19. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začala by som tým, že si myslím, že ani poslanci, ani zákon by nemali vylučovať rodičov a rodinných príslušníkov z možnosti poskytovať vlastnému dieťaťu osobnú asistenciu, tak ako je tomu teraz. Majú mať právo výberu. Ak sa rozhodnú, že ju poskytovať chcú, tak by im to malo byť umožnené. Hovorme si, čo chceme, ale o zdravotne ťažko postihnuté dieťa sa vie postarať ten, kto to robí s láskou a srdcom. Rozumiem aj tomu, že osobná asistencia je určená na integráciu zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa alebo osoby do spoločnosti, ale taktiež je tu veľa špecifických prípadov zo života, kedy je nutné otvoriť túto možnosť aj pre rodičov a rodinných príslušníkov. Vylúčenie rodičov a rodinných príslušníkov z možnosti vykonávania osobnej asistencie pre vlastné deti a členov rodiny považujem za diskrimináciu. Aj keď viem, že v špecifických prípadoch je to možné, ale len maximálne na štyri hodiny denne.
Kto rozhoduje o zdravých deťoch? Sú to predsa rodičia. Rozhodujú sami, kto bude ich dieťa integrovať, s kým pôjdu do spoločnosti, s kým budú navštevovať školu, s kým budú navštevovať kino, všetky veci, ktoré sú spojené s integráciou. Sú to babky, sú to dedkovia, ujovia, tety, je to stále rodina alebo sú to samotní rodičia. Nikto ich v tom neobmedzuje, ale my obmedzujeme rodičov so zdravotne ťažko postihnutými členmi.
Tento príspevok je pre deti od 6 rokov do 65. roku, do 65 rokov. Nad 65 rokov môže tento príspevok poberať len ten, komu bol priznaný skôr. Takže v podstate asistencia sa týka detí, mladých ľudí a väčšinou ľudí v produktívnom veku.
Rada by som prízvukovala, že asistenciu môže vykonávať akákoľvek dospelá osoba bez kvalifikácie, čo v mnohých prípadoch spôsobuje obrovské problémy. Náš návrh, ktorý opakovane predkladáme, umožňuje každému, aby sa rozhodol sám, aby osobnú asistenciu mohli vykonávať aj rodičia a rodinní príslušníci, pokiaľ majú o to záujem. Veď si priznajme, ako ľahko sa dá tento zákon obchádzať. Formálne si rodina nájde asistenta a v skutočnosti sa aj tak stará rodina, ktorá sa s asistentom dohodne. A k čomu je to dobré? Okrem toho, že naozaj život so zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom alebo členom rodiny je naozaj veľmi ťažký, tak ich nútime ešte aj klamať. Úlohou štátu je podporovať ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a nemáme ich obmedzovať v tom, kto sa o nich bude starať, kto môže a kto nemôže. Určite by sme mali pomáhať rodinám, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté dieťa alebo člena rodiny. Aj tak si zaslúžia oveľa viac. Tak aspoň týmto trocha uľahčíme život.
A preto prosím všetkých poslancov, tak ako koaličných, aj opozičných, o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Jedna faktická poznámku na vaše vystúpenie od pána poslanca Kollára, nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som len chcel upozorniť na to, že skutočne nejedná sa tuná o nejaké brutálne navýšenie nejakých finančných prostriedkov alebo záťaže štátu, lebo tí ľudia aj tak si to vyriešia, tá asistencia tam je, tie, tí asistenti nejaký plat poberajú. To znamená, že my len chceme, aby mohli si tie rodiny rozhodnúť, či to bude asistent z vonku alebo či to bude asistent-rodinný príslušník. My vlastne ľudí nútime obchádzať zákon, my ľudí nútime ich klamať, podvádzať. A ja si myslím, že sme tu nato v tomto parlamente, aby sme tieto nezmyselnosti odstraňovali. Je to skutočne len kapric zo strany vládnych poslancov, ak tento zákon nepodporia. Preto, lebo nič sa nebude meniť, každý sa bude môcť rozhodnúť, či mu bude pomáhať asistent, alebo tomu dotyčnému bude pomáhať sám ako rodič.
Viete, dnes tieto situácie sa riešia takým spôsobom, že sa dvaja dohodnú a navzájom si krížovo deti strážia sami, a pritom to nevykonávajú, každý ostáva u svojho dieťaťa a navzájom si proste podpíšu zmluvy a obchádza sa týmto zákon. Je to nezmyselné, ľudia si to vymysleli, vyriešili to po svojom. A ja si myslím, že to nie je správne. Keď vidíme, že to nefunguje, tak to odstráňme a nenúťme ľudí klamať.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Krajniak. Pán poslanec Krajniak sa vzdáva.
Takže otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť do rozpravy. Predsa len sa nám prihlásil pán poslanec Mihál ako spravodajca. Takže nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Využil som právo prihlásiť sa do rozpravy ako spravodajca. Chcem oznámiť aj za kolegyne a kolegov klubičku vznikajúcej strany Spolu – Občianska demokracia, že tento návrh podporíme, je dobrý. Odôvodnenie tu padlo, či z úst pani predkladateľky, alebo vo faktickej poznámke. Je to jednoducho tak, taký je život, taká je prax a dnes je skutočne nezmyselné klásť prekážky tomu, aby rodinný príslušník robil osobnú asistenciu svojmu rodinnému príslušníkovi, teda napríklad matka robila osobnú asistenciu svojmu dieťaťu. Nedáva to zmysel, núti to ľudí skutočne obchádzať nezmyselný zákon, nie je to v poriadku.
A áno, nebude to stáť žiadne nejaké drakonické navýšené finančné prostriedky, aj keď, aj keby tak bolo, tak si myslím, že by bolo treba tento zákon podporiť a túto zmenu prijať, pretože jednoducho život ju vyžaduje, a úlohou štátu je pomôcť postarať sa aj takýmto spôsobom o tých, ktorí tu pomoc potrebujú. Čiže nebráňme sa diskusii. A nielenže nebráňme sa tejto diskusii, opakovane to prinášate, veď som bol, myslím, aj posledne spravodajca k tomuto návrhu. Myslím si, že je načase, aby sa najmä koalícia zamyslela nad tým, ako vlastne funguje celý náš systém sociálnych služieb, pod ktorý tá osobná asistencia fakticky patrí. Akým spôsobom je reálne postarané o ľudí, ktorí najviac potrebujú pomoc, sú zdravotne postihnutí, mentálne postihnutí, ak dokonca ide o nedospelé deti. A tento návrh je teda len malá mozaika možných zlepšení nášho sociálneho systému, ale veľmi dôležitá. Takže ešte raz, podpora.

Ďakujeme pekne, pán poslanec. Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Boris Kollár.

Chcem poďakovať za podporu tohto návrhu zákona pánovi poslancovi Mihálovi. Jednak si ho vážime ako odborníka na túto tému, takže o to viacej si to ceníme. A na konci chcem len povedať, že mu v jeho novej politickej kariére držíme palce a želáme všetko dobré.