19. schôdza

Ďalší v rozprave, nech sa páči, pán poslanec Mihál.

No, ja dnes poteším pána vedúceho, pretože moje vystúpenia sú naozaj mimoriadne krátke. Túto debatu nemá zmysel ďalej ťahať, pretože tu nezaznelo jedno objektívne pozitívne slovo na túto novelu.
Pán minister, je to ťažký oriešok, veď ja to veľmi dobre viem. Jednoducho ma mrzí, že šiesty rok, čo ste na ministerstve, ste boli schopný vyprodukovať maximálne takúto záležitosť, takýto dokument, to nazvem ako hrdo. Ocenenie vašej práce, to nemusím dávať ja. To ocenenie vašej práce dávajú ľudia z praxe, ktorí teda vás v úctou v tejto súvislosti rozhodne nespomínajú. Ja to, zbytočné je o tom hovoriť.
A keďže to tu ešte nezaznelo, tak ako poslanec, pán spravodajca, prosím, píšte, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec a pán exminister práce a sociálnych vecí, dnes ste sa veľmi nevyznamenali. Videl som vaše prvé vystúpenie, ktoré postrádalo akúkoľvek racionalitu, pretože hovorili ste len o kvantite, ale nespomenuli ste nejakú kvalitu pripomienok, ktoré ste tam v číselných údajoch ukázali, ako že sú strašne veľké tie počty pripomienok. A teraz v druhom čítaní namiesto toho, aby ste povedali nejakých zopár vecných pripomienok alebo prípadne povedali, dobre, toto by som ešte chcel zmeniť, tak ste prišli s týmto návrhom, čo je legitímne z hľadiska rokovacieho poriadku.
Ale pýtam sa, pán minister, aj vy ste mali možnosť mnohé veci v tomto zákone, ktorý je od roku 2009 zmeniť. Ja si pamätám aj také veci, čo ste dali do zákona, kde ste dali povinnosť klientom, aby platili minimálne 50 % nákladov z pobytových služieb. A my sme to potom museli rušiť. A dneska sa za nich staviate a všetkých obhajujete a tvárite sa, že ste svätý. Pán minister, exminister, trošku si vstúpte do svojho svedomia a snažte sa aj vidieť to, čo ste vy urobili, resp. neurobili, čo teraz kritizujete. A ospravedlňujete to tým, že ste tu boli iba rok a pol. No, neviem, čo by sa tu dialo, keby ste tu boli dlhšie.

S reakciou pán poslanec Mihál.

Chcem vás, pán kolega, upozorniť, že nie sme v druhom čítaní. Sme v prvom čítaní. Skúste si pozrieť, o čom sa vlastne rokuje. No a jednoducho k tým počtom. Ako táto debata je naozaj strašne trápna, že sa snažíte hodiť na mňa, na Ivetu Radičovú a ja neviem ešte na koho z minulosti problém, ktorý sa volá sociálne služby. Skrátka a dobre. Prvá vláda Roberta Fica štyri roky. Druhá vláda Roberta Fica ďalšie štyri roky. Tretia vláda Roberta Fica zatiaľ dva roky. To je desať rokov, počas ktorých ste vy obsadzovali ministerstvo práce vašimi ministrami. A výsledok je taký, aký je. Že ľudia z praxe pošlú k novele zákona o sociálnych službách temer tisíc pripomienok, z toho vyše 600 zásadných. Mne to môže byť srdečne jedno, ale zodpovedajte sa tým zriaďovateľom a tým organizáciám. Tým skladajte účet, prečo je tá novela taký paškvil, prečo ju takto odmietajú.
Ja ako poslanec v ich mene dávam návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Tu je zbytočné sa baviť o tých detailoch. Na to by sme tu mohli sedieť tri dni. Je to jednoducho jeden paškvil. Ľudia z praxe to odmietli. Treba to vrátiť späť na ministerstvo, nech si robia poriadne svoju robotu.

Ďalšia v rozprave bola prihlásená pani podpredsedníčka Nicholsonová. Prepadá jej poradie.
Nech sa páči, pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, aj ja som dlhoročnou členkou profesionálnej platformy a naozaj je pravdou, že aby prišlo 900, viac ako 900 pripomienok a z toho skoro 700, 650 zásadných, je dosť výnimočné alebo nie bežné. A pri predstave, že predsa neposielajú laici tieto pripomienky, ale odborná verejnosť.
Skoro 20 rokov som pracovala v sociálnych službách, konkrétne v zariadení krízovej intervencie, krízových služieb, takže ja sa teda výslovne teraz som sa zamerala, keďže sme zatiaľ len v prvom čítaní, na služby krízovej intervencie. A chcem byť hlasom práve tých odborníkov, ktorí po piatich rokoch, po piatich rokoch očakávali, piatich rokoch účasti v pracovnej skupine, ktorá bola zriadená ministerstvom k príprave novely tohto zákona o sociálnych službách, tak očakávali systémové riešenie problematiky sociálnych služieb vrátane systémových zmien financovania sociálnych služieb, ktoré by reagovali na demografické zmeny a na problém starnutia, ktorý je nezvratný, na podfinancovanie a nedostupnosť viacerých druhov sociálnych služieb. Osobitne služieb krízovej intervencie.
V súčasnosti totiž služby krízovej intervencie na území celého Slovenska len ledva prežívajú. A o ich význame a efektivite služieb krízovej intervencie predsa niet žiadnych pochýb. Hrajú obrovsky dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory osobám, ktoré sú ohrozené vylúčením, pôsobia dokonca aj preventívne, to je dôležité, a v prospech aj ostatných osôb, občanov tej danej komunity. Dnes v médiách zase prebehla správa o rodine, medializovala sa správa o matke s deťmi, ktorá býva v chatrči, v búde, v nedôstojných podmienkach s maličkými deťmi. No je to tak. Pre neúplné rodiny s deťmi, pre osamelé matky s deťmi, ktoré si nedokážu zabezpečiť ani nevyhnutné podmienky na uspokojenie svojich základných životných potrieb, sa nedostatočne – ak vôbec – poskytuje terénna sociálna služba krízovej intervencie.
Veď my nechceme matkám odnímať deti a umiestňovať ich v iných domovoch, inštitúciách. My predsa chceme, aby tieto deti žili aspoň s jedným rodičom, keď už ten druhý zlyhal. No a im treba teda pomáhať naozaj priamo v ich prirodzenom prostredí, aby neupadli ešte do väčšej núdze, ako nám ukázal práve tento medializovaný príbeh, prípad. To je jedna vec, s ktorou prídem určite do druhého čítania s pozmeňujúcimi návrhmi.
Ešte jedna vec mi leží na srdci. Z dôvodov, ktoré mi nikdy neboli jasné, pretože sa nepremietli v dôvodovej správe ani nikde, sa stalo, že v jednej z množstva, obrovského množstva noviel k tomuto zákonu vypadla kategória ohrozených osôb, a to doslova chcem citovať, osamelé tehotné ženy a dievčatá. Je to tak od 1. 1. 2014. Predtým táto kategória v zákone bola. Dokonca bolo pre nich ustanovené aj špecializované zariadenie, ktoré sa nazývalo vtedy domov pre osamelých rodičov. Takže odvtedy už sa nepamätá na tehotné ženy v núdzi. Áno, hovorí sa, že je v niektorých prípadoch, to môže byť teda klientela, ktorá je ohrozená násilím, na tú máme nejakú službu, alebo chudobou, na tú máme tiež nejakú službu, a teda sa môže uchádzať, ale nie všetky z tejto cieľovej skupiny osamelých tehotných žien spadajú do takejto kategorizácie. A preto sa naozaj stáva, že sú zaradené niekde úplne inde. Aj to budem určite, prinesiem pozmeňujúci návrh.
Zatiaľ iba toľko, lebo bolo tu všetko povedané od mojich kolegýň. Každá si naozaj naštudovala túto novelu z takej svojej oblasti, takže s tým všetkým sa ja zároveň aj stotožňujem. A chystáme pozmeňujúce návrhy, o ktorých by sme teda radi s vami rokovali.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne dve poslankyne sa hlásia s faktickou.
Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Ďakujeme, kolegyňa, že si spomenula aj služby krízovej intervencie, ku ktorým som ja už z časového hľadiska nedošla.
Každopádne pri prvom vašom odvolávaní som vám hovorila o systémových veciach, ktoré nám zlyhávajú kvôli resocializačným zariadeniam, a to je to, že neexistujú nízkoprahové služby pre deti a mládež. A vzhľadom k tomu, že teda aj nám začína sa zvyšovať počet detí, ktoré sú drogovo závislé, nám tento aspekt prechádza až do resocializácie. Opäť sme v novele zákona zabudli na nízkoprahové služby pre deti a mládež. Čiže vždy sa snažím hovoriť veci konštruktívne. Ale toto ma prekvapilo, že teda je tu novela a toto sa tam neobjavilo. Takže by som možno do budúcnosti zvážila, možno je lepšie len nadávať a nekonštruktívne hovoriť.
No a taktiež domovy na pol ceste. V praxi charity mávajú problémy, že tam môžu ísť len ženy, ktoré boli predtým v inštitucionálnej starostlivosti. To znamená, že prešli domovami, detským domovom. Ale plno žien sa nám dneska ocitá, aj čo niekedy vyrástli v sociálne slabších rodinách, ostávajú nám na uliciach. Ak ich chceme posunúť do vyššieho stupňa nezávislosti, tak domovy na pol ceste sú pre nich tým vhodným nástrojom. Čiže tam by som určite aj toto poprosila, aby sme sa na to pozreli. A už spomínané MOST-om – HÍD komunitné centrá, ktoré sa obávam, že skončia po eurofondoch.