21. schôdza

10.10.2017 - 19.10.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.10.2017 o 9:01 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:58

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, mám dve veci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre ruch v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, chvíľku pokoja, prosím vás.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Mám dve veci, jedna je, že pri hlasovaní č. 160 ma systém vykázal, že som nehlasovala a bola som za, tak poprosím uviesť do zápisu. A druhá vec, pripomínam členom hospodárskeho výboru, že budeme mať zasadnutie o trinástej v miestnosti č. 150. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.10.2017 o 11:58 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
21. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:01

Marian Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste prišli na 9.00 hod. ráno, je to tu dneska výnimočne plné, keď to poviem ironicky, tri štvrťky Slovenska, zamestnaných ľudí, sú už dávno v práci, niektorí aj tri-štyri hodiny a poslancov prišlo do Národnej rady menej ako 20. Vizitka.
Náš návrh o domobrane je mnohokrát skloňovaná téma, nakoniec keď sme to po mesiacoch prípravy predložili - obrovský šok pre všetkých tých aktivistov z mimovládnych organizácií, ktorých úlohou je chrániť všetkých ostatných, len nie slušných ľudí, lebo ako si to dovoľujeme, vytvárať nejaké alternatívne poriadkové útvary, ktoré by nerobili nič iné, len by svojou preventívnou činnosťou pomáhali ochrániť život, zdravie a majetok slušných ľudí všade tam, kde to dnes z nejakých, najčastejšie finančných alebo kapacitných dôvodov nedokáže či už štátna polícia, alebo polície mestské a obecné.
Kľúčovou záležitosťou nášho návrhu o zriadení domobrany je určenie zriaďovateľa, ktorý by mal túto domobranu pod sebou, ktorý by nad ňou mal gesciu, ktorý by jednoducho rozhodoval o tom, že či bude, alebo nebude, a nám to vyšlo ako najlepšie riešenie, že zriaďovateľom domobrany bude samosprávny kraj.
Od vzniku samosprávnych krajov až podnes sa vedú mnohé diskusie o tom, že či to bolo dobré riešenie, či to nie je ďalšia zbytočná administratíva, či to nie je ďalšia kolónka pre zbytočných úradníkov, a že tie samosprávne kraje sú úplne vzdialené od ľudí, a jednoducho keby neboli, tak by ľuďom ani nechýbali. Keby sa to nejako rozumnejšie nastavilo, tak by ľuďom ani nechýbali. Mňa mrzí, že napriek tomu, že náš návrh veľmi intenzívne zasahuje do súčasného zákona o samosprávnych krajoch č. 302/2001 Z. z., ak tu nie je ani jeden z mojich kolegov županov, ktorí sú zároveň poslancami Národnej rady, nie je tu ani kolega Baška, ani kolega Chudík, ani kolega Blanár. No včera tu boli ešte, no, žiaľ, dneska sa im asi nepodarilo vstať na 9.00 hod., škoda, mohli sa k tomu vyjadriť. Samosprávny kraj podľa zákona o samosprávnych krajoch v § 4 má jasne napísané: "Samosprávny kraj sa stará o potreby svojich obyvateľov."
Pre všetkých tých, ktorí trošku niekedy študovali sociológiu, pedagogiku alebo psychológiu, je asi známa tzv. Maslowova pyramída potrieb, kde hneď na druhom mieste v tejto pyramíde sú potreby istôt a bezpečnosti. Medzi nich patrí okrem iného aj potreba fyzickej bezpečnosti, bezpečného obydlia, integrity, ochrany rodiny. Keď si spojíme na tieto dva parametre dokopy, tak je nám jasné, že samosprávny kraj má zo zákona povinnosť sa starať aj o bezpečnosť obyvateľov samosprávneho kraja, to znamená svojich vlastných obyvateľov. Žiaľ, súčasná legislatíva na to neposkytuje absolútne žiadne možnosti, absolútne žiadne možnosti. To znamená, keď za mnou ako predsedom kraja prišli ľudia, nieže nespokojní, ale doslova vydesení z toho, aká je bezpečnostná situácia v niektorých okresoch a v niektorých regiónoch Banskobystrického samosprávneho kraja, a to teraz nehovorím ani o Prešovskom kraji, kde je to ešte horšie, jediné, čo som im mohol povedať, áno, ďakujem za váš názor, som rád, že ste prišli, postúpim to krajskému policajnému riaditeľovi. Absolútne, absolútne všetko.
My sme ale napriek tomu išli nad rámec aktivity, ktorá, ktorú súčasný zákon predpisuje samosprávnemu kraju, a snažili sme sa, snažili sme sa podnietiť obce, v ktorých táto situácia je už neúnosná, odkiaľ mladí ľudia, nielen mladí, ale aj starí sa snažia utiecť, pretože nie sú si istí tým, že či im aj dnes nerozbijú okná, či im aj dnes nevykradnú záhradu, či im aj dnes neprepichnú gumy na autách, či im aj dnes nebudú vnučku alebo dcéru obťažovať sexuálne pri návrate zo školy. Snažili sme sa v týchto obciach iniciovať na stretnutiach so starostami založenie obecných polícií. Odpoveď starostov - nemáme na to peniaze, nemáme na to peniaze, obecná polícia je veľmi drahá záležitosť a naše obce jednoducho na to peniaze nemajú, a keby sme aj peniaze mali, potrebujeme XY vecí, ktoré sú podľa názoru vedenia obce dôležitejšie.
A tak sa stalo, že, a tak sa stalo, že v dôsledku tejto nečinnosti si trúfalosť a agresivita asociálov nabrala obrovské rozmery, stúpajúcu tendenciu, stúpajúcu tendenciu, ale došlo to tak ďaleko, že ľudia, vidiac nečinnosť štátnej polície v tejto veci, už aj odmietli nahlasovať, už aj odmietli nahlasovať rôzne priestupky, rôzne krádeže, rôzne také menej, menej vážne pokusy napríklad o sexuálne obťažovanie, pretože mnohokrát sa takého niečo zúčastnili, mnohokrát ich polícia postavila do konfrontácie s páchateľmi, a keď sa má 16-ročné dievča zo slušnej rodiny konfrontovať s trojicou asociálov 18-19-ročných, tak čo myslíte, kto z tej konfrontácie vyjde ako víťaz, kto z tej konfrontácie vyjde ako víťaz. A na požiadavky, na požiadavky ľudí, na požiadavky starostov o obnovenie obvodných oddelení policajného zboru v týchto oblastiach prišla vždy zamietavá, vždy zamietavá odpoveď s tým, že nejde o problémové lokality, všetko je v absolútnom poriadku, ľudia sa nemajú čoho báť, a keď dačo, tak nech okamžite volajú 158.
Vysvetlite ľuďom východnej časti okresu Brezno, v celom okrese Revúca alebo v severnej časti okresu Rimavská Sobota, že majú takto postupovať, keď im trikrát za týždeň rozbijú okno na chate, keď im dvakrát za mesiac pľujú po ich dcére alebo vnučke, a keď, tak ako to bolo naposledy v Závadke, zavolajú štátnu políciu, po tom, ako sa traja asociáli snažili sexuálne napadnúť 20-ročné dievča, tak policajti, ktorí prišli na miesto činu, odmietli spísať trestné oznámenie a odkázali tú obeť, odkázali tú obeť, že nech počká, že do niekoľkých dní ju bude kontaktovať špecialista pre rómsku otázku, alebo ako to majú, rómsky špecialista. A polícia prijala trestné oznámenie, až keď sme ho my podali následne o niekoľko dní po tlačovej kon..., po tlačovej nejakej besede na túto tému.
Preto sme si povedali, že jednoducho nemôžme sa už tak pasívne na to pozerať a že všade tam, kde by zastupiteľstvo samosprávneho kraja uznalo, že je potrebné riešiť bezpečnostnú situáciu, by podľa tejto novely zákona, ktorú predkladáme, malo právo rozhodnúť o tom, že samosprávny kraj na svojom území zriadi domobranu, ktorá ale nebude v žiadnom prípade nahrádzať políciu, ale bude ju svojimi preventívnymi hliadkami na uliciach dopĺňať, bude ju dopĺňať najmä v oblasti prevencie trestných činov a priestupkov a pri zistení akéhokoľvek porušenia zákona budú domobranci podozrivú osobu okamžite odovzdávať príslušníkom policajného zboru. To znamená, nejedná sa o žiadne stranícke, stranícke polovojenské jednotky ako tu, alebo nie, resp. nie tu, ale v médiách mnohí tí aktivisti z mimovládok a z médií sa snažili navodiť takú atmosféru. Nejedná sa ani o nejaké úderky, jedná sa len o to, aby sme slušným ľuďom dali možnosť sa aktívne začať podieľať na ochrane života, zdravia a majetku nielen seba, ale aj svojich blízkych, svojich susedov, svojej rodiny, svojho okolia.
A prečo ako zriaďovateľ samosprávny kraj? Pretože sme počas štyroch rokov v Banskobystrickom samosprávnom kraji zistili, že keď sa nekradne, keď sa hospodári zodpovedne, tak jednoducho peniaze sú aj na to, aby samosprávny kraj tieto peniaze dal na potreby svojich obyvateľov, medzi ktoré patrí jednoznačne aj potreba bezpečnosti, ochrany seba, svojej rodiny, svojho zdravia a majetku.
Takže nič extrémistické, nič protizákonné, ale niečo, čo je možno na Slovensku inovatívne, a preto, keby ste si ten návrh prečítali, tak by ste pochopili, že všetci by z toho vyťažili naozaj len to dobré.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.10.2017 o 9:01 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:11

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Kolegyne a kolegovia, málokedy máme možnosť ochrániť slušných ľudí, ich životy, zdravie a majú teda tie základné ľudské práva tým, že schválime nejaký zákon. Dnes tu táto možnosť ale je. Dnes sa môžme rozhodnúť, či necháme slovenských občanov, naše ženy a deti v mestách a dedinách po celom Slovensku vraždiť, biť, znásilňovať a okrádať najrôznejšími asociálmi alebo či týchto slušných ľudí ochránime tým, že založíme domobranu, ktorá tu bude spoločne so štátnou a obecnou políciou ďalším nástrojom na potieranie zločinnosti na Slovensku. Ukážme všetkým ľuďom na Slovensku, že v tomto parlamente nie sme kvôli peniazom alebo nejakým materiálnym výhodám, ale že sme tu kvôli ľuďom, kvôli tomu, aby sa títo ľudia mohli cítiť vo vlastnom štáte bezpečne. Ja vás preto neprosím za niečo, čo je samozrejmou povinnosťou každého z nás. Ja vás vyzývam, aby ste aspoň teraz urobili niečo pre slovenský národ, pre všetkých obyvateľov a občanov Slovenska a nenechávali ich napospas zločincom.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.10.2017 o 9:11 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:13

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, predkladáme spolu s kolegyňou Simonou Petrík a účelom predloženej novely je náprava nedostatkov zákona o sociálnom poistení iniciovaná skúsenosťami z praxe a požiadavkami konkrétnych občanov. Ide o problémy pri poskytovaní nemocenskej dávky a materské.
V prvom rade náš návrh rieši problémy pri uplatňovaní nároku na materské a pri výpočte výšky materského v prípade tzv. reťazových pôrodov. Návrhom sa spravodlivo upravia nároky matiek na materské pri narodení druhého alebo ďalšieho dieťaťa v prípadoch: v prípade straty zamestnania v období po pôrode, resp. počas rodičovskej dovolenky pri prvom dieťati, ďalej v prípade práceneschopnosti v rozhodujúcom období, napr. v prípade rizikového tehotenstva, ďalej v prípade, že sa počas rodičovskej dovolenky pri prvom dieťati matka predčasne vráti do zamestnania, nevyčerpá celú rodičovskú dovolenku, ale vráti sa do zamestnania s tým, že sa jej zníži pracovný úväzok a tým aj príjem, a ďalší problém je problém nahlasovania tzv. pravdepodobného príjmu zamestnávateľom pri druhom a ďalšom dieťati.
Ďalej návrh zákona upravuje nárok otca na materské na staršie dieťa v prípade, že súčasne matka dieťaťa poberá materské pri mladšom dieťati. Návrh odstraňuje tvrdosť zákona v prípade samostatne zárobkovo činnej osobe, osoby, prípadne dobrovoľne poistenej osoby, ktorá je dlžníkom Sociálnej poisťovne.
A ďalšia vec, ak bude mať rodič záujem, umožní sa mu v prípade poberania materského pracovať bez toho, že by o materské prišiel.
Návrh zákona bude mať mierny negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne, pretože sa mierne zvýšia výdavky Sociálnej poisťovne vo fonde nemocenského poistenia na vyplácanie materského.
Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá dopad na vplyv, nemá dopad na vplyv na životné, nemá vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a má vysoko pozitívny dopad na sociálne vplyvy a na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.10.2017 o 9:13 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:17

Jana Nehézová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 688.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 711 z 21. augusta 2017 a s rozhodnutím č. 747 z 26. septembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.10.2017 o 9:17 hod.

Ing.

Jana Nehézová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:19

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rád by som sa podrobnejšie vyjadril k obsahu zákona. Považujem ho za veľmi dôležitý, pretože skutočne jeho prijatím by sa odstránili mnohé možno pre niekoho nepodstatné, ale pre dotknutých rodičov veľmi podstatné nedostatky aj chyby súčasného zákona.
Ťažko obviňovať niekoho, že ten zákon napísal zle, nechcem sa vôbec dotýkať nejakým spôsobom ministra Richtera a jeho tímu. Jednoducho sú to veci, na ktoré neprídete pri písaní zákona len tak od zeleného stola, priniesla ich prax. Bol by som veľmi rád, keby ste ma jednak pozorne počúvali, budem sa snažiť vysvetliť podstatu, ale jednak keby ste pomohli tento zákon posunúť do druhého čítania, ja netvrdím, že je to najlepšie, čo môže byť, ale ak dostane zákon šancu od vás v druhom čítaní, samozrejme, vieme sa baviť o nejakých zmenách alebo ďalších úpravách. Aj pokiaľ ide o tie finančné dopady, pretože mám ešte v rukáve niektoré, niektoré ďalšie prípadné návrhy, ktorými by sa dali prípadne tie finančné dopady na Sociálnu poisťovňu pozitívne kompenzovať.
Takže ak dovolíte, prejdem jednotlivé body, ktorých, ak sa nemýlim, je spolu sedem, ide o riešenie 7 problémov, ktoré priniesla prax. Prvý problém alebo prvý bod zákona je odstránenie podmienky pri poberaní materského, že zamestnanec alebo zamestnankyňa nesmú mať počas poberania materského príjem zo zamestnania, z ktorého sa im vypláca materská. Na prvej, na prvý pohľad sa zdá byť logické, že ak je niekto na materskej a stará sa o dieťa, tak by nemal mať príjem. Keby to aj tak bolo, tak potom by som prosil, aby sa, naopak, zákon upravil tak, aby ten, kto poberá materské, naozaj nemohol mať žiadny príjem.
V skutočnosti je dnes zákon vlastne napísaný takým spôsobom, a tak sa aj v praxi uplatňuje, že ak materské poberá matka, ktorá je SZČO, napr. živnostníčka a je na materskej, stará sa o dieťa tých 8 mesiacov, tak ona podľa zákona môže bez akýchkoľvek problémov počas materskej ďalej podnikať. Zákon jej to nezakazuje, čo, samozrejme, tieto matky aj využívajú. Ak je na materskej otec, ktorý je živnostník, bez problémov môže počas 6 a pol mesiaca jeho trvajúcej materskej ďalej podnikať. Čiže opakujem ešte raz, podľa súčasného právneho stavu môže počas materskej otec alebo matka, ktorí sú SZČO, veselo ďalej podnikať a poberajú materské. Ja to nespochybňujem, ja to považujem za správne, len ukazujem na tomto príklade diskrimináciu zamestnancov a zamestnankýň, ktorí ale nemôžu byť v tom zamestnaní, z ktorého majú vyplácané materské počas poberania materského. Čiže máme tu výraznú disproporciu. Živnostník môže pracovať, podnikať, zarábať počas materskej, ale zamestnanec nemôže.
No ale pozor, v prípade zamestnanca je to ešte veľmi zaujímavé, pretože zamestnanec síce nemôže mať príjem z toho zamestnania, z ktorého sa mu vypláca materská, ale vtip je v tom, že nikto mu nebráni, aby si počas materskej neuzatvoril iné zamestnanie, nejaký nový, ďalší pracovný pomer alebo dohodu, veselo chodil do tohto nového zamestnania a súčasne poberal materské. To dnes zákon umožňuje, ľudia o tom vedia, tak to takýmto spôsobom riešia.
Čiže poprosím, nehrajme sa tu na to, že ak je niekto na materskej, tak jednoducho má byť pri dieťati. Je to niečo podobné, ako to svojho času bolo za ministerky Tomanovej, ak si spomeniete starší, skúsenejší, vtedy nemohla matka poberať rodičovský príspevok, ak sa vrátila do zamestnania. Nechcem si prisluhovať nejaké super zásluhy, ale ja som to vtedy zrušil. To znamená, od roku 2011 je pri rodičovskom príspevku situácia taká, že aj keď sa rodič stará o dieťa a poberá rodičovský príspevok, nikto mu nebráni pracovať.
Poprosím vás, zaveďme toto isté pravidlo v plnom, celom rozsahu aj v prípade materského. Ak má matka možnosť si nejakým spôsobom privyrobiť popri materskej, nebráňme jej v tom, nebráňme jej v tom. Už dnes, dá sa povedať, dve tretiny žien túto možnosť tak či tak využívajú, a pokiaľ ide o otcov, tak drvivá väčšina otcov, ktorí na materskej sú, zároveň vedia, ako to urobiť, aby mohli pracovať. Tak nehrajme sa na niečo, čo v skutočnosti aj tak v praxi nefunguje a čo len zbytočne komplikuje niektorým ľuďom život.
Druhý bod, druhý bod sa vzťahuje na ďalšiu podmienku, pri ktorej sa prizná - neprizná materské samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, a to je podmienka, mať zaplatené dlžné poistné najneskôr do konca mesiaca, v ktorom sa začína poskytovať vo všeobecnosti nemocenská dávka. Skúsim vám namodelovať takúto situáciu. Predstavte si ženu živnostníčku povinne nemocensky poistenú v Sociálnej poisťovni, platí si niekoľko rokov poistné do Sociálnej poisťovne a unikne jej pozornosti to, že povedzme jeden mesiac poistné nezaplatila. Nie vždy je to úmyselná chyba, stáva sa to najmä pri prelome rokov, treba si prestaviť prevodný príkaz v banke alebo pri zmene výšky plateného poistného, stane sa, že človek zabudne na jednu splátku, a žije vo vedomí, že je všetko v poriadku, že veď predsa poistné má zaplatené každý mesiac, ale stane sa nejaká chybička, nejaká suma skrátka zaplatená nebude, nie je to nejaký zásadný problém. Ale čo hovorí zákon? Ak do konca mesiaca, v ktorom začína poberať materské, tú dlžnú sumu nezaplatí, tak tú materskú tá matka nebude mať vôbec priznanú, čiže to, čo by osem mesiacov poberala na materskej, môže to byť niekoľko tisíc eur, tak kvôli možno hlúposti, kvôli maličkosti jej prepadne.
Predstavte si, že materská sa prizná, máme október, predstavte si, že máme tehotnú matku, živnostníčku, platí si povinné nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne a niekde pred troma rokmi zabudla zaplatiť jednu mesačnú platbu. V niektorých prípadoch Sociálna poisťovňa upozorňuje na takúto vec, ale nie vždy. Čiže ona nevie, neuvedomuje si, to, že má nejakú takú možno 150-eurovú podlžnosť starú tri roky, ide koncom októbra na materskú, povedzme 30. októbra nastupuje na materskú, v pondelok 30. októbra ide do Sociálnej poisťovne vybavovať tieto veci a tu sa zrazu dozvie, že má trojročný nejaký starý 150-eurový dlh. Pokiaľ to ona do konca októbra, čiže má na to deň v tomto prípade, pokiaľ do konca októbra ten dlh nezaplatí, a možno má práve finančný problém, ja neviem, to sa môže stať, čiže má pár hodín lehotu na to, aby si ten dlho vyrovnala, ak to nestihne, tak tú materskú jednoducho nebude mať vôbec vyplácanú, vôbec.
Čiže ten môj návrh spočíva v tom, aby sa tá lehota na zaplatenie dlžného poistného predĺžila o jeden mesiac. Čiže žiadna veľká dráma, to poistné zaplatené byť musí, ja nechcem odpustiť nikomu jeho dlžoby, len by som bol rád, keby tá lehota nebola taká stresujúca ako v niektorých prípadoch môže byť, o nič iné nejde. To je teda druhý bod predloženého návrhu. Tretia vec je veľmi, tretí bod je veľmi, ale veľmi dôležitý. Pri reťazových pôrodoch, to znamená, keď má žena relatívne tesne dve deti po sebe, často je to tak, že absolventka školy, či strednej, vysokej, sa zamestná na dobu určitú. Dnes nie je ťažké nájsť zamestnanie, je prakticky plná zamestnanosť, pracovných ponúk je veľa. Ale keď si predstavíte čerstvú absolventku školy, tak častokrát je to jednoducho tak, že získa primerané zamestnanie s podmienkou, že to bude doba určitá. Ona to prijme, prečo nie. Zamestná sa povedzme na dobu jedného roka.
Predstavte si teda, že teraz tu niekde máme absolventku, ktorá je od povedzme, ktorá je povedzme od 1. januára zamestnaná na dobu určitú, koncom roka, 31. decembra jej pracovný pomer skončí. Vo februári otehotnela, v novembri by mala porodiť dieťa, čiže teraz v októbri, niekedy začiatkom októbra nastúpila na materskú. Z toho zamestnania materskú získa, pretože spĺňa podmienky na priznanie materskej, keďže bola 270 dní nemocensky poistená, odkedy jej tu zamestnanie začalo, od 1. januára, tú dobu splnila, poistená je a tak ďalej, čiže Sociálna poisťovňa jej pri tom prvom dieťati materskú prizná. V novembri sa jej teda narodí dieťa, poberá materskú, medzitým jej na Silvestra skončí pracovný pomer na dobu určitú, ona je na materskej dovolenke v tom zamestnaní, čiže už nepracuje, ten pracovný pomer jej skončí, stará sa o dieťa, v roku 2018 sa stará o dieťa, niekedy koncom roku 2018 znovu otehotnie a čaká ďalšie dieťa, v roku 2019 by mala ísť na druhú materskú. Ona druhú materskú nedostane za súčasného právneho stavu, pretože jej ten pracovný pomer na dobu určitú koncom roka 2017 skončil. Čiže nesplní pri tej potenciálnej druhej materskej, pri tom druhom dieťati podmienky na vyplatenie materskej, na priznanie materskej.
V porovnaní s tým, iná jej kolegyňa je tiež zamestnaná od 1. januára 2017, ale na dobu neurčitú. Získala zamestnanie, pracovný pomer na dobu neurčitú, rovnako v novembri bude mať dieťa, prvé dieťa a v októbri teda nastúpila na materskú, ktorú mala priznanú. Tejto druhej matke ale pracovný pomer neskončí 31. decembra, pretože má dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú. Ona v zamestnaní bude na materskej dovolenke, po skončení materskej dovolenky bude na rodičovskej dovolenke v roku 2018, v roku 2019. Medzitým bude druhýkrát tehotná, pôjde pri druhom dieťati na materskú, materskú dostane prečo, preto, lebo jej stále beží ten pracovný pomer na dobu neurčitú, ten neskončil, ona rovnako ako tá prvá mladá matka, nepracuje, obidve sú na tom rovnako z hľadiska toho, že nepracujú, lebo sa starajú o to prvé dieťa, sú na materskej rodičovskej dovolenke, ale keďže tej prvej skončil pracovný pomer na dobu určitú a už nemá formálne zamestnanie, tak ona pri druhom dieťati nebude mať materskú, kdežto tá druhá zamestnankyňa, ktorá má to šťastie, že získala pracovný pomer na dobu neurčitú, sú na tom úplne rovnako, keby ste si ich nejako posudzovali, len toto je jediný rozdiel, že mám - nemám pracovný pomer na dobu určitú - neurčitú. Tá druhá materskú bude mať, tá prvá nie.
Čiže podstatou toho môjho návrhu, o ktorom teraz hovorím, to je tretí bod v poradí, je návrh, aby sa tzv. ochranná lehota v prípade matky, ktorá príde o nemocenské poistenie napríklad skončením pracovného pomeru na dobu určitú počas starostlivosti o dieťa, kedy sa ona stará o dieťa, ona nerieši, že teraz niekde sa rýchlo zamestnám. A keby sa chcela niekde zamestnať, ťažko ju niekto zamestná, keď sa stará o ročné alebo rok aj pol staré dieťa, to je v praxi prakticky vylúčené. Čiže ten môj návrh je, aby sa ochranná lehota v prípade matky, ktorá sa stará o dieťa vo veku do šesť rokov, predĺžila z tých možno pre niekoho veľkorysých už teraz ôsmich mesiacov, aby sa predĺžila na celú tú dobu tej starostlivosti. Čiže v prípade, ako som popísal, keď žena príde o zamestnanie, lebo to zamestnanie bolo na dobu určitú, počas starostlivosti o dieťa, a aby jej nárok na materské pri druhom dieťati jednoducho zostal.
Štvrtý bod, štvrtý bod rieši problém súbežného poberania materského obidvoma rodičmi, aj matkou, aj otcom, v prípade, že otec je na materskej pri staršom dieťati, povedzme dvojročné dieťa majú a otec pri tomto dvojročnom dieťati je na materskej, otec totižto môže byť na materskej, až pokiaľ dieťa nemá vek 3 roky, čiže to je bežná vec dnes, že otec je pri povedzme dvojročnom dieťati na svojej materskej, využíva toto svoje právo, súčasne je matka znovu tehotná a čaká ďalší prírastok do rodiny a v deň D, teda nastupuje na svoju ďalšiu materskú pri tom očakávanom dieťati. V praxi to funguje tak, že Sociálna poisťovňa v tom okamihu zastaví výplatu materského otcovi na to staršie dieťa.
Tu v tomto bode ide vlastne fakticky dnes o výklad zákona, kde ja osobne tvrdím, že materské poberá rodič na, pri starostlivosti o konkrétne dieťa. Čiže ak otec sa stará o staršie, dvojročné dieťa a poberá materské, tak mu nemá čo byť materská zobraná z dôvodu, že matka bude druhýkrát rodiť a že sa bude starať o novorodenca, jeden sa stará o jedno, druhý o druhého potomka a materskú majú dostávať obidvaja. Je to teda vlastne fakticky otázka výkladu zákona, a keďže ja by som bol rád, aby boli zákony jasné, prehľadné a zrozumiteľné, tak štvrtý bod tohto návrhu vlastne hovorí o tom, aby sa jednoznačne povedalo, že ak otec poberá materské na staršie dieťa a matka bude poberať materské na mladšie dieťa, aby to materské teda poberali naraz obidvaja, aby Sociálna poisťovňa nestopla v snahe o akési úspory, kurník šopa, trošku ma to irituje, takto šetriť na mladých rodinách, aby Sociálna poisťovňa nemal tendenciu takto šetriť na vyplácaní materského otcovi. Čiže to je podstata štvrtého bodu návrhu.
Piaty bod sa znova týka tzv. reťazových pôrodov. Predstavte si takúto situáciu. Žena matka je doma pri dieťati, dieťa má povedzme rok a pol, dva, dva a pol roka, je na rodičovskej dovolenke, je na rodičovskej dovolenke, stará sa teda primárne o to svoje dieťa, je zamestnankyňa na rodičovskej dovolenke, čiže nepracuje, beží jej rodičovská dovolenka, no ale dohodne sa s tým svojím zamestnávateľom, že vráti sa, ona by mohla byť aj na rodičovskej dovolenke, až pokým dieťa nemá tri roky, ale často sa stáva, že matka má záujem si niečo privyrobiť, stíha to popri tej starostlivosti o dieťa a dohodne sa so zamestnávateľom, že sa vráti do zamestnania, povedzme dieťa má dva roky, ale nevráti sa na ten svoj normálny plný úväzok, pretože to by nestíhala pri tej starostlivosti o dieťa, čiže ona sa dohodne so zamestnávateľom, že povedzme úväzok sa jej zníži na polovičný alebo možno na štvrtinový a bude takto pracovať. Čiže má dvojročné dieťa, je späť v zamestnaní, ale úväzok má povedzme polovičný. No ale teraz pozor, ak predtým zarábala povedzme 800 eur brutto, tak tým, že bude mať polovičný úväzok, samozrejme, nebude zarábať 800 eur, ale bude zarábať približne polovicu z toho, čiže bude zarábať 400 eur. No a teraz v čom je zlý vtip v zákone?
Ak ona je znova tehotná a pôjde druhýkrát na materskú pri ďalšom dieťati, tak v takom prípade, aký popisujem, sa jej tá druhá materská vypočíta z toho 400-eurového príjmu, nie z toho predošlého 800-eurového, ale z toho polovičného príjmu. Čiže ona bude mať o polovicu nižšiu materskú, ako by mala, keby pekne krásne zostala doma, do žiadneho zamestnania sa nevracala na nejaký polovičný úväzok a pekne krásne nerobila nič. Chápete to? To, že je aktívna, že aj platí potom štátu nejaké dane, odvody a tak ďalej, za odmenu dostane o polovicu nižšiu materskú pri druhom dieťati. Rozumiete tomu? No ja toto považujem za, prepáčte, nezmysel v zákone. Ako hovorím, nikoho neobviňujem, že to niekto úmyselne zle napísal, skrátka nemyslelo sa na to, ale prípady sa stávajú, dnes skutočne pomerne veľké percento žien sa vracia do zamestnania, ale tak, že popri tej starostlivosti o dieťa, ktoré je pre nich prioritou, si dohodnú ten nižší úväzok, nižší príjem, a trestom potom je nižšia druhá materská.
Čiže môj návrh, alebo teda náš návrh s kolegov Simonou Petrík v bode 5 hovorí, aby, aby sa posúdilo, či materská vyrátaná z toho skutočného zárobku je nižšia ako materská ktorá by bola z toho predošlého, a to, čo je viac, to, čo je lepšie, to sa zamestnankyni vyplatí. Aby nedoplácala v takýchto prípadoch na to, že, že ešte štátu zaplatí dane, a ešte ju v úvodzovkách štát vytrestá nižšou materskou. Musíte, kolegyne, kolegovia uznať, že toto je skutočne v zákone zle urobené.
Šiesty bod, šiesty bod znova súvisí s reťazovými pôrodmi, znova súvisí s reťazovými pôrodmi a znova je to o tom, že máme matku, ktorá sa teda stará o prvé dieťa, poberá rodičovský príspevok, nepracuje, teda hovorím teraz o tých ženách, ktoré naozaj využívajú tú rodičovskú dovolenku, nepracujú a čakajú ďalšie dieťa, a teda budú mať priznanú materskú pri druhom dieťati. Teraz, toto je trošku náročnejšie aj na moje vysvetlenie, aj na vašu pozornosť. Skúsim na príklade. Predstavte si teda, že máme matku, ktorá má už prvé dieťa, ktoré má plus-mínus dneska niekde okolo troch rokov, a je znova tehotná a teraz v októbri, v októbri 2017 nastupuje na druhú materskú pri druhom dieťati. Je zamestnaná niekoľko rokov u nejakého zamestnávateľa, čiže tá druhá materská sa jej prizná. Stále to zamestnanie má, má tam rodičovskú dovolenku, to zamestnanie sa jej prizná, teda tá materská sa prizná a postupuje sa pri tom tak, že materská sa vypočíta na základe príjmu dosiahnutého v predošlom roku. Čiže keď na materskú nastupuje v októbri 2017, tak sa skúma, aký mala príjem v roku 2016. No najčastejšie to dopadne tak, že v roku 2016, teda keď sa starala o to prvé dieťa, žiadny príjem nemala, žiadny príjem nemala a tým pádom sa jej tá materská pri druhom dieťati vypočíta z tzv. pravdepodobného príjmu. Ten nahlasuje jej zamestnávateľ, mzdová účtovníčka do Sociálnej poisťovne. Čiže to je akýsi fiktívny príjem, aký by hypoteticky mala v októbri 2017, keby teoreticky pracovala. A ten zamestnávateľ nahlási povedzme, že 700 eur by zarobila v hrubom, tak z tých 700 eur sa vypočíta materská.
Ale podstata tohto návrhu, tohto bodu, o ktorom hovorím, spočíva v tom, že toto platí vtedy, tento postup, ak v predchádzajúcom roku nemala žiadny príjem preto, lebo bola na, pri tom staršom dieťati na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ak ten dôvod neexistencie príjmu bola materská, rodičovská dovolenka. Ale sú prípady, nie je ich veľa, ale stávajú sa, kedy tie deti idú povedzme veľmi rýchlo po sebe. Vlani povedzme vo februári nastúpila na prvú materskú, ktorá jej - plus osem mesiacov - niekedy v októbri minulého roka skončila, potom prešla na rodičovskú dovolenku. Čiže časť, veľkú časť roka bola na materskej, rodičovskej dovolenke pri tom prvom dieťati, ale na tej materskej, počúvajte ma teraz pozorne, na tej materskej bola od februára. A čo bolo od 1. januára do toho februára? Od toho 1. januára do toho februára bola na rizikovom tehotenstve, bola na péenke. Čiže ona vlastne minulý rok nemala príjem v tom zamestnaní, pretože najskôr bola mesiac na péenke, na rizikovom tehotenstve, potom bola na materskej a ten zvyšok roka bola na rodičovskej dovolenke. Že takto by sme ten rok vedeli rozdeliť, na takéto tri úseky. Čiže preto, lebo bola na PN, na materskej, na rodičovskej, príjem nemá, tak sa vypočítava ten pravdepodobný, berie sa do úvahy ten pravdepodobný zárobok.
Zdalo by sa, že je všetko v poriadku, ale nie je, pretože ak ten minulý rok bolo, ak tam bolo nejaké také obdobie, že nemala vyplácanú materskú a nemala ani rodičovskú dovolenku, ale mala napríklad péenku pri rizikovom tehotenstve, v takom prípade sa neberie do úvahy ten pravdepodobný zárobok, čo by nahlásila mzdárka, ale vychádza sa z minimálneho základu, ktorý je 441,50. Čiže v tom príklade, ktorý som teraz popísal, ona nebude mať materskú z toho príjmu, čo by zarábala, z tých 700 eur, ale len zo 441,50. Chápete? Čiže vďaka tomu, že bola na začiatku minulého roka na rizikovom tehotenstve, na to takto doplatí!
Zase - nechcem nikoho obviňovať, že naschvál napísal zlý zákon. Na takéto prípady sa skrátka nemyslelo. Čiže mne to ide o to, aby sa, tých prípadov nie je veľa, ale ak sa stanú, ak teda je to kombinácia péenka, materská, rodičovský príspevok, kvôli čomu nebol skutočný príjem v minulom roku, aby v takom prípade sa použil ten pravdepodobný zárobok, a nie minimálny základ, ktorý tú matku diskriminuje.
No a prechádzam, prechádzam k poslednému, siedmemu bodu novely. Ten zase súvisí s tými reťazovými pôrodmi a zase je to prípad typu matka zamestnankyňa ide na druhú materskú pri druhom dieťati, povedzme teraz v októbri 2017 ide na druhú materskú. Vlani žiadny príjem nemala, to, čo som pred chvíľkou popisoval, nemala vlani žiadny príjem, pretože vlani bola celý rok na rodičovskej dovolenke napríklad. Čiže použije sa ten pravdepodobný zárobok, ktorý nahlási zamestnávateľ. Zamestnávateľ nahlási povedzme že 700 eur, a z toho sa teda vypočíta materská.
Zase - zdalo by sa, že je všetko v poriadku, lebo je to spravodlivé. No lenže tu je vtip v tom, že tu vyslovene záleží na tom, ako sa tá pani účtovníčka, s prepáčením, vyspí. Pretože ona možno, ona v mnohých prípadoch postupuje takto. Teraz počúvajte. Ide o zamestnankyňu, ktorá v tej firme pracuje štyri roky. Keď pred štyrmi rokmi nastúpila, tak jej dali nástupný plat 500 eur, po polroku jej zvýšili na 700 eur, potom ešte rok pracovala a potom šla pri prvom dieťati na materskú a rodičovskú dovolenku. Hej, čiže odchádzala pred troma rokmi s prvým dieťaťom na materskú, mala základný plat 700 eur pred tromi rokmi. A teraz tá účtovníčka stojí pred úlohou nahlásiť do Sociálnej poisťovne jej pravdepodobný príjem, aký by teda mala teraz v októbri 2017, keby teoreticky pracovala. Mzdárka zoberie pracovnú zmluvu uzatvorenú, teda ktorá bola menená pred troma rokmi. Tam si prečíta, že 700-eurový základný plat, tak veselo nahlási do Sociálnej poisťovne tých 700 eur. No rozumiete, kde je chyba? V prvom rade to za tri roky, keby reálne pracovala, by sa jej ani o euro ten základný plat v dnešných časoch nezvýšil? Ťažko o tom špiritizovať, pravdepodobne áno. Možno by ten plat mala dneska 800-850 eur, možno nie.
Ale druhá vec, ona okrem základného platu má predsa aj nejaké odmeny, má nejaké nadčasy, má nejaké príplatky. Čiže chcem vidieť, aby to naozaj na výplatnej páske bolo tak, keď má na zmluve 700 eur, že aj ten vymeriavací základ alebo ten hrubý príjem je naozaj 700 eur. Skoro vždy sa k tomu ešte niečo pridá. Možno, možno je to potom 800, možno je to potom 900 eur. Sú nejaké odmeny, vianočné odmeny, trináste platy a podobne.
Hej, čiže o čo mi ide v tom poslednom bode. V tom poslednom bode mi ide o jedno jediné, aby nemohol byť ten pravdepodobný zárobok pri druhom dieťati nižší ako to, z čoho sa vyrátala materská pri predošlom dieťati. Čiže ak pri predošlom dieťati sa zohľadnili aj nejaké nadčasy, aj nejaké príplatky, aj nejaké odmeny a materská sa pri prvom dieťati rátala povedzme zo sumy 800 eur, aby ten pravdepodobný zárobok pri ďalšom dieťati jednoducho nemohol byť nižší ako tých 800 eur, ktoré, z ktorého sa rátala materská pri predošlom dieťati. Lebo, opakujem ešte raz, niekedy to mzdárky si nepremyslia a nahlásia zbytočne nízku sumu. Sociálna poisťovňa to neskúma, to mi verte. Sociálnej poisťovni je to jedno. A, úprimne povedané, čím menej, tým lepšie, ušetríme, hej.
Takže trošku mi to trvalo. Ale verím, že som vás aspoň sčasti presvedčil, že teda bude mať pre vás zmysel, aby ste hoci opozičným poslancom, ale v dobrom úmysle, podporili tento návrh do druhého čítania.
Chcem dodať ešte jednu vec. Vrátim sa k novele, vládnej novele zákona o sociálnom poistení, o ktorej sa bude pravdepodobne hlasovať dnes o jedenástej. Kolegyňa Simona Petrík v rozprave k vládnej novele predložila pozmeňovací návrh, ktorý sme spoločne pripravili a ktorý nie je ničím iným ako kópiou tohto poslaneckého návrhu. To je to isté.
Čiže poprosím vás o dve veci, o podporu toho pozmeňovacieho návrhu, o ktorom sa bude hlasovať po jedenástej, Simona Petrík, Jozef Mihál sa to volá, a keď teda nie, tak o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania a, samozrejme, bavme sa potom, či by to nemohlo byť ešte nejakým lepším spôsobom vylepšené.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.10.2017 o 9:19 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:49

Milan Uhrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán kolega, myslím si, že sa jedná o celkom rozumný návrh zákona, ktorý by zaviedol spravodlivosť do sociálneho systému.
Chcem sa ale spýtať, spýtať konkrétne na prípad č. 2, ktorý ste spomínali. To je to, tá podmienka, že na to, aby bola žene priznaná materská, alebo teda materské, musí mať vysporiadané podlžnosti voči Sociálnej poisťovni do konca daného mesiaca. A že v prípade, ak to nestihne, sú s tým obrovské problémy. Ja predpokladám, že v čase, keď sa takéto zákony prijímali, tak ten logický dôvod na vysporiadanie podlžnosti voči Sociálnej poisťovni mal nejaký oprávnený základ. A konkrétne teraz narážam na možných nejakých asociálov, ktorí, ktorí tie podlžnosti voči Sociálnej poisťovni majú. A práve také, taká, upustenie od tejto podmienky im umožní opätovne čerpať materskú, aj keď si svoje podlžnosti voči Sociálnej poisťovni neuplatňujú. Aký je podľa vás názor na takúto situáciu? Lebo ja chápem, že je to spravené s dobrým úmyslom a slušným rodinám to pomôže, ale zároveň je tam trošku taká z druhej strany medzera, neošetrený prípad, že to bude oveľa ľahšie zneužiteľné rôznymi, rôznymi ľuďmi, ktorí si z toho spravili proste biznis.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2017 o 9:49 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:50

Anna Verešová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Mihálovi aj kolegyni Petrík za tieto návrhy, za návrh zákona, ktorý priniesli do pléna. Ako vždy, vysoko odborne, kompetentne. Za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti som zodpovedná za, za rodinnú politiku, a teda plne, plne podporuje v hnutí tento návrh. Takisto aj pozmeňovací návrh, o ktorom si hovoril, ktorý pôjde teraz do hlasovania.
Žena priamo stráda za materstvo. Je to isté. A či fyzicky, či psychicky. Akokoľvek jej ešte k tomu priťažiť aj neúmyselne, lebo ja verím, že tie zákony naozaj preverí čas, nieže verím, ten zákony preveruje čas, zákony preveruje prax. A keď sa ukáže v praxi naozaj nejaké takéto nie pochybenie, ale ukáže sa, že sa môže niečo vylepšiť tak, aby sme rodinám, rodičom, a teda matke mohli pomôcť, aby sme im zbytočne nekomplikovali život, tak je to treba urobiť. Čudujem sa, že to nie je dávno nejak prijaté práve sociálnou vládou, pretože sociálna vláda by sa mala zamerať na takéto veci, aby pomohli rodinám, pomohli rodičom, pomohli matkám práve v čase tej hrozivej demografickej krivky.
Ďakujem kolegom za tento návrh.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2017 o 9:50 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:52

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo. No tento návrh je, myslím si, vecne nespochybniteľný, a ako vyplýva koniec koncov aj z absencie takýchto kritických reakcií. A dokonca aj si myslím, že ani nie je tu problém finančný, pretože tie dopady by tam síce boli, ale sú pomerne drobné z pohľadu verejného rozpočtu, keď ide skôr o dolaďovanie nejakých konkrétnych chýb zákona, než nejakú veľkú novú výhodu alebo veľké nové veci zavádzať.
No a z tohto pohľadu by som chcel povedať, že takéto zákony by podľa mňa mala vládna koalícia, vidím tu viacerých kolegov, zvážiť ich podporu, pretože tu nejde ani o finančný problém, nejde ani o ideový problém, nejde dokonca ani o odborný problém. Je to naozaj to, že Jozef ako odborník v tejto problematike si všimol viaceré nedostatky súčasného stavu a chce ich napraviť. Je to podľa mňa vlastným zákonom, ako už, Jozef, spomenul si, je okrem toho podaný pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu, ktorý obsahuje to isté, aby, ak je teda problém schváliť opozícii zákon, sa to mohlo schváliť vo vládnom zákone.
Ale ja by som chcel vyzvať kolegov z vládnej koalície, ak ešte aj toto je pre nich problém, aby sa zamysleli a povedali nám, aký teda je postup, ktorým sa dajú schvaľovať takého veci. Veci, ktoré objektívne na prospech všetkých, ktoré nie sú drahé, ktoré nie sú ideologicky problematické, ktoré keby sa, by som povedal, keby ich predložil poslanec, ktorý má za menom inú skratku, tak by prešli bez akýchkoľvek problémov.
Ako to spraviť, aby sme mohli pomôcť ľuďom? Lebo zjavne nás tu platia za to, aby sme to robili. Poslanec jeden si dá pomerne veľa času, teda nielen jeden, je tam viacej predkladateľov, viacej predkladateľov si dalo pomerne veľa námahy s tým, aby to aj urobili. A teraz moja otázka na vás je, že ako to schváliť. Nemusí to byť možno návrh Mihála, možno to môže byť úplne inak. Ale postavte tú cestu, lebo inak neškodíte nám, škodíte tým ľuďom, ktorým by tých sedem bodov pomohlo.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2017 o 9:52 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:54

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. A, pán kolega Uhrík, tento zákon alebo ten zákon nehovorí o tom, že odpustiť dlžné poistné, vôbec to nechce tolerovať nejaké možno špekulatívne postupy. Len ide o to, aby sa tá splatnosť dlžného poistného predĺžila o jeden mesiac. Môžme sa o tom baviť, môže to byť o desať dní, o pätnásť dní. Nemusí to byť ani o ten celý mesiac. Ale aby to nebolo tak, že ak 31. októbra niekto nastupuje na materskú, tak v ten istý deň musí tie dlhy vyrovnať, lebo to sa niekedy jednoducho v reálnom živote vyrovnať nedá. Čiže nejde o odpustenie dlhov, ale len o pridanie aspoň pár dní tej splatnosti tej podlžnej sumy.
Pani kolegyňa Verešová, vysoko si vážim vaše slová a ďakujem veľmi pekne za podporu a cením si to. Len chcem ešte teda znovu zdôrazniť, už som to niekoľkokrát urobil vo svojej reči, že nechcem naozaj nikoho obviňovať. To by som vlastne musel obviňovať aj seba, keď som bol pred siedmimi rokmi ministrom, tak som už ja mal na to pamätať, že niečo tam nie je celkom v poriadku.
Toto je zákon, ktorý od roku 2004 v týchto, v týchto konkrétnych bodoch nedoznal nejaké zmeny. Čiže to sú problémy, ktoré sa viac-menej kopia a tlačíme ich pred sebou, a keďže sa ja touto témou veľmi intenzívne momentálne zaoberám, tak na mňa sa ľudia obracajú z celého Slovenska a ako taký hromozvod do seba nasávam tieto ich podnety a jednoducho nie je tých ľudí veľa, ktorí sa cítia byť diskriminovaní, ale sú. Tie skúsenosti sa skrátka nazbierali. Čiže toto som si nevymyslel a skutočne, to my veríte a žiadajú si to konkrétni ľudia ako takto upraviť. A už tu bolo povedané, Sociálnu poisťovňu to nebude stáť majland, hej. Bude to, samozrejme, pár tisíc eur, ale ide o spravodlivosť. Tí ľudia by tú materskú mali dostať v tej originálnej podobe, akú by sme si predstavovali.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2017 o 9:54 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video