23. schôdza

Ďakujem za slovo. Takisto ako spolupredkladateľ by som sa chcel prihovoriť teda všetkým poslancom a poďakovať Mirovi za uvedenie tohto zákona a prihovoriť sa k tomu, aby takýto návrh zákona podporili, pretože je to ozaj jednoduchý a rozumný návrh, ktorý nie je o žiadnej politike. Je to o tom, aby sme našim motoristom pomohli, aby sme poplatok za diaľnicu považovali za poplatok a nie za nejakú skrytú daň, pretože keď ten poplatok alebo tá diaľničná známka má platiť 365 dní a platí menej, tak vlastne na ten jeden deň to vychádza viac a je to nejaká skrytá daň. Keďže je to aj technicky možné, tak nevidím žiaden dôvod, aby tomu tak nebolo. A chcem len podotknúť, že aj v susedných krajinách to takto je. Myslím, že v Maďarsku majú takúto známku, ktorá platí 365 dní, a ten problém tam nemajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Miro, podporujeme naozaj tento návrh zákona a som veľmi rád, že otváraš komplexne aj ďalšie problémy spojené s diaľničnými známkami, napríklad aj otázku vymáhania pokút zahraničných vozidiel, na ktorých momentálne nemáme dosah. Už v júni roku ’16 minister Brecely hovoril, že využil práve slovenské predsedníctvo, aby našli spôsob, model vymáhania pokút od zahraničných motoristov, ale doteraz sa tak, sa to nestalo, pritom keď prekročíme v Rakúsku rýchlosť, tak veľakrát príde fotografia auta, presný popis a stanovená pokuta a bez problémov sa tieto pokuty platia. Takže naozaj treba doširoka o týchto témach rozprávať a, samozrejme, ísť aj do tých tém, čo podľa mňa je ešte pálčivejšia téma, a to je výber mýta a následné, následný návrat finančných prostriedkov do rekonštrukcie zdevastovaných ciest 1. triedy.
Takže naozaj podporujeme tento tvoj návrh zákona a sme radi, že sa týmto otázkam venuješ.

Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k mojej rozprave. Pán Vašečka, áno, tam môžme, môžme pristúpiť k tomu, ak sa návrh dostane do druhého čítania. Tam to precizovať môžme ďalej tým, že sa tam spraví nejaké prekrytie, pár dní navyše, aby to nemuselo, a nemusí to tak byť, ale to je vec diskusie. Pokiaľ je to, ale pokiaľ by toto bolo 365 dní, ja si myslím, že každý motorista by toto ocenil.
Pani Kiššová, áno, súhlasím s tým, že práve zavedenie takéhoto komfortu by prinieslo motoristom tú motiváciu ročnú známku na počet 365 dní si kupovať, a napadlo ma práve počas tejto diskusie, že sú predsa motoristi, ktorí napríklad potrebujú ísť len jedenkrát v mesiaci, niečo robia pravidelne. Prvého v mesiaci niekam cestujú alebo tridsiateho v mesiaci, alebo pätnásteho, ale každý mesiac. Presne pre týchto ľudí sa neoplatí zakaždým kupovať desaťdňovú ani len známku a chodia potom po cestách iných ako diaľniciach. A tak nám spôsobujú len zápchy, zbytočné zdržanie, samozrejme, nebezpečenstvo nehôd a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Marosz, súhlasím aj s vami. Ja som už ministra upozorňoval niekoľkokrát, aby konečne začal v tomto konať. Dva roky prebehli, minister nekoná. Desiatky miliónov nám ležia vlastne vo vačkoch, keď to tak poviem nadnesene, zahraničných motoristov, ktorí, ktorí vedia, že nedostanú pokuty, jazdia po našich diaľniciach. Už má ministerstvo len jeden rok podľa zákona, aby od týchto ľudí tie pokuty vymáhalo. Zatiaľ sme nedostali stopercentné ubezpečenie, že sa to aj podarí.
A už len jednu malú poznámku. No, už to nestihnem.

Karol Galek je tu tak často, že si ho mýlia. (Povedané so smiechom.)
Chcel som povedať v záverečnom slove k nášmu návrhu zákona v podstate len ešte jeden argument, ktorý, ktorý som si dnes všimol v Hospodárskych novinách. A to bola, bolo porovnanie ceny ročnej známky k počtu diaľničných kilometrov, ktoré na Slovensku máme, a aj tu sme jedna z najdrahších krajín po prepočte na diaľničné kilometre na Slovensku. Čiže aj toto je jeden z ďalších dôvodov, kedy, prečo by sme mali podporiť takú zmenu zákona, aby, ak už platia motoristi jednu z najdrahších cien za kilometer diaľnic, aby naozaj ročná platila 365 dní, a nie tak, ako je tomu dnes.
Ďakujem za slovo. To je všetko. (Potlesk.)

Ja len využijem na záver, že teda prišlo viacero poslancov pred hlasovaním do sály, a teda budeme hlasovať aj o tomto návrhu zákona. Chcem teda naozaj tých, ktorí ste prišli neskôr, poprosiť o podporu. Je to veľmi jednoduché opatrenie, ako už hovoril kolega Ivan, ktorý ho vlastne predstavil. Ide o to, aby ľudia naozaj dostali služby, za ktoré si platia, ak si platia za ročnú známku, tak by mala platiť rok, takže je to veľmi jednoduché. Prosíme o podporu teda všetkých, ktorí prišli aj neskôr a náhodou zmeškali rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem. Chcem opraviť moje hlasovanie v tlači 781, kde som vykázaný ako za a chcel som sa zdržať. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem pripomenúť členom výboru osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva, že máme výjazdový výbor na ministerstve. Odchádzame 12.10 hod. autobusom spred budovy Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Rád by som oznámil, že rokovanie ústavnoprávneho výboru sa uskutoční dnes o 12.00 hod., avšak v zasadacej miestnosti výboru pre európske záležitosti. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancami Národnej rady Martinom Klusom a Jurajom Drobom.
Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácie exekutívnych funkcií v samospráve. Predseda vyššieho územného celku, starosta obce, resp. primátor mesta, starosta mestskej časti, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt, obec, mesto, vyšší územný celok alebo verejnoprávnu inštitúciu a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach, najmä pri štátnom rozpočte a daniach, ale napríklad aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie, kde výhoda v prospech konkrétnej obce, mesta, VÚC alebo verejnoprávnej inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov alebo spoločnosti ako celku.
Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje. Navrhovanou legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone tejto verejnej funkcie a poslancom Národnej rady by sa rozšíril priestor, aby vykonávali svoju funkciu zodpovedne, plnohodnotne, nezávisle a predovšetkým naplno. Ako predkladatelia sme si vedomí, že už bol schválený skôr mäkší a pre závistlivú časť verejnosti príťažlivejší model založený na princípe viacero funkcií - jeden plat, resp. za ostatné funkcie plat minimálny, ktorý platí od tohto volebného obdobia. Týmto modelom sa len zakonzervoval stav, pri ktorom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej a regionálnej úrovni. Samotný plat toho-ktorého funkcionára je preto na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári nemajú problém sa ho zriecť a pred verejnosťou to prezentovať ako nezištné obetovanie sa. Zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo v zmysle článku 30 ods. 1 ústavy. Rozširuje sa len výpočet funkcií a povolaní, ktoré sú už teraz v zmysle čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezlučiteľné s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
V porovnaní s doterajšou úpravou sa predloženým návrhom výpočet funkcií rozširuje o funkciu predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, resp. primátora mesta, starostu mestskej časti, ako aj o funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej zákonom. Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.
Toľko na úvod. Ďakujem za vašu pozornosť.