23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne za toto vystúpenie. Ja myslím, že toto je presne tá diera v lodi, keby som to tak nazval, kadiaľ tie peniaze naozaj výrazne utekajú. A vidíme, že toto naozaj nie je len o peniazoch, ale že tu sa, presne na tomto rezorte sa veľmi dobre ukazuje, ako, pretože je to silno investičný rezort, ako nesprávne, a nielen priority, ale, samozrejme, prioritami to začína, ale aj hospodárenie, nakladanie, obstarávanie dokáže spôsobiť naozaj výrazné odchýlky. A keď hovoríme o miliardách, tak odchýlka 10, 20 % spôsobí automaticky stovky miliónov. Takže ja presne aj to, jak si hovoril o tej hodnote za peniaze, tak tu tá neochota spolupracovať ukazuje asi aj na tú neochotu hospodáriť alebo hospodárne nakladať s peniazmi v tomto rezorte, a tým pádom preto aj nazývam tento rezort takou dierou v lodi.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, alebo dve veci, jednak je, že tá chýbajúca koncepcia, o ktorej si hovoril, že aby bola založená na skutočných dátach, nie na tých tendenčných, na tých, pretože tento rezort ešte stále funguje na tom štýle Potemkinových dedín, jak si hovoril, že povedzte, čo potrebujete, to vám dáme do analýzy. A to je jasný dôkaz, ako to nemá byť.
A pri tých cestách I. triedy by som povedal, že toto je presne tá paralela s tou perinou, s ktorou sa môžme prikrývať. Že my si musíme uvedomiť, že na čo máme peniaze, a tie cesty I. triedy sú dôležitými tepnami, ktoré tu sú vybudované a ich údržba je kľúčová na to, aby sme tú prepravu mohli šíriť. A naozaj mnohé riešenia a obchvaty od obcí a podobné veci dokážu priniesť veľký efekt a neni to teda len o samotných diaľniciach.
Ďakujem.

Pán poslanec Janckulík.

Ďakujem. Pán kolega, súhlasím s vami, že finančných prostriedkov je málo a hlavne na opravu a rekonštrukcie ciest I. triedy. Zoberme si napríklad taký most v Nižnej. Na opravu tohoto mosta sme potrebovali zhruba 800-tisíc euro. Ale, žiaľ, tieto peniaze sa nenašli a tento most je teraz v VII. stupni poškodenia a potrebujeme na opravu tohoto mostu zhruba tri, štyri, päť miliónov, záleží, ako sa to vysúťaží. A podľa mňa takto sa dobrý hospodár nespráva, lebo ak je niečo poškodené, tie peniaze by sa mali nájsť a zrekonštruovať a opraviť a nie čakať, kým sa tá cena pomerne navýši.
Ďakujem.

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem za faktické poznámky. Pán Janckulík, naozaj vy ste človek, ktorý tam sa rozdáva tým ľuďom a snaží sa ako keby z toho mála urobiť maximum pre rekonštrukciu prechodov pre chodcov. Naozaj máte malý rozpočet, ale veľmi efektívne a dobre si plníte tie svoje úlohy, ktoré máte ako splnomocnenec pre výstavbu ciest a týchto ciest nižšej kategórie.
Čo sa týka toho plytvania, tak to je naozaj výzva na pána ministra financií, ale aj na pána Bugára, ktorý politicky zodpovedá za toto ministerstvo. Zabráňte plytvaniam! My máme materiály, ktoré hovoria o tom, že urobia analytici z ministerstva dopravy nejakú analýzu a potom tam príde nejaká, z firmy Deloit, nejaký predák, zamestnanec, urobí CTRL C, CTRL V a následne tieto správy predávajú naspäť ministerstvu dopravy. Týchto materiálov máme akože veľmi veľa. Chvalabohu, špeciálny prokurátor sa týmito vecami zaoberá, ale dávame mu ešte možno týždeň na to, aby poskytol jasné stanovisko, lebo podľa našich informácií zatiaľ tam veľmi policajti nepreložili slamku, to znamená, že veľa sa tam neudialo. A potom tieto veci pekne zverejníme, že čo všetko sa deje a aké doslova špinavé praktiky sú zaužívané aj na tomto ministerstve.

Pán poslanec, nakoľko ste ma oslovili, keby ste ma neoslovili, tak nemôžem, tak vám môžem povedať, že, samozrejme, treba všetko presne preskúmať a hovoriť pravdu, aby to nedopadlo tak ako vaša tlačovka, kde ste hovorili o oprave nejakých železničných vozňov, porovnávali ste napríklad s Čechmi, s Českou republikou a nakoniec to dopadlo tak, že samotní novinári vám dokázali, že klamete.
Pani poslankyňa Krištúfková, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je práve tým rozpočtom, ktorý sa najviac dotýka ľudí, a sú to čísla, za ktorými sa doslova skrývajú osudy. Potrebujeme, aby sa zvýšil počet narodených detí, aby rodiny mali istoty a aby fungovala sociálna pomoc tak, ako má: rýchlo a efektívne. Preto by som sa rada vyjadrila k tej časti rozpočtu, ktorá sa týka podpory rodiny, čo je našou prioritou hnutia SME RODINA.
Začala by som tým, že vláda skutočne niektoré príspevky zvyšovala, čo sa odzrkadlilo aj v rozpočte, ale musím zároveň konštatovať, že toto navýšenie sa udialo po veľmi dlhej dobe a nie vo výške, ktorá by reflektovala na realitu. Hovorím o rodičovskom a opatrovateľskom príspevku. Obidva príspevky sú napriek zvýšeniu žalostne nízke. Nehovoriac o situácii matiek bez partnera, čo je, bohužiaľ, veľmi častý jav a všetci dobre o tom vieme. Napriek tomu, že sociálna situácia matiek bez partnera je tu častokrát spomínaná, tak nie je predmetom konštruktívnej diskusie a riešenia zo strany ministerstva. Takže budeme opätovne podávať návrh aj na zvýšenie rodičovského príspevku a uvidíme, ako sa bude vyvíjať sľubované zvýšenie opatrovateľského príspevku, ktorého avizované zvyšovanie je do roku 2020 na úroveň čistej minimálnej mzdy, o čom veľmi pochybujem, že nastane, aj keď by som si to veľmi želala.
Máme tu ešte jedno alarmujúce číslo, ktoré je dôkazom okamžitej potreby zvýšiť príspevok na opatrovanie a je vysvedčením tejto vlády. Za posledných sedem rokov vzrástol počet zdravotne ťažko postihnutých detí v detských domovoch o 50 percent. Práve tento údaj veľmi jasne vypovedá o situácii rodín, do ktorých sa narodí dieťa so zdravotným postihnutím. Je z toho jasné, že rastie počet rodín, ktoré finančne nezvládajú starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím a sú tak fakticky donútené umiestniť vlastné deti do zariadení. Navyše sa veľmi často stáva, že jeden z rodičov nezvládne situáciu a z rodiny, kde je dieťa so zdravotným postihnutím, odchádza. Ako to má zvládnuť osamelý rodič odkázaný iba sám na seba, na to nikto odpoveď nemá. A pýtam sa, či poskytneme riešenie my poslanci. Čísla jasne hovoria o tom, že ťažko zdravotne postihnuté dieťa v ústavnej starostlivosti stojí štát omnoho viac, ako keď žije vo vlastnej rodine, nehovoriac o tom, ako silno ho zasiahne odlúčenie od rodiny a vytrhnutie z prostredia, na ktoré je citovo naviazané.
Čo sa týka zamestnanosti, v návrhu rozpočtu sa ďalej dozvedáme, že na budúci rok sa pripravujú nové opatrenia. Vítame zvýšenie príplatku za nočnú prácu a prácu vo sviatok a cez víkend, ale je to dôkazom, že aj opozičné návrhy môžu byť inšpiratívne. Na druhej strane príspevky, ktoré sa týkajú dochádzania a presťahovania sa za prácou, sú podľa môjho názoru diskutabilné. Príspevok na presťahovanie sa za prácou sa môže navýšiť až do sumy 4-tisíc eur. Ale povedzte mi, ktorý by z vás s celou rodinou sa presťahovali za prácou, zmenili si trvalé bydlisko, manželka by musela hľadať inú prácu, deti by museli zmeniť školu, a to na dobu dvanástich mesiacov, pretože dnes je trend dávať zamestnancom nástupné zmluvy na dobu určitú, čo je jeden rok. Z môjho pohľadu toto opatrenie nič nerieši. A tiež si myslím, že je tu namieste otázka, či by sa tieto financie, ktoré boli vyčlenené na tento účel, to je 4,5 mil. eur, nemali radšej použiť napríklad pre rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom. Rozpočet na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhuje pre rok 2018 o 8,79 % vyšší, ale je to len preto, že je v ňom už zohľadnená valorizácia a zvýšenie príspevku na opatrovanie.
Z návrhu štátneho rozpočtu sa dozvedáme, že na rozvoj starostlivosti o deti do troch rokov sa napríklad uvažuje o flexibilnom poberaní rodičovského príspevku. Budeme veľmi pozorne sledovať tento návrh. V žiadnom prípade nesúhlasíme, aby sa za flexibilným rodičovským príspevkom náhodou neskrývala diskriminácia matiek, ktoré budú chcieť zostať s deťmi do troch rokov doma. Rozpočtovaná suma na rodičovský príspevok na budúci rok odzrkadľuje prvé priame zvýšenie po rokoch o 10 eur, ktoré prišlo však neskoro, takže nestihlo zareagovať na realitu. Takže budeme opätovne navrhovať jeho zvýšenie.
Ďalší údaj v rozpočte, prídavok na dieťa. Ten je už roky vo výške 23,50 eur. Na budúci rok je na neho vyčlenených opäť menej financií a dôvodom je pokles počtu nezaopatrených detí. Takže mám otázku: Prečo sa nezaoberáme zvýšením aj prídavku na dieťa, ak klesá počet detí a tým aj poberateľov tohto príspevku? Veľmi dobre vieme, že výška prídavku na dieťa je na Slovensku smiešne nízka.
Ďalší údaj, pri ktorom sa chcem zastaviť, je náhradné výživné. V budúcom roku klesne suma na jeho vyplácanie takmer o 15 percent. Samozrejme, že realita nám ukazuje, že je to z dôvodu zle nastaveného zákona, ktorý znemožňuje, komplikuje a nepomáha. Ja sama som podávala návrh na úpravu zákona o náhradnom výživnom, takže konštatujem, že tieto čísla sú výsmechom pre osamelých rodičov. Je škoda, že v rozpočte na rok 2018 neboli akceptované mnohé z dobrých návrhov opozičných, a pritom často ani nemali dopad na štátny rozpočet. Mohli sme byť oveľa ďalej v tak dôležitej oblasti, ako je podpora pre rodiny. Predložený rozpočet opäť nič nehovorí o ucelenej koncepcii pre podporu rodín, nevytvára systém, o ktorý by sa mohli v každej etape svojho života a v každej situácii oprieť, iba hasí tam, kde je to neúnosné. Z týchto dôvodov návrh rozpočtu nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Štarchoň, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, začnem možno úplne netradične. Pán minister sa tak trošku posťažoval, že sa tu málo chváli zo strany opozície, tak som si povedal, že ho pochválim. A naozaj, vôbec nie ironicky, myslím to naozaj úprimne, pretože nie je jednoduché rešpektovať všetky požiadavky predovšetkým zo strany koaličných partnerov, nie je jednoduché možno tie optimistické východiská v oblasti makroekonomických parametrov pretransformovať do tej podoby, aby všetky hladné krky a natiahnuté ruky získali to, čo chcú. Znamená, že tá istá forma lavírovania, ktorú pán minister musí zvoliť, je naozaj úctyhodná a dokázal pri tom využiť nielen pragmatický prístup, ale prakticky aj svoje plné kompetencie a znalosti. Znamená, že v danom kontexte pána ministra naozaj chválim.
Po tom, čo sa tu udialo možno v stredu, keď pre zmenu pán premiér opozícii niekoľkokrát zdôraznil, aby sme vyhrali voľby a potom znovu môžeme začať pre zmenu aj my robiť všetko, tak ako to robí doterajšia koalícia, tak si myslím, že asi nemôžeme od pána ministra očakávať, že jednotlivé návrhy, ktoré sa týkajú zmien v rámci rozpočtových kapitol zo strany opozičných politických subjektov, ktoré tu sú predkladané, by mohli byť nejakým spôsobom rešpektované. Tak isto nemôžeme ani očakávať, že niektoré záležitosti, ktoré sa týkajú samotnej metodiky spracovania predkladaného návrhu rozpočtu verejnej správy, by mohli byť nejakým spôsobom reflektované. Napriek tomu však treba oceniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú predovšetkým konceptu Value for money alebo teda Hodnota za peniaze, a to, že postupne jednotlivé kapitoly sa rozširujú a tak už sú predmetom posudzovania aj v oblasti vzdelávania, práce, sociálnych vecí, životného prostredia. Toto všetko je možné naozaj vysoko pozitívne hodnotiť.
Čo však na druhej strane sa možno pozabúda, tak je jedna veľmi dôležitá skutočnosť. Všetci hovoríme o tom, aké tu máme obdobie hospodárskej konjunktúry, o tom, akým spôsobom si môžeme dovoliť možno v rámci výdavkov dovoliť viac, ale ten dôraz zo strany nielen ministerstva, ale v podstate celej tejto vládnej koalície je sústreďovať pozornosť predovšetkým na príjmovú stránku rozpočtu. A tak sa stalo, ja som si našiel jeden taký vcelku zaujímavý údaj, ktorý tu možno, ak si dobre pamätám, ešte neodznel, je, že pred desiatimi rokmi tvorili celkové verejné príjmy 34 % hrubého domáceho produktu, minulý rok to už bolo 39 percent. Je to teda taká zvláštna, paradoxná informácia, lebo vo svojej podstate tie nominálne príjmy naozaj narastajú, tak isto ako aj nominálne výdavky, ale čo je ešte najhoršie, tak keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sa tešíme z toho, že sa nám znižuje zadlženie, tak vždy sa spomína iba percentuálne vyjadrenie, ale na to nominálne nikto nemyslí.
Každopádne, ak by som mal byť v kontexte toho, čo pán premiér povedal v stredu, vyhrajte voľby, môžete všetko, tak tu nejdem ani vystupovať, pretože by to nedávalo žiaden zmysel. Žiadny rešpekt zo strany koaličných partnerov voči opozícii tu nie je, teda česť možno výnimkám. Ak by to totižto tak bolo, tak zo strany predovšetkým aj tu už mojich predrečníkov odznelo, dokonca včera aj pán poslanec Heger spomenul jednu skutočnosť, že ak by sa už len konzervoval doterajší, súčasný stav, tak by sme mohli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a v ďalších rokoch dokonca aj prebytok, čo je vlastne smutné, ale to boli východiská, ku ktorému ministerstvo financií pristúpilo z hľadiska spracovania návrhu rozpočtu. Áno, nemusíme rešpektovať ani svoje vlastné vyhlásenia, ktoré tu boli dané pred dvomi rokmi, ale môžeme si robiť v podstate všetko, lebo veď sme vyhrali voľby, tak prečo nie.
Naozaj pán minister to teda nemá jednoduché a do istej miery si môže dovoliť napriek tomu aj blazeované(?), myslím, že to je pravý výraz, blazeovaný, nad vecou. A ja tiež blazeovanosť využívam a rešpektujem, pretože sú to naozaj isté zreteľa hodné dôvody a je to asi tak, ako to má byť. Dokonca v rámci rozpravy k predkladaného návrhu rozpočtu, ktorá prebiehala vo výbore pre financie a rozpočet, pán minister dokonca hneď povedal a predikoval, že väčšina poslancov zo strany koaličných; pardon, opozičných partnerov bude vychádzať predovšetkým z analytického dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa tak naozaj dialo. A z toho dôvodu som si povedal, že tak isto nemá význam venovať sa tejto problematike ešte viac a vyťahovať možno niektoré konkrétne čísla. Napriek tomu by som však predsa len niektoré skutočnosti, hlavne čo sa týka metodiky, povedal a vzniesol menšie výhrady.
Tie výhrady vyplývajú aj z toho, ako bol rozpočtovaný rok 2017, keďže vo viacerých kapitolách bola rozpočtovaná nula, následne však už boli vykazované výdavky vo výškach rádovo niekoľkých desiatok či stoviek tisícov eur, či dokonca miliónov oproti odhadovaným skutočnostiam. Prečo to spomínam? Áno, boli nejaké cukríky a nejaké nepredvídané výdavky, ale jednoducho táto skutočnosť ovplyvňuje aj jednotlivé kapitoly, ktoré aktuálne sú rozpočtované na budúci rok nulou, a do istej miery tu môže dochádzať ku skresľovaniu reálnych nákladov, respektíve reálnych výdavkov jednotlivých vybraných kapitol.
Ja si dovolím, nebudem teraz zabíjať veľa času, ale dovolím si vybrať možno len takú zvláštnu vec, rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná nula. Nuž očakávaná skutočnosť aktuálne je 24 339 269 eur. A opäť, keď sa pozrieme na návrh na rok 2018, máme tu jednu veľkú nulu. Keby to bolo len jeden jediný príklad alebo jeden jediný krát, tak by som sa nad tým ani nepozastavil, ale takýchto jednotlivých častí – či už z hľadiska roku 2017, alebo aj ďalších období do budúcnosti – tu máme možnosť vidieť viacero.
Ale čo ma skutočne pobavilo, tak to boli v podstate informácie v prípade kapitoly SK Press 2016. Na rok 2017 bola rozpočtovaná nula a očakávaná skutočnosť bude viac ako 3,5 mil. eur. Takýchto príkladov sme tam mali, samozrejme, že viacero. Ja teraz nejdem kritizovať, áno, je to metodika, ktorú ste zvolili, máte na to plné kompetencie, plné právo, ale jednoducho čo by sa možno dalo zmeniť, je, že niektoré skutočnosti by boli reálne vysvetlené priamo v návrhu rozpočtu a nie potom sa na ne pýtať a dožadovať dodatočné informácie. Každopádne aj možno vďaka takýmto skutočnostiam sa nám stane to, že predpokladaný schodok rozpočtu verejnej správy za rok 2017 bude vyšší o 300 mil. eur a v podstate čo bude predstavovať rádovo cez 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Potom sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré by sa dali vybrať, a opäť, nejdem kritizovať, dovolím si len poznamenať nejaké také hlavné výhrady alebo výčitky, pretože samotný návrh neráta s niektorými navrhovanými zmenami. Ja som sa zhodou okolností priamo pýtal, ako je to s predpokladaným zdanením hazardných hier, kde bol naozaj neuveriteľne vysoký medziročný skok a takýchto skokov tam bolo viacero. A čo sa všeobecne týka tých hlavných rozdielov, ktoré by mali byť spomenuté, tak boli predovšetkým v oblasti odvodových úľav pre dôchodcov či zavedenia alebo teda konzekvencií vyplývajúcich zo zavedenia trinástych, štrnástych platov alebo rušenie daňových licencií.
Ja viem, pán minister, vám sa to nepáči, ale zas naopak, ja som veľmi šťastný, že SNS zatlačila, aby sa daňové licencie zrušili. Každopádne tu môžeme o tom polemizovať, ale sú tu možno potom aj ďalšie oblasti, ktoré prinášajú nejaké zmeny a nejakým spôsobom nie sú bližšie rozpracované, hlavne v oblasti vplyvov minimálnej mzdy, predovšetkým v oblasti príjmových kapitol.
Ďalej, hazardné hry som tu spomínal, ale možno tu nerezonovala ďalšia vec. Riešili sme odvody poistného takto prednedávnom, len prišiel tu, myslím, že pán predseda výboru, pán poslanec Kamenický dokonca urobil jeden pozmeňovací návrh, ale ten 8-percentný odvod sa týkal v podstate len novouzatvorených poistných zmlúv, no keď teda neprešiel štandardný prístup, tak možno vytvoríme nejaký nový zákon, ktorý sa bude týkať spotrebnej dane z poistného. To znamená, že opäť je nejaká predstava, ktorú tu má ministerstvo financií, respektíve samotná vláda, ale explicitne nebola odkomunikovaná a môžeme sa pýtať, čo je vlastne za tým. Sú tu ale aj ďalšie oblasti, hlavné možno také výčitky typu zvýšenie poplatku za skladovanie núdzových zásob ropy alebo veci, ktoré tu spomínala možno aj moja kolegyňa pred chvíľou, podpora mobility pracovnej sily, to budú výdavky, ktoré naozaj ešte môžu byť vcelku zaujímavé, pokiaľ ich zoberieme kumulatívne a nie jednotlivo.
Ďalšia taká možno výhrada, ktorá sa týka samotnej metodiky, tú výhradu vniesla v podstate aj tá analytická správa rozpočtovej rady, sa týka podhodnotenia výdavkov štátneho rozpočtu. Ale vzhľadom na to, že sme mali možnosť vidieť, ako to bolo v roku 2017, tak sa tým už nemusíme ani zaoberať, pretože to isté sa stane aj v roku 2018. Tak sme niečo podhodnotili, tak čo sa stane? Nič sa nestane, presunieme z jednotlivých kapitol alebo využijeme rezervy, ktoré k dispozícii máme.
Každopádne, čo sa týka tých výdavkov štátneho rozpočtu, tak niektoré tie príjmové opatrenia, ako som spomenul, sú stále bez legislatívnej podoby, chýba tam konkrétne kvantifikácia, plus sú tam niektoré veci, ktoré sa týkajú výdavkov v rezorte obrany, explicitne ktoré podliehajú utajeniu, alebo sú tu v podstate ešte nepredpokladané alebo nevieme ich možno kvantifikovať v tomto čase, výdavky, ktoré sa budú týkať rekapitalizácie dlhodobo stratových štátnych podnikov.
Čo si ešte tak trošku dovolím ani nieže rypnúť, ale len dať do kontextu, tak to je možno vec, ktorá sa týka uvoľnenia dlhovej brzdy. Tam nás totižto koaliční partneri budú veľmi potrebovať, ale pokiaľ budú pristupovať v podstate k jednotlivým návrhom zo strany opozície tak ako doteraz, tak nie som si istý, či aj tí, ktorí sú možno orientovaní do zvyšovania deficitu a práve využitia konjunktúry na oblasť investícií, tak či vôbec aj tí by chceli do takéhoto, s prepáčením, biznisu ísť. Všeobecne ten pôvodný plán mať vyrovnaný rozpočet do roku 2020, nie som si istý, či týmto spôsobom sa podarí vôbec dosiahnuť. No, nepodarí, buďme realisti.
No a čo sa týka samotného nárastu zadlžovania v nominálnych hodnotách, tak treba si uvedomiť, že sa jedná, budúci rok to má prekročiť viac ako 43 mld. eur, nie som si istý, či mám správnu informáciu, ale každopádne tá suma je obrovská. Vždy budem hovoriť, tak ako sa snažíte chrániť v podstate spotrebiteľov pred nadmerným zadlžovaním, prečo to nerobíte aj v prípade samotných vládnych výdavkov? A v tomto kontexte opäť dlhodobá udržateľnosť verejných financií by totižto mohla byť realitou a možno sa ja nebudem opakovať, ale budem opakovať svojich predrečníkov, slovenské verejné financie za istých okolností by boli udržateľné na najbližších 50 rokov.
No a možno už len takú poslednú poznámku, týka sa možno vysokých rezerv vo všeobecnej pokladničnej správe, ktoré taktiež nie sú transparentne vysvetlené. A je tu v podstate aj problematika krytia rizík z rezerv štátneho rozpočtu, tiež tam máme možnosť vidieť veľké medziročné skoky.
Nejdem touto cestou, aby sme sa teraz pýtali, že čo je za tým a podobne, len na záver tohto môjho prejavu alebo teda príhovoru spomeniem takú jednu, resp. dve správy z konca septembra tohto roka. Jednu vydal Bloomberg, neviem, či; možno ste zaregistrovali túto správu, ktorá sa týka prehrievania čínskej ekonomiky a jej realitného trhu, a ďalšia správa vychádzala z Deutsche Bank, ktorá sa týkala predovšetkým situácie a potenciálnych rizík talianskeho bankového trhu ako takého. Prečo to spomínam? Spomínam to preto, že by sme si mohli sadnúť aj nad potenciálnymi rizikami, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že Slovensko je čisto otvorenou ekonomikou, a spomínam to hlavne aj preto, že stále hovoríme, máme tu konjunktúru a ako je nám dobre, a to isté sme si mysleli aj v roku 2008. A to, čo sa deje na čínskom realitnom trhu, aspoň podľa tej správy, ktorú som mal možnosť vidieť ja, tak je veľmi podobné tomu, čo sa dialo v Spojených štátoch amerických. Tiež v tom čase nikto nepredpokladal, že niečo podobné sa môže stať.
To máte také tie talabove čierne labute, a tá talabova čierna labuť jednoducho vybuchla a dáme si pozor, aby sa nám nestalo niečo podobné, lebo my za to zodpovední nebudeme, ale budeme znášať následky. Otázka je, či budeme mať konkrétne finančné, efektívne nástroje na prípadnú reakciu, ktorá sa bude týkať možno paniky na finančných trhoch, pretože mohli by sme porozmýšľať aj nad tvorbou rezerv, ktoré by mohli byť alokované na konkrétne oblasti, čo v danom návrhu štátneho rozpočtu jednoducho absentuje.
Z mojej strany naozaj všetko a, pán minister, držím palce, lavírujte, buďte pragmatický, buďte blazeovaný a snáď bude dobre. Vďaka.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.