19. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, pán predsedajúci. Peter, jedna vec, ktorá je veľmi zaujímavá, je ten planúci vzťah slovenských fašistov k slovenskej ústave. To je niečo, čo ma neskutočne teda baví, že ľudia, ktorí sú živým popretím toho, na čom je ústava postavená, sa k nej idú teraz takýmto významným spôsobom hlásiť. Ľudia, ktorí nevedia, čo je liberálna demokracia, ktorí obhajujú slovenský fašistický štát, ktorí mali zrušenú stranu kvôli tomu, že presadzovali stavovský štát napríklad predtým, tak títo ľudia sa tu teraz idú hrdo biť do pŕs za 1. september Deň Ústavy Slovenskej republiky. Nie je vám to smiešne? Lebo mne je.
Ľudia, ktorí nevedia, čo sú to ľudské práva, ktorí rozdeľujú ľudí na základe príslušnosti k etnicite, rase alebo na základe ich sexuálnej orientácie, popierajú základy Ústavy Slovenskej republiky, pán Kotleba. Ľudia, ktorí by chceli ísť znárodňovať, ktorí by chceli brať ľuďom majetok, popierajú základy Ústavy Slovenskej republiky.
Za čo sa tu teda bijete a prečo by sme 1. september nemohli vrátiť naspäť študentom a deťom, ktorí nastupujú do školy? Lebo tam patrí. Na Ústavu Slovenskej republiky môžme kľudne spomínať v rámci pamätného dňa, ale 1. septembra má byť deň, ktorý deti nastupujú naspäť do škôl. Máte medzi sebou pár bývalých, chvalabohu, učiteľov, možno práve tí by to mali vedieť najlepšie.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Osuský, spomenul si tri dôležité udalosti, ktoré v 20. storočí pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky formovali modernú a demokratickú slovenskú štátnosť: 28. október 1918, 29. august 1944 a 17. november 1989. Dva z týchto troch formujúcich bodov už máme medzi štátnymi sviatkami a je to dobré.
Ale teda chcel by som pripomenúť, že Slovenské národné povstanie bolo nielen vystúpením proti fašizmu, Slovenské národné povstanie bolo aj prihlásením sa k československej štátnosti a obnovením Československej republiky na povstaleckom území. Kto sa teda hlási k Slovenskému národnému povstaniu a 29. augustu, zároveň by sa mal hlásiť aj k 28. októbru.
A 17. november 1989 je prihlásením sa takisto k demokratickej tradícii prvej Československej republiky, ale zároveň ten 17. november sa aj priamo udial práve preto, že 17. novembra 1939 boli zavreté vysoké školy v okupovanom Česku a tie boli zavreté práve preto, lebo 28. októbra na výročie vzniku Československej republiky protestovali Česi a českí študenti proti okupácii. Takže hlásiť sa k 17. novembru zároveň znamená hlásiť sa k 28. októbru, ak by ste nevedeli.

Pani poslankyňa Grausová.

Pán Osuský, spomínate Štefánika. Štefánik nežil v tej vašej demokratickej prvej Československej republike možno ani minútu. Takže vy nemôžete zaňho hovoriť, čo si myslel a čo by, ako by bol konal, keby ho nebol dal Beneš, masový vrah Beneš, zavraždiť.
Ďalej, 17. november, je už dokázané, že to bol podvod, pri ktorom sa beztrestne mnoho boľševikov a komunistických funkcionárov premenilo, pretransformovalo na demokratov.
A okrem toho by ma zaujímalo, len sa divím, že Čechoslovakisti a Sorosovi zahraniční agenti nemajú hanbu sedieť v slovenskom parlamente.

Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem za slovo. Nechcem tu nejaké vášne vyvolávať, ale už v svojom vystúpení pri zákone o pamäti národa som na vecných veciach ukázal, že predložený návrh je založený na nepravdách, na nepravdivých tvrdeniach a, pán Osuský, teraz vám ešte doplním ďalšie.
Český národ, česká politická reprezentácia nikdy, ani dnes nie, nechápe Československo ako vznik nového štátu Čechov a Slovákov. Chápe to ako obnovenie českej štátnosti, ku ktorej bolo pripojené Slovensko. Vy chcete, aby tento parlament schválil zákon, kde bude sa hlásiť k obnovenej československej štátnosti? Veď je to smiešne!
A ďalšia vec. K tým 17. novembrom. Ja som tu žil a viem, že na Slovensku tie udalosti nezačali 17. novembra, ale veľkou študentskou manifestáciou 16. novembra a orgán, ktorý sa zaslúžil o to, že sa ten parlament zmenil, ako vy hovoríte, bol založený, verejne vystúpil až 23. novembra. Takže opäť tu dávate fakt, ktorý nie je relevantný.
Ako pri pamäti národa opäť vám pripomínam, vy si nechcete pamätať, čo tento národ zažil, vy chcete mu vnútiť svoju selektívnu pamäť a to je, myslím, že neprijateľné.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás vyzvať trošku teda na väčší kľud. Toto je, dá sa povedať, posledný bod, ktorý keď končíme, máme 17 zákonov prerokovaných, o ktorých budeme hlasovať. Takže ešte počkajme chvíľku. Títo štyria majú faktickú poznámku, pán poslanec ako navrhovateľ, samozrejme, môže mať tiež aj reakciu a poprípade, neviem, či sa vyjadrí k rozprave, to znamená, že za takých 10-15 minút by sme potom mohli pristúpiť k hlasovaniam. Takže prosím vás o väčší kľud.
Pán poslanec Marian Kotleba, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Osuský, no v tomto vašom poslednom vystúpení ste, žiaľ... (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, môžem vás poprosiť trošku, aby sa tu dalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
77.
Páni poslanci! Páni poslanci, budem vás upozorňovať po mene.
Nech sa páči.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
78.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Osuský, v tomto poslednom vystúpení ste, žiaľ, nepovedali absolútne nič k vášmu návrhu, len ste sa nejako obmedzili na rôzne reakcie na jednotlivých poslancov a ich argumenty. Čiže nedá sa s vami polemizovať o tom, že čo je dobré alebo nie. Kolega Hrnko to teraz asi pred chvíľkou zhrnul, že z jeho historického hľadiska je ten váš návrh diletantský.
Takže nebudem to kritizovať ešte aj ja, len stačí povedať, že, a zdôrazniť, že ak niekto chce vymeniť sviatok ústavy za sviatok vzniku cudzieho štátu, tak to naozaj nie je asi celkom v poriadku. A to nespochybňujem tú vec, ktorú ste povedali, že ide o spolupatričnosť Čechov a Slovákov, lebo si myslím, že s nejakým priateľským vzťahom k Čechom nemá nikto ani z nás žiadny problém. (Zaznenie gongu kvôli ruchu v sále.)
No a čo sa týka, len tak veľmi rýchlo, reakcie vášho kolegu Poliačika, no na poslednom branno-bezpečnostnom výbore, keď bola debata o tom, že...

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
79.
Pán kolega...

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
80.
On sa tiež dotkol mňa, pán podpredseda, musím.
Bola debata o tom, že homosexuáli volia SaS-ku, tak kolega Galko povedal, že to nie je pravda, homosexuáli volia Poliačika. (Zasmiatie sa v sále.)