26. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov aj z mojich úst k tomuto zákonu o vodách, ktorý, myslím si, že mal by reflektovať a nejako reagovať na súčasný stav, kde hovoríme, že máme globálnu krízu, vysycháme na planéte, takže myslím si, že zákon o vodách by mal byť ten nosný, o ktorom by sa malo dennodenne hovoriť a konečne by sme mali možno vodu brať nie akože nepriateľa, ale toho kamaráta, bez ktorého ľudstvo nemá šancu žiť. Takže myslím si, že takto by sa malo pristupovať k tomuto zákonu.
Keď si pozriem, koľko nás je tu, je tu asi 20, tak mne to tiež o niečom svedčí, ako si naši poslanci a zákonodarci vážia tento zákon o vodách. Nejde o to, aby si dával 350 pozmeňujúcich návrhov, ide o to, aby si podal svoj názor, lebo si poslanec Národnej rady a poslali ťa tu občania. A mal by si povedať, akým spôsobom podľa tvojho najlepšieho vedomia a svedomia by sa mal aj tento zákon riešiť a možnože zlepšiť.
Pán minister, tak ako som avizoval aj na výbore, kde som sa pýtal, pretože tento návrh článku II novelizuje aj zákon o verejných vodovodoch, tak chcem, aby to bolo z vašich úst povedané, aby občania republiky to počuli, kde novelizujeme aj zákon o verejných vodovodoch a konkrétne pripájame takúto vetu: "Vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady." Pýtam sa znovu pána ministra, dúfam, že odpoveď bude tá istá ako na výbore, čo sú tie "neprimerane vysoké náklady" na pripojenie sa, kto o nich bude rozhodovať a aká miera je tam, či je to dĺžková, či je to objemová, alebo iná tých neprimeraných nákladov, alebo či je to z nejakej smernice, ktorá povie, že toľko a toľko už je neprimeraný náklad a tým pádom nebude mať tú povinnosť pripojiť sa na túto žumpu.
To, že teraz pripájame v § 36 ods. 4 vetu, že kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať odvoz a všecko možné okolo toho, to my sme doteraz tam nemali? To je až taká katastrofa, že my sme to prakticky nechali na voľnobeh, že čo bude, to bude, rob si s tým, čo chceš? Vážení, to sa mi zdá trošku hazardovanie s tým najcennejším, čo tu máme, a to je tá voda, pretože Slovensko, čo sa týka, však to nebudeme si opakovať dookola, čo sa týka prameňov a vodných zdrojov, proste sme svetovou veľmocou a raz, ja tvrdím, že Arabské emiráty sa budú nám klaňať, nie my im, čo tu máme. Takže to si musíme uvedomiť a musíme to nechať udržateľné pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Takže, vážení, stratégia by mala byť jasná a aj pri týchto čisteniach týchto žúmp, ktoré, musím povedať, že v mnohých obciach vidím tie odvody priamo do potoka, kde to ide aj rôznym spôsobom zakamuflované, tak to je katastrofa.
Bol som minule, išiel som cez Nemecko a nakoľko ako poľnohospodár, tak rád sa hlavne na tú poľnohospodársku činnosť nemeckú pozerám a všimol som si, že, samozrejme, nemecký poľnohospodár je celkom ináč etablovaný v území ako náš, kde sme sústredili poľnohospodárov do nejakých družstiev na jedno miesto. Tam tí farmári sú roztrúsení. Moja prvá otázka bola, ako likvidujete odpady? Kde vlastne dávate čo? Akým spôsobom? Že každý tu má kanalizáciu až do toho mesta? Všetko žumpy. Všetko žumpy.
Tak chcem sa opýtať pána ministra, či sme si vzali možnože aj príklad od Nemecka, keď je ten líder, ktorý ukazuje, ako by to v tej Európskej únii malo byť. Ako tam oni likvidujú, neviem. Nepýtal som sa na konkrétnosti, lebo nebolo času, ale keď každá farma v Nemecku má iba žumpu, tak tá žumpa by mala spĺňať asi kritériá aj Európskej únie a mala byť fungovať. Takže chcem veriť, že budeme aj my nejako preberať od nich, akým spôsobom to oni likvidujú, a možnože to už, už to aj máte, pán minister, len ja o tom neviem. Takže v prípade, keď viete o tom niečo viacej ako ja, tak dajte mi vedieť, ako to v Nemecku tie žumpy likvidujú, lebo tých žúmp je tam kvantá. To sú čo farma, to žumpa. A nie viete aká, nie dvojkubíková, hej? Tam musia byť žumpy také, že neskutočné. Tak neviem si predstaviť, akú oni kvalitu vôd garantujú v svojich zákonoch, keď každý tento farmár má tam žumpu.
Dobre, ale poďme ďalej. Teraz keď som počúval pána Petráka a pána ministra, tak, páni kolegovia, asi tu je nejaký rozpor. Neviem v akom, či v názorovom, alebo v nejakom pozeraní v koaličných radoch, tak možno by bolo dobré odkryť karty a povedať ľuďom, že ľudia, no tak pozrite, toto je tu problém, tak sa stavajú jedni, tak druhí. A myslím, že národ slovenský mal by vedieť, keď hovoríme o takej vážnej veci, ako je ochrana životného prostredia prostredníctvom vôd a vôd ako takých, tak aby sa tu ujasnili pozície, na ktorých stojíte barikádach a kde vlastne to chcete dotiahnuť.
Obdobne ako pani kolegyňa Zemanová spomínala určitú šikanu, chcem sa tiež opýtať, pretože v jednom článku, konkrétne v článku 15, myslím, pán spravodajca, že ho dala na osobitné hlasovanie pani Zemanová, jeden bod tam dala, myslím, že to je tá pätnástka. Keď som prepočul, tak ma opravte, pätnástka, áno, tak je to ten istý, o ktorom ja mienim hovoriť. Hovoríme, že konkrétne v súčasnosti zneje § 27 ods. 1 písm. f): "Súhlas orgánov štátnej vodnej správy je potrebný po f) na leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo ničenie škodcov alebo buriny v chránených vodohospodárskych oblastiach a ochranných pásmach vodárenských zdrojov." Vyhadzujeme tú "leteckú" a dávame tam, že pre "právnickú alebo fyzickú osobu, podnikateľa".
Samozrejme, ja som za, ja som proti chémii. Ja som biologicky založený človek a prírodne, tak proti každej chémii som. Myslím si, že tu je to, samozrejme, tiež akože nekontrolovateľné pri tej leteckej aplikácii. Riešil som problémy v Ražňanoch, kde pri leteckej aplikácii chemických prostriedkov celé Ražňany poprášili a všecké marhule do roka padli. Neskutočne. Postih je plošne. Takže samozrejme, že je to, vyslovene letecká aplikácia je pri nedodržaní podmienok, a to sú hlavne poveternostné podmienky, katastrofa. Takže jasné, že táto podmienka v zákone bola. Teraz ju vypúšťame a dáme teraz, to znamená, bude tu aj letecká, aj fyzická, aj mechanická, neviem jaká aplikácia, podľa tohto tu, ako to tu máme.
A chcem sa opýtať, pán minister, či to budú musieť robiť aj fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, ale nie v tej oblasti. To znamená, že ja som živnostník, predávam registračné pokladne, idem si postriekať svoj ovocný sad a som podnikateľom (povedané s pobavením), tak sa pýtam, lebo to je ináč šikana, takže povedať áno, podnikateľov, ktorí majú v náplni práce túto nejakú činnosť. Áno, v odôvodnení píšete, pozrel som si, že nebude sa to týkať záhradkárov a malých týchto, áno, to beriem, ale hovorím, túto kategóriu vysvetlite mi, aby to občania si nevysvetľovali dvojmo. Alebo povedzte mi, že budete robiť vykonávaciu vyhlášku, ktorá povie, že aj tieto veci. Možnože je to na smiech, ale ja to takto čítam, takže berte tak, že áno, podnikateľ môže byť v rôznom, nemusí byť iba v poľnohospodárstve a v tej chémii.
Jeden veľký problém, a to mám zase s ministerstvom životného prostredia, kde sa hovorí, životného, áno, týka sa to aj životného, ale sú naši poľnohospodári, ak si chce objednať náš agropodnikateľ nejaký postrek, tak viete, čo je potrebné? Že by vy ste bol vyškolený v tom, ten podnikateľ, aký postrek, kedy, v akom množstve a všetko. (Reakcia z pléna.) No, ale tak potom si nemusím to objednávať, tú službu, ale môžem si to ja urobiť (povedané so smiechom) a nemusím si to objednávať. Takže to sa mi zdá akože atypické a tiež sme pri tej chémii, tiež sme pri týchto.
Takže prípadne aj to by som, teraz je to apel skôr na ministerku pôdohospodárstva a nie na vás, ale aby ste vedeli, že tú chemickú aplikáciu musí vedieť dať aj ten, ktorý o to žiada, že chcem si to aplikovať, a tým pádom je to trošku podľa mňa taký ako nezmysel, pretože keď neviem si opraviť auto, tak ho dám automechanikovi, opravte ho a je to vybavené. Keď nie, tak bude problém.
Takže, vážení, mám tu ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý asi prednesiem v ústnej rozprave, pretože pán kolega by chcel tiež vystúpiť.
Takže zatiaľ, pán minister, toľko z mojej strany, hlavne by som chcel vysvetlenie na to, že aké sú tie neprimerané náklady, lebo to je mňa kardinálne a myslím, že aj pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Myslím, že je potrebné zareagovať na pána kolegu Fecka. Pán kolega, chcem vás uistiť, že nestojíme s kolegami z MOST-u – HÍD na žiadnej barikáde a nepotrebujeme žiadneho mediátora. Na niektoré odborné otázky máme prirodzene možno iné pohľady, ale verím, že máme dostatok aj odborných kapacít, aj empatie, aj ľudských, medziľudských vzťahov na to, aby sme tieto situácie bez problémov a bez obáv opozície zvládli.
Chcem vám povedať, ak ste hovorili o otázkach, či sme objavili koleso v tomto období v prípade pripojenosti na kanalizácie, mňa skôr zaráža, že vy ako bývalý predseda výboru pre životné prostredie nemáte na pozornosti, že sme mali v prístupových rokovaniach povinnosť sa do konca roka 2015 pripojiť aglomeráciu nad 2 000 obyvateľov a v ďalšom období ďalšie aglomerácie na verejné kanalizácie. Toto je záväzok, ktorý sme urobili v prístupových rokovaniach do Európskej únie a paradoxné je to, že tí, ktorí to na svojom území nemajú, ako je Nemecká republika, a ďalšie vyspelé západné európske krajiny to nemajú a v prístupových rokovaniach to od nás – chudobnejších, s nižšou príjmovou hladinou – vyžadovali, vyžadujú a chcú nás za to sankcionovať. Toto je pre mňa ako nepochopiteľné. A je nepochopiteľné, že tento argument používate napriek tomu, že ste bol predsedom výboru pre životné prostredie.

Áno, ďakujem pekne, pán kolega, dobre, takže na barikádach nestojíte, okej. Áno, bol som predsedom výboru, všecko beriem, ale chcem sa opýtať, aký máte prístup na ministerstvo, keď ste predsedom opozičnej, ako vám otvoria karty. Ja som do dnešného dňa nedostal z ministerstva, aké boli prístupové rokovania pre pôdohospodárstvo, aké boli podmienky. Keď som tu prvýkrát prišiel v roku 2010, som to pýtal, na mňa pozerali, či som spadol z Marsu, lebo nám nedali prístupové podmienky poľnohospodárskych kvót. Do dneska som ich nedostal. Do dneska som ich nedostal, to by malo byť ako zlatým písmom napísané na ministerstve a visieť, že také sú podmienky aj pre životné, aj pre tento. A to beriem, áno, vedel som o tom, že máme byť napojení, a preto apelujem, že keď Európska únia, tak rovnocenná Európska únia, nie že jedni takí, druhí takí, a tí sú EÚ 12, tí sú EÚ 15 a potom zisťujeme, že máme problém, pretože my sme tí poctiví, ktorí sa snažíme všetko dodržať a ďalší nám tu budú vyvážať výrobky, ktoré nespĺňajú žiadne možnože hygienické normy, ale my ako chudáci musíme to plniť.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ďakujem. Som rád, že kolega Fecko uviedol širšie súvislosti a nebudem nimi zdržiavať. Skutočne úsilie chrániť jedinú prírodnú látku, ktorú môžme aj vyvážať, ktorou môžme garantovať kvalitu života na území Slovenskej republiky, je kľúčová otázka. Slovenská republika nemala až s takým otáľaním pristupovať a nemala by aj s takým otáľaním pristupovať k opatreniam, konkrétnym opatreniam, ktoré väčšinou prijímame až pod tlakom Európskej únie. V tomto prípade sa však treba, si však treba povedať, ako dopadajú na konkrétnych občanov.
Požiadavka, aby sa obyvatelia, ktorí majú napríklad domáce čističky odpadových vôd alebo majú žumpy, v určenej lehote povinne pripojili na kanalizácie, má veľa stránok. Všetky tu ani nejdem vymenovať, pretože má to aj stránku komerčnú, koľko vlastne vodárenských spoločností už má v sebe súkromný kapitál, koľko opravárenských spoločností, ktoré sú napojené na tie vodárenské spoločnosti, sú čiste súkromné, keby ministerstvo urobili skríning, ako, kde končia peniaze, kto je koncový podnikateľ alebo kto má koncový zisk zo slovenskej vody, pokiaľ ide o jej distribúciu aj z odkanalizovania domácností, tak by tam sa zjavila veľká časť súkromných podnikateľov.
V tomto prípade chce vláda prostredníctvom tohoto zákona primäť obyvateľov, aby bez ohľadu na to, či majú celkom novú čističku odpadových vôd, sa pripojili na verejnú čističku, na verejnú kanalizáciu a to pod hrozbou nejakej pokuty. Je to dosť tvrdá požiadavka. Na druhej strane, kto môže mať niečo proti tomu, aby sa zvyšovalo odkanalizovanie obyvateľstva? Naozaj nie každý má domácu čističku a nie každý má kvalitnú žumpu. To už tu povedali moji predrečníci, aj pani kolegyňa Zemanová, aj pán Fecko, že to, že kontrola žúmp, ich často zámerne spôsobená priesakavosť sa nevykonáva tak, ako by sme si všetci priali, je tak isto zodpovednosť zákonodarcov, pretože pokiaľ tú kontrolu má vykonávať vyslovene miestny úrad alebo starosta, ktorý je priamo volený v obci, tak tak ako aj v iných prípadoch môže táto kontrola brať ohľad na volebné záujmy toho alebo onoho starostu a môže byť teda v konflikte záujmov a tým pádom nedbalá alebo predpojatá, alebo rodinkárska a tak ďalej.
V tomto svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem, sa však tejto problematike nevenujem. Verím, že sa jej bude ešte venovať ministerstvo. Venujem sa len jednej veci, aby náklady za odbočku, ktorá by od téčka, ktoré ide z verejnej kanalizácie do domu, nehradil občan. Pre mnohého občana, však na vidieku nám žije dnes skôr staršia generácia, často dôchodci, by takáto požiadavka bola veľmi, veľmi ťažkou finančnou ranou, pritom Európska únia, keď poskytuje fondy, tak jasne hovorí, že má byť hradené, cez tieto fondy sa dá hradiť odbočka až po pozemok, až po územie pozemku.
Slovenská republika dnes disponuje eurofondami práve na podobné odbočky. Pokiaľ ide o správcov kanalizácie, majiteľmi kanalizačných potrubí sú zväčša obce a mestá, ale správcami sú často správcovské spoločnosti, ktoré bez problémov unesú zriadenie týchto prípojok, samozrejme zákon im umožňuje, aby ho premietli do ceny vody, nebola by to ale jednorazová tisícová investícia, ktorú teraz tento zákon žiada od obyvateľov, ale bolo by to postupné dlhoročné splácanie investície v cene vody a tým pádom takmer nebadaná ťarcha pre obyvateľov.
Dovoľte teda, aby som prečítal po tomto odôvodnení samotné znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu Jána Budaja o vodách a zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990.
V čl. II v doterajšom bode 1 v § 23 ods. 2 sa za slovo "možné" vkladá bodkočiarka a slová "a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady" sa nahrádzajú slovami "náklady na pripojenie odbočky kanalizácie po hranicu pozemku odberateľa služby verejnej kanalizácie hradí prevádzkovateľ verejnej kanalizácie".
Z ďalšieho textu je zrejmé, že tento čl. II hovorí o tých vlastníkoch stavby alebo vlastníkoch pozemku, na ktorom bola dovtedy povolená žumpa a teraz by sa naňho vzťahoval zákon o povinnosti pripojiť v zákone určenom termíne kanalizáciu, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu.
Som presvedčený, že by aj predkladateľ pán minister Sólymos, ktorý ma pozorne počúva, mal zvážiť tento návrh, pretože nevytvára ťarchu na štátny rozpočet, iba spravodlivejšie a v malej miere zaťažuje občanov platbami, nevytvára žiadny investičný šok, každé prikázanie štátu občanom, aby si, aby investovali do nejakého majetku, ktorý v zásade bude užívať, a od nich bude čerpať potom dlhé desiatky rokov peniaze správca tej kanalizácie. A teraz vy zákonom nútite občana, aby do tohoto investoval, nie je namieste a myslím, že ak by ste prijali môj pozmeňujúci návrh, že by sa to aj vo verejnosti stretlo s uznaním.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja zareagujem len na úvod vášho vystúpenia, kde ste hovorili o otázkach nákladov, ktoré súvisia s outsourcovaním niektorých služieb. Ja osobne vás vnímam ako rešpektovaného poslanca Bratislavy a chcem povedať, že jedným z takých príkladov môže byť aj Bratislavská vodárenská spoločnosť, kde majoritným akcionárom je mesto Bratislava, všetci ostatní, to znamená obce a mestá, ktoré majú majetkové podiely a sú mimo Bratislavy, sú v tejto vodárenskej spoločnosti úplnými štatistami, lebo nemajú na nič dosah. Takže bol by som rád, keby ste otázky, ktoré ste tu v zásade ako rečnícke otázky položili v tomto pléne, adresovali aj Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, na ktorú ako poslanec máte dosah.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho, lebo myslím, že povedal som to, čo som chcel povedať. Ešte jednu vec pred tým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, že jedným z problémov, ktorý mi bol adresovaný od našich občanov, je používanie antibiotík pri intenzívnom chove rýb. Podobne; nie som, samozrejme, žiadny chemik ani neviem aký vyštudovaný biológ, som poľnohospodár v prvom rade a pozemkár, takže budem citovať, čo hovoria odborníci z tohto fachu.
Problém s používaním antibiotík pri intenzívnom chove rýb. Podobne je problém aj s čistením odpadových vôd z výroby antibiotík, respektíve aj celkovo farmaceutického priemyslu. Tieto vody nemôžu byť odvádzané do čističiek odpadových vôd, pretože zabíjajú baktérie používané v čističkách. Problém doteraz v našej legislatíve nemáme vôbec riešený.
Vážení, ktorí ste kompetentní, tak dávam ako podnet na zváženie, aby sme sa aj týmto zaoberali, pretože berieme, áno, ryby chceme, super, kŕmime, rastú nám, predávame ich, sviatky sú stále vianočné, rok čo rok, takže chcem veriť, že čistenie týchto vôd nebude spôsobovať zase problémy v čističkách, a na to by sme sa mali tiež asi zamerať. To je hlas ľudu, ktorý tlmočím, nakoľko som zástancom transparentnosti a všetko, čo trápi národ, mali by sme tu preberať.
A teraz k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Dávam ho spolu s kolegom Zsoltom Simonom a hovorí o našej poľnohospodárskej problematike trošku a síce, aby sme vypustili poplatky súvisiace s odberom vody pri poľnohospodárskych závlahových prácach. Toto sme zaviedli, ja si myslím, že pred tromi rokmi, či kedy to bolo. Áno, zdá sa nám, že je to tiež neprimeraná záťaž, keď, ako som včera citoval, sa šéf nemeckého potravinárskeho priemyslu chválil tým, že 181 mld. mali neskutočný obrat a že poľnohospodárstvo je na druhom mieste u nich, v Nemecku, a u nás len stále na chvoste. Tak aj týmto počinom, že by sme poplatky za odber pri závlahách našich poľnohospodárov nad 50-tisíc kubíkov nespoplatnili a vzali späť, myslím, že je jeden z takých nepriamych stimulov pre našich poľnohospodárov, hoci vieme, v akom stave sú technickom tie závlahové sústavy, ktoré tu máme, takže o tom sa nebudem vyjadrovať, ale každopádne nedávajme ďalšie poleno, ktoré už majú teraz a nemali možnože, pred ôsmimi rokmi toto nemali. Viem, že to bolo zavedené asi pred troma rokmi, keď si dobre spomínam, alebo štyrmi.
Takže toto by som teda chcel aj s pánom Zsoltom Simonom, a preto mi dovoľte, aby som teraz prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý znie takto:
Pozmeňujúci návrh poslancov Zsolta Simona a Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 759).
V čl. I sa za bod 63 vkladajú nové body 64 až 67, ktoré znejú:
"64. V § 78 ods. 3 písm. a) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "za odbery povrchových vôd z vodných tokov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50-tisíc kubíkov ročne".
65. V § 78 ods. 4 písm. a) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "výška finančnej náhrady za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa určuje postupom ustanoveným pre platenie poplatkov za užívanie vôd podľa § 79 ods. 7 až 9".
66. V § 78 ods. 6 sa vypúšťajú slová "a finančná náhrada za odbery povrchových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy".
67. V § 79 ods. 2 sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vypúšťajú sa slová "za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v množstve nad 50-tisíc metrov kubických ročne".
68. V § 79 ods. 7 sa vypúšťajú slová "vrátane poplatkov za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy"."
Pán spravodajca, to je celý pozmeňovák, hlasovať jedným hlasovaním o všeckých piatich bodoch nášho pozmeňujúceho návrhu. Takže toľko z mojej strany a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko ma prekvapil, lebo on zvyčajne hovorí dlhšie, ale teraz bol kratšie. (Povedané s pobavením.) Dobre, takže ďakujem pekne za slovo. Chcel by som v záverečnom slove zareagovať na vystupujúcich. Ďakujem veľmi pekne všetkým.
Fakt je, tá problematika, ktorú teraz my tu, o ktorej diskutujeme, je veľmi vážna. Ja si myslím, že voda, viacerí ste to povedali, je náš poklad a máme sa o to starať a musíme sa o to starať. No ja si myslím, že všetci by sme chceli, aby sme pili čistú vodu a aby sme tie zásoby vody, ktoré máme, aby sme ochránili aj pre budúce generácie, takže tá úloha pred nami nie je ľahká. Práve preto je aj tento zákon a práve preto aj tento zákon reaguje povedzme aj na také veci, ktoré sa vyskytli v priebehu, kým ten zákon sme riešili. Prvé čítanie bolo v decembri, viete, že medzi tým povedzme sa stal ten prípad na Žitnom ostrove s tým atrazínom, na ktoré sme skúsili v druhom čítaní hneď nejakým spôsobom aj reagovať, lebo mali by sme reagovať na aktuálne problémy. Alebo skúsim ísť nejakým spôsobom postupne.
Pani poslankyňa Zemanová hovorila o tom, že dáva námety a že nie je reakcia alebo nepočúvame na ministerstve. Neni to tak, pani poslankyňa, lebo to, čo ste uviedli na výbore, vlastne nie na výbore, prepáčte, tu v sále po prvom čítaní, z toho sme určité veci akceptovali aj sme zapracovali do toho návrhu konkrétneho, ktorý teraz tu máte v druhom čítaní. Ja si to prečítam, čo som si rýchlo zapísal.
Čo sa týka odborne spôsobilých osôb, aby mohli aj v jednom, aj v druhom zákone, to znamená, aj vo vodnom zákone, aj v zákone o EIA, aby mohli byť zapísaní v tom registri, s tým, samozrejme, že keď posudzuje ten istý prípad podľa jedného zákona, tak by to nemal podľa druhého zákona, upravili sme to. Upravili sme podmienky a kritériá na zdieľanie tých osôb. Upravili sme to, že, a dali sme do súladu to, že musia byť tieto stanoviská odsúhlasené s rozhodnutím, aby, tak isto jak v tom druhom zákone, proste nie je to pravda, že by sme nepočúvali. Fakt, keď je to dobrý, nejde nám o to, že kto to, aby ten zákon bol dobrý alebo aby ten výsledok bol dobrý.
Samozrejme, sú veci, s ktorými nesúhlasím. Napríklad na jednej strane hovoríte, že je dôležité, ak chcete urobiť tlačovku, budete mať ohľadne Žitného ostrova a kritizujete to, čo sme zareagovali na ten Žitný ostrov, že sme vypustili to slovíčko "letecké". Je to z jedného jednoduchého dôvodu. Vo vodohospodársky chránených oblastiach ministerstvo životného prostredia, lebo to ste videli aj z tých reakcií tých ľudí, od nás sa pýtajú, že prečo je kontaminovaná tá voda. Ako sa tam mohol ten atrazín dostať? A ministerstvo životného prostredia, vodný úrad nemajú dosah na to vôbec, že čo sa, aké chemikálie, poprípade hnojivá sa môžu aplikovať v týchto lokalitách, nemáme na to dosah doteraz. Nevieme ani, že čo sa aplikovalo.
To znamená, my sme ten súhlas podmienili, vlastne preto tam dali, aby sme vedeli aj my odsúhlasiť ako vodný úrad v tých lokalitách, napr. na Žitnom ostrove, že aké hnojivá sa môžu používať pri týchto, na týchto územiach a, samozrejme, chceme aj vedieť, že čo sa použilo. Tieto podmienky tí, ktorí, tí poľnohospodári, tie poľnohospodárske subjekty a aj či fyzické, alebo tie fyzické osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, alebo právnické osoby, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, tieto údaje by mali nahlasovať a odovzdávať ÚKSÚP-u už teraz, hej? To znamená, že my nič nechceme, len aby sme tam, kde sú vodohospodárske chránené oblasti, aby aj vodná správa tieto údaje, s týmito údajmi disponovala. My sme sa totižto dozvedeli z rádií alebo z médií, že niečo sa tam stalo, nemali sme o tom informácie ako vodná správa. To znamená, že toto rieši tento zákon nejakým spôsobom.
Takisto to nebude o tom, že ten poľnohospodár by mal zakaždým, keď chce použiť proste nejaké hnojivo alebo proste nejaký postrek, by mal ísť za ten súhlas. Nie, tam takisto jak teraz je vydaný zoznam tých látok, ktoré môžu používať, aj v rozsahu, v jakom môžu používať, to by malo byť upravené a vodný úrad by mal dávať súhlas na to, že vo vodohospodárskych oblastiach by sa jako mali tieto látky používať. Nič iné, nič menej a nič viac. To znamená, nebude tu žiadna záťaž pre poľnohospodárov.
To znamená, že na jednej strane hovoríte, že musíme skúsiť všetkými spôsobmi chrániť to, čo je pre nás najvzácnejšie, a na druhej strane, keď to chceme robiť, tak potom je s tým problém. Áno, jednoducho keď to chceme chrániť, tak proste tieto veci musíme, musíme riešiť.
Pán Petrák, neviem, či je tu. Nie je tu. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je priorita aj pre ministerstvo životného prostredia, tam nemáme v tomto rozkol. To, samozrejme, sme akceptovali, že čo sa týka, aby sme mali prehľad o čerpaní podzemných vôd všeobecne, tak jednoducho tie skúšky musíme urobiť, lebo zo 70. rokov máme posledné a proste nikto nevie v tejto republike, že kto koľko podzemných vôd čerpá, a proste keď chceme mať o tom prehľad, tak jednoducho tieto skúšky musíme urobiť. Práve preto sme dali aj ten časový, sme sa dohodli aj na tom časovom, aj sme to, ten čas vlastne predĺžili, aby napríklad obce alebo iné subjekty s tým nemali také finančné náklady a mali dostatok času na to, aby to, aby tie skúšky spravili. A, samozrejme, sme pripravení na ďalšiu diskusiu o tejto problematike. Ale v tom, že podzemné vody sú prioritne na zásobenie pitnou vodou obyvateľstva, v tom rozkol určite, určite nemáme.
Pán Budaj hovoril o tom, že, aj viacerí ste hovorili o tom, že prečo dávame takú povinnosť občanom jednoducho, aby sa, že sa musia pripojiť do 31. 12. 2021 na kanalizáciu tam, kde tá kanalizácia existuje. Už to odznelo. Jednoducho jeden dôvod je ten, že Európska únia od nás bude žiadať naspäť obrovské financie, keď jednoducho nesplníme to, že 85 % obyvateľov tam, kde boli vybudované kanalizácie, sa nenapojí. Druhá vec je dôležitá, samozrejme, ten základ, už od stredoveku zistili ľudia, že riešenie je odkanalizácia hocijakých obydlí, preto aby sme, aby chránili životné prostredie, chránili svoje zdravie. Je to jednoznačné.
Ďalšia vec je preto, lebo keď všetci tí, ktorí dodržujú zákon, tí, ktorí majú, buď žumpu prevádzkujú, alebo prevádzkujú domové čistiarne odpadových vôd, ale hlavne žumpy a tie žumpy prevádzkujú podľa platných zákonov, to znamená, majú to odizolované, vyvážajú to do čistiarne, tam, kde to majú, tak pre štvorčlennú rodinu je ročná údržba takej žumpy, keď všetko dodržiava, podľa výpočtov od 400 do 800 eur podľa toho, že ako ďaleko to musí niesť a tak ďalej, čím keď sa napojí táto štvorčlenná rodina na kanalizáciu, jeho to isté vyjde na 160 eur. To znamená, ten, ktorý prevádzkuje žumpu podľa pravidiel a platí za tú žumpu podľa pravidiel, bude prvý, ktorý sa napojí na kanalizáciu, aj keď ten počiatočný náklad tam, samozrejme, je, lebo za krátku dobu sa to vráti a jednoducho aj finančne je to preňho, samozrejme, výhodnejšie.
Ale nemôžeme byť úplne striktní. To znamená, existujú prípady, keď musíme brať ohľad na sociálne aspekty, ekonomické aspekty, keď proste je tam, býva tam babka sama v dome a jednoducho pre ňu by boli tie náklady neprimerané, preto hovorím o neprimeraných nákladoch, a to musí zhodnotiť obec a musí zhodnotiť ten stavebný úrad, ktorý tam je. Oni to vidia, oni sú s nimi v kontakte a môže sa takto rozhodnúť.
My s týmto zákonom podávame pomocnú ruku všetkým starostom, ktorí doteraz, lebo to odznelo, že proste nemali možnosť, ťažko to je, sú to voliči, a tak ďalej, aby, lebo oni mali za tú povinnosť, aby sa títo občania pripojili, podávame pomocnú ruku v tom, že už je na to zákon a jednoducho tie zákonné povinnosti musíme splniť.
Čo sa týka toho, ešte, pán Fecko, ty si sa pýtal niečo, že kto, jaký podnikateľ sa musí prihlásiť. Tak, samozrejme, podnikateľ, ktorý prevádzkuje, ja neviem, cukráreň a má záhradu a ide tam používať nejakú chemickú látku, tak ten nie. Ten, ktorý podniká v poľnohospodárstve. To znamená, či je to fyzická osoba alebo právnická osoba, podniká v poľnohospodárstve, má pole, tam chodí a tam proste používa tieto látky. Prosím? (Reakcia z pléna.) V poľnohospodárstve. A to proste netýka sa fyzických osôb, nás všetkých, hej, netýka sa to. To znamená, to je tá, to je ten paragraf ten letecký.
Čo sa týka toho, čo hovoril pán Budaj. Jednak sa o tom rokuje medzi ministerstvom, medzi vodohospodárskymi spoločnosťami a jednak medzi obcami, že aké náklady, s jakými nákladmi by prispeli vodárenské spoločnosti na to, aby sme vedeli splniť, aby občania vedeli splniť tieto povinnosti, to je jedna vec. A druhá vec, každý jeden náklad, ktorý vodárenská spoločnosť vynaloží, sa obráti sa, vlastne zaplatíme to vo vodnom, stočnom. Jednoducho v ÚRSO všetky náklady, ktoré vodárenská spoločnosť prevádzkou alebo vybudovaním tej kanalizácie má, tak sa to započítava. To znamená, že nikde sa to, že sa to neušetrí. A popritom jednoducho pre niekoho, keď to chce, tú prípojku, spraviť, povedzme tak, že aj vo vlastnej réžii, tak si ušetrí, zaplatí oveľa menej jak ten, ktorý povie si, že jednoducho ja si to zaplatím, lebo na to mám, aby som tú prípojku zaplatil. Nebudem to robiť sám, nebudem kopať to sám, bude ma to stáť drahšie, ale jednoducho je to moje rozhodnutie. Ten, kto proste na to povedzme toľko prostriedkov nemá, tak sa rozhodne, že on prispeje aj sám, niečo tam urobí, nejaké práce, bude ho to stáť lacnejšie. To znamená, je to na každom z nás, že ako sa k tomu pripojíme. V každom prípade, keby sme hocijakú časť prikázali vybudovať vodárenským spoločnostiam, tak by sme to všetci platili, by sme to platili vo vodnom, stočnom.
Takže toľko k tomu. Ja si myslím, že čo je najdôležitejšie pri tomto zákone, je to, pri týchto problematikách, je to, aby sme chránili to najdôležitejšie, ktoré máme, a tento zákon nás k tomu posúva. Ja som rád, že v poľnohospodárskom, vlastne v našom výbore na životnom prostredí tento zákon prešiel jednohlasne aj na opozičnej, aj na koaličnej strane, a dúfam, že takúto podporu dostane aj tu v pléne parlamentu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som ešte v krátkosti doplnil informácie, ktoré tuná stručne a obrazne vysvetlil pán minister s tým, že sme v druhom čítaní a mali sme tuná predložené dajaké pozmeňovacie návrhy. Čiže chcel by som požiadať z tohto miesta, aby sme hlasovanie o tomto zákone preložili na sedemnástu hodinu, aby sme mohli zosúladiť všetky tie veci, ktoré sú dané.
No a zároveň by som sa chcel vyjadriť aj k samotnému návrhu zákona. A myslím si, že je dobré tu povedať na tomto mieste, keď budeme o tomto zákone rozhodovať, že na Slovensku momentálne je pripojenej na kanalizáciu 65, 65,5 percenta domácností. Finančné prostriedky na túto kanalizáciu sme čerpali z fondov Európskej únie a tam je podmienka, ako pán minister spomenul, že je dodržať potrebné aj určité záväzky voči tomu, čo nám Európska únia hovorí, a hrozia nám tuná dosť značné pokuty, pokiaľ nedodržíme termíny, ktoré sú dané. Samozrejme, tam, kde tie obce majú vybudovanú túto kanalizáciu, pretože vieme, že v niektorých obciach to jednoducho ani by nebolo dobré vybudovať. Týka sa to malých obcí, ktoré sú s nízkou hustotou obyvateľstva a tak ďalej, tam zrejme sa musí ísť na ten spôsob žúmp pri zachovaní ozaj všetkých tých právnych predpisov, ktoré sú dané. Čiže čo natečie, to vyveziem, vodotesnosť a tak ďalej podľa všetkých tých kritérií a aby sme dosiahli to, pretože dneska do žúmp idú splašky, aj čo sa týka chemikálií a aby sme ich nedostávali do pôdy, aby sme uchránili spodné vody, pitné vody, minerálne vody, o toto nám hlavne ide.
Myslím si, že v tom pojme, kde sa hovorí, že "neprimerané možnosti napojenia", kde sa to odpúšťa, tak tam ja by som tak z vlastnej skúsenosti povedal, že tam sú v mnohých prípadoch aj terénne problémy, pretože tá kanalizácia v tých obciach alebo mestách je daná po uliciach, po častiach a môže sa stať, že po tej ulici tečie potok. Tí, ktorí bývajú na druhej strane potoka, kanalizácia je daná, majú problém sa dostať cez tie potoky. Keď sú to ešte chránené oblasti a tak ďalej, to sú tie neprimerané veci, ktoré treba ohodnotiť.
Ďalej kontrola týchto žúmp a týchto, ktorá spadá pod obce alebo pod vodárenské spoločnosti, ktoré majú tesnosť žúmp a tak ďalej, ja som aj na výbore povedal, že nie je to možné odmerať to a tak ďalej, pretože tuná je to rozporuplné, možná by to bolo treba vyriešiť, že kto to môže kontrolovať. Zákon hovorí o tom, že nie každý môže tebe do domácnosti na tvoj pozemok stúpiť a ísť sa tam, s prepáčením, voľakým spôsobom merať a zisťovať, či tá žumpa obsiahla podľa vodomera, lebo sa to berie podľa stočného, vodného a stočného, či to tak je, či to tak nie je. Ľudia z tohto prípadu, v mnohých domácnostiach, chodím po Slovensku, majú potom porobené kadejaké trativody a, ja neviem, kdečo a púšťané je to do potokov, kde v podstate sú to odchovné potoky, keď si zoberieme ryby a tak ďalej, živočíchy. Čiže jednoducho škodíme si sami sebe, a preto je potrebné v tomto prípade ozaj stáť za tým, že napojenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Poliačik, spravodajca má právo na záver, samozrejme, povedať svoj názor k rozprave a to využíva.

Kvorka, Ján, poslanec NR SR
... tam, kde je to napojenie; ja viem, že ste nervózny zase, že už nesedíte tam hore, ale sedíte tu medzi nami. Ale za to sa nemusíte rozčuľovať, pán poslanec, sám ste si to spôsobil, a preto ja nebudem s vami tuná viesť žiaden dialóg. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Kvorka, Ján, poslanec NR SR
Čiže na záver hovorím troška podrobnejšie k tomu, pretože budeme o tomto zákone hlasovať. A samozrejme, že pri tom hlasovaní je potrebné, čo nechcem nikoho tuná voľakým spôsobom podceňovať, si naštudovať tieto veci a aby sme vedeli, že o čom budeme hlasovať, preto o tom rozprávam.
Na záver, ozaj, bolo tu povedané aj z úst pána ministra, bolo tu povedané aj z úst pánov poslancov, ktorí predkladali pozmeňovacie návrhy, toho dosť. Chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona, lebo som o tom presvedčený ja, myslím si, že ste o tom presvedčení aj vy, že je potrebné tento zákon prijať v podobe takej, ako je navrhnutý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dúfam, že to nebude tak, že ešte som nezačal a už mám problém. Dovoľte mi, aby som vám poprial príjemné dopoludnie. A dovoľte, aby som v úvodnom vystúpení predstavil hlavné veci, ktoré súvisia s novelou zákona ohľadom sociálnej ekonomiky, respektíve úplne novým zákonom, uceleným zákonom vrátane sociálnych podnikov. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť sektor sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti. Rád by som zdôraznil, že predložený návrh po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky komplexne vytvára legislatívne prostredie pre pôsobenie sociálnych podnikov.
Na návrhu alebo na príprave návrhu zákona sa podieľali nielen moji kolegovia odborníci z ministerstva, ale aj odborníci z mimovládneho sektora, jednoducho ľudia so skúsenosťami so sociálnym podnikaním. Návrh prešiel verejnou odbornou oponentúrou a svojou komplexnosťou, si myslím, že patrí medzi najkvalitnejšie právne normy v Európskej únii, pretože mali sme záujem inšpirovať sa aj skúsenosťami z okolitých krajín. Chcem hneď v úvode všetkým, ktorí sa podieľali na príprave, aj tým ľuďom z mimovládneho sektoru, odborníkom, za toto všetko poďakovať.
Na tomto mieste by som rád uviedol, že sme využili najlepšie skúsenosti viacerých krajín Európskej únie, pretože podľa údajov Európskej komisie v súčasnosti subjekty sociálnej ekonomiky zamestnávajú vyše 15 miliónov ľudí, čo predstavuje 10 % všetkých pracovníkov. Sociálna ekonomika sa dnes v Únii podieľa na ôsmich percentách hrubého domáceho produktu a tento podiel, ako aj počet ľudí v nej pracujúcich rástol aj v čase hospodárskej krízy. Ukazuje sa, že pracovné miesta u týchto zamestnávateľov sú stabilnejšie a ich vnútorné hospodárenie sa dokáže lepšie vyrovnať s extrémami, prípadne šokmi bez rušenia už existujúcich pracovných miest aj v dobe krízy.
Existuje racionálny dôvod, prečo by takýto potenciál; neexistuje racionálny dôvod, prečo by takýto potenciál nemala mať sociálna ekonomika aj na Slovensku. Osobitne je potenciál, vidím pri rozvoji menej rozvinutých okresov, kde práve sociálne podniky môžu prispieť k rastu lokálnej či regionálnej ekonomiky.
Návrh zákona definuje subjekty sociálnej ekonomiky i podmienky pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Práve takýmto podnikom priznáva viaceré nástroje pomoci a podpory, pričom zákon tiež presne definuje, kto sa považuje za znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, ktoré majú tieto podniky zamestnávať.
Hlavným princípom akejkoľvek podpory je pritom kombinácia nenávratnej pomoci s návratnou, čiže s dotáciou bude musieť byť vždy spojená návratná pôžička, čo vytvorí tlak na udržateľnosť sociálneho podnikania. Sociálne podniky pritom budú musieť už pri svojom vzniku definovať konkrétny sociálny účel, ktorý chcú napĺňať, a zákon obsahuje veľmi presné mechanizmy na jeho kontrolu.
Okrem toho návrh obsahuje celý súbor nástrojov a opatrení na zabránenie zneužívania výhod a pomoci sociálnym podnikom, čiastočne zvýhodňuje sociálny; zvýhodnenie sociálnych podnikov pri verejnom obstarávaní. Určenie povinného podielu verejných obstarávaní so sociálnym aspektom i prísnejšie a zrozumiteľnejšie zadefinovanie sociálneho verejného obstarávania v súlade s európskou legislatívou nasmeruje časť verejných nákupov cielene do sociálneho podnikania. Spolu s daňovými zvýhodneniami produktov a služieb sociálnych podnikov prispeje k dlhodobej udržateľnosti sociálneho podnikania aj bez prehnaných štátnych dotácií.
Musím však zdôrazniť, že všetky zvýhodnenia a dotácie sa budú riadiť európskymi pravidlami pre štátnu pomoc a zákon obsahuje potrebné ustanovenia, aby nedochádzalo k narúšaniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s pravidlami vnútorného trhu Európskej únie. V spolupráci s ministerstvom financií a protimonopolným úradom sa v súčasnosti pripravuje aj nová schéma štátnej pomoci pre sociálne podniky.
Na záver chcem zdôrazniť, že naše ministerstvo sa neuspokojilo len s prípravou legislatívy, ale s využitím európskych finančných zdrojov už pripravujeme aj systémové nelegislatívne opatrenia na podporu sociálneho podnikania. Z Operačného programu Ľudské zdroje sme vyčlenili dokopy takmer 120 miliónov eur na dotácie, pôžičkové schémy, ale aj podpornú infraštruktúru, ktorú vybudujeme po celom Slovensku. Sieť poradenských a konzultačných centier bude poskytovať nevyhnutnú podporu a pomoc každému, kto sa rozhodne založiť sociálny podnik. Prioritne sa pri tom zameriame na pomoc najmenej rozvinutým okresom.
Môžem zodpovedne povedať, že všetko pripravujeme tak, aby od 1. mája, keď zákon nadobudne účinnosť, celý podporný systém fungoval. Preto sa uchádzam o podporu tohto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som.

Želám príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou výboru za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou č. 817. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.