26. schôdza

Ďakujem pekne. Martin, ja si myslím, že veľmi dobré a vecné vystúpenie. Pomenoval si mnohé riziká a som rád, že pristupuješ k tomu konštruktívne. A teraz poviem niečo, čo by som nemal hovoriť a hlavne pán Bugár by mal teraz počúvať, ja tento návrh zákona podporím nielen kvôli tomu, že sú veci, ktoré treba naozaj urgentne riešiť a ktoré sa neriešili doteraz, ale podporím tento návrh zákona aj preto, že som presvedčený, že minister Sólymos je jeden z mála, ak nie jediný v tejto vláde, ktorému, dovolím si tvrdiť, že dôverujem. A nie je to človek, u ktorého by som mal niekedy pocit, že ide mu o nejaké bočné úmysly alebo skrýva niečo. Jasné, že niečo asi občas skrýva, ale naozaj pre mňa tento minister je jeden z tých, ktorý, môžem povedať, že mám voči nemu nejakú pomerne vysokú mieru dôvery.
A som rád, že si spomenul vo svojom prejave aj pána ministra Žigu, ktorý tu teraz sedí, pretože on predtým bol ministrom životného prostredia, a vedel by som citovať mnohé interpelácie, ktoré boli na pána ministra podané v minulom volebnom období a boli veľmi diplomatické a všeobecne sformulované odpovede z ministerstva na mnohé veľmi závažné environmentálne záťaže, ktoré sa neriešia tridsať, štyridsať rokov. Napríklad ide o také odkalisko Poša v okrese Vranov, kde je najvyšší výskyt PCB látok na svete, a neriešilo sa to vôbec.

Ďakujem pekne za slovo. Ja vnímam pozitívne tú snahu, čo ste povedali, pán poslanec Poliačik, že samozrejme fandíte tomu, aby sa to podarilo, len vidíte možnože nejaké úskalia. Úskalia vždy sú. Ja sa čudujem, bohužiaľ, nemohol som, lebo som viedol rokovanie, chcel som reagovať na pána kolegu Budaja, na ktorého nemôžem, ale všeobecne môžem povedať, že sa čudujem niektorým opozičným poslancom, ktorí tu vyvolávajú ducha. Lebo aj vy sám ste hovorili, že samozrejme trošku týmto zákonom, s tými skrátenými konaniami narúšame ústavný princíp, ale musíme povedať prečo. Lebo vždy, či to je napr. obchvat Bratislavy, či to je napr. konkrétne táto skládka, alebo keď chcete, možnože neviete, či sú to, povedzme, snahy rozšíriť jednotkové cesty, sú vždy ľudia špekulanti, ktorí to, čo vy hovoríte, že musí dostať primeranú náhradu, si myslia, že on musí dostať desať- alebo niekoľkonásobne, desaťnásobok toho, čo iní dostávajú, čo, povedzme, súdny znalec stanoví. Lebo si myslí, že tým pádom budem blokovať všetko a mňa nezaujíma štát, nezaujíma záujem ostatných ľudí, či budú piť takú alebo onakú vodu. To znamená, že áno, niekedy musíme siahnuť aj k takýmto návrhom a len kvôli tomu, že sú, prepáčte za výraz, niektorí špekulanti. Možnože tu je len jeden, ja neviem vám povedať, ale viem, že dokonca aj nejaké meno som počul, ale radšej to ani hovoriť nebudem, ktorý si myslí, že budem to brzdiť, kým štát mi nedá viac. Prečo? On má iné práva ako tí ostatní?
A tí, ktorí napr. poprípade môžu byť ohrození touto skládkou, musia trpieť len preto, lebo on si myslí, že z toho vydoluje viac? Takže, my, bohužiaľ, ako štát, musíme siahnuť niekedy aj k takýmto, dá sa povedať, prostriedkom.

Ďakujem, pán predsedajúci. No aj pán Antal, v podstate aj Béla, čo si ty teraz hovoril, je nastavenie zákona na slnečné dni. Hej, ako keď je, že osvietený minister, ktorý má aspoň akú, takú snahu konať vo verejnom záujme, tak je možné, že tam sa vyrovnáva ten balans, kde verejný záujem je predstavovaný ministerstvom, na druhej strane tlačí na potenciálneho špekulanta a robí nejakú rovnováhu medzi tým. No len skúsenosť máme takú, že osvietených ministrov tu je ako šafranu a verejný záujem nie vždy je na prvom mieste. A v takej situácii sa dostávame opäť do problému, lebo na to tie ústavné princípy, na to nedotknuteľnosť osobného vlastníctva máme zavedenú, že na prvom mieste sú občania, až potom je štát. On je vždycky na tom lepšie z pozície sily. A v momente, keď ju začne zneužívať, tak ten občan nemá zďaleka toľko možností dostať svojim právam. A my dnes môžme vyriešiť veľmi rýchlo jeden jediný problém, ale skúste si spomenúť, s akými dobrými úmyslami ste menili zákony týkajúce sa slovenskej justície za Lipšica, aký to mal byť nový perfektný systém a čo sa s ním stalo v momente, keď ho zobral Harabin do rúk. Na toto ja upozorňujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni ministrovia, ktorí ste tu, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlhý. Trošku na upresnenie, čo tu pred chvíľou hovoril Martin Poliačik. A síce hovoril o nejakej reštitúcii a že to dostali naspäť a potom znovu tam environmentálna záťaž a kadečo. Takže takto. V reštitúcii sa vracali pozemky vhodné na poľnohospodársku a lesnú činnosť a museli byť samozrejme už na štáte. To znamená, tá environmentálna záťaž, keď tam bola, tak v mnohých prípadoch nemohla byť vydaná, lebo neslúžila na poľnohospodársku a lesnú činnosť. Takže upresňujem, aby sme si niekde nejak nezamýlili reštitúciu a nejaké vlastníctvo, ktoré ostalo zachované, a tá záťaž možnože tam vznikla bez toho, aby niekto do toto vlastníctva zasiahol, ostalo vlastníctvo a teraz zisťujeme, že je tých 1963 eventuálnych záťaží, ktoré máme na pleciach a na krku. Takže to iba pre upresnenie, že jakým spôsobom.
Tiež sa mi, samozrejme som za to, aby to, a bol som aj proti samozrejme tomu skrátenému konaniu, ale myslím si, že predsa len pokiaľ tu ide o ten verejný záujem, tak predsa len to obmedzenie toho vlastníckeho práve, nejaký ten úzus, by malo dostať. A myslím si, že tu asi by tá verejnosť mala sa prejaviť, že či už tá zdravotná alebo iná, iné ohrozenie, ktoré tu hrozí.
Ja by som sa chcel opýtať, jedno som sa pýtal aj na výbore, samozrejme, že koľko už bolo minutých. A bolo mi povedané, že na tieto sanácie tých environmentálnych záťaží bolo minutých 80 miliónov v minulom teda období, 160 lokalít bolo už urobených. Takže tlmočím národu slovenskému, aby počul výsledky, ktoré ministerstvo urobilo za minulé volebné obdobie, 18 lokalít je teraz zazmluvnených a sa spracovávajú a v 140 je prieskum robený. Takže tak nejako s týmito skládkami narábame a snažíme sa s nimi nejako vysporiadať.
Mňa tu zarazila v tomto pozmeňovacom návrhu jedna veta. A budem to citovať, je to bod 46 § 14 ods. 13: "Ak je počet vlastníkov nehnuteľnosti, ktorí sú účastníkmi konania najmenej 20, správny orgán oznámi začatie konania rozhodnutia podľa toho verejnou vyhláškou." Vážení, viacero zákonov tu máme a v poslednom období sa mi zdá, že táto citácia, aspoň podľa môjho, bola minimálne v štyroch, že kedy začneme tou verejnou vyhláškou. A ja som zaregistroval 50 ľudí, 30 ľudí, teraz tu máme 20 ľudí. Tak chcem by som odpoveď, že vlastne kde je to merito, koľko vlastne ľudí musí byť, aby sme to verejnou vyhláškou v zmysle zákona boli v stave ako ošetriť. Lebo myslím, že 20 ľuďom poslať to neni až taký veľký problém. Keby 50, dobre, 100, tak už beriem, áno, dáme verejnou vyhláškou. Tak chcel by som vedieť, že prečo je tu teraz 20 a neni tu 50, keď sme to možnože v zákone, ktorý sme tu prejednávali, bolo to ku pozemkových veciam, mali 50 ľudí. Takže akým spôsobom sa to táto oznamovacia povinnosť ohľadom počtu osôb pri správnom konaní nejakým spôsobom, čím sa to riadi, lebo tu máme 20.
Takže asi toľko. A chcem veriť, pán minister, že jak ste povedali, že v prvom rade budete sa snažiť dohodnúť kúpu a ďalšie a že to vyvlastnenie pôjde až na tom konečno konečnom nejakom stupienku. A že ľudia povedia, že áno, v poriadku, bol tu aj nejaký ten znalecký posudok a podľa toho, že tá cena tam bude. Aby nemuseli ísť skrátka, pretože už tých, by som povedal, skrátka vykúpení alebo vyvlastnení, alebo iným zabratí štátom bolo na tejto slovenskej zemi až-až za tých nejakých. Koľko to existujeme, pán kolega? Sto rokov? Tak myslím, že bolo ich tu dosť. Takže dúfam, že toto nebude v tomto pokračovať.
Dobre, toľko z mojej strany. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za príspevky. Nevidím väčší verejný záujem ako ochranu zdravia a životného prostredia na Slovensku, nevidím. Jak hovoril Béla Bugár, každý zákon má svoje úskalia, aj tento. Ale tu prioritne nejde o to, aby štát získaval nejaké pozemky, lebo my tie pozemky nechceme. Jednoducho štát tie pozemky nepotrebuje. Štát tie pozemky potrebuje preto, aby tam, kde štát je určený za toho, ktorý má odstrániť environmentálnu záťaž, lebo to nie je všade, developeri odstraňujú pod developorovanou časťou environmentálnu záťaž keď tam je oni, to znamená, to je ich problém, nie štátu. Ale tam, kde štát jednoducho je určený, napríklad pri vrakunskej skládke bol štát určený v novembri 2016, tak tam jednoducho môže dôjsť k tomu, že aby sme získali stavebné povolenie a územné rozhodnutie, jednoducho musíme, nezostane nám iná možnosť, len to, aby sme ten pozemok nakoniec vyvlastnili alebo dočasne nejakým spôsobom si zabezpečiť dočasné užívanie, aj keď to nechceme. Jednoducho my ponúkame majiteľovi pozemku nájom, ponúkame mu riadnu kúpnu cenu, keďže ideme ten jeho pozemok zhodnotiť. Nejdeme to brať, ideme ten pozemok zhodnotiť. Keď s tým nesúhlasí, nesúhlasí s tými podmienkami, tak nám nezostane iná možnosť. Lebo keď tu my túto možnosť nebudeme mať, tak jednoducho tu vrakunskú skládku nemáme možnosť odsanovať, napríklad. To znamená, že na to, na čo čakajú ľudia vo Vrakuni, na čo čakajú ľudia v Ružinove a na Žitnom ostrove, nevieme to urobiť, lebo jednoducho nevieme sa dostať k stavebnému povoleniu. A tu aj pán Budaj, aj hocikto iný proste môže robiť hocijaké kroky, jednoducho s inými krokmi toto jednoducho nemá možnosť spraviť.
A samozrejme to, čo hovoril pán Poliačik, že prečo tak rýchlo. Budeme sa snažiť, budem, robím preto všetko, aby sme v čo v najkratšej dobe mohli začať sanáciou tejto skládky. Takže áno, takýto zákon vždy prináša aj pochybnosti. Nie je to jednoduché, keď sa vstupuje do vlastníckych práv. Ale tento problém je iný, ako keď staviame diaľnice, lebo tu odstraňujeme environmentálne záťaže. Environmentálne záťaže nevieme odstrániť niekde inde, nevieme to posunúť o päť kilometrov jak diaľnicu, keď to nejakým spôsobom tam, niekde, kde to plánujeme. Environmentálnu záťaž musíme odstrániť, kde tá zaťaž proste je. Nemáme manévrovací priestor a keď jednoducho to ohrozuje zdravie ľudí a ohrozuje to životné prostredie, tak ja si myslím, že štát musí mať také páky v ruke, aby toto vedel vyriešiť. O tomto je ten zákon a ja si myslím, že keďže inú možnosť nevidíme a nemáme, tak nemáme s kým ani nejakým spôsobom otáľať a naťahovať to. Tak preto je aj to skrátené konanie.
Ďakujem pekne zatiaľ v prvom čítaní. A budeme sa baviť o tom na výbore a každý jeden taký návrh, ktorý pomôže a vylepší, je vítaný. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákona predkladám s cieľom nastaviť nové pravidlá v oblasti poskytovania investičnej pomoci v nadväznosti na európsku legislatívu upravujúcu poskytovanie štátnej pomoci, ako aj na potreby v usmerňovaní investícií do menej rozvinutých regiónov Slovenskej republiky s prihliadnutím sa na meniace potreby investorov.
Nová právna úprava bude zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou.
K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby nových pracovných miest v priemyselnej výrobe, počiatočný stav pracovných miest však musí byť zachovaný. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste. Investori si po novom budú môcť do oprávnených nákladov zahrnúť aj náklady na prenájom nehnuteľnosti, čo môže uľahčiť snahu o alokovanie investorov do priemyselných parkov.
Návrh zákona ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu (tlač 747) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 961 z 8. decembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k návrhu zákona
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 318 z 23. januára 2018, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 248 z 29. januára 2018 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 199 z 25. januára 2018.
Z uznesení výborov pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 a 16 až 23 spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 15 osobitne s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 747) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 215 z 30. januára 2018. Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu druhé čítanie, už sme o tom čo-to porozprávali ešte na jeseň alebo teda pred, v decembri. Ja by som chcel opäť pri tejto príležitosti možno tak zrekapitulovať, keď vás tu máme, pán minister, a pozrieť sa na účinnosť vlastne tohto zákona, pretože vidíme, že regionálny problémy sú naozaj problém, že teda regionálne rozdiely, pardon, regionálne rozdiely sú naozaj problém. Je to, je to, bytostne dotýka sa to mnohých ľudí a je dobré, keď sa na túto tému diskutuje tak, aby naozaj prichádzali relevantné riešenia.
Keď si zoberieme, samotný tento zákon, prišiel do platnosti 1. 1. 2008 a odvtedy bol jedenásťkrát novelizovaný. Ale poďme sa pozrieť na to, aké výsledky vlastne dosiahol za ten čas, pretože vidíme, že tie regionálne rozdiely sa nezmenšujú a dokonca sa prehlbujú. Toto povedal sám pán premiér minulý rok. A preto by som chcel tak ešte prejsť si vlastne to, že kam tie investičné stimuly vlastne za toto obdobie aj smerovali. Pretože keď si pozrieme a vieme teda, že práve stred a východ je tá oblasť, ktorá najviac trpí nielen teraz, ale aj dlhodobo. Predsa západ bol vždycky vyspelejšia časť našej krajiny. A keď sa pozrieme na samotné štatistiky, ako boli tieto investičné stimuly udeľované, tak vidíme, že za obdobie udeľovania od roku 2008, povedzme, tak práve jedna štvrtina tých investičných stimulov išla do tých oblastí, kde to najviac potrebujú, kde bola práve tá nadpriemerná nezamestnanosť. A kde bola podpriemerná nezamestnanosť, tam smerovali tri štvrtiny tej investičnej pomoci. Čiže aj tu vidíme vlastne taký ten, a ja to nazývam, ja si myslím, že toto bola chyba práve teda vašej vlády, lebo však teda tých posledných desať rokov, keď tak povieme, dobre, s tou výnimkou vlády pani Radičovej, rok a pol, tak vlastne vy vediete túto krajinu a vy ste zodpovední za to, kam tie investičné stimuly mohli byť nasmerované.
Áno, môže tu byť ten argument, že je ťažké a bolo ťažké v tom čase doniesť investorov na východ krajiny, ale tak, áno, bavíme sa tu komplexne, ale teda samotné čísla nás nepustia, a vidíme, že tento zákon tak ako bol pripravený, vlastne dovoľoval to a spôsobil to, že jednak po prvé, tie investičné, teda tie regionálne rozdiely sa nezmenšovali, a po druhé, vidíme, že tá investičná pomoc smerovala viac do tých oblastí, kde teda bola podpriemerná nezamestnanosť. Čiže nie tam, kde sme naozaj najakútnejšie potrebovali, aby tie investície smerovali.
Keby sme si zobrali teraz samotný rok 2017, čiže už je to situácia aktuálna, a teda minulý rok, to už je, to už sú roky, kedy sme videli, že naozaj tá nezamestnanosť prudko klesá aj vďaka tomu, že už tu boli, že už sú tu veľkí, alebo v minulom roku už tu boli veľkí investori, ktorí vytvorili veľa pracovných miest, a už minulý rok bola situácia, že bolo viacej pracovných miest, alebo teda práve v regióne na západnom Slovensku bolo viacej pracovných miest ako dostupná pracovná sila. Čiže tá situácia bola minulý rok a ešte stále je prítomná, že vlastne máme nezamestnaných v strede a na východe Slovenska a máme prácu na západe Slovenska a máme nedostatok pracovnej sily na západe. To je aj vlastne dôvod, prečo ste reagovali tak, že ste umožnili cudzincom prichádzať vo väčšom počte, aby mohli pracovať na týchto pracovných miestach.
Ale ďalší taký, taký rozmer, ktorý by som chcel tuto spomenúť, čiže jedno je to, že minulý rok už v situácii, kedy sme vedeli, že západ má dostatok investícií, tak napriek tomu sme videli, že tie investičné stimuly smerovali na západ krajiny.
A ďalší taký parameter, ktorý tu, ktorý tu je, že keď sa pozrieme, do čoho tie peniaze vlastne boli investované, lebo aj teraz vlastne prichádzate s novelou zákona, ktorá hovorí, že dobre, tak nech už to nie sú tie pracovné miesta v priemyselnej výrobe, poďme sa zamerať viacej teda na vedu a výskum a podobne. Ale myslím si, že ten dôraz by mal byť ešte väčší, obzvlášť ak sa bavíme teda o západe krajiny. A k tomu sa ešte vrátim.
Takže a preto som rád, že ste aj tu a možno, ak by ste vedeli ešte k tomu aj zareagovať. Pretože napríklad teda tou najviac podporenou pomocou v roku 2017 bola opäť do priemyselnej výroby. Dneska už teda novelizujeme ten zákon, začne platiť budúci mesiac, ale doteraz vlastne tá priemyselná pomoc smerovala primárne tam, a teda tieto, v roku 2017 to bolo 98 % pracovných miest bolo práve v tejto priemyselnej výrobe. A druhou podporenou oblasťou boli tie odborné vedecké a technické činnosti, ale teda len v počte 2 % alebo v objeme 2 percentá.
Ďalšia dôležitá informácia je, že 27 týchto podporených investícií má vlastníkov na Slovensku alebo zo Slovenska. A myslím si, že tuto je ďalší ten potenciál, že vidíme, že teraz je ten čas, kedy potrebujeme, aby slovenské firmy začali rásť na Slovensku a začali mať, by som povedal, primárny podiel. A to je aj to, čo my v hnutí hovoríme, že tá cesta je práve zamerať sa viac na to podnikateľské prostredie a potom sa pozerať na nejaké investičné stimuly. Vy ste to urobili opačne. Vy ste išli cestou investičných stimulov, ale ja by som to prirovnal, keby som to mohol prirovnať tak jednoducho, je to, ako keby ste chceli siať do nepooraného poľa. Práve tým, že sa to pole poorie a potom zasejem a potom vidím, kde mi to slabšie rastie, tak tam môžem sa venovať nejakou tou investičnou pomocou. A preto to podnikateľské prostredie je dôležité, pretože ak bude dobre nastavené podnikateľské prostredie na Slovensku, tak tí investori sem budú chcieť prichádzať už z tej samotnej podstaty, pretože my vieme dnes, už vieme, že na Slovensku máme kvalitných pracovníkov, že tá pracovná sila je kvalitná. Mnohí investori toto zisťujú a toto je naša veľká devíza.
Čiže nielen tá cena, nielen tie stimuly, ale vôbec tá kvalita pracovnej sily, ktorá tu je. No, a keď to podnikateľské prostredie teda bude dobre nastavené, tak tí investori sem prídu aj bez stimulov, lebo budú vedieť, že tu vedia zabezpečiť za určitú hodnotu primeranú kvalitu. A preto si myslíme, že je dôležité, alebo bolo dôležité v čase, a teraz spätne, keď sa pozerám teda na tých desať rokov, tak ste mali na to priestor, aby ste práve sa venovali podnikateľskému prostrediu. Pretože tak ako ste napríklad pred pár mesiacmi spolu s pánom Pellegrinim povedali, že vyhlasujete vojnu byrokracii, tak si myslím, že to je ako keby s krížom po funuse, že takéto vyhlásenie vojny byrokracii malo byť pred šiestimi, piatimi, šiestimi rokmi, ale neudialo sa to.
Takže teraz, kedy sme sa pozreli na ďalšie číslo, a to je vlastne, kde vznikali ako drahé pracovné miesta. A paradoxne, ten rok 2017, tomu by som sa chcel chvíľku teraz povenovať, tak vidíme, že v Trnavskom kraji to bolo cez 40-tisíc eur na jedno pracovné miesto a potom sú ďalšie kraje ako Banskobystrický, Prešovský, Košický, kde bolo rádovo medzi nad 25-tisíc a potom Žilinský, Trenčiansky, kde to bolo rádovo okolo 20-tisíc. A vidíme, že napriek tomu, že v tom Trnavskom kraji po prvé, nebola potreba dotovať tieto pracovné miesta, pretože už tam je veľmi nízka nezamestnanosť, a práve naopak, je tam skôr nedostatok pracovnej sily, napriek tomu tá investičná pomoc smerovala do tohto kraja. A vidíme, že to bola aj veľmi drahá investičná pomoc práve na tieto pracovné miesta. Takže a keď si pozrieme priemernú výšku investičnej pomoci na vytvorené pracovné miesta podľa odvetvia, tak vidíme, že práve veda a výskum sú štvrté odzadu alebo šieste odpredu v tejto štatistike.
Čiže naozaj my momentálne na Slovensku, a už tento trend tu je, však už o ňom hovoríme minimálne rok, že je potrebné sa zamerať na budovanie ďalšej štruktúry ekonomiky, že ten priemysel už tu má, už je tu etablovaný, má tu svoje zázemie. A ak chceme sa baviť, a teraz opäť hovorím, podľa nás primárne mali by ste venovať svoju pozornosť podnikateľskému prostrediu. Chápem, že vaša filozofia je iná, ale teda to len, aby bolo jasné. Ale keď sa teda bavíme o investičnej pomoci, tak pri investičnej pomoci urobiť alebo teda klásť oveľa väčší dôraz práve na tú vedu a výskum. A to je to, čo som sa pýtal aj na výbore, že vy ste tak spomenuli vlastne, neviem, či na tlačovej besede a myslím, že na tlačovej besede, ja som sa potom na výbore na to pýtal, že nejakých sto firiem teda má záujem o investíciu na Slovensku, kde dve tretiny z nich má záujem o stred a východ Slovenska. Teda ak to správne chápem, zatiaľ sa nedá nejako bližšie špecifikovať, že ktoré firmy a o aké odvetvia a podobne. Ale možno by ste mohli aspoň naznačiť tým, že ich poznáte, že do akej miery tam bude zastúpenie práve tej vedy a výskumu a práve tejto, by som povedal, vedomostnej ekonomiky, pretože to je to, kde ten dôraz by podľa nás mal byť.
Ak sa pozrieme teda na minulý rok, tak práve do tých najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tiež sme rokovali, tento zákon, počas tejto schôdze, tak išlo len 16 % tejto celkovej štátnej pomoci. Takže opäť vidíme, že hoci tu máme zákon o regionálnej investičnej pomoci, akoby bol bezzubý, keď tak poviem, v tom, aby vedel pomôcť práve tým najviac dotknutým regiónom. A paradoxne 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu práve v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Takže vidíme, že investujeme do investičných stimulov práve do regiónov, kde tá nezamestnanosť je nižšia ako priemerná, a to spôsobuje vlastne aj prehĺbenie tých regionálnych rozdielov.
Taktiež by som chcel spomenúť práve, veľmi dôležité práve čerpanie eurofondov, ktoré je vyčlenené, a my máme eurofondy pripravené práve pre to, aby sa znižovali regionálne rozdiely. A keď sa pozrieme na samotné čerpanie, keď sa pozrieme na operačný program, a teraz budem priamo čítať teda zo stránky operačných programov na rok 2014 až 2020, tak celkovo programové obdobie 2014 až 2020, tak aktuálny stav, ktorý je priamo teraz na tej stránke, je, že máme zazmluvnených 35 %, ale vyčerpaných len 10 percent. A je rok 2018 a sme v operačnom období alebo v programovom období od roku 2014 do roku 2020. Ak si pozrieme integrovaný Regionálny operačný program, tak tam máme vyčerpaných len 5 % a zazmluvnených 20 percent. Opäť toto podľa mňa ukazuje to, že nevyužívame ten potenciál, ktorý tu máme, a z hľadiska času. Niekto si môže povedať, a však to vyčerpáme do toho obdobia. No, to je síce pekné, že to vyčerpáme do toho obdobia, ale tí ľudia už dnes sú v núdzi, už dnes nemajú prácu, už dnes žijú v tých regionálnych rozdieloch, a my máme financie, ale nevieme ich použiť na to, aby sme tie regionálne rozdiely znižovali. A to je podľa mňa veľký problém, ktorý, kde jednoznačne toto je oblasť, kde treba klásť dôraz, aby tieto financie vedeli byť využité, pretože neni dôvod. Je iné, keď niekto nemá tie peniaze a hľadá zdroje, ale my tie zdroje tu máme.
Ďalej by som chcel spomenúť práve teraz pri tejto príležitosti tie posledné investičné stimuly, ktoré teraz v januári boli udelené. A to bolo tých 10 miliónov, o ktorých tiež sme sa bavili na výbore. Ja som trošku viacej sa snažil zistiť o týchto pracovných miestach, o aké pracovné miesta sa jednalo. A teda podľa informácií, ktoré sme dostali aj priamo z jednotlivých firiem, tak keby sme išli tak postupne. Prvé bola práve spoločnosť Röchling Automotive Slovakia. A tuto teraz by som mal na vás pár otázok, ktoré by som bol rád, ak by ste vedeli zodpovedať. Tak vieme teda, že táto išla do Kočoviec, okres Nové Mesto nad Váhom. Vieme, že teda tam bude priama zamestnanosť 70 nových pracovných miest, že sa jedná o novú firmu. Je tam sedem pracovných miest, ktoré budú mať vysokoškolské vzdelanie, predpokladám, že to je tých sedem pracovných miest, ktoré bude nejaký manažment, ktorý tu viac-menej teda už je, a teraz sa buduje nová, vlastne sa buduje nová fabrika, v ktorej bude. A keď sa pozrieme, tak to gro je práve v zamestnancoch základného vzdelania, 66 % bude so základným vzdelaním.
Teraz otázka je, prečo táto firma potrebuje vzniknúť práve v oblasti, kde nemáme problém s nezamestnanosťou, máme skôr problém s pracovnými miestami? Prečo práve do tohto regiónu ideme vytvárať ďalšiu firmu, ktorá vytvorí ďalšie pracovné miesta, a ideme im to ešte dotovať? Chápem teda, že je to úľava na dani, áno, ale je to daň, ktorú by sme mohli mať, keby tá úľava tam nebola. Takže a obzvlášť ak hovoríme o regióne, naozaj západ Slovenska. Čiže nevidím v tom absolútne nejaký dôvod. Preto by ma zaujímalo, že prečo práve táto firma dostala túto úľavu, resp. keď dostala tú úľavu, prečo nepostavila tú firmu niekde viacej na východ Slovenska?
Druhá je Levice – Géňa, tam teda sa ide vytvoriť, a čo ma zaujalo, je, že teda je to rozšírenie existujúcej výroby priemyselného podniku na výrobu tlmičov do automobilov. Opäť teda gro tam bude, 75 % je s úplným stredoškolským vzdelaním, 562 zamestnancov. Čiže opäť vidíme, že nejdeme investovať do nejakej kvalifikovanej. Alebo nieže kvalifikovanej pracovnej sily, by som povedal, do, veda-výskum,, naozaj odvetvie, kde vidíme, že tá pridaná hodnota je podstatne vyššia. Lebo toto je len rozšírenie výroby existujúceho priemyselného podniku, teda aspoň tak sa tu píše aj v dôvodovej správe, že na výrobu tlmičov do automobilov. Takže nevidím tam tú pridanú hodnotu a pýtam sa, prečo teda práve táto firma na západnom Slovensku dostala túto daňovú úľavu.
Teraz ďalšia firma je OPTOTOUR Slovakia, ktorá teda dostáva aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta. Táto si myslím, že toto je presne ten ukážkový príklad, že dobre, ak teda na západnom Slovensku, tak v takom prípade takto by to malo vyzerať. Je to naozaj výskum a vývoj. Toto je podľa mňa presne taký ten ukážkový príklad, že si môžme povedať, okej, to neni tam, o čom povedať. Ale kiež by teda boli aj tie ďalšie také, presne takéto, tak je to okej. Ale tie ostatné práve nespĺňajú tie parametre, teda ja ich tam nevidím, ja ich tam nevidím.
Dobre, je tu firma napríklad Pankl Automotive, ktorá teda bude vyrábať špeciálne kryty na prevodovky a motocykle. Je to opäť, ak to správne chápem, rozšírenie výroby existujúceho priemyselného podniku. Opäť gro je stredoškolské vzdelanie, 64 percent. Keď sme sa vlastne na to dopytovali, tak išlo o prácu, kde teda obsluhujú, títo zamestnanci budú obsluhovať stroje. Čiže nie je to žiadne, nejaký hight tech ani nič podobné. A otázka je, že ako budú teda tieto miesta obsadené práve v regióne, kde vieme, že na západe Slovenska neni problém s tou nezamestnanosťou.
A posledný je ten Dongil Rubber Belt Slovakia. Jedná sa o 152 pracovných miest a tam tiež gro je 67 % práve s tým stredoškolským vzdelaním.
Takže toto vytvára veľmi veľa otáznikov a naozaj vidíme, že na jednej strane je deklarované aj zo strany vás, aj teda zo strany vlády, že investície chcete smerovať na stred a východ Slovenska, ale vidíme, že realita je iná, a vlastne vidíme, že ešte začiatkom roka sú udelené takéto investičné stimuly. Nehovoriac o tom, že už 1,6 mld. na investičné stimuly bolo preinvestované, a vidíme, že teda tým regionálnym rozdielom to nijako nepomohlo.
Takže toto sú také hlavné výtky alebo možno taká rekapitulácia toho, ako tento zákon funguje, resp. nefunguje, ako jeho napĺňanie v tej praxi nefunguje. A je to pre nás len opäť potvrdením toho, že je zle zvolená tá stratégia, že najprv tá stratégia by mala byť taká, že by malo byť zdravé podnikateľské prostredie v ktorom je možné fungovať aj pre práve tie malé a stredné podniky, pretože tie sú mnohokrát, to sú firmy, ktoré nemajú kontakt či už na premiéra alebo na špičky vo vláde na to, aby si niektoré veci vybavili, ale musia sa riadiť tými pravidlami, o ktorých aj vy sám hovoríte, že je ich veľa, pretože preto ste vyhlásili vojnu práve byrokracii, pretože ten stav je tu naozaj neudržateľný. Takže preto si myslíme, že ten dôraz má byť v prvom rade na podnikateľskom prostredí, na tom, aby bolo zdravé, nástroje, aby bolo jednoduché to podnikateľské prostredie, jednak, aby tá pomoc, ktorú generuje ekonomika, a práve sme aj počuli, že včera na tlačovej besede, že čakajú nás tri najlepšie roky. Čiže toto je čas, kedy budú vyššie príjmy, ako sa očakáva, a práve teraz je ten čas investovať. Teda on bol celý čas ten čas, ale už niet výhovorky na to, je čas investovať práve do tých systémových zmien, ktorým je napríklad zníženie odvodov pre podnikateľský sektor. Taktiež teraz by som mohol spomenúť stabilné legislatívne prostredie, ale tak to je dlhodobá téma, a určite ďalšie opatrenia, ktoré aj my máme v programe, či už je to, podnikateľské inkubátory alebo nejaká ročná koncesia, aby naozaj pre tých podnikateľov bolo jednoduché fungovať v tom podnikateľskom prostredí, na tom trhu a mohli sa naozaj primárne sústrediť a všetok čas investovať alebo najviac toho času investovať do samotného podnikania a nie do dodržiavania podmienok.
K tým investičným stimulom už by som možno len povedal, že je veľmi dôležité, výhodné, aby boli aj tieto vyhodnocované cez hodnotu za peniaze, pretože vidíme a videli sme to aj pri zákone o najmenej rozvinutých okresoch, že mnohokrát sa dostávajú alebo dostávajú podporu projekty, ktoré sú nezmyselné alebo nepotrebné. A toto sú vyhodené peniaze. Nemôžme sa pozerať na peniaze z eurofondov ako na peniaze, ktoré treba akýmkoľvek spôsobom minúť. Vôbec nie. Tie peniaze sú tu ako jednorazová pomoc a treba ich minúť zmysluplne. A preto by tu mala byť teda určite tá pomoc zo strany hodnoty za peniaze, aby táto stratégia bola nastavená tak, že využijeme tie peniaze efektívne.
Takže toľko k tomuto zákonu. Teda aj tie otázky, čo sa týkali konkrétne jednotlivých investičných stimulov, keď vás tu už máme, tak pri tej príležitosti som teda chcel vám ich položiť a som zvedavý na vaše odpovede.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo a aj kolegovi Edovi Hegerovi za tento jeho príspevok k téme. Považujem ho za veľmi fundovaný, výborne pripravený a jasne donaha odhalil, o čo tu vlastne ide, aký vlastne problém máme. A som veľmi rád, že spravodajcom je pán primátor Bagačka, primátor mesta Hnúšťa, ktoré trpí vážnymi regionálnymi problémami. Tie nožnice pomyselných regionálnych rozdielov sa nezužujú, ale, naopak, rozširujú. A nemyslím, že toto, čo ste teraz pripravili, je niečo, čo by tomu mohlo pomôcť, pán minister. Úprimne povedané, ak tu máme spomenuté firmy, ktoré sú na západe Slovenska, a my ešte chceme platiť potom ľuďom, ktorí sú z okresov, kde je vysoká miera nezamestnanosti, aby sa tam mohli zamestnať, príspevok na vycestovanie, pricestovanie, tak to je šialenstvo. Pretože v takom prípade sa nám stane to, o čom pán primátor určite vie, a teda že nám už v našom regióne napríklad Banskobystrického samosprávneho kraja, ale aj Prešovského a Košického samosprávneho kraja nikto nezostane. Všetci mladí ľudia odchádzajú. A tento, v angličtine to voláme brain drain, únik mozgov, ktorý je typický pre naše okresy, je doslova katastrofou. A týmto to len posilňujete, miesto toho, aby sme sa naozaj zaoberali tým, že by sme zlepšovali podnikateľské prostredie, lebo práve malé a stredné podnikanie je to, čo môže pomôcť.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, Edo, že to bolo veľmi dobré vystúpenie, si pomenoval mnohé veci. A je pravdou, že Slovensko dnes je montážnou dielňou Európy. A ja by som vám chcel, páni, pripomenúť, že práve Robert Fico postavil si kampaň v roku 2002 – 2006 na tom, že kritizoval Dzurindove vlády, že zo Slovenska urobili jednu veľkú montážnu dielňu. Ale za uplynulých desať rokov ja nevidím, aby strana SMER urobila nejaké veľké kroky smerom k tomu, aby sme tou dielňou neboli, ale aby sme práve podporovali segmenty s vyššou pridanou hodnotou.
A tak isto je pravda, že východ Slovenska sa vyľudňuje a úprimne, pán minister, vy ako východniar, že s tým niečo nerobíte nejak viac, je mi celkom divné. Možno ste stratili až ten vzťah nejaký k tomu východu. Ale naopak, ja si nemyslím, že ten zákon je zlý. Myslím si, že ten zákon je celkom dobrý, ale nie úplne ideálny. A som zvedavý ešte na ďalšie vystúpenia aj pani Kiššovej.
Ďakujem.