19. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, prihlásili sa pán poslanec Drobný a pán poslanec Beluský.
V zmysle rokovacieho poriadku ako prvý o slovo požiadal pán poslanec Uhrík, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte teda ešte raz, aby som uviedol návrh zákona, novely zákona č. 343/2015, to je zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov. Ako som spomenul, túto novelu sme pripravovali spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom za veľmi jednoduchým a priamočiarym cieľom, tým cieľom je podpora výroby a hlavne spotreby domácich, čiže slovenských výrobkov.
Súčasná dikcia, súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní sa totiž veľmi striktne dodržiava tej podmienky, ktorú nám, dá sa povedať, nanútila Európska únia, a to je zákaz priamej podpory domácich slovenských výrobcov, resp. zákaz diskriminácie zahraničných výrobcov. V súčasnosti nemožno teda diskriminovať nejakého výrobcu alebo výrobok na základe miesta pôvodu alebo miesta výroby. My túto podmienku považujeme za kontraproduktívnu. V mnohých prípadoch môžem povedať dva také praktické príklady.
Predstavte si nejaké okresné alebo nejaké krajské mesto, v ktorom je mliekareň, v ktorom je poľnohospodárske družstvo a v ktorom sa nachádza, samozrejme, aj nejaká škola alebo nejaký domov dôchodcov. Táto škola, tento domov dôchodcov, keď chcú nakupovať potraviny, tak hoci možno rodičia žiakov v tejto škole pracujú v tej mliekarni, čo je oproti cez cestu, a tí dôchodcovia, ktorí bývajú v domove sociálnych služieb alebo v domove dôchodcov, možno pracovali v nejakom poľnohospodárskom družstve, čo je za rohom, tak napriek tomu sa môže stať, že tieto dve inštitúcie musia nakupovať potraviny možno z opačného konca Slovenska, to je ten lepší prípad, alebo v tom horšom prípade zo zahraničia, alebo z opačného konca sveta. My toto nepovažujeme za normálne.
Druhý príklad z praxe, ktorý sa stal v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde pôsobím ako riaditeľ úradu, je situácia, keď sme sa snažili obstarávať mliečne produkty pre krajské školy, pre krajské domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov. Do podmienok na vykonanie verejného obstarávania sme si dali takú klauzulku, že žiadame, aby tie mliečne produkty boli vyrobené na Slovensku. To znamená, že nemusia byť ani vyrobené tak slovenskými firmami, ale stačí, že aspoň aby boli vyrobené na Slovensku.
Krátko nato nám prišla z verejného obstarávania, z Úradu pre verejné obstarávanie upozornenie, že v prípade, ak od tejto podmienky neustúpime, tak nám hrozí pokuta až 200-tisíc eur. 200-tisíc eur pokuta len zato, že sme si trúfli žiadať, aby do krajských škôl, do slovenských škôl a slovenských domovov dôchodcov a sociálnych služieb sme nakupovali potraviny poľnohospodárske, a teda mliečne výrobky vyrobené na Slovensku. Pri všetkej úcte toto považujeme za postavené na hlavu.
Viete veľmi dobre, v akom stave sa nachádza slovenské poľnohospodárstvo, resp. to torzo, ktoré zo slovenského poľnohospodárstva zostalo, môžem povedať len dve čísla, aby sme to tu neopakovali. Za posledných 40 rokov klesol počet hovädzieho dobytka o 70 % a počet ošípaných o závratných 80 %. Namiesto slovenských výrobkov zaplavili slovenské trhy, slovenské obchody zahraničné potraviny, zahraničné výrobky, ktoré sú často druho- až treťotriednej kvality, a keby boli aspoň lacnejšie, ale tie zahraničné výrobky, zahraničné potraviny sú dokonca často drahšie ako tie potraviny, ktoré sú vyrobené na Slovensku, alebo ako potraviny, ktoré sa predávajú na Západe. Toto považujeme za absolútne nemorálne, nenormálne a myslíme si, že úplne oprávnené, dokonca že aj vecou zdravého rozumu, aby verejní obstarávatelia, verejné inštitúcie mali možnosť vo verejnom obstarávaní žiadať výrobky vyrobené na Slovensku.
V súčasnosti je situácia presne opačná. Každá vláda sa chváli tým, ako veľmi pomohla zahraničným investorom, koľko zahraničných investorov prilákala, koľko miest vytvorili títo zahraniční investori. S týmto sa chváli každá vláda bez ohľadu na to, či bola ľavicová, pravicová, ako keby bolo cieľom vlády Slovenskej republiky, vlády, opakujem, Slovenskej republiky podporovať zahraničných investorov a vytvárať podmienky pre príchod zahraničných investorov. Ja nemám nič proti zahraničným investorom, ale myslím si, že zahraničný investor je zahraničný, podniky by mali vždy byť len akýmsi doplnením domáceho hospodárstva, a nie tým pilierom, na ktorom stojí ekonomika krajiny. V budúcnosti budeme musieť túto politiku trošku napraviť, otočiť a namiesto podpory zahraničných výrobcov začať podporovať domácich výrobcov. A potom si myslím, že Slovensko pôjde raketovým tempom hore.
Samozrejme, tá naša možnosť aplikovať podmienku slovenského pôvodu pre potravinárske výrobky, ale aj pre iné výrobky do zákona o verejnom obstarávaní nie je povinná. To znamená, že pokiaľ má verejný obstarávateľ, inštitúcia pocit, že výrobok alebo služba, ktorú chce obstarávať, nie je na Slovensku bežne dostupná, napríklad asi nemá zmysel obstarávať pomaranče vyrobené alebo vypestované len na Slovensku, tak vtedy má zmysel obstarávať na medzinárodných trhoch. Takisto v prípadoch, kde na Slovensku v niektorých oblastiach možno nie je vytvorené také dokonalé ešte konkurenčné prostredie, nemá zmysel obstarávať čisto na Slovensku, pretože by to mohlo viesť k nárastu predpokladanej hodnoty zákazky, k nárastu ceny zákazky, vtedy má opäť zmysel obstarávať radšej na medzinárodných trhoch.
V každom prípade si ale myslíme, že by mala byť snaha Národnej rady, snaha vlády presmerovaná od podpory zahraničných investorov skôr k podpore domácich regionálnych slovenských výrobcov. Poďakovali by vám za to jednak žiaci na školách, ktorí musia jesť zahraničné potraviny, poďakovali by vám dôchodcovia, ktorí boli tiež zvyknutí na domácu výrobu a teraz musia jesť zahraničné výrobky. Poďakovalo by vám slovenské poľnohospodárstvo, ktoré by sa postupne začalo stavať na nohy. A myslím si, že by vám poďakovalo aj celé Slovensko.
Ďakujem aj ja za pozornosť.

Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, zákon o verejnom obstarávaní má predovšetkým za úlohu zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov a znížiť možnosť pre korupciu. Sami za tie roky vidíme, že snaha naplniť tento cieľ vedie k rovnakým výsledkom, ako keď niečo robia Pat a Mat. Súčasný stav je aj dôsledkom straty národného povedomia, straty vlastenectva. Národné povedomie a vlastenectvo je pre vládnucu triedu na Slovensku už roky nežiaduce a v posledných mesiacoch už dokonca touto vládnou koalíciou aj kriminalizované.
Snaha za akúkoľvek cenu pretvoriť pronárodne cítiaceho občana na svetoobčana bez národa a vlasti prináša mnoho neželaných dôsledkov. Svetoobčan bez národného povedomia sa často stáva človekom, ktorý je schopný okradnúť každého na svete, pokiaľ sa mu k tomu dostane čo i len tej najmenšej príležitosti. Naproti tomu vlastenecky zmýšľajúci občan pri svojom rozhodovaní hľadí v prvom rade na prospech Slovenska. Ak by všetci, čo rozhodujú o použití verejných zdrojov, boli vlastenci, tak zákon o verejnom obstarávaní by bol zbytočný.
Snaha eliminovať korupciu v súčasnom prostredí vedie bezprostredne k minimalizácii faktorov, ktoré môže obstarávateľ zohľadniť, až nakoniec sa blížime k tomu, že hlavným kritériom sa stáva cena a nie kvalita. Ak obstarávame potraviny pre školy či zariadenia sociálnych služieb, mali by to byť hlavne o ich kvalite a zdravotnej nezávadnosti.
Nedá sa spoliehať len na orgány potravinovej správy. Vďaka za každý ich zásah, keď škodlivé potraviny stihnú stiahnuť skôr, než napáchajú škody na zdraví. Ale nie vždy to stihnú. A koľko zdravotne závadových potravín prejde aj bez toho, že by si niekto niečo všimol. Ide o vážne veci, ktoré by sme nemali podceňovať, lebo môžu skončiť až smrťou konzumenta. Aktuálne sme tu mali kauzu vajíčok kontaminovaných fipronilovým prípravkom DEGA 16. V tejto súvislosti ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyzvala slovenských spotrebiteľov, aby uprednostňovali čerstvé slovenské potraviny, ktoré podliehajú prísnej kontrole.
Táto predkladaná novela zákona je presne o tom, umožniť verejnému obstarávateľovi uprednostniť čerstvé slovenské potraviny. Je to naozaj zvláštne, ak ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka k takémuto kroku vyzýva, a pritom jej výzvu nejde v praxi pri verejnom obstarávaní potravín naplniť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o verejnom obstarávaní je jeden z najdôležitejších zákonov verejnej správy. Pri správnom nastavení podmienok vie minimalizovať potenciálne korupčné správanie obstarávateľov a zaručiť transparentnosť a zazmluvnenie trhových cien tovarov a služieb. O tom, či súčasné znenie zákona zaručuje takéto podmienky a či ich je možné ešte vylepšiť, je na dlhú debatu. My sa teraz snažíme otvoriť druhú stránku zákona, ktorou je možnosť podpory domáceho trhu a domácich produktov.
Subjekty verejnej správy predstavujú obrovskú skupinu odberateľov na trhu a majú veľmi veľkú kúpyschopnosť. Túto silu je potrebné využiť v prospech nielen subjektov verejnej správy, ale aj na podporu domácich podnikateľov. Práve teraz v čase, kedy na Slovensku dlhodobo zaznamenávame pokles vývozu a nárast dovozu základných potravín a tovarov. Základné potraviny a výrobky, ktoré sme v minulosti viac vyvážali, ako dovážali, napríklad živé zvieratá, mliečne výrobky, vajcia, med atď., dnes dovážame v neporovnateľne väčších objemoch.
Preto návrh zakomponovania možnosti obmedzenia výberu dodávateľov na Slovensko alebo určitý región je v dnešnej dobe viac ako nevyhnutnosť. Subjekty verejnej správy predstavujú veľký potenciál subjektov, ktoré môžu takýmto spôsobom pomôcť zvýšiť spotrebu domácich potravín a produktov. Štát nemusí dotovať domácich výrobcov, aby vedeli konkurovať zahraničiu, ale musí vedieť pomôcť zvýšiť spotrebu u našich obyvateľov alebo, ako to navrhujeme my, u subjektov verejnej správy.
Pre tieto dôvody sme sa rozhodli do zákona o verejnom obstarávaní zadefinovať slovenský výrobok ako výrobok, ktorý je slovenský poľnohospodársky produkt, slovenská potravina alebo výrobok, ktorý obsahuje najmenej 75 % surovín a prísad pochádzajúcich zo Slovenskej republiky a všetky fázy jeho výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike. Verejný obstarávateľ vďaka tomu môže požadovať, aby obstarávané výrobky alebo potraviny boli slovenské.
Takisto sme dali možnosť verejným obstarávateľom vo verejnom obstarávaní požadovať, aby pôvod výrobcu tovarov bol zo Slovenskej republiky a pri poľnohospodárskych produktoch a potravinách môže požadovať aj špecifikáciu na konkrétny kraj alebo okres. V praxi to napríklad znamená, že škola alebo domov sociálnych služieb, ktorý obstaráva potraviny pre žiakov, resp. pre svojich klientov, bude môcť obstarávanie obmedziť na okruh dodávateľov na okres, v ktorom sa škola alebo domov nachádza, a tým podporiť napríklad domácich výrobcov mlieka alebo mäsa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto vás žiadam o podporu nášho návrhu zákona, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a tam spoločne nájsť ďalšie možnosti, ako podporiť domácich výrobcov.
Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, kolegovia, ktorí spolupracovali na tvorbe tejto našej novely návrh zákona o verejnom obstarávaní, po tej odbornej stránke už povedali, čo je v podstate naším cieľom. Ale čo je asi najväčším problémom pre mnohých poslancov súčasnej vládnej koalície alebo opozície, bude to, že naša novela ide priamo do rozporu s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že európska legislatíva je nadradená slovenským zákonom. A poviete si, že načo sme to dávali, keď, načo sme to dávali, keď vieme o tomto rozpore. Ale my sme to dávali práve kvôli tomu. Práve kvôli tomu, pretože dnes vďaka tomu, že zákon o verejnom obstarávaní je tvrdo a jednoznačne našitý podmienkam, ktoré nám nadiktoval Brusel, ktoré nám nadiktovala Európska únia, tak výsledky uplatňovania súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní sú pre domácich slovenských, najmä potravinárskych a poľnohospodárskych, producentov vyslovene zdrvujúce. Sú zdrvujúce. Naši miestni aj lokálni, alebo regionálni výrobcovia jednoducho nemajú šancu, nemajú šancu podľa súčasného zákona sa úspešne zapojiť do súťaží rôznych subjektov verejného obstarávania, ktoré sú možno aj niekoľko metrov od nich. A to len preto, lebo Únia veľmi dobre vie, čo robí, a jeden z tých cieľov bruselského diktátu je zničiť regionálne firmy vo všetkých členských štátoch okrem tých, ktoré, samozrejme, majú tú podporu tých správnych politikov.
Je nie celkom dobre predstaviteľné a, žiaľ, v súčasnej Slovenskej republike reálne, teda u nás je to reálne, aj keď v hlave normálneho človeka to nie je ani len predstaviteľné, že súťaž na dodávku napríklad mliečnych výrobkov pre slovenskú školu - pre slovenskú školu - podľa súčasného zákona vyhrá dodávateľ jogurtov niekde z Holandska. Niekde z Holandska. A takých jogurtov, že keď ich necháte dva týždne na slnku stáť, tak sa im nič nestane. A lokálny výrobca mlieka, mliečnych výrobkov možno z toho istého okresu alebo určite z kraja jednoducho sa môže prihlásiť, ale nemá šancu. Nemá šancu. A darmo bude hovoriť niečo o nejakej kvalite. Darmo bude hovoriť o tom, že predsa ten jeho konkrétny slovenský výrobok má tradíciu a skutočne rokmi overenú kvalitu. Zákon to nepozná. Zákon to ani rozoznávať nemôže. A keď v súčasnej podobe zákona to obstarávateľ chce rozoznávať, tak ako povedal kolega Uhrík, hrozí pokuta do výšky 200-tisíc eur. To znamená, dnešný zákon o verejnom obstarávaní, na ktorého dodržiavanie dohliada daňovými poplatníkmi zaplatený Úrad pre verejné obstarávanie, hlavne sleduje jednu jedinú vec, či náhodou niektorý subjekt verejného obstarávania neuprednostnil slovenského výrobcu, slovenského producenta pred otvorenou súťažou s dotovanými zahraničnými výrobcami.
Čiže v podstate slovenskí daňoví poplatníci si zo svojich daní platia úrad, ktorý sleduje, aby slovenské firmy, slovenskí potravinári a poľnohospodári sa nemohli úspešne zapojiť do súťaží, v ktorých sa majú minúť ďalšie slovenské peniaze. Absolútny nonsens! Absolútny nonsens. A potom sa čudujeme, no my ani nie, ale mnohí teda aj vo vláde hlavne sa čudujú, že ako je možné, že toľko peňazí odchádza zo Slovenska. No tak ak nadpolovičnú väčšinu súťaží na potraviny a poľnohospodárske produkty vyhrávajú reťazce, distribútori a zahraniční producenti dotovaní, tak sa potom nečudujme, že tie peniaze odchádzajú. Nečudujme sa.
Ale potom nanajvýš falošne vyznieva každá jedna veta o tom, že chceme znižovať regionálne rozdiely, že chceme podporiť domácu výrobu a domácu spotrebu a že chceme, aby obyvatelia mali právo na kvalitné potraviny, pretože to už aj štandardne politici priznávajú, že to, čo sem vozí Európska únia, je jednoducho humus a hnus. A to teraz nehovorím o emigrantoch.
Takže je naozaj najvyšší čas. A teraz to nie je o politike, ale o tom, že ak chceme, aby sa aj tie zvyšky tých výrobcov, ktorí ešte prežili dodnes, aby sa nezrútili a jednoducho neboli pohltení tým, že si na vlastnom domácom trhu poriadne nemôžu uplatniť svoje výrobky, aby sme prestali byť servilní voči bruselskému diktátu, žiaľ, zakotvenému aj v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a snažili sa pozerať na vec, v tomto prípade na verejné obstarávanie, očami, že čo môžme spraviť, nie čo sa nedá urobiť.
Lebo táto naša novela je naozaj len taká maličkosť, ktorá však môže veľmi pomôcť. Ktorá môže veľmi pomôcť dať ľuďom nádej, že štát má záujem o tých, ktorí tu chcú ostať, ktorí stadeto nechcú utiecť a ktorí tu chcú vyrábať a produkovať a ponúkať ľuďom skutočnú kvalitu. Skutočnú kvalitu.
Ako ja mám, ako ja ako subjekt verejného obstarávania z pozície Banskobystrického samosprávneho kraja mám pri súčasnom nastavení zákona vysvetliť deťom v škole v Detve, napríklad, že nemôžu mať mlieko a jogurty z Hriňovskej mliekarne, pretože súťaž do ich školskej jedálne vyhral distribútor z Poľska? Ako im to chcete vysvetliť? Ako im to chcete vysvetliť, keď tie deti vedia, že je to tam kvalita. Keď tie deti vedia, že mnohí ich rodičia tam robia. Ale musia dostať nejaký polochemický jogurt. To sa nedá pochopiť. To sa nedá vysvetliť.
A ja si myslím, že o tom je tá práca poslancov Národnej rady, že máme počúvať problémy ľudí, máme komunikovať s ľuďmi, čo ich trápi, a máme sa snažiť nájsť riešenie na tieto problémy.
Čiže naším riešením na problémy s verejným obstarávaním slovenských produktov je predkladaná novela zákona o verejnom obstarávaní a som presvedčený, že každý, kto má v sebe ešte kúsok toho slovenského a nemá to slovenské srdce vymenené za modro-žltý nejaký, modro-žltý fľak, ktorý sa doňho preniesol z tej okupačnej handry, tak musí chápať, že, že naozaj je o päť minút dvanásť, čo sa týka podpory, podpory tohto segmentu na Slovensku, a že táto zákonná úprava je len prvý krôčik z mozaiky toho, aby Slovensko sa opäť v hospodárskej oblasti postavilo na vlastné nohy. Na vlastné nohy. Pretože tie krivé európske nohy v 2020 skončia a potom čo? Potom čo? Potom budeme plakať nad tým, mali sme niekedy dobrú mliekareň, mali sme niekedy syráreň, mali sme aj pekáreň a dnes máme čo? Dnes máme okupačné handry zavesené na každom stĺpe a nič viac.
Takže je to na vás všetkých a verím, že mnohí z vás máte z regiónov podobné spätné väzby ako my a že by to mohol byť prvý taký signál, že Slovensko sa chce z toho diktátu Európskej únie vymaniť. Nie kvôli tomu, aby my sme boli vysmiati, ale kvôli tomu, aby sme pomohli obyvateľom Slovenskej republiky, slovenským výrobcom a hlavne slovenským spotrebiteľom a v tomto prípade aj deťom v tých školách a dôchodcom v domovoch sociálnych služieb.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Pán kolega, obávam sa, že tým hlavným kritériom je cena. To znamená, že my môžme, my aj radi podporíme tento návrh zákona, ale tak ako hovoríte, to je len, to je len taká malá časť mozaiky, ktorú bude treba vyskladať a niekto ju bude musieť vyskladať. A ten, to hlavné kritérium pre tie školy a podobné zariadenia je cena. Dnes vám vedúce školských jedální povedia, že ony si nebudú objednávať od nejakého dodávateľa ovocie, zeleninu, pretože ona si ráno študuje letáky reťazcov, supermarketov a tam ide potom nakupovať, pretože ony majú limit na jedného žiaka, do ktorého sa musia vmestiť. Čiže tie limity sú, samozrejme, smiešne, hej. Tu sa bavíme o sume, teraz možno nepoviem presné číslo, len sa bavíme o sume, že euro päťdesiat na žiaka na obed. Čiže to sú naozaj smiešne čísla.
Ale tam, tam je dôležité povedať ešte jednu vec, že Slovenský pozemkový fond prenajíma vyše 400-tisíc hektárov pôdy vo vlastníctve štátu alebo pôdy neznámych vlastníkov, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, a cena za prenájom za jeden hektár takejto pôdy je zhruba 24 euro. To znamená, že štát prenajíma pôdu najmä agrobarónom za 24 euro, kdežto výška dotácie, ktorú vedia zobrať na jeden hektár, je 250 euro. Hej? Čiže tu máme akože geniálny biznis: 24 euro prenajmeme, ale zobereme na to dotáciu 250 euro. A okrem toho je veľmi dôležité, aby sa zmenila dotácia nie na hektár, ale na výnos z hektára. Pretože dnes sa pôda len mulčuje, nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)