľnic a dáte štyrom firmám, ktoré sú spôsobilé alebo konzorciám, aby to nacenili. Viete, toto neni nacenenie domu zo 120 metrov štvorcových zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Toto sú diaľnice s veľkou obsluhou. To proste nenaceníte.
Keď ešte im štyri dni pred odovzdaním ponuky spresňujete požiadavky, veď to sú všetko prekážky. Ale keď napriek týmto prekážkam tie firmy uspejú, o čom to hovorí? Že to zrejme bolo dohodnuté. Obzvlášť, keď rozdiel medzi najvyššou cenou a najnižšou je 1 až 2 percentá. Ako úžasne sa trafili. Keď inokedy za iných vlád, keď kilometre stáli 10 miliónov, bolo rozpätie 20 %. Tie firmy sa dneska tak dobre triafajú, no všetko to vychádza úplne rovnako.
Štyridsaťpäť sekúnd. Rozpočtová rada pre, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí: "Ak by sme chceli po prvé sankčné pásmo, tak do roku 2025 máme 9,4 mld., ak po druhé - 6,6. Spolu 16 miliárd. Čiže jednoznačne peňazí je dosť, páni. Vy sa môžte hýbať medzi prvým a druhým pásmom, čo nemá žiadne nejaké výrazné sankcie, musíte len priniesť plán, ako to idete znižovať, ten dlh. Štyridsaťšesťpercentný dlh máte naplánovaný na rok 2020. Pásmo je 48. To sú 2 % z HDP, ktoré máte k dispozícii v ten rok. Takže nehovorme o tom, že nemáme dosť peňazí. Peňazí je dosť, tak povedzte, o čo vám ide, alebo resp. už to ani nemusíte hovoriť, lebo už sme to videli a je nám to jasné, že toto je o župným voľbách. A ja verím, že keď sa budeme chcieť baviť vecne o dlhovej brzde, nie o dlhovej brzde, o zákone o rozpočtovej zodpovednosti,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán kolega.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
... že budeme to robiť iným spôsobom.
Ďakujem, skončil som, ako hovorí pán Árpád Érsek. (Smiech. Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými - ôsmi.
Pán poslanec Štarchoň, nech sa páči.

Vážený pán poslanec Heger, budem stručný, moja reč. Naozaj veľmi dobre ste to vystihli. Dalo by sa na to reagovať možno v troch rovinách alebo tromi poznámkami.
Prvá veľmi jednoduchá. Začínali ste hovoriť o zadlženosti. Nuž v tomto kontexte skôr ako o uvoľňovaní dlhovej brzdy by sme mali začať hovoriť o výdavkových stropoch.
Druhá poznámka. Spomínali ste takú strašnú vec: minú sa fondy, z čoho sa budú stavať diaľnice, rýchlostné komunikácie? Väčšina z tu prítomných aj neprítomných poslancov možno strávila letnú dovolenku v Chorvátsku. Chúďa Chorváti, z čoho stavali tam diaľnice? Kde zobrali tie peniaze? Pointa je v tom, že Chorvátsko bolo ešte aj vo vojnovom konflikte a napriek tomu, ach, ako je to možné, tie diaľnice nielenže postavili, ale aj to, čo postavili, sa im jaksi nezredukovalo.
No a tretia veľmi jednoduchá poznámka, to už reagujem na koniec vášho vystúpenia, naozaj máte pravdu. Peňazí je tu viac, než sa dokáže minúť, čo sa týka aktuálne pripravovaných projektov. A toto by už mal niekto viac otvoriť.
Vďaka.

Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Pán poslanec Heger, ja oceňujem to, že sa v tom vašom vystúpení, že nie je to len o politike, aleže chceme sa baviť vecne a chceme sa baviť na úrovni tých ekonomických faktov. Chcel by som zareagovať na to, hovoríte, že preženieme zadlženosť. Ja som povedal vo svojom vystúpení viacero argumentov, prečo nám nejde o to, aby sme to prehnali, ale aby to bolo nastavené tak, aby sa dalo diskutovať o viacerých variantoch. Tie varianty sa tu vôbec nespomínajú. Ja viem, že to je možno až na tú samotnú debatu o zákone o dlhovej brzde alebo teda o rozpočtovej zodpovednosti. A tých viacero variantov nehovorí len o tom, že poďme zvyšovať zadlženie, hej? Čiže tam sú aj varianty, kde sa môžme baviť o napríklad znížení a vyklesávaní, hej? Čiže bavíme sa o tom, že to vyklesávanie spôsobuje procyklickosť. To znamená, že tie šoky pre tú ekonomiku, na jednej strane to vyletí, na druhej to spadne. Keď si pozrieme, jak dneska sa vyvíjajú akciové trhy, no dneska máme Dow Jones na dvojnásobku toho, čo bolo pred krízou. Čiže tá ekonomika potrebuje určité, určité nastavenie a toto je napríklad priestor, tam sa vie vytvoriť aj to, že sa urobí, vytvorí sa fiškálny priestor, na druhej strane sa nezvýši zadlženie, čiže to je jedna z variant, ktorú ponúkame, o ktorej sa môžme odborne baviť.
A čo sa týka toho zákona samotného, tak tiež poďme sa baviť. Existuje už od roku 2011, je to šesť rokov, ak dobre rátam a aj tej odbornej debate, čo sa týka ekonómov, tiež uznávajú, že sú tam veci, ktoré, s ktorými sa nerátalo, ktoré treba riešiť. A tam, myslím si, že je to skutočne o tej odbornej rovine, že ako sa na to pozeráme a keď sa o tom budeme baviť, tak dá sa dosiahnuť aj nejaký menší fiškálny priestor, dá sa nastaviť to, aby Ardal nemal problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Heger, musím s tebou súhlasiť, s tým, keď hovoríš, že peňazí je dosť a peňazí bude dosť a že vlastne celé toto uznesenie, ktoré je navrhnuté, je len predvolebná kampaň županov. Zvlášť možno kampaň nášho župana v Žilinskom kraji, ktorému teraz tak poctivo sekunduje pán poslanec Podmanický, pretože po Žilinskom kraji robia aj rôzne petície za to, aby sa dostavali diaľnice a cesty. To, že mali dostatok času doteraz aj dostatok peňazí, už nehovoria.
Ja by som sa chcel spýtať ešte týchto pánov jednu vec a myslím, že v záverečnom (rekcia z pléna), v záverečnom vystúpení to môže pán Blanár povedať... (Reakcia z pléna.) Však ja sa pýtam pána Hegera, vy by ste mi to mohli potom zodpovedať. Kde, reagujem na pána Hegera, kde by títo páni zobrali peniaze na koncesie, ktoré boli zazmluvnené v roku 2011 a ktoré by sme už teraz mali platiť. Lebo ja si myslím, že iba tieto peniaze, ktoré Ficova vláda vlastne zazmluvnila a minister Figeľ ich zrušil, iba tieto peniaze, ktoré by sa teraz mali platiť, by boli dostatočné na isté úseky diaľnic. Takže to sa chcem spýtať, že kde vy tieto peniaze, ako vtedy rátali, ako počítali, že kde by sa tie peniaze zobrali, ktorými by sme už teraz mali platiť.
Ďakujem.