23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, kolegovia obidvaja, že ste to povedali. Ste presne z tejto oblasti, sledujete si tie čísla a toto je presne, toto je tá vizitka, ktorú tu máme a akože to sú neskutočné čísla, že toto je vyslovene, to bije na poplach. A som rád, že ste ich doplnili, pretože naozaj nemôžme ostať len pri tých 600 miliónoch, keď tu hovoríme o ďalších číslach.
A ja chápem, pán minister, že toto nie je teraz momentálne namierené akože konkrétne na vás, ale hlavne teda toto by malo zaznievať pri každej diskusii, že toto je vizitka vládnej strany SMER, ktorá proste takýmto spôsobom hospodári a potom sa ide dopytovať po ďalších peniazoch. No v žiadnom prípade pri takomto štýle hospodárenia. Keď budeme vidieť, že vedia hospodáriť s peniazmi ináč, tak sa môžme začať o tom rozprávať. Ale dovtedy, ako toto sú presne tie skutky, ktoré spôsobujú, že ľudia nedôverujú politikom, pretože jedno oddlžovanie, druhé oddlžovanie, tretie oddlžovanie, tí ľudia nevidia výsledky. Tí ľudia vidia sľuby a nevidia výsledky. A toto spôsobuje, že ľudia prestávajú dôverovať politikom. Toto nie je žiadne klišé, toto je realita. Keď chodíte do regiónov alebo chodíte medzi ľudí, tak počujete presne takéto argumenty. Toto je veľmi hmatateľná téma, ktorej ľudia rozumejú a ktorá sa ich dotýka, tie nemocnice navštevujú a vidia, ako sa to tam nemení, ako sa to len zhoršuje, a presne práve vy dláždite cestu proste nedôvere ľudí v politikov.
Ďakujem.

No je to tu už také rozvášnené, takže nakoniec asi ja budem len vecne a stručne.
Kolegovia, sme v situácii, kedy je asi každému jasné, že nemocnice sa musia oddlžiť. Dôvodom nemôže byť len tlak z EÚ na to, aby štát platil svoje pohľadávky načas. Správanie štátu dáva veľmi zlý príklad občanom aj podnikateľom. Platiť neskoro je jednoducho hanba.
Nárast dlhu v ostatných rokoch v štátnych nemocniciach je iste zapríčinený aj každoročným zvyšovaním miezd lekárov, ktoré neboli zo strany štátu dostatočne kryté dodatočnými zdrojmi. Manažéri a personál v štátnych zariadeniach nie sú dostatočne motivovaní, aby hospodárili účelne, aby poskytovali spoločnosti čo najväčšiu hodnotu za vynaložené peniaze, aby sa zlepšovali. Tým ale nemôžeme, samozrejme, všetkých hodiť do jedného vreca, pretože vieme, že máme aj manažérov, ktorí vedia riadiť aj štátne nemocnice a dá sa to. Ak prichádza k pochybeniu, k zhoršovaniu stavu či stagnácii, neprichádza pre týchto aktérov žiadny trest. Namiesto toho prichádza pravidelné oddlžovanie. Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje riziko morálneho hazardu.
Oceňujem, že nepôjde o bezpodmienečné oddlženie. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre niektoré veľké štátne nemocnice to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať nové dlhy. Chýbajú totiž také systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali.
Takže z nášho pohľadu návrh na oddlženie nemocníc je slabý.
Nebudem teraz hodnotiť to, že naznačuje, že systém DRG vyrieši financovanie, alebo to, že spomína vysoké mzdové náklady ako zdroj problémov s financovaním. Skutočný problém je zakopaný a zahmlený medzi desiatkami nedôležitých faktov. Skutočný problém je, nemocnice robia výkony, za ktoré im zdravotné poisťovne neplatia alebo zaplatia málo. Ešte raz. Nemocnice urobia prácu a nikto im za to nedá peniaze. Riešenia sú len dve. Buď prestať robiť výkony, ktoré robia, a nechať náhodne každého štvrtého pacienta bez operácie alebo iného zákroku. Lebo môžeme si povedať, že na to nemáme a necháme viac ľudí zomierať bez pomoci. Alebo začneme platiť nemocniciam toľko, koľko naše zdravotníctvo stojí. Začnime platiť toľko, koľko naše zdravie naozaj stojí. Platby nemocniciam za výkony by sa mali zreálniť. A nemali by sme si vymýšľať všelijaké ozdravné plány. Všetky fakultné a univerzitné nemocnice generujú straty. Prečo? Nie je to preto, že by mali pozlátené kľučky alebo pacientom dávali omylom toaletný papier, za všetkými týmito peniazmi si musíme predstaviť zdravotný výkon, ktorý niekomu pomohol.
Takže zhrniem ešte raz, o čo sa jedná: Po prvé, univerzitné a fakultné nemocnice robia stratové výkony, 13 zo 110 nemocníc, ale sú to tie, kde sa robia špičkové výkony. Po druhé, neplatíme za špičkové výkony priebežne, ale raz za čas, vyrobíme hurá akciu, ozdravný plán a potom tak či tak všetko zaplatíme a k tomu zaplatíme navyše rôzne penále a úroky. A tým sa nám výdaje verejného zdravotníctva ešte viac navyšujú.
Ozdravný plán je presne takýto hurá plán. Nerieši vôbec, ale vôbec platby za špičkové výkony. Takže naším rozhodnutím za SME RODINA je, že takýto slabý plán nepodporíme a budeme požadovať jeho dopracovanie ministerstvom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Zuzka, výborné vystúpenie, súhlasím s jeho veľkou časťou, dovolila by som si ťa len doplniť. Pri tomto oddlžení ešte zabúdame hovoriť o dodávateľoch, ktorí majú byť vyplatení a sú v podstate svojím spôsobom tiež tak trochu potrestaní, lebo títo dodávatelia dlhé roky suplovali štát, kvázi bránili kolapsu tej zdravotnej starostlivosti tým, že dodávali špeciálny zdravotnícky materiál a tak ďalej, dodávali v podstate bez nejakej záruky úhrady a nemocniciam, ktoré boli už dávno veľmi zadlžené. Títo dodávatelia sa teraz majú vzdať časti nejakého zisku, úrokov a tak ďalej, veci, s ktorými súhlasili preto, lebo druhá možnosť je, že nedostanú nič. Ja súhlasím aj s tým, že toto nie je fér k ľuďom, ktorí to doteraz ťahali za štát. Tak len toľko by som doplnila, že aj tí dodávatelia samotní, ktorí majú byť oddlžení, sú nespokojní s oddlžením.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja chcem oceniť vystúpenie, pretože bolo veľmi vecné a v mnohých veciach sa zhodneme, pretože veľmi jasne ste pomenovala problematiku a to, že jednou veľmi vážnou príčinou zadlžovania nemocníc bolo – a je to vidieť na tých grafoch, kedy sa nemocnice začali zadlžovať –, bol mzdový automat. Na jednej strane bolo treba zvýšiť platy zdravotníckym pracovníkom, s tým všetci súhlasíme, ale bez zohľadnenia tejto ceny práce do ceny samotnej liečby. Toto sa nestalo, teda poisťovne platili ten istý, tie isté peniaze ako pred zvýšením. Samozrejme, že môže tam byť manažment akýkoľvek, zo zákona museli vyplatiť mzdy a potom, samozrejme, že nemali na iné a neplatili lieky, špeciálny zdravotný materiál a tak ďalej.
Oddlžiť ale nemocnice treba, pretože, ale ja ešte vystúpim potom ako spravodajca, pretože nie je to len vinou manažmentov. Tam, kde manažment zlyhal, je mi ľúto, že manažment nebol pranierovaný alebo neboli vyvodené aj trestnoprávne zodpovednosti, pretože to potom navádza, nepotrestané zlo plodí ďalšie zlo. Ale ja by som nebol, nebolo by správne, keby sme celé zdravotníctvo hádzali do jedného vreca, pretože sú za tým tisíce zodpovedných lekárov, zdravotných sestier, ktorí robia si svoju prácu napriek tomu, že tých peňazí tam je málo a mnohokrát bojujú s tým, že nemajú liek, nemajú špeciálny materiál, mnohokrát to musia robiť rôzne náhrady a suplovať, a naozaj poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku napriek všetkým týmto ťažkostiam je veľmi dobré. Takže v mene tých pracovníkov, prosím, aby sme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, myslím, že tie riziká, že týmto krokom nedôjde k systémovej zmene, si uvedomuje aj predkladateľ. Ja by som si dovolil zacitovať z toho materiálu, z tej časti, ktorá hovorí o riešení: "Oddlženie predstavuje mimoriadny nástroj štátu, ktorý zabezpečuje stabilizáciu verejného záujmu v oblasti dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti svojim občanom. Oddlženie nemožno považovať za štandardný nástroj financovania systému verejného zdravotného poistenia, pričom akékoľvek takéto oddlženie predstavuje riziko stability a efektívnosti systému verejného zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ide najmä o tieto riziká:
1. Precedens oddlžovania spôsobuje nižšiu úroveň zodpovednosti v hospodárnom riadení nemocníc, pričom v histórii Slovenskej republiky boli realizované už tri oddlženia.
2. Nerovnomerné podmienky v podnikaní rôznych subjektov s rôznou právnou formou.
3. Oddlžením nedochádza k zásadnej zmene podmienok hospodárenia nemocníc a je potrebné vytvoriť významnejší princíp zásluhovosti."
No, inými slovami, oddlženie zároveň so sebou nesie riziko podpory morálneho hazardu manažmentov nemocníc, pretože znižuje ich finančnú zodpovednosť a ich motivácie zlepšiť hospodárnosť a ekonomickú efektívnosť do budúcnosti. A je reálne riziko, že ak to budeme realizovať takto, tak do budúcnosti pôjde opäť iba o dočasné riešenie, nemocnice sa opäť vrátia do červených čísel a budeme znovu oddlžovať.

Ďakujem všetkým za ich poznámky.
K Janke Cigánikovej snáď toľko, to, čo hovoríš, Jani, to, s tým sa úplne stotožňujem, pretože tí dodávatelia tam majú, myslím, že až 38 % z celkového dlhu, len možno aj to je na zamyslenie pre a dopracovanie tohto oddlženia.
A, Štefan, tiež, tak isto sa stotožňujem s tým, čo si povedal. Podľa môjho názoru mnohokrát nakúpime, lebo teraz sa všetko snažíme nakúpiť čo najlacnejšie, aby to bolo čo najhospodárnejšie. I keď, a nie je to vždy tak, pretože nakúpime lacné, ja neviem, ja nie som lekár, nite, ktorými šijú, lebo ja neviem, čo všetko potrebuje nejaký chirurg, štyri nite sa mu roztrhnú, s piatou zašije a možno keby kúpil drahé nite z Nemecka, tak každá je dobrá a nemusí tri vyhodiť. Čiže tam, ono to je presne o tom, že rozmýšľať tak, ako by človek rozmýšľal vo vlastnej firme.
A znova k tomu, že nie všetci manažéri, ja som to ani nepovedala, sú zlí a nevedia viesť nemocnicu, mnohí sa potýkajú s finančnými problémami, nemocnice sú nedofinancované. Ale toto oddlženie by som; naozaj ešte sú tam veci, ktoré, hlavne toto oddlženie je ku koncu roka 2016, hej, a máme koniec roka 2017. Ten dlh tam je ešte oveľa vyšší. Pokiaľ neurobíme aj s týmto dlhom niečo, tak sa nikam nepohnú, lebo pôjdu zase len ďalej tam, kde sú, v tom marazme.
Takže ďakujem všetkým.

Dobrý podvečer, ďakujem pekne za slovo. Rád by som povedal zopár slov, ktoré sa spoja, verím, že do myšlienky, ktorá tu síce už bola povedaná napríklad Ondrejom Dostálom, ale chcem ju zdôrazniť, pretože chcem jeden aspekt zdôrazniť. A to je ten, že ako keby sme, ten materiál ako keby symbolizoval také rozdvojenie politických síl, aj ten materiál ako keby písali dvaja ľudia. Veľmi dobre napísané, popísané príčiny problémov a potom ako keby niekto druhý písal riešenia. Doktor Jekyll, Mr. Hyde alebo Tomáš Drucker, Robert Fico. Takto to vidím.
Dobré sú tie riešenia, naozaj, prejdem ich, aby som to celé zvýraznil. Systém koncovej siete, kde tie koncové nemocnice musia liečiť tie drahé, zložité diagnózy spolu so systémom financovania nemocníc na základe ukončenej hospitalizácie, nie DRG, ale na základe ukončenej hospitalizácie. To spolu naozaj vytvára tlak na zvyšovanie dlhov. Vysoké mzdové náklady, ten mzdový automat. Vyšší počet akútnych lôžok, dobre. Exekučná imunita, exekučná imunita, no jasné, mäkké rozpočtové prostredie majú. A predchádzajúce oddlžovania.
A teraz aké máme riešenia, čo materiál spomína, že s čím vlastne prichádza, čo má zabezpečiť, že sa nebude v budúcnosti opakovať takáto situácia, kedy znova budeme musieť oddlžovať. Oddlžovanie je zlé, to som nepovedal, Janka o tom výborne hovorila, prečo je zlé. Prečo to je zlý systém, neporiadny.
Takže vytvorí sa Úrad pre riadenie podriadených organizácií. Troška mi to pripadá ako ministerstvo pre administratívne záležitosti, ale nechcem, tým smerom aby viedla tá diskusia, pán minister. Úrad pre riadenie podriadených organizácií. No ako ten úrad zmení tie problémy, exekučnú imunitu, mzdový automat a ďalšie a ďalšie? Kolektívne rozhodovania nemocníc, ako zmenia tie problémy, ktoré sú popísané dobre? Centrálne obstarávanie zdravotníckej techniky. Asi dobrá vec, celkom mne sympatická, ale tiež to nezmení tie predchádzajúce dobre vymenované problémy, neodstráni ich. Zvýši efektívnosť zrejme, aj ten úrad asi zvýši efektívnosť, ale vyššia efektívnosť ešte neznamená menší dlh, ešte sama osebe neznamená menší dlh. Hoci fandím jej, a teda fandím aj projektu hodnota za peniaze, aj referencovaniu cien, aj zavádzaniu DRG.
Mimochodom, DRG sa do plnej prevádzky dostane až po roku 2020, to znamená po voľbách. Ja som už v tej vyššej vekovej kategórii, fakt som bol na hospodárskej rade vlády asi pred štvrťstoročím, keď sa o tom začalo hovoriť, o DRG, že už sa to ide rozbehnúť. Pozrite, kde to stále je.
No a chcem ešte povedať už k záveru, že ten materiál potom na konci v tej takej skôr, povedal by som, štandardnej časti, ktorú menej oceňujem, hovorí o tom, že teda je málo peňazí v zdravotníctve. Áno, aj školáci hovoria, že majú málo peňazí, nevytvárajú dlhy, aj armáda hovorí, že má málo peňazí, aj podnikatelia hovoria, že majú málo peňazí, a štatistiky medzinárodné hovoria, že bohaté krajiny vytvárajú viac dlhov než chudobné krajiny. Neznamená, že dosť peňazí automaticky zníži dlh. A videli sme to nakoniec aj tu, že aj keď sa pridávalo do niektorých sektorov alebo do zdravotníctva, tak ten dlh bol. Naozaj tie príčiny na začiatku materiálu, tie sú veľmi pekne spomenuté.
Ešte by som chcel jednu vec. Teda hlavná myšlienka toho, čo hovorím, je, že analýza príčin sa nerýmuje s opatreniami, ktoré obsahuje ten materiál. A posledná vecička, na výbore finančnom som hovoril o tom, že keď má predkladateľ pekne po štvrť rokoch ebitdu uvedenú, tak že by nám ju mohol raz za štvrť roka posielať na výbor. Berte to tak, nechceme vás naháňať, viem, že máte toho veľa, ale my sme zase zodpovední za finančné zdravie na finančnom výbore, a teda chceme mať informácie, ako sa situácia vyvíja, keďže zrejme to oddlženie prejde, no tak ako sa to vyvíja, či k horšiemu, alebo naozaj sa nejaké opatrenia zdravé prijímajú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Bol tu vlastne dvakrát čiastočne spochybnený ten úrad pre podriadené organizácie a mne to naozaj tiež pôsobí ako úrad, ktorým pán minister chce manažovať tých neschopných manažérov tých nemocníc a učiť ich, ako sa to má robiť, keďže musí byť lojálny k nominantom, ktorí tam sedia. A to je to, čo nám od začiatku nejakým spôsobom smrdí, a to je to, čo u mňa spôsobuje obrovskú nedôveru, že okej, ale takto to robiť, že ideme z centra nejakým spôsobom všetko centrálne riadiť, že v podstate tí riaditelia sa stávajú takmer nesvojprávni, pretože všetko musia mať schválené zhora, no tak ale potom načo tam sú? A tuná je podľa mňa ten problém tiež zakopaný, že ryba smrdí od hlavy a ako sme viackrát hovorili, to obstarávanie na tie pozície bolo také, aké bolo, a, žiaľ, nám novú vodu neprinieslo.
Ďakujem.

Ja len krátko. Pán kolega, hovorili ste, že či všetci hovoria, že peňazí je málo. Aj školáci sa sťažujú, aj obrana, aj kultúra. Ale možno tá otázka ani nie je dobre položená, či peňazí je dosť alebo málo. Aké zdravotníctvo chceme mať? Chceme ho mať na úrovni Mexika? Potom máme peňazí dosť. Ak ho chceme mať aspoň na úrovni Čiech, potom nám chýba pre rok 2018 jedna miliarda eur. A to je problém, ktorý treba ale zohľadniť, pretože nemôžme donekonečna hovoriť, prosím vás pekne, prídem do reštaurácie, dám si obed a poviem, ale ja to zaplatím päť eur, hoci ten obed stál reálne deväť. A toto je stále, kde sa potýkame s tým, že ak máme naozaj a ja prečítam niekoľko zákonov, máme riešiť na úrovni doby, tak potom tie peniaze, ak povieme ľuďom, všetko máte hradené z poistného, z platby poistného, naozaj to nestačí.
A poviem, dneska spravovať nemocnicu alebo stále hovoriť o tom, viete, keď tam budú perfektní manažéri. Dneska spravovať nemocnicu, je to, poviem, doslova veľmi jednoduché. Veď 75 % musí dať na platy, no musí zaplatiť energie a tých peňazí mu zostane naozaj veľmi málo. Chyba je, že napriek tomu, že tam tých peňazí je málo, niektorí ešte dokážu aj urobiť takú lotrovinu, že nakúpia predraženú prístrojovú techniku. Ale nech by tam prišiel akýkoľvek manažér, akýkoľvek ekonóm, ak sa pohybuje v rámcoch, kedy má nemocnica 75 % na mzdové prostriedky a veľká nemocnica, ktorá robí zložité výkony, fungovať to nemôže a musí ísť do dlhu.
Ja sa ospravedlňujem, ak poviem, že tá nemocnica je, v úvodzovkách, ako veľká fabrika, veď ona potrebuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne obom diskutujúcim.
Pán Krajčí, áno, osobitne ďakujem, len poznamenávam, tu sme s Jankou Cigánikovou hovorili, že my sme až tak ten úrad nespochybňovali, ale mali sme nejaké poznámky k nemu, áno.
Pán Zelník, no dobre, pekný príklad s tým Mexikom a Českou republikou. Verte mi, že viem, o čom hovorím, keď hovorím, že školáci to isté hovoria. Chceme mať školstvo na úrovni Mexika alebo Fínska? Majú veľmi podobný argument. Nechcem, nechcem to nejak pritvrdzovať týmto smerom, ale hovorím, že aj druhí majú, hovoria, že málo peňazí, a myslím si, že v medzinárodných porovnaniach sa to dá dokázať, že ich majú menej než porovnateľné krajiny, povedzme, ale ten systém je dôležitý. Majú systém, ktorý nepúšťa, nepúšťa tie peniaze do dlhov. Silnejšie argumenty sú podľa mňa cez hodnotu za peniaze, cez tzv. QUALID, na ministerstve vedia, aká je hodnota života, a dobre, toto je argument na zvyšovanie výdavkov na zdravotníctvo.
A k tomu mzdovému automatu, no veď to sa práve bojím, že zvýšia sa peniaze a príde populistický politik a zdvojnásobí mzdový automat. Kľudne, tak čítam dnešnú politiku.
Ďakujem.