26. schôdza

Ďakujem za slovo. Kto tu bol, tak mohol si v piatok vypočuť rozpravu k predmetnému zákonu o radiačnej ochrane. Ja by som sa dneska teda veľmi krátko chcel k tomuto tiež vyjadriť, pretože ešte aj po tejto rozprave, ktorá tu odznela, tak som si zisťoval nejaké fakty. A vypočul som si argumenty aj z jednej strany, aj z druhej strany a spravil som si taký svoj vlastný návrh. Nechcem tvrdiť, že som v tejto problematike odborník, ale ako lekár trošku sa v tom viem orientovať a snažil som sa aj takým sedliackym rozumom zhodnotiť tieto fakty.
Chcel by som povedať, že či už v atómových elektrárňach alebo pri spracovaní radiačného odpadu, teda konkrétne to, čo sa týka tohto zákona, neexistuje nikdy nulové riziko. To sme videli pri haváriách atómových elektrární alebo pri nejakých iných haváriách. Proste riziko nikdy nie je nulové. Jadrový odpad sa môže spracovávať buď spaľovaním, vysokotlakovým lisovaním alebo vytumináciou.
Pri spaľovaní vzniká popol a toto spaľovanie má výhodu v tom, že objem tohto radiačného odpadu sa znižuje v pomere 100:1, ale tá radiačná aktivita sa zachováva, len teda v menšom objeme a je potom menej náročné to skladovanie v zmysle objemu. Pri vysokotlakovom lisovaní sa objem zmenšuje v pomere 10:1. A to sú také fakty pri spracovávaní radiačného odpadu.
Keď som zisťoval pomery v Európe, tak som zistil, že z dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie alebo z dvadsiatich ôsmich sú v štrnástich krajinách jadrové elektrárne. Len štyri krajiny z týchto v Európskej únii spracovávajú radiačný odpad spaľovaním, konkrétne Nemecko, Francúzsko, Švédsko a Slovenská republika. Z týchto štyroch krajín tri krajiny spracovávajú odpad spaľovaním. Ale spaľovaním, spaľovaním len vlastného odpadu. To znamená, že Nemecko, Francúzsko a Švédsko spracovávajú spaľovaním len svoj radiačný odpad. Jediná krajina, ktorá teda spracováva aj odpad z iných štátov, je Slovenská republika. Momentálne teda spracováva spaľovaním odpad z Českej republiky. Je už dojednaná zmluva aj s Talianskom. To sú, myslím, zmluvy z roku 2015 a minulého roku. Takže jediná krajina, ktorá spracováva odpad aj z iných krajín, je Slovenská republika
A v podstate dá sa povedať, že ten spracovaný odpad, ten popol pri spaľovaní je asi najväčším rizikom, rizikom zo všetkých tých možností spaľovania, teda spracovania radiačného odpadu. A preto ak existuje bezpečnejší spôsob spracovania radiačného odpadu, tak by sa mal uprednostňovať tento bezpečnejší spôsob, ktorý má menšie riziká. Ak teda existuje bezpečnejšia alternatíva, mala by dostať prednosť tá bezpečnejšia.
Naše úložisko je obrovské a bude stačiť na veľmi dlhú dobu, aj keby sme spracovávali odpad lisovaním, s jeho objemom by problém nebol. A k tomu by som povedal jeden taký príklad, že keď sa dá to spracovávať bezpečnejšie, tak to, alebo chovajme sa bezpečnejšie. V tomto zákone o radiačnej ochrane je aj jeden veľmi dobrý príklad, požiarne hlásiče. Požiarne hlásiče, to sú tie zariadenia, ktoré sú v strope budov, ktoré od určitej, a hlavne budov, kde je prístupnosť verejnosti, musia byť tieto požiarne hlásiče. Doteraz to boli hlásiče, ktoré pracovali na princípe amerícia berýlia, tam je určité žiarenie. To žiarenie pôsobí len na veľmi malú vzdialenosť, možno jedného, dvoch, troch milimetrov. Keď je v tej miestnosti dym, tak toto žiarenie neprenikne do detektora a spustí sa alarm. Ale nakoľko s týmito požiarnymi žiaričmi je problém pri spracovávaní, ony dokonca nemôžu byť ani ukladané na bežnom úložisku, ale musia ísť do hlbinného úložiska, lebo polčas rozpadu je tam tisíc rokov, tak je nová metóda, a teda sú nové výrobky, tieto požiarne hlásiče už nie sú na báze žiarenia, ale na báze elektromagnetickom. Čiže to elektromagnetické vlnenie, keď ten dym preruší, tak ten hlásič ohlási požiar. Čiže existuje bezpečnejšia alternatíva a tento zákon uzákoňuje, že sa má používať tento bezpečnejší prístup a bezpečnejší systém.
Takže aj týmto príkladom som chcel ukázať, že pokiaľ sa dajú riziká minimalizovať alebo zmenšiť, tak sa treba chovať tak, aby tie riziká boli čo najmenšie.
A ešte úplne na záver už nie celkom k radiačnej ochrane, ale k zákonu o zdravotnej starostlivosti a k e-zdraviu. Mal by som otázku na pána ministra. Obrátili sa na mňa psychológovia, ktorí tvrdia, že povinné zasielanie údajov o ich klientoch do NCZI je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Keď majú napríklad klienta, ktorý si chce, u nich si dojedná konzultáciu psychologickú a dokonca si ju aj sám zaplatí, tak oni ho údajne musia hlásiť do NCZI a títo ľudia s tým majú problém, pretože nemusia dať tomu psychológovi súhlas s tým, aby jeho osobné údaje boli spracovávané a niekde ďalej zasielané. Tak psychológovia tvrdia, že s týmto majú problém a že podľa nich to nie je dobre vyriešené.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť toto vystúpenie pána kolegu Suchánka s tým, že tak isto nerozumiem, prečo pri zákone o radiačnej ochrane a pri úlohe Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky a Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky hovoríme o riziku kontaminácie Slovenska, keď ich prioritná úloha je chrániť zdravie a predchádzať poškodeniu zdravia občanov Slovenskej republiky a tak isto životného prostredia. Nerozumiem, prečo na Slovensku máme spaľovať cudzí rádioaktívny odpad. Rádioaktívny odpad z iných štátov ako jediná krajina v Európe, čo sa týka spaľovania. Je to najnebezpečnejší spôsob, čo sa týka rizík na likvidáciu jadrového odpadu alebo teda jeho kondenzovania. A samozrejme, rádioaktívny odpad, jadrová energetika, máme tu 14 krajín, ktoré majú jadrové elektrárne, to bude veľký biznis. Budú sa postupne uzatvárať bloky, tak ako sa u nás uzatvárajú, a ja naozaj chcem prosiť aj poslancov tohto pléna, aby sme nepodporili návrh tohto zákona vzhľadom na to, že zo Slovenska sa potom bude môcť stať spaľovňa rádioaktívneho odpadu Európy, perspektívne. Prosím vás, myslíte na naše životné prostredie aj na zdravie tých ľudí, ktorí sú vystavovaní pri manipulácii s týmto rádioaktívnym odpadom v našej krajine.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Suchánek, vy ste rozobrali trošku podrobnejšie tie formy ochrany, ktoré sa sprísňujú, ale zaoberali ste sa opäť spaľovaním. Na zdravotníckom výbore sme to dostatočne preberali a dokonca aj pán minister vysvetlil, že toto nie je predmetom tohto zákona. A ak by sa malo niečo riešiť, dobre, poďme do tej odbornej diskusie, ale v rámci zákona o vôbec atómovej energii ako takej. Lebo tam je potrebné naozaj to riešiť s odborníkmi. Iste uznáte, že táto oblasť je veľmi sofistikovaná a náročná z hľadiska pochopenia. Ale čo je pre mňa dôležité a to ste aj vy potvrdili, že tento zákon o radiačnej ochrane je dobrý. Okrem tých vecí, ktoré ste vy vymenovali, ja ešte spomeniem aj to, že sa napríklad znižujú dávky ožiarenia, ktoré sa kumulatívne potom sčítavajú na všetkých pracoviskách. To nie sú len pracoviská na zdravotníckych klinikách, ale sú to aj pracoviská na stavbárskych a iných pracoviskách, pretože aj tam sa napríklad žiariče používajú pri napríklad denzitometru, kde sa meria objem a množstvo zemín a tak ďalej, to by som mohol viacej ich vymenovať. Ale som aj rád, že ste, a to teraz poviem otvorene, podporili ten pozmeňujúci návrh týkajúci sa odpustenia vôbec poplatkov 10 eur na urgente v prípade, že sa to týka výsostne tehotenskej záležitosti u budúcej matky. Že to chcem aj tu jednoznačne podotknúť, pretože to bol konsenzuálny návrh, ktorý bol schválený naprieč všetkými poslancami vo výbore, a myslím si, že toto je tá cesta, ktorou chceme ísť spoločne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ďakujem za faktické poznámky a pripomienky. K pánovi Blanárovi len toľko, že sú ľudia, ktorí tvrdia, že by toto malo byť, o čom sme hovorili, byť zakotvené aj v tom zákone o radiačnej ochrane, ale keďže zároveň v podstate doktor Krajči dal pozmeňovací návrh aj k atómovému zákonu, takže preto som sa vyjadroval k tomu a preto som to tu spomínal. K tým ostatným veciam, jednoznačne ďakujem za poznámky.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Môj pozmeňovací návrh je vlastne, ide iba o legislatívno-technickú úpravu, ale keďže legislatívny odbor hovorí, že musím to prečítať, napriek tomu, že sa jedná len o legislatívno-technickú úpravu, musím ten pozmeňovák prečítať celý. Takže poprosím o strpenie a jedná sa, ten návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Zelníka k vládnemu návrhu zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 760.
Po prvé. V čl. I § 163 znie:
"§ 163
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2018
"(1) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu alebo poskytuje službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany podliehajúcu povoľovaniu podľa tohto zákona na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018, sa od 15. marca 2018 považuje za držiteľa povolenia podľa tohto zákona a je povinná prispôsobiť vykonávacie činnosti vedúce k ožiareniu alebo poskytovanie služby dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany požiadavkám tohto zákona. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na požiadavky na zaistenie bezpečnosti rádioaktívneho žiariča podľa § 84 zákona, splnenie ktorých je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba povinná preukázať príslušnému orgánu radiačnej ochrany do 31. decembra 2019, inak jej povolenie zanikne.
(2) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu alebo poskytuje službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany podliehajúcu registrácii podľa tohto zákona na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018, sa od 15. marca 2018 považuje za držiteľa registrácie podľa tohto zákona a je povinná prispôsobiť vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu (rozhodnutie o registrácii v súlade s týmto zákonom k ožiareniu), k požiadavkám tohto zákona a príslušný orgán radiačnej ochrany jej bez žiadosti vydá rozhodnutie o registrácii v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2020. Povolenie vydané podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018 sa považuje za doklad o registrácii až do času vydania rozhodnutia o registrácii alebo najneskôr do 31. decembra 2020, kedy platnosť povolenia zaniká.
(3) Činnosť s typovo schváleným zdrojom ionizujúceho žiarenia, ktorá podliehala oznámeniu podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018, ktorú vykonávala fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba na základe oznámenia, sa od 15. marca 2018 považuje za oznámenú podľa tohto zákona, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak.
(4) Celotelový kostný denzitometer, na používanie ktorého je potrebná registrácia podľa tohto zákona a ktorého používanie bolo oznámené podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018, možno používať bez registrácie do 31. augusta 2018.
(5) Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu alebo poskytuje službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany podliehajúcu povoľovaniu podľa tohto zákona alebo registrácii podľa tohto zákona je povinná dať prevádzkovú dokumentáciu na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu alebo prevádzkovú dokumentáciu na poskytovanie služby dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany do súladu s požiadavkami tohto zákona do 31. decembra 2018.
(6) Zariadenia na lekárske ožiarenie, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa § 115, sa musia vyradiť z prevádzky najneskôr do 31. decembra 2020.
(7) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018, sa od 15. marca 2018 považuje za osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané podľa tohto zákona.
(8) Osvedčenia, certifikáty alebo iné doklady o spôsobilosti kvalifikovaného experta, ktoré boli vydané podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018, stratia platnosť 1. júna 2018.
(9) Osobné radiačné preukazy externých pracovníkov kategórie A, ktoré boli vydané podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018, sa od 15. marca 2018 považujú za doklad o osobných dávkach externých pracovníkov kategórie A a stratia platnosť uplynutím doby, na ktorú boli vydané.
10) Finančnú zábezpeku za vysokoaktívny žiarič uhradenú do 14. marca 2018 podľa doterajších predpisov národný jadrový fond vráti na základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu do 30 dní po predložení žiadosti a
a) dokladu o odovzdaní vysokoaktívneho žiariča na likvidáciu alebo inému držiteľovi povolenia,
b) zmluvy o spätnom odbere vysokoaktívneho žiariča výrobcom alebo dodávateľom,
c) zmluvy o komerčnom poistení nákladov na likvidáciu vysokoaktívneho žiariča pre insolventnosť v čase, keď sa žiarič stane nepoužívaným žiaričom alebo opusteným žiaričom, alebo
d) zmluvy s držiteľom povolenia na zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úpravu na uloženie a uloženie inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu o likvidácii vysokoaktívneho žiariča v čase, keď sa žiarič stane nepoužívaným žiaričom.
(11) V konaní o právach, právom chránených záujmov a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti radiačnej ochrany, ktoré nebolo ku dňu účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, sa postupuje podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom do 14. marca 2018.“.
Po druhé. V čl. I príloha č. 11 znie:
„Príloha č. 11 k zákonu č. …/2018 Z. z. KRITÉRIÁ PRE PRÍPRAVU NÁRODNÉHO AKČNÉHO RADÓNOVÉHO PLÁNU
Národný akčný radónový plán a jeho ciele
(1) Znížiť riziko vzniku rakoviny pľúc v dôsledku zvýšeného ožiarenia radónom.
(2) Zaviesť zrozumiteľný, priebežne aktualizovaný systém informovania obyvateľov, fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb, ktoré prevádzkujú alebo majú v úmysle prevádzkovať pracoviská s možným zvýšeným ožiarením z radónu o
a) zdravotných rizikách ožiarenia prírodným ionizujúcim žiarením,
b) možnostiach stanovenia objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch a na pracoviskách,
c) možnostiach vykonávania nápravných opatrení na zníženie objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch a na pracoviskách, napríklad zvýšením výmeny vzduchu, reguláciou doby pobytu osôb v pobytových priestoroch a na pracoviskách, vykonaním svojpomocných opatrení,
d) opatreniach, ktoré sú potrebné dodržať pri rekonštrukcii budov s pobytovými priestormi a pracovísk na zníženie objemovej aktivity radónu a to najmä pri rekonštrukciách zameraných na úsporu energie,
e) možnostiach a spôsoboch vykonávania preventívnych opatrení na zníženie objemovej aktivity radónu pred výstavbou pobytových priestorov a pracovísk.
(3) Zaviesť zrozumiteľný, priebežne aktualizovaný systém vzdelávania projektantov, architektov, stavebných inžinierov, lekárov, pracovníkov vykonávajúcich stavebný dozor na stavbách, pracovníkov stavebných úradov, učiteľov, pracovníkov realitných kancelárií a laickej verejnosti o radónovej problematike v pobytových priestoroch a na pracoviskách; na tento účel využiť spoluprácu mimovládnych organizácií a médií.
(4) Zabezpečiť identifikáciu území so zvýšeným výskytom radónu, kde v budovách s pobytovými priestormi objemová aktivita radónu v priemere za kalendárny rok prekračuje referenčnú úroveň 300 Bq/m3. Na identifikáciu území so zvýšeným výskytom radónu použiť odborne a vedecky podložené kritériá založené na prieskume objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch a na pracoviskách.
(5) Zabezpečiť spoluprácu ministerstiev pri vyhľadávaní pracovísk s možným zvýšeným ožiarením z radónu.
(6) Podporovať spoluprácu príslušných ministerstiev pri vedeckých projektoch zameraných na
a) vývoj metód na stanovenie exhalácie radónu zo stavebných materiálov,
b) vývoj nových metód na stanovenie prírodných rádionuklidov v stavebných materiáloch,
c) identifikáciu vhodných metód a postupov vrátanie kritérií kvality stanovenia objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch a na pracoviskách,
d) identifikáciu vhodných metód, postupov a materiálov na zamedzenie prenikania radónu z podložia
e) funkčné technológie na vykonanie nápravných a preventívnych opatrení.
(7) Podporovať spoluprácu s Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR pri zabezpečení kvality metód na stanovenie objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch a na pracoviskách, radónového indexu pozemku.
(8) Vyhodnotiť ciele národného akčného radónového plánu a navrhnúť opatrenia na zníženie objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch a posúdiť možnosti poskytovania dotácií pre občanov na ich vykonanie.
(9) Navrhnúť aktualizáciu národného akčného radónového plánu v spolupráci s príslušnými ministerstvami najmenej raz za päť rokov.“.
Odôvodnenie: Nové znenie prílohy č. 11 v nadväznosti na legislatívno-technické úpravy v § 135 ako národný akčný radónový plán.

Ďakujem pekne. Kolega Zelník, ja k vášmu vystúpeniu len toľko, že mi je ľúto a čakala som, že sa vyjadríte aj k tej téme, ktorú sme tu väčšinovo prediskutovávali dneska, a to sú teda tie poplatky a mamičky a poplatky na urgentoch, a očakávala som, že dáte vyňať zo spoločnej správy váš pozmeňujúci návrh, lebo je horší ako môj, a že som sklamaná, že ste tak neurobili len preto, lebo jednoducho to je návrh opozície.
A ešte musím povedať aj, pán minister, vy ste mali na začiatku taký dobrý zvyk, že ste reagovali, že sa na vás dalo reagovať. Teraz bod čo bod to riešite tak, že na záver vystúpite, aby sa na vás nedalo reagovať. Považujem to za zbabelé. Len tak pre info.

Ja len k tej, k tomu pozmeňovaciemu návrhu. Nemohol som ho stiahnuť a nemyslím si, že je lepší váš pozmeňujúci návrh. Nakoniec z diskusie na výbore pre zdravotníctvo, keď sme o tom diskutovali, to nie je poslanecký návrh koalície. To bol poslanecký návrh, ktorý prešiel po diskusii a odsúhlasili ho všetci poslanci. Okrem vás, pani kolegyňa, pretože vy ste na tom výbore neboli. Takže ja mám zodpovednosť za, a ďakujem všetkým poslancom, ktorí podporili môj pozmeňujúci návrh. A o tom, či je lepší váš alebo môj, o tom ja nebudem polemizovať, ale myslím si, že ten, ktorý prešiel na zdravotnom výbore, je rozhodne dobrý a ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí boli na zdravotnom výbore a ho podporili. Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, ja len toľko, že neviem, či sa mi dobre zdalo, ale dvakrát sa hlasovalo za tlač 791, bola dvakrát za sebou na obrazovke v rohu vysvietená a my sme aj dvakrát hlasovali za 791. Vy ste to potom síce vrátili späť, ale dvakrát bola vysvietená 791, tak len overujem, či...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Potom sa to upravilo. Ja som tiež pozeral, potom bolo už 804.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
To je pekné, ale my sme hlasovali dvakrát za 791... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale nie, nie, nie, ja som čítal, preskočil som ten jeden bod, to je tá zmluva s Maďarskom, nejakým omylom, stáva sa to, a potom som sa k tomu vrátil, ale čítal som, o čom hlasujeme. Takže je to v poriadku. A spravodajca uvádzal to, o čom sme hlasovali, tak je to v poriadku. Môžte si vybrať zo stenozáznamu, že sme hlasovali o návrhoch, o ktorých sme mali hlasovať.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja len hovorím za seba, ja som hlasovala podľa toho, čo som videla v rohu obrazovky a dvakrát som hlasovala na 791.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Ale, pani poslankyňa, aj tak by ste hlasovali, aj za jeden, aj za druhý návrh o medzinárodnej zmluve, takže predpokladám, že je to v poriadku aj vo vašom prípade. Ja vás poznám, takže ja to viem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za tú rozpravu. Skúsim tak faktograficky, čo som si zapísal ešte aj v piatok. K pánovi poslancovi Marekovi Krajčímu a týkajúce sa vecne, týkajúce sa vecne, k radiačnému zákonu. Ste spomenuli, že by sme mohli ísť ešte viac s limitmi... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Vážení páni poslanci, z úcty aj k pánovi ministrovi, aj k rokovaniu Národnej rady poprosím o kľud v sále. Ďakujem.
Nech sa páči, pán minister.

Drucker, Tomáš, minister zdravotníctva SR
Ďakujem pekne. Ak by sme znižovali ešte viac povolené limity, tak by sme mali predovšetkým problém práve v oblasti rádiológie a s dostupnosťou našej zdravotnej starostlivosti, sme v rámci limitov, ktoré sprísnila práve týmto nariadením sa. A vy ste mi tak povedali, že som vo výbore pre zdravotníctvo demagogicky vás označil, že ste proti jadrovým elektrárňam. Nie, toto som nepovedal, ja som povedal, že to, čo navrhujete v súvislosti s kompetenciami a kompetenčným zákonom, neprináleží, ale že je to legitímne, čo požadujete, tak ako je legitímne a tým som neadresoval ku vám, ak niekto nechce jadrové elektrárne, je to legitímna požiadavka. Ak niekto nechce spracovávať u nás jadrový odpad, je to legitímna požiadavka, ale nesúvisí to so zákonom o radiačnej ochrane, pretože máme tu atómový zákon a ak dovolíte k tomu ešte raz by som spresnil.
Atómový zákon, ktorý máme platný, umožňuje dovoz rádioaktívneho odpadu len so súhlasom Úradu jadrového dozoru, a to len v dvoch prípadoch. Prvým prípadom je, že takýto rádioaktívny odpad vyveziete na sankčnom, sankčnom spracovaní a následne ho doveziete. To znamená, to je ten, ktorý sme vyprodukovali na Slovensku. A druhý prípad je, že dovezieme rádioaktívny dopad, ktorý nebol vyprodukovaný na Slovensku, za účelom jeho spracovania na Slovensku a následne ho vyvezieme, ale je prísna požiadavka aj smernice Európskej únie, aj našej národnej legislatívy, že aktivita, ktorá je dovezená, musí byť aj vyvezená. Tak ako spomínal pán poslanec Suchánek, sú technologické procesy, ktorými sa umožňuje spracovávať jadrový odpad pri zachovaní aktivity za účelom jeho efektívnejšieho spracovania, aj teda prijateľnejšieho pre životné prostredie.
Ja odbočím na to, čo povedal pán poslanec Suchánek, nie je úplne pravda, že spaľovaním sa spracuváva dovezený odpad iba na Slovensku. Takýmto spôsobom sa spracuváva dovezený odpad aj do Švédska, spaľovaním, konkrétne napríklad, keď ste spomenuli Českú republiku, tá doteraz vyvážala jadrový odpad do Švédska na jeho spracovanie. Teraz áno, je pravda, že by Slovensko malo spracovávať, ja som si dovolil vytiahnuť niekoľko vecí aj od Úradu jadrového dozoru, aj z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energetiku.
Spracovateľské technológie na Slovensku spĺňajú prísne bezpečnostné kritériá, sú technicky konštruované na úrovni najvyspelejších krajín zaoberajúcich sa s nakladaním s rádioaktívnym odpadom. Sú vybavené vysoko účinnými viacstupňovými filtračnými systémami, vyspelým monitorovacím systémom, technicky a legislatívne konštruované na spracovávanie rádioaktívneho odpadu a treba povedať, že na Slovensku nie sú spracovávané vysoko aktívne rádioaktívne odpady, na toto nemáme ani technológie vybudované, ani sa neplánuje spracovávať vysoko rádioaktívne jadrové odpady. Ale to nič nemení na legitimite, ktorú vy avizujete, že ste proti tomu, len to nesmeruje k zákonu o radiačnej ochrane.
Takisto, čo sa týka prepravy, preprava je monitorovaná Úradom verejného zdravotníctva spolu s Úradom jadrového dozoru, ministerstvom životného prostredia, Európskou komisiou a takisto aj Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energetiku, jej bezpečnosť. Každý z takýchto procesov má riziká, tak ako má riziká aj prevádzkovanie atómovej elektrárne, ako má riziko aj poskytovanie stomatologickej zdravotnej starostlivosti, aj tu máme úmrtia, ale ide o otázku primeranosti, aké riziká to sú. Opakujem, je to téma smerom ministerstvu hospodárstva.
A čo sa týka poplatkov, veľmi krátko iba. My sme prijali niekoľko legislatív, a keď ste spomínali, že dlhšie príprava, tak mám pocit, že rok a pol sa debatovalo na úroveň poplatkov pohotovosti. Ja som navštívil všetky kraje, ale to s tým súvisí, pretože v tej legislatíve, ktorú sme prijali s účinnosťou od 1. 11,. sa zaviedli zvýšené poplatky na urgente, zachovali sa poplatky na ambulantných pohotovostiach. Komplet túto legislatívu celú som prechádzal s pacientskymi organizáciami, mal som, nazvem to, turné po celom Slovensku, kde som sa stretával aj s ambulantnými lekármi, všeobecnými, špecialistami, kde sme si vysvetľovali, akým spôsobom k tomu pristúpiť, bolo dlhé medzirezortné pripomienkové konanie.
A to, čo nastalo teraz týkajúce sa desiatich eur avizovaných s tehotnou mamičkou z Nitry, tak treba povedať, že myslím si, že napriek tomu, ako to znenie zákona bolo doteraz, bolo v poriadku. Boli objektívne dôvody. Napriek tomu ako sa dnes vytvorila nálada v spoločnosti, ktorá je skutočne nálada, nemyslím si, že väčšina mamičiek mala s tým problémy, pretože pokiaľ by mali svoje zdravotné problémy, tak by ten poplatok určite neplatili. A ja po tej debate s mnohými som navrhol, aj vám v rámci výboru pre zdravotníctvo, no tak ich osloboďme. Nie statusovo, ale v súvislosti s tehotenstvom. A na to sa môžme baviť, že či som ustúpil, hanbiť sa, neviem, no tak som proste k tomu pristúpil, lebo tá atmosféra v spoločnosti nadobudla presne pocit pomaly záchvatu, že mamičky nebudú mať teraz, chúďatka, kam ísť, lebo sa obávajú, že zaplatia 10 euro.
A myslím si, že to, akým spôsobom sa pristúpilo, ja teraz nechcem použiť to slovo politikárčenie, ale to vytváranie tej paniky, napriek tomu, že tie poplatky na urgentoch boli 2 eurá doteraz, historicky tu boli, a nikto neoslobodil ani mamičku, ani ľudí, čo prišli s úrazom, ani ďalších ľudí od platenia tohto poplatku. My sme zvyšovali poplatok 10 euro oproti ambulantnej pohotovosti práve preto, aby sme zabezpečili dostupnosť zdravotnej starostlivosti na urgentoch pre tých, ktorí to potrebujeme. Ak by sme to celé uvoľnili, no tak potom ľudia nebudú chodiť ani k svojim všeobecniarom, ani špecialistom, každý bude chodiť na urgent. A ak ste slúžili, aj vy možno na centrálnych príjmoch, vy viete, aká je obrovská frustrácia službukonajúceho personálu, ktorí tam nechcú proste pracovať a odchádzajú nám a niekedy aj z toho dôvodu, že ošetrujú pacientov, ktorí proste tam nepatria. Pre nich je to frustrujúce. Desať euro nebolo preto, aby sme my potrebovali pre nemocnice nejaké príjmy, tak ako ste to povedali vy, ale jednoznačne preto, aby sme sa snažili nejakou ekonomickou aj demotiváciou ľudí, ktorí majú dostupnú zdravotnú starostlivosť, nepotrebujú urgentnú zdravotnú starostlivosť, aby využívali kanále, ktoré sú bezplatné, napríklad návšteva svojho všeobecného lekára alebo návštevu ambulantnej pohotovosti, na ktorú vynakladáme 18 miliónov eur ročne, aby išli predovšetkým tam, kde to majú za 2 eurá alebo takisto majú odpustený poplatok.
Pani poslankyňa Cigániková, ja sa vás nechcem dotknúť, ale vy viete, že aj v minulosti, aj stále mám ja ambíciu trpezlivo vysvetľovať, počúvať, diskutovať, snažiť sa komunikovať, ale v niektorých prípadoch proste si myslím, že to nemá význam. My sme to, čo ste povedali na túto tému, x-krát hovorili aj na výbore, nechcem zdržovať kolegov, ja na to nemám čo povedať. Myslím, že vy viete všetky odpovede, ktoré by som vám povedal.
Pani poslankyňa Červeňáková, už som na to vlastne aj povedal, že poplatky sa platili doteraz. To je proste, ako keby sme si teraz vytiahli nejaký problém, o ktorého sa tu budeme točiť, znervózňovať spoločnosť. Tie poplatky 1,99 tu boli, žiadny lekár o nich nerozhodoval, ani dnes nerozhoduje, či ich má vybrať alebo nemá vybrať. Na to sú objektívne skutočnosti, ktoré sú, že každý ich má. Áno, sú tu prípady, ja to počúvam, že príde bezdomovec, ktorý nemá nič a nezaplatí, ale ja nemôžem stavať teraz na jednom alebo na 0,01 % prípadov celý systém. No tak to je, tak čo urobíme? Tak mu neposkytneme tú neodkladnú zdravotnú starostlivosť? Stáva sa nám, že ten bezdomovec príde a obúcha si hlavu tesne pred urgentným príjmom, aby ju mal zakrvavenú, no tak mu ju musíme. Ale na základe takéhoto prípadu nebudeme posudzovať celý systém.
K pánovi poslancovi, a končím, Suchánekovi, čo sa týka psychiatrov a psychológov, ale mne sa zdá, že tam boli, otázka záznamov týkajúce sa registra vylúčených osôb, lebo to ste mi dávali aj v hodine otázok. (Reakcia z pléna.) Klinický psychológ, pardon. Tak keď sme s ministerstvom financií alebo keď pripravovalo zmenu zákona týkajúcu sa registrov vylúčených osôb, tak sme mali dlhú debatu s nesúhlasom o tom, že by sme chceli takéto záznamy tam dávať. Po tom, ako sme dostali súhlasné stanovisko úradu pre kontrolu osobných údajov, že s tým nie je problém, tak sme súhlasili, ostala tam, takzvane negatívny súhlas. To znamená, že pacient môže vyjadriť, že si neželá, aby jeho dáta boli. Tento register vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách, konkrétne v § 35 ods. 2 vylučuje osoby, ktoré dovŕšili 18 rokov. Sú tam viaceré, a jedno z toho písmena c) je osoby, ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. To zdôvodnenie napriek tomu, že teda mali sme na to iný názor, ale po tom, ako sme dostali odsúhlasenie, že nejde o narušenie zákona k osobným alebo v rozpore so zákonom o osobných údajoch, tak sme pristúpili na ten negatívny súhlas, je predovšetkým chrániť spoločnosť a chrániť aj samotných, najbližšie sociálne prostredie týchto osôb, rodiny, ktoré majú v rodine niekoho, kto takýmto spôsobom likviduje alebo robí problémy ekonomického charakteru svojej najbližšej rodine a podobne. To znamená, účel zákona v tomto prípade bol chrániť aj týchto poškodených najbližších, aj samotných, tieto osoby, ktoré, ktoré sú patologickými hráčmi, zmierniť tie následky. A áno, znamená to, že potom sa evidujú takéto údaje, ale možnosť, v zákone je negatívny súhlas, to znamená, takáto osoba môže požiadať, to znamená, je tam predpoklad pozitívneho súhlasu. Len musí povedať, že nesúhlasí s takýmto uvedením údajov. Viem, že aj pán Okruhlica s tým nesúhlasil, mali sme debatu, vysvetľujem tú súvislosť. Toľko za mňa.
Chcem vás ešte raz poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona aj s pozmeňovacími zneniami, ktoré vám boli predložené. Myslím si, že tento návrh zákona je aj dobre spracovaný, ako som povedal v úvodnom slove, súvisí s nariadeniami Euratomu a bude si vyžadovať implementáciu z hľadiska vybudovania vôbec radiačnej ochrany, ktorú my na Slovensku v zásade vybudovanú vôbec ani nemáme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2001 Z. z. a o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa do legislatívneho procesu predkladá ako iniciatívny materiál.
Návrh reaguje na potreby aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú najmä odstránenia niektorých nedostatkov doterajšej právnej úpravy. Návrhom je upraviť niektoré paragrafové znenia týkajúce sa postupov pri identifikácii a klasifikácii environmentálnej záťaže, náležitosti pri predkladaní plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže a jeho zmeny alebo aktualizácia alebo ukončenie plánu prác.
Navrhuje sa predĺženie lehoty na konanie vo veci určenej povinnej osoby, možnosť oznamovania začatia správneho konania a rozhodnutia verejnou vyhláškou v prípade väčšieho počtu účastníkov konania.
V čl. 3 sa zavádza inštitút vyvlastnenia a predbežnej držby vyvlastňovanej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž, ktorá predstavuje také významné riziko pre zdravie ľudí a životné prostredie, že jej odstránenie predstavuje verejný záujem. Naliehavosť prijatia navrhovanej právnej úpravy vyplýva z akútnej potreby sanácie vybraných environmentálnych záťaží, v priebehu ktorých dochádza ku kontaminácii podzemných vôd významnej vodohospodárskej oblasti, napríklad Žitného ostrova a iných vodohospodárskych oblastí. Neriešením environmentálnych záťaží hrozia značné hospodárske škody pre Slovenskú republiku v prípade ohrozenia vodárenských zdrojov, ktoré zásobujú viac ako štvrť milióna obyvateľov.
Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani na informatizáciu spoločnosti.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.