19. schôdza

Aj tieto, táto drobná prestrelka v týchto sekundách potvrdila, že jednoducho toto nie je problém, ktorý sa dá riešiť na pôde parlamentu.
V jednej inštitúcii sa hádajú. Hádajú sa politickí nominanti so svojím predsedom. Sú aj z rôznych politických skupín, majú veľmi odlišné anamnézy, odlišné životné príbehy a také hádky a konflikty, že ja by som chcel tento post a on mi ho nedá, nájdete v každej inštitúcii. Ak parlament bude zasahovať a bude brať štatutárom právomoc a rozdá ju do toho hádajúceho kolektívu, tak rozore akúkoľvek inštitúciu. V tomto prípade teda ide o veľmi verejne viditeľnú, ktorej rozoranie vyvoláva verejné protesty.
Ak teda sa zaoberáme žabomyšími konfliktmi, telefonátmi, ja vôbec sa s tým nechcem zaoberať. Nechcem o tom počúvať, či jeden poslanec niekde sa dopytoval, alebo niekoho odporúčal. To je absolútne obyčajný, bežný život. Mňa zaujíma, či ÚPN zišiel alebo nezišiel z cesty, že nemá propagovať totalitné režimy, ale má o nich vydávať svedectvo a má to svedectvo šíriť. Podľa mojej mienky mohol by to robiť iste aj intenzívnejšie, ale z tejto cesty nezišiel.
Čiže najvyšší zákonodarný orgán nemá čo do týchto sporov, ktoré sa utrasú aj bez nás, vôbec ingerovať.

Ďakujem za slovo. Pani Verešová, kde tu máte slobodnú a demokratickú krajinu? Aj keď si dám okuliare, teda mám štyri oči, vidím tu len ekonomické otroctvo, sociálne samovraždy, úžeru, prenasledovanie politických oponentov, plus dúhových šialencov a mladí ľudia určite nebudú utekať zo Slovenska kvôli Ústavu pamäti národa, ale kvôli nezamestnanosti.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Pani kolegyňa Verešová, len v krátkosti k niektorým tým klamstvám sa nebudem vyjadrovať, ktoré ste použila, ale k jednej určite a je to nehorázna drzosť o tom, ako sa s mladými ľuďmi nechcel stretnúť. Ja som s nimi sedel aj s pani poslankyňou Šimkovičovou naposledy po výbore. Prvýkrát, keď sme sa kontaktovali na výbore, na výbore, dal som im možnosť pripraviť, ale nie frázy všeobecné, ale akoby si oni predstavovali riešenie tejto situácie a mimo vzletných fráz o tom, ako máme poznať svoje dejiny, ako je to naozaj vhodné, s ničím neprišli. Dal som ešte možnosť dorokovania našich klubov spolu s MOST-om a SNS, takisto nič. Len odložte, uvidíme, poďme rokovať. A presne vám budem parafrázovať, prečo nemohli rokovať skôr a cez leto, lebo boli prázdniny. To znamená, tí poslanci zlí nemohli mať tie prázdniny, ale študenti petičiari mohli. To je výsledok rokovania a toto tam odznelo, opýtajte sa poslankyni Šimkovičovej.
Takže ešte raz, množstvo klamstiev a toto je drzosť.
Ďakujem.

Si vyprosujem, pán podpredseda, aby ste nazývali ma, že som klamárka a že som drzá. To si vyprosujem od vás.
Ja by som si to tu nikdy nedovolila povedať, ale počuli vás všetci na tom balkóne. Oni tam sú. Stretli ste sa s nimi, asi v ten deň zasadnutia ľudskoprávneho výboru, ale o tom vôbec. Pýtam sa z toho, že aké sú výsledky. Vy chcete dať 10 dní na diskusiu, vy chcete od mladých ľudí, aby vám doniesli paragrafové znenie? Toto je pre vás odborná diskusia? Vypočuli sme si vás, urobíme si po svojom - to je pre vás odborná diskusia a vy si dovolíte, mne povedať, že ja klamem a že som drzá?!
Čo sme spolu pásli husi, pán podpredseda? (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, o činnosti a vzniku a prekážkach a tŕní, ktorým prešiel Ústav pamäti národa, viem svoje. Sedel som tam hore pod balkónom, keď sa podarilo v tejto sále zákonnosti prelomiť veto prezidenta republiky Rudolfa Schustera. Je úplne príznačné, že Rudolf Schuster vetoval zákon o vzniku Ústavu pamäti národa. Dejiny zaznamenali hlasujúcich v tejto rozhodujúcej chvíli vzniku Ústavu pamäti národa a tí, ktorí ho podporili, v mojich očiach patria na tabuľu cti Slovenskej republiky.
Potom šiel život. Je príznačné, kto nemal rád Ústav pamäti národa. Nemal ho rád Ján Slota, a keď sa stal pán Petranský predsedom správnej rady, tak existovala obava, že ústav ticho pochová. Kvôli histórii treba poznamenať a konštatovať, že ho nepochoval, ale nepochybne sa začal meniť charakter toho ústavu a začal sa odlišovať od toho, ako ho kreoval Ján Langoš, a hlavne od ducha, ktorého doňho vložil. Pretože Ján Langoš, katolík, katolík, ktorý nemiloval slovenský štát na rozdiel od iných katolíkov, hľadel, aby sme dejiny totality zaznamenávali poctivo, padni komu padni.
Zažil som čas, keď, ani sa nečudujem, Štefan Harabin dal zhodiť pamätnú dosku Jána Langoša z budovy Ústavu pamäti národa. Opäť, príznačné, komu vadila tá doska. Chvalabohu, vďaka ľuďom ako Andrej Petrek, Snopko a ďalší sa doska vrátila 40 centimetrov pred miesto, z ktorého ju dal zhodiť Štefan Harabin. Neprekvapilo. Chcem teda povedať, že nemá tento ústav ľahký život, poznám jeho produkciu, neviem, kto ešte z vás má kus knižnice naplnený publikáciou Pamäť národa, ktorý ústav vydáva a ktorý tu bol proti rokovaciemu poriadku použitý ako doličný predmet kolegom Hrnkom.
Apropo, riešenie kolektívnym vedením. Drobná odbočka. Viete, možnože tí, ktorí si myslia, že môže poslanec aj Hrnko ukázať časopis, že niekto môže ukázať graf, že niektorý výtržník si môže ticho vzadu vypiť kávu a pochrúmať horalku, by možno mali výhrady k predsedovi parlamentu. Ale v živote by ma nenapadlo navrhnúť zákon, v ktorom zruším štatutárnosť predsedu parlamentu a nahradím ho poslaneckým grémiom. Lebo to je presne to, čo sa deje v tomto zákone. Proste môže tam predsedať, ale rozhodovať bude poslanecké grémium. No, chcem len ukázať absurdnosť toho, že mienime operatéra, ktorý vedie a koná operáciu, nahradiť kolektívnym vedením všetkých ďalších asistentov až po anesteziológa a inštrumentárku, ktorí budú kolektívne rozhodovať, ako sa nad tým rozrezaným hrudníkom bude ďalej postupovať.
Musím povedať, že Ústav pamäti národa si zaslúžene získal úctyhodné postavenie v kontexte podobných inštitúcií. Na jeho prezentáciách som sa zúčastňoval i v čase Petranského, zúčastňujem sa ich aj teraz. Spomínam si, ako Petranský vyhodil historika Patrika Dubovského, ani vtedy by ma nenapadlo prijať lex Petranský a v prechodných ustanoveniach vyhodiť Petranského, pričom pravdou je, že Patrik Dubovský vyhral súdny spor a vrátil sa. Ale to len tak na okraj. Opäť by ma nenapadlo riešiť to zákonom, kde by sa vyskytlo meno osoby určenej k likvidácii. Takže je príznačné a pre mňa teda opäť signifikantné, kto to predkladá, čo to predkladá, teda úroveň toho, a teraz sa nedotýkam ani tak spolupredkladateľov.
Ako to už zaznelo, tento, táto novela je konečným vyústením telefonátu, nemá to nijakú inú právnu úroveň, viď kolega docent Kresák, nemá to nijakú inú ani mentálno-manažérsku úroveň, lebo je to blbosť.
Je to proste také, aké to je, musím povedať, pri dlhoročnej priateľskej známosti s Edit Pfundtner, právničkou, som možno trošku ostro, keď som videl jej podpis pod tým zákonom, sa s ňou dostal do priateľského, ale pre mňa aj zásadného sporu. Ku cti slúži, že sa vrátila z bludnej cesty, a som rád, že jej meno už nefiguruje pod tou, pod týmto návrhom zákona, pretože nemám rád, keď sa s mojimi priateľmi spájajú nedobré veci. Ten vycúvací pokus podľa mňa ale nie je tým, čo by bolo riešením. Jednoducho nie je hanbou nahliadnuť, že to nebolo dobré, že sme sa možno pomýlili, že sme sa dostali do vleku koaličných bratských záväzkov, ale ako to tu už zaznelo vo vystúpení kolegu Hegera, preboha, že nejde o programové prehlásenie vlády, nejde o záväzok ministerstva splniť niečo v oblasti sociálnej, v oblasti trestného práva alebo v oblasti výstavby diaľnic. Jedná sa o výsledok telefonátu.
A tak ako svoj podpis stiahla Edit, tak si myslím, že po úvahe by sa zaň nemalo hlasovať, lebo je to nedôstojný zákon, a tí, ktorí podpísaní zostanú, a tí, ktorí ho presadia, zostanú takisto v pamäti národa a musím povedať, že to nebude veľmi cnostné miesto.

Budem stručný, budem stručný, iba ťa chcem doplniť... (Prerušenie vystúpenia.)

Takže iba jedno krátke doplnenie. Tá snaha o zrušenie SNS za éry pána Petranského a Jána Slotu, keď bol v parlamente, ona nebola iba skrytá, ale v jednej chvíli aj celkom otvorená.
V apríli 2008 prišiel do Národnej rady návrh skupiny poslancov za túto stranu na zrušenie Ústavu pamäti národa a zacitujem aj zo zdôvodnenia z toho obdobia: „Ústav si neplní svoje spoločenské poslanie a úlohy.“ Takže v podstate rovnaké zdôvodnenie ako teraz k tomuto návrhu. A môžeme byť možno ešte celkom šťastní, že teraz to nesmeruje k tomu zrušeniu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vám predložiť návrh na voľbu predsedu pre verejné, predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Predseda úradu podľa zákona o verejnom obstarávaní na návrh, predsedu úradu na, podľa zákona o verejnom obstarávaní na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Vláda podľa zákona o verejnom obstarávaní vyberá kandidáta na predsedu úradu na základe verejného vypočutia kandidátov.
Vláda preto uznesením vlády č. 141 z 29. marca 2017 schválila návrh na vyhlásenie výzvy na prihlásenie kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a podrobnosti o spôsobe výberu kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, na základe ktorého bola vypísaná prvá výzva na prihlásenie kandidátov. Verejné vypočutie, ktorého sa zúčastnili traja kandidáti, sa uskutočnilo 24.mája 2017. Keďže vláda Slovenskej republiky v rámci prvého vypočutia kandidáta nevybrala, uznesením č. 268 z toho istého dňa zaviazala vedúceho Úradu vlády vyhlásiť opätovnú výzvu.
Na základe vyhlásenej výzvy zverejnenej na webe Úradu vlády a v denníku Hospodárske noviny dňa 1. júna 2017 bolo predložených 10 návrhov na kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Termín pre predkladania návrhov bol vo výzve stanovený do 31. júla 2017. Návrhy na kandidátov zhodnotila komisia na kontrolu návrhov na kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorej náplňou bola administratívna kontrola návrhov, teda kontrola dodržania stanovenej lehoty na doručenie návrhu na kandidáta vrátane úplnosti a správnosti doručených návrhov na kandidáta. Komisia odporučila na vypočutie deväť návrhov, jeden návrh, ktorý nespĺňal požiadavky výzvy, komisia na verejné vypočutie neodporučila. Išlo o nasledovné návrhy kandidátov: Helena Polónyi, Peter Kubovič, Martin Hasaj, Miroslav Hlivák, Matej Sližka, Matúš Džupa, Ingrid Šikulajová, Elena Sivová, Zita Táborská.
Vo všetkých prípadoch návrhov išlo o iniciatívne návrhy okrem kandidáta Miroslava Hliváka, ktorého navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Vláda na základe verejného vypočutia vybrala kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Vláda dospela k záveru, že najvhodnejším kandidátom je pán Miroslav Hlivák. Ide o kandidáta pohybujúceho sa nielen v akademickej obce, ale predovšetkým právnickej praxi a z tejto pozície aj v oblasti verejného obstarávania súčasne ako partnera advokátskej kancelárie a vedúci viacerých projektov aj o človeka s praxou manažérskeho typu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás týmto požiadať o schválenie návrhu na voľbu pána Miroslava Hliváka za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 715 z 31. augusta 2017 pridelil návrh na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. septembra 2017 s tým, že
1) vyjadril súhlas s návrhom vlády na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie,
2) odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 1 a 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky zvoliť Miroslava Hliváka za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na päťročné funkčné obdobie odo dňa nasledujúceho po vykonaní voľby v Národnej rade Slovenskej republiky,
3) navrhol verejné hlasovanie použitím technického zariadenia v rokovacej sále.
Toto, keďže je tu návrh 15 poslancov na tajné hlasovanie už nie je podstatné.
Informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru č. 148 z 12. septembra 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Róberta Puciho, aby informoval o výsledku prerokovania výboru a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja by som v krátkosti niečo povedal o tom vládnom kandidátovi na túto dôležitú funkciu.
Tento kandidát je presne taký, akého môžme od tejto vlády očakávať. Je to advokát, ktorý ako súčasť advokátskej kancelárie Soukeník - Štrpka pracuje najmä pre túto vládu. Táto vláda, samozrejme, pracuje primárne na korupčných aktivitách a táto advokátska kancelária v podstate poskytuje v týchto korupčných aktivitách právne poradenstvo. Je samozrejmé, že advokát, ktorý pomáha takým inštitúciám, ktoré nesú zodpovednosť za, za korupčnú akciu Kompa a rôzne iné, že bude vykonávať svoju funkciu tak, ako riadny advokát vždycky musí vykonávať, to znamená, bude plniť pokyny svojho klienta. Tým klientom, pochopiteľne, je tá korupčná banda, ktorá nám tu vládne.
Takže nič neočakávajme nového od tohto navrhovaného kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, len to, čo sme tu mali doteraz, a horšie. Možnože to bude sofistikovanejšie ešte, ako to bolo doteraz, pretože ako advokát, ktorý údajne má veľké skúsenosti s rôznymi transakciami, tak to bude možno robiť trochu lepšie, ako tí, čo to robili doteraz, ale výsledok bude ten istý. Bude sa rozkrádať ešte viac a ešte sofistikovanejšie ako doteraz.
Je, považujem za vrcholne trápne, že pani ministerka musí takéhoto kandidáta sem predložiť. Mne je jedno, keď mi pani ministerka povie, že tento kandidát ako bol vybraný na základe nejakého výberového procesu. Všetci vieme, že ak má takto fungovať výberový proces, tak jednoducho je ten výberový proces vadný. Keď, keď tohto kandidáta schválila táto vláda, o ktorej všetci vieme, že je tu len na to, aby kradla, a prípadne sú k tomu pridružené aktivity na to, aby to nejako vyzeralo, čo ako v rámci toho, čo, čo sa tu deje, tak to hlavne zastrešuje pani ministerka, ktorá naozaj má aj dobré návrhy a snaží sa, aby táto vláda vyzerala, akože tu nie je hlavne na kradnutie, ale aj, aj že niečo robí, tak to je vlastne jej úloha v tejto vláde, tak vieme, že keď táto vláda vybrala takéhoto kandidáta, že čo to znamená. A on naozaj, to vás ubezpečujem, že ten kandidát aj taký je.
Ďakujem.