23. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som len chcel uviesť, že sa, som sa chcel poďakovať kolegom poslancom aj z koalície za to, že akceptovali môj koaličný; môj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavedie zodpovednosť, alebo teda vo výboroch podporili môj pozmeňovací návrh, ktorým sa zavedie zodpovednosť štatutárnych orgánov neziskových organizácií, obdobne ako je tomu v prípade obchodných spoločností. Je to niečo, čo by sme si mali všetci zvykať, že takto by to malo fungovať, a verím, že je to dobrá myšlienka. A veľmi pekne ďakujem za podporu a prosím vás o tiež podporenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať všetkým zúčastneným členom ústavnoprávneho výboru, ale aj členom zdravotného výboru za aktívnu účasť a za doplnenie a vylepšenie tohto nášho zákona.
Ale chcem len poprosiť, k tomu, ktorý dáva pán kolega Dostál a pani Dubačová a jeho kolektív, len na vysvetlenie. Je to naozaj aj to, čo povedala pani kolegyňa Dubačová, stali sa aj také prípady, kedy neodovzdaním správy boli zaniknuté, ale podľa toho, čo nám povedali z ministerstva vnútra, ak 1 400 organizácií je v stave likvidácie, ale nie všetky boli len kvôli tomu, že neodovzdali, mohli tam byť aj ekonomické problémy a množstvo iných vecí, a kvôli tomu ministerstvo vnútro nesúhlasí s takouto retroaktivitou, pretože by mohlo nastať naozaj možno právny troška chaos, že organizácie, ktoré zanikli alebo dali sa do likvidácie už pred piatimi rokmi a budú sa obnovovať, čiže z tohoto dôvodu ministerstvo vnútra nesúhlasilo s týmto pozmeňovacím návrhom. Ale je to, samozrejme, na vás.
A ja chcem podporiť alebo chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona naprieč politickému spektru a ďakujem za súhlasné stanovisko, aby tento zákon mohol byť zapísaný do Zbierky zákonov. Veľmi pekne ďakujem všetkým.

V súlade s § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vyslovujem pochybnosť o postupe Národnej rady podľa tohto zákona v dvoch prípadoch a navrhujem, aby o nich predsedajúci rozhodol po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
Po prvé otázka, či Národná rada môže jedným uznesením schváliť tajné hlasovanie podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku v troch rôznych navzájom nesúvisiacich hlasovaniach.
A po druhé, či Národná rada schválením tajného hlasovania v jednej veci zároveň môže schváliť tajné hlasovanie v inej súvisiacej, ale odlišnej veci, nie druhé kolo voľby, hoci to nie je pred hlasovaním explicitne uvedené.
Odôvodnenie: Prvá situácia nastala včera, keď predsedajúci dal hlasovať o troch návrhoch na tri tajné hlasovania v troch rôznych veciach, tri rôzne parlamentné tlače, tri rôzne body rokovania. Voľba člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, voľba člena Regulačnej rady a voľba člen Súdnej rady. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Druhá situácia nastala na 21. schôdzi, keď 12. októbra Národná rada schválila návrh na tajné hlasovanie v bode 70 na voľbu členov Rady pre štátnu službu a po zvolení členov sa 19. októbra uskutočnila voľba predsedu Rady pre štátnu službu, bod 71. A napriek tomu, že Národná rada dňa 12. októbra ani neskôr neschválila tajnú voľbu aj pri voľbe predsedu rady, uznesenie sa týkalo len voľby členov rady, a napriek tomu, že na to pán poslanec Klus upozornil, predsedajúci dal uskutočniť tajnú voľbu. Obe hlasovania síce spolu súvisia, ale nebolo explicitne schválené, že sa má tajne voliť aj predseda.
Takže navrhujem, aby v záujme vyjasnenia do budúcnosti predseda Národnej rady požiadal ústavnoprávny výbor, aby k tomuto zaujal stanovisko.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 13. decembra 2017. Opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích lístkov. Teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 124 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. 124 odovzdaných lístkov, hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 114 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
– Ľubomír Blaško, hlasovalo za 29, proti 52, zdržalo sa hlasovania 33.
– Milan Jarás, hlasovalo za 10, proti 63, zdržalo sa hlasovania 41,
– Jozef Mihalčin, hlasovalo za 16, proti 55, zdržalo sa hlasovania 43.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.
Keďže v opakovanej voľbe nebol zvolený požadovaný počet kandidátov, vykoná sa nová voľba na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia poverujú svojho člena, teda mňa, oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti uviesť súhrnnú výročnú správu za rok 2016, ktorú ministerstvo financií zostavuje na základe zákona o rozpočtových pravidlách, a to každoročne do 30. októbra v nadväznosti na jesennú notifikáciu výsledkov hospodárenia verejnej správy zo strany európskeho štatistického úradu. Na rozdiel od štátneho záverečného účtu, v ktorom v apríli prezentujeme predbežné výsledky o deficite a dlhu, táto správa obsahuje aj ďalšie dôležité ekonomické ukazovatele, ako napríklad bilanciu rozpočtu verejnej správy, štrukturálne saldo a čistý dlh, odhad čistého bohatstva, súhrnnú účtovnú závierku a údaje ustanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
S dvoma hlavnými číslami – výškou deficitu a dlhu podľa metodiky ESA 2010 – ste sa už oboznámili aj v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 – 2020, ktorý ste pred malou chvíľou aj schválili, a ja ich pri tejto správe len zopakujem a doplním aj o ďalšie sledované údaje.
Podľa záverov jesennej notifikácie verejná správa Slovenskej republiky hospodárila v roku 2016 so schodkom 2,2 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy dosiahol úroveň 51,8 % hrubého domáceho produktu. V medziročnom porovnaní ide o pokles, o pokles deficitu aj výšky dlhu o 5 desatín percentuálneho bodu, o polovicu percenta. Slovenská republika v roku 2016 splnila európske fiškálne pravidlá v miere konsolidačného úsilia, ktoré dosiahlo úroveň 0,4 hrubého domáceho produktu oproti predpísaným 0,25 % HDP, čiže skoro dvojnásobne. Na rozdiel medzi schváleným a dosiahnutým deficitom mali vplyv najmä dve skutočnosti, a to aktualizácia výšky aktuálnych daňových príjmov, hlavne príjmy, dane z príjmov právnických osôb, kde bol pokles oproti pôvodnému rozpočtu o 245 mil. eur, čiže o 0,3 desatiny hrubého domáceho produktu, a aj na základe inštrukcie Eurostatu ohľadom výšky superdividendy z SPP, a to negatívne o mínus 161 mil. eur, čo je o 0,2 % hrubého domáceho produktu.
Pri porovnaní výsledkov v rámci Európskej únie, celej dvadsaťosmičky, vykazuje 7 krajín vyšší schodok a 18 krajín vyšší dlh, ako dosiahla Slovenská republika. Priemerný schodok verejnej správy EÚ 28 bol 1,7 % hrubého domáceho produktu a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 83,2 % hrubého domáceho produktu.
Z pohľadu ďalších ekonomických kritérií, ktoré sa hodnotia v tejto správe, spomeniem výšku čistého dlhu, štrukturálne saldo a odhad čistého bohatstva. Čistý dlh predstavuje hrubý dlh po odpočítaní likvidných aktív verejnej správy, ktoré je možné okamžite použiť na splatenie svojho dlhu. Z hľadiska porovnávania medziročnej zmeny ide o vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh, pretože eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív, čím vernejšie zobrazuje skutočnú zmenu zadlženosti štátu. Takto vyčíslený čistý dlh dosiahol v minulom roku hodnotu 46,9, teda necelých 47 % hrubého domáceho produktu, a medziročne klesol o vyše jeden percentuálny bod.
Štrukturálny deficit predstavuje saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy a vplyv hospodárskeho cyklu, teda faktory, na ktoré vláda nemá svojimi nástrojmi dosah. Štrukturálne saldo vypočítané v čase spracovania tejto správy je prezentované na úrovni 2,1 % hrubého domáceho produktu a medziročný pokles predstavuje 0,4 percentuálneho bodu. Cyklická zložka pri výpočte tohto salda prispela pozitívne hodnotou 0,1 % hrubého domáceho produktu. Hodnota čistého bohatstva sa medziročne zlepšila o 22,1 percentuálneho bodu. Vplyvom revízie odhadovaných implicitných záväzkov, najmä na zdravotníctvo, došlo k zníženiu o vyše 20 % a podmienených aktív zvýšenie o vyše 3 % hrubého domáceho produktu subjektov súhrnného celku.
Skôr ako odhadovaná výška čistého bohatstva ku koncu minulého roku, to znamená mínus necelých 150 % HDP, je dôležitá jeho medziročná zmena. Okrem už spomenutých faktorov pozitívne prispeli aj zníženie podmienených záväzkov niektorých štátnych podnikov, nižší hotovostný deficit štátneho rozpočtu a lepšie hospodárenie aj Národnej banky Slovenska.
Z údajov súhrnnej účtovnej závierky, ktorá zahŕňa 7 940 subjektov, opakujem, 7 940 subjektov štátnej správy a samosprávy, to sú všetky subjekty, ktorých hospodárenie vstupuje aj do štátneho záverečného účtu, ale aj do hodnotenia výšky dlhu alebo deficitu, môžme konštatovať, že celkové aktíva, rovnako ako celkové pasíva verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahli 63,6 mld. eur, čo je oproti roku 2015 viac ako 646 mil. eur.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si ako určený spravodajca výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016.
Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady rozhodnutím č. 782 zo dňa 15. novembra 2017 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj do 27. novembra 2017. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 782 zo dňa 15. novembra 2017 určené výbory prerokovali návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 238 zo dňa 20. novembra 2017 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 116 zo dňa 23. novembra 2017. Predloženú správu uvedené výbory prerokovali a svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016 vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 243 zo dňa 28. novembra 2017. Zároveň ma určil za spravodajcu výboru, taktiež ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené dámy a páni, keďže som sa narodil v Bojniciach a pochádzam z Prievidze, tak dovoľte, aby som aj ja pozdravil žiakov zo Základnej školy z Diviackej Novej Vsi. A chcel by som, chcel by som sa vyjadriť k výročnej správe Slovenskej republiky za rok 2016.
Pán minister financií si zobral k rozpočtu záverečné slovo, na ktoré sa už nedalo reagovať, tak využijem aj túto príležitosť, aby som zmienil aj v tejto súvislosti aj niektoré jeho slová. Odrazil by som sa od dvoch čísiel, lebo hovoríme tu veľa o deficitoch, štatistikách a tak ďalej, chcel by som, aby ľudia vedeli, ako na tom Slovenská republika reálne je.
Prvé číslo je, účtovný výsledok Slovenskej republiky za rok 2016 bol jeden a pol miliardy eur mínus, mínus jeden a pol miliardy eur. To znamená, zjednodušene povedané, že každý dospelý občan v Slovenskej republike, keď berieme ľudí ako, nazvime to, akcionárov tohto štátu, je v mínuse, mínus 300 eur. Druhé číslo, čisté bohatstvo mínus 120 mld. eur. To v prepočte znamená, že každý občan Slovenskej republiky, dospelý, je zaťažený sekerou mínus 27-tisíc eur v čistom bohatstve. Námietky, že sa to zlepšuje, sú síce fajn, námietky, že to spôsobil, ja neviem, Dzurinda, Mikloš, Radičová, Sulík a neviem kto všetko, tiež môžu byť fajn, ale mali sme aj druhú svetovú vojnu a na ňu sa už dnes nevyhovárame. Pán minister financií je ministrom financií šesť rokov, a preto je zodpovedný za súčasný stav a treba sa od neho odraziť.
Zdravý sedliacky rozum podľa mňa každému hovorí, že mínus 1,5 mld. ako účtovný výsledok Slovenskej republiky a mínus 120 mld. v čistom bohatstve Slovenskej republiky nie je teda niečo, nad čím by sme mali od radosti tancovať a veseliť sa nad tým, aký sme vynikajúci štát v ekonomickom zázraku.
Ešte dôležitejšie než tieto čísla je však úplne iný fakt. V tejto správe som si prečítal množstvo a množstvo čísel o deficitoch, o tom, ako sa darí rozpočtu takej a onakej verejnej inštitúcie. Ale kde sú ľudia? Kde sú v tejto výročnej správe Slovenskej republiky za rok 2016 ľudia? Veď snáď ten štát vznikol preto, aby sa ľudia mali dobre, ale o ľuďoch som si tam neprečítal prakticky ani jediné slovo. Vôbec sa tam o nich nehovorí. Ale ekonomika štátu by mala slúžiť ľuďom, nie nejakým číslam o ekonomickom raste alebo deficitoch.
A keď sa už o ľuďoch hovorí, pán minister financií, tak nie vždy sa používajú korektné čísla. A bohužiaľ, aj vy vo svojom komentári k rozpočtu ste použili nekorektné čísla v tom, že ste odôvodnili ten absolútne vysoký nárast zadlženia slovenských domácností tým, že si musíme zvyknúť, že tak ako v západnej Európe, aj u nás, aj v strednej a východnej Európe dochádza k zmene životného štýlu a ľudia si jednoducho berú viacej úverov, lebo chcú viacej vecí, elektroniky, áut si kúpiť, bytov. Že to je prirodzené, treba si na to zvyknúť.
Pán minister financií sa vyjadril, že nečíta mnohé denníky a slovenské médiá nesleduje, ale že teda Trend číta. Tak ho upozorním na článok v Trende z 8. 12. 2017 s názvom Slováci sa rekordne zadlžujú, Národná banka Slovenska ich dôrazne varuje. Je to čerstvý článok, kde sa veľmi jasne hovorí to, že všetky krajiny strednej a východnej Európy okrem Slovenska od roku 2009 v zadlženosti domácností klesajú, jedny viac, jedny menej. Ale všetky klesajú. S výnimkou jedného štátu, ktorý sa v tomto období, keď bol minister financií pán Kažimír vo svojom úrade, Slovensko sa prepracovalo na absolútne fantastickú špicu v tom, že sme najrýchlejšie sa zadlžujúca krajina v Európskej únii a spomedzi krajín strednej a východnej Európy sme najviac zadlžení. To sú fakty, to nie je vec pocitu.
A keď niekto argumentuje tým, že údajne si máme zvyknúť na nový životný štýl Slovákov, tak sa pýtam, že v Poľsku, v Česku, v Maďarsku, v Slovinsku, v Estónsku majú ľudia iný životný štýl ako u nás na Slovensku? To iba my Slováci sme ekonomickí masochisti, lebo máme radi sa zadlžovať, robí nám to dobre, ale v tých ostatných krajinách tento životný štýl nemajú? Taká je realita. Neustále a neustále sa Slováci ekonomicky zadlžujú a bude to veľký problém.
Vrátim sa ešte k rastu HDP, o ktorom sa tiež hovorí v tejto výročnej správe Slovenskej republiky. Len pripomínam, že na rozdiel od takých tých chimér, aký máme ekonomický zázrak a akým sme tigrom, tak sme takým chromým tigríkom, ktorý je predposledný spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy plus Malta a Cyprus. Sme predposlední v ekonomickom raste. Žiadny ekonomický zázrak. V čase tejto ekonomickej konjunktúry vo svete rastú dokonca aj Gréci, ani Gréci nedokážu klesať v tomto, v tejto, v tomto období ekonomickej konjunktúry.
Chcem tiež upozorniť, že rast HDP je veľmi ošemetná štatistika, pretože HDP najviac rastie po hospodárskych a prírodných, pardon, po prírodných katastrofách, pretože keď niekde hurikán zničí polku mesta, tak to štát musí rýchlo opraviť bez ohľadu na to, ako sa zadlží. A potom to HDP rastie, pretože sme postavili veľa nových budov alebo opravili veľa poškodených budov, ale ľudia sa tým nemajú horšie; ale ľudia sa tým nemajú lepšie, ľuďom sa v skutočnosti životná úroveň zhorší. Včera a predvčerom sme mali víchricu na Orave, Liptove a na Spiši, niekoľko desiatok tisíc ľudí bolo bez elektrickej energie. V tomto regióne sa HDP práve výrazne zvyšuje, pretože ľudia z energetických spoločností musia opravovať porúcané stĺpy a vedenia. Ale to neznamená, že ľuďom v tom regióne sa darí lepšie, oni sa len práve dostávajú na úroveň, ktorú mali predtým. Toto je ošemetné v raste HDP.
Čiže v raste, aby som to zhrnul, v raste HDP sme predposlední spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy. V zadlžení domácností sa rútime do ekonomickej katastrofy. Národná banka varuje, že na Slovensku majú ľudia o 3,5 mld. viac úverov, ako táto ekonomika unesie. Akonáhle sa trochu zatrasie ekonomika a banky zvýšia úroky, k tým dvadsiatim percentám dospelých ľudí, ktorí majú exekúcie, nám spadnú ďalšie a ďalšie desaťtisíce ľudí.
Po tretie, zdaňujeme čoraz viac ľudí a najmä tých najchudobnejších ľudí v pomere k ich príjmu a sme čoraz tolerantnejší k veľkým firmám, k nadnárodným korporáciám, k energetickým monopolom, k bankám a k štátnym podnikom. Toto je podľa mňa ekonomická katastrofa.
Je mi to ľúto, dámy a páni, ale ak kolegovia zo SMER-u roky hovorili o tom, akým sociálnym netvorom bol pán minister práce a sociálnych vecí Kaník, tak to, čo sa tu teraz deje, to ja považujem za sociálne upírstvo, za sociálne upírstvo, kde sa ľuďom vezmú peniaze a potom sa im časť vráti v podobe sociálnych balíčkov späť. Najskôr tých ľudí proste vyciciame, ako sa len dá, vyrobíme z nich sociálne prípady a potom im milostivo časť dáme naspäť a ešte čakáme, že nám budú ďakovať. Najskôr daňovo im v noci vykradneme pivnicu a potom pán minister Kažimír alebo pán premiér ráno zaklopú a povedia: Tu vám vraciame tie ukradnuté zemiaky. Ale bicykel si nechajú. Toto je sociálne upírstvo, nemilosrdné a kruté! A o to horšie je to, keď sme v čase ekonomickej konjunktúry, že namiesto toho, aby sa tým normálnym ľuďom zlepšovali životné podmienky, tak sa musia stále viac a viac zadlžovať.
Viete, dámy a páni, najviac sme sa tu v tomto volebnom období venovali pánovi ministrovi Kaliňákovi. A v tomto by som chcel povedať, poukázať na taký rozdiel, ktorý je medzi nami a medzi kolegami z pravicovej opozície. Áno, s pánom ministrom Kaliňákom sú problémy. Môžme sa tu hádať, či ukradol alebo neukradol jeden alebo dva, alebo tri milióny eur. Ale z pohľadu normálneho človeka je to úplne nepodstatné. To, čo je podstatné, a to, čo je pre normálneho človeka problém, je ekonomická politika ministerstva financií, dlhodobá politika ministerstva financií. Pre nás je oveľa väčším problémom minister financií Kažimír ako nejaký Kaliňák, pretože to, čo minister financií Kažimír robí, to dolieha na milióny ľudí na Slovensku, ktorí napriek ekonomickej konjunktúre sa majú stále rovnako zle. A to nejde tu len o ministra Kažimíra, oni sa majú stále rovnako zle, keď si pozriete čísla o zadlženosti, o raste čistého majetku domácností, o raste disponibilného príjmu domácností, tak sa majú stále rovnako zle od roku približne 2000, odkedy som bol schopný dohľadať štatistiky. Stále rovnako zle. A ja si myslím, že už konečne by sme sa na to mali pozrieť aj z pohľadu úplne normálnych ľudí, ktorých tie naše hádky o Kaliňákoch a deficitoch verejných financií až tak nezaujímajú.
Ešte raz to zhrniem, to sociálne upírstvo, ktoré tu predvádza ministerstvo financií, spočíva v tom, že zdaňujeme a zodvodovávame ešte aj tých najchudobnejších ľudí, ktorí majú minimálnu mzdu. Ale energetické monopoly, banky, štátne podniky, tie sú v pohode. SPP ako štátny podnik urobí 27-percentnú maržu obchodnú v roku 2015, to je v pohode, a v 2016 urobí 37 % a to je v pohode. Ale toho malého, drobného človeka, chudáka, ktorý berie minimálnu mzdu, toho zdaníme až sčerná, lebo on sa nemôže brániť. Preto si myslím, že mali by sme sa v budúcom roku oveľa viac venovať ministerstvu financií a tomu, čo robí, ako Kaliňákom a ďalším podobným. Pretože v skutočnosti milióny normálnych ľudí na Slovensku oveľa viac trápi to, aké budú mať dane a čo za ne dostanú, než to, či sa tu budeme hádať, či jeden politik niečo ukradol alebo neukradol.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja by som tak kratšie iba chcel rozprávať, hoci som zapísaný za klub, ale pozerám takú zvláštnu časomieru tam mám.
Ale ja by som, pán minister, využil tú príležitosť, že vás tu máme, je to naozaj, bavíme sa o číslach, ktoré teda už sú uzavreté, takže možno ich len tak nejako zhodnotiť. A možno by som sa vás opýtal pár takých otázok, ak teda zvážite vystúpiť, tak by ma zaujímal váš názor, že chcel by som, aby to bol viacej taký diskusný príspevok ako možno nejaký politický a hodnotiaci.
Začal by som práve tým deficitom, pretože pamätám si, keď sme sa bavili vlastne, myslím, že to bolo v máji tohto roku, o tom, ako vyšla vlastne prvá aktualizácia tohto deficitu za minulý rok a to číslo vyzeralo teda podstatne lepšie a už tam boli riziká, pretože, ako vy ste povedali, dobre, jedno bolo ten nižší výber daní. A ja do tohto nechcem nejako rýpať, lebo naozaj to je, prognózovať dane je niečo, čo je náročné a to si myslím, že neni vaša úplne parketa v tom, že vy to neviete ovplyvniť. Ako tá prognóza nejakým spôsobom sa tvorí, ale koľko sa vyberie, nie je vo vašich rukách. To už, koľko sa minie, myslím si, že už vo vašich rukách je, takže tam sa môžme viacej baviť o tých výdavkoch. Ale teda tento argument, že bol nižší výber, myslím si, že je veľmi legitímny a neni treba viacej sa o tom nejako možno rozprávať.
Ale čo je jedna z vecí, boli práve, ako ktorý ste aj vy spomenuli ako argument, prečo ten schodok bol vyšší, a to sú vlastne tie dividendy. A tu by som sa chcel na chvíľočku zastaviť, pretože jednak to je riziko, ktoré uvádza dlhodobo aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a svojím spôsobom sa naplnilo, a o to viac, že, a vy podľa mňa ste si boli toho vedomý, že to navýšenie tých dividend bolo práve z dôvodu precenenia majetku. A precenenie majetku a z toho teda vyšší príjem nie je príjem, ktorý sa považuje za príjem rozpočtu. A tu by ma teda zaujímal váš názor, že ako sa vy na to pozeráte, na toto preceňovanie, či to považujete za nejaký legitímny nástroj, lebo osobne si myslím, že toto neni úplne, keď tak poviem, kóšer, alebo že používať toto číslo ako číslo, ktoré zvyšuje príjmy. Čiže tuto by ma zaujímal váš názor, že či teda považujete precenenie ako za legitímny nástroj zvyšovania príjmov, lebo ja osobne si myslím, že teda by to nemalo tak byť.
Ďalej, vy ste spomenuli, že máme piaty najnižší dlh, myslím, že na tlačovej besede, myslím, že tu ste to nepovedali. Ale zase na druhej strane ako ja chápem, že, a v tomto myslím si, že už sme sa párkrát bavili a pozeráme sa na to asi trošku ináč, ale tu je to riziko, ak by sme sa chceli spoliehať na to, že z toho dlhu vyrastieme v štýle, že rast hrubého domáceho produktu nám bude generovať vlastne alebo bude rásť a tým pádom nám bude znižovať ten dlh, tak si myslím, že tuto je práve to riziko. Neviem, či Gréci sa na to nespoliehali náhodou, ale tak akože nechcem ich dávať úplne do priameho súvisu s nami, lebo predsa ten náš dlh je ešte v nižších číslach, ale stále sme na hranici toho našeho pomysleného, teda tých našich rizikových pásiem, ktoré sme si dali, ktoré ste zadefinovali v rámci zákonu o dlhovej brzde. A myslím si, že to bolo legitímne, že jednak to bol aj súhlas celej tejto sály, že malo to teda podporu ústavnej väčšiny. Čiže nejakým spôsobom ako keby bola taká tá zhoda, že toto je taký únosný dlh, a z hľadiska aj toho, že sme naozaj malá ekonomika, tak si myslím, že nemá význam ísť do nejakých väčších dlhov.
A tuto opäť, toto je ten spor, ktorý vy teda hovoríte, že áno, opozícia ide stále dokolečka ako obohratá platňa, ale svojím spôsobom sú teraz rozpočtovo dobré časy, ako hovorí kolega Jurzyca, že toto je naozaj čas, kedy by sa dalo konsolidovať, kedy by sa dalo ísť do toho vyrovnaného a prebytkového rozpočtu, a potom môžme radšej hospodáriť s tým prebytkom, lebo myslím si, že aj tak, keď už sa prehupneme a dostaneme sa do toho prebytku, tak výhoda toho prebytku je, že môžme s ním disponovať a nemusíme si nejakým spôsobom hľadať tie peniaze, požičiavať. Takže tie, myslím si, že tie prebytkové, keby som povedal, sú ešte lacnejšie z tohto pohľadu.
Ale čo ma zaujalo, že ste povedali teda, že máme, sedem krajín má vyšší schodok. No to sa mi tak páčilo, tá rétorika, to znamená, že zvyšných dvadsaťjedna, teda dvadsať ich má nižší. Ale akože to len som si tak poznačil, že zaujímavo podané dáta. Ale opäť teda vidíme, a tu by som chcel spomenúť práve ten posun toho vami stanoveného cieľa deficitu a vidíme, že naozaj ten pravidelne nedodržiavate. A teraz mňa by zaujímalo, že aké budú, poviem to, výhovorky a, tak tvrdšie, výhovorky toho, že keď sa tie rozpočty nebudú aj v tých najbližších rokoch, lebo áno, vy ste to odôvodnili, nižší výber, tie superdividendy, to si myslím, že teda to je naozaj prešľap, že tam ja osobne si myslím, že to neni dobrý argument alebo legitímny. A dobre, potom vaše opatrenia, výdavky, okej, rozumiem tomu, ale neni to, zase mi tam chýba nejaká tá koncepcia toho, že kam sa má táto krajina uberať, pretože keď sa pozrieme práve na čisté bohatstvo, tak vidíme, že práve tie implicitné záväzky sú veľmi dôležité, lebo majú dopad na verejné financie. A práve tuto by sme mali byť, myslím si, že opatrní a keď tak poviem, ja by som bol veľmi rád, keby v zásahu do rozpočtu a práve do týchto implicitných záväzkov bola širšia ako len koaličná zhoda, pretože to sú naozaj veci, ktoré zasahujú aj do ďalších volebných období. A myslím si, že by bolo dobré nastoliť nejakú takú politickú kultúru z hľadiska spravovania financií, že veci, ktoré presahujú ten rámec toho volebného obdobia by mali mať nejaký širší konsenzus, lebo si to podávajú tie vlády medzi sebou navzájom a nikto teda nevie, ako dopadnú ďalšie voľby, a nikto nevie, kto bude tá ďalšia. Čiže ja si myslím, že takéto gesto keby sa nastolilo, tak je to zodpovedné aj voči občanom, pretože je to gesto o tom, že chceme s tými financiami hospodáriť v prospech aj tých budúcich generácií, o ktorých my možno hovoríme častejšie.
Na druhej strane zase, keď tak môžem zhodnotiť aj konštruktívne, že vidieť, že robíte pokroky. Ja osobne si myslím, že vy na tom rezorte robíte mnohé dobré veci a že aj to, že smerujete k tomu cieľu, je síce, my hovoríme, že podstatne pomalšie, ako by ste mohli, že naozaj nevyužívate ten potenciál, ale zase na druhej strane to, že k nemu smerujete, je lepšie, ako keby ste vôbec k nemu nesmerovali. Takže za toto vás určite akože rád pochválim, keď tak môžem povedať, alebo teda za toto vám patrí tá pochvala, že k tomu smerujete. Ale hovorím, že nevyužívate ten potenciál a tu my sme teda silno kritickí, však ako to často počúvate a nám to teda patrične vraciate späť.
Jednu vec ešte, čo ma zaujalo, keď som vás počul rozprávať, ale nie tu, ale neviem presne, kde to bolo, tak myslím si, že vy aj ako podpredseda vlády, ako podpredseda SMER-u nevyužívate úplne ten potenciál tejto funkcie, či už vedome, alebo nevedome, neviem, to by ma tiež možno zaujímalo, ale asi to nie je úplne teraz dôležité. Lebo vlastne vy máte páky na to, ako tie peniaze pôjdu, a vy môžte, myslím si, že práve aj z týchto dvoch pozícií tlačiť viacej na to, aby sa napríklad aj tá hodnota za peniaze uplatňovala v jednotlivých rezortoch, pretože vidíme, že to naozaj prináša efektivitu do financií. Lebo keď si zoberieme, tak naozaj sú mnohé veci, ktoré v tom rozpočte sú, s ktorými, ak nechcete robiť nejaké silné politické rozhodnutia, tak sa viac-menej hýbať nedá. Ale potom je tu práve tá parketa toho hospodárenia, nakladania tej efektivity a myslím si, že tam sú práve tie skryté rezervy toho rozpočtu, lebo sa nejde úplne tak do detailov. A to je niečo, čo hovoril aj kolega Krajniak, na to poukazoval, že môžme naozaj hľadať tie rezervy v tom, že budeme efektívnejšie spravovať financie, ktoré v rozpočte sú, a myslím si, že naozaj sa to dá.
Samotná taká oblasť je už len personálny audit, o ktorom ste, myslím, že hovorili ešte začiatkom volebného obdobia a to si myslím, že tam naozaj sa dá čo hľadať, pretože keď naozaj desať rokov sa neudial žiadny takýto audit, tak za desať rokov sa veľa vecí zmenilo, veľa procesov a v bežnej firme by toto už dávno bolo niekoľkokrát realizované na to, aby tá efektivita sa dosahovala. Chápem, že tu sa bavíme o omnoho väčších počtoch ľudí, ale myslím si, že to neni realizovateľné. Rozumiem, že to môže byť politicky citlivá oblasť, ale zase z hľadiska tej zodpovednosti k verejným financiám je to, myslím si, že dôležitý krok nejakým spôsobom sa k tomu odhodlať a opäť si myslím, že dá sa to vysvetliť aj naprieč celým spektrom, lebo to je v záujme všetkých, lebo to môže priniesť naozaj tú efektivitu a tie úspory.
Takže už len, aby som sa vrátil teda k tomu hospodáreniu, takže tu sú podľa mňa tie skryté rezervy v tom hospodárení a myslím si, že aj v tých verejných obstarávaniach, na ktoré sa dá tlačiť asi práve tou len výkonnou zložkou a možno politicky každý zo svojej pozície, ale ja osobne tam vidím mnohé rezervy, že keď sa aj bavíme o tom, že kde vziať. A to je tá argumentácia, že na jednej strane hovoríme, že navýšte výdavky, alebo máte veľa príjmov, ale teraz naozaj keby som chcel tak úplne vecne, tak si myslím, že práve tam sú tie rezervy toho. Ono sa to ťažko vysvetľuje, lebo ako to verejnosti úplne vysvetlíte, ale každý dobrý ekonóm, každý dobrý hospodár, každý nejaký skúsenejší manažér vie, že proste vie vyžmýkať z tej firmy práve na takýchto položkách celkom zaujímavú sumu, keď sa to napočíta. A keď sa naozaj začne pozerať, že dobre, kto ako. A tým, že tá verejná správa je naozaj veľká, tak tam by sa podľa mňa dalo dohľadať veľmi zaujímavé sumy v tom, ako kto hospodári. A teraz môžme už potom hovoriť, že dobre, niekto to robí vyslovene, by som povedal, vedome a schválne a že to môže byť korupčné chovanie a niekto to robí len preto, že je neschopný. To už sú na debatu.
Ale v skutočnosti si myslím, že je férové priznať, že naozaj tie rezervy v tom rozpočte sú, že to neni o tom, že by teraz sa naozaj niekde nedalo ušetriť. Tak to som len takto, hovorím, trošku na záver tejto schôdze nepoliticky, skôr tak vecne sa pobaviť. Čiže zaujímal by ma váš názor, ak to uznáte za vhodné.
Ďakujem.

Áno, tak možno pán minister prehovorí, ale nemôžem, pán kolega Heger, zatlieskať. Oceňujem ten láskavý vianočný tón, zvonili všetky rolničky. Jemne sa pán poslanec dotkol absencie personálneho auditu, neveriacky zapochyboval, že či by tam predsa len neboli straty a korupcia. S kresťanským citom naznačil, že pán minister by mohol prehovoriť. Tiež sa pridávam k tomuto vianočnému, k tejto vianočnej nálade a v každom prípade len potvrdzujem, dávno mal byť vyrovnaný rozpočet, pán Heger, dávno mal byť personálny audit, dávno sa malo vyjasniť, že či napríklad opatrenia v štátnej správe, ktoré robil pán minister Kaliňák, náhodou nezvýšili výdaje a nieže znížili. Takže napriek vianočnej nálade nie je čo sa tešiť, Slovensko má stále; stále sa podľa mojej mienky napriek konjunktúre pohybuje, akoby vytváralo samo sebe krízu.
Zato, dámy a páni, sa nemohli zvyšovať platy, pretože za krízy sme mali deficit. A prečo máme deficit, keď kríza nie je? No lebo sa prejedia peniaze, utrácajú, dávajú sa darčeky a nové a nové peniaze sa berú dlhmi. A to treba povedať, aj keď je vianočná atmosféra.