19. schôdza

No, ja dnes poteším pána vedúceho, pretože moje vystúpenia sú naozaj mimoriadne krátke. Túto debatu nemá zmysel ďalej ťahať, pretože tu nezaznelo jedno objektívne pozitívne slovo na túto novelu.
Pán minister, je to ťažký oriešok, veď ja to veľmi dobre viem. Jednoducho ma mrzí, že šiesty rok, čo ste na ministerstve, ste boli schopný vyprodukovať maximálne takúto záležitosť, takýto dokument, to nazvem ako hrdo. Ocenenie vašej práce, to nemusím dávať ja. To ocenenie vašej práce dávajú ľudia z praxe, ktorí teda vás v úctou v tejto súvislosti rozhodne nespomínajú. Ja to, zbytočné je o tom hovoriť.
A keďže to tu ešte nezaznelo, tak ako poslanec, pán spravodajca, prosím, píšte, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

Pán poslanec a pán exminister práce a sociálnych vecí, dnes ste sa veľmi nevyznamenali. Videl som vaše prvé vystúpenie, ktoré postrádalo akúkoľvek racionalitu, pretože hovorili ste len o kvantite, ale nespomenuli ste nejakú kvalitu pripomienok, ktoré ste tam v číselných údajoch ukázali, ako že sú strašne veľké tie počty pripomienok. A teraz v druhom čítaní namiesto toho, aby ste povedali nejakých zopár vecných pripomienok alebo prípadne povedali, dobre, toto by som ešte chcel zmeniť, tak ste prišli s týmto návrhom, čo je legitímne z hľadiska rokovacieho poriadku.
Ale pýtam sa, pán minister, aj vy ste mali možnosť mnohé veci v tomto zákone, ktorý je od roku 2009 zmeniť. Ja si pamätám aj také veci, čo ste dali do zákona, kde ste dali povinnosť klientom, aby platili minimálne 50 % nákladov z pobytových služieb. A my sme to potom museli rušiť. A dneska sa za nich staviate a všetkých obhajujete a tvárite sa, že ste svätý. Pán minister, exminister, trošku si vstúpte do svojho svedomia a snažte sa aj vidieť to, čo ste vy urobili, resp. neurobili, čo teraz kritizujete. A ospravedlňujete to tým, že ste tu boli iba rok a pol. No, neviem, čo by sa tu dialo, keby ste tu boli dlhšie.

Chcem vás, pán kolega, upozorniť, že nie sme v druhom čítaní. Sme v prvom čítaní. Skúste si pozrieť, o čom sa vlastne rokuje. No a jednoducho k tým počtom. Ako táto debata je naozaj strašne trápna, že sa snažíte hodiť na mňa, na Ivetu Radičovú a ja neviem ešte na koho z minulosti problém, ktorý sa volá sociálne služby. Skrátka a dobre. Prvá vláda Roberta Fica štyri roky. Druhá vláda Roberta Fica ďalšie štyri roky. Tretia vláda Roberta Fica zatiaľ dva roky. To je desať rokov, počas ktorých ste vy obsadzovali ministerstvo práce vašimi ministrami. A výsledok je taký, aký je. Že ľudia z praxe pošlú k novele zákona o sociálnych službách temer tisíc pripomienok, z toho vyše 600 zásadných. Mne to môže byť srdečne jedno, ale zodpovedajte sa tým zriaďovateľom a tým organizáciám. Tým skladajte účet, prečo je tá novela taký paškvil, prečo ju takto odmietajú.
Ja ako poslanec v ich mene dávam návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Tu je zbytočné sa baviť o tých detailoch. Na to by sme tu mohli sedieť tri dni. Je to jednoducho jeden paškvil. Ľudia z praxe to odmietli. Treba to vrátiť späť na ministerstvo, nech si robia poriadne svoju robotu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, aj ja som dlhoročnou členkou profesionálnej platformy a naozaj je pravdou, že aby prišlo 900, viac ako 900 pripomienok a z toho skoro 700, 650 zásadných, je dosť výnimočné alebo nie bežné. A pri predstave, že predsa neposielajú laici tieto pripomienky, ale odborná verejnosť.
Skoro 20 rokov som pracovala v sociálnych službách, konkrétne v zariadení krízovej intervencie, krízových služieb, takže ja sa teda výslovne teraz som sa zamerala, keďže sme zatiaľ len v prvom čítaní, na služby krízovej intervencie. A chcem byť hlasom práve tých odborníkov, ktorí po piatich rokoch, po piatich rokoch očakávali, piatich rokoch účasti v pracovnej skupine, ktorá bola zriadená ministerstvom k príprave novely tohto zákona o sociálnych službách, tak očakávali systémové riešenie problematiky sociálnych služieb vrátane systémových zmien financovania sociálnych služieb, ktoré by reagovali na demografické zmeny a na problém starnutia, ktorý je nezvratný, na podfinancovanie a nedostupnosť viacerých druhov sociálnych služieb. Osobitne služieb krízovej intervencie.
V súčasnosti totiž služby krízovej intervencie na území celého Slovenska len ledva prežívajú. A o ich význame a efektivite služieb krízovej intervencie predsa niet žiadnych pochýb. Hrajú obrovsky dôležitú úlohu v systéme sociálnej podpory osobám, ktoré sú ohrozené vylúčením, pôsobia dokonca aj preventívne, to je dôležité, a v prospech aj ostatných osôb, občanov tej danej komunity. Dnes v médiách zase prebehla správa o rodine, medializovala sa správa o matke s deťmi, ktorá býva v chatrči, v búde, v nedôstojných podmienkach s maličkými deťmi. No je to tak. Pre neúplné rodiny s deťmi, pre osamelé matky s deťmi, ktoré si nedokážu zabezpečiť ani nevyhnutné podmienky na uspokojenie svojich základných životných potrieb, sa nedostatočne – ak vôbec – poskytuje terénna sociálna služba krízovej intervencie.
Veď my nechceme matkám odnímať deti a umiestňovať ich v iných domovoch, inštitúciách. My predsa chceme, aby tieto deti žili aspoň s jedným rodičom, keď už ten druhý zlyhal. No a im treba teda pomáhať naozaj priamo v ich prirodzenom prostredí, aby neupadli ešte do väčšej núdze, ako nám ukázal práve tento medializovaný príbeh, prípad. To je jedna vec, s ktorou prídem určite do druhého čítania s pozmeňujúcimi návrhmi.
Ešte jedna vec mi leží na srdci. Z dôvodov, ktoré mi nikdy neboli jasné, pretože sa nepremietli v dôvodovej správe ani nikde, sa stalo, že v jednej z množstva, obrovského množstva noviel k tomuto zákonu vypadla kategória ohrozených osôb, a to doslova chcem citovať, osamelé tehotné ženy a dievčatá. Je to tak od 1. 1. 2014. Predtým táto kategória v zákone bola. Dokonca bolo pre nich ustanovené aj špecializované zariadenie, ktoré sa nazývalo vtedy domov pre osamelých rodičov. Takže odvtedy už sa nepamätá na tehotné ženy v núdzi. Áno, hovorí sa, že je v niektorých prípadoch, to môže byť teda klientela, ktorá je ohrozená násilím, na tú máme nejakú službu, alebo chudobou, na tú máme tiež nejakú službu, a teda sa môže uchádzať, ale nie všetky z tejto cieľovej skupiny osamelých tehotných žien spadajú do takejto kategorizácie. A preto sa naozaj stáva, že sú zaradené niekde úplne inde. Aj to budem určite, prinesiem pozmeňujúci návrh.
Zatiaľ iba toľko, lebo bolo tu všetko povedané od mojich kolegýň. Každá si naozaj naštudovala túto novelu z takej svojej oblasti, takže s tým všetkým sa ja zároveň aj stotožňujem. A chystáme pozmeňujúce návrhy, o ktorých by sme teda radi s vami rokovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme, kolegyňa, že si spomenula aj služby krízovej intervencie, ku ktorým som ja už z časového hľadiska nedošla.
Každopádne pri prvom vašom odvolávaní som vám hovorila o systémových veciach, ktoré nám zlyhávajú kvôli resocializačným zariadeniam, a to je to, že neexistujú nízkoprahové služby pre deti a mládež. A vzhľadom k tomu, že teda aj nám začína sa zvyšovať počet detí, ktoré sú drogovo závislé, nám tento aspekt prechádza až do resocializácie. Opäť sme v novele zákona zabudli na nízkoprahové služby pre deti a mládež. Čiže vždy sa snažím hovoriť veci konštruktívne. Ale toto ma prekvapilo, že teda je tu novela a toto sa tam neobjavilo. Takže by som možno do budúcnosti zvážila, možno je lepšie len nadávať a nekonštruktívne hovoriť.
No a taktiež domovy na pol ceste. V praxi charity mávajú problémy, že tam môžu ísť len ženy, ktoré boli predtým v inštitucionálnej starostlivosti. To znamená, že prešli domovami, detským domovom. Ale plno žien sa nám dneska ocitá, aj čo niekedy vyrástli v sociálne slabších rodinách, ostávajú nám na uliciach. Ak ich chceme posunúť do vyššieho stupňa nezávislosti, tak domovy na pol ceste sú pre nich tým vhodným nástrojom. Čiže tam by som určite aj toto poprosila, aby sme sa na to pozreli. A už spomínané MOST-om – HÍD komunitné centrá, ktoré sa obávam, že skončia po eurofondoch.

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba toľko, ďakujem všetkým kolegyniam, ktoré tu vlastne dneska vystupovali.
Chcem povedať, že keď sme v 90. rokoch začali pracovať s ľuďmi s mentálnym postihnutím, vytvorili sme im pracovný priestor v divadle, hľadali sme možnosti, ako by sme ich mohli zobrať z ústavu a vytvoriť im priestor, kde by sa mohli vzdelávať, pracovať a bývať. Stretla som sa s vysokopostaveným úradníkom na ministerstve práce, práve som išla na takú cestu do Dánska aj s našimi hercami a s divadlom, sme reprezentovali, a ten úradník mi povedal: "Pani Dubačová, z nás Dánsko nikdy nebude." Bol to najväčší zaklínač hadov, akého som kedy stretla. Naozaj som sa zľakla, že to takto bude.
Dnes, keď vidím tento zákon a uvedomujem si, čo to napríklad spôsobuje vlastne s ľuďmi, ktorí sú postihnutí a sú v chránenom bývaní, že dnes tento zákon môže spôsobiť, že veľa chránených bývaní sa pozatvára. Ak my sa dostaneme o dva kroky dozadu od týchto 90. rokov, nepostúpime dopredu a nepomôžeme naozaj týmto ľuďom, tak potom celá tá cesta ľudí, ktorí boli nadšení, ktorí tu vytvárali celý systém pomoci, celý systém, ako integrovať, pomáhať, ako vytvoriť práve priestor pre ľudí, ktorí sú znevýhodnení, tak toto je naozaj ako poleno pod nohy všetkým týmto ľuďom, ktorí v tejto pevnej viere, že raz sa to zmení a že to Dánsko bude aj na Slovensku, potom im naozaj dávame ten najhorší signál.
A ja sa len prikláňam, pán minister, prosím vás, stiahnite ten zákon a upravte ho.
Ďakujem.

Ďakujem vám za reakcie. Ešte chcem doplniť, že trošku takú emóciu. Vždy, keď som v tej profesionálnej veľkej organizácii alebo aj inde na odborných fórach a konferenciách bola, tak vzhľadom k tomu nezvratnému údaju, že starnutie obyvateľstva teda že je nezvratné, tak vždy na tých odborných fórach drvivú väčšinu času sa venuje naozaj opatrovateľstvu a seniorom našim. Našim naozaj drahým, chorým, starým členom rodiny. Ja ich takto vidím a s veľkou takou však veľkorysosťou, okej, dobre, je to tak, potrebujú pomoc.
Ale práve služby krízovej intervencie boli vždy popoluškou. A vidím to aj teraz aj v tom zákone, že stále nič systémové sa nerieši v službách krízovej intervencie, ale aj v terénnych službách, ktoré sú, prepánajána, však lacnejšie, efektívnejšie, oveľa skôr pomôžu ľuďom, aby nám naozaj neupadli do tej hrôzy a do takej núdze, kde to potrebuje veľa peňazí, veľa času, veľa energie a hlavne je to o obrovských bolestiach tých ľudí a tých občanov.
Takže systém a znova, znova také zacielenie som očakávala v tejto novele, zacielenie na tú najdôležitejšiu časť. A to je ísť do terénu a pomáhať ľuďom priamo a podporovať tú pomoc finančne, ale aj vôbec podporovať túto pomoc priamo v ich prirodzenom prostredí. Toto som očakávala od tejto novely. Ale to nesplnila.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
No, priznám sa, že som očakával, že do tejto diskusie pôjde tak aj trošku ideológia, aj neviem, aké všetky ďalšie veci. Viem, aká bola časť tých rokovaní, viacej ako dva roky. Pracovnú skupinu prvú začal viesť, dnes zhodou okolností spravodajca, vtedy štátny tajomník. Prizvali sme do pracovnej komisie zástupcov všetkých zriaďovateľov, zástupcov jednotlivých skupín zdravotne postihnutých, ale – a to chcem povedať – zásadná diskusia sa neviedla ani tak o kvalite ale ako o financovaní.
A ja som v úvode prečítal a ja ho znova zopakujem, čo je v programovom vyhlásení vlády: Zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb zavedením príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako. Ako o tom to je. My sa skutočne bavíme o financovaní. My kvalitu riešime niekde inde. Veď viete, že od 1. januára chystáme konkrétne kroky, ktoré sa budú týkať aj kvality.
My v podstate dennodenne sa zaoberáme otázkou aj nových služieb, ktoré prináša život. Aj ich bude ďalej prinášať, aj sa budú rozširovať. Áno, možnože niektoré budú zanikať, možno sa niektoré budú zlučovať, ale to je výsledok konkrétneho života, tomu sa nebránime. To je logické, to je prirodzené. Ale – a to chcem povedať – a to v drvivej väčšine tu zaznievali pripomienky, s ktorými jednotliví zriaďovatelia neuspeli v tej pracovnej komisii, len sa posunuli sem cez vás, aby ste ich sem znovu ponúkli.
Viete, aký bol záver tej pracovnej komisie? Preboha, len nech tento zákon, tá novela ide, keď má aj svoje nedostatky a my všetci zriaďovatelia, to znamená neverejní, VÚC-ky, obce a mestá nie sme plne uspokojení, ale je to značný pokrok vpred. Je to nový systém, je to reálne viaczdrojový systém, a preto chceme a máme záujem, aby tento zákon išiel. Preto sa ako pýtam, v mene koho vystupujete a v mene koho navrhujete a za koho sa odvolávate. Dva roky sedeli v tej pracovnej komisii, a opakujem, všetci zriaďovatelia.
Trošku ma prekvapuje možno aj pani podpredsedníčka parlamentu Nicholsonová, možno tá jej poradkyňa, ktorá má aj svoju konkrétnu zodpovednosť, na tom ministerstve dlhé roky viedla odbor sociálnych vecí, sociálnych služieb, vtedy mala konať, nie teraz dáva rozumy a hovorí o tom, čo by sa ako malo a nemalo. Ako neklamme sa, sociálne služby sú vždy dimenzované na možnosti štátneho rozpočtu. Nie na otázku prístupu ministra, koľko chce, ale na koľko má. Ja to hovorím z plnej zodpovednosti, ale takto to je a tak to bolo za pravicových vlád, za, ja neviem, ľavicových, takto to bude vždy.
Vývoj ekonomiky vždy dá isté možnosti, ktorými môžeme ísť. Ale tu mám čisté svedomie. V dvanástom roku, keď som preberal ministerstvo, bol rozpočet na sociálne služby 32 mil. vrátane tej novely, ktorú spomínal aj Jozef, ktorá sa týkala obcí a miest, kde išlo tých 320 podľa tej poslednej novely, ktorú môj predchodca urobil na lôžko, na lôžko. Píše sa rok ´17, 92 miliónov. Trojnásobne zvýšený rozpočet. Nejestvuje jedna jediná kapitola nie ministerstva, rozpočtu, kde by sa trojnásobne zvýšil, zvýšil rozpočet. Tu ako, tu tie prostriedky sú a idú. A ony aj z hľadiska budúcnosti pôjdu. Každá vláda s tým musí rátať vzhľadom na vývoj demografie, starnutie obyvateľstva a potrieb tejto služby. Ako tie náklady budú a budú vyššie. Preto je tu aj táto zásadná zmena.
Snáď sa dohodneme na tom, že je ďaleko objektívnejšie a spravodlivejšie, aby išli iné prostriedky na zariadenie, kde je klient mobilný a kde je imobilný. Však sa zhodneme v tom, že potrebuje väčšiu starostlivosť aj väčšie náklady na toho imobilného ako na toho mobilného. A v tomto prípade sme vyšli v maximálnej miere v ústrety skôr neverejným. Pretože VÚC-ky a obce a mestá vlastne zabezpečujú aj finančne to čo doteraz. My sme skôr VÚC-kam ubrali možno 15 až 22 mil., ktoré doteraz tých osem samosprávnych krajov riešilo, my preberáme a pokrývame, pretože áno, máme záujem, aby nielen tých, koho VÚC-ka zazmluvní na nejaký počet lôžok, ale aby každý neverejný dostal to, čo tento zákon rieši. To tu je, to tu táto otázka je a ona je a my sme neubrali ostatným zriaďovateľom.
My jednoducho, či chceme, alebo či nechceme, ja som otvoril tú základnú filozofiu. Vrátime sa do roku 2004? Do obdobia fiškálnej decentralizácie? Dozrel ten čas? Lebo to sa tu často o tom. Zaznieva: Školy, nech to prevezme štát, sociálne služby, no nech ich prevezme štát. Ale ja sa tomu ako nebránim, ale potom to musíme pomenovať a zásadne zmeniť filozofiu daňovej politiky z hľadiska podielových daní a ďalších vecí. To otvoríme. Ale keď to takto otvorím, tak tie obce a mestá sú zásadne proti a majú logické zdôvodnenia. Veď my sme sa ako niekde zaangažovali, vybudovali. Áno, bola tam istá klientela, ktorá nebola zohľadnená z hľadiska stupňa odkázanosti, ale oni sú schopní sa s touto otázkou vysporiadať.
Ja som presvedčený, že sa nikde nestane to, čo pani poslankyňa tak trošku otvorila, no, čo budú robiť tí, ktorí majú viac klientov s menším stupňom odkázanosti. No určite že tam budú nejaké tie postranné snahy niekoho prekvalifikovať do vyššieho stupňa, ale tu je odpoveď. Áno, to, čo som sľúbil, že my potrebujeme jednotnú posudkovú službu, je absolútne pravda. V tomto prípade sa vláda jednoducho dohodla a gestorom je ministerstvo zdravotníctva, ktoré zriadilo pracovnú komisiu. Tá komisia už pracuje. Veľké zastúpenie tam má, samozrejmá vec, že aj ministerstvo práce. A v budúcom roku má uzrieť svetlo sveta nový zákon o jednotnom usporiadaní posudkovej služby.
Ja som kládol otázku aj pre tú pracovnú komisiu: Ideme počkať, až bude k dispozícii tento zákon ohľadom jednotnej posudkovej služby a potom budeme riešiť otázku viaczdrojového financovania? Ale odpoveď išla veľmi konkrétna. Nie. Vyskúšajme isté veci, ktoré súvisia s touto novelou a o to bude vhodnejšie a lepšie zohľadniť aj tie prvé praktické skúsenosti, tú aplikačnú prax pri príprave toho nového zákona ohľadom jednotnej posudkovej služby.
Takže ako toto všetko je potrebné v tomto prípade zvažovať. A otázky ako, dobre, návrhu na stiahnutie, rešpektujem. Je to ako legitímne, ale opakujem, nie je to v prospech nikoho z hľadiska tých zriaďovateľov. Naopak, je to proti ich záujmu a rozmýšľaniu a je to proti sociálnym službám ako takým.
A nejaké "paškvil" a podobne ako, k tomu sa ja nebudem vyjadrovať. Niekedy mám taký pocit, že tu najviac kričia ľudia, ktorí pôsobili na tom rezorte, mali aj istú zodpovednosť. Áno, dobre bolo povedané, na opatrovateľské služby v tom čase nešiel cent, opakujem, cent. 52 miliónov bola prvá dotácia a teraz sme pripravili ďalší 50-miliónový projekt. Ale to nie je systémové riešenie. Ja sa desím, ak raz príde obdobie, keď cez europrostriedky nepríde sem toľko financií, ako sa s touto otázkou vysporiadajú tí, ktorým to zo zákona prináleží. A znova sú to obce a mestá, respektíve samosprávy. Možno potom bude potrebné nastaviť úplne zásadne tú otázku, či sa vrátime k fiškálnej decentralizácii, alebo povieme, akým spôsobom budeme tie samosprávy vykrývať zo štátneho rozpočtu, aby boli schopní zabezpečiť tie služby, ktoré s týmto úzko súvisia. Nič netajím, ale hovorím veľmi otvorene a uvedomujem si zložitosť, ale uvedomujem si aj nevyhnutnosť zabezpečenia týchto služieb, ktoré sa dotýkajú jednotlivých zariadení.
Čo sa týka tých pripomienok, ktoré tu odzneli, sme v prvom čítaní. My sa bavíme o filozofii zákona. Tá filozofia zákona je viaczdrojové financovanie, v rámci toho viaczdrojového financovania jednotliví zriaďovatelia odkiaľ pokiaľ, odkiaľ pokiaľ štát. A som veľmi rád – a to sa tu trošku málo hovorí – veď to bolo sizyfovské riešenie dostať do toho systému viaczdrojového financovania aj zdravotné poisťovne. Áno, tých deväť medicínskych úkonov zďaleka nesplnilo to očakávanie, čo tu bolo, ale my sme dnes našli riešenie úplne iného charakteru. Veď to plošné bude zohľadňovať stupeň odkázanosti aj v tej zdravotnej oblasti. Samozrejmá vec, že nikto neodpustí, aby tam nebola kvalifikovaná pracovná sila, ktorá spĺňa podmienky, aby mohla tie medicínske úkony robiť. Ale je to v úplne inej rovine. My sa postupne skutočne dostávame do tej situácie zdravotno-sociálnych služieb. Ale to je cesta budúcnosti, tá je nevyhnutná. Po tom, čo sa zlikvidovali doliečováky a ďalšie zariadenia, ktoré boli predtým v nemocniciach, prirodzene preberá túto úlohu sociálny systém, ale on nemôže jestvovať úplne oddelene bez tých zdravotníckych, medicínskych úkonov, ktoré sú preto nevyhnutné. A tu je stále, by som povedal, ako priestor aj pochopenie na strane ministerstva zdravotníctva a som presvedčený, že aj na strane tých zdravotných poisťovní, hoci aj tam prostriedkov nikdy nie je dosť.
Konsenzus. Ja som to naznačil. Pri záujmoch jednotlivých zriaďovateľov bolo nevyhnutné nájsť istý konsenzus. A ja si dovolím povedať, on sa našiel. A to je záver toho, že tá pracovná komisia povedala, áno, poďme.
Ďalej tá posudková činnosť. Áno, súhlasím s vami, ale dávam jasnú odpoveď. V budúcom roku by mal byť na stole v tejto snemovni návrh na riešenie jednotnej posudkovej služby. To nie je jednoduchá, áno, ako reforma. To je veľmi zložitá, to je veľmi, veľmi zložitá a bude si žiadať viaceré a viaceré veci, ktoré s tým súvisia. Pre nás je dôležité pokračovať napríklad aj v zosieťovaní IT. Niečo podobné ako beží v Košickom kraji. Bodaj by všetky VÚC-ky takto boli prepojené. Pretože, áno, 7 700 žiadateľov. Otázka je, koľko medzi tými žiadateľmi je takých, čo si dal päť žiadostí, od Tatier až, ja neviem, po Bratislavu. My potrebujeme tieto veci mať presne zmapované, aby sme vedeli povedať, to nie je 7 700, ale možno je to dve-, tritisíc. A podľa toho ísť a povedať, ako tu je treba posilniť tie kapacity a tu ideme podporiť aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu alebo europrostriedkov napríklad výstavbu, rozšírenie. Toto sú všetko veci a k tomu má aj to sieťovanie, jednoducho ako zmapovanie si tých reálnych potrieb v každom jednom kraji ako pokračovať. To sú veci, ktoré sú tiež v tomto, v tejto novele zákona presne uvedené a ony v značnej miere posúvajú ten rozmer, by som povedal, reálnych potrieb dopredu.
Stupne odkázanosti. Myslím si, že dnes už nikto nespochybňuje, že to je ďaleko objektívnejšie, že je to potrebné zohľadňovať. A tu sú tie veci jasne vyjadrené a tu treba povedať, že to nie je náš nejaký výmysel, ale na tomto beží v podstate skoro celá Európa.
Áno, včasná intervencia, určenie hodinovej sadzby, ako aj to je ďalšia otázka, ktorá je, ale táto novela ju zohľadňuje. Do akej miery a ako? Bavme sa, ja som pripravený. Ak prídu pre druhé čítanie nejaké konkrétne návrhy, okolo ktorých sa dá hovoriť, ale bavme sa o tom na výbore. Prípadne vyvolajme stretnutie, ak bude záujem a moji kolegovia z ministerstva sú k dispozícii, aby sme sa o týchto veciach ako bavili. Veď nám ide o spoločnú vec.
Denný stacionár. No, denný stacionár je potrebné sociálne zariadenie, ono sa osvedčilo, my to, čo robíme a riešime, riešime len tam, kde vychytralci zneužívajú zákon. Kde zmenili domovy dôchodcov a prehodili len tabuľu a vykazujú rôzne ďalšie prezenčky a ďalšie veci, ktoré s tým jednoducho súvisia. Máme dosť na to podkladov, dôkazov aj veľa lobingu ako, prečo to práve tam beriete a neberiete. No, tak berieme tam, kde to nespĺňa potrebu zákona. Ale nikto nelikviduje. Naopak, ja si myslím, že denný stacionár je zariadenie, ktoré má svoju budúcnosť a celkom iste aj ďalej bude v plnej miere uplatňované.
Limity pre dané územie 04, 09, ako z niečoho sa muselo vychádzať. My sme sa boli aj poučiť. Boli sme v Rakúsku sa trošku baviť, akým spôsobom to oni riešia. Ako to nie je bulharská konštanta. To je ako záujem pomenovať reálne potreby. A z týchto reálnych potrieb bude vychádzať aj stavba rozpočtu. To znamená, otázka, že niekde v pol roku ako nám padne nejaký limit a potom nebudeme schopní druhý polrok niesť, z tohto to bude vychádzať, to znamená, je to objektívne kritérium reálnych potrieb. A za tým si jednoducho stojím.
Starnutie populácie, povedali sme, že zohľadňujeme tieto veci.
Možno ešte k pani poslankyni Petrík. Ja si vážim, čo ste urobila v súvislosti s tým jasličkovým zákonom, len, pani poslankyňa, základná filozofia zákona – zosúladenie rodinného a pracovného prostredia – tu bola, je a ostáva. Priorita v prvom rade dať jasle matke, ktorá je zamestnaná, je tu, tá tu ostáva. To, čo sme spresnili a rozšírili, ak kapacita týchto zariadení dovoľuje, no prečo by tam nemohla dať svoje dieťa aj matka, ktorá nepracuje? Ale základná filozofia je a ostáva. V tom je to zosúladenie. Nemôže sa stať, aby bola neuspokojená pracujúca matka, ktorá chce do tohto zariadenia uložiť dieťa, na úkor toho, že tam bude matka, ktorá je doma. Teraz nebudem hodnotiť, za akých príčin, lebo uvedomujem si, že môže byť veľa takých, ktorí nie zo svojej vôle, ale zo zdravotných, iných, objektívnych, a to treba všetko tieto veci potom posudzovať.
Tu, čo ste pomenovala ako isté možné riziká, neberiem. Dobre viete, že tu máme nejaké prechodné obdobie a reálne veci začnú platiť až od 1. januára budúceho roku. A odvtedy začne platiť aj táto novela. To znamená, my včas veci riešime, zachytíme a som presvedčený o tom, že žiaden problém s týmto nemôže jednoducho byť.
Trošku ma prekvapuje, predpokladal som, že občas sa pozriete aj na našu stránku, my máme od leta perfektný manuál, ako postupovať, na našej stránke, ten tam je zavesený. My sme vydali letáky a ďalšie veci, ktoré posúvame aj smerom dole. Ja nemám pocit, že by sme tieto veci odignorovali. Naopak, opakujem ešte raz, naopak, bol záujem a komunikačný úsek v tomto smere mal veľmi konkrétne úlohy.
Takže toľko k reakcii na tú diskusiu. Opakujem ešte raz, sme v prvom čítaní. Reálne predpokladám a som pripravený aj s mojimi kolegami komunikovať akékoľvek otázky, ktoré by mali vylepšiť tento zákon pre druhé, resp. tretie čítanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie minimálnej miery valorizácie dôchodkov, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, ako aj zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Je neustálou snahou vlády Slovenskej republiky hľadať spôsoby, ako prispieť k zlepšovaniu životnej úrovne poberateľov dôchodkov. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je aj úprava valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ku ktorej sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Podľa predloženej novely zákona o sociálnom poistení sa navrhuje od roku 2018 do roku 2021 dôchodkové dávky prioritne zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, tzv. dôchodcovskej inflácie. Ak by táto určená suma zvýšenia dôchodku bola nižšia, ako je pevná suma určená ako 2 % z priemernej sumy príslušného alebo totožného druhu dôchodku, zvýši sa dôchodok o túto pevnú sumu. To znamená, minimálne percento valorizácie navrhujeme vo výške dvoch percent. Bez ohľadu na vývoj makroekonomického prostredia a bez ohľadu na výšku poberania dôchodku bude každému dôchodcovi garantované, že rast jeho dôchodku pokryje aspoň rast jeho životných nákladov a aj v čase nízkej inflácie dostane v nominálnej sume zmysluplné zvýšenie dôchodku.
Novelou zákona ďalej dôjde v praxi k zásadnému zníženiu administratívnej záťaže prevažnej časti poistencov štátu. Väčšina z nich už nebude musieť podávať prihlášky Sociálnej poisťovni na dôchodkové poistenie. Ide o zásadnú zmenu vo väčšine poistencov štátu, ktorým bude vznikať dôchodkové poistenie automaticky. Ide najmä o fyzické osoby, ktorým vzniká nárok na rodičovský príspevok a starajú sa o dieťa do šesť rokov jeho veku. K zníženiu administratívnej záťaže však dôjde aj v prípade osôb, ktoré sa starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku, osôb, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, ako aj osobných asistentov vykonávajúcich osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Poistenie im bude zhodnotené na účely dôchodkovej dávky v celom rozsahu. Týmto sa predíde situáciám, ktoré v súčasnosti nastávajú v praxi, že z dôvodu opomenutia podania prihlášky na platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom prichádzajú tieto osoby o časť svojich dôchodkových nárokov.
Nutnosť podať prihlášku sa zachováva iba v tých prípadoch, v ktorých štát nemá o potenciálnych poistencoch štátu potrebné informácie na to, aby dôchodkové poistenie vzniklo. Napríklad osoba, ktorá sa stará o dieťa do šesť rokov veku, ale nepoberá rodičovský príspevok.
Predloženou novelou sa navrhuje aj zníženie administratívnej záťaže na základe požiadaviek podnikateľského prostredia. V ďalších ustanoveniach predkladaný návrh zákona zachováva po dohode so sociálnymi partnermi jednotnú sadzbu poistného na úrazové poistenie na súčasnej úrovni 0,8 percenta. Zároveň reflektuje aj na podnety z aplikačnej praxe týkajúce sa najmä výberu poistného, zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti a zavedenia vyrovnávacieho príplatku pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou výboru pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Predkladám preto informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Zároveň za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. 
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.