26. schôdza

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov aj z mojich úst k tomuto zákonu o vodách, ktorý, myslím si, že mal by reflektovať a nejako reagovať na súčasný stav, kde hovoríme, že máme globálnu krízu, vysycháme na planéte, takže myslím si, že zákon o vodách by mal byť ten nosný, o ktorom by sa malo dennodenne hovoriť a konečne by sme mali možno vodu brať nie akože nepriateľa, ale toho kamaráta, bez ktorého ľudstvo nemá šancu žiť. Takže myslím si, že takto by sa malo pristupovať k tomuto zákonu.
Keď si pozriem, koľko nás je tu, je tu asi 20, tak mne to tiež o niečom svedčí, ako si naši poslanci a zákonodarci vážia tento zákon o vodách. Nejde o to, aby si dával 350 pozmeňujúcich návrhov, ide o to, aby si podal svoj názor, lebo si poslanec Národnej rady a poslali ťa tu občania. A mal by si povedať, akým spôsobom podľa tvojho najlepšieho vedomia a svedomia by sa mal aj tento zákon riešiť a možnože zlepšiť.
Pán minister, tak ako som avizoval aj na výbore, kde som sa pýtal, pretože tento návrh článku II novelizuje aj zákon o verejných vodovodoch, tak chcem, aby to bolo z vašich úst povedané, aby občania republiky to počuli, kde novelizujeme aj zákon o verejných vodovodoch a konkrétne pripájame takúto vetu: "Vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady." Pýtam sa znovu pána ministra, dúfam, že odpoveď bude tá istá ako na výbore, čo sú tie "neprimerane vysoké náklady" na pripojenie sa, kto o nich bude rozhodovať a aká miera je tam, či je to dĺžková, či je to objemová, alebo iná tých neprimeraných nákladov, alebo či je to z nejakej smernice, ktorá povie, že toľko a toľko už je neprimeraný náklad a tým pádom nebude mať tú povinnosť pripojiť sa na túto žumpu.
To, že teraz pripájame v § 36 ods. 4 vetu, že kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať odvoz a všecko možné okolo toho, to my sme doteraz tam nemali? To je až taká katastrofa, že my sme to prakticky nechali na voľnobeh, že čo bude, to bude, rob si s tým, čo chceš? Vážení, to sa mi zdá trošku hazardovanie s tým najcennejším, čo tu máme, a to je tá voda, pretože Slovensko, čo sa týka, však to nebudeme si opakovať dookola, čo sa týka prameňov a vodných zdrojov, proste sme svetovou veľmocou a raz, ja tvrdím, že Arabské emiráty sa budú nám klaňať, nie my im, čo tu máme. Takže to si musíme uvedomiť a musíme to nechať udržateľné pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Takže, vážení, stratégia by mala byť jasná a aj pri týchto čisteniach týchto žúmp, ktoré, musím povedať, že v mnohých obciach vidím tie odvody priamo do potoka, kde to ide aj rôznym spôsobom zakamuflované, tak to je katastrofa.
Bol som minule, išiel som cez Nemecko a nakoľko ako poľnohospodár, tak rád sa hlavne na tú poľnohospodársku činnosť nemeckú pozerám a všimol som si, že, samozrejme, nemecký poľnohospodár je celkom ináč etablovaný v území ako náš, kde sme sústredili poľnohospodárov do nejakých družstiev na jedno miesto. Tam tí farmári sú roztrúsení. Moja prvá otázka bola, ako likvidujete odpady? Kde vlastne dávate čo? Akým spôsobom? Že každý tu má kanalizáciu až do toho mesta? Všetko žumpy. Všetko žumpy.
Tak chcem sa opýtať pána ministra, či sme si vzali možnože aj príklad od Nemecka, keď je ten líder, ktorý ukazuje, ako by to v tej Európskej únii malo byť. Ako tam oni likvidujú, neviem. Nepýtal som sa na konkrétnosti, lebo nebolo času, ale keď každá farma v Nemecku má iba žumpu, tak tá žumpa by mala spĺňať asi kritériá aj Európskej únie a mala byť fungovať. Takže chcem veriť, že budeme aj my nejako preberať od nich, akým spôsobom to oni likvidujú, a možnože to už, už to aj máte, pán minister, len ja o tom neviem. Takže v prípade, keď viete o tom niečo viacej ako ja, tak dajte mi vedieť, ako to v Nemecku tie žumpy likvidujú, lebo tých žúmp je tam kvantá. To sú čo farma, to žumpa. A nie viete aká, nie dvojkubíková, hej? Tam musia byť žumpy také, že neskutočné. Tak neviem si predstaviť, akú oni kvalitu vôd garantujú v svojich zákonoch, keď každý tento farmár má tam žumpu.
Dobre, ale poďme ďalej. Teraz keď som počúval pána Petráka a pána ministra, tak, páni kolegovia, asi tu je nejaký rozpor. Neviem v akom, či v názorovom, alebo v nejakom pozeraní v koaličných radoch, tak možno by bolo dobré odkryť karty a povedať ľuďom, že ľudia, no tak pozrite, toto je tu problém, tak sa stavajú jedni, tak druhí. A myslím, že národ slovenský mal by vedieť, keď hovoríme o takej vážnej veci, ako je ochrana životného prostredia prostredníctvom vôd a vôd ako takých, tak aby sa tu ujasnili pozície, na ktorých stojíte barikádach a kde vlastne to chcete dotiahnuť.
Obdobne ako pani kolegyňa Zemanová spomínala určitú šikanu, chcem sa tiež opýtať, pretože v jednom článku, konkrétne v článku 15, myslím, pán spravodajca, že ho dala na osobitné hlasovanie pani Zemanová, jeden bod tam dala, myslím, že to je tá pätnástka. Keď som prepočul, tak ma opravte, pätnástka, áno, tak je to ten istý, o ktorom ja mienim hovoriť. Hovoríme, že konkrétne v súčasnosti zneje § 27 ods. 1 písm. f): "Súhlas orgánov štátnej vodnej správy je potrebný po f) na leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo ničenie škodcov alebo buriny v chránených vodohospodárskych oblastiach a ochranných pásmach vodárenských zdrojov." Vyhadzujeme tú "leteckú" a dávame tam, že pre "právnickú alebo fyzickú osobu, podnikateľa".
Samozrejme, ja som za, ja som proti chémii. Ja som biologicky založený človek a prírodne, tak proti každej chémii som. Myslím si, že tu je to, samozrejme, tiež akože nekontrolovateľné pri tej leteckej aplikácii. Riešil som problémy v Ražňanoch, kde pri leteckej aplikácii chemických prostriedkov celé Ražňany poprášili a všecké marhule do roka padli. Neskutočne. Postih je plošne. Takže samozrejme, že je to, vyslovene letecká aplikácia je pri nedodržaní podmienok, a to sú hlavne poveternostné podmienky, katastrofa. Takže jasné, že táto podmienka v zákone bola. Teraz ju vypúšťame a dáme teraz, to znamená, bude tu aj letecká, aj fyzická, aj mechanická, neviem jaká aplikácia, podľa tohto tu, ako to tu máme.
A chcem sa opýtať, pán minister, či to budú musieť robiť aj fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, ale nie v tej oblasti. To znamená, že ja som živnostník, predávam registračné pokladne, idem si postriekať svoj ovocný sad a som podnikateľom (povedané s pobavením), tak sa pýtam, lebo to je ináč šikana, takže povedať áno, podnikateľov, ktorí majú v náplni práce túto nejakú činnosť. Áno, v odôvodnení píšete, pozrel som si, že nebude sa to týkať záhradkárov a malých týchto, áno, to beriem, ale hovorím, túto kategóriu vysvetlite mi, aby to občania si nevysvetľovali dvojmo. Alebo povedzte mi, že budete robiť vykonávaciu vyhlášku, ktorá povie, že aj tieto veci. Možnože je to na smiech, ale ja to takto čítam, takže berte tak, že áno, podnikateľ môže byť v rôznom, nemusí byť iba v poľnohospodárstve a v tej chémii.
Jeden veľký problém, a to mám zase s ministerstvom životného prostredia, kde sa hovorí, životného, áno, týka sa to aj životného, ale sú naši poľnohospodári, ak si chce objednať náš agropodnikateľ nejaký postrek, tak viete, čo je potrebné? Že by vy ste bol vyškolený v tom, ten podnikateľ, aký postrek, kedy, v akom množstve a všetko. (Reakcia z pléna.) No, ale tak potom si nemusím to objednávať, tú službu, ale môžem si to ja urobiť (povedané so smiechom) a nemusím si to objednávať. Takže to sa mi zdá akože atypické a tiež sme pri tej chémii, tiež sme pri týchto.
Takže prípadne aj to by som, teraz je to apel skôr na ministerku pôdohospodárstva a nie na vás, ale aby ste vedeli, že tú chemickú aplikáciu musí vedieť dať aj ten, ktorý o to žiada, že chcem si to aplikovať, a tým pádom je to trošku podľa mňa taký ako nezmysel, pretože keď neviem si opraviť auto, tak ho dám automechanikovi, opravte ho a je to vybavené. Keď nie, tak bude problém.
Takže, vážení, mám tu ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý asi prednesiem v ústnej rozprave, pretože pán kolega by chcel tiež vystúpiť.
Takže zatiaľ, pán minister, toľko z mojej strany, hlavne by som chcel vysvetlenie na to, že aké sú tie neprimerané náklady, lebo to je mňa kardinálne a myslím, že aj pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Takže pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne.
Faktická poznámka, pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne. Myslím, že je potrebné zareagovať na pána kolegu Fecka. Pán kolega, chcem vás uistiť, že nestojíme s kolegami z MOST-u – HÍD na žiadnej barikáde a nepotrebujeme žiadneho mediátora. Na niektoré odborné otázky máme prirodzene možno iné pohľady, ale verím, že máme dostatok aj odborných kapacít, aj empatie, aj ľudských, medziľudských vzťahov na to, aby sme tieto situácie bez problémov a bez obáv opozície zvládli.
Chcem vám povedať, ak ste hovorili o otázkach, či sme objavili koleso v tomto období v prípade pripojenosti na kanalizácie, mňa skôr zaráža, že vy ako bývalý predseda výboru pre životné prostredie nemáte na pozornosti, že sme mali v prístupových rokovaniach povinnosť sa do konca roka 2015 pripojiť aglomeráciu nad 2 000 obyvateľov a v ďalšom období ďalšie aglomerácie na verejné kanalizácie. Toto je záväzok, ktorý sme urobili v prístupových rokovaniach do Európskej únie a paradoxné je to, že tí, ktorí to na svojom území nemajú, ako je Nemecká republika, a ďalšie vyspelé západné európske krajiny to nemajú a v prístupových rokovaniach to od nás – chudobnejších, s nižšou príjmovou hladinou – vyžadovali, vyžadujú a chcú nás za to sankcionovať. Toto je pre mňa ako nepochopiteľné. A je nepochopiteľné, že tento argument používate napriek tomu, že ste bol predsedom výboru pre životné prostredie.

Reakcia na faktické, pán poslanec Fecko.

Áno, ďakujem pekne, pán kolega, dobre, takže na barikádach nestojíte, okej. Áno, bol som predsedom výboru, všecko beriem, ale chcem sa opýtať, aký máte prístup na ministerstvo, keď ste predsedom opozičnej, ako vám otvoria karty. Ja som do dnešného dňa nedostal z ministerstva, aké boli prístupové rokovania pre pôdohospodárstvo, aké boli podmienky. Keď som tu prvýkrát prišiel v roku 2010, som to pýtal, na mňa pozerali, či som spadol z Marsu, lebo nám nedali prístupové podmienky poľnohospodárskych kvót. Do dneska som ich nedostal. Do dneska som ich nedostal, to by malo byť ako zlatým písmom napísané na ministerstve a visieť, že také sú podmienky aj pre životné, aj pre tento. A to beriem, áno, vedel som o tom, že máme byť napojení, a preto apelujem, že keď Európska únia, tak rovnocenná Európska únia, nie že jedni takí, druhí takí, a tí sú EÚ 12, tí sú EÚ 15 a potom zisťujeme, že máme problém, pretože my sme tí poctiví, ktorí sa snažíme všetko dodržať a ďalší nám tu budú vyvážať výrobky, ktoré nespĺňajú žiadne možnože hygienické normy, ale my ako chudáci musíme to plniť.
Ďakujem pekne.

Dobre, takže ešte raz, má niekto záujem sa prihlásiť do ústnej rozpravy? Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj a potom pán poslanec Fecko.

Dámy a páni, ďakujem. Som rád, že kolega Fecko uviedol širšie súvislosti a nebudem nimi zdržiavať. Skutočne úsilie chrániť jedinú prírodnú látku, ktorú môžme aj vyvážať, ktorou môžme garantovať kvalitu života na území Slovenskej republiky, je kľúčová otázka. Slovenská republika nemala až s takým otáľaním pristupovať a nemala by aj s takým otáľaním pristupovať k opatreniam, konkrétnym opatreniam, ktoré väčšinou prijímame až pod tlakom Európskej únie. V tomto prípade sa však treba, si však treba povedať, ako dopadajú na konkrétnych občanov.
Požiadavka, aby sa obyvatelia, ktorí majú napríklad domáce čističky odpadových vôd alebo majú žumpy, v určenej lehote povinne pripojili na kanalizácie, má veľa stránok. Všetky tu ani nejdem vymenovať, pretože má to aj stránku komerčnú, koľko vlastne vodárenských spoločností už má v sebe súkromný kapitál, koľko opravárenských spoločností, ktoré sú napojené na tie vodárenské spoločnosti, sú čiste súkromné, keby ministerstvo urobili skríning, ako, kde končia peniaze, kto je koncový podnikateľ alebo kto má koncový zisk zo slovenskej vody, pokiaľ ide o jej distribúciu aj z odkanalizovania domácností, tak by tam sa zjavila veľká časť súkromných podnikateľov.
V tomto prípade chce vláda prostredníctvom tohoto zákona primäť obyvateľov, aby bez ohľadu na to, či majú celkom novú čističku odpadových vôd, sa pripojili na verejnú čističku, na verejnú kanalizáciu a to pod hrozbou nejakej pokuty. Je to dosť tvrdá požiadavka. Na druhej strane, kto môže mať niečo proti tomu, aby sa zvyšovalo odkanalizovanie obyvateľstva? Naozaj nie každý má domácu čističku a nie každý má kvalitnú žumpu. To už tu povedali moji predrečníci, aj pani kolegyňa Zemanová, aj pán Fecko, že to, že kontrola žúmp, ich často zámerne spôsobená priesakavosť sa nevykonáva tak, ako by sme si všetci priali, je tak isto zodpovednosť zákonodarcov, pretože pokiaľ tú kontrolu má vykonávať vyslovene miestny úrad alebo starosta, ktorý je priamo volený v obci, tak tak ako aj v iných prípadoch môže táto kontrola brať ohľad na volebné záujmy toho alebo onoho starostu a môže byť teda v konflikte záujmov a tým pádom nedbalá alebo predpojatá, alebo rodinkárska a tak ďalej.
V tomto svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem, sa však tejto problematike nevenujem. Verím, že sa jej bude ešte venovať ministerstvo. Venujem sa len jednej veci, aby náklady za odbočku, ktorá by od téčka, ktoré ide z verejnej kanalizácie do domu, nehradil občan. Pre mnohého občana, však na vidieku nám žije dnes skôr staršia generácia, často dôchodci, by takáto požiadavka bola veľmi, veľmi ťažkou finančnou ranou, pritom Európska únia, keď poskytuje fondy, tak jasne hovorí, že má byť hradené, cez tieto fondy sa dá hradiť odbočka až po pozemok, až po územie pozemku.
Slovenská republika dnes disponuje eurofondami práve na podobné odbočky. Pokiaľ ide o správcov kanalizácie, majiteľmi kanalizačných potrubí sú zväčša obce a mestá, ale správcami sú často správcovské spoločnosti, ktoré bez problémov unesú zriadenie týchto prípojok, samozrejme zákon im umožňuje, aby ho premietli do ceny vody, nebola by to ale jednorazová tisícová investícia, ktorú teraz tento zákon žiada od obyvateľov, ale bolo by to postupné dlhoročné splácanie investície v cene vody a tým pádom takmer nebadaná ťarcha pre obyvateľov.
Dovoľte teda, aby som prečítal po tomto odôvodnení samotné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu Jána Budaja o vodách a zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990.
V čl. II v doterajšom bode 1 v § 23 ods. 2 sa za slovo "možné" vkladá bodkočiarka a slová "a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady" sa nahrádzajú slovami "náklady na pripojenie odbočky kanalizácie po hranicu pozemku odberateľa služby verejnej kanalizácie hradí prevádzkovateľ verejnej kanalizácie".
Z ďalšieho textu je zrejmé, že tento čl. II hovorí o tých vlastníkoch stavby alebo vlastníkoch pozemku, na ktorom bola dovtedy povolená žumpa a teraz by sa naňho vzťahoval zákon o povinnosti pripojiť v zákone určenom termíne kanalizáciu, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu.
Som presvedčený, že by aj predkladateľ pán minister Sólymos, ktorý ma pozorne počúva, mal zvážiť tento návrh, pretože nevytvára ťarchu na štátny rozpočet, iba spravodlivejšie a v malej miere zaťažuje občanov platbami, nevytvára žiadny investičný šok, každé prikázanie štátu občanom, aby si, aby investovali do nejakého majetku, ktorý v zásade bude užívať, a od nich bude čerpať potom dlhé desiatky rokov peniaze správca tej kanalizácie. A teraz vy zákonom nútite občana, aby do tohoto investoval, nie je namieste a myslím, že ak by ste prijali môj pozmeňujúci návrh, že by sa to aj vo verejnosti stretlo s uznaním.
Ďakujem vám pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Petrák. Nech sa páči.
Zapnite mikrofón pánovi poslancovi!

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja zareagujem len na úvod vášho vystúpenia, kde ste hovorili o otázkach nákladov, ktoré súvisia s outsourcovaním niektorých služieb. Ja osobne vás vnímam ako rešpektovaného poslanca Bratislavy a chcem povedať, že jedným z takých príkladov môže byť aj Bratislavská vodárenská spoločnosť, kde majoritným akcionárom je mesto Bratislava, všetci ostatní, to znamená obce a mestá, ktoré majú majetkové podiely a sú mimo Bratislavy, sú v tejto vodárenskej spoločnosti úplnými štatistami, lebo nemajú na nič dosah. Takže bol by som rád, keby ste otázky, ktoré ste tu v zásade ako rečnícke otázky položili v tomto pléne, adresovali aj Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, na ktorú ako poslanec máte dosah.
Ďakujem veľmi pekne.