19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja veľmi oceňujem príspevok pána poslanca Dostála a ďakujem mu, že vyjadril podporu tomuto návrhu zákona. Áno, bolo to fundované, bolo to na úrovni, malo to množstvo bodov, na ktorých sa aj ja musím zamyslieť.
A snáď by som sa vyjadril tiež k tej dvojmesačnej výpovednej lehote a doplnil pána poslanca Žarnaya v tom, že podľa môjho názoru, uznávam, že nejde asi o najideálnejšie riešenie, to som hovoril aj minulý rok, ale podľa mňa je tu kľúčové slovo "čas", ktorý tým, že sa získa určitý čas, aby sa mohli vyjadriť rôzne inštitúcie, aby sa mohli vypracovať stanoviská, toho času je po čertoch v školstve málo. A naozaj niekedy práve rozhodnutia zodpovedných orgánov môžu proces, ktorý je nevyhnutný, zastaviť. To znamená, že je tu možnosť aj prípadne nejaké rozhodnutie prehodnotiť. Preto hovorím, tento faktor času sme navrhli, aby tá ochrana pre týchto zamestnancov, ktorí sa majú zastávať svojich kolegov, tu bola.
A som maximálne otvorený, ak motyka vystrelí a koaliční poslanci prehodnotia svoje rozhodnutie, byť otvorený akýmkoľvek návrhom, ktoré by mohli ďalšie opatrenia vylepšiť.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie. Pán poslanec Žarnay povedal, že sa vyjadrí k tomu, v čom so mnou nesúhlasí, a teda povedal, že, alebo zopakoval, že ak zriaďovateľ školy chce mať pod kontrolou školy, tak mal by mať posilnené kompetencie odvolať riaditeľa. No, nie som si, nie som si celkom istý, že či toto by bola správna cesta. Jednak to nie je obsahom návrhu, o ktorom teraz rokujeme, ale to by museli byť v zákone veľmi striktne stanovené dôvody a postupy toho odvolávania, lebo inak by sa politický vplyv na školy ešte prehĺbil, ešte výraznejšie, ako je to v súčasnom zákone. V súčasnom zákone má starosta, primátor alebo teda župan právo veta, ktoré môže opätovným rozhodnutím výberová komisia prebiť a až potom nastupuje zastupiteľstvo. Čiže je to nie celkom jednoduchý proces, ktorý napríklad neumožňuje politické zasahovanie v situácii, keď zastupiteľstvo nie je úplne jedna ruka so šéfom exekutívy v samospráve. Takže posilňovať nejaké možnosti odvolať riaditeľa školy zo strany zriaďovateľa, tak to by sme museli teda prebrať, že čo by to konkrétne malo byť.
A pokiaľ ide o ochranu členov rady školy pred prepustením alebo porovnanie s odborármi, ja naozaj môžem tiež len zopakovať, že chránení by mali byť všetci kritickí učitelia alebo zamestnanci bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi rady školy, lebo aj bežný učiteľ sa môže dostať do konfliktu a môže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.

Ďakujem za slovo. V krátkosti len nadviažem na to, čo som už hovoril aj pred chvíľou pánovi poslancovi Dostálovi a potom budem hovoriť o ďalších veciach.
Myslím si, že právo veta zriaďovateľa je nič oproti tomu, čo sa deje vo vzťahu zriaďovateľ, riaditeľ školy a zborovňa. Zaznamenávame – a nielen ja, ale aj Slovenská komora učiteľov a ďalšie organizácie – desiatky prípadov, keď radoví učitelia, nielen členovia rady školy, ale radoví učitelia sa sťažujú buď na bossing, buď na nejaké ekonomické alebo iné prechmaty vedenia školy a keď idú za zriaďovateľom, teda za starostom, primátorom alebo za vedúcim odboru školstva, reakcia je taká, že síce si ich vypočujú, najskôr konštatujú, my s tým vlastne nič nemôžeme urobiť, pretože my nemáme právomoci zasahovať do právnej subjektivity školy, my nemáme právo ani odvolať riaditeľa školy, ale nielenže urobia tento prvý krok, ale urobia aj druhý krok, že sa pridajú na stranu toho riaditeľa a idú po tom učiteľovi, ktorý sa sťažoval.
Tento právny stav, ktorý na Slovensku nastal, že zriaďovatelia chránia riaditeľov a idú proti samotným učiteľom a vystavujú ich ešte väčšiemu šikanovaniu a prenasledovaniu, je z môjho subjektívneho hľadiska neprijateľný a budem robiť všetko preto, aby sa niečo v zákone zmenilo a učitelia – a súhlasím s pánom Dostálom v tom, je jedno, či v zborovni, alebo či to budú odborári, alebo členovia rady školy – boli chránení pred šikanovaním zo strany nielen vedenia, ale aj zo strany zriaďovateľa. Česť všetkým starostom, primátorom, ktorí to nerobia, ktorí nestoja na strane riaditeľa a idú ruka v ruke s učiteľmi alebo pomôžu učiteľom, ale drvivá väčšina učiteľov sa sťažuje na to, že zriaďovateľ ich potopí.
A teraz na dokladovanie toho, ako to vyzerá v praxi, teda právo veta, vám spomeniem niekoľko prípadov. Prvý prípad je z roku 2017, Základná škola na Záhoráckej ulici v Malackách. Primátor nesúhlasil s návrhom rady školy, ktorá odporučila na miesto znovu vymenovať súčasnú riaditeľku. Riaditeľku rada školy navrhovala dvakrát vymenovať, primátor v oboch prípadoch vyjadril svoj nesúhlas. I keď riaditeľka dokladovala, že od roku 2017 sa zaslúžila o zlepšenie vzťahov v pedagogickom kolektíve i vo vzťahu medzi školou a rodičmi detí, v spolupráci so zriaďovateľom sa takisto podľa nej podarilo zabezpečiť nevyhnutnú rekonštrukciu i modernizáciu priestorov, nestačilo to na to, aby starosta túto riaditeľku uznal v regulérnych voľbách, prijal rozhodnutie rady školy, nie, dvakrát ho vetoval, napokon o ňom musela rozhodovať trojpätinová väčšina poslancov.
Druhý prípad, Základná škola a materská škola Fraňa Madvu v Nitrianskych Sučanoch 352. V máji 2017 sa uskutočnilo výberové konanie na post riaditeľa základnej školy a materskej školy. Do výberového konania boli prihlásené dve uchádzačky. Jedna z nich regulérne voľby vyhrala. Rada školy ju odporučila vymenovať na post riaditeľky školy, starosta obce odporúčanie neakceptoval. Chystalo sa nové výberové konanie, nemám už znalosti, ako dopadlo druhé výberové konanie. Ale ešte k tomuto prípadu chcem uviesť, že na stranu riaditeľky sa postavili rodičia, ktorí spísali petíciu a v tejto petícii poukázali na to, že dôvody starostu boli nejasné, diskutabilné a nejednoznačné. I napriek zrejme petícii týchto rodičov napokon riaditeľka nedosiahla spravodlivosť.
A posledný prípad, ktorý sa stal teraz v júni a o ktorom ešte sa dopočujete zrejme aj viac aj na výbore pre vzdelávanie. Keď v Základnej škole v Kysuckom Novom Meste prebehli voľby na voľné miesto riaditeľa školy, do výberového konania sa prihlásili traja uchádzači: dovtedajší riaditeľ školy, učiteľ z tej istej školy a uchádzačka zo susedného mesta. Napriek tomu, že výberové konanie vyhral učiteľ z tejto školy, primátor mesta podnikol do 30 dní, dokedy mal podľa zákona možnosť rozhodnúť o uznaní nového riaditeľa, niekoľko krokov. A teraz počúvajte dobre, aké kroky podnikol.
Na svojom úrade prijal zástupcov časti učiteľov z danej školy, ktorí sa postavili za bývalého riaditeľa a poukazovali na fakt, že škola v predchádzajúcich rokoch dosahovala za jeho vedenia výborné výsledky. Následne primátor mesta za svojej osobnej prítomnosti na škole zvolal všetkých zamestnancov školy vrátane upratovačiek a nepedagogických zamestnancov a urobil anonymný prieskum s otázkou, koho chcú za riaditeľa. Výsledok bol, samozrejme, priaznivý pre bývalého riaditeľa, pričom, ako mám informácie, robil sa nátlak na učiteľov, aby nepodporili kolegu, ktorý voľby regulérne vyhral. Z rady školy boli medzitým bez udania dôvodu odvolaní obaja zástupcovia učiteľov a na ich miesta boli dosadení noví učitelia, ktorí boli lojálny voči bývalému riaditeľovi. Po tridsiatich dňoch primátor listom informoval radu školy, že ich návrh na vymenovanie nového riaditeľa do funkcie neakceptuje a vypisuje druhé výberové konanie. A v odôvodnení, ktoré si neakceptovaný kandidát vyžiadal od primátora, tak primátor cielene klame, pretože uvádza, že rada školy mu navrhla do užšieho finále dvoch kandidátov. Nie jedného, ale dokonca dvoch. Okrem toho v odôvodnení neuvádza ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý ho nevymenoval.
Učiteľ, ktorého práva boli poškodené, sa prihlásil znovu do výberového konania, ale tentoraz, keďže tam boli dosadení noví dvaja členovia pedagogického zboru, výberové konanie nevyhral. Obrátil sa na ministerstvo školstva, písal sťažnosti na Štátnu školskú inšpekciu, okresný úrad odboru školstva. Dostal odpoveď, ako som už hovoril pred chvíľou, do kompetencií primátora nemôže ani jedna zo spomínaných organizácií zasahovať. O preskúmanie celej situácie sa obrátil na Generálnu prokuratúru v Bratislave. Do dnešného dňa nemá stanovisko, nakoľko plynie lehota na prešetrenie a rovnako poslanci mestského zastupiteľstva zaviazali hlavnú kontrolórku prešetrením celej situácie. Verdikt by mal padnúť na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva.
Tento prípad, vážené kolegyne, kolegovia, považujem za ukážku toho, ako môže dôjsť k prekročeniu právomocí zriaďovateľa a zmenu podmienok vypísaných zriaďovateľom pred voľbami. Pretože nikde sa neuvádza, že by primátor mal právo na základe nejakých podobných prieskumov, aké zrealizoval na danej škole, po regulérnych voľbách diskvalifikovať víťaza volieb a určiť nové výberové konanie na miesto riaditeľa.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Žarnay, my sa určite zhodneme v kritickom pohľade na súčasný stav. Otázka je, že aký je ten žiaduci stav. A ja sa domnievam, že dokonalé riešenie neexistuje a musíme si vybrať nejaké z tých nedokonalých riešení, pretože nepochybne sú situácie, kde kritický učiteľ napríklad upozorní na šafárenie riaditeľa školy a riaditeľa školy podrží nielen rada školy, ale aj zriaďovateľ a doplatí na to ten učiteľ, ktorý na niečo poukázal. A v takejto situácii asi by nám nepomohlo nič.
Potom môže byť situácia, keď kritický učiteľ upozorní na šafárenie riaditeľa školy, riaditeľ školy má oporu v školskej rade, ale zriaďovateľ je povedzme slušný a chcel by s tým niečo urobiť, ale v zásade nemôže, lebo nie je tam nejaké evidentné porušenie zákona, škola má právnu subjektivitu. A v takej situácii by bolo žiaduce, aby mal zriaďovateľ silnejšie pozície a mohol trebárs odvolať, v úvodzovkách, zlého riaditeľa.
No ale môžeme tu mať aj úplne opačnú situáciu, že škola funguje dobre a zriaďovateľ sa chce zbaviť riaditeľa školy, ktorý mu nevyhovuje, a dosadí si tam niekoho svojho. A v takej situácii by posilnenie právomocí zriaďovateľa voči riaditeľovi malo negatívne účinky.
Čiže tých rôznych zostáv a variantov si je možné predstaviť veľmi veľa, a preto sa mi zdá ten pôvodný model, ktorý sme tu mali do roku 2015, ktorý rozkladá tú zodpovednosť medzi rôzne subjekty vrátane zriaďovateľa, vrátane učiteľov, nepedagogických zamestnancov a rodičov najlepší. Nedokonalý, ale najlepší z tých nedokonalých.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, nie vždy s vami súhlasím, ale dnešné vaše vystúpenie minimálne poukázalo na to, čo tu už zaznelo, že neexistuje dokonalý stav, akým spôsobom to upraviť. Je to prípad od prípadu, kedy môže prichádzať k účelovej nominácii členov rady školy zo strany riaditeľa, ktorí sa zabetónujú vo svojej funkcii, a môže dôjsť na druhej strane k účelovej nominácii členov školskej rady aj z druhej strany, trebárs zo strany samosprávy. Je to prípad od prípadu a kto má posudzovať, kedy je účelová nominácia a akým spôsobom to vyriešiť?
Hovoríte tu v tejto rozprave o odvolaní riaditeľa ako nástroj, ktorý by mnohé veci vedel vyriešiť. Keď sme pripravovali poslednú novelu tohto zákona, ktorú chcete ako dnes zrušiť, tak sme sa bavili o tom, či by nebola cesta o odvolaní riaditeľa za prísne určených podmienok. Vtedy v diskusii jasne zaznievalo, že toto je horšia cesta a je to ďaleko tvrdšie spolitizovanie riadenia školstva ako tento spôsob voľby s právom veta samosprávy. Myslím si, že toto si vyžaduje ďaleko väčšiu diskusiu ako jednu krátku novelu zákona, ktorá to vráti do stavu, ktorý ste vy presne popísali, mobbing, bossing, iné veci, ktoré sa dejú, neprávosti.
Áno, fungovalo to a funguje to na drvivej väčšine škôl seriózne. Ale sú aj takéto prípady, ktoré nevieme vyriešiť, a treba sa tým zaoberať. Cestou podľa môjho názoru je vrátiť sa k tomu, aké má mať kompetencie školská rada a či má byť jedinou výkonnou kompetenciou iba voľba riaditeľa, alebo má mať aj iné kompetencie. Ak hovoríme o samosprávnosti, toto je cesta k samosprávnosti; a musím končiť.

Ďakujem. Ďakujem obom kolegom za pomerne pozitívne reakcie a konštruktívny prístup k tejto téme. Chcem znovu len zdôrazniť a poukázať na jeden fakt, že pokiaľ učiteľ nebude mať oporu u zriaďovateľa školy, tak dovtedy sa bude šíriť v zborovniach strach. Pretože učitelia, nielen tí, ktorí sú postihovaní bossingom, ale aj tí, ktorí budú poukazovať na nejaké nekalé praktiky svojich vedúcich zamestnancov, nebudú mať oporu v nikom a v ničom. Preto je dôležité, aby primátori, starostovia, aby na krajských úradoch, na župách sa vytvoril priestor na ochranu týchto učiteľov. Možno by to mal byť nejaký, vymyslím si, nejaký ombudsman, ktorý by pracoval ale na župe. Ale tak isto chýba učiteľom ombudsman, ktorý by mal celoslovenskú pôsobnosť alebo proste iným spôsobom, nejaká linka dôvery, na ktorú by mohli učitelia telefonovať a oznamovať tieto prípady. Ale nemôžeme žiť v takomto vákuu, keď na školách sa učitelia pomaly už boja hovoriť v zborovniach otvorene o problémoch a na druhej strane vedia, že aj keby na niečo poukázali a pôjdu za zriaďovateľom školy, ten ich potopí, vysmeje a pridá sa na stranu riaditeľov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, ja len veľmi krátko. Ďakujem všetkým za, áno, vecnú a veľmi dobrú debatu, pretože aj to bol jeden z účelov, prečo sme prišli s týmto návrhom zákona, aby naozaj sme o týchto veciach hovorili. A som rád, že možnože som to začul dobre a správne, že je tu nejaký náznak toho, aby sme otvorili diskusiu, spoločnú diskusiu naprieč celým politickým spektrom, aby sa tento problém riešil. Pretože tento problém sa neporiešil vetom zriaďovateľa. Tento problém pretrváva v našich zborovniach.
A dovolím si teda navrhnúť, poďme teda k bodu nula. Vráťme to k pôvodnému stavu a začnime spoločne pripravovať a baviť sa o čo najlepšom nastavení, akým spôsobom chceme vyberať tých najkvalitnejších riaditeľov do našich škôl. Oni sú kľúčovým momentom. Máme pred sebou veľké veci. Na stole je Učiace sa Slovensko. Bez vedúcich zamestnancov, ktorí vyznávajú zásady demokracie a vedia budovať pozitívnu klímu na svojich pracoviskách, nepohneme s ničím. A rovnako ani bez takých rád škôl, ktoré budú mať reálne právomoci. Som síce skeptik, ale dúfam, že tieto slová z tejto rozpravy zasiahli všade v tejto miestnosti aj mimo nej a maximálne sa všetci poslanci zamyslia, aby sa posunutím tohto návrhu zákona do druhého čítania mohol vytvoriť priestor, kde by sme mohli tento problém riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého návrhu zákona je poskytnutie väčšieho časového priestoru pre profesionálneho rodiča, aby mohol využiť svoje právo podať návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo dieťa osvojiť ešte predtým, ako bude dieťaťu sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť, prípadne predtým, než iná osoba vykoná prvý úkon smerujúci k osvojeniu.
Prijatie predloženého návrhu sleduje najlepší záujem dieťaťa, ktorý spočíva najmä v zachovaní vzťahovej väzby, ktorú si dieťa k profesionálnym rodičom vybudovalo. Ak dieťa strávi v profesionálnej rodine dlhší čas, ktorý je neraz počítaný aj v rokoch, je v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo v prostredí, ktoré pozná a v ktorom má vybudované bezpečné citové väzby, a to za podmienky, že profesionálny rodič je ochotný prijať dieťa do inej formy náhradnej rodinnej starostlivosti, prípadne dieťa si osvojiť.
Nerešpektovanie vzťahovej väzby medzi dieťaťom a profesionálnym rodičom spôsobuje retraumatizovanie psychicky zraneného dieťaťa, ktorému v prípade záujmu profesionálneho rodiča je možné sa vyhnúť. Ak je dieťa fixované na vzťahovú osobu, je dôležité podniknúť všetky kroky k tomu, aby dieťa zotrvalo v rodine, ktorá prejavila záujem prijať ho do inej formy náhradnej rodinnej starostlivosti, prípadne si dieťa osvojiť.
Profesionálne rodičovstvo je forma ústavnej starostlivosti v domácom prostredí profesionálneho rodiča, pričom profesionálny rodič je zamestnancom detského domova. Náhradná rodinná starostlivosť je spoločný pojem pre náhradnú osobnú starostlivosť a pestúnstvo, pričom spoločným charakteristickým znakom oboch typov starostlivosti je, že na rozdiel od profesionálneho rodičovstva nejde o formu ústavnej starostlivosti o dieťa. Ďalším, najvyšším stupňom je osvojenie, ktorého charakteristickým znakom je zapísanie osvojiteľov do rodného listu dieťaťa ako biologických rodičov.
Obsahovo je návrh zákona koncipovaný ako povinnosť určeného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomne oboznámiť profesionálneho rodiča so skutočnosťou, že dieťaťu bude sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť, prípadne osvojenie, a zároveň ho písomne poučiť o možnosti prevziať dieťa do náhradnej rodinnej starostlivosti, prípadne dieťa osvojiť.
Ďalej návrh ukladá povinnosť určeného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pozastaviť sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti, prípadne osvojenia, ak získa vedomosť, že bol vykonaný prvý úkon smerujúci k zvereniu dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo k osvojeniu s tým, že sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti, prípadne osvojenia, pokiaľ uvedené konanie trvá.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, s ďalším zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a hlavne je v najlepšom záujme dieťaťa. Ak dieťa dlhé roky vyrastá v profesionálnej rodine, mali by sme sa profesionálnych rodičov pýtať, či tento svoj pevný a dlhoročný vzťah nechcú spečatiť inou formou pevnejšej väzby, ako je náhradná rodinná starostlivosť alebo osvojenie.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a tiež sa hlásim do rozpravy týmto. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dobrý večer. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 665. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.