23. schôdza

Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja asi prejdem rovno k veci. Budem sa baviť o prevažne dvoch témach, ktoré sa, samozrejme, týkajú – ako každý rok – zdravotne postihnutých.
Prvou veľkou témou, ktorú si doteraz stále nikto nevšíma, je neustále odstraňovanie bariér. Čítala som si správu aj Najvyššieho kontrolného úradu a jedinú zmienku som tam našla, že ocenili, že sa odstraňuje dostupnosť škôl. Ale, samozrejme, vieme, aká je realita. Mali sme tu správu ombudsmanky, ktorá veľmi výrazne kritizovala, ako to v našich školách vyzerá a ako vyzerajú inštitúcie z hľadiska bezbariérovosti, a za rok, myslím si, že k žiadnym nápravám nedošlo, ani náznak toho, že by sa niečo malo riešiť.
Slovenskú republiku zaväzuje dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj sedem rokov platná stratégia Európskej únie ohľadom prístupnosti. Rovnako máme Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím a minulý týždeň bolo prijaté uznesenie na pôde Európskeho parlamentu k rýchlejšiemu riešeniu prístupnosti, len u nás sa nič nerobí. A keď hovorím, že nič, tak naozaj nič.
Máme Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ale akoby nemal rozpočet. Nie je tam, nemáme, neviem sa nikde dopátrať k tomu, koľko prostriedkov bolo k jednotlivým bodom vyčlenených. Možnože sú niekde skryté v rozpočte, len nikto mi nevie dať nejakú ucelenú informáciu. Napriek tomu, že máme hlavné kontaktné miesto, tam nič také neriešia. Ani jedno ministerstvo nepovažuje túto problematiku za tak závažnú, aby si nárokovalo vyčleniť finančné prostriedky na túto oblasť. Neexistuje u nás žiadny národný plán na debarierizáciu a ak sa nejaké finančné prostriedky objavili, tak sa objavili len na ministerstve školstva, kde bol, kde sme mali program na odstránenie stavebných bariér prostredníctvom rozvojových projektov, to bolo v sume 300-tisíc, ale v rozmenení na drobné to znamená, že maximálna suma projektu bolo 15-tisíc. To v žiadnom prípade nemôže byť nijaké ucelené riešenie debarierizácie žiadnej školy. To si môžu dovoliť urobiť maximálne nejakú nájazdovú rampu, zakúpiť možno jednu schodiskovú plošinu alebo urobiť možno nejakú bezbariérovú toaletu. Ale o skutočnom odstraňovaní, komplexnom odstraňovaní bariér, nemôže byť ani reč.
Dokumenty síce máme, plány síce sú, ale žiadne normy sa nedodržujú, nemáme tu žiadne sankcie, nemáme tu žiadne kontrolné mechanizmy. Napríklad novelizácia stavebného zákona už prišla na pretras, ukončila sa alebo teda oddialila sa, je zatiaľ v nedohľadne. Keď som sa na to pýtala, všetci sa spoliehajú len na to, že zase to raz príde, možno v roku 2019, ale ja nie som presvedčená o tom, že budeme, že dokážeme tam pretlačiť tie zmeny, ktoré naozaj potrebujeme na to, aby sme tú prístupnosť skutočne dosiahli. Ak máme nejaké plány na debarierizáciu, tak, alebo teda na zlepšenie prístupnosti všeobecne, keď sa nebavíme len o fyzickej prístupnosti, nemáme žiadne termíny, to pokračuje, to som tu hovorila aj pred rokom a platí to aj dnes. Stále sa presúvajú všetky, všetky body sa presúvajú z roka na rok, nič sa nerieši, naozaj nič, a výsledkom je, že ak sa tu postaví nejaká budova, ako je napríklad budova ministerstva zahraničných vecí alebo teda dostavba areálu, tak je úplne, ale že úplne bariérová. A ministerstvo má na svojej stránke informáciu, že nieže tú bezbariérovosť neriešili, oni ju riešili, ale oni si tam úplne s kľudným svedomím napíšu, že bezbariérovosť je vyriešená schodolezom.
Nehnevajte sa, ale žijeme v 21. storočí, to ste kde videli, že schodolez je bezbariérové riešenie?! Kto môže využiť schodolez? Chcela by som vidieť, koľkokrát tam na tej recepcii tento schodolez použili. Keď sa pozrieme k susedom do Českej republiky, tam majú vládny program už od roku 2005. Hovorila som to, myslím, že aj takto presne pred rokom. My sme sa zase nikam neposunuli.
Samotná Národná rada sa tento týždeň chválila tým, aká je bezbariérová. No nie je! V žiadnom prípade Národná rada bezbariérová nie je, pretože to, že sa nainštaluje niekde schodisková plošina, neznamená, že ja ju viem použiť. Ja sa napríklad v tejto chvíli nedostanem z tejto sály, takže o čom to je, tá bezbariérovosť?
Keď si zoberieme ďalšiu vec, napríklad v súvislosti s predsedníctvom sa rekonštruovali cesty vlani vo veľkom, nerekonštruovali sa žiadne chodníky. Ak sa rekonštruujú, rekonštruujú sa niektoré prechody, ale nerekonštruujú sa kompletné trasy napríklad. Čiže vy sa síce dostanete na jednej strane, na druhej strane nič. Spôsobuje to obrovské problémy vôbec, ako sa presúvať po bežných cestách, po bežných chodníkoch, lebo naozaj takéto riešenia nie sú komplexné. A napríklad pozerala som si kapitálové výdavky, kde všade asi by sa mohlo investovať do stavieb, nenašla som tam nič relevantné, samozrejme, a je mi to ľúto, pretože rovnako tak sme sa tiež len pred pár dňami dozvedeli, že napríklad ministerstvo vnútra nemá ani na opravu svojich výťahov. Ja som bola napríklad na jednej policajnej stanici, kde mala som si tuto ísť robiť diplomatický pas a nevedela som sa dostať na pracovisko, pretože bolo na prvom poschodí a povedali mi, že výťah tam už nefunguje rok. Tak to kde žijeme?
Síce som povedala, že môžeme pochváliť aspoň ministerstvo školstva za to, že aspoň nejaké prostriedky tam boli, aspoň tých 300-tisíc, ale kto rozhoduje o týchto peniazoch? Keď sa schvaľujú projekty, na to som sa špeciálne pýtala, či v komisii, ktorá tie projekty na debarierizáciu schvaľuje, či v nej sedia nejakí odborníci na stavebné úpravy. Samozrejme, sú to len všetko odborníci na vzdelávanie. Rovnako tak projekty podávajú samotné školy, ktoré robia väčšinou možno riaditelia, učitelia, to tak isto nie sú odborníci na debarierizáciu. Oni to riešia len naozaj takým možno veľmi svojským spôsobom každý, pretože nikto nevie vlastne, akým spôsobom a čo majú robiť. Takto sa debarierizácia robiť nedá.
Ja by som veľmi chcela, aby sme už konečne našli nejaké, nejaký spôsob, alebo aby sa konečne chytila nejaká inštitúcia toho, že tá debarierizácia sa bude posúvať a bude si toto ministerstvo, momentálne sme na ministerstve práce možno, ktoré zastrešuje zdravotne postihnutých, bude si žiadať na takýto účel aj finančné prostriedky. Zatiaľ nemáme nič.
Ani tento štátny rozpočet, ktorý tu dnes máme, do života osôb so zdravotným postihnutím nič zásadné neprinesie. A tak sa pýtam, pán minister; neviem, či ma počúva pán minister (reakcia ministra); kedy vyčleníte aj na debarierizáciu aspoň jeden milión konečne. Pretože je to naozaj smutné, že sa tu bavíme len o smiešnych peniazoch. A nebavme sa len, ja som tu napríklad navrhovala tento rok alebo predkladala som návrh zákona, ktorý riešil napríklad byty spôsobom, aby to nezaťažovalo štátny rozpočet, pretože tu naozaj ľudia so zdravotným postihnutím nemajú ani kde bývať. Podpora, ktorá sa poskytuje zo štátneho fondu rozvoja bývania, je tiež len pre pár osôb, je to zamerané len naozaj na podporu, je to na súkromné vlastníctvo, ale kde sú nájomné byty, kde sú mestské byty, kde je proste možnosť bývať dôstojným spôsobom? Taká tu neexistuje.
Keď si zoberieme samotný Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, je tam množstvo bodov, kde tie finančné prostriedky by naozaj bolo potrebné mať. Bez toho sa jednoducho nič riešiť nedá. Miesto toho môžem tu spomenúť nejaký ďalší bod, ktorý sa síce netýka debarierizácie, ale týka sa podpory rozvíjania služieb špeciálnych pedagógov a predovšetkým podpory zdrojových centier špeciálnopedagogických poradenstiev. Momentálne sa hovorí o tom, aby sa ušetrilo 2,6 milióna, že sa bude krátiť koeficient. To naozaj všetku zodpovednosť treba hádzať na tie rodiny, naozaj si všetko musia hradiť z vlastných vreciek? Naozaj sa nenájdu takéto smiešne prostriedky z pohľadu štátneho rozpočtu na to, aby sa podporovali aspoň, aj keď sú to súkromné centrá, ale sú to veľmi dôležité inštitúcie, ktoré pomáhajú rodinám neostať na kraji spoločnosti a my sa tu bavíme o tom, že ich fungovanie má byť ohrozené? Tak na čo máme tento národný program, keď ani tie jednotlivé body, ktoré tam v ňom sú, sa nenapĺňajú?
Je tu, ďalší bod je možno zamestnávanie, chránené pracoviská, nie je tam, nie je možné vôbec vybudovať chránené pracovisko, pretože sú všetky viazané možno na vlastníctvo.
Ďalej tu máme ďalší veľký problém, problém, no. Najvyšší kontrolný úrad sa vyjadril rovnako pozitívne o zvýšení výdavkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a to v zmysle, že sa zvýšil príspevok na opatrovanie. Áno, kompenzácie sa zvýšili len v tomto smere. Lenže kompenzácie, to sú aj ďalšie finančné príspevky. Okrem toho, že sa zvýšil príspevok na opatrovanie, a okrem toho, že je sľúbené, že sa bude zvyšovať naďalej, bude sa zvyšovať napríklad až od septembra, ak máme správnu informáciu. Prečo je to práve september, prečo to nie je už skôr a prečo sa to robí v etapách, prečo tí ľudia nemôžu dostať tú výšku minimálnej mzdy už oveľa skôr? Je predsa jasné, že v podstate za tie roky, kedy sa tento príspevok na opatrovanie nehýbal vôbec a odvíjal sa od valorizácií napríklad dôchodkov, mnohým sa tie príspevky na opatrovanie znižovali, to znamená, že finančné prostriedky sa tam šetrili v podstate na príspevku na opatrovanie. Rovnako sa znížil počet poberateľov príspevku na opatrovanie. Toto sú prostriedky, ktoré sa tam ušetrili, a napriek tomu, že to vyzerá pekne, že sa to teraz všetko navýšilo, ale za tie roky sa na opatrovateľoch určite aj niečo ušetrilo.
Ďalšie príspevky na kompenzáciu, tie sa nezvyšovali a zjavne sa ani neplánujú zvyšovať, napríklad príspevok na osobnú asistenciu. Ten sa momentálne dostáva do štádia, kedy bude na úrovni minimálnej hodinovej mzdy. Za túto sumu to už robiť nebude naozaj nikto. Nie je to zamestnanecký pomer, to znamená, je tam problém zase s tými odvodmi a za 2,78, kedy minimálna mzda na hodinu bude 2,76, je táto činnosť naozaj v ohrození. Pritom ešte keď sa naposledy zvyšoval tento príspevok, tak sa konečne sa zvýšil na takú prijateľnú úroveň v tom čase, predtým znovu dlhé roky v útlme, dlho sme na to tlačili, kým sa príspevok zvýšil. Teraz sa deje úplne to isté, nemáme žiadne systémové opatrenie, žiadnu naviazanosť na nejaký, na niečo iné, ako je životné minimum, pretože životné minimum sa nezvyšuje a vďaka tomu aj príspevok na osobnú asistenciu ostáva stále na rovnakej úrovni. A tak sa dostávame do problémov všetci, ktorí sme na tento príspevok na osobnú asistenciu odkázaní. Jednoducho môžete nám dávať peniaze, keď nemáme osobných asistentov, nemáme ich komu dávať.
Ešte asi posledná vec, ktorej by som sa dotkla, je financovanie sociálnej inklúzie a kedy mnoho vecí sa financuje alebo teda aj rovnako sa financujú mnohé veci stále zo štrukturálnych fondov. Vo veľkej miere mnoho nástrojov, mnoho opatrení sa financuje zo štrukturálnych fondov. Akým spôsobom sa bude toto financovať po skončení týchto možností, kedy už nebudeme mať, nebudeme mať príspevky z Európskej únie, kedy už nebudeme mať žiadne zdroje, kde bude ministerstvo a kde budú ministerstvá hľadať zdroje na takéto krytie, či sú to aktívne opatrenia trhu práce alebo podobne? Toto všetko sa bude zase riešiť na poslednú chvíľu.
A napríklad, tak isto v správe NKÚ sa písalo, že je tam nedostatočné financovanie detských domovov, a to napríklad znamená to, že niektoré finančné príspevky – ako napríklad na mzdy – sa zvyšujú, ale stopnú sa finančné príspevky na prevádzkovú réžiu. Ale pokiaľ sa bavíme o takejto starostlivosti, kde je nutná aj nejaká réžia, tak jednoducho bez toho, aby sa zvýšili komplexne všetky finančné zdroje alebo teda podpora všetkých finančných zdrojov, to nejde. A takýmto spôsobom fungujú aj ostatné segmenty.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, spomenula si príspevok na osobnú asistenciu. Ja podporujem to, čo si povedala, lebo posledné tri roky nebol tento príspevok valorizovaný a teraz sa zvýšil o 2 centy, čiže z 2,76 na 2,78. A problém je naozaj nájsť ľudí a hlavne ak ide o osobnú asistenciu, ktorá sa poskytuje krátky čas. To znamená, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny schváli ten čas tej osobnej asistencie na hodinku, dve. Vtedy nedokážeme vlastne nájsť človeka, aby nám túto asistenciu vlastne robil. Hlavne je to u detí, ktoré dochádzajú do škôl a je to vlastne za dochádzkou do školy, to znamená, že nedokážu nájsť človeka, ktorý by si na jednej strane platil daň a tak ďalej, odvody, lebo ak tá asistencia nie je nad 138 hodín, tak v podstate si musí ten človek platiť aj odvody. Tak som za to, aby sme buď urobili poriadok v tých kompenzáciách, alebo jednoducho urobili tú hodinovú mzdu ináč, pretože naozaj hrozí tým deťom, ale aj ľuďom, ktorí majú slabšiu dotáciu hodín tej osobnej asistencie, že skutočne budú odrezaní vlastne od existencie spoločenskej.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona roka, rozpočtu verejnej správy, špeciálne ku kapitole ministerstva dopravy.
Pri pohľade na návrh rozpočtu tohto rezortu som si nebol istý, či ide o kalkuláciu výdavkov na dopravu a dopravnú infraštruktúru na Slovensku, alebo o nejakú dopravnú tajničku. Zahmlievanie, neúplné číselné zostavy, všeobecné a nič nehovoriace popisy dát v tabuľkách, ani náznak toho, že by sa ministerstvo pokúšalo vysvetliť veľké medziročné zmeny v konkrétnych výdavkových tituloch. To sú základné charakteristiky rozpočtu kapitoly ministerstva dopravy. Chýbajú tam konkrétne zmienky o najdôležitejších projektoch, respektíve ťahoch dopravnej infraštruktúry, tak ako je to napríklad v národnom programe reforiem. Rozpočet by mal obsahovať zmienky o tom, čo sa stavia, prečo sa to stavia a akú hodnotu za peniaze to ľuďom prináša. Ak rozpočet tieto náležitosti neobsahuje, potom je podľa mňa iba zhlukom nič nehovoriacich čísel a nesplnenou domácou úlohou.
Najzásadnejšie posolstvo, ktoré rozpočet dopravy vysiela, je, že rezort nie je schopný v dostatočnej miere čerpať zdroje na výstavbu dopravnej infraštruktúry. Citujem z návrhu rozpočtu: V kapitole ministerstva dopravy a výstavby sa rozpočtujú na rok 2018 výdavky v celkovej sume 1,18 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2017 predstavuje zníženie o 974 mil. eur, teda až o 45,3 %, priznáva ministerstvo dopravy v návrhu rozpočtu. Ešte viac sa tento stav prejavuje pri cestách a železniciach. Na cestnú a železničnú infraštruktúru na rok 2018 sa rozpočtujú výdavky vo výške 881 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2017 predstavuje zníženie o 1,07 mld. eur, t. j. o 54,7 percenta.
Pred župnými voľbami sa poslanci vládnej koalície, ale aj minister dopravy pán Érsek všemožne snažili o uvoľnenie tzv. dlhovej brzdy. Tvrdili, že nemáme dostatok prostriedkov na výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a železníc. Návrhom rozpočtu na budúci rok sa však sami usvedčili, že nie sú schopní čerpať ani len tie prostriedky, ktoré majú k dispozícii. Je veľmi zarážajúce, že ministerstvo dopravy na jednej strane volá po väčšom zadlžovaní našich detí a na druhej strane nie je schopné kvôli chabému plánovaniu prípravy a výstavby diaľnic a železníc minúť ani len to, čo dostane od ministerstva financií. Na diaľnice a rýchlostné cesty je na budúci rok rozpočtovaných iba 97 mil. eur, teda 8-krát menej ako v roku 2015, keď končilo predchádzajúce programové obdobie pre eurofondy. Na nasledujúce dva roky plánuje ministerstvo minúť po 307 mil. ročne, čo je hlboko pod želaniami, ktoré vládni politici prezentujú, keď volajú po uvoľnení dlhovej brzdy, ktorá by viedla k výraznému zadlžovaniu budúcich generácií.
Príčiny súčasného stavu, že prečo sa teda stavia pomaly a zároveň sa pomaly čerpajú peniaze v doprave, je viacero. Spomeňme si aspoň niektoré z nich. Pri výstavbe diaľnic rozhodujú stereotypy a subjektívne presvedčenia politikov, záujmy vplyvných dodávateľov a vášne nahnevaných motoristov. Chýba nám seriózne dopravné plánovanie založené na dopravných, ekonomických a sociálnych dátach a podkladoch. Nereálne vysoké očakávania, ktoré sú živené vyhláseniami politikov, ale aj vládnymi dokumentmi. Takmer polovica z diaľničných plánov, ktoré si páni politici naobjednávali za cca 18 mld. eur, je prezentovaná ako prioritné projekty. To sa nikdy nedá naplniť. Len pre porovnanie, o akej sume sa bavíme. Dnes rokujeme o návrhu štátneho rozpočtu, ktorý počíta na budúci rok s príjmami takmer 14 mld. eur.
Ďalšou príčinou tohto stavu je honba za zlými cieľmi. Ministri dopravy sa pretekajú, kto rozostavia alebo odovzdá viac kilometrov diaľnic, namiesto hodnoty za peniaze a udržateľného rozvoja mobility. Koncepcia aj plány výstavby sa zúžili na wishlisty, ktoré slúžia propagande vlády a to bez reálneho napojenia na štátny rozpočet. Médiá odprezentujú smelé plány, zdroje sa nevyčlenia ani pri rekordnom raste príjmu štátu a frustrácia ľudí, ktorým sa sľubuje a sľubuje, len narastá.
Ďalšou príčinou tohto stavu je nezáujem strážiť primeranosť a náklady navrhovaných riešení, za dostupné zdroje sa potom postaví menej. Máme priveľký počet pripravovaných projektov diaľnic a rýchlostných ciest namiesto toho, aby sa sústredili kapacity a zdroje na projekty s reálnou šancou na financovanie v horizonte do päť alebo desať rokov, a tým pádom sa finančné aj ľudské zdroje trieštia na desiatky projektov, ktoré končia doslova v šuflíku. Pripravuje sa všetko a nič.
Ďalšou príčinou, potreba aktualizácie starých EIA alebo zanedbané či oneskorené posudzovanie odklonu oproti pôvodne posúdenej trase. Negujú sa snahy o vyššiu účelnosť a efektívnosť vynakladania zdrojov. Vedenie ministerstva dopravy aj lobisti dodávateľov odmietajú konštruktívnu kritiku. Heslo "najdrahšia diaľnica je tá, ktorá nie je postavená", politikov nediskvalifikuje, naopak, úspešne ním bagatelizujú plytvanie. Ak sa po dlhých rokoch nezačneme vážne zaoberať tým, čo som teraz načrtol, potom tému nízkej schopnosti ministerstva dopravy čerpať peniaze na diaľnice a rýchlostné cesty môžeme znovu a znovu rozoberať aj pri schvaľovaní rozpočtu na budúci a ďalšie roky.
Ďalším vážnym problémom v doprave, ktorý som si všimol pri čítaní návrhu rozpočtu, je trestuhodné zanedbávanie a podfinancovanie údržby a opráv ciest prvej triedy, ktoré sa prejavuje výraznou degradáciou, skrytým dlhom a potrebou nákladných rekonštrukcií. Nové rýchlostné cesty sú vnímané ako jediná možnosť pre kvalitnú dopravu, čo zďaleka nie je pravda. Cesty prvej triedy sú vo výraznom tieni diaľnic a rýchlociest. Pritom už takmer 10 rokov sa podiel ciest prvej triedy v zlom až havarijnom stave pohybuje od 40 do 50 percent. Dnes máme na Slovensku takmer 3 300 km ciest prvej triedy. Z nich približne 1 040 km je v nevyhovujúcom stave a takmer 230 km v havarijnom stave. Veľmi zlá situácia je aj v prípade mostov na cestách prvej triedy. Vlani bolo až 320 z celkového počtu 904 mostov v zlom až havarijnom stave. Ministerstvo dopravy hovorí, že na to, aby sa tento stav nezhoršoval, je potrebné mať aspoň 80 mil. eur ročne. V tomto návrhu rozpočtu však ráta len so sumou 40,5 mil. eur. A to nielen na budúci rok, ale aj na nasledujúce dva roky. Na opravy a údržbu dávame pritom iba 1,1 mil. na kilometer štvorcový, čo je iba 41 % z úrovne v Českej republike. Česi dávajú 2,6 mil. eur na kilometer štvorcový.
Dlhodobé podfinancovanie teda vedie k deštrukcii ciest a potrebe nákladných rekonštrukcií. Tým, že sa jednotky riadne neopravujú, predražuje sa ich údržba a obnova v budúcnosti. Tento skrytý dlh, teda suma, ktorá bude potrebná na obnovu zdegradovaných ciest prvej triedy, dosahuje dnes astronomické 2 mld. eur. Aby sa tento dlh neprehlboval, je potrebné urýchlene začať odstraňovať najvypuklejšie bodové závady na cestách prvej triedy. Ide najmä o rekonštrukcie kapacitne nevyhovujúcich križovatiek či úpravy menších odbočení alebo budovanie preložiek.
My navrhujeme, aby sa v nasledujúcom roku zvýšil tento výdavok na cesty prvej triedy zo súčasných 40,5 mil. eur v nasledujúcom roku na 60, v roku ´19 na 80 a v ´20 takisto na 80 mil. eur. Keď sa opýtate, že kde na to vezmeme, napríklad riaďme sa tým, čo sa píše v Národnom programe reforiem na rok 2017. Tam sa píše, že revízia výdavkov na dopravu identifikovala významný priestor pre zvyšovanie efektívnosti výdavkov. Efektívnejšie výdavky prinieslo najmä lepšie meranie výsledkov v oblasti hodnotenia, prioritizácia prípravy investičných projektov alebo napríklad dáme konkrétny príklad teraz, aj dneska sa pán minister bude chváliť, že otváral, strihal pásku na D3, Strážov - Brodno, tento úsek, kde jeden kilometer stál 63 mil. eur. Pôvodne len archeologický prieskum na 4,5-kilometrovom úseku mal stáť 15 450 eur, záverečný účet je 901 660 eur. To znamená, že len na jednej malej 4,5-kilometrovej diaľnici, ktorá ide vo väčšej časti nad Hričovskou priehradou a v tuneli, dokázali vyplytvať 886 210 eur za archeologický prieskum. Napríklad tu by, pán minister, ste sa mohli pýtať, že čo tam teda také vzácne našli, a nech to ukážu celému štátu, že kde tieto prostriedky minuli.
Uvedené problémy sú dôsledkom absencie reálnej dopravnej politiky v podmienkach Slovenska, reálneho plánovania priorít a absencie dopravného plánovania založeného na kvalitných dopravno-inžinierskych podkladoch, ktoré by vychádzali z hodnotení ekonomickej efektívnosti zohľadňujúcej predpokladané sociálne, ekonomické a environmentálne prínosy i náklady a boli by založené na kvalitnom dopravnom modeli. Modelovanie však musí byť objektívne a nie na princípe, povedz mi, aký výsledok chceš, aby som ti namodeloval a ja ti ho namodelujem, čo je v súčasnosti na ministerstve dopravy bežná prax.
Aj úrad podpredsedu vlády pre investície si všimol chaos pri príprave dopravnej infraštruktúry na ministerstve dopravy. Medzi hlavné odporúčania tejto implementačnej jednotky na Úrade vlády, ktorá hodnotila plnenie opatrení z revízie výdavkov, to je ten projekt Hodnota za peniaze, sa uvádza výzva: "Urýchliť prípravu podmienok pre prioritizáciu investičných projektov v doprave so zohľadnením schválených metodík. Začať práce na definovaní okruhu údajov potrebných pre skvalitnenie dopravného posúdenia prioritných projektov." Znamená to, že nielen že sa poriadne neplánuje, ale ministerstvo dopravy nemá ani len prijaté kritériá, na základe ktorých chcú určiť priority, čo, kedy a za akých podmienok treba stavať.
Úrad podpredsedu vlády ďalej uvádza: "Kľúčové pre zvýšenie hodnoty dopravných investícií je nastavenie jasných, analyticky podložených investičných priorít vo všetkých sektoroch dopravy a zverejnenie záväzného a pravidelne aktualizovaného investičného plánu rezortu ministerstva dopravy a výstavby. Lepšie plánovanie projektov zároveň zlepšuje zameranie obmedzených kapacít a financií na prioritné projekty."
A ešte zopár takých pikošiek, ktoré samotný úrad podpredsedu vlády uvádza. Štátna firma ZSSK, to je tá, čo často draho a nevýhodne obstaráva rušne alebo lôžkové vozne, mala doslova tú drzosť, že úradu podpredsedu vlády SR odmietla poskytnúť dopravno-ekonomické dáta o železničnej doprave, a z ich stanoviska citujem, zo stanoviska implementačnej jednotky Úradu vlády: "Po termíne a po niekoľkých urgenciách sme dostali zo strany štátnej železničnej firmy zamietavé stanovisko na poskytovanie údajov." Následne po dlhom vymáhaní ZSSK poslala údaje o hospodárení, ktoré však, ako konštatuje podpredseda vlády, pre nedostatočnú granularitu a časový priestor nebolo možné posúdiť. Čiže milióny eur dávame štátnej železničnej firme, ktorá sa ani neunúva ekonomické analýzy poskytnúť podpredsedovi vlády pre investície.
Revízia výdavkov, ktorú na ministerstve dopravy a výstavby uskutočnil Útvar hodnoty za peniaze pre ministerstvo financií, odporúčal rezortu dopravy skvalitniť interné expertné kapacity objednávateľov na ministerstve dopravy na lepšiu formuláciu zadaní, priebežnú a záverečnú kontrolu projektov. Skvalitnenie analytických kapacít na ministerstve dopravy malo zároveň slúžiť na to, aby sa zbytočne neobjednávali drahé externé analýzy, ale aby sa robili "in haus".
A aká bola reakcia ministerstva dopravy na toto odporúčanie? Hneď prvú analytickú úlohu, analýzu dopadov zrušenia takmer 400 km železničných tratí, ktorú dostali od ministerstva financií, si rezort dopravy objednal za 60-tisíc eur od externého dodávateľa. Implementačná jednotka úradu podpredsedu odporúča: "Keďže ide o spoločné opatrenie medzi ministerstvom dopravy, odporúčame dané opatrenia realizovať najmä internými expertnými a analytickými kapacitami ŽSR, ZSSK, ministerstva dopravy a ministerstva financií."
Zo správy podpredsedu vlády sa tiež môžme dozvedieť, že podľa vyjadrenia ministerstva dopravy bol v auguste ´17 vysúťažený expert pre prácu s dopravným modelovaním. Následne bude zriadená interná pracovná skupina na vytvorenie metodiky a štandardov dopravného modelovania, ktorej členom bude aj daný expert. A pritom už v roku 2015 mali zakúpený softvér na modelovanie. Aj toto konštatovanie ukazuje, aký obrovský chaos panuje na ministerstve dopravy. Rezort totiž ani po dvoch rokoch od obstarávania dopravného modelu zistil, že vlastne s týmto modelom ani nikto nevie pracovať a museli si objednávať externého poradcu.
A teraz možno len na záver taká reakcia kolegu. Keď som mu, keď čítal dnes ráno v novinách článok o tom, že za ten úsek D3, ktorý bol otvorený pri Žiline, v tej sume mohli byť postavené dve nemocnice, tak skutočne ide o unikát, ide o najdrahší úsek, dá sa povedať, na svete, kde jeden kilometer stojí takmer 63 mil. eur. My sme za to, aby sa diaľnice, rýchlostné cesty stavali, ale tých plytvaní v rezorte dopravy je strašne veľa.
A z tohto miesta, pán minister, vás naozaj prosíme, aby ste si vybojovali väčší priestor so svojím tímom Útvaru hodnoty za peniaze, aby čím viac projektov dopravnej železničnej infraštruktúry mohlo byť posúdených vašimi analytikmi, ktorí, ako sa ukazuje, majú veľkú váhu v spoločnosti. Ale tým, že majú veľkú váhu, tak sú aj v nemilosti rôznych biznis a záujmových skupín, ktoré sa doslova priživujú ako pijavice na tomto badžete pre dopravné projekty.
Čiže nemôžme súhlasiť s takýmto rozpočtom a tým pádom ho nemôžme v tejto podobe ani podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne za toto vystúpenie. Ja myslím, že toto je presne tá diera v lodi, keby som to tak nazval, kadiaľ tie peniaze naozaj výrazne utekajú. A vidíme, že toto naozaj nie je len o peniazoch, ale že tu sa, presne na tomto rezorte sa veľmi dobre ukazuje, ako, pretože je to silno investičný rezort, ako nesprávne, a nielen priority, ale, samozrejme, prioritami to začína, ale aj hospodárenie, nakladanie, obstarávanie dokáže spôsobiť naozaj výrazné odchýlky. A keď hovoríme o miliardách, tak odchýlka 10, 20 % spôsobí automaticky stovky miliónov. Takže ja presne aj to, jak si hovoril o tej hodnote za peniaze, tak tu tá neochota spolupracovať ukazuje asi aj na tú neochotu hospodáriť alebo hospodárne nakladať s peniazmi v tomto rezorte, a tým pádom preto aj nazývam tento rezort takou dierou v lodi.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, alebo dve veci, jednak je, že tá chýbajúca koncepcia, o ktorej si hovoril, že aby bola založená na skutočných dátach, nie na tých tendenčných, na tých, pretože tento rezort ešte stále funguje na tom štýle Potemkinových dedín, jak si hovoril, že povedzte, čo potrebujete, to vám dáme do analýzy. A to je jasný dôkaz, ako to nemá byť.
A pri tých cestách I. triedy by som povedal, že toto je presne tá paralela s tou perinou, s ktorou sa môžme prikrývať. Že my si musíme uvedomiť, že na čo máme peniaze, a tie cesty I. triedy sú dôležitými tepnami, ktoré tu sú vybudované a ich údržba je kľúčová na to, aby sme tú prepravu mohli šíriť. A naozaj mnohé riešenia a obchvaty od obcí a podobné veci dokážu priniesť veľký efekt a neni to teda len o samotných diaľniciach.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, súhlasím s vami, že finančných prostriedkov je málo a hlavne na opravu a rekonštrukcie ciest I. triedy. Zoberme si napríklad taký most v Nižnej. Na opravu tohoto mosta sme potrebovali zhruba 800-tisíc euro. Ale, žiaľ, tieto peniaze sa nenašli a tento most je teraz v VII. stupni poškodenia a potrebujeme na opravu tohoto mostu zhruba tri, štyri, päť miliónov, záleží, ako sa to vysúťaží. A podľa mňa takto sa dobrý hospodár nespráva, lebo ak je niečo poškodené, tie peniaze by sa mali nájsť a zrekonštruovať a opraviť a nie čakať, kým sa tá cena pomerne navýši.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky. Pán Janckulík, naozaj vy ste človek, ktorý tam sa rozdáva tým ľuďom a snaží sa ako keby z toho mála urobiť maximum pre rekonštrukciu prechodov pre chodcov. Naozaj máte malý rozpočet, ale veľmi efektívne a dobre si plníte tie svoje úlohy, ktoré máte ako splnomocnenec pre výstavbu ciest a týchto ciest nižšej kategórie.
Čo sa týka toho plytvania, tak to je naozaj výzva na pána ministra financií, ale aj na pána Bugára, ktorý politicky zodpovedá za toto ministerstvo. Zabráňte plytvaniam! My máme materiály, ktoré hovoria o tom, že urobia analytici z ministerstva dopravy nejakú analýzu a potom tam príde nejaká, z firmy Deloit, nejaký predák, zamestnanec, urobí CTRL C, CTRL V a následne tieto správy predávajú naspäť ministerstvu dopravy. Týchto materiálov máme akože veľmi veľa. Chvalabohu, špeciálny prokurátor sa týmito vecami zaoberá, ale dávame mu ešte možno týždeň na to, aby poskytol jasné stanovisko, lebo podľa našich informácií zatiaľ tam veľmi policajti nepreložili slamku, to znamená, že veľa sa tam neudialo. A potom tieto veci pekne zverejníme, že čo všetko sa deje a aké doslova špinavé praktiky sú zaužívané aj na tomto ministerstve.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je práve tým rozpočtom, ktorý sa najviac dotýka ľudí, a sú to čísla, za ktorými sa doslova skrývajú osudy. Potrebujeme, aby sa zvýšil počet narodených detí, aby rodiny mali istoty a aby fungovala sociálna pomoc tak, ako má: rýchlo a efektívne. Preto by som sa rada vyjadrila k tej časti rozpočtu, ktorá sa týka podpory rodiny, čo je našou prioritou hnutia SME RODINA.
Začala by som tým, že vláda skutočne niektoré príspevky zvyšovala, čo sa odzrkadlilo aj v rozpočte, ale musím zároveň konštatovať, že toto navýšenie sa udialo po veľmi dlhej dobe a nie vo výške, ktorá by reflektovala na realitu. Hovorím o rodičovskom a opatrovateľskom príspevku. Obidva príspevky sú napriek zvýšeniu žalostne nízke. Nehovoriac o situácii matiek bez partnera, čo je, bohužiaľ, veľmi častý jav a všetci dobre o tom vieme. Napriek tomu, že sociálna situácia matiek bez partnera je tu častokrát spomínaná, tak nie je predmetom konštruktívnej diskusie a riešenia zo strany ministerstva. Takže budeme opätovne podávať návrh aj na zvýšenie rodičovského príspevku a uvidíme, ako sa bude vyvíjať sľubované zvýšenie opatrovateľského príspevku, ktorého avizované zvyšovanie je do roku 2020 na úroveň čistej minimálnej mzdy, o čom veľmi pochybujem, že nastane, aj keď by som si to veľmi želala.
Máme tu ešte jedno alarmujúce číslo, ktoré je dôkazom okamžitej potreby zvýšiť príspevok na opatrovanie a je vysvedčením tejto vlády. Za posledných sedem rokov vzrástol počet zdravotne ťažko postihnutých detí v detských domovoch o 50 percent. Práve tento údaj veľmi jasne vypovedá o situácii rodín, do ktorých sa narodí dieťa so zdravotným postihnutím. Je z toho jasné, že rastie počet rodín, ktoré finančne nezvládajú starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím a sú tak fakticky donútené umiestniť vlastné deti do zariadení. Navyše sa veľmi často stáva, že jeden z rodičov nezvládne situáciu a z rodiny, kde je dieťa so zdravotným postihnutím, odchádza. Ako to má zvládnuť osamelý rodič odkázaný iba sám na seba, na to nikto odpoveď nemá. A pýtam sa, či poskytneme riešenie my poslanci. Čísla jasne hovoria o tom, že ťažko zdravotne postihnuté dieťa v ústavnej starostlivosti stojí štát omnoho viac, ako keď žije vo vlastnej rodine, nehovoriac o tom, ako silno ho zasiahne odlúčenie od rodiny a vytrhnutie z prostredia, na ktoré je citovo naviazané.
Čo sa týka zamestnanosti, v návrhu rozpočtu sa ďalej dozvedáme, že na budúci rok sa pripravujú nové opatrenia. Vítame zvýšenie príplatku za nočnú prácu a prácu vo sviatok a cez víkend, ale je to dôkazom, že aj opozičné návrhy môžu byť inšpiratívne. Na druhej strane príspevky, ktoré sa týkajú dochádzania a presťahovania sa za prácou, sú podľa môjho názoru diskutabilné. Príspevok na presťahovanie sa za prácou sa môže navýšiť až do sumy 4-tisíc eur. Ale povedzte mi, ktorý by z vás s celou rodinou sa presťahovali za prácou, zmenili si trvalé bydlisko, manželka by musela hľadať inú prácu, deti by museli zmeniť školu, a to na dobu dvanástich mesiacov, pretože dnes je trend dávať zamestnancom nástupné zmluvy na dobu určitú, čo je jeden rok. Z môjho pohľadu toto opatrenie nič nerieši. A tiež si myslím, že je tu namieste otázka, či by sa tieto financie, ktoré boli vyčlenené na tento účel, to je 4,5 mil. eur, nemali radšej použiť napríklad pre rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom. Rozpočet na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhuje pre rok 2018 o 8,79 % vyšší, ale je to len preto, že je v ňom už zohľadnená valorizácia a zvýšenie príspevku na opatrovanie.
Z návrhu štátneho rozpočtu sa dozvedáme, že na rozvoj starostlivosti o deti do troch rokov sa napríklad uvažuje o flexibilnom poberaní rodičovského príspevku. Budeme veľmi pozorne sledovať tento návrh. V žiadnom prípade nesúhlasíme, aby sa za flexibilným rodičovským príspevkom náhodou neskrývala diskriminácia matiek, ktoré budú chcieť zostať s deťmi do troch rokov doma. Rozpočtovaná suma na rodičovský príspevok na budúci rok odzrkadľuje prvé priame zvýšenie po rokoch o 10 eur, ktoré prišlo však neskoro, takže nestihlo zareagovať na realitu. Takže budeme opätovne navrhovať jeho zvýšenie.
Ďalší údaj v rozpočte, prídavok na dieťa. Ten je už roky vo výške 23,50 eur. Na budúci rok je na neho vyčlenených opäť menej financií a dôvodom je pokles počtu nezaopatrených detí. Takže mám otázku: Prečo sa nezaoberáme zvýšením aj prídavku na dieťa, ak klesá počet detí a tým aj poberateľov tohto príspevku? Veľmi dobre vieme, že výška prídavku na dieťa je na Slovensku smiešne nízka.
Ďalší údaj, pri ktorom sa chcem zastaviť, je náhradné výživné. V budúcom roku klesne suma na jeho vyplácanie takmer o 15 percent. Samozrejme, že realita nám ukazuje, že je to z dôvodu zle nastaveného zákona, ktorý znemožňuje, komplikuje a nepomáha. Ja sama som podávala návrh na úpravu zákona o náhradnom výživnom, takže konštatujem, že tieto čísla sú výsmechom pre osamelých rodičov. Je škoda, že v rozpočte na rok 2018 neboli akceptované mnohé z dobrých návrhov opozičných, a pritom často ani nemali dopad na štátny rozpočet. Mohli sme byť oveľa ďalej v tak dôležitej oblasti, ako je podpora pre rodiny. Predložený rozpočet opäť nič nehovorí o ucelenej koncepcii pre podporu rodín, nevytvára systém, o ktorý by sa mohli v každej etape svojho života a v každej situácii oprieť, iba hasí tam, kde je to neúnosné. Z týchto dôvodov návrh rozpočtu nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, začnem možno úplne netradične. Pán minister sa tak trošku posťažoval, že sa tu málo chváli zo strany opozície, tak som si povedal, že ho pochválim. A naozaj, vôbec nie ironicky, myslím to naozaj úprimne, pretože nie je jednoduché rešpektovať všetky požiadavky predovšetkým zo strany koaličných partnerov, nie je jednoduché možno tie optimistické východiská v oblasti makroekonomických parametrov pretransformovať do tej podoby, aby všetky hladné krky a natiahnuté ruky získali to, čo chcú. Znamená, že tá istá forma lavírovania, ktorú pán minister musí zvoliť, je naozaj úctyhodná a dokázal pri tom využiť nielen pragmatický prístup, ale prakticky aj svoje plné kompetencie a znalosti. Znamená, že v danom kontexte pána ministra naozaj chválim.
Po tom, čo sa tu udialo možno v stredu, keď pre zmenu pán premiér opozícii niekoľkokrát zdôraznil, aby sme vyhrali voľby a potom znovu môžeme začať pre zmenu aj my robiť všetko, tak ako to robí doterajšia koalícia, tak si myslím, že asi nemôžeme od pána ministra očakávať, že jednotlivé návrhy, ktoré sa týkajú zmien v rámci rozpočtových kapitol zo strany opozičných politických subjektov, ktoré tu sú predkladané, by mohli byť nejakým spôsobom rešpektované. Tak isto nemôžeme ani očakávať, že niektoré záležitosti, ktoré sa týkajú samotnej metodiky spracovania predkladaného návrhu rozpočtu verejnej správy, by mohli byť nejakým spôsobom reflektované. Napriek tomu však treba oceniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú predovšetkým konceptu Value for money alebo teda Hodnota za peniaze, a to, že postupne jednotlivé kapitoly sa rozširujú a tak už sú predmetom posudzovania aj v oblasti vzdelávania, práce, sociálnych vecí, životného prostredia. Toto všetko je možné naozaj vysoko pozitívne hodnotiť.
Čo však na druhej strane sa možno pozabúda, tak je jedna veľmi dôležitá skutočnosť. Všetci hovoríme o tom, aké tu máme obdobie hospodárskej konjunktúry, o tom, akým spôsobom si môžeme dovoliť možno v rámci výdavkov dovoliť viac, ale ten dôraz zo strany nielen ministerstva, ale v podstate celej tejto vládnej koalície je sústreďovať pozornosť predovšetkým na príjmovú stránku rozpočtu. A tak sa stalo, ja som si našiel jeden taký vcelku zaujímavý údaj, ktorý tu možno, ak si dobre pamätám, ešte neodznel, je, že pred desiatimi rokmi tvorili celkové verejné príjmy 34 % hrubého domáceho produktu, minulý rok to už bolo 39 percent. Je to teda taká zvláštna, paradoxná informácia, lebo vo svojej podstate tie nominálne príjmy naozaj narastajú, tak isto ako aj nominálne výdavky, ale čo je ešte najhoršie, tak keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sa tešíme z toho, že sa nám znižuje zadlženie, tak vždy sa spomína iba percentuálne vyjadrenie, ale na to nominálne nikto nemyslí.
Každopádne, ak by som mal byť v kontexte toho, čo pán premiér povedal v stredu, vyhrajte voľby, môžete všetko, tak tu nejdem ani vystupovať, pretože by to nedávalo žiaden zmysel. Žiadny rešpekt zo strany koaličných partnerov voči opozícii tu nie je, teda česť možno výnimkám. Ak by to totižto tak bolo, tak zo strany predovšetkým aj tu už mojich predrečníkov odznelo, dokonca včera aj pán poslanec Heger spomenul jednu skutočnosť, že ak by sa už len konzervoval doterajší, súčasný stav, tak by sme mohli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a v ďalších rokoch dokonca aj prebytok, čo je vlastne smutné, ale to boli východiská, ku ktorému ministerstvo financií pristúpilo z hľadiska spracovania návrhu rozpočtu. Áno, nemusíme rešpektovať ani svoje vlastné vyhlásenia, ktoré tu boli dané pred dvomi rokmi, ale môžeme si robiť v podstate všetko, lebo veď sme vyhrali voľby, tak prečo nie.
Naozaj pán minister to teda nemá jednoduché a do istej miery si môže dovoliť napriek tomu aj blazeované(?), myslím, že to je pravý výraz, blazeovaný, nad vecou. A ja tiež blazeovanosť využívam a rešpektujem, pretože sú to naozaj isté zreteľa hodné dôvody a je to asi tak, ako to má byť. Dokonca v rámci rozpravy k predkladaného návrhu rozpočtu, ktorá prebiehala vo výbore pre financie a rozpočet, pán minister dokonca hneď povedal a predikoval, že väčšina poslancov zo strany koaličných; pardon, opozičných partnerov bude vychádzať predovšetkým z analytického dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa tak naozaj dialo. A z toho dôvodu som si povedal, že tak isto nemá význam venovať sa tejto problematike ešte viac a vyťahovať možno niektoré konkrétne čísla. Napriek tomu by som však predsa len niektoré skutočnosti, hlavne čo sa týka metodiky, povedal a vzniesol menšie výhrady.
Tie výhrady vyplývajú aj z toho, ako bol rozpočtovaný rok 2017, keďže vo viacerých kapitolách bola rozpočtovaná nula, následne však už boli vykazované výdavky vo výškach rádovo niekoľkých desiatok či stoviek tisícov eur, či dokonca miliónov oproti odhadovaným skutočnostiam. Prečo to spomínam? Áno, boli nejaké cukríky a nejaké nepredvídané výdavky, ale jednoducho táto skutočnosť ovplyvňuje aj jednotlivé kapitoly, ktoré aktuálne sú rozpočtované na budúci rok nulou, a do istej miery tu môže dochádzať ku skresľovaniu reálnych nákladov, respektíve reálnych výdavkov jednotlivých vybraných kapitol.
Ja si dovolím, nebudem teraz zabíjať veľa času, ale dovolím si vybrať možno len takú zvláštnu vec, rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná nula. Nuž očakávaná skutočnosť aktuálne je 24 339 269 eur. A opäť, keď sa pozrieme na návrh na rok 2018, máme tu jednu veľkú nulu. Keby to bolo len jeden jediný príklad alebo jeden jediný krát, tak by som sa nad tým ani nepozastavil, ale takýchto jednotlivých častí – či už z hľadiska roku 2017, alebo aj ďalších období do budúcnosti – tu máme možnosť vidieť viacero.
Ale čo ma skutočne pobavilo, tak to boli v podstate informácie v prípade kapitoly SK Press 2016. Na rok 2017 bola rozpočtovaná nula a očakávaná skutočnosť bude viac ako 3,5 mil. eur. Takýchto príkladov sme tam mali, samozrejme, že viacero. Ja teraz nejdem kritizovať, áno, je to metodika, ktorú ste zvolili, máte na to plné kompetencie, plné právo, ale jednoducho čo by sa možno dalo zmeniť, je, že niektoré skutočnosti by boli reálne vysvetlené priamo v návrhu rozpočtu a nie potom sa na ne pýtať a dožadovať dodatočné informácie. Každopádne aj možno vďaka takýmto skutočnostiam sa nám stane to, že predpokladaný schodok rozpočtu verejnej správy za rok 2017 bude vyšší o 300 mil. eur a v podstate čo bude predstavovať rádovo cez 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Potom sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré by sa dali vybrať, a opäť, nejdem kritizovať, dovolím si len poznamenať nejaké také hlavné výhrady alebo výčitky, pretože samotný návrh neráta s niektorými navrhovanými zmenami. Ja som sa zhodou okolností priamo pýtal, ako je to s predpokladaným zdanením hazardných hier, kde bol naozaj neuveriteľne vysoký medziročný skok a takýchto skokov tam bolo viacero. A čo sa všeobecne týka tých hlavných rozdielov, ktoré by mali byť spomenuté, tak boli predovšetkým v oblasti odvodových úľav pre dôchodcov či zavedenia alebo teda konzekvencií vyplývajúcich zo zavedenia trinástych, štrnástych platov alebo rušenie daňových licencií.
Ja viem, pán minister, vám sa to nepáči, ale zas naopak, ja som veľmi šťastný, že SNS zatlačila, aby sa daňové licencie zrušili. Každopádne tu môžeme o tom polemizovať, ale sú tu možno potom aj ďalšie oblasti, ktoré prinášajú nejaké zmeny a nejakým spôsobom nie sú bližšie rozpracované, hlavne v oblasti vplyvov minimálnej mzdy, predovšetkým v oblasti príjmových kapitol.
Ďalej, hazardné hry som tu spomínal, ale možno tu nerezonovala ďalšia vec. Riešili sme odvody poistného takto prednedávnom, len prišiel tu, myslím, že pán predseda výboru, pán poslanec Kamenický dokonca urobil jeden pozmeňovací návrh, ale ten 8-percentný odvod sa týkal v podstate len novouzatvorených poistných zmlúv, no keď teda neprešiel štandardný prístup, tak možno vytvoríme nejaký nový zákon, ktorý sa bude týkať spotrebnej dane z poistného. To znamená, že opäť je nejaká predstava, ktorú tu má ministerstvo financií, respektíve samotná vláda, ale explicitne nebola odkomunikovaná a môžeme sa pýtať, čo je vlastne za tým. Sú tu ale aj ďalšie oblasti, hlavné možno také výčitky typu zvýšenie poplatku za skladovanie núdzových zásob ropy alebo veci, ktoré tu spomínala možno aj moja kolegyňa pred chvíľou, podpora mobility pracovnej sily, to budú výdavky, ktoré naozaj ešte môžu byť vcelku zaujímavé, pokiaľ ich zoberieme kumulatívne a nie jednotlivo.
Ďalšia taká možno výhrada, ktorá sa týka samotnej metodiky, tú výhradu vniesla v podstate aj tá analytická správa rozpočtovej rady, sa týka podhodnotenia výdavkov štátneho rozpočtu. Ale vzhľadom na to, že sme mali možnosť vidieť, ako to bolo v roku 2017, tak sa tým už nemusíme ani zaoberať, pretože to isté sa stane aj v roku 2018. Tak sme niečo podhodnotili, tak čo sa stane? Nič sa nestane, presunieme z jednotlivých kapitol alebo využijeme rezervy, ktoré k dispozícii máme.
Každopádne, čo sa týka tých výdavkov štátneho rozpočtu, tak niektoré tie príjmové opatrenia, ako som spomenul, sú stále bez legislatívnej podoby, chýba tam konkrétne kvantifikácia, plus sú tam niektoré veci, ktoré sa týkajú výdavkov v rezorte obrany, explicitne ktoré podliehajú utajeniu, alebo sú tu v podstate ešte nepredpokladané alebo nevieme ich možno kvantifikovať v tomto čase, výdavky, ktoré sa budú týkať rekapitalizácie dlhodobo stratových štátnych podnikov.
Čo si ešte tak trošku dovolím ani nieže rypnúť, ale len dať do kontextu, tak to je možno vec, ktorá sa týka uvoľnenia dlhovej brzdy. Tam nás totižto koaliční partneri budú veľmi potrebovať, ale pokiaľ budú pristupovať v podstate k jednotlivým návrhom zo strany opozície tak ako doteraz, tak nie som si istý, či aj tí, ktorí sú možno orientovaní do zvyšovania deficitu a práve využitia konjunktúry na oblasť investícií, tak či vôbec aj tí by chceli do takéhoto, s prepáčením, biznisu ísť. Všeobecne ten pôvodný plán mať vyrovnaný rozpočet do roku 2020, nie som si istý, či týmto spôsobom sa podarí vôbec dosiahnuť. No, nepodarí, buďme realisti.
No a čo sa týka samotného nárastu zadlžovania v nominálnych hodnotách, tak treba si uvedomiť, že sa jedná, budúci rok to má prekročiť viac ako 43 mld. eur, nie som si istý, či mám správnu informáciu, ale každopádne tá suma je obrovská. Vždy budem hovoriť, tak ako sa snažíte chrániť v podstate spotrebiteľov pred nadmerným zadlžovaním, prečo to nerobíte aj v prípade samotných vládnych výdavkov? A v tomto kontexte opäť dlhodobá udržateľnosť verejných financií by totižto mohla byť realitou a možno sa ja nebudem opakovať, ale budem opakovať svojich predrečníkov, slovenské verejné financie za istých okolností by boli udržateľné na najbližších 50 rokov.
No a možno už len takú poslednú poznámku, týka sa možno vysokých rezerv vo všeobecnej pokladničnej správe, ktoré taktiež nie sú transparentne vysvetlené. A je tu v podstate aj problematika krytia rizík z rezerv štátneho rozpočtu, tiež tam máme možnosť vidieť veľké medziročné skoky.
Nejdem touto cestou, aby sme sa teraz pýtali, že čo je za tým a podobne, len na záver tohto môjho prejavu alebo teda príhovoru spomeniem takú jednu, resp. dve správy z konca septembra tohto roka. Jednu vydal Bloomberg, neviem, či; možno ste zaregistrovali túto správu, ktorá sa týka prehrievania čínskej ekonomiky a jej realitného trhu, a ďalšia správa vychádzala z Deutsche Bank, ktorá sa týkala predovšetkým situácie a potenciálnych rizík talianskeho bankového trhu ako takého. Prečo to spomínam? Spomínam to preto, že by sme si mohli sadnúť aj nad potenciálnymi rizikami, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že Slovensko je čisto otvorenou ekonomikou, a spomínam to hlavne aj preto, že stále hovoríme, máme tu konjunktúru a ako je nám dobre, a to isté sme si mysleli aj v roku 2008. A to, čo sa deje na čínskom realitnom trhu, aspoň podľa tej správy, ktorú som mal možnosť vidieť ja, tak je veľmi podobné tomu, čo sa dialo v Spojených štátoch amerických. Tiež v tom čase nikto nepredpokladal, že niečo podobné sa môže stať.
To máte také tie talabove čierne labute, a tá talabova čierna labuť jednoducho vybuchla a dáme si pozor, aby sa nám nestalo niečo podobné, lebo my za to zodpovední nebudeme, ale budeme znášať následky. Otázka je, či budeme mať konkrétne finančné, efektívne nástroje na prípadnú reakciu, ktorá sa bude týkať možno paniky na finančných trhoch, pretože mohli by sme porozmýšľať aj nad tvorbou rezerv, ktoré by mohli byť alokované na konkrétne oblasti, čo v danom návrhu štátneho rozpočtu jednoducho absentuje.
Z mojej strany naozaj všetko a, pán minister, držím palce, lavírujte, buďte pragmatický, buďte blazeovaný a snáď bude dobre. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne, blazeovaný, výborne. Ja musím povedať, že veľmi korektné a odborné vystúpenie, a som rád, že si vytiahol práve tie dôležité parametre.
Ja by som možno k tomu ešte len tak doplnil, že jak si hovoril o tom, že viacerí pozeráme teda do dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Áno, je to tak, lebo viac-menej, ja by som napr. privítal, ak by teda analytika alebo viac analytiky takéhoto charakteru bolo aj v samotnom rozpočte, pretože na to, aby sme mohli zhodnotiť a vyhodnotiť tieto údaje, tak je práve k tomu potrebná, takéto analytické podklady. A myslím, že ministerstvo by mohlo takéto veci zaradiť do rozpočtu, pretože má aparát, ktorý tieto analýzy robí pre vlastné potreby. A ak teda sa naozaj chceme kvalifikovane porozprávať o rozpočte, tak by bolo fajn vidieť možno analýzy ministerstva v porovnaní s analýzami Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Takže to len na margo toho, taká výzva možno pre pána ministra, zvážiť do budúcna, dať aj takéto vstupy do samotného rozpočtu.
Čo sa týka toho, odvodov poistného, dobre, že si to vytiahol. A tam to podhodnotenie výdavkov, to presne, to je ukážka toho, že tento rozpočet je vlastne iba taká proforma, že je to niečo, čo tu musíme schváliť, ale v konečnom dôsledku to bude fungovať ináč, a preto aj ten vyrovnaný rozpočet, presne ako si povedal, sa nepodarí, pretože pred voľbami sa bude míňať stále viac politicky. A to je aj odpoveď na to, prečo tie riziká nie sú kryté, lebo tu na tie dva roky ďalšie sa nakreslia nejaké čísla, ale v skutočnosti vláda skôr reaguje na prieskumy verejnej mienky a podľa toho prispôsobuje výdavky tak, aby marketingovo dokázala tú verejnú mienku upraviť vo svoj prospech, a to je veľká škoda.

Ďakujem pekne kolegovi Štarchoňovi za naozaj odborné vystúpenie, vecné. Dokonca aj pán minister uznanlivo kýval hlavou, čiže asi sa mu tiež páčilo, a aj kolega, predseda finančného výboru, sa tiež občas usmieval a uznanlivo kýval hlavou, čiže som rád, že toto vystúpenie sa páčilo.
Mňa tam zaujala jedna vec a myslím, že, pán minister, možno sa mýlim, v januári, februári prídete s novelou zákona o hazarde na online, a toto bude zaujímavá téma, lebo v tom rozpočte, ako kolega mi spomínal, je naplánovaný väčší výber daní z hazardu, niekde okolo 70 mil. eur viac. Ja dúfam, že ministerstvo financií príde aj s návrhom na napr. progresívne zdanenie prevádzkovateľov, podľa napr. výšky obratu, alebo sa tam upravia zábezpeky, nie podľa počtu firiem, ale podľa počtu prevádzok napríklad. A bavíme sa tu o segmente, ktorý je vysoko, vysoko ziskový a sú tam obrovské marže a je tam veľký priestor na to, aby ministerstvo dokázalo podľa mňa ani nie 70 mil. viac vybrať, ale kľudne aj dvoj-, trojnásobok viac. Ten priestor tam určite je. Čiže verím, že toto sa otvorí začiatkom roka, a očakávam veľmi búrlivú debatu, lebo už vidím, jak budú pobehovať lobisti pred parlamentom, v parlamente a bude to naozaj veselá debata.
Ďakujem.