23. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 10:01 hod.
Mgr.
Renáta Kaščáková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Edo, vynikajúce vystúpenie. Myslím, že si veľmi, veľmi názorne ukázal, akým spôsobom v tejto krajine nefunguje politika, ktorá by mala zlepšovať situáciu v regiónoch. Zamýšľal si sa nad tým, či štát mieni dať z vlastných prostriedkov ďalšiu miliardu do projektu, bolo nám povedané, že teda bude to z, poväčšine z prostriedkov Európskej únie.
A ja sa teda pýtam, načo vlastne máme Integrovaný regionálny operačný program. Načo máme 11, celkovo 11 operačných programov z Európskej únie, v ktorej máme 14 mld. eur, ktoré máme určené práve na rozvoj regiónov? Integrovaný regionálny operačný program má k dispozícii 1,45 mld. eur, a z ktorej čerpáme zatiaľ minimum, a tieto prostriedky sú určené na regionálny rozvoj.
Ja sa chcem opýtať, či tieto zdroje, alebo ich plánovanie nejakým spôsobom korešponduje s plánovaním týchto akčných plánov. Tieto akčné plány idú po nejakých okresoch, Integrovaný regionálny operačný program sa riadi ďalšími strategickými dokumentmi, ktoré idú po krajoch. Sú tieto dve koncepcie navzájom nejako zladené? Podporujú sa? Budú mať nejaký synergický efekt? To sú všetko otázky, na ktoré, bohužiaľ, mne sa javí, že musíme dostať iba negatívnu odpoveď, a preto mi príde celý tento zákon naozaj len ako marketing, bolo to tu viackrát povedané, ale nijakým spôsobom nepomáha tomu, čo sme už mohli riešiť dávno a na čo aj tie zdroje z eurofondov prišli, a z ktorých čerpáme, ale že úplné minimum.
Rozpracované
Vystúpenia
9:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:30
Eugen JurzycaJednak to, že ten zákon, o ktorom sa tu hovorí, tak on už má svojho predchodcu z čias prvej Ficovej vlády, bol účinný k 1. 1. 2009. Čiže to už máme takmer desať rokov boja proti tým rozdielom, ktorý neprináša, neprináša výsledky.
Chcem ešte povedať, že jedným z dôvodov je, pre ktorý si myslím, že ani netreba...
Jednak to, že ten zákon, o ktorom sa tu hovorí, tak on už má svojho predchodcu z čias prvej Ficovej vlády, bol účinný k 1. 1. 2009. Čiže to už máme takmer desať rokov boja proti tým rozdielom, ktorý neprináša, neprináša výsledky.
Chcem ešte povedať, že jedným z dôvodov je, pre ktorý si myslím, že ani netreba ten proces urýchľovať, je ten centralistický prístup k tomu, ako treba pomôcť regiónom. Tak tu sa urobí nejaká, nejaké klzisko, tam sa urobia tie príklady, nejaká čistička, oddychová zóna. Všetko sa tu spolu s Bratislavčanmi rozhoduje a Bratislava na to dáva peniaze. Namiesto toho, namiesto toho, čo sa páči viac nám, aby nechala v platnosti napríklad odvodovú odpočítateľnú položku. To je pozitívna diskriminácia všetkých slabšie zarábajúcich, a teda slabých regiónov bez toho, aby sa do toho zamotali úradníci, z ktorých niektorí si niečo nechajú. Čiže máme na to systémové opatrenie, dá sa to robiť, toto centralistické opatrenie, ktoré tu od roku 2009 robí vláda, robia vlády vedené SMER-om, ukazujú jednoznačne, že či už z hľadiska hrubého domáceho produktu, alebo z hľadiska kvality vzdelávania dokonca nepriniesli úspechy.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 9:30 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. A výborné vystúpenie v rozprave, pán poslanec Pčolinský. Úplné drobnosti mám len.
Jednak to, že ten zákon, o ktorom sa tu hovorí, tak on už má svojho predchodcu z čias prvej Ficovej vlády, bol účinný k 1. 1. 2009. Čiže to už máme takmer desať rokov boja proti tým rozdielom, ktorý neprináša, neprináša výsledky.
Chcem ešte povedať, že jedným z dôvodov je, pre ktorý si myslím, že ani netreba ten proces urýchľovať, je ten centralistický prístup k tomu, ako treba pomôcť regiónom. Tak tu sa urobí nejaká, nejaké klzisko, tam sa urobia tie príklady, nejaká čistička, oddychová zóna. Všetko sa tu spolu s Bratislavčanmi rozhoduje a Bratislava na to dáva peniaze. Namiesto toho, namiesto toho, čo sa páči viac nám, aby nechala v platnosti napríklad odvodovú odpočítateľnú položku. To je pozitívna diskriminácia všetkých slabšie zarábajúcich, a teda slabých regiónov bez toho, aby sa do toho zamotali úradníci, z ktorých niektorí si niečo nechajú. Čiže máme na to systémové opatrenie, dá sa to robiť, toto centralistické opatrenie, ktoré tu od roku 2009 robí vláda, robia vlády vedené SMER-om, ukazujú jednoznačne, že či už z hľadiska hrubého domáceho produktu, alebo z hľadiska kvality vzdelávania dokonca nepriniesli úspechy.
Ďakujem.
Rozpracované
9:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:32
Peter PčolinskýAle na druhej strane, ak mám vypichnúť aj tie dobré veci, tak áno, je tam kopec normálnych, dobrých projektov. Fungujúca firma, ktorá chce rozšíriť výrobu v nejakom segmente, kde zamestná ďalších 50 ľudí. Áno. Lenže tá firma dnes, keď píše na ministerstvo, tak jej nikto ani na ten blbý mail neodpovie. O tom hovorím. Čiže mojím cieľom teraz nie je tu kopať a vytĺkať nejaké politické body, ale ja som naozaj nahnevaný kvôli tým akčným plánom, lebo ja som naozaj chcel, a priznám, aj som sa tešil, že vo Vranove ideme vytvoriť 2 500 pracovných miest, O. K., SMER si to pripíše, v poriadku, nemám s tým problém. No ale prešol viac ako rok a vidíme, že je to čistá katastrofa.
Čiže, pán podpredseda, dúfam, že zareagujete na všetky tieto pripomienky, ktoré tu boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 9:32 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne kolegom za pripomienky. Drvivá väčšina z nich, súhlasím aj s pánom Bagačkom, aj s Robom Pucim. K tomu ja poviem, áno, sú vytvorené tie rozvojové rady, sú tam zastúpení rôzni ľudia zo samosprávy, štátnej správy, podnikatelia a tak ďalej, lenže už tuto bolo viackrát, aj, pán Bagačka, ste spomínali, že áno, trošku to mešká, že vypichujeme len tie zlé veci, ale práve tie zlé veci ukazujú na to, že bolo to zbúchané na kolene. Veď zoberte si reálne, boli tam tie, stretnutie tých akčných rád, neviem čo. Ale za aké obdobie? Dva mesiace? Tri mesiace? Veď keď ideme robiť investičné akcie v stovkách miliónov eur a ideme robiť vytvoriť tisíce pracovných miest, tak sa to nemôže napísať za tri mesiace. Preto je tam potom aj kopu nezmyslov, pretože tie akčné rady, tie akčné rady jednoducho potrebovali naplniť nejaké tie kvóty, naplniť nejaké tie objemy, teraz myslím rozpočtové, no tak tam dávali aj nezmysly ako oddychové zóny pomaly na smetisku. Boli tam rôzne nezmysly.
Ale na druhej strane, ak mám vypichnúť aj tie dobré veci, tak áno, je tam kopec normálnych, dobrých projektov. Fungujúca firma, ktorá chce rozšíriť výrobu v nejakom segmente, kde zamestná ďalších 50 ľudí. Áno. Lenže tá firma dnes, keď píše na ministerstvo, tak jej nikto ani na ten blbý mail neodpovie. O tom hovorím. Čiže mojím cieľom teraz nie je tu kopať a vytĺkať nejaké politické body, ale ja som naozaj nahnevaný kvôli tým akčným plánom, lebo ja som naozaj chcel, a priznám, aj som sa tešil, že vo Vranove ideme vytvoriť 2 500 pracovných miest, O. K., SMER si to pripíše, v poriadku, nemám s tým problém. No ale prešol viac ako rok a vidíme, že je to čistá katastrofa.
Čiže, pán podpredseda, dúfam, že zareagujete na všetky tieto pripomienky, ktoré tu boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:34
Takže ja by som chcel tak možno si prejsť viacero informácií, ktoré, ktoré je dôležité, aby sme si povedali, aby tu zazneli, keď sa chceme baviť o najmenej rozvinutých regiónoch. Najprv by som možno vyšiel z tej samotnej definície alebo samotného popisu toho, že teda ideme, alebo, pardon, vláda sa rozhodla, že chce pomôcť teda týmto najmenej rozvinutým regiónom. Ako povedal už kolega Jurzyca, tento plán je dlhodobý a pán premiér povedal v apríli tohto roku, že regionálne rozdiely od roku ’95, povedal, za posledných 20 rokov že sa nielenže nezmenšujú, dokonca sa zhoršujú. A keď toto zaznie z úst pána premiéra, ktorý povedzme plus-mínus posledných desať rokov vládne na Slovensku, tak je to vlastne priamo také usvedčenie, že, alebo inými slovami, že nevedel som tomu pomôcť. Ja to teda tam čítam, keď teda premiér takéto niečo povie. A je tu teda tento nápad s pomocou pre najmenej rozvinuté regióny a ja by som vám chcel prečítať priamo, keď si pozriete samotnú stránku, tak tam nájdete vlastne tie ambiciózne plány, ktoré, keby sme si povedali, že tak toto keby sa podarilo, bolo by to skvelé, i keď my sme neni zástancami nejakých takýchto, by som povedal, stimulov a akčných plánov, pretože si myslíme, že to nie je systémové riešenie, a budem dnes hovoriť trošku aj o tom, ako my si predstavujeme, aby tieto regionálne rozdiely boli riešené. Ale chcem vám len prečítať tie, tie ambiciózne plány.
Napríklad v takom okrese Medzilaborce, kde je miera nezamestnanosti 13,41. Nemáme tu ani uvedené. Tam zhodou okolností teda ešte nie sú žiadne plány.
Ale napríklad taký okres Lučenec, tak tam je, miera nezamestnanosti sa uvádza, že 13,93. K 23. 6. je schválený akčný plán a pracovných miest, sa chce vytvoriť 1 140 pracovných miest. A je na to vyčlenených, alebo teda malo by to stáť 147 mil. eur. Veľmi veľká suma.
Kežmarok - 19,9 %. Túžba vytvoriť 2 000 pracovných miest a suma 52 mil. eur.
Bardejov - 12,23 %. Tam to tiež nie je alokované zatiaľ.
Svidník - 17,27 %. Pracovné miesta, ktoré by sa mali vytvoriť, 1 418 a odhadovaný rozpočet: 63 mil.
Ďalšia, Poltár - 17,15 %. Pracovné miesta, ktoré by chceli vytvoriť: 750. Odhadovaný rozpočet: 98,584 mil.
Vranov nad Topľou - 17 %. Pracovné miesta: 2 545. Odhadovaný rozpočet: 123 mil.
A takto by som mohol pokračovať. Je to na tej stránke. Sú to naozaj veľké čiastky.
Tu vidíme, na jednej strane si môžme povedať, O. K., vláda sa chce do toho zahryznúť a chce tomu, do toho alokovať veľké peniaze. Celkovo, celé tento, tento odhadovaný rozpočet na tieto okresy, ktoré boli vyčíslené, je jedna celá, 1 mld. 149 mil. Jedna miliarda stoštyridsaťdeväť miliónov. Si poviete, fú, wow, tak akože myslí to naozaj vážne. Mohli by sme si myslieť. K tým číslam sa ešte vrátim za chvíľočku.
A potom si napríklad pozriete takú výzvu, a keď si čítate cieľ výzvy a čítate si samotné účely poskytnutia dotácie a tak ďalej, tak si poviete, áno, však to dáva zmysel, akože je to, je to pekne naformulované. Ale potom, keď sa stretnete s realitou, ako napríklad hovoril aj kolega Pčolinský, tak zistíte, uh, niečo mi tu už nesedí.
Potom dokonca si môžte pozrieť dokument, je schéma na podporu lokálnej zamestnanosti. Je to dokument, ktorý má 20 strán, vypracovaný. Tiež veľa zaujímavých, zaujímavých, by som povedal, informácií alebo zaujímavých takých pohľadov, ako je to tam natienené, aj keď teda hovorím, ja nie som zástanca nejakých akčných plánov a sľubov, myslím si, že nie sú systematické. Ale hovorím si, veľa práce bolo dané do toho, aby sa pripravili dobré materiály. A potom vidíme naozaj rôzne výjazdové zasadania vlády, kde teda premiér príde, a ja teda to tak považujem, že sa zahrá na takého zemepána, ktorý príde do tých regiónov a povie, tak viete čo, dáme vám, dáme vám, však pozrite sa tuto, myslíme to vážne, taký okres Poltár 98 mil., však sociálny balíček je 250 a len do Poltáru dáme 98. Tak ľudia si tak môžu povedať, oni nám chcú pomôcť.
No ale potom zrazu sa pozriete na to, že dobre, tak ako tie čísla sa napĺňajú. A z toho, z tej 1 mld. 150 mil., ktoré boli narozpočtované, to je z roku 2016, tak vidíme, že realizovaný rozpočet je na 0,7 %, čiže úplne, úplne minimálne minimum, a keď sa dokonca rozprávate s ľuďmi, alebo teda tí, ktorí čerpajú tieto jednotlivé pomoci, tak povedal som, že začne sa s takými menšími čiastkami, že dáme tak 10 mil., vyskúšame tých 10 mil. eur, si vláda zobrala, hoci narozpočtovala si ťažké miliardy, tak si povedal, že za ten rok skúsime vyčerpať ten, tých 10 mil., že na tie, na tie menšie projekty. A zrazu zistíte, že aj z tých 10 mil. je vyčerpaných nejakých 1,5, je nejakých nakontrahovaných a celkovo by mohlo akože sa podariť 3 mil. Ale nedarí sa to, pretože ten schvaľovací proces je taký, že vy keď urobíte ten projekt, tak ho, komisia ho posúdi a potom to ide na úrad vlády. A na úrade vlády sa rozhoduje o tom, že čo sa s tým samotným projektom udeje. A to sú mesiace. To môže trvať aj 9 mesiacov, kým sa niečo schváli, a sám, myslím, že pán... Federič to má na starosti? Pán Federič to má na starosti a vlastne on musí tú každú žiadosť jakýmsi spôsobom schváliť. Čiže vidíme, že, a keď počujete tento proces, tak si poviete, naozaj tuto ten, ten zemepán proste chce si pozrieť každý ten plán a povie si, no tak dobre, však nasľubovali sme 100 mil. Povedali sme, že tak dáme teda tých v prvom roku, pilotne dáme tých 10 mil. A zrazu zistíte, že ste na nejakom 1,5 mil., ktorý je ako-tak zazmluvnený, a zvyšní, tí, ktorí by sa chceli aspoň do tých 10 mil. dostať, proste čakajú v nádeji, ale sa to odsúva a čas beží.
No čo vám z tohto vyplýva, pán podpredseda? Tuto naozaj akože ja si myslím, že tu sa naozaj zahrávame s ľuďmi, pretože tí ľudia dostali veľkú nádej, že sa niečo im podarí, že sa tam pohne. Ale keď vy tu, aj kolega Bagačka povie, že áno, vidíme, že to ide pomaly. No ale na kom to stojí? Stojí to na úrade vlády, ktorý to, ktorý to drží, ten proces, by som povedal, spomaľuje. A teraz otázka je, že prečo ho spomaľuje. Naozaj tie peniaze nechcete minúť? Proste je to naozaj len marketing? Ako ináč, lebo vy máte možnosť rozhodnúť, však tá komisia to všetko predpripraví, vy už dostanete len vyslovene na výber, ale 9 mesiacov sa neviete rozhodnúť. Tak to len človek už si hovorí, tak buď to nemyslia vážne, lebo na to nemajú čas, alebo tie peniaze nechcú dať.
A toto je, myslím si, že ten problém, ktorému tu dnes čelíme, že, že vy sa, a tak ako som to povedal vo faktickej, že vy sa naozaj zahrávate s tou dôverou ľudí. My tu v Bratislave nemáme taký problém, my vieme sa zaobísť, ako tí ľudia si nájdu prácu, či už za hranicami, alebo kdekoľvek, tá zamestnanosť, resp. možnosti, voľné pracovné miesta na západnom Slovensku je veľa, ale tí ľudia na východe. Ja som z Bratislavy, ale často som cestoval na východ a ja som videl, že tí ľudia sú naozaj v núdzi, že to neni o tom, že on si teraz môže rozhodnúť, oni naozaj musia to riešiť iným spôsobom.
A ešte aby som sa teda vrátil k tým číslam. Napríklad za samotný posledný rok neprišlo k zlepšeniu. Dokonca v niektorých prípadoch došlo k zhoršeniu. Napríklad taká Revúca, keď si porovnáme marec 2016 a marec 2017, tak nezamestnanosť stúpla, hoci predtým 4 roky neklesala. (Reakcia z pléna.) V poriadku, v poriadku, to sú dáta, ktoré mám. Ja rozumiem, akože teraz hovorím porovnanie týchto údajov. Je november, môže byť situácia iná, počkáme si na nové štatistiky, ale, ale zoberme si ďalší. Rožňava, Sabinov, Svidník a Trebišov. Nezamestnanosť stagnuje, hoci predtým, ako bol, i medzi najmenej rozvinutými okresmi alebo medzi, predtým, ako sa vytvorili tieto akčné plány, tak klesala. Teraz v 12 najmenej rozvinutých okresoch nezamestnanosť klesla o 1,32 percentuálneho bodu. V ďalších 12 okresoch s najvyššou nezamestnanosťou, kde ale nečerpali osobitnú podporu, klesla o 1,46. Čiže máme okresy, ktoré majú túto pomoc, sú ako keby v tej karanténe a tam klesá tá nezamestnanosť pomalšie. Ja len chcem povedať, čo z toho vyplýva, pretože, a za chvíľku sa k tomu dostanem.
Ďalej by som ešte povedal, že ani jeden z týchto regiónov zatiaľ nebol vylúčený, že by sme teda pomohli nejakému regiónu a že tie opatrenia, ktoré smerujeme, že by teraz povedali sme si, áno, uspeli sme, už si tento okres, už si v poriadku, už ťa môžme vylúčiť. Nie. Pribúdajú ďalšie. To tiež značí o istej dynamike.
Ďalej. Chceli, máme tu plán na vytvorenie 17 600 pracovných miest za tú 1 mld. Vyše 1 mld. Ale zatiaľ sa teda nevyčerpalo ani 1 %. Hovoril som, že sa vyčerpalo 0,7 z toho plánu. Ale za ten čas, keď sa pozrieme, čo vytvoril trh, a to je práve tá zmena filozofie, trh bol schopný vytvoriť 24-tisíc pracovných miest na Slovensku. Tu chceme 17-tisíc, ale trh vytvoril 24- za ten čas. Pretože investícia, ale kde, no väčšinou na západe, pretože investície prichádzali tam, čiže tu trošku môžme tak šípiť, že asi čo je tá cesta. Trh bol schopný vytvoriť 24-tisíc pracovných miest a tu máme miliardu vyčlenenú na 17-tisíc. Rozptyl nákladov, keby sme si zobrali na jedno pracovné miesto, tak keď sa od Kežmarku až po Poltár, tak keď si to prepočítate, tieto ambiciózne plány, ktoré som hovoril, že taký počet pracovných miest a toľko desiatok miliónov na to je investovaných, alebo teda vyčlenených, tak v Kežmarku bude stáť 1 pracovné miesto 26-tisíc eur a v Poltári 131-tisíc. A si môžte hovoriť, a prečo je tam taký rozdiel. V čom je ten Poltár o toľko iný ako Kežmarok, keď to musí byť, štvornásobne pomaly viac stáť? Čiže na základe akej metodiky, to by sme tiež radi vedeli, že na základe akej metodiky sú tieto veci robené, že... Čiže hovorím, to sú, to sú otázniky, ktoré tu vyvstávajú.
Ďalšia vec. Už poberáme istý dlhý čas eurofondy. Ako vieme, eurofondy sú tu na to, aby spôsobili, že Európska únia bude kohéznejšia, to znamená, že sa vyrovnajú tie regionálne rozdiely, čiže nielen v krajine, ale vôbec Slovensko dobehne zvyšok Európskej únie. A my vidíme, že tie európske, tie eurofondy, ktoré mali smerovať na Slovensko, ktoré by mali pomôcť Slovensku, aby sme dobehli Európsku úniu, tak vytvorili ešte väčšie nerovnosti, lebo sme, a myslím si, že v tomto primárne ťahá za kratší koniec SMER, pretože primárne vládol v tomto, v tomto období, odkedy poberáme eurofondy, SMER, čiže ste nezvládli prerozdeliť tie eurofondy takým spôsobom, aby tá krajina, aby Slovensko sa rozvíjalo približne rovnomerne. Áno, nie je to jednoduché. Ja rozumiem, že teraz prídu otázky, alebo teda odpovede ohľadom infraštruktúry. Tak keby som chcel byť ako naozaj nepríjemný, tak som, tak by som mohol povedať to, čo sa tak, východniari radi hovoria, že diaľnica sa mala začať stavať od Košíc, že dneska by už bola postavená. Takže aj to mohol, to mohla byť filozofia.
Takže nevyužili sme eurofondy. A toto vlastne, to, že máme tak nerozvinuté okresy a že teraz musíme vymýšľať, znovu len je takým vysvedčením toho, ako sme boli schopní alebo ako vláda bola schopná nastaviť implementáciu alebo použitie eurofondov v rámci krajiny.
Teraz by som si zobral ešte ako príklad dva regióny. Jeden je medzi najmenej rozvinutými okresmi, to je Kežmarok a hneď vedľa neho je Stará Ľubovňa. A ono to bude súvisieť práve s tou nezamestnanosťou a s tým poklesom nezamestnanosti, o ktorom som hovoril, že čo to naznačuje.
Tak napríklad Kežmarok tým, že má viacej obcí s rómskym obyvateľstvom ako Stará Ľubovňa, tak automaticky má aj vyššiu nezamestnanosť, pretože tam sa prejavuje práve tá vyššia nezamestnanosť. Čiže Stará Ľubovňa je potrestaná za to, že má trošku menej tých obcí, to je prvý fakt. Po druhé. Tým, že nie sú zaregistrovaní ako najmenej rozvinutý okres, tak vlastne vedia, že nič od vlády, žiadnu pomoc nedostanú. Tak čo, tí ľudia sú odkázaní, proste práca nikde, tak si povie, no, nám tu nikto nepríde na pomoc, musíme si pomôcť sami.
No a teraz vám poviem, tí ľudia odchádzajú do zahraničia alebo cestujú na západ Slovenska. A pán podpredseda sa opýtal, že kde robia. A to je, to je presne tá otázka, že oni pochopili, že nám tu nikto nepomôže, tak si musíme pomôcť sami a napríklad taká Chmeľnica. Polka Chmeľnice je v Nemecku. Prečo v Nemecku? Pretože to je obec, ktorá má národnostnú menšinu s nemeckým jazykom, čiže oni sa bez problémov v Nemecku dohovoria, preto chodia Holandsko, Nemecko, trojtýždňovky, otcovia úplne štandardne. To je úplný štandard, že idú na stavby na tri týždne, sú od rodiny odtiahnutí, potom prídu, donesú peniaze. Ale viete, ako tie rodiny vyzerajú? Ja vám, choďte si, ak tam nemáte známych, choďte sa tam tých ľudí popýtať. Predstavte si, že vy by ste boli 3 týždne preč od rodiny a máte malé deti. To, to, to je naozaj, a nieže teraz raz za čas, za tri týždne, ale pravidelne, pretože to je ich príjem.
Potom sú tu, poznám príbeh žien, ktoré už nevedeli vyžiť z tých málo peňazí, ktoré tam zarábali, má 6-ročného syna a ona musí ísť robiť opatrovateľku do Rakúska, lebo jej manžel nie je schopný zarobiť dostatok peňazí, a ten syn vyrastá bez matky, lebo oba tam ťahá tiež trojtýždňovky. Potom príde na týždeň domov, ťahá znovu. Ale si povedala, ja tie peniaze potrebujem, proste musím to priniesť. Čiže toto sú, polka Jarabiny a Litmanovej, však tie sú známe už dlhodobo, ale... Žije v Amerike a tak ďalej.
Čiže toto naozaj je riešenie, toto ukazuje na to, prečo je tá nezamestnanosť, je nižšia, prečo klesá prudšie, pretože tí ľudia si povedia, nám sem nikto prísť nepomôže, takže musíme si pomôcť sami. A v konečnom dôsledku, vy keď ten okres zadefinujete ako najmenej rozvinutý okres, tak oni sa tak uspokoja, však príde nám niekto na pomoc, a poľavia. A tie ostatné sú diskriminované. A pritom sú to dva okresy vedľa seba a je to len preto, že majú menej rómskych obcí. Čiže to ani neni férové kritérium, podľa čoho sa zaraďujú do, do, to pravidlo, podľa ktorého sa zaraďujú do kategórie najmenej rozvinutých okresov.
A nehovoriac o tom, keď prídete do Ľubovne alebo do toho kraja, tak tí ľudia vám hovoria: „Čo sa tu na Slovensku deje? Však ideme za hranicu...“ Oni sú na hranici s Poľskom, prejdú cez hranicu a vidia, že chodníky sú porobené, cesty sú porobené, zvodidlá sú porobené, svetlá sú porobené, a sa pýtajú: „A odkiaľ to máte?“ - „Z eurofondov.“ Prejdú na druhú stranu a nič. Hovorí si: „Však aj my čerpáme eurofondy. Kde sú tie eurofondy? No vysvetlime to tým ľuďom. No ako im to vysvetlíme? Viete, to sú akože... Pán podpredseda, chápete, čo hovorím? Že, že toto... (Reakcia z pléna.) No to som chcel tým povedať, že tí ľudia sa pýtajú, že tak tí Poliaci dostávajú tiež eurofondy...(Reakcia z pléna.) Áno... A na tej dolnej hranici v tom pohraničnom pásme tá poľská strana vyzerá úplne ináč ako tá slovenská. A tí Slováci sa právom opýtajú, tí Slováci sa právom opýtajú: „Prosím vás, vládni predstavitelia, vysvetlite mi, čo tí Poliaci robia lepšie alebo čo robíme my horšie, keď tá istá, to isté pohraničné pásmo, ničím výnimočné, podobné životné udalosti, podobné aj časti tých krajín a úplne rozdielne vybudovanie.“ A napriek tomu čerpáme spoločne eurofondy. Takže na to sa oni pýtajú.
A teraz by som prešiel možno trošku teda k tým, k tým riešeniam. Preto si myslím, že spôsob, akým to robíte, týchto akčných plánov, ten centralistický, ako povedal aj kolega Jurzyca, proste nie je odpoveď, pretože jednak vidíme, že ten proces je veľmi pomalý, že úrad vlády si dáva veľmi načas na to, aby flexibilne tie peniaze alokoval, aby ich naozaj priradil a dal. Ja osobne si myslím, že, tak ako hovoril aj kolega Pčolinský, že to je marketing a že nikdy ste nemali v pláne minúť tú 1,1 mld., lebo neviem si to predstaviť, kde by ste na to v rozpočte zobrali... (Reakcia z pléna.) Z väčšej časti sú to eurofondy, O. K., výborne, ale nejakým spôsobom sa nedejú, však vieme, ako sa čerpá, o tom by sme sa mohli porozprávať, ale možno pri nejakom inom návrhu zákona, ako sa, ako sa darí čerpať eurofondy, a pri rozpočte o tom, pravdupovediac, budem hovoriť, aké to môže spôsobiť komplikácie v riadení krajiny, ale vidíme, že sa to nedeje a že ani tie malé dotácie, ktoré sú vyčlenené rádovo v desiatkach tisícoch eur na tie projekty, ktoré tie rady vybudujú, už pripravia. A tak, jak si povedal, Peťo, mnohé sú, sú tam medzi nimi aj dobré nápady a sú tam medzi nimi aj narýchlo urobené nápady, ktoré by nemali dostať ten priestor.
Ale napríklad keď si zoberieme aj ten, ešte sa vrátim k tomu Kežmarku, tak ja som si pozeral vyslovene a stojí to za to pozrieť si ten ťažný akčný plán, a ak ste z toho okresu, tak si viete pozrieť, že na čo to má ísť. A tuto mne trošku chýba taká vízia a stratégia a ja chápem a ja som sa bavil aj s ľuďmi z tých regiónov a oni, áno, oni najlepšie vedia, čo potrebujú. Ale neznamená, že najlepšie vedia určiť nevyhnutne priority. Že je dobré, aby tu bol nejaký ten expertný tím, a myslím si, že on sa nejakým spôsobom aj tvorí, ktorý by mohol ponúknuť tým jednotlivým okresom to know-how, ako si ten okres vybudovať. Ale keď vidím, že tie peniaze naozaj z toho, vďaka tomu centralistickému prístupu neprichádzajú, tak, tak strácam ako nejakú, nejakú predstavu o tom, že by ste to mysleli vážne.
Čiže ak chcete s tým niečo urobiť, tak naozaj rozhýbte a decentralizujte ten systém udeľovania peňazí, prideľovania peňazí do tých nižších úrovní, ak, ak to chcete robiť teda touto formou akčných plánov. My si myslíme, že akčné plány sú silne klientelistický prístup, pretože ak to je v rozhodnutí nejakej komisie, tak vždy tá komisia proste, je tu proste spôsob, akým ju môžme, akým ju môžu ľudia ovplyvniť na to, aby dostali podporu tí, ktorí si to vedia vybaviť. Nie tí, ktorí ju potrebujú. Preto tá taxatívna forma je omnoho, omnoho lepšia.
A ďalej si myslím, že je dôležité podporovať slovenských podnikateľov, ktorí na Slovensku platia dane. To je tiež veľmi dôležité. Pretože ak už nejaký podnikateľ na Slovensku je ochotný platiť dane, tak zrejme chce podnikať čestne. A nie, nie nevyhnutne všetko optimalizuje. A takíto ľudia sú ľudia, ktorí, do ktorých sa oplatí investovať, pretože oni keď budú svoje podnikanie rozvíjať, tak tie dane platiť budú. A keď budú podnikanie rozvíjať, budú potrebovať zamestnať viacej ľudí.
A to sú ľudia, ktorí tu na Slovensku chcú ostať žiť. A to sa presne prepája s tým, že dôležité je investovať práve do rozvoja podnikateľského prostredia. Vytvárať také podnikateľské prostredie, aby aj z našich Slovákov, ktorí dneska sú zamestnanci a chcú byť živnostníci, tak im pomôžme sa stať živnostníkmi, pretože vidíme, že ak Slovák vycestuje, tak v zahraničí sa vie presadiť. Ale tu na Slovensku je toľko byrokratických bariér a toľko prekážok, že ten človek si hovorí, no ja som aj našetril - a teraz hovorím vyslovene z príbehov ľudí, ktorých poznám, ktorí robia v zahraničí a rozmýšľajú, či sa majú vrátiť na Slovensko, a hovoria - ja mám našetrené, ja by som mohol kľudne otvoriť reštauráciu. Ale hovorím si, ja otvorím reštauráciu, podám daňové tlačivo o jeden deň neskôr a už mám na krku pokutu. A to ešte nevie ani, koľko vecí ešte nesplnil, lebo sa mu nechce ani čítať tie daňové zákony, ktoré, ktorých tu máme neúrekom, pretože ten systém je naozaj komplikovaný a neprehľadný. Majú strach o to, že prídu o tieto úspory. Pätnásť rokov robí v Rakúsku kuchára, aby, aby si našporil, aby si postavil dom, aby mohol potom začať podnikať, ale tu sa bojí začať podnikať, lebo si hovorí, že ja ani neviem, aké sú tu nástrahy, môžem o všetko prísť. A už nemá vek na to, aby znovu ďalších pätnásť rokov šetril. Čiže preto je tá cesta, nastaviť podnikateľské prostredie tak jednoducho, aby tí ľudia nemali žiadne obavy, aby neboli zaplavení nejakou byrokraciou, aby mohli podnikať a zamestnávať ďalších ľudí.
A práve podpora, keď chceme podporovať nejakými adresnými podporami, tak tých, ktorých vidíme, že platia dane na Slovensku a sú to slovenské firmy, lebo tí tu ostanú žiť. Máme viacero príkladov zahraničných firiem, ktoré prišli, a keď im to nebolo výhodné, zbalili sa, odišli a dokonca nechali aj dlhy a v niektorých prípadoch aj na zamestnancoch. A toto je podľa mňa zdvihnutý výkričník, na ktorý by sme si mali dávať pozor.
Ďalší silný znak, ktorý tu máme, je, že odchádza strašne veľa mladých ľudí do zahraničia a nevracia sa. A to je tiež niečo, čo musíme mať na zreteli, a preto školstvo by malo byť tiež, to silne si volá po reforme školstva. Mohol by som tu, mám tu ešte pripravený taký dotazník, ako, ako vyšlo vlastne, že čo najviac bráni rozvoju regiónov a podobne, ale myslím si, že pre krátkosť času to nie je potrebné.
Takže ja len aby som to zhrnul a nejakým spôsobom uzavrel, lebo bolo povedaných veľa informácií. Osobne si myslím, že, pán podpredseda, cestou, ktorou ste sa vybrali, nie je dobrá cesta a desať rokov toho, že to nefunguje, je jasnou vizitkou. Nemyslím si, že vy tuto na základe aj týchto čísiel prehodnotíte a zmeníte ten prístup, kiežby, ale keď už chcete raziť tú cestu tých akčných plánov a plánujete ešte dva roky vládnuť, tak aspoň teda ukážte tým ľuďom, či to myslíte vážne. Dajte im priestor, aby sa mohli realizovať a spôsobte, aby aspoň do akej-takej miery tá objektivita tam bola, aby tá decentralizácia prišla, aby tí ľudia v tých jednotlivých okresoch, aspoň tí možno, ktorí sú diskriminovaní a nie sú medzi tými najrozvinutejšími, aby mohli vidieť, že v tých najmenej rozvinutých, ktoré dostávajú tú podporu, že tam to aspoň funguje, aby mohli mať aspoň svetielko na konci tunela, keď už teda chceme vyskúšať, že či toto riešenie funguje. Ale vidíme, že to deformuje aj to podnikateľské prostredie, pretože tí podnikatelia, ktorí platia dane, si hovoria, no ja tu platím dane a tuto môj konkurent dostane podporu a ja sa zbieram na jeho podporu. Ja ju nedostanem, ale on ju dostane, pretože jeho vybrali, všetci sme si dali žiadosti, ale jeho vybrali, on bol ten šťastný, ktorý vyhral v lotérii, a ja som sa mu poskladal na túto podporu, pretože z mojich daní sa to platí.
Takže toto sú podľa mňa práve tie opatrenia, ktoré by trebalo, trebalo urobiť, a ešte kolegyňa Verešová bude hovoriť, keď vystúpi v rozprave, práve ešte viacej o našich riešeniach a o tej našej filozofii, lebo my naozaj vidíme, že aj inkluzívny trh, a máme viacero príkladov toho, ako ten inkluzívny trh funguje a ako vie pomôcť ľuďom, ktorí si prácu nájsť nevedia a podobne.
Takže, pán podpredseda, chcem naozaj vám dať takú výzvu aj tu, že vás máme ako človeka, ktorý je vo vláde, má veľký vplyv. Ak to myslíte naozaj, skúste, prosím, nehazardovať s dôverou tých ľudí, tí ľudia tam naozaj žijú vo veľmi ťažkých podmienkach, v týchto, v týchto okresoch, ale nielen v tých najmenej rozvinutých, ale vôbec stred a východ Slovenska. A keď si povieme, že stred a východ Slovenska, však to sú dve tretiny, naozaj to je, to je veľký varovný výkričník, kde by mala prebehnúť veľká spoločenská debata o tom, ako, ako toto urobiť, a naozaj nejaká sebareflexia a nejaké, nejaké vyhodnotenie, že tu už nejde len o nejakú politiku alebo možno aj niekedy, povedzme si, vidíme, že, že je to ten marketing politický, že tu sa fakt hazarduje so životmi ľudí. A my sme v dobrých časoch, to je to, čo chcem povedať, že sme v dobrých časoch. A tie dobré časy tu nebudú večne, potom prídu ťažšie časy a po nich zase prídu dobré časy, ale využime tieto dobré časy v prospech ľudí, pretože to je to, čo oni vkladajú dôveru vôbec do parlamentu, do vlády, do predstaviteľov, ktorých zastupujú, a preto podľa mňa, skúšajú posielať sem aj nových ľudí, aby, aby vyslali odkaz, že už chcú reálne výsledky vidieť, a tie najmenej rozvinuté okresy sú toho jasným príkladom, kde tí ľudia dostávajú sľuby, dostávajú sľuby, ale dostávajú tie sľuby nenaplnené. A to trvá naozaj niekoľko rokov.
Takže toľko odo mňa, ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšie príspevky.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, som rád, že tu sedíte, lebo myslím si, že toto je naozaj veľmi dôležitá téma a je dôležité, aby tu, aby sme mohli rozprávať s človekom, ktorý to vie ovplyvniť a ktorý do toho vie rázne zasiahnuť, lebo myslím si, že naozaj tu sú veci, a budem sa snažiť byť objektívny. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, áno, ja rozumiem, že, ja rozumiem, že to neni pod, priamo pod vašou gesciou, že to spadá pod úrad vlády, ale tak ako z pozície podpredsedu vlády, myslím si, že to slovo máte veľké. A naozaj aj, vítam aj pána ministra hospodárstva, ktorý tiež má s tým čo-to dočinenia nepriamo.
Takže ja by som chcel tak možno si prejsť viacero informácií, ktoré, ktoré je dôležité, aby sme si povedali, aby tu zazneli, keď sa chceme baviť o najmenej rozvinutých regiónoch. Najprv by som možno vyšiel z tej samotnej definície alebo samotného popisu toho, že teda ideme, alebo, pardon, vláda sa rozhodla, že chce pomôcť teda týmto najmenej rozvinutým regiónom. Ako povedal už kolega Jurzyca, tento plán je dlhodobý a pán premiér povedal v apríli tohto roku, že regionálne rozdiely od roku ’95, povedal, za posledných 20 rokov že sa nielenže nezmenšujú, dokonca sa zhoršujú. A keď toto zaznie z úst pána premiéra, ktorý povedzme plus-mínus posledných desať rokov vládne na Slovensku, tak je to vlastne priamo také usvedčenie, že, alebo inými slovami, že nevedel som tomu pomôcť. Ja to teda tam čítam, keď teda premiér takéto niečo povie. A je tu teda tento nápad s pomocou pre najmenej rozvinuté regióny a ja by som vám chcel prečítať priamo, keď si pozriete samotnú stránku, tak tam nájdete vlastne tie ambiciózne plány, ktoré, keby sme si povedali, že tak toto keby sa podarilo, bolo by to skvelé, i keď my sme neni zástancami nejakých takýchto, by som povedal, stimulov a akčných plánov, pretože si myslíme, že to nie je systémové riešenie, a budem dnes hovoriť trošku aj o tom, ako my si predstavujeme, aby tieto regionálne rozdiely boli riešené. Ale chcem vám len prečítať tie, tie ambiciózne plány.
Napríklad v takom okrese Medzilaborce, kde je miera nezamestnanosti 13,41. Nemáme tu ani uvedené. Tam zhodou okolností teda ešte nie sú žiadne plány.
Ale napríklad taký okres Lučenec, tak tam je, miera nezamestnanosti sa uvádza, že 13,93. K 23. 6. je schválený akčný plán a pracovných miest, sa chce vytvoriť 1 140 pracovných miest. A je na to vyčlenených, alebo teda malo by to stáť 147 mil. eur. Veľmi veľká suma.
Kežmarok - 19,9 %. Túžba vytvoriť 2 000 pracovných miest a suma 52 mil. eur.
Bardejov - 12,23 %. Tam to tiež nie je alokované zatiaľ.
Svidník - 17,27 %. Pracovné miesta, ktoré by sa mali vytvoriť, 1 418 a odhadovaný rozpočet: 63 mil.
Ďalšia, Poltár - 17,15 %. Pracovné miesta, ktoré by chceli vytvoriť: 750. Odhadovaný rozpočet: 98,584 mil.
Vranov nad Topľou - 17 %. Pracovné miesta: 2 545. Odhadovaný rozpočet: 123 mil.
A takto by som mohol pokračovať. Je to na tej stránke. Sú to naozaj veľké čiastky.
Tu vidíme, na jednej strane si môžme povedať, O. K., vláda sa chce do toho zahryznúť a chce tomu, do toho alokovať veľké peniaze. Celkovo, celé tento, tento odhadovaný rozpočet na tieto okresy, ktoré boli vyčíslené, je jedna celá, 1 mld. 149 mil. Jedna miliarda stoštyridsaťdeväť miliónov. Si poviete, fú, wow, tak akože myslí to naozaj vážne. Mohli by sme si myslieť. K tým číslam sa ešte vrátim za chvíľočku.
A potom si napríklad pozriete takú výzvu, a keď si čítate cieľ výzvy a čítate si samotné účely poskytnutia dotácie a tak ďalej, tak si poviete, áno, však to dáva zmysel, akože je to, je to pekne naformulované. Ale potom, keď sa stretnete s realitou, ako napríklad hovoril aj kolega Pčolinský, tak zistíte, uh, niečo mi tu už nesedí.
Potom dokonca si môžte pozrieť dokument, je schéma na podporu lokálnej zamestnanosti. Je to dokument, ktorý má 20 strán, vypracovaný. Tiež veľa zaujímavých, zaujímavých, by som povedal, informácií alebo zaujímavých takých pohľadov, ako je to tam natienené, aj keď teda hovorím, ja nie som zástanca nejakých akčných plánov a sľubov, myslím si, že nie sú systematické. Ale hovorím si, veľa práce bolo dané do toho, aby sa pripravili dobré materiály. A potom vidíme naozaj rôzne výjazdové zasadania vlády, kde teda premiér príde, a ja teda to tak považujem, že sa zahrá na takého zemepána, ktorý príde do tých regiónov a povie, tak viete čo, dáme vám, dáme vám, však pozrite sa tuto, myslíme to vážne, taký okres Poltár 98 mil., však sociálny balíček je 250 a len do Poltáru dáme 98. Tak ľudia si tak môžu povedať, oni nám chcú pomôcť.
No ale potom zrazu sa pozriete na to, že dobre, tak ako tie čísla sa napĺňajú. A z toho, z tej 1 mld. 150 mil., ktoré boli narozpočtované, to je z roku 2016, tak vidíme, že realizovaný rozpočet je na 0,7 %, čiže úplne, úplne minimálne minimum, a keď sa dokonca rozprávate s ľuďmi, alebo teda tí, ktorí čerpajú tieto jednotlivé pomoci, tak povedal som, že začne sa s takými menšími čiastkami, že dáme tak 10 mil., vyskúšame tých 10 mil. eur, si vláda zobrala, hoci narozpočtovala si ťažké miliardy, tak si povedal, že za ten rok skúsime vyčerpať ten, tých 10 mil., že na tie, na tie menšie projekty. A zrazu zistíte, že aj z tých 10 mil. je vyčerpaných nejakých 1,5, je nejakých nakontrahovaných a celkovo by mohlo akože sa podariť 3 mil. Ale nedarí sa to, pretože ten schvaľovací proces je taký, že vy keď urobíte ten projekt, tak ho, komisia ho posúdi a potom to ide na úrad vlády. A na úrade vlády sa rozhoduje o tom, že čo sa s tým samotným projektom udeje. A to sú mesiace. To môže trvať aj 9 mesiacov, kým sa niečo schváli, a sám, myslím, že pán... Federič to má na starosti? Pán Federič to má na starosti a vlastne on musí tú každú žiadosť jakýmsi spôsobom schváliť. Čiže vidíme, že, a keď počujete tento proces, tak si poviete, naozaj tuto ten, ten zemepán proste chce si pozrieť každý ten plán a povie si, no tak dobre, však nasľubovali sme 100 mil. Povedali sme, že tak dáme teda tých v prvom roku, pilotne dáme tých 10 mil. A zrazu zistíte, že ste na nejakom 1,5 mil., ktorý je ako-tak zazmluvnený, a zvyšní, tí, ktorí by sa chceli aspoň do tých 10 mil. dostať, proste čakajú v nádeji, ale sa to odsúva a čas beží.
No čo vám z tohto vyplýva, pán podpredseda? Tuto naozaj akože ja si myslím, že tu sa naozaj zahrávame s ľuďmi, pretože tí ľudia dostali veľkú nádej, že sa niečo im podarí, že sa tam pohne. Ale keď vy tu, aj kolega Bagačka povie, že áno, vidíme, že to ide pomaly. No ale na kom to stojí? Stojí to na úrade vlády, ktorý to, ktorý to drží, ten proces, by som povedal, spomaľuje. A teraz otázka je, že prečo ho spomaľuje. Naozaj tie peniaze nechcete minúť? Proste je to naozaj len marketing? Ako ináč, lebo vy máte možnosť rozhodnúť, však tá komisia to všetko predpripraví, vy už dostanete len vyslovene na výber, ale 9 mesiacov sa neviete rozhodnúť. Tak to len človek už si hovorí, tak buď to nemyslia vážne, lebo na to nemajú čas, alebo tie peniaze nechcú dať.
A toto je, myslím si, že ten problém, ktorému tu dnes čelíme, že, že vy sa, a tak ako som to povedal vo faktickej, že vy sa naozaj zahrávate s tou dôverou ľudí. My tu v Bratislave nemáme taký problém, my vieme sa zaobísť, ako tí ľudia si nájdu prácu, či už za hranicami, alebo kdekoľvek, tá zamestnanosť, resp. možnosti, voľné pracovné miesta na západnom Slovensku je veľa, ale tí ľudia na východe. Ja som z Bratislavy, ale často som cestoval na východ a ja som videl, že tí ľudia sú naozaj v núdzi, že to neni o tom, že on si teraz môže rozhodnúť, oni naozaj musia to riešiť iným spôsobom.
A ešte aby som sa teda vrátil k tým číslam. Napríklad za samotný posledný rok neprišlo k zlepšeniu. Dokonca v niektorých prípadoch došlo k zhoršeniu. Napríklad taká Revúca, keď si porovnáme marec 2016 a marec 2017, tak nezamestnanosť stúpla, hoci predtým 4 roky neklesala. (Reakcia z pléna.) V poriadku, v poriadku, to sú dáta, ktoré mám. Ja rozumiem, akože teraz hovorím porovnanie týchto údajov. Je november, môže byť situácia iná, počkáme si na nové štatistiky, ale, ale zoberme si ďalší. Rožňava, Sabinov, Svidník a Trebišov. Nezamestnanosť stagnuje, hoci predtým, ako bol, i medzi najmenej rozvinutými okresmi alebo medzi, predtým, ako sa vytvorili tieto akčné plány, tak klesala. Teraz v 12 najmenej rozvinutých okresoch nezamestnanosť klesla o 1,32 percentuálneho bodu. V ďalších 12 okresoch s najvyššou nezamestnanosťou, kde ale nečerpali osobitnú podporu, klesla o 1,46. Čiže máme okresy, ktoré majú túto pomoc, sú ako keby v tej karanténe a tam klesá tá nezamestnanosť pomalšie. Ja len chcem povedať, čo z toho vyplýva, pretože, a za chvíľku sa k tomu dostanem.
Ďalej by som ešte povedal, že ani jeden z týchto regiónov zatiaľ nebol vylúčený, že by sme teda pomohli nejakému regiónu a že tie opatrenia, ktoré smerujeme, že by teraz povedali sme si, áno, uspeli sme, už si tento okres, už si v poriadku, už ťa môžme vylúčiť. Nie. Pribúdajú ďalšie. To tiež značí o istej dynamike.
Ďalej. Chceli, máme tu plán na vytvorenie 17 600 pracovných miest za tú 1 mld. Vyše 1 mld. Ale zatiaľ sa teda nevyčerpalo ani 1 %. Hovoril som, že sa vyčerpalo 0,7 z toho plánu. Ale za ten čas, keď sa pozrieme, čo vytvoril trh, a to je práve tá zmena filozofie, trh bol schopný vytvoriť 24-tisíc pracovných miest na Slovensku. Tu chceme 17-tisíc, ale trh vytvoril 24- za ten čas. Pretože investícia, ale kde, no väčšinou na západe, pretože investície prichádzali tam, čiže tu trošku môžme tak šípiť, že asi čo je tá cesta. Trh bol schopný vytvoriť 24-tisíc pracovných miest a tu máme miliardu vyčlenenú na 17-tisíc. Rozptyl nákladov, keby sme si zobrali na jedno pracovné miesto, tak keď sa od Kežmarku až po Poltár, tak keď si to prepočítate, tieto ambiciózne plány, ktoré som hovoril, že taký počet pracovných miest a toľko desiatok miliónov na to je investovaných, alebo teda vyčlenených, tak v Kežmarku bude stáť 1 pracovné miesto 26-tisíc eur a v Poltári 131-tisíc. A si môžte hovoriť, a prečo je tam taký rozdiel. V čom je ten Poltár o toľko iný ako Kežmarok, keď to musí byť, štvornásobne pomaly viac stáť? Čiže na základe akej metodiky, to by sme tiež radi vedeli, že na základe akej metodiky sú tieto veci robené, že... Čiže hovorím, to sú, to sú otázniky, ktoré tu vyvstávajú.
Ďalšia vec. Už poberáme istý dlhý čas eurofondy. Ako vieme, eurofondy sú tu na to, aby spôsobili, že Európska únia bude kohéznejšia, to znamená, že sa vyrovnajú tie regionálne rozdiely, čiže nielen v krajine, ale vôbec Slovensko dobehne zvyšok Európskej únie. A my vidíme, že tie európske, tie eurofondy, ktoré mali smerovať na Slovensko, ktoré by mali pomôcť Slovensku, aby sme dobehli Európsku úniu, tak vytvorili ešte väčšie nerovnosti, lebo sme, a myslím si, že v tomto primárne ťahá za kratší koniec SMER, pretože primárne vládol v tomto, v tomto období, odkedy poberáme eurofondy, SMER, čiže ste nezvládli prerozdeliť tie eurofondy takým spôsobom, aby tá krajina, aby Slovensko sa rozvíjalo približne rovnomerne. Áno, nie je to jednoduché. Ja rozumiem, že teraz prídu otázky, alebo teda odpovede ohľadom infraštruktúry. Tak keby som chcel byť ako naozaj nepríjemný, tak som, tak by som mohol povedať to, čo sa tak, východniari radi hovoria, že diaľnica sa mala začať stavať od Košíc, že dneska by už bola postavená. Takže aj to mohol, to mohla byť filozofia.
Takže nevyužili sme eurofondy. A toto vlastne, to, že máme tak nerozvinuté okresy a že teraz musíme vymýšľať, znovu len je takým vysvedčením toho, ako sme boli schopní alebo ako vláda bola schopná nastaviť implementáciu alebo použitie eurofondov v rámci krajiny.
Teraz by som si zobral ešte ako príklad dva regióny. Jeden je medzi najmenej rozvinutými okresmi, to je Kežmarok a hneď vedľa neho je Stará Ľubovňa. A ono to bude súvisieť práve s tou nezamestnanosťou a s tým poklesom nezamestnanosti, o ktorom som hovoril, že čo to naznačuje.
Tak napríklad Kežmarok tým, že má viacej obcí s rómskym obyvateľstvom ako Stará Ľubovňa, tak automaticky má aj vyššiu nezamestnanosť, pretože tam sa prejavuje práve tá vyššia nezamestnanosť. Čiže Stará Ľubovňa je potrestaná za to, že má trošku menej tých obcí, to je prvý fakt. Po druhé. Tým, že nie sú zaregistrovaní ako najmenej rozvinutý okres, tak vlastne vedia, že nič od vlády, žiadnu pomoc nedostanú. Tak čo, tí ľudia sú odkázaní, proste práca nikde, tak si povie, no, nám tu nikto nepríde na pomoc, musíme si pomôcť sami.
No a teraz vám poviem, tí ľudia odchádzajú do zahraničia alebo cestujú na západ Slovenska. A pán podpredseda sa opýtal, že kde robia. A to je, to je presne tá otázka, že oni pochopili, že nám tu nikto nepomôže, tak si musíme pomôcť sami a napríklad taká Chmeľnica. Polka Chmeľnice je v Nemecku. Prečo v Nemecku? Pretože to je obec, ktorá má národnostnú menšinu s nemeckým jazykom, čiže oni sa bez problémov v Nemecku dohovoria, preto chodia Holandsko, Nemecko, trojtýždňovky, otcovia úplne štandardne. To je úplný štandard, že idú na stavby na tri týždne, sú od rodiny odtiahnutí, potom prídu, donesú peniaze. Ale viete, ako tie rodiny vyzerajú? Ja vám, choďte si, ak tam nemáte známych, choďte sa tam tých ľudí popýtať. Predstavte si, že vy by ste boli 3 týždne preč od rodiny a máte malé deti. To, to, to je naozaj, a nieže teraz raz za čas, za tri týždne, ale pravidelne, pretože to je ich príjem.
Potom sú tu, poznám príbeh žien, ktoré už nevedeli vyžiť z tých málo peňazí, ktoré tam zarábali, má 6-ročného syna a ona musí ísť robiť opatrovateľku do Rakúska, lebo jej manžel nie je schopný zarobiť dostatok peňazí, a ten syn vyrastá bez matky, lebo oba tam ťahá tiež trojtýždňovky. Potom príde na týždeň domov, ťahá znovu. Ale si povedala, ja tie peniaze potrebujem, proste musím to priniesť. Čiže toto sú, polka Jarabiny a Litmanovej, však tie sú známe už dlhodobo, ale... Žije v Amerike a tak ďalej.
Čiže toto naozaj je riešenie, toto ukazuje na to, prečo je tá nezamestnanosť, je nižšia, prečo klesá prudšie, pretože tí ľudia si povedia, nám sem nikto prísť nepomôže, takže musíme si pomôcť sami. A v konečnom dôsledku, vy keď ten okres zadefinujete ako najmenej rozvinutý okres, tak oni sa tak uspokoja, však príde nám niekto na pomoc, a poľavia. A tie ostatné sú diskriminované. A pritom sú to dva okresy vedľa seba a je to len preto, že majú menej rómskych obcí. Čiže to ani neni férové kritérium, podľa čoho sa zaraďujú do, do, to pravidlo, podľa ktorého sa zaraďujú do kategórie najmenej rozvinutých okresov.
A nehovoriac o tom, keď prídete do Ľubovne alebo do toho kraja, tak tí ľudia vám hovoria: „Čo sa tu na Slovensku deje? Však ideme za hranicu...“ Oni sú na hranici s Poľskom, prejdú cez hranicu a vidia, že chodníky sú porobené, cesty sú porobené, zvodidlá sú porobené, svetlá sú porobené, a sa pýtajú: „A odkiaľ to máte?“ - „Z eurofondov.“ Prejdú na druhú stranu a nič. Hovorí si: „Však aj my čerpáme eurofondy. Kde sú tie eurofondy? No vysvetlime to tým ľuďom. No ako im to vysvetlíme? Viete, to sú akože... Pán podpredseda, chápete, čo hovorím? Že, že toto... (Reakcia z pléna.) No to som chcel tým povedať, že tí ľudia sa pýtajú, že tak tí Poliaci dostávajú tiež eurofondy...(Reakcia z pléna.) Áno... A na tej dolnej hranici v tom pohraničnom pásme tá poľská strana vyzerá úplne ináč ako tá slovenská. A tí Slováci sa právom opýtajú, tí Slováci sa právom opýtajú: „Prosím vás, vládni predstavitelia, vysvetlite mi, čo tí Poliaci robia lepšie alebo čo robíme my horšie, keď tá istá, to isté pohraničné pásmo, ničím výnimočné, podobné životné udalosti, podobné aj časti tých krajín a úplne rozdielne vybudovanie.“ A napriek tomu čerpáme spoločne eurofondy. Takže na to sa oni pýtajú.
A teraz by som prešiel možno trošku teda k tým, k tým riešeniam. Preto si myslím, že spôsob, akým to robíte, týchto akčných plánov, ten centralistický, ako povedal aj kolega Jurzyca, proste nie je odpoveď, pretože jednak vidíme, že ten proces je veľmi pomalý, že úrad vlády si dáva veľmi načas na to, aby flexibilne tie peniaze alokoval, aby ich naozaj priradil a dal. Ja osobne si myslím, že, tak ako hovoril aj kolega Pčolinský, že to je marketing a že nikdy ste nemali v pláne minúť tú 1,1 mld., lebo neviem si to predstaviť, kde by ste na to v rozpočte zobrali... (Reakcia z pléna.) Z väčšej časti sú to eurofondy, O. K., výborne, ale nejakým spôsobom sa nedejú, však vieme, ako sa čerpá, o tom by sme sa mohli porozprávať, ale možno pri nejakom inom návrhu zákona, ako sa, ako sa darí čerpať eurofondy, a pri rozpočte o tom, pravdupovediac, budem hovoriť, aké to môže spôsobiť komplikácie v riadení krajiny, ale vidíme, že sa to nedeje a že ani tie malé dotácie, ktoré sú vyčlenené rádovo v desiatkach tisícoch eur na tie projekty, ktoré tie rady vybudujú, už pripravia. A tak, jak si povedal, Peťo, mnohé sú, sú tam medzi nimi aj dobré nápady a sú tam medzi nimi aj narýchlo urobené nápady, ktoré by nemali dostať ten priestor.
Ale napríklad keď si zoberieme aj ten, ešte sa vrátim k tomu Kežmarku, tak ja som si pozeral vyslovene a stojí to za to pozrieť si ten ťažný akčný plán, a ak ste z toho okresu, tak si viete pozrieť, že na čo to má ísť. A tuto mne trošku chýba taká vízia a stratégia a ja chápem a ja som sa bavil aj s ľuďmi z tých regiónov a oni, áno, oni najlepšie vedia, čo potrebujú. Ale neznamená, že najlepšie vedia určiť nevyhnutne priority. Že je dobré, aby tu bol nejaký ten expertný tím, a myslím si, že on sa nejakým spôsobom aj tvorí, ktorý by mohol ponúknuť tým jednotlivým okresom to know-how, ako si ten okres vybudovať. Ale keď vidím, že tie peniaze naozaj z toho, vďaka tomu centralistickému prístupu neprichádzajú, tak, tak strácam ako nejakú, nejakú predstavu o tom, že by ste to mysleli vážne.
Čiže ak chcete s tým niečo urobiť, tak naozaj rozhýbte a decentralizujte ten systém udeľovania peňazí, prideľovania peňazí do tých nižších úrovní, ak, ak to chcete robiť teda touto formou akčných plánov. My si myslíme, že akčné plány sú silne klientelistický prístup, pretože ak to je v rozhodnutí nejakej komisie, tak vždy tá komisia proste, je tu proste spôsob, akým ju môžme, akým ju môžu ľudia ovplyvniť na to, aby dostali podporu tí, ktorí si to vedia vybaviť. Nie tí, ktorí ju potrebujú. Preto tá taxatívna forma je omnoho, omnoho lepšia.
A ďalej si myslím, že je dôležité podporovať slovenských podnikateľov, ktorí na Slovensku platia dane. To je tiež veľmi dôležité. Pretože ak už nejaký podnikateľ na Slovensku je ochotný platiť dane, tak zrejme chce podnikať čestne. A nie, nie nevyhnutne všetko optimalizuje. A takíto ľudia sú ľudia, ktorí, do ktorých sa oplatí investovať, pretože oni keď budú svoje podnikanie rozvíjať, tak tie dane platiť budú. A keď budú podnikanie rozvíjať, budú potrebovať zamestnať viacej ľudí.
A to sú ľudia, ktorí tu na Slovensku chcú ostať žiť. A to sa presne prepája s tým, že dôležité je investovať práve do rozvoja podnikateľského prostredia. Vytvárať také podnikateľské prostredie, aby aj z našich Slovákov, ktorí dneska sú zamestnanci a chcú byť živnostníci, tak im pomôžme sa stať živnostníkmi, pretože vidíme, že ak Slovák vycestuje, tak v zahraničí sa vie presadiť. Ale tu na Slovensku je toľko byrokratických bariér a toľko prekážok, že ten človek si hovorí, no ja som aj našetril - a teraz hovorím vyslovene z príbehov ľudí, ktorých poznám, ktorí robia v zahraničí a rozmýšľajú, či sa majú vrátiť na Slovensko, a hovoria - ja mám našetrené, ja by som mohol kľudne otvoriť reštauráciu. Ale hovorím si, ja otvorím reštauráciu, podám daňové tlačivo o jeden deň neskôr a už mám na krku pokutu. A to ešte nevie ani, koľko vecí ešte nesplnil, lebo sa mu nechce ani čítať tie daňové zákony, ktoré, ktorých tu máme neúrekom, pretože ten systém je naozaj komplikovaný a neprehľadný. Majú strach o to, že prídu o tieto úspory. Pätnásť rokov robí v Rakúsku kuchára, aby, aby si našporil, aby si postavil dom, aby mohol potom začať podnikať, ale tu sa bojí začať podnikať, lebo si hovorí, že ja ani neviem, aké sú tu nástrahy, môžem o všetko prísť. A už nemá vek na to, aby znovu ďalších pätnásť rokov šetril. Čiže preto je tá cesta, nastaviť podnikateľské prostredie tak jednoducho, aby tí ľudia nemali žiadne obavy, aby neboli zaplavení nejakou byrokraciou, aby mohli podnikať a zamestnávať ďalších ľudí.
A práve podpora, keď chceme podporovať nejakými adresnými podporami, tak tých, ktorých vidíme, že platia dane na Slovensku a sú to slovenské firmy, lebo tí tu ostanú žiť. Máme viacero príkladov zahraničných firiem, ktoré prišli, a keď im to nebolo výhodné, zbalili sa, odišli a dokonca nechali aj dlhy a v niektorých prípadoch aj na zamestnancoch. A toto je podľa mňa zdvihnutý výkričník, na ktorý by sme si mali dávať pozor.
Ďalší silný znak, ktorý tu máme, je, že odchádza strašne veľa mladých ľudí do zahraničia a nevracia sa. A to je tiež niečo, čo musíme mať na zreteli, a preto školstvo by malo byť tiež, to silne si volá po reforme školstva. Mohol by som tu, mám tu ešte pripravený taký dotazník, ako, ako vyšlo vlastne, že čo najviac bráni rozvoju regiónov a podobne, ale myslím si, že pre krátkosť času to nie je potrebné.
Takže ja len aby som to zhrnul a nejakým spôsobom uzavrel, lebo bolo povedaných veľa informácií. Osobne si myslím, že, pán podpredseda, cestou, ktorou ste sa vybrali, nie je dobrá cesta a desať rokov toho, že to nefunguje, je jasnou vizitkou. Nemyslím si, že vy tuto na základe aj týchto čísiel prehodnotíte a zmeníte ten prístup, kiežby, ale keď už chcete raziť tú cestu tých akčných plánov a plánujete ešte dva roky vládnuť, tak aspoň teda ukážte tým ľuďom, či to myslíte vážne. Dajte im priestor, aby sa mohli realizovať a spôsobte, aby aspoň do akej-takej miery tá objektivita tam bola, aby tá decentralizácia prišla, aby tí ľudia v tých jednotlivých okresoch, aspoň tí možno, ktorí sú diskriminovaní a nie sú medzi tými najrozvinutejšími, aby mohli vidieť, že v tých najmenej rozvinutých, ktoré dostávajú tú podporu, že tam to aspoň funguje, aby mohli mať aspoň svetielko na konci tunela, keď už teda chceme vyskúšať, že či toto riešenie funguje. Ale vidíme, že to deformuje aj to podnikateľské prostredie, pretože tí podnikatelia, ktorí platia dane, si hovoria, no ja tu platím dane a tuto môj konkurent dostane podporu a ja sa zbieram na jeho podporu. Ja ju nedostanem, ale on ju dostane, pretože jeho vybrali, všetci sme si dali žiadosti, ale jeho vybrali, on bol ten šťastný, ktorý vyhral v lotérii, a ja som sa mu poskladal na túto podporu, pretože z mojich daní sa to platí.
Takže toto sú podľa mňa práve tie opatrenia, ktoré by trebalo, trebalo urobiť, a ešte kolegyňa Verešová bude hovoriť, keď vystúpi v rozprave, práve ešte viacej o našich riešeniach a o tej našej filozofii, lebo my naozaj vidíme, že aj inkluzívny trh, a máme viacero príkladov toho, ako ten inkluzívny trh funguje a ako vie pomôcť ľuďom, ktorí si prácu nájsť nevedia a podobne.
Takže, pán podpredseda, chcem naozaj vám dať takú výzvu aj tu, že vás máme ako človeka, ktorý je vo vláde, má veľký vplyv. Ak to myslíte naozaj, skúste, prosím, nehazardovať s dôverou tých ľudí, tí ľudia tam naozaj žijú vo veľmi ťažkých podmienkach, v týchto, v týchto okresoch, ale nielen v tých najmenej rozvinutých, ale vôbec stred a východ Slovenska. A keď si povieme, že stred a východ Slovenska, však to sú dve tretiny, naozaj to je, to je veľký varovný výkričník, kde by mala prebehnúť veľká spoločenská debata o tom, ako, ako toto urobiť, a naozaj nejaká sebareflexia a nejaké, nejaké vyhodnotenie, že tu už nejde len o nejakú politiku alebo možno aj niekedy, povedzme si, vidíme, že, že je to ten marketing politický, že tu sa fakt hazarduje so životmi ľudí. A my sme v dobrých časoch, to je to, čo chcem povedať, že sme v dobrých časoch. A tie dobré časy tu nebudú večne, potom prídu ťažšie časy a po nich zase prídu dobré časy, ale využime tieto dobré časy v prospech ľudí, pretože to je to, čo oni vkladajú dôveru vôbec do parlamentu, do vlády, do predstaviteľov, ktorých zastupujú, a preto podľa mňa, skúšajú posielať sem aj nových ľudí, aby, aby vyslali odkaz, že už chcú reálne výsledky vidieť, a tie najmenej rozvinuté okresy sú toho jasným príkladom, kde tí ľudia dostávajú sľuby, dostávajú sľuby, ale dostávajú tie sľuby nenaplnené. A to trvá naozaj niekoľko rokov.
Takže toľko odo mňa, ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšie príspevky.
Rozpracované
10:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:01
Renáta KaščákováA ja sa teda pýtam, načo vlastne máme Integrovaný regionálny...
A ja sa teda pýtam, načo vlastne máme Integrovaný regionálny operačný program. Načo máme 11, celkovo 11 operačných programov z Európskej únie, v ktorej máme 14 mld. eur, ktoré máme určené práve na rozvoj regiónov? Integrovaný regionálny operačný program má k dispozícii 1,45 mld. eur, a z ktorej čerpáme zatiaľ minimum, a tieto prostriedky sú určené na regionálny rozvoj.
Ja sa chcem opýtať, či tieto zdroje, alebo ich plánovanie nejakým spôsobom korešponduje s plánovaním týchto akčných plánov. Tieto akčné plány idú po nejakých okresoch, Integrovaný regionálny operačný program sa riadi ďalšími strategickými dokumentmi, ktoré idú po krajoch. Sú tieto dve koncepcie navzájom nejako zladené? Podporujú sa? Budú mať nejaký synergický efekt? To sú všetko otázky, na ktoré, bohužiaľ, mne sa javí, že musíme dostať iba negatívnu odpoveď, a preto mi príde celý tento zákon naozaj len ako marketing, bolo to tu viackrát povedané, ale nijakým spôsobom nepomáha tomu, čo sme už mohli riešiť dávno a na čo aj tie zdroje z eurofondov prišli, a z ktorých čerpáme, ale že úplné minimum.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 10:01 hod.
Mgr.
Renáta Kaščáková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Edo, vynikajúce vystúpenie. Myslím, že si veľmi, veľmi názorne ukázal, akým spôsobom v tejto krajine nefunguje politika, ktorá by mala zlepšovať situáciu v regiónoch. Zamýšľal si sa nad tým, či štát mieni dať z vlastných prostriedkov ďalšiu miliardu do projektu, bolo nám povedané, že teda bude to z, poväčšine z prostriedkov Európskej únie.
A ja sa teda pýtam, načo vlastne máme Integrovaný regionálny operačný program. Načo máme 11, celkovo 11 operačných programov z Európskej únie, v ktorej máme 14 mld. eur, ktoré máme určené práve na rozvoj regiónov? Integrovaný regionálny operačný program má k dispozícii 1,45 mld. eur, a z ktorej čerpáme zatiaľ minimum, a tieto prostriedky sú určené na regionálny rozvoj.
Ja sa chcem opýtať, či tieto zdroje, alebo ich plánovanie nejakým spôsobom korešponduje s plánovaním týchto akčných plánov. Tieto akčné plány idú po nejakých okresoch, Integrovaný regionálny operačný program sa riadi ďalšími strategickými dokumentmi, ktoré idú po krajoch. Sú tieto dve koncepcie navzájom nejako zladené? Podporujú sa? Budú mať nejaký synergický efekt? To sú všetko otázky, na ktoré, bohužiaľ, mne sa javí, že musíme dostať iba negatívnu odpoveď, a preto mi príde celý tento zákon naozaj len ako marketing, bolo to tu viackrát povedané, ale nijakým spôsobom nepomáha tomu, čo sme už mohli riešiť dávno a na čo aj tie zdroje z eurofondov prišli, a z ktorých čerpáme, ale že úplné minimum.
Rozpracované
10:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:03
Milan MazurekKeď to tak zhodnotíme, viac než 1,1 mld. eur sa vynaloží na podporu týchto najmenej...
Keď to tak zhodnotíme, viac než 1,1 mld. eur sa vynaloží na podporu týchto najmenej rozvinutých okresov, 600 mil. eur sa teraz nedávno vyhodilo na oddlženie nemocníc, 600 mil. eur dá vláda na automobilku Jaguar Land Rover, ktorú postaví pri Nitre, kde budú musieť zvážať Srbov a Rumunov, aby tam mohli pracovať. Skrátka tie peniaze sa vyhadzujú von oknom jedna radosť a výsledky nie sú vôbec žiadne.
Čo je ale úsmevné, tak ste spomínali taký ten zábavný rozdiel, že Stará Ľubovňa nedostane podporu, zatiaľ čo Kežmarok ju dostane len kvôli tomu, že Stará Ľubovňa má na svojom území menej obyvateľov cigánskeho pôvodu. Viete, keby ste to možno povedali v rádiu, tak by vás dnes obžalovali a vytyčovali by vám súdne konanie, ale v podstate je to len pravda.
No a čo sa týka celých týchto štatistík nezamestnanosti, na základe ktorých alebo ktoré sú asi ten najhlavnejší faktor pri určovaní, ktoré okresy sú najmenej rozvinuté a ktoré nie sú, tak tie sú poväčšine fiktívne, lebo ste spomínali tie obce, spomínali ste Jarabinu, môžem hovoriť o Stropkove, o Kežmarku, ja poznám chalanov, ktorí pracujú v Škótsku, ktorí pracujú v Nemecku, ktorí pracujú v Anglicku, jednoducho sú rozlietaní úplne všade a svoje rodiny, ako ste spomínali, vidia raz za dva-tri týždne. Aj to, ak majú šťastie. Potom tie rodiny aj tak vyzerajú, rozpadávajú sa. Sú to veľmi nepekné príbehy, no ale čo s tým jednoducho títo ľudia môžu robiť, keď tie peniaze proste potrebujú.
No a keby sa všetci títo ľudia vrátili zo zahraničia, keby neboli ľudia tak masovo vyhadzovaní z úradov práce, tak by sme veľmi rýchlo videli tie skutočné štatistiky nezamestnanosti a tie silné reči Roberta Fica v televíznych debatách by ho donútili maximálne tak sa skryť niekde do kanálu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 10:03 hod.
Milan Mazurek
Videokanál poslanca
Pán kolega Heger, vypočul som si pozorne takmer celé vaše vystúpenie a som rád, že ste spomínali tú zlú situáciu ľudí na východnom Slovensku. Aj napriek tomu, že pochádzate z Bratislavy a žijete tu, tak ste dosť objektívne hovorili o tej situácii, ktorú tam máme, a ja som konkrétne z okresu Kežmarok, o ktorom ste hovorili v podstate asi najviac.
Keď to tak zhodnotíme, viac než 1,1 mld. eur sa vynaloží na podporu týchto najmenej rozvinutých okresov, 600 mil. eur sa teraz nedávno vyhodilo na oddlženie nemocníc, 600 mil. eur dá vláda na automobilku Jaguar Land Rover, ktorú postaví pri Nitre, kde budú musieť zvážať Srbov a Rumunov, aby tam mohli pracovať. Skrátka tie peniaze sa vyhadzujú von oknom jedna radosť a výsledky nie sú vôbec žiadne.
Čo je ale úsmevné, tak ste spomínali taký ten zábavný rozdiel, že Stará Ľubovňa nedostane podporu, zatiaľ čo Kežmarok ju dostane len kvôli tomu, že Stará Ľubovňa má na svojom území menej obyvateľov cigánskeho pôvodu. Viete, keby ste to možno povedali v rádiu, tak by vás dnes obžalovali a vytyčovali by vám súdne konanie, ale v podstate je to len pravda.
No a čo sa týka celých týchto štatistík nezamestnanosti, na základe ktorých alebo ktoré sú asi ten najhlavnejší faktor pri určovaní, ktoré okresy sú najmenej rozvinuté a ktoré nie sú, tak tie sú poväčšine fiktívne, lebo ste spomínali tie obce, spomínali ste Jarabinu, môžem hovoriť o Stropkove, o Kežmarku, ja poznám chalanov, ktorí pracujú v Škótsku, ktorí pracujú v Nemecku, ktorí pracujú v Anglicku, jednoducho sú rozlietaní úplne všade a svoje rodiny, ako ste spomínali, vidia raz za dva-tri týždne. Aj to, ak majú šťastie. Potom tie rodiny aj tak vyzerajú, rozpadávajú sa. Sú to veľmi nepekné príbehy, no ale čo s tým jednoducho títo ľudia môžu robiť, keď tie peniaze proste potrebujú.
No a keby sa všetci títo ľudia vrátili zo zahraničia, keby neboli ľudia tak masovo vyhadzovaní z úradov práce, tak by sme veľmi rýchlo videli tie skutočné štatistiky nezamestnanosti a tie silné reči Roberta Fica v televíznych debatách by ho donútili maximálne tak sa skryť niekde do kanálu.
Rozpracované
10:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:05
Anna VerešováA možno by som sa teraz aj chcela spýtať pána podpredsedu vlády, že aby som náhodou teda neosočovala predtým alebo nekritizovala predtým, že či vôbec existuje nejaký plán časový, kedy by mali ktorý, ten-ktorý okres možno dosiahnuť to, že nebude už patriť medzi najmenej rozvinuté okresy a podobne, či vôbec s takýmito výsledkami počítate, pretože viem, že v našej krajine sa zamieňajú alebo zamieňame si, a vidím, že to robí aj vláda, zamieňame si prostriedky za výsledky alebo za ciele. My nevieme rozoznať, že vytvorenie pracovného miesta, na ktoré idú finančné prostriedky, je len prostriedok. Cieľ a výsledok by malo byť niečo úplne iné.
Tak sa pýtam, že či vôbec je niekde zadefinované, kedy a ktoré okresy postupne by mali prestať byť najmenej rozvinuté.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 10:05 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Kolega Heger, priznám sa tiež, že keď si hovoril o tom, že, že výsledkom by malo byť, aby nám sa znižoval počet najmenej rozvinutých okresov, tak som sa trochu zasmiala alebo musela som sa zasmiať, pretože ja si dlhodobo všímam, že tu nejde o výsledky. Dokonca tu nejde ani o to, či sú všetky tie prostriedky finančné vynaložené efektívne, hospodárne, účelne, hoci to zákon prikazuje. My na Slovensku nevieme merať efektivitu. My nevieme, či pracovné miesto, ktoré vzniklo, bolo, bolo, je, je, efektívne boli naň vynaložené finančné prostriedky.
A možno by som sa teraz aj chcela spýtať pána podpredsedu vlády, že aby som náhodou teda neosočovala predtým alebo nekritizovala predtým, že či vôbec existuje nejaký plán časový, kedy by mali ktorý, ten-ktorý okres možno dosiahnuť to, že nebude už patriť medzi najmenej rozvinuté okresy a podobne, či vôbec s takýmito výsledkami počítate, pretože viem, že v našej krajine sa zamieňajú alebo zamieňame si, a vidím, že to robí aj vláda, zamieňame si prostriedky za výsledky alebo za ciele. My nevieme rozoznať, že vytvorenie pracovného miesta, na ktoré idú finančné prostriedky, je len prostriedok. Cieľ a výsledok by malo byť niečo úplne iné.
Tak sa pýtam, že či vôbec je niekde zadefinované, kedy a ktoré okresy postupne by mali prestať byť najmenej rozvinuté.
Rozpracované
10:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:07
Marian KotlebaČo sa toho týka, toho načrtnutého problému medzi nezamestnanosťou a Cigánmi, teda tú koreláciu, tak ako povedal Miňo Mazurek, ak by ste to povedali vo verejnom priestore, tak si myslím, že táto...
Čo sa toho týka, toho načrtnutého problému medzi nezamestnanosťou a Cigánmi, teda tú koreláciu, tak ako povedal Miňo Mazurek, ak by ste to povedali vo verejnom priestore, tak si myslím, že táto demokratická vláda by sa vám odmenila tak ako jemu, nejakým tým trestným stíhaním, prípadne obžalobou, ale celý čas ste hovorili o problémoch pri napĺňaní akčných plánov a v podstate sme dnes alebo tá vaša reč bola o, ešte len o tej schvaľovacej fáze, o tej schvaľovacej fáze jednotlivých projektov v rámci jednotlivých akčných plánov pre jednotlivé okresy najmenej rozvinuté. Ja sa pýtam, že aké problémy by ešte len nastali v tej realizačnej fáze. To by bolo ešte len Mexiko, to by ešte len sme zistili, že vlastne tá vládna politika v tejto oblasti absolútne je impotentná a že to už teraz spomalené čerpanie sa dostane ešte do väčšieho sklzu a jednoducho ľudia budú z toho maximálne rozčarovaní.
Hovorili ste o podpore slovenských podnikateľov. Ja musím pripomenúť všetkým, že podporiť dnes slovenských podnikateľov nie je reálne a účinne možné najmä vďaka zákonným prekážkam, okrem iného aj v zákone o verejnom obstarávaní. Ak si pamätáte, my sme novelu zákona o verejnom obstarávaní tu, v tomto parlamente predkladali a, žiaľ, tá podpora bola úplne minimálna. Kým sa tieto veci nezmenia, tak budeme môcť o podpore slovenských podnikateľov rozprávať, ale reálne ich podporiť nebudeme môcť.
A posledná otázka, ktorá mi trošku chýba vo vašom vystúpení, bola finančné možnosti vzhľadom na stupňujúci sa deficit štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 10:07 hod.
Ing. Mgr.
Marian Kotleba
Videokanál poslanca
Pán kolega Heger, znova ste dnes ukázali, že jednoducho ste v rámci vášho klubu asi jediný, kto sa dá naozaj počúvať, a vaše vystúpenia majú hlavu a pätu, a povedali ste to tak, že vlastne nedá sa s vami nesúhlasiť, naozaj veľmi dobre.
Čo sa toho týka, toho načrtnutého problému medzi nezamestnanosťou a Cigánmi, teda tú koreláciu, tak ako povedal Miňo Mazurek, ak by ste to povedali vo verejnom priestore, tak si myslím, že táto demokratická vláda by sa vám odmenila tak ako jemu, nejakým tým trestným stíhaním, prípadne obžalobou, ale celý čas ste hovorili o problémoch pri napĺňaní akčných plánov a v podstate sme dnes alebo tá vaša reč bola o, ešte len o tej schvaľovacej fáze, o tej schvaľovacej fáze jednotlivých projektov v rámci jednotlivých akčných plánov pre jednotlivé okresy najmenej rozvinuté. Ja sa pýtam, že aké problémy by ešte len nastali v tej realizačnej fáze. To by bolo ešte len Mexiko, to by ešte len sme zistili, že vlastne tá vládna politika v tejto oblasti absolútne je impotentná a že to už teraz spomalené čerpanie sa dostane ešte do väčšieho sklzu a jednoducho ľudia budú z toho maximálne rozčarovaní.
Hovorili ste o podpore slovenských podnikateľov. Ja musím pripomenúť všetkým, že podporiť dnes slovenských podnikateľov nie je reálne a účinne možné najmä vďaka zákonným prekážkam, okrem iného aj v zákone o verejnom obstarávaní. Ak si pamätáte, my sme novelu zákona o verejnom obstarávaní tu, v tomto parlamente predkladali a, žiaľ, tá podpora bola úplne minimálna. Kým sa tieto veci nezmenia, tak budeme môcť o podpore slovenských podnikateľov rozprávať, ale reálne ich podporiť nebudeme môcť.
A posledná otázka, ktorá mi trošku chýba vo vašom vystúpení, bola finančné možnosti vzhľadom na stupňujúci sa deficit štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:09
Eugen JurzycaPriviedol si ma napr. k poznámke, keď si hovoril o tom, aké sú veľké rozdiely na podporu pracovných miest podľa jednotlivých okresov, že aj tento projekt by mal byť analyzovaný ľuďmi z útvaru Hodnota za peniaze, prípadne Najvyšší kontrolný úrad, aby sme vedeli, či sa opláca dávať peniaze do tohto projektu, a nielen tak preto, že by to bola veľká, veľký objem peňazí, ale preto, že...
Priviedol si ma napr. k poznámke, keď si hovoril o tom, aké sú veľké rozdiely na podporu pracovných miest podľa jednotlivých okresov, že aj tento projekt by mal byť analyzovaný ľuďmi z útvaru Hodnota za peniaze, prípadne Najvyšší kontrolný úrad, aby sme vedeli, či sa opláca dávať peniaze do tohto projektu, a nielen tak preto, že by to bola veľká, veľký objem peňazí, ale preto, že to je významný projekt pre Slovensko, všetci chceme, aby bolo celé Slovensko bohaté, nielen Bratislava. Ale toto nie je cesta, preto sme tak nervózni, a preto viacej z opozície, netradične veľa ľudí sa hlási do rozpravy aj s faktickými.
Hovoril si nám aj o akčných plánoch, tak teraz sa ťa opýtam, prečítam ti kúsok z analýzy, že či z takej analýzy sa dá odvodiť nejaké seriózne riešenie:
„Okres Sabinov má rozlohu 545 km. Vzhľadom k rozlohe patrí medzi menšie okresy. Leží na východnom Slovensku, sídla aj hospodárstvo okresu sú sústredené hlavne v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré z juhu lemuje Bachureň, Šarišská vrchovina, zo severu pohorie Čergov. Osou územia je rieka Torysa, do ktorej sa vlieva niekoľko malých prítokov. Okres Sabinov susedí s okresom Prešov, v ktorom sa nachádza tretie najväčšie mesto na Slovensku, krajské mesto Prešov, a s ktorým má najdlhšiu hranicu. Okrem toho susedí s okresmi Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov.“
No, toto by útvar Hodnoty za peniaze do analýzy nedal, takýto odstavec, lebo z toho sa nič nedá odvodiť. Tak asi ako uvažovali tí ľudia, ktorí ten projekt tlačili.
Teraz, vláda ide proti tejto pomoci. Schvaľuje výnimku na kúpele, kde iba jedny kúpele sú z chudobného regiónu, ináč je to naopak, takže, a ešte aj stimulmi poškodzuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 10:09 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Tiež potvrdzujem, Edo, výborné vystúpenie.
Priviedol si ma napr. k poznámke, keď si hovoril o tom, aké sú veľké rozdiely na podporu pracovných miest podľa jednotlivých okresov, že aj tento projekt by mal byť analyzovaný ľuďmi z útvaru Hodnota za peniaze, prípadne Najvyšší kontrolný úrad, aby sme vedeli, či sa opláca dávať peniaze do tohto projektu, a nielen tak preto, že by to bola veľká, veľký objem peňazí, ale preto, že to je významný projekt pre Slovensko, všetci chceme, aby bolo celé Slovensko bohaté, nielen Bratislava. Ale toto nie je cesta, preto sme tak nervózni, a preto viacej z opozície, netradične veľa ľudí sa hlási do rozpravy aj s faktickými.
Hovoril si nám aj o akčných plánoch, tak teraz sa ťa opýtam, prečítam ti kúsok z analýzy, že či z takej analýzy sa dá odvodiť nejaké seriózne riešenie:
„Okres Sabinov má rozlohu 545 km. Vzhľadom k rozlohe patrí medzi menšie okresy. Leží na východnom Slovensku, sídla aj hospodárstvo okresu sú sústredené hlavne v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré z juhu lemuje Bachureň, Šarišská vrchovina, zo severu pohorie Čergov. Osou územia je rieka Torysa, do ktorej sa vlieva niekoľko malých prítokov. Okres Sabinov susedí s okresom Prešov, v ktorom sa nachádza tretie najväčšie mesto na Slovensku, krajské mesto Prešov, a s ktorým má najdlhšiu hranicu. Okrem toho susedí s okresmi Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov.“
No, toto by útvar Hodnoty za peniaze do analýzy nedal, takýto odstavec, lebo z toho sa nič nedá odvodiť. Tak asi ako uvažovali tí ľudia, ktorí ten projekt tlačili.
Teraz, vláda ide proti tejto pomoci. Schvaľuje výnimku na kúpele, kde iba jedny kúpele sú z chudobného regiónu, ináč je to naopak, takže, a ešte aj stimulmi poškodzuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:11
Jana KiššováAle chcem skôr poukázať možno na nejaké konzistentnosti. Čiže jedna vec je základná filozofia, tá...
Ale chcem skôr poukázať možno na nejaké konzistentnosti. Čiže jedna vec je základná filozofia, tá je z môjho pohľadu nesprávna, ale druhá vetva kritiky je, že, že ešte aj do tejto filozofie si zboku súčasná vláda strieľa rôznymi inými opatreniami. A tými opatreniami je napríklad mzdová politika, ktorú vláda veľmi tvrdo presadzuje.
Napríklad konkrétne umelé zvyšovanie minimálnej mzdy a rôzne zvýšené alebo nové zavedené nočné sviatočné víkendové príplatky. Toto je napríklad opatrenie, ktoré najviac poškodí chudobné regióny, pretože toto opatrenie sa možno do veľkej miery nedotkne Bratislavy, ale veľmi, veľmi sa dotkne chudobných regiónov, pretože, samozrejme, tieto navýšené náklady bude nutné preniesť do cien. To znamená, že zvýšia sa ceny aj pre ľudí, ktorým sa platy nezvýšia.
Ďalším takým nekonzistentným opatrením sú rôzne investičné stimuly práve do, do bohatých regiónov, do automobilového priemyslu, kde naozaj táto nutnosť investícií nie je a vymyká sa proste z tej filozofie, že podporiť chudobné regióny.
Ďalším takým nekonzistentným opatrením je napríklad zavedený poplatok za rozvoj. Tak kým na makroúrovni sa snažíte podporovať chudobné regióny a dávať investície do nich, tak na mikroúrovni rozvoj poplatkujete. To je nekonzistentné.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 10:11 hod.
Ing.
Jana Kiššová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež sa chcem pridať k tej kritike základnej filozofie, ktorú vládny SMER dlhodobo aplikuje do vedenia našej krajiny, a to je, že selektívne rozdáva to, čo, čo plošne povyberá, a výsledok je potom taký, že na nejaké stimuly do jednej alebo dvoch vybraných firiem sa skladajú ľudia aj z veľmi chudobných regiónov.
Ale chcem skôr poukázať možno na nejaké konzistentnosti. Čiže jedna vec je základná filozofia, tá je z môjho pohľadu nesprávna, ale druhá vetva kritiky je, že, že ešte aj do tejto filozofie si zboku súčasná vláda strieľa rôznymi inými opatreniami. A tými opatreniami je napríklad mzdová politika, ktorú vláda veľmi tvrdo presadzuje.
Napríklad konkrétne umelé zvyšovanie minimálnej mzdy a rôzne zvýšené alebo nové zavedené nočné sviatočné víkendové príplatky. Toto je napríklad opatrenie, ktoré najviac poškodí chudobné regióny, pretože toto opatrenie sa možno do veľkej miery nedotkne Bratislavy, ale veľmi, veľmi sa dotkne chudobných regiónov, pretože, samozrejme, tieto navýšené náklady bude nutné preniesť do cien. To znamená, že zvýšia sa ceny aj pre ľudí, ktorým sa platy nezvýšia.
Ďalším takým nekonzistentným opatrením sú rôzne investičné stimuly práve do, do bohatých regiónov, do automobilového priemyslu, kde naozaj táto nutnosť investícií nie je a vymyká sa proste z tej filozofie, že podporiť chudobné regióny.
Ďalším takým nekonzistentným opatrením je napríklad zavedený poplatok za rozvoj. Tak kým na makroúrovni sa snažíte podporovať chudobné regióny a dávať investície do nich, tak na mikroúrovni rozvoj poplatkujete. To je nekonzistentné.
Rozpracované
10:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:13
Peter PčolinskýČo sa týka týchto ďalších ukazovateľov, tak je, je dnes už nepopierateľný fakt, že mnohé regióny na východnom Slovensku sa vyslovene že vyľudňujú. Dnes tu máme okresy, kde za posledných 10 rokov klesol počet obyvateľov až o 15 %. A to všetko jednoducho je spôsobené poslednými 10 rokmi tejto, poslednými 10 rokmi vlády strany SMER. A môžme si hovoriť nejaké ľúbivé čísla a tak ďalej a tak ďalej a realita je taká, že sa nám východ vyľudňuje a mladí húfne odchádzajú do zahraničia. Čiže treba, treba hovoriť, treba hovoriť aj trošku už bez servítky a povedať, aká je realita.
A opakujem, tieto akčné plány ja považujem za hlúpy marketingový ťah, ničím nepodložený, finančne nepodložený a nekrytý a zbúchané všetko na kolene, kde potom sa tvárime po vyše roku, že prečo to nefunguje. No, tak prečo asi?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2017 o 10:13 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Edo, zopakujem, zasa veľmi dobré vystúpenie, ďakujem. A ty si sa tam dotkol aj nejakých štatistík nezamestnanosti. Na základe toho, tej nezamestnanosti sa určovali tie okresy. No nalejme si čistého vína. Štatistiky nezamestnanosti sa falšujú, hovorím to na plné ústa. Štatistiky nezamestnanosti sa falšujú. Uchádzači o zamestnanie majú pridelené číselné kódy a tie číselné kódy, potom podľa potreby sa tí ľudia preradzujú pod iné číselné kódy, kde sa zrazu zjavia v úplne inej kolónke, kategórii, a potom máme veľmi dobré čísla. Ale o tom budem hovoriť po Novom roku, konkrétnejšie s tabuľkami, s číslami a s praktikami, ako to reálne v praxi funguje.
Čo sa týka týchto ďalších ukazovateľov, tak je, je dnes už nepopierateľný fakt, že mnohé regióny na východnom Slovensku sa vyslovene že vyľudňujú. Dnes tu máme okresy, kde za posledných 10 rokov klesol počet obyvateľov až o 15 %. A to všetko jednoducho je spôsobené poslednými 10 rokmi tejto, poslednými 10 rokmi vlády strany SMER. A môžme si hovoriť nejaké ľúbivé čísla a tak ďalej a tak ďalej a realita je taká, že sa nám východ vyľudňuje a mladí húfne odchádzajú do zahraničia. Čiže treba, treba hovoriť, treba hovoriť aj trošku už bez servítky a povedať, aká je realita.
A opakujem, tieto akčné plány ja považujem za hlúpy marketingový ťah, ničím nepodložený, finančne nepodložený a nekrytý a zbúchané všetko na kolene, kde potom sa tvárime po vyše roku, že prečo to nefunguje. No, tak prečo asi?
Rozpracované