26. schôdza

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec, končím možnosť, dvaja, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mazurek.

Pán podpredseda vlády Pellegrini sa tu dnes musí určite cítiť veľmi nekomfortne, pretože vzhľadom aj na vystúpenia, ktoré tu boli predtým, aj vystúpenia pána kolegu Pčolinského môžme konštatovať, že plnenie týchto akčných plánov, nielen ich obsah, ale aj samotné plnenie, je v skutočnosti úplnou katastrofou. Úplnou katastrofou a nielen pán Pellegrini, ani pán Fico, ale nikto z vlády si jednoducho nechce priznať chybu. Máte tú smolu, že v tomto pléne sú aj poslanci pochádzajúci z tých najmenej rozvinutých okresov, ktoré ste špecifikovali vo vašich akčných plánoch a môžu reálne okolo seba vidieť výsledky vašej práce za dva roky. Ako bolo spomínané, tieto akčné plány boli vytvorené iba ako marketingová kampaň tesne pred voľbami zo strany padajúceho SMER-u, ktorému stále klesali preferencie a ktorý už potom po voľbách bol zaviazaný tými úzkymi termínmi, ako hovoril kolega Pčolinský, a musel tieto akčné plány zbúchať narýchlo. A tak to potom aj dopadlo, ako som aj hovoril vo svojom vystúpení v rozprave.
Jednoducho vláda nemala žiadny plán, nemala žiadnu koncepciu a dnes nevidíme ani žiadne výsledky, pretože keď prídete do okresov, ako je napríklad Vranov, Kežmarok, Sabinov a spýtate sa ľudí, ako reálne pociťujú tieto obrovské, resp. sľubované obrovské investície na svojich životoch, na kvalite pracovných miest, na počte pracovných miest, tak jednoducho títo ľudia iba zaplačú a povedia, že sa nezmenilo vôbec nič. A ako som hovoril, namiesto toho, aby vláda ešte aj v týchto akčných plánoch podporovala tých, ktorí pracovať chcú, ktorí chcú vytvárať štátu hodnoty, podporuje všetkých tých, ktorí jednoducho pre štát predstavujú iba záťaž a páchajú kriminalitu, ako to v poslednom čase dosť často vyťahuje pán minister Kaliňák.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajkovič.

Ďakujem za slovo. Peter, ja len by som chcel tak troška rozptýliť tie, tu reči, že vlastne, alebo deklarácie, že celé tie akčné plány a rady pre rozvoj okresov boli len a len výlučne v réžii SMER-u a tým by som to chcel odpovedať aj pánovi Dostálovi, pretože ja naozaj nepoznám ten príklad z Rožňavy, ale budem hovoriť za Svidník, kde žijem. Vo vtedajšej rade pre rozvoj okresu podľa tohto ešte starého znenia zákona, vlastne len tajomník, ako zo zákona prednosta okresného úradu bol v podstate zo SMER-u, ale všetci ľudia, ktorí tam v tom čase pracovali. V tej akčnej rade boli ľudia, ktorí, bol tam primátor mesta Svidník, ktorý nie je zo SMER-u, boli tam predstavitelia MAS-iek, ktorí nie sú starostovia, ktorí nie sú zo SMER-u a tak. Takže nie celkom je to taký všeobecný názor, že by to bolo všetko v réžii SMER-u. Skôr ja som tam videl problém v tom, že naozaj do tých akčných plánov alebo do tých projektov sa naozaj tam dostávali veci, ktoré ani len náhodou nesúviseli s nejakým deklaratórnym vytvorením pracovného miesta. Tam, proste si tam každý dával, čo chcel a tie akčné rady, nakoľko oni nemali až takú nejakú veľkú kompetenciu to nejakým spôsobom korigovať, neschvaľovať, schvaľovať a tak, tak samozrejme, že to, že to takto nejako sa to schvaľovalo rôzne, ale to už je, to už je vlastne na tých ľuďoch. Ja by som skôr ocenil, aby sme aj tie výbory teraz podľa nového návrhu zákona, aby, aby prednostovia okresov, ktorí budú ako predstavitelia tých výborov, aby mali aj zodpovednosť a aby tá zodpovednosť bola aj nejakým spôsobom merateľná a nejakým spôsobom aj, aj braní na zodpovednosť. Pretože takto, ako to bolo doteraz, nie celkom sa dalo nejakým spôsobom vyvodiť zodpovednosť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Miki, vieš aj, aj tu je 150 poslancov, ale rozhoduje väčšina vládna. Aj v tej nejakej rade, v tom okrese si môžeš zavolať 80 starostov a ďalších dvadsať, ešte neviem koho, ale aj tak rozhodnú len tí, čo vládnu. To, že niekoho prizveš, aby niečo pripomienkoval, neznamená, že sa to tam dostane, a to boli prípady asi naprieč celým Slovenskom. Jednoducho prišli ľudia s nejakými nápadmi, ale, bohužiaľ, v mnohých, nehovorím všade, v mnohých prípadoch to fungovalo tak, toto nie je náš, tomu jednoducho to tam nedáme, dáme tie naše. Jednoducho môžte hovoriť, čo chcete, ja viem, jak to v praxi reálne fungovalo a ja naozaj dúfam, že niečo, niečo, niečo sa zmení a ja dúfam, že pre tie okresy konečne prinesieme tú zamestnanosť a prinesieme tie investície, lebo ja si myslím, že nie je normálne všetko smerovať na západ, schvaľovať investičné pomoci a na východe si môžme tak obtrieť ústa ísť spokojne domov.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Heger.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní a už veľa bolo toho povedaného a dobre, že zazneli aj dnes príspevky, ktoré zazneli a naozaj ukazuje sa, že, alebo potvrdzuje sa, že regionálne problémy, regionálne rozdiely sú stále problém, a to najhoršie je, že my síce o tom rozprávame, ale reálne to má dopad na konkrétnych ľudí, ktorí na strede a východe Slovenska žijú a ktorí práve týmto rozdielom alebo následkom týchto rozdielov musia čeliť. A práve teraz to, čo tu zaznelo, to sú konkrétne problémy. Hovorili sme o nich aj pri prvom čítaní, o tom, ako sa tie plány neplnia, a tu by som chcel povedať také dva najväčšie problémy.
Prvý je ten, že náš pohľad je, keby som teraz hovoril konkrétne za hnutie OBYČAJNÝCH ĽUDÍ, že toto nie je tá správna cesta, alebo by som povedal, toto nie je tá správne zvolená priorita, že prvá priorita by mala byť, že sa nastaví dobre podnikateľské prostredie, ktoré vytvorí živnú pôdu pre to, aby mohli malí podnikatelia vznikať vo väčšom počte, aby sa tam mohla priniesť práca, pretože to je, to je ten reálny problém. A potom sa poďme baviť o tom, ako ešte pomôcť, už keď je, by som povedal, dobré prostredie nastavené, tak poďme sa baviť o tom, ako injekcie dávať do konkrétneho prostredia, aby sme tam dali, keď tak poviem, živiny na to, aby sa to prostredie rozvinulo.
Ale vidíme, že toto sa tu nedeje, že podnikateľské prostredie je na druhej priorite a vychádza to aj z plánov, ktoré vláda si dala na toto volebné obdobie. Väčšina z nich súvisiacich aj s podnikateľským prostredím má deadliny, čiže kedy má byť dokončená, je koniec roka 2018 alebo roka 2019. Čiže vidíme, že ten začiatok volebného obdobia nebol, nebolo investované do toho, aby sa nastavilo najprv dobré prostredie a potom sa dávala takáto podpora, ale je to urobené naopak. A toto si myslím, že nie je správne.
Ale vidíme tu iný problém, a to je to, že keď už sa teraz chceme baviť o tej podpore, tak vidíme, že naozaj tá podpora je na papieri a povedal aj to aj kolega Pčolinský, zaznelo to tu viackrát, že, aj v prvom čítaní, že podpora je na papieri, sú alokované papierovo aj peniaze, ale v konečnom dôsledku tie peniaze nenájdu, neprejdú ku konečným užívateľom a vidíme, že naozaj problém je v tom procese schvaľovania. A toto je maslo na hlave exekutívy, v tomto prípade úradu vlády, ktorý, a to by možno, pán Pellegrini, ste mohli zodpovedať, že čo je dôvod, prečo to tak dlho trvá, lebo zrejme to nie je problém legislatívy, ale je to problém toho rozhodovacieho procesu, ktorý sa tam deje a ktorý spomaľuje, na základe ktorého aj počujeme podnety od tých jednotlivých starostov alebo okresov, že sa im nedostáva tá pomoc, ktorú si už aj teda, ako ste povedali, nadefinujú. Takže vidíme, že ten proces je pomalý a tam to viazne, keď už teda hovoríme o samotnom tomto riešení, ako ste si ho vy nadefinovali.
A vidíme tu ešte ďalší ukazovateľ, a to je, že aj v rozpočte je nadefinované, by som povedal, náklady na tú administratívnu obsluhu tohto celého projektu a tá beží. Ale problém je, že táto, tento aparát neprodukuje, neprináša tie rozhodnutia, ktoré by mal a keď si zoberieme pomer peňazí, ktoré boli alokované do samotného regiónu, do samotných okresov, verzus peniaze, ktoré sú použité na administratívu tohto procesu, tak tým, že sa nealokujú tie peniaze do tých okresov, tak ten pomer je veľmi zlý v neprospech, alebo teda v prospech administratívy a v neprospech ľudí, ktorí to potrebujú. Čiže platíme veľa peňazí za to, aby sme udržali tento aparát pri živote len preto, že úrad vlády nerozhoduje dostatočne na to, aby tie peniaze, ktoré majú ísť k ľuďom v okresoch, aby aj išli. A toto je, toto je, myslím si, že veľmi dôležitý ukazovateľ, ktorý ukazuje, že tu nie je niečo v poriadku.
Ďalej by som chcel poukázať na to, že áno, bavíme sa tu o podpore, ale keď si to zoberieme z toho veľkého obrazu a pozrieme si, koľko ľudí je nezamestnaných v týchto nielen v najmenej rozvinutých okresoch, ale vôbec v týchto regiónoch a vidíme, aké prinášate riešenia a aké majú tieto riešenia priniesť, akú zamestnanosť majú priniesť, tak vidíme, že naozaj sú to, ja by som to nazval, že malé nástroje, alebo je to kvapka v mori a aj tá sa ešte pomaly rozbieha. Čiže opäť ideme tu urobiť nejaké opatrenie, venujeme tomu veľkú pozornosť, alebo venujete veľkú pozornosť, ale v konečnom dôsledku potenciál tohto samotného riešenia je pomerne nízky práve v porovnaní s tým, čo hovoríme, a to je zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré dokáže prirodzene vytvoriť podmienky na to, aby mohlo, aby tam mohlo prísť k väčšej zamestnanosti. A tak vlastne týmito malými nástrojmi, ktoré robíte týmito kvapkami v mori, len vlastne tým ľuďom nepomáhate a robíte ďalšie kroky, ako napríklad podpora pri presťahovaní, o ktorej sme tiež dopočuli na výbore, keď som sa pýtal kolegu Petráka, že teda koľko ľudí využíva tento nástroj, tak v tomto roku, alebo v minulom roku to bolo 75 a teraz by to malo byť 92. Čiže opäť hovoríme o opatreniach, ktoré tým ľuďom, tým masám ľudí, ktorí sa nachádzajú práve v tých regiónoch, ktorí čakajú, že vláda prinesie nejaké opatrenie, nejaké riešenie, tak len počúvajú reči, vidia na papieroch veľké plány, ale nevedia sa nejakým spôsobom k nim dopracovať a vidíme, aj história ukazuje, že stále sa nevie, ani vláda prehrýzť k tým výsledkom, o ktorých hovorí a len hovorí, že teda tie výsledky už prídu. Ale tí ľudia tam reálne žiť, musia si hľadať prácu mnohokrát v zahraničí, alebo na západe Slovenska, musia cestovať odtrhnutí od rodín a podobne a vidíme aj ten...
A chcel by som ešte tu poukázať jednu dôležitú vec, a to je ten parameter, na základe ktorého sa rozširuje ten počet na najmenej rozvinutých okresoch, ako to vnímajú aj ľudia v tých jednotlivých okresoch, ako sa cítia diskriminovaní, pretože tento parameter vidíme, že nie je presný, že nevystihuje úplne situáciu v tom okrese. To, že je v niektorom okrese nižšia miera nezamestnanosti, ako ten priemer, z ktorého sa to počíta, tak vidíme, že je nižšia, je aj následkom toho, že tí ľudia už proste nemohli čakať a museli a cestujú viacej do zahraničia, cestujú na ten západ a tým pádom sú menej registrovaní, ako v menšom počte registrovaní ako nezamestnaní. Ale to neznamená, že v tom regióne, v tom okrese je lepší život, absolútne. Čiže vidíme, že tento parameter je nepresný, áno nejako treba začať, možno poviete, ale tu vy nezačínate, vy to už robíte, alebo rozprávate o tom niekoľko rokov a vidíme, že tie výsledky sa nedosahujú. Takže toto sú podľa mňa také slabiny a nevidíme, že by ste na týchto slabinách pracovali, na ich odstránení, lebo na toto sme poukazovali aj pri prvom čítaní a neprišiel žiadny nejaký výrazný pozmeňujúci návrh, ktorý by chcel byť objektívny na to, aby zvrátil tento stav, aby naozaj aj tým ľuďom v tých okresoch ukázal, že to s nimi myslíte vážne. A toto vidím ako taký problém.
A teda už len tie posledné dve minúty využijem na to, aby som hovoril práve o tom podnikateľskom prostredí, lebo keď si zoberiete aj prieskumy, ktoré robia rôzne asociácie alebo združenia práve na to, že čo by pomohlo podnikateľom, aby začali tam v tých častiach teda podnikať, tak napríklad na otázku, čo bráni podľa vás najviac rozvoju regiónov, tak je vidieť dve zaujímavé veci. Vysoké odvodové zaťaženie, o ktorom hovoríme dlhodobo, a je to známa vec a druhé je aj odliv obyvateľstva, a to sú hlasy podnikateľov dneska, tých, ktorí tam chcú zamestnávať, že mnohí ľudia už pracujú v zahraničí a pritiahnuť ich späť je veľmi ťažké. Čiže už naozaj, by som povedal, že zašlo to priďaleko a preto tie opatrenia, o to ťažšie bude to zvrátiť a takýmito maličkými vecami to proste sa nedá robiť.
Taktiež je tu otázka na to, že sú zložité administratívne procesy a procesy verejného obstarávania a ešte tu sú riešenia, bol taký, vlastne výsledky tej otázky, že ktoré z uvedených riešení by podľa vás najviac pomohli znížiť zaostávanie regiónov? Tak jednoznačne to vychádza, vo viacerých prieskumoch je to zlepšenie podnikateľského prostredia, integrovať marginalizované skupiny obyvateľstva a znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom. A vidíme opäť to, čo robíte vy, ako sme v decembri, ako ste tu priniesli vlastne zrušenie odpočítateľnej položky pre zdravotné odvody, ktoré siahli práve na tým nízkopríjmovým, čiže ako keby, nieže ako keby, vy robíte opačné, opačné kroky a skutky a slová sa nestretávajú a preto znovu chcem poukázať na to, že tá priorita by mala byť v prvom rade na podnikateľskom prostredí a potom sa môžme baviť o tom, aká podpora do jednotlivých regiónov, ale keď, pokiaľ budete robiť len túto podporu bez toho, aby ste sa zamerali nejako výraznejšie na zlepšenie podnikateľského prostredia, tak sú to len naozaj malé kvapky v mori, ktoré výrazne zmenu neurobia a budeme pozorne sledovať, aby sme, aby ste aj vy boli usvedčení z toho, že tieto riešenia naozaj neprinesú výrazné výsledky. (Zaznievanie zvukov časomeru.)
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mazurek.

Pán kolega Heger, skutočne dobré vystúpenie a hovorili ste v ňom o mnohých tých veciach, ktoré sme spomínali aj my v predchádzajúcich rozpravách, ale každopádne spomínali ste nákladnú administratívnu záťaž, ktorá sprevádza všetky tieto projekty. To znamená, že veľké množstvo alebo percento týchto peňazí určených na podporu najmenej rozvinutých okresov sa minie na zbytočnú administratívnu záťaž, na rôzne plány, projekty, zhodnotenia, analýzy, projekty na projekty atď. a máme tým pádom zamestnaných množstvo administratívnych pracovníkov, ktorí ale nemajú za sebou nijaké reálne hmatateľné výsledky. A presne aj ten príklad, o ktorom som hovoril ja, Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie, nezisková organizácia, ktorej predsedá nejaký Igor André, ktorý v Kežmarskom okrese neviem, či niekedy vôbec bol, sám sebe dal mzdu 1 900 eur mesačne a dostal dotáciu od vlády na tento svoj projekt v rámci akčného plánu pre rozvoj okresu Kežmarok 250-tisíc eur a prízvukujem, že to nie je jediná dotácia, ktorú táto mimovládna organizácia dostala. Okrem toho zamestnal asistenta za 8 eur na hodinu a má preplatené všetky náklady spojené s výkonom svojej funkcie a keď sa človek zamyslí nad tým, čo je jeho v skutočnosti tá funkcia, tak tá funkcia hovorí o tom, že zvýhodníme asociálov nad slušnými ľuďmi, že im bude jednoducho stavať domy a byty zadarmo. To znamená, celé je to jednoducho veľký nezmysel.
Bohužiaľ, ale musím skonštatovať aj iný fakt, a to, že keď ste kritizovali vládu, že to nemyslí vážne, tak musím povedať, že ani vy v strane OBYČAJNÍ ĽUDIA A NEZÁVISLÉ OSOBNOSTI to nemyslíte vážne, pretože keď Ľudová strana Naše Slovensko dávala návrh zákona, ktorý by umožnil verejným inštitúciám dať si do verejného obstarávania ako podmienku, že dodávateľ alebo výrobca daného obstarávaného tovaru alebo služby musí pochádzať z regiónu alebo aspoň zo Slovenskej republiky, tak ste zbabelo vytiahli kartičky a následne ste tu na minulej schôdzi hovorili o inkluzívnom trhu, o tom, ako je potrebné podporovať regionálnych dodávateľov a výrobcov. To znamená, za politikov hovoria činy, pán Heger, a nie len reči.