21. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, tento návrh zákona vítam, myslím si, že je potrebný a celú tú šírku, ktorú sa snaží riešiť, si myslím, že bolo potrebné riešiť už dosť dávno. A môžem povedať za mňa aj za náš poslanecký klub, že vieme sa s týmito návrhmi stotožniť a myslíme si, že sú krokom dopredu. Aj ten krok, aby sa zvýšil počet ambulantných hodín pre všeobecného praktického lekára z 30 hodín na 35 hodín, je podľa nás dobrý a dôležitý. Sme si vedomí toho, že všeobecní praktickí lekári s týmto nesúhlasia, sa im to nepáči a v mnohom majú pravdu. Sú možno neprimerane zahltení kadejakými štatistikami, hláseniami, ale v dobe, keď už dneska sa bavíme o tom, že od 1. januára začne fungovať e-Health a ja verím, že to začne a postupne bude teda zlepšená tá funkcia, že NCZI dostane všetky informácie cez tento e-Health a že títo všeobecní praktickí lekári nebudú musieť pracovať a hlásiť také množstvá kadejakých hlásení a štatistík a tak ďalej, takže aj tejto administratívy sa odbúra u nich a že to budú mať uľahčené a nebudú sa musieť tej administratíve toľko venovať.
Pretože ak sa dneska, ako oni mnohí hovoria, venujú 3 hodiny denne administratíve, tak je to asi veľký problém. Oni by v prvom rade mali sa starať o pacientov, vyšetrovať a liečiť pacientov a nie písať nejaké správy a štatistiky. Je ozaj asi chybné, ak by sa starali denne 5 hodín o pacienta a potom by vypisovali kadejaké tlačivá a štatistiky. Myslím si, že v prvom rade sú tam preto, aby boli pacientovi dostupní, aby pacienti mohli byť vyšetrovaní a liečení.
Tá situácia, keď všeobecní praktickí lekári boli veľmi častokrát nedostupní medzi nejakou 12. až 13. hodinou až do, v podstate do 16. hodiny, kedy začínala LSPP, to okno tam bolo podľa mňa veľmi zlé a títo pacienti blúdili, nakoniec odchádzali do nemocníc, chodili, vyklopkávali po špecializovaných ambulanciách, teda po špeciálnych ambulanciách, alebo potom v podstate keď sa nedokázali niekde dať vyšetriť, tak potom čakali hodiny, kým nezačne pohotovostná ambulancia pracovať.
Takže v podstate by som povedal, že všetky tieto veci, ktoré sa idú zavádzať, vnímame pozitívne a v prospech pacienta. K tým úhradám alebo k poplatkom jednu takú drobnú vec, dám za chvíľočku pozmeňovací návrh a o chvíľočku budem hovoriť o tom.
Ešte by som sa chcel zastaviť pri tých urgentoch. Na jednej strane je veľmi dobré, že tí pacienti by mali byť z tých urgentov smerovaní skôr k tým všeobecným praktickým lekárom cez deň a potom teda v tej pohotovosti po tej 16. hodine na tie pohotovostné ambulancie. Mali by byť tie urgenty týmto trošku odbremenené, samozrejme, zase od tej 22. hodiny, pokiaľ to takto bude schválené, čo asi bude, zase tí ľudia už budú chodiť na tie urgenty, takže myslím si, že v tých začiatkoch budú trošku zmätení, čo, kedy, s čím ísť, ale nakoniec myslím si, že postupne sa to naučia.
K tomu nášmu pozmeňujúcemu návrhu. To odôvodnenie je asi také. Všetci dneska vieme, že darcovia krvi dneska už nie sú tak zvýhodňovaní, ako boli v minulosti. Mohli si zobrať v práci voľno, dostávali rôzne bonusy a situácia s darcovstvom krvi bola v tom predchádzajúcom období, ale v takom vzdialenejšom predchádzajúcom období, ďaleko jednoduchšia. Dneska všetci vieme, aké sú problémy s krvnými bankami, aký je nedostatok krvi. Preto náš pozmeňovací návrh smeruje k tomu, že by držitelia minimálne striebornej Janského plakety, to znamená darcovia krvi, ktorí darovali krv minimálne 20-krát, boli oslobodení v tomto systéme od poplatkov, či už by to bolo na tej LSPP-čke alebo aj na tých urgentoch, a aj poplatkov za nejaké ďalšie veci.
Preto, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alana Suchánka, Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 630).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. III sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 6, ktoré znejú:
V § 38 ods. 8 sa písmeno d) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie: "nositeľ ocenenia najmenej striebornej Janského plakety,".
V § 38 ods. 8 písmeno e) znie: "podľa odseku 3 písm. e) je oslobodený
1. poistenec, ktorý je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ak pri výdaji zdravotníckej pomôcky preukáže, že má príslušným orgánom priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa osobitného predpisu,
2. nositeľ ocenenia najmenej striebornej Janského plakety."
6. V § 38 ods. 8 sa písmeno g) dopĺňa piatym bodom, ktorý znie: "nositeľ ocenenia najmenej striebornej Janského plakety,".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. V sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
Piaty bod. V § 77b sa za slovo "zborom" vkladá čiarka a slová "Slovenským Červeným krížom".
V § 77c sa dopĺňa odsek 7, ktorý znie: "Slovenský Červený kríž poskytuje úradu elektronicky na účely výpočtu limitu spoluúčasti podľa osobitného predpisu údaje o fyzickej osobe, ktorá je držiteľom ocenenia za darovanie krvi. Údaje sa poskytujú v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, kategória ocenenia, dátum priznania ocenenia."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Za čl. VI sa vkladá čl. VII, ktorý znie: Zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z. a zákona č. 306/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 4 ods. 3 písm. a) druhom bode sa na konci slovo "alebo" nahrádza čiarkou a v treťom bode sa na konci čiarka nahrádza slovom "alebo".
2. V § 4 ods. 3 sa písmeno a) dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie: "je nositeľom ocenenia najmenej striebornej Janského plakety,".
Doterajší článok sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie k bodom 1 až 3: Snahou predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zaviesť aspoň symbolické ocenenie vo vzťahu k mužom aj ženám, ktorí minimálne viac ako 20-krát darovali to najcennejšie z dôvodu záchrany ľudského života a záchrany zdravia, a to teda že darovali krv.
V bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa určuje, že nositelia ocenenia najmenej striebornej Janského plakety sú oslobodení od povinnosti úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, konkrétne za služby týkajúce sa štatistického spracúvania lekárskeho predpisu, súvisiace s vydaním liekov alebo dietetických potravín predpísaných na jednom lekárskom predpise, štatistického spracúvania lekárskeho poukazu súvisiace s vydaním zdravotníckych pomôcok predpísaných na jednom lekárskom poukaze. A za ďalšie za dopravu, písm. g).
V bode 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa Slovenský Červený kríž zaraďuje medzi subjekty, podobne ako ministerstvo vnútra, Sociálna poisťovňa, Policajný zbor Slovenskej republiky a pod., ktoré uzatvoria dohodu o poskytovaní osobných údajov na účely výpočtu limitu spoluúčasti s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len "úrad"). Zároveň sa určuje aj rozsah osobných údajov, ktoré sa úradu poskytujú elektronicky.
V bode 3 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa rozširuje okruh poistencov, na ktorých sa vzťahuje limit spoluúčasti vo výške 25 eur o držiteľov ocenenia najmenej striebornej Janského plakety. V praxi to bude znamenať, že nositelia najmenej striebornej Janského plakety, rovnako ako zdravotne postihnutí pacienti či dôchodcovia zaplatia na poplatkoch za lieky maximálne 25 eur za štvrťrok. Ďalšie doplatky im vráti zdravotná poisťovňa.
To je v podstate náš pozmeňujúci návrh. Ďakujem za slovo.

Vážený pán kolega, zase musím vyjadriť spokojnosť nad tým, že chválite tento zákon, čo pán minister doniesol. Ja to tiež viem len chváliť kvôli tomu, lebo keď za druhej Dzurindovej vlády pán minister zrazu doniesol kompletnú zmenu systému, tak ja som zachránil LSPP, hoci bol prísľub, že bude reorganizácia LSPP, lebo vedeli sme, že hoci, samozrejme, v celom zdravotníctve prvý musí byť pacient, na druhej strane efektívnosť je tiež veľmi dôležitá a vieme dobre zo štatistík, že LSPP po polnoci už menej bola využitá.
A preto to vítam, lebo pán minister rieši celú túto vec kompletne, to znamená, že aj urgenty budú posilnené jednak finančne, iné bude, dúfam, že prejde ten zákon, ktorý v prvom čítaní príde, iné bude financovanie, bude to posilnené v každom prípade a celý systém zdravotníctvo už za tie roky napredoval tak, že fakt tento zákon už bol veľmi potrebný. Ja sa nebojím ani tých príplatkov, ktoré sú eventuálne za urgent alebo za LSPP, už aj doteraz bolo kvôli tomu, lebo vieme, že veľakrát aj systém je zneužívaný, a dúfam, že každý si na to zvykne a bude efektívne využívať. A ja si myslím, že tie výnimky, ktoré sú tam dané, pokryjú dosť širokú časť obyvateľstva, takže tí, ktorí naozaj potrebujú urgentnú pomoc, jako nebudú za to musieť platiť, to musíme v každom prípade vyzdvihnúť.
Takže vítam tento návrh, ďakujem pánovi ministrovi za to, že priniesol sem do Národnej rady.
A k tomu vášmu pozmeňováku chcem len toľko povedať, že keď pán minister to podporí a legislatívne je to čisté, tak my za MOST - HÍD nemáme s tým žiadny problém, aby sme to podporili.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Budaj. Nie je tu. Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Ja vítam tento pozmeňovací návrh, pretože je pravda, že ľudia, ktorí darujú tú vzácnu tekutinu krv a urobia to opakovane pre záchranu života, si zaslúžia naše ocenenie a myslím si, že aj v rámci tej miery solidarity, že všetci prispievame do zdravotného poistenia finančné prostriedky, ale títo poskytujú niečo, niečo ešte viac, a teda mala by ich spoločnosť a my všetci mali by sme ich jednak odmeniť a jednak aj za to im poďakovať. A preto aj my za Slovenskú národnú stranu, ak nebudú iné prekážky, ja neviem, v nejakom preukazovaní týchto potvrdení o tom, či niekto je držiteľom, alebo nie je držiteľom, aby sa to nezneužívalo, tento návrh podporíme. Ďakujem.

Ďakujem za reakciu na moje vystúpenie a ja som rád, teda pokiaľ bude tá podpora, lebo všetci vieme, že je veľký problém s darcovstvom krvi, krvi nie je dosť, sú to ľudia, ktorí z toho nemajú žiadne veľké výhody alebo temer žiadne výhody, a si myslím, že títo ľudia by si to ozaj zaslúžili.

Ďakujem za slovo. Vyjadrím sa teda k preberanému zákonu. Na úvod niečo, čo bude znieť tak trochu ako pochvala. Ministerstvo pripravilo naozaj komplexný návrh v rozsahu 7 848 slov, k tomu 10 nariadení, 15-20 príloh. Iste si to vyžadovalo mnohohodinovú prácu zamestnancov ministerstva. Je to naozaj komplexný návrh. Popisuje výberové konanie na prevádzkovateľov, rieši to do úplných detailov až do úrovne presného popisu, kam umiestniť ambulancie pevnej siete, či do úrovne prikázaných garantovaných úhrad. Už tomu naozaj chýba len, aby štát rozhodol o tej slávnej farbe na stenách.
Ja počkám, v pohode.
Apropo, 7 848 slov pre paragrafy niečoho, čo bude slúžiť pre občanov tohoto štátu od 16.00 do 22.00 hodiny, teda presne šesť hodín denne. Zasadnú výberové komisie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bernaťák, poprosím vás o kľud v sále.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Budú sa udeľovať licencie, prechodné obdobia, lehoty, odvolávania, permanentný štátny dozor. Všetky ostatné služby poskytované súkromnými spoločnosťami v tomto štáte bežne majú otváracie hodiny do 18.00, niekedy aj do 20.00 hodiny, takže tu hovoríme o 7 848 slovách pre dvoj-trojhodinovú službu súkromnými lekármi v súkromných spoločnostiach súkromných poskytovateľov.
Smutnou súvislosťou potreby predložiť takúto právnu úpravu je, že v prípade ambulancií všeobecného lekára či internistov sa automaticky počíta až po 16.00 hodine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Bernaťák, poprosím vás ešte raz.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
... že lekár, samozrejme, ukončí starostlivosť o svojich pacientov a štát sa o pacientov postará. A po 22.00 hodine čo? Budú sanitky na Kramároch od 22.01 vyhadzovať rodičov s deťmi, čo im práve vyskočila teplota nad 39,5? Budú deti utekať na urgent s 10-eurovkou v ruke, aby nestratili svoje poradie? Šikovnejší si zavolajú 112?
Pretože aj keď tu máme 7 848 slov, predložený návrh nerieši kapacity na tých ambulanciách pohotovostnej služby. Takže pre spádové územie vyše 86 (pozn. red.: správne "86-tisíc") detí Bratislavy bude pokojne rovnako jeden lekár ako pre spádové územie necelých 3-tisíc v Medzilaborciach. Áno, iste, v Bratislave je o ôsmej večer lepšia dopravná dostupnosť z Petržalky na Kramáre ako z Medzilaboriec do Svidníka. Ale jeden bod ambulantnej pohotovosti pre deti na 86-tisíc detí? Nemal by štát upraviť zákonom aj počet lekárov, počet sestier? Nemala by štátna moc rozhodnúť za občana? Pardon, to už sme tu mali, že? Možno je to tak koncipované so zámerom podporiť stretávanie mamičiek a oteckov z Rače a Lamača alebo zo Stropkova a Svidníka. V Stropkove štát pohotovosť pre deti nenaplánoval, aj keby občania veľmi chceli, motivácia poisťovne ju tam čo i len spolufinancovať nebude, nie je to predsa v zákone. Kde sú motivácie pre prevádzkovateľov ambulancií, aby sa o svojich pacientov starali aspoň cez deň? A iste uznáte, pán minister, že cez deň je tak do 18., 20. hodiny. Kde sú motivácie pre poisťovne, aby pre svojich poistencov objednávali a platili ich vlastného lekára, ktorý ich pozná oveľa lepšie ako náhodný lekár na pohotovosti podvečer alebo večer?
Dôsledkom tohto návrhu bude, že teraz poisťovniam na podobné motivácie neostanú peniaze, keďže poisťovniam štát ide priamo prikázať, a to formou najsilnejšou, zákonom presnú sumu 12 eur za hodinu, ktorú má platiť len a práve ambulanciám LSPP.
V dobrej tradícii ministersky riadeného zdravotníctva sú aj ostatné predložené návrhy. Štát ide za občana rozhodnúť, že si nesmie priplatiť za nemedicínske služby, ako sú stravovanie či lepšia izba počas hospitalizácie. Ministerstvo na jednej strane spracováva ozdravné plány Všeobecnej zdravotnej poisťovne v strate, štátnych nemocníc v strate, dotačný program na opravu budov nemocníc či špeciálny príspevok daňových poplatníkov do zdravotníctva, pretože dofinancovanie formou dvojmesačnej zvýšenej platby za štátnych poistencov nie je nič iné ako presun peňazí občanov tohto štátu.
A na strane druhej tu minister zdravotníctva predložil paragraf, kde sa natvrdo vzdáva možnosti selektívne od bohatších občanov získať pre zdravotnícke zariadenia dodatočné zdroje za nemedicínske služby vyššej kvality a investičnej aj prevádzkovej náročnosti. Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj objednávanie na čas, ktoré bolo síce teda na výbore stiahnuté, ale musím povedať, že tento pozmeňovák pána Bastrnáka z MOST - HÍD ma teda potešil a veľmi ma aj prekvapil. Prekvapil ma aj rozpor, ďalší rozpor v koalícii, ktorý bol na tomto pozmeňováku vidieť, kde teda SNS sa postavilo za tento návrh, MOST takisto a SMER, hlavne teda v úlohe pána Blanára, absolútne proti. Ja si myslím, že objednávanie na čas a nadštandardné služby a možnosť si za nich priplatiť je nielen pozitívom pre pacienta a lekára, ale teda najmä aj dobrou správou pre rozpočet zdravotníctva, v ktorom zúfalo peniaze chýbajú a súkromné peniaze, ktoré sú občania dobrovoľne rozhodnutí platiť, by mali mať priestor, aby mohli vstúpiť do tohto rozpočtu.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, ktoré odzneli na výbore zdravotníckom, vyjadrím sa k orezaniu financií pre NCZI. V roku 2018 bude NCZI všetko spúšťať - e-Recept, proskripčné záznamy do e-Healthu - a bude potrebovať peniaze na objednanie opráv, chýb zistených, tých zistených na úvod. Či sa mi to páči, alebo nie, takto proste funguje spúšťanie IT systémov bez ohľadu na politiku. Odrezať im teraz peniaze sa mi zdá krátkozraké. Iste je potrebné kontrolovať, na čo budú svoje rozpočtované peniaze vynakladať. Ale to hádam ministerstvo zdravotníctva ako zriaďovateľ aj robí. Alebo jej vlastní poslanci v tejto kontrolnej činnosti neveria a tak chcú preventívne peniaze osekať skoro o štvrtinu?
Takisto zmena kompetencií pre licencie nemocníc. Systém kontroly a kompetencie je vždy jemný mechanizmus. Navrhovaný pozmeňovací návrh tento jemný mechanizmus zásadným spôsobom narúša. Navyše odoberá kompetencie samosprávam a prideľuje ich štátu ministerstvo zdravotníctva. Takže sa dostávame do stavu, že ministerstvo si samo udeľuje oprávnenie na prevádzkovanie nemocnice, samo si ho bude odoberať a samo bude aj túto nemocnicu prevádzkovať. A navyše sa stane aj samoodvolacím orgánom. Štát ako prevádzkovateľ štátnych nemocníc bude rozhodovať o zásadných otázkach podmieňujúcich prevádzku akýchkoľvek súkromných zariadení.
V odôvodnení sa píše, de facto štát dokáže garantovať činnosť týchto zdravotníckych zariadení aj v mimoriadnych situáciách. Pýtam sa, sme vo vojne? Je Slovenská republika postihnutá prírodnou katastrofou, že musíme prijímať takéto zdôvodnenia? Alebo len niekto chce rozhodovať, komu udelí alebo komu neudelí povolenie na prevádzkovanie koncovej nemocnice? Očakáva sa tu nebodaj nejaké korupčné správanie?
Ak chceme hovoriť o sieti LSPP, nemali by sme hovoriť o pevnej sieti, ale o minimálnej. Úloha by mala byť na bedrách zdravotnej poisťovne a kontrolou je poverený Úrad pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou. Keďže to dnes tak nefunguje, ministerstvo zdravotníctva prichádza so štátnym dirigizmom.
A k pozmeňováku pána Valockého, k tomu odobratiu kompetencií župám, ktoré som teraz spomínala, v podstate berie kompetenciu župám vydávať povolenia všeobecným nemocniciam zaradením do koncovej siete. Ale o tom, kto je zaradený alebo bude rozhodovať vláda na návrh ministerstva a v zásade tak vláda rozhoduje, komu môže župa vydať povolenie a komu nemôže. Je to zneužiteľné, je to podľa mňa ťažká centralizácia, ktorá, a to je najväčší problém, neprešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Prečo tieto veci neprešli pripomienkovaním? Toto ide ďaleko nad rámec tlače 630. V druhom čítaní v tejto krajine sa dá podľa mňa vyhlásiť aj vojna Zimbabwe. Návrh pána Valockého sa za vlády Fico 2 skúsil presadiť cez medzirezortné pripomienkové konanie a tvrdo narazil, tak to teraz tlačíme bez neho, bez diskusie? Dnes vie napríklad župa kontrolovať Univerzitnú nemocnicu Bratislava. Alebo s ohľadom na predkladateľa dajme príklad z Nitry. Tamojší lekár, ako si určite pamätáte, tamojší lekár kraja vyzval nemocnicu ku konaniu, lebo nemá dosť atestovaných anestéziológov. Po tejto novele bude nitriansku nemocnicu kontrolovať ministerstvo, teda bude kontrolovať samo seba. Konflikt záujmov ako vyšitý.
Toto sú tie najväčšie výhrady voči tomuto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem dve poznámky.
Pozmeňovací návrh o poplatkoch bol stiahnutý z rokovania, pretože pripravuje sa nový a iste na novembrovú schôdzu bude predložený tak, aby v prvom rade bola ochrana pacienta, ale takisto aby zase bola možnosť, ak niekto chce, aby sa na termín mohol objednať za patričný poplatok.
Ja by som nevidel v tom problém, pani kolegyňa, že štát chce regulovať koncové nemocnice alebo chce mať nad tým dohľad. Veď kto iný, ak nie štát? Veď ministerstvo zdravotníctva a štát má tu zodpovednosť. My to nemôžme nechávať na VÚC-ky. Predsa otázka aj z ústavy, aj vôbec, koncové nemocnice sú práve tie, ktoré by mali vyriešiť podstatnú časť diagnostiky, ale aj liečby. A teda mne sa zdá byť úplne prirodzené, že štát nad tým musí mať dohľad. Predsa jedná sa v týchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skoro vás vypli, ale viem, čo ste chceli povedať. (Povedané so smiechom.) A ja si myslím, že kraj je bližšie k svojmu občanovi a aj k svojej nemocnici ako štát. A predsa štát má v rukách nástroje, má v rukách legislatívnu činnosť, má v rukách Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak nerozumiem, prečo musí vstupovať ešte aj do tohoto. Mne to skôr príde ako naozaj, že sa plánuje teda ovplyvňovať z pozície ministerstva, ako bude, samozrejme, pevná sieť vyzerať, ale bez toho, aby sme sa pýtali krajov.
No a čo sa týka tých poplatkov, ktoré boli stiahnuté. Som rada, že ste aj povedali, že bude znova. Ja naozaj tomuto veľmi fandím, to viete. Ale musím dopredu vyzvať aj vás, keďže ste predseda zdravotníckeho výboru, ak to bude možné a ideálne, aj keď nebude možné, dajte to cez pripomienkové konanie, dovoľte diskusiu, dovoľte, ak to bude možné, prenos z výboru, aby ľudia o tomto naozaj vedeli, počuli a mohli sa k tomu vyjadriť. Lebo zásadný problém, čo pri väčšine tých návrhov mám, lebo v mnohých je dobrý úmysel, sú tam dobré veci, dobré návrhy, ale niekedy sa stáva, že aj dobrý návrh, ak príde takouto cestou, tak jednoducho človek má voči nemu nedôveru. A ja osobne teda potrebujem počuť aj názory tých, ktorých sa tieto návrh zákonov týkajú, a to sú ľudia.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milí kolegovia, ja budem skôr pokračovať v tom duchu, ktorý nastolil kolega Suchánek, a budem na to, čo sa dnes prerokúva, hľadieť z pozitívneho hľadiska.
Keď by som vyabstrahoval z toho dve veci, z toho, čo tu dnes zaznelo, jedna vec je zákonná norma predložená, druhá vec je pozmeňovací návrh kolegu Suchánka a jeho spolupodporovateľov, musím povedať, že obidve z tých vecí sú pozitívne. Na úvod predosielam k návrhu kolegu Suchánka, ktorý hovorí o akomsi odmenení, uznaní strieborných Janského darcov, čiže som v konfliktne záujmov, keď zaň budem hlasovať, pretože mám 49 darovaní, to znamená asi 9 nad zlatú Janského plaketu, ale považujem to za dobré a správne rozhodnutie. A dovolím si ho dať do kontrastu s niečím iným, čo tiež tento návrh nepochybne dôvodne sa snaží regulovať.
Na jednej strane tu máme skupinu ľudí, ktorí dobrovoľne, už bez toho, aby mali deň voľna, ako to bolo za socializmu, keď som začínal ako darca krve, robia niečo, čo je, presne vzaté, nenahraditeľné, lebo vyrábame dnes všetko. Na festivale moderného tanca sme videli nádherne tancujúceho robota, ale krv ešte vyrobiť nevieme. Dokonca ani krvné doštičky a mnohé iné veci, ktoré zachraňujú život chorým ľuďom. Máme tu teda nie veľkú, ale, chvalabohu, ešte existujúcu množinu darcov krve. Potom tu máme pomerne veľkú množinu konzumentov, ktorí môžu dôjsť k úrazu, potrebujú ťažkú operáciu a potrebujú litre krve. V istej chvíli svojho života sú odkázaní za tú menšinu, ktorá im tú krv darovala, pričom oni sami vychádzajú z toho, čo sa rozmáha posledných 20 rokov nie u nás, ale v celom bohatom a civilizovanom svete, z nárokovej spoločnosti. Oni majú nárok na svoju vzácnu krvnú Rh negatívnu skupinu, lebo majú nárok. Ale nikdy predtým ich nenapadlo, že aj iní mali nárok, ktorí by uvítali ich krv. Takže v tomto zmysle je svet rozdelený na tých, ktorí nemali v živote žiaden dôvod neísť darovať krv, a napriek tomu tak nikdy neurobili, a na tých druhých, ktorí tak urobili.
A teraz sa dostanem k inej kategórii nárokových občanov. Pohotovosť. Čestne sa priznávam, že v dôsledku vôle ľudu, ktorá ma pred rokmi stihla naraz v jednom období zvoliť do mestského zastupiteľstva, stal som sa vicestarostom Starého Mesta a súbežne som bol poslancom parlamentu, ma doviedla k rozhodnutiu celkom pochopiteľnému a zdôvodniteľnému, že som skončil s lekárskou praxou. Mohli by ste si teraz povedať, no a čo tento tu teraz bude hovoriť o pohotovostných službách?
No, mám doma moju milovanú manželku, ktorá mnoho nocí v roku i napríklad tú pozajtrajšiu bude tráviť v pohotovostnej službe na Kožnej klinike Fakultnej nemocnice alebo Univerzitnej nemocnice v Bratislave, tak ako som tam slúžieval desaťročia aj ja. A divili by sme sa, ako v tomto nereglementovanom, respektíve, a teraz to poviem celkom natvrdo, zakašlanými dvoma eurami, reglementovanom systéme sa môže stať nasledovná epizóda:
23.40 - na dvere kliniky sa zvoní, prichádzajú štyria páni v dobrej nálade, nikto si nedrží črevá v hrsti, sú štyria a ťažko povedať, kto je chorý. Keď sa veselo usadia na lavicu, tak sa moja manželka ako službukonajúca spýta, kto z vás je chorý. Jeden z veselých pánov vstane a povie: "Ja." Keď sa mu začne v ambulancii venovať, ukáže sa, že pán má ekzematizovanú interdigitálnu mykózu, medziprstnú, nesprávne povedané plieseň. Hubové ochorenie, ktoré nie je pliesňou, ale mykózou, ale dobre, ktoré si možno pestuje mesiace, možno roky. Presne to nevidíš na tom náleze a do toho sa mu dostal možno zo zaparenia, možno z nejakého kontaktu ekzém. Tento človek si to chová mesiace. Ale bol natoľko úprimný, že keď sa ho moja žena spýtala: "A prosím vás, prečo s tým prichádzate v sobotu o 23.40", tak sa dozvedela radostnú správu o kultúrnom živote slovenského národa, že sa páni, všetka česť, majú vkus, zúčastnili predstavenia Radošinského naivného divadla, potom navštívili pohostinské zariadenie, ktoré ich teda nie opilo, ale predsa len im dodalo odvahu a vôľu, a potom ida (pozn. red.: správne "idúc") okolo starej štátnej nemocnice, zabrúsili na kožnú kliniku.
Musím povedať, že 20 euro by bola minimálna sadzba, aby sa s takýmto pacientom dal lekár do rozhovoru. Takto to totižto prebieha. Lebo nároková spoločnosť si myslí, že o 23.40 si môžme rok či dva zanedbané haxne nechať liečiť. Sa divím, že nikto nechodil 23.40 napríklad na pozemkový úrad, nechať si urobiť výpis alebo záznam. Alebo na pasové oddelenie vystaviť si pas. Prečo nie o 23.40?
Takže tu sa dostávame k nárokovej spoločnosti a k tomu, a to ja dodávam, a nie ako bývalý kandidát na prezidenta, ale ako človek, ktorý ctí ústavnú rovnosť. Pýtam sa vás, obyvateľ chalúpky na Oremovom laze má akú možnosť ísť o 23.40 kamsi nárokovo ukázať svoje medziprstia dolných končatín? Žiadnu. Môže vyraziť 100 km na východ alebo 100 na západ a potom to možno po cestách nájde.
Chcem teda povedať, že reglementovať a dať do poriadku pohotovostné služby, kam si ľudia chodia riešiť to, na čo normálne kašlú a čo sa rozhodnú, keď ich panská vôľa a nárokovosť rozhodne o tom, že teraz sa mi to hodí, lebo idem okolo, je veľmi dobrý krok. Je veľmi dobrý krok a skúsenosť učí jednak o frekvencii využívania popolnočných služieb, ale zároveň iná skúsenosť učí, s čím sú v stave nárokoví občania prísť v pohotovostnej službe k lekárovi. Pričom zo svojej podstaty je takáto služba pre život a zdravie zachraňujúce výkony. Ale je celkom reálne v súčasnom stave predstaviteľné, že niekto príde o polnoci s alopéciou, to je rednutie vlasového porastu, tiež dermatologická diagnóza, lebo si večer pred spaním vyčesal sedem vlasov. To znamená, tieto veci treba reglementovať.
Tak ako treba reglementovať zneužívania rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá rozváža nezriedka ľudí, ktorých by sa dalo hnať peši tam aj nazad. A títo ľudia ešte majú tú drzosť vypýtať si od službukonajúceho lekára, aby im objednal sanitku na spiatočnú cestu, čo je skutočne mimo všetky pochopy. A v tom istom čase, lebo ani sanitiek nie sú tisíce, ju možno niekto seriózne potrebuje. Ale, samozrejme, až do momentu, keby tento zneužívateľ neprišiel vo chvíli, keď jeho matka bude zomierať, lebo nestihne prísť ďalšia sanitka, lebo on si v nej vozí svoju smiešnu diagnózu, tak potom by mu možno, aj to nie isto, došlo.
Toto, čo som hovoril, nevyzerá veľmi populárne. A je to tak niekedy naším osudom hovoriť aj nedobré veci, ale myslím si, že akýkoľvek férový naplánovaný, hoc aj 7 848 slov obnášajúci text, ktorý akúsi vec ponúka zo zvráteného stavu a posúva ju o kúsok lepšie alebo o väčší kus lepšie, je dobrým rozhodnutím.
Preto za seba môžem povedať, že takýto návrh podporím. A rovnako podporím návrh kolegu Suchánka a spol. k tomu, aby sme tým, ktorí nezneužívali, ale ktorí pomáhali, dali aj my isté ocenenie, aby sme tým, ktorí zneužívajú, hodili aspoň aké-také polená pod nohy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem povedať, že dá sa súhlasiť s tým, čo ste povedal, pán kolega, pretože naozaj toho zneužívania počas pohotovostných služieb, ale aj počas rýchlej zdravotnej služby je hrozne veľa. Ja som sám slúžil desať rokov záchrannú zdravotnú službu a viem teda, o čom hovoríš. A preto aj tie poplatky nemajú byť vysvetľované tak, že je to poplatok pre pacienta, ale je to práve ochrana pre tých, ktorí sú naozaj chorí, pretože to množstvo ľudí, ktorí bezdôvodne prichádza na pohotovostnú službu, alebo proste dochádza ku zneužívaniu, a teraz naozaj stretnú sa tam ľudia, ktorí sú s banálnym ochorením, ale ďalší v rade, ktorí s vážnym ochorením tam čakajú a či to už je infarkt, alebo náhla mozgová cievna príhoda, tí potom sú odsúvaní v tom rade ďalej. Takže naozaj to zavedenie poplatkov je ochrana pre pacientov, ktorí tú zdravotnú starostlivosť naozaj potrebujú.
A je tam dokonca aj teda to, že ak teda ten pacient, aby sa nemuseli báť tí občania, že budú niečo platiť. Akonáhle ten pacient je tam dlhšie a je hospitalizovaný, samozrejme, že ten poplatok už neplatí. Ale je to pre tých, aby sme odradili práve tých nezodpovedných, ktorí zneužívajú to poskytovanie zdravotnej starostlivosti a najmä pohotovostnej služby a rýchlej zdravotnej pomoci. Takže plne s tým súhlasím.
Ďakujem pekne.