19. schôdza

Eugen, veľmi pekne ďakujem za tvoju pripomienku. O to viac si to vážim, že aj ľudia, ekonomickí experti si čoraz viacej začínajú uvedomovať, že životné prostredie je tiež vlastne, síce nie investičnou oblasťou, ale oblasťou, ktorá má svoje finančné požiadavky, svoje finančné aj záväzky a malo by sa to naozaj premietnuť aj v rozpočtovaní, v plánovaní a vyčíslení možno aj toho environmentálneho dlhu. Takže ďakujem veľmi pekne za tvoj postreh.
A naozaj by dôslednejšie mali byť návrhy rezortu životného prostredia prepočítavané hodnotou za peniaze. Inštitút environmentálnej politiky už viackrát poukazoval na nedostatky a asi by bolo dobré si pozornejšie čítať ich výstupy.
Martin, len upresním čísla k tomuto zákonu, teda k novele, ktorá bola predložená na pripomienkovacie konanie. Bolo 960 pripomienok, z toho 634 zásadných. Len 226 bolo akceptovaných alebo dorokovaných, čiže stále tam zostalo množstvo nevyjasnených vecí. A ten návrh, ktorý bol predložený teraz do Národnej rady, sa vo veľkej miere líši od toho, čo bola pôvodná verzia, pretože tie veci, ktoré neboli dorokované, ministerstvo ich nedokázalo obhájiť, tak radšej ich z novely zákona vypustili. Aj napriek tomu tam bolo vyše 220 bodov, ktoré upravujú súčasný návrh zákona.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že tento zákon je tak zlý, ako ho pripravili. Nehovorím o tom, že to pripravil tu minister Sólymos. On je jeden z tých, ktorý podpísal návrh podania tohto návrhu zákona na Ústavný súd za protiústavnosť.
Ale musím povedať, že som trošku sklamaný z toho, ako tá novela sem prichádza. Som sklamaný preto, pretože naďalej zachováva systém znevýhodnenia občana a znevýhodnenia obcí. A to už tobôž nechápem, ako pán primátor to bude obhajovať, pretože predchádzajúci zá; teda predchádzajúci predkladateľ tento zákon nepredložil aj s ekonomickými dosahmi, tak ako to mal urobiť a ako mu to ukladala smernica. Smernica už neukladá, že novely a doplnenia zákona sa majú alebo aplikácia v členskom štáte sa má takýmto materiálom podložiť.
Považujem za zlý a chorý systém, ktorý sa tu vytvoril. Vznikli organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré nie sú nikým a ničím kontrolované. Účasť, politická účasť nominanta z vlády je šumafuk. Je nič. Starosta je povinný v obci vykonávať všetko, má všetky zodpovednosti a ekonomický príjem a osoh majú organizácie z odbornosti výrobcov. Keď tak som mal, očakával, že príde novela zákona, ktorá povie, že keď organizácie zodpovednosti výrobcov, teda výrobca má mať rozšírenú zodpovednosť za likvidáciu odpadu, ktorý vyrobil, tak si to v plnej réžii bude zabezpečovať v tejto krajine a nie tak, že si to bude ukladať, že starosta urob. A keď to starosta neurobí, tak mu v zákone, tak ako to v minulom volebnom období minister Žiga presadil, tak zaplatíš. Zaplatíš viac, nebude ťa to stáť menej. Keď to má robiť výrobca, tak prečo to nerobí výrobca? Prečo to robí obec? A preto musím povedať, že s akoukoľvek novelou v tomto duchu, ja s tým ťažko viem súhlasiť.
Nechápem, čo sa udeje tým, ktorí doteraz tento zákon porušovali. Lebo minister, keď sem doniesol a hovorí o drobnom stavebnom odpade a jeho oceňovaní pri ukladaní, že to treba vyriešiť a treba tam zaviesť nejaký iný mechanizmus, tak musíme povedať, že od platnosti tohto zákona na území Slovenskej republiky to na každom rohu bolo porušované. Kto ponesie zodpovednosť za to, že sa pripravil zákon, ktorý sa dodnes nedodržiaval, porušoval sa?
Druhá otázka. Pani kolegyňa Zemanová to načala. To sú tie potraviny a potravinárstvo. Pán minister, ja som všímal, krútil si trošku hlavou, že úplne to tak nie je. Ale ja skúsim povedať iný ten pohľad. Pán premiér a pani ministerka pôdohospodárstva sa zasadzujú o to, aby sme my nemali inú kvalitu potravín na území Slovenskej republiky, ako je v Rakúsku. Ale každý zákazník vie a vie si oceniť, koľko vie zaplatiť za výrobok. Ale keď u nás za ten istý výrobok v konečnej cene na pulte zákazník zaplatí väčší poplatok, teda má zaplatiť väčší poplatok za odpady, väčší poplatok za DPH, lebo je viac ako v Rakúsku, má zaplatiť viac na cenách energie, má zaplatiť viac na ostatnom, na ostatných výdavkoch, ktoré v Rakúsku sú nižšie alebo v iných členských krajinách, výsledok je, že cenu neprekročím, znížim kvalitu. V mäsovom výrobku nebude toľko mäsa. A povedzme si, že aj toto má vplyv na to, akú máme my v konečnom dôsledku tú kvalitu.
Keď sa bavíme o tom, že náš potravinársky priemysel koľko zaplatí, no, ja som si urobil ten prieskum. Tí, ktorí čokoľvek balia do obalu, teda do skla, zaplatia štyrikrát toľko ako predtým, než tento zákon vstúpil do platnosti. Pritom, pričom sklo je v pohode recyklovateľné. Tak si kladiem otázku: Je to správne riešenie v tomto návrhu zákona? Kladiem si otázku: Organizácia zodpovednosti výrobcov je nezisková organizácia, ale organizácia nemusí vytvárať zisk, aby zdaňovala. Ako nikto ho nekontroluje. Vyberie desať miliónov, deväť rozdá na výplatách a odmenách pre svojich zamestnancov, pre správnu a dozornú radu a jeden milión rozdá obciam, že tu máte na recykláciu odpadu. Pýtam sa: Je to správne riešenie? Keď už zákon ukladá, s prepáčením, povinnosť výrobcom, aby platili do tohto štátom zorganizovaného výpalného systému, tak by mal zabezpečiť aj to, aby starostovia, ktorí to vykonávajú, ktorí to musia doplácať, aby mohli verejne kontrolovať, aby tieto organizácie verejne robili odpočet, ako hospodárili. Koľko peňazí vybrali, koľko dali na výplaty, koľko dali na recykláciu.
Ako príklad poviem. Zdravotné poisťovne tam štát vedel predpísať, že aká je primeraná marža, koľko je možné vyplatiť. Tu prečo štát nemôže povedať? Prečo nemôže dovoliť kontrolu? A vôbec štát by nemusel kontrolovať, keby povedal, že celý systém je v koordinácii organizácií zodpovednosti výrobcov a nie obcí. A naviac musím povedať, že litera zákona predpísala, že aké organizácie zodpovednosti výrobcov je možné zaregistrovať na ministerstve.
Pani Zemanová sa toho dotkla len tak okrajom a týka sa to toho, že v podstate môžete zaregistrovať len organizácie, ktoré majú viac ako 10 percent – pani kolegyňa, dobre sa pamätám? – trhu alebo dokonca ešte viac. Sú zaregistrované aj také, ktoré vôbec nemajú kontrakty s obcou. Ale peniaze vyberajú, lebo sa tvária, tak ako pani kolegyňa povedala, je ich niekoľko, tvária sa, že ja som zaregistrovaný na ministerstve, vyberie peniaze, ale on nemá komu platiť. Ako to sú chyby, ktoré sa spravili na ministerstve, a ja by som očakával, že táto novela nebude kozmeticky upravovať a obhajovať tých, ktorých by to nemala. Lebo v každom prípade ja som postrehol, pán minister, to, čo si povedal. Likvidácia odpadu bude ešte drahšia. Ale ja som upozorňoval na to, keď sa ten zákon prijímal pôvodný, nie tento, samotný zákon, keď sa zmenil systém, že tento systém je obdobný toho, čo je v Českej republike, ktorí povedali, že je protiústavný. Bol aj v Nemecku. Po tom, čo sa tento systém v Nemecku zrušil, tak ceny za likvidáciu odpadov pre samotných obyvateľov niekoľkonásobne klesli. Tak si kladiem otázku: Sme natoľko bohatí, aby sme od našich ľudí aj touto cestou vyberali kopec peňazí? Pritom to nejde do štátnej kasy, ide to do súkromných rúk. A keď už likvidovať odpad, tak si kladiem otázku, prečo nie všetky?
Ďakujem.

Pán poslanec, ja chápem aj váš diskusný príspevok, aj problematiku tak, ako ste hovorili. Na druhej strane chápem aj úlohu ministerstva: hľadanie riešení v oblasti odpadového hospodárstva. Ak sa to tak dá povedať, je to téma dňa, s ktorou sa asi budeme zaoberať častejšie, budeme o nej musieť asi diskutovať častejšie a hľadať riešenia čo najoptimálnejšie pre spoločnosť. A prax si bude určite vyžadovať, prinášať nové riešenia a zrejme aj iný spôsob financovania aj v oblasti komunálnej odpadovej politiky, aj v pohľade na triedenie a separáciu, aj v pohľade na súčinnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberovými spoločnosťami a obcami a mestami tak, aby sa našlo čo najoptimálnejšie riešenie, aby sme priniesli pre spoločnosť to, čo sa očakáva.
Ale najdôležitejší fenomén bude človek, jeho pohľad na riešenie tejto problematiky a ochotu a schopnosť sa na likvidácii odpadov podieľať v súlade s prijatou legislatívou. Tu sú ozaj najväčšie rezervy a aj otázniky, ktoré nás čakajú, ako aj schopnosť občanov prispievať na to, čo spotrebujú, a na likvidáciu odpadov.
Ďakujem.

Tak ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky k tomuto zákonu, k tejto novele. Tak jak, myslím, pani poslankyňa hovorila, že to je aj veľká politická téma, nielen odborná, samozrejme, že to prevádza tento zákon, keďže je tam veľa záujmov rôznych skupín, či bereme ZMOS, či bereme rôzne priemyselné komory alebo zväzy podnikateľov, proste je tam veľa záujmov. Ale v každom prípade musím povedať jednu vec, že veľa vecí sa tu prelínalo, to znamená, sa miešalo, sa miešali niekedy jablká s hruškami. Totižto tento zákon, áno, mal priniesť to, aby občania platili menej za odpad. Mal priniesť to, logicky to malo priniesť, keďže výrobcovia za určitú časť odpadu, to znamená, to, čo sa recykluje, to, čo sa separuje, mali prevziať zodpovednosť a platiť jednak ten celý systém zbierania aj recyklácie tohto odpadu, čo sa aj týmto zákonom začalo. Problém je ten, že prečo nepocítili tí občania zníženie.
A to, s tým súhlasím s pani poslankyňou, ja by som bol najradšej, keby a robíme a proste bez toho pravdepodobne nepôjde, aby sa speňažil, aby proste obce speňažili v stopercentnej miere poplatky alebo náklady za komunálny odpad občanov. Keďže sa to dotuje a všade sa to dotuje iným percentom, to znamená podľa toho, že ten starosta alebo primátor koľko je ochotný do toho dávať, do zberu odpadu, samozrejme, závisí aj od toho, že ako efektívne majú jednotlivé obce vyriešený zber odpadu, lebo keď človek má ten zber odpadu vyriešený najoptimálnejšie, tak to je najlacnejšie aj, samozrejme, pre tých občanov, ktorí v tom, v tej obci žijú.
A kým to bude dotované a kým tie dotácie budú vyššie, tak, samozrejme, aj keď sa odčlení z toho celkového poplatku ten náklad na ten triedený zber, tak nemusí ešte ten občan platiť menej, lebo obec akurát zníži alebo pre obec sa zníži ten celkový náklad možno práve o tú dotáciu, ktorú dotoval ten zber v tom, v tej obci. Takže bolo by dobré, keby kvôli motivácii občanov sa fakt spoplatnil ten zber v celej výške a tým pádom každý zistí, že keď separuje a keď separuje dôsledne, tak ten komunálny odpad sa mu zníži radikálne, a keď, samozrejme, ten komunálny odpad bude spoplatnený 100 %, tak keď ho vie radikálne znížiť ten svoj komunálny odpad tým, že dôsledne separuje, tak, samozrejme, že sa mu zníži aj ten poplatok. Ináč to nebude. Keď to bude vydotované, tak ten občan nikdy, nikdy nepocíti ten pokles.
Tento, táto novela vznikla po siedmich mesiacoch praxe, to znamená, začal fungovať úplne nový systém odpadového hospodárstva, čo sa týka separovaného odpadu, a po siedmich mesiacoch sme to, čo sme zistili, a to, čo vidíme, že jednoducho nefunguje, sme skúsili v tejto novele odstrániť okrem tých vecí, ktoré sme museli robiť voči Európskej únii.
A, samozrejme, prišlo tých 700 alebo tisíc, neviem, 960 pripomienok, ale všetky boli prerokované. Veľa z tých pripomienok bolo stiahnutých, lebo bolo to vykomunikované medzi nami a, samozrejme, sú veci, ktoré sme povedali, že to budeme riešiť v tej ďalšej novele, lebo jednoducho tá prax prináša dennodenne nové a nové poznatky.
V každom prípade tie veci, ktoré nás brzdili v tom napríklad, aby sme vedeli zasiahnuť proti takým OZV-čkam, ktoré nespĺňali svoje povinnosti zo zákona, sme museli aj v tejto novele zaviesť určité nové pravidlá, lebo jednoducho ten pôvodný zákon nám neumožňoval rýchlo a efektívne postupovať povedzme voči tým OZV-čkam, ktoré nespĺňajú povinnosti. Teraz už ministerstvo vedie proti šiestim takýmto OZV-čkam konanie o zrušení, keďže nespĺňali, nespĺňajú tie podmienky, ktoré majú spĺňať, ale pri registrácii a pri autorizácii, keď sa udeľovali autorizácie, tak podľa, podľa; vtedy, keď sa udeľovali autorizácie proste jednoducho týchto jedenásť OZV-čiek spĺňalo kritériá, ktoré vtedy museli spĺňať. To znamená, že ministerstvo vydalo len tým OZV-čkam autorizácie, ktoré v tom momente, to znamená pol roka alebo koľko pred spustením toho zákona, spĺňali tie podmienky. A teraz tie, ktoré to nespĺňajú alebo nerobia tak, jak by mali, tak jednoducho začíname proti nim, nieže začíname, vedieme proti nim konanie a proste tie OZV-čka budú im odobraté licencie. Ale aby sme mohli byť efektívnejší, tak v tomto zákone tiež sa upravujú niektoré paragrafy, aby sme mohli byť efektívnejší v tomto.
Čo sa týka napríklad pneumatík, to, aby sa mohli pneumatiky zbierať aj na zberných dvoroch, aby nemohli, aby neodhadzovali tí ľudia tie pneumatiky vo voľnej prírode, to bola práve otázka alebo pripomienka ZMOS-u, aby sa to mohlo urobiť. A súhlasili sme s tým, lebo sme videli, že jednoducho prax ukazovala, že je to dobrá vec. Tak isto drobný stavebný odpad, to znamená, že aby nemohli, lebo sú malé obce, ktoré jednoducho nemajú na to, aby zainvestovali do toho, aby mohli merať, že koľko je ten drobný stavebný odpad, aby mohli mať ten paušál ročný. To znamená, to tak isto sa prispôsobuje tým.
Nesúhlasím s tým, aby proste tí malí drobní podnikatelia, ktorí majú do 100 kíl, aby nemuseli vôbec nič hlásiť. Keď som podnikateľ a mám, tak aj na daňový úrad musím dať daňové priznanie, aj keď nerobím nič, proste musím byť evidovaný niekde, my musíme ten systém evidovať, že on či je, alebo nie je, či prekročil, alebo neprekročil, to je to minimum čo ten podnikateľ za to musí spraviť. Nehovoriac o tom, že bol veľký odpor proti tomu práve od podnikateľov, aby sme takéto výnimky dávali. To znamená RÚZ-ka zásadne s tým nesúhlasí, aby sme dávali takéto výnimky voči malým podnikateľom, lebo niekto iný to musí za nich zaplatiť. Je to solidarita nejakým spôsobom od ostatných podnikateľov, lebo oni to platia, tento systém.
Takže musíme tam nájsť tiež tie dohody, aby sme to, aby to malo zmysel. Takže summa summarum; ešte by som chcel k tomu troška, k tým, čo pán poslanec Simon rozprával o potravinách. Neviem, že odkiaľ bereš, že to proste ten náš výrobca je znevýhodnený oproti výrobcovi, neviem, z iných krajín, zo západných, keď stále ten recyklačný poplatok u nás je najnižší. To znamená, v tej cene nie je ten problém, že u nás je recyklačný poplatok, tam je potom niekde problém inde, keď je tá cena drahá, ale určite nie recyklačný poplatok, ktorý stále je najnižší u nás.
Takže ja dúfam, že táto novela dostane podporu. Sme pripravení, samozrejme, počas druhého čítania rokovať, tak ako aj pani poslankyňa hovorila, a keď prídu také pripomienky, ktoré sú akceptovateľné a zapracovateľné, tak, samozrejme, nebudeme sa proti tomu brániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som sa len hlásil, že budem chcieť vystúpiť. Dovolím si reagovať na kolegov, ktorí vystúpili či už v rozprave, alebo faktickými poznámkami, keďže sa snažím tento, tomuto zákonu rozumieť, na druhej strane som aj primátor mesta, kde prichádzam do styku s týmto zákonom dosť často a zas a myslím si, že naše mesto je určite akýmsi možno lídrom alebo sa radí medzi lídrov v nakladaní s odpadmi.
Pani kolegyňa Zemanová, vy ste na začiatku povedali, že ten zákon je a priori zlý a jednoducho on nemal byť, treba pripraviť absolútne úplne nový zákon, malý zákon, ktorý bude túto problematiku riešiť. Čiastočne súhlasím s tým, že ten zákon, tak ako bol nastavený, nebol dobrý. Nesúhlasím však s tým, a preto aj ministerstvo podľa všetkého pristupuje k úplnej, teda či to bude nový zákon, alebo to bude úplne novela, ktorá výrazným spôsobom možno zmení nastavenie vzťahov v rámci prúdu odpadov, to už neviem, to nechám na ministerských úradníkov. Avšak ten zákon nikdy nemôže byť malý zákon, a to z jednoduchého dôvodu. Dotýka sa obrovského množstva vzťahov, spoločenských vzťahov, kde vstupujú jednak občania, obce, podnikatelia, subjekty, ktoré nakladajú s odpadmi, či už sú to zberové spoločnosti, alebo spracovatelia atď., nemôže byť malý, lebo to ukladá množstvo povinností obrovskému množstvu subjektov, ktoré, ktorých má postihovať.
Čiže ten zákon, ktorý príde, určite nebude jednoduchší, nebude menší, bude komplikovaný, avšak chcem veriť, že lepší ako ten, čo je dnes na stole. Ja vôbec nezávidím ministerským úradníkom aj ministrovi túto robotu. A to, že tam mali 690 pripomienok, je práve z toho dôvodu, že tam obrovské množstvo ľudí do toho vstupuje, podnikateľských subjektov, inštitúcií a jednoducho snažia sa presadiť každý ten svoj záujem. Aj ZMOS, aj podnikatelia, výrobcovia, OZV-čky a tak ďalej, každý si chce vylepšiť svoju pozíciu v rámci tohto zákona.
Takisto nesúhlasím, pani kolegyňa, s tým, že prišli do systému peniaze, nové peniaze, ktoré v ňom neboli, cez OZV-čky, a teda výrobcov, a teraz mestá a obce by mali zlacniť odpady. To je cesta do pekla z môjho pohľadu. Jednak prispievali, mestá a obce prispievali do toho času zo svojich rozpočtov veľkými peniazmi na nakladanie s odpadmi. Tí, čo nakladali čím lepšie, tým viac peňazí do toho museli nalievať. Tí, čo ten zákon o odpadoch ignorovali od prvého dňa, či sa týkalo separácie alebo čohokoľvek, nalievali ale menšie peniaze. Konečne tento zákon priniesol obciam, ani nie obciam, ale znížil im náklady. V našom prípade konkrétne aj priniesol nám, keďže my priamo robíme aj separovaný zber, aj zber separovaného odpadu, čiže nám priamo priniesol peniaze, iným ušetril náklady. Keby sme znížili, keby znížili obce tým, že sa im znížili nejaké náklady, znížia vo vzťahu k obyvateľom poplatok, tak zabudneme na akúkoľvek separáciu v tomto štáte.
Je žalostne nízka, rok 2020 je tu, ten nás dobehne a je to tak. Avšak musíme si aj povedať z akých dôvodov. Úplne z jednoduchého, naši obyvatelia nie sú, žiaľ, ekologicky rozmýšľajúci a nemajú prirodzené to, že jednoducho musím triediť bez ohľadu na to, či sa to dotýka mojej peňaženky, alebo sa to nedotýka mojej peňaženky. Preto opakujem na rôznych fórach, kde som sa stretával, pokiaľ odpady budú stáť 25 euro až 40 euro na rok na osobu, tak nikdy nedosiahneme separáciu, akú by sme si želali.
Neviem, či ste tento týždeň alebo to bolo minulý týždeň (?), zachytili, Švédsko, jedno percento sa ukladá na skládku. Dovážajú odpad z okolitých krajín, aby fabriky, ktoré sú postavené na spracovanie, mali čo vyrábať, mali čo produkovať. Toto je pre nás sen, neviem, kedy my budeme tam. Avšak porovnávať Švéda, porovnávať nášho obyvateľa, je asi, asi, asi nie veľmi namieste.
Čiže nie mestá a obce mali znížiť poplatok za odpady, lebo aj dnes ešte stále väčšina tých, ktorí skutočne robia s tým zákonom tak, ako majú, ešte stále prispievajú na, alebo dotujú. Čiže nesúhlasím s tým, ako vy ste tvrdili, že si prelievajú peniaze v rámci svojich rozpočtov, čo dneska vyberú z odpadov. Nakoniec všetky peniaze, ktoré vyberú za odpady, musia dať naspäť do odpadov, čiže nemôžu si z toho urobiť niečo iné a rozdávať odmeny a niečo podobné.
Koľko stojí likvidácia, nikto nevie. Áno, to máte pravdu, lebo v každej obci stojí likvidácia ináč. A to úplne z jednoduchého dôvodu: Každá obec separuje rozdielne množstvo odpadu, každá obec má, nie každá, majú rôzne zberové spoločnosti a tak ďalej, čiže to nemôže byť jeden poplatok, ktorý budeme vyberať v rámci Slovenska, lebo sme sa zhodli na tom, že to je suma, za ktorú sa dá likvidovať tento odpad v jednotlivých obciach. To tak nikdy nebude. Čiže, ale vedia to, na tých obciach to vedia, koľko ich stojí tá likvidácia odpadu, pokiaľ analytickú evidenciu vedú tak, ako majú viesť a všetky náklady a všetky výnosy evidujú na správnych účtoch. Čiže my presne vieme, koľko stojí likvidácia odpadu.
V triedení odpadu sa nepohneme dopredu. Pohneme sa, pani kolegyňa, a budeme sa musieť pohnúť. Jednak nás to donúti legislatíva a tak, ako ste správne povedali, áno, aj sankcie nás k tomu donútia, lebo jednoducho asi Slovensko a slovenský obyvateľ bez toho, aj obec nedokáže bez toho fungovať, aby keď jej hrozí nejaká sankcia alebo teda tú sankciu dostane, že bude sama dobrovoľne plniť zákonné povinnosti. Veď my máme byť v roku 2020 niekde na 50 % separácie, čo je veľmi, veľmi ďaleko.
Pneumatiky. Bola tu požiadavka, preto takisto nesúhlasím, čo ste povedali, pneumatiky bola požiadavka obcí a miest. Práve ten zákon, ktorý bol, im znemožnil ukladať, tak ako dovtedy ukladali, na zberných dvoroch tieto pneumatiky, a nebol s tým úplne žiadny problém. Tým, že sa pneumatika dostala do kategórie nie komunálneho odpadu, ale nebezpečného odpadu, zrazu nebolo možné na zbernom dvore pneumatiky ukladať. A potom, áno, prirodzene, nikto s tým neutekal z dediny do pneuservisu, kde ten pneuservis mu dokonca odmietol zobrať tú pneumatiku, lebo povedal, však on neni na to uspôsobený, aby on to mal takéto skladové kapacity na skladovanie týchto pneumatík, a tá pneumatika často končila v garati. A bol to práve tlak obcí a miest na to, aby znovu sa mohli brať pneumatiky na zberných dvoroch. Čiže som veľmi rád, že sa to tam dostalo ešte vlastne minulou novelou zákona.
Áno, veľkým problémom sú niektoré OZV-čka, aby som zase nepovedal, nehádzal všetkých do vreca. Využili systém, ktorý bol nastavený hneď na začiatku a jednoducho sa zaregistrovali OZV-čka, ktoré hoci spĺňali tie podmienky pre autorizáciu, čas ukázal, že to bolo klamlivé a že jednoducho v tomto systéme ony nedokážu fungovať a dokonca nieže ony nedokážu fungovať, ale ony práve ohýbajú celý ten systém, ktorý bol nastavený, a krivia ten systém.
Potravinárske podniky, zvýšili sa im náklady. Tak ako neviem, či pán kolega Simon alebo kto povedal, že napríklad u skla štvornásobne. Je to pravda. Ale kto má byť prioritne ten, čo má prispievať na tento separovaný odpad, ako ten, čo ten odpad de facto vyrába? Veď si zoberte, že koľko vyprodukujú práve tieto potravinárske podniky toho odpadu. A jedným dychom dodajú, konkrétne OZV-čka, ktorá zastupuje trebárs aj z tohto segmentu povie, ale v zahraničí platíme viac. My sme trebárs pripravení platiť aj tu viac, čiže oni neplatia, tí výrobcovia, viac peňazí, ako by platili trebárs v zahraničí, áno, platia viac ako v systéme, v ktorom sme fungovali, kde bol recyklačný fond, kde tie poplatky boli také, ako boli. Avšak v tom čase prispievali do celého systému najviac práve mestá a obce a nie tí, ktorí ten odpad vyrábajú alebo obaly trebárs vyrábajú.
Ja súhlasím v tom, že, alebo teda v tom, že ministerstvo a ministerskí úradníci budú musieť mať pri príprave novely zákona alebo nového zákona odvážne myšlienky, odvážne kroky, či už to bude, ja neviem, úplné zrušenie igelitiek, alebo aj v tomto ohľade, ale jednoducho budeme sa musieť pohnúť dopredu, hoci vy vravíte, že sa asi nepohneme.
Pán kolega Jurzyca, nie som si celkom istý, ale vy ste odborník v tom, že či práve táto oblasť by mala byť tou, čo sa bude, čo budeme vyhodnocovať projekty cez hodnotu za peniaze, či práve životné prostredie, keď by projekt trebárs bol veľmi ekologický, ale neprešiel by hodnotou za peniaze, či nepôjdeme do neho. Viem si to predstaviť pri ceste, áno, tam sa to dá nejakým spôsobom úplne zmerať a ublíži sa len tým vodičom, po ktorej chodia, že budú chodiť o hodinu dlhšie, možno to bude nehodovejší úsek alebo niečo podobné, ale pri odpade a pri životnom prostredí nie som si celkom istý. Čiže to je pre mňa na polemiku, že či práve všetko máme merať len cez peniaze.
Pán kolega Simon, neviem, či je ešte tu, ale obrátil sa priamo na mňa, znevýhodnenie obcí. Má nesprávnu informáciu preto, lebo práve tento zákon konečne znížil náklady obciam, ktoré dovtedy mali, resp. tým, ktoré priamo nakladajú aj so separovaným zberom alebo robia separovaný zber, tak tým priniesol konečne peniaze, ktoré čiastočne vykrývajú tento systém. Čiže tomu, tej pripomienke som celkom nerozumel.
Potraviny som povedal. Tiež nie je pravda, pokiaľ mám správnu informáciu, že boli udelené autorizácie OZV-čkam, ktoré nemali kontrakty s obcou. Mali, museli mať kontrakt a možno jeden, poznám ten prípad, že bol jeden kontrakt s mestom a koniec a to bolo, to je OZV-čka, ale mal kontrakty s obcou. Čiže neboli také, že nemali žiadne kontrakty.
Pán minister, aj na vás si dovolím reagovať a plne súhlasím s tým, čo ste povedali, že ak bude odpad dotovaný obcami, tak jednoducho nebude motivácia občanov zvýšiť separáciu. A ešte inak povedané, ak bude skládkovanie u nás lacné tak, ako je, tak nebude žiadna motivácia separovať vo zvýšenej miere.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá hlavne z dôvodu povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2015/2193 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení. Táto smernica rieši požiadavky na spaľovacie zariadenia menovitým tepelným výkonom 1 MW až 50 MW. Súčasne vládny návrh zákona tiež rieši transpozičné nedostatky, ktoré boli identifikované v EÚ Pilotoch, týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu a Rady.
Upravuje sa okrem toho smogový varovný systém, aby verejnosť bola čo najskôr informovaná o znečistení ovzdušia pri vzniku smogovej situácie. Zavádza sa elektronické predkladanie údajov z evidencie do Národného emisného informačného systému NEIS. Túto povinnosť budú mať prevádzkovatelia veľkých zdrojov od roku 2018 a prevádzkovatelia stredných zdrojov od roku 2019. Zavádza sa nová povinnosť pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia vypracovať a vykonávať monitorovací program pre stredne veľké spaľovacie zariadenia, ako aj tzv. druhotné palivá.
Návrh zákona upravuje kompetencie obcí v oblasti zriadenia nízkoemisných zón. Zavedenie právnej úpravy o možnosti zriadenia nízkoemisných zón vyžaduje zmenu v právnych predpisov v gescii rezortov ministerstva dopravy a ministerstva vnútra. Okrem zmien a doplnení vyplývajúcich z uvedených smerníc sa navrhujú aj ďalšie úpravy doterajších ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z praxe.
Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu zvýšenia regulačného zaťaženia, vplyv služieb verejnej správy na občana a pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 83 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 661. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme tu ďalší z dôležitých zákonov, návrh zákona o ovzduší. Úvodom by som chcela povedať jednu informáciu. Dopočula som sa o tom, pán minister, že občania žalujú štát vo veci nedostatočnej ochrany ovzdušia. 13 žalobcov podalo na bratislavskom krajskom súde žalobu na Okresný úrad Bratislava, namietajúc, že jeho materiál s názvom integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia je vypracovaný nedostatočne a v rozpore s platným slovenským zákonom o ovzduší i európskou smernicou. Ja súhlasím. Je to také typické pre Slovensko. Prijímať dokumenty, ktoré sú akože, stratégie, ktoré sa nenapĺňajú, a odčiarknuť si – vybavené.
Dovolím si citovať z tlačovej správy, ktorou informovali o ich podaní. Píše sa v nej, že "znečistenie ovzdušia predstavuje zásadný zdravotný a environmentálny problém. Mnohé štátne inštitúcie sa tvária, že tento vážny problém riešia, ale namiesto skutočných riešení produkujú len zbytočné kopy papierov. Bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia je výborný príklad, ako to nerobiť. Názov znie síce honosne, ale nie je to nič iné, iba veľa popísaných strán bez konkrétnych riešení, bez jasných termínov a bez merateľných kritérií. V Bratislave ide prioritne o oblasť dopravy vrátane podpory chodcov a cyklistov."
Jasné, že každý región má svoje požiadavky a ako ste aj vy spomenuli v úvode, že je tu ohlasovací systém varovný pri nejakých smogových situáciách. Avšak tento návrh zákona, ktorý predkladáte, napríklad nerieši situáciu na Slovensku, kde je problém s domácimi kotolňami, ktoré emisiami veľmi znečisťujú, nekontrolovateľne znečisťujú doliny. Chýbajú kontrolné mechanizmy, aby aj títo drobní znečisťovatelia, ktorí v kumulatívnom množstve robia veľmi veľkú záťaž na ovzduší. Mnohokrát sa nespaľujú najmä v kombinovaných kotloch tie palivá, ktoré sú povolené, a príslušné orgány štátnej správy v tomto, na tejto úrovni je to prenesený výkon štátnej správy na obce a mestá, si svoju kontrolnú funkciu vôbec, vôbec nenapĺňajú.
Pravdou je, že aj je veľmi ťažko naplniteľná, pretože tieto malé zdroje znečistenia ovzdušia nemajú nejaké kontroly emisií a vstup do súkromného vlastníctva na to, aby tam vstúpil ten kontrolór, keď vidí, že čo z toho komína na rodinnom dome alebo na prevádzke ide, tak už dávno je to spálené. Ale treba sa tým zapodievať. V Čechách takýto návrh zákona bol predložený, viem, že napokon k schváleniu v niektorej z tých ich parlamentných komôr neprešiel, respektíve bola tam nejaká námietka Ústavného súdu, ale bolo by dobré sa asi inšpirovať a hľadať tak zákonnú cestu, aby došlo aj v tejto situácii k zlepšeniu.
Pokračujem ale v tej informácii o tej žalobe. Čiže žalobcovia, čiže desať občanov Bratislavy a tri mimovládne environmentálne organizácie žiadajú súd, aby preskúmal, či bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia či bol vydaný v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie. Píšu, že prijatím nekonkrétneho, nejasného programu bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia. Náš zákon o ovzduší i európska legislatíva hovoria jasne. Program musí určiť merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané opatrenia. Tento, ale ani obdobné dokumenty, pretože takýchto dokumentov na Slovensku je viacej, tieto požiadavky nespĺňajú. Pričom práve znečistený vzduch každoročne prispieva k viac ako 430-tisíc predčasným úmrtiam v rámci Európy a je povinnosťou všetkých vlád v rámci aj Európskej únie, aby prijali rázne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a podporili právo svojich občanov na dýchanie; dýchať čistý vzduch.
V prípade, že súd žalobcom vyhovie, bude musieť Okresný úrad Bratislava materiál v zásade prerobiť, doplniť účinné opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť kvalitu ovzdušia v Bratislave. Minimálne pod limity, ktoré sú stanovené v legislatíve.
Akokoľvek dopadne súdne rozhodnutie, ja sa pokúsim z pozície poslankyne Národnej rady predložiť tie návrhy zákonov, ktoré prinútia príslušné orgány k spracovaniu účinných dokumentov, ktoré budú viesť k zlepšeniu ovzdušia, prijatiu akčných plánov, ktoré sa budú kontrolovať a za ktoré sa bude vyžadovať aj plnenie osobnej zodpovednosti na to, aby tieto programy boli napĺňané. Treba zavádzať účinné opatrenia na redukciu znečistenia najmä štyroch znečisťujúcich látok, ako sú prachové častice PM10, NO2, benzo(a)pyrén a ozón. Sú to látky, ktoré negatívne majú dopady na zdravie, klímu, prírodné prostredie, ale aj ekonomiku. Škoda, že ste pri tejto novele zákona nevyužili možnosti a nereagovali na tento podnet aspoň čiastočne nejakým prijatím aktualizačného momentu v návrhu zákona.
Ale prejdem teraz k tejto konkrétnej novele, ktorú máme na stole. Očakávala som, že bude reagovať aj na situáciu, ktorá vznikla na jeseň minulého roka v Novákoch, keď Slovenské elektrárne umožnili na svojej prevádzke v Elektrárňach Nováky realizáciu pokusu na odstavenom kotli B3. Bol znásilnený zákon o ovzduší a prekrútený zákon o integrovanom povoľovaní. Napokon v tejto veci ešte stále prebieha šetrenie podnetu, ktorý sme podávali s kolegom Karolom Galekom na Generálnu prokuratúru. Ale mohlo sa to riešiť, hovorili sme o tom aj pri zákone o integrovanom povoľovaní, aby takéto zneužívania boli zásadne vylúčené.
V návrhu zákona dávate možnosť zaviesť nízkoemisné zóny v obciach a mestách. Je to dobrý nápad a vítame to, avšak je otázne, že či takto, ako je to nastavené, tá aplikácia bude dobrá a reálna a či to nebude len slúžiť na napĺňanie rozpočtu obcí a miest z titulu udeľovania dočasných alebo trvalých výnimok na vstup do emisnej zóny. Zákon alebo respektíve materiál, ktorý je k zákonu, neprepočítava dôsledne náklady a prínosy. Uvádzate síce, že budú sa platiť správne poplatky a že predpokladaný napríklad náklad a vydanie jednej emisnej plakety bude 5 euro, udávate lehoty na to, aby, že obec musí rozhodnúť do 30 dní o povolení výnimky, avšak to sú veci, ktoré práve možno nahrávajú tomu, čo som povedala, že to bude skôr o výnimkách ako o reálne zavedených nízkoemisných zónach. Pretože povedzme si to na rovinu, na Slovensku – hlavne v mestách – nie sú doriešené situácie s parkovacou politikou. Kde a ako odstaví vozidlo niekto pred vstupom do takejto emisnej zóny?
Nie sú riadne podľa mňa prepočítané vplyvy na podnikateľské prostredie touto, zavedením tejto nízkoemisnej zóny. Pretože v súčasnosti si povedzme tak, že množstvo podnikateľov, ktorí v takýchto potenciálnych lokalitách fungujú, môžu mať vozidlá, ktoré by nespĺňali tieto kritériá. Čiže treba urobiť aspoň modelovo prepočet, čo bude to znamenať pre ľudí žijúcich a pracujúcich a podnikajúcich v týchto zónach, čo to bude znamenať, aby mali výmenu vozového parku, ktorý nebude spĺňať limity, a zvýšenie nákladov súvisiacich s povolením na vstup do tejto zóny. A napokon samotné obce a mestá, veď pozrime si príklad hlavného mesta, ktoré obstaralo vozidlá pre mestskú hromadnú dopravu dieslové. Toto by malo byť v zákone uvedené, že mesto alebo obec, ktorá chce zaviesť nízkoemisnú zónu, nesmie prevádzkovať vozidlá verejnej dopravy, ktoré nebudú spĺňať tieto kritériá. Pretože potom to bude len faloš a bude to vlastne len hra na to, čo som povedala, na napĺňanie rozpočtov samosprávy a stratí sa účel zavedenia nízkoemisných zón.
Toľko v skratke k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel, pani kolegyňa, reagovať, ste rozprávali o malých znečisťovateľoch. No, je pravda, že naše právne predpisy v oblasti ochrany ovzdušia riešia iba stredných a veľkých prevádzkovateľov. Do stredných a veľkých znečisťovateľov ovzdušia alebo akými sú podnikateľské subjekty, a neriešia prevádzku malých zdrojov znečistenia na území.
Problém, problém ja vidím v tom, že tí malí znečisťovatelia domáci, miestni, no tak tí z ekonomických dôvodov prešli zo zemného plynu na rôzne iné formy a, bohužiaľ, častokrát tam pália aj ten komunálny odpad v tých pieckach. A ono sa to zdá, že však to je nejaká malá piecka, ale malá piecka krát 200-tisíc, tak to už je veľa znečisťovateľov. Ja si myslím, že vhodnou politikou a vhodnými opatreniami respektíve by sa mohol tento stav zmeniť a môže sa zmeniť len tak, že tí malí znečisťovatelia, čiže občania, dostanú možnosť, ja neviem, pán minister by na to možno vedel reagovať, v súvislosti s eurofondami, aby ľudia si mohli vymeniť tie svoje piecky, lebo jednoducho oni na to nemajú, aby si kúpili nový kotol, nemajú na to, aby, ja neviem, mali svoje malé spaľovne biomasy, kde by mali štiepku, palety a tak ďalej. Čiže možno ministerstvo životného prostredia by mohlo pouvažovať nad tým, aby vymyslelo spôsob financovania, aby ten bežný občan si vedel tie svoje malé piecky doma vymeniť za ekologické.

Pán kolega, ono paradoxne je to práve tak, že aj tí, čo si vymenili nejaké staré kotly alebo plynové kotly a prešli akože na ekologický kotol nejakého kombinovaného charakteru, tak tieto zariadenia umožňujú spaľovať aj iný druh paliva, ako načo boli určené.
A to je práve ten problém, že nie je to len tým, že mnohí z ekonomických dôvodov naozaj spaľujú v starých pieckach, myslím si, že tých až toľko nie je. I keď nehovorím, možno je to región od regiónu, ale ten problém, o ktorom som ja hovorila, je aj to, že naozaj si vymení kotol, plynový kotol za takzvaný ekologický kotol nato, aby tam mohol spaľovať aj iné ako palivo, ako je zemný plyn, čiže napríklad pelety alebo štiepku, avšak tá, toto druhé palivo, akože biopalivo nespĺňa tie kritériá, ktoré by mal, svojimi emisiami práve zhoršuje celú situáciu, ako bolo. A na papieri môže mať ten majiteľ, prevádzkovateľ kotol, ktorý je v poriadku, avšak reálne tam spaľuje niečo iné.
Taktiež sú to rôzne novodobé kotly na spaľovanie rôznych olejov, ktoré často používajú napríklad prevádzkovatelia autoservisov, kde vykurujú spaľovaním starých olejov. Je to v podstate ako v povolenom zariadení, avšak nikto nekontroluje alebo nemá tie páky na to, aby prišiel a skontroloval, či to zariadenie spĺňa tie limity, tie prevádzkové parametre, ako má zadefinované, ktoré možno mal aj povolené. A tu treba naozaj hľadať tie cesty, ako donútiť takýchto znečisťovateľov k zlepšeniu situácie. Nie je to jednoduché, ale skúsme sa poučiť v okolitých krajinách, ako to funguje.