26. schôdza

S reakciou pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, pán predsedajúci. No aj pán Antal, v podstate aj Béla, čo si ty teraz hovoril, je nastavenie zákona na slnečné dni. Hej, ako keď je, že osvietený minister, ktorý má aspoň akú, takú snahu konať vo verejnom záujme, tak je možné, že tam sa vyrovnáva ten balans, kde verejný záujem je predstavovaný ministerstvom, na druhej strane tlačí na potenciálneho špekulanta a robí nejakú rovnováhu medzi tým. No len skúsenosť máme takú, že osvietených ministrov tu je ako šafranu a verejný záujem nie vždy je na prvom mieste. A v takej situácii sa dostávame opäť do problému, lebo na to tie ústavné princípy, na to nedotknuteľnosť osobného vlastníctva máme zavedenú, že na prvom mieste sú občania, až potom je štát. On je vždycky na tom lepšie z pozície sily. A v momente, keď ju začne zneužívať, tak ten občan nemá zďaleka toľko možností dostať svojim právam. A my dnes môžme vyriešiť veľmi rýchlo jeden jediný problém, ale skúste si spomenúť, s akými dobrými úmyslami ste menili zákony týkajúce sa slovenskej justície za Lipšica, aký to mal byť nový perfektný systém a čo sa s ním stalo v momente, keď ho zobral Harabin do rúk. Na toto ja upozorňujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni ministrovia, ktorí ste tu, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlhý. Trošku na upresnenie, čo tu pred chvíľou hovoril Martin Poliačik. A síce hovoril o nejakej reštitúcii a že to dostali naspäť a potom znovu tam environmentálna záťaž a kadečo. Takže takto. V reštitúcii sa vracali pozemky vhodné na poľnohospodársku a lesnú činnosť a museli byť samozrejme už na štáte. To znamená, tá environmentálna záťaž, keď tam bola, tak v mnohých prípadoch nemohla byť vydaná, lebo neslúžila na poľnohospodársku a lesnú činnosť. Takže upresňujem, aby sme si niekde nejak nezamýlili reštitúciu a nejaké vlastníctvo, ktoré ostalo zachované, a tá záťaž možnože tam vznikla bez toho, aby niekto do toto vlastníctva zasiahol, ostalo vlastníctvo a teraz zisťujeme, že je tých 1963 eventuálnych záťaží, ktoré máme na pleciach a na krku. Takže to iba pre upresnenie, že jakým spôsobom.
Tiež sa mi, samozrejme som za to, aby to, a bol som aj proti samozrejme tomu skrátenému konaniu, ale myslím si, že predsa len pokiaľ tu ide o ten verejný záujem, tak predsa len to obmedzenie toho vlastníckeho práve, nejaký ten úzus, by malo dostať. A myslím si, že tu asi by tá verejnosť mala sa prejaviť, že či už tá zdravotná alebo iná, iné ohrozenie, ktoré tu hrozí.
Ja by som sa chcel opýtať, jedno som sa pýtal aj na výbore, samozrejme, že koľko už bolo minutých. A bolo mi povedané, že na tieto sanácie tých environmentálnych záťaží bolo minutých 80 miliónov v minulom teda období, 160 lokalít bolo už urobených. Takže tlmočím národu slovenskému, aby počul výsledky, ktoré ministerstvo urobilo za minulé volebné obdobie, 18 lokalít je teraz zazmluvnených a sa spracovávajú a v 140 je prieskum robený. Takže tak nejako s týmito skládkami narábame a snažíme sa s nimi nejako vysporiadať.
Mňa tu zarazila v tomto pozmeňovacom návrhu jedna veta. A budem to citovať, je to bod 46 § 14 ods. 13: "Ak je počet vlastníkov nehnuteľnosti, ktorí sú účastníkmi konania najmenej 20, správny orgán oznámi začatie konania rozhodnutia podľa toho verejnou vyhláškou." Vážení, viacero zákonov tu máme a v poslednom období sa mi zdá, že táto citácia, aspoň podľa môjho, bola minimálne v štyroch, že kedy začneme tou verejnou vyhláškou. A ja som zaregistroval 50 ľudí, 30 ľudí, teraz tu máme 20 ľudí. Tak chcem by som odpoveď, že vlastne kde je to merito, koľko vlastne ľudí musí byť, aby sme to verejnou vyhláškou v zmysle zákona boli v stave ako ošetriť. Lebo myslím, že 20 ľuďom poslať to neni až taký veľký problém. Keby 50, dobre, 100, tak už beriem, áno, dáme verejnou vyhláškou. Tak chcel by som vedieť, že prečo je tu teraz 20 a neni tu 50, keď sme to možnože v zákone, ktorý sme tu prejednávali, bolo to ku pozemkových veciam, mali 50 ľudí. Takže akým spôsobom sa to táto oznamovacia povinnosť ohľadom počtu osôb pri správnom konaní nejakým spôsobom, čím sa to riadi, lebo tu máme 20.
Takže asi toľko. A chcem veriť, pán minister, že jak ste povedali, že v prvom rade budete sa snažiť dohodnúť kúpu a ďalšie a že to vyvlastnenie pôjde až na tom konečno konečnom nejakom stupienku. A že ľudia povedia, že áno, v poriadku, bol tu aj nejaký ten znalecký posudok a podľa toho, že tá cena tam bude. Aby nemuseli ísť skrátka, pretože už tých, by som povedal, skrátka vykúpení alebo vyvlastnení, alebo iným zabratí štátom bolo na tejto slovenskej zemi až-až za tých nejakých. Koľko to existujeme, pán kolega? Sto rokov? Tak myslím, že bolo ich tu dosť. Takže dúfam, že toto nebude v tomto pokračovať.
Dobre, toľko z mojej strany. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ? Nie, nechce. Chce? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za príspevky. Nevidím väčší verejný záujem ako ochranu zdravia a životného prostredia na Slovensku, nevidím. Jak hovoril Béla Bugár, každý zákon má svoje úskalia, aj tento. Ale tu prioritne nejde o to, aby štát získaval nejaké pozemky, lebo my tie pozemky nechceme. Jednoducho štát tie pozemky nepotrebuje. Štát tie pozemky potrebuje preto, aby tam, kde štát je určený za toho, ktorý má odstrániť environmentálnu záťaž, lebo to nie je všade, developeri odstraňujú pod developorovanou časťou environmentálnu záťaž keď tam je oni, to znamená, to je ich problém, nie štátu. Ale tam, kde štát jednoducho je určený, napríklad pri vrakunskej skládke bol štát určený v novembri 2016, tak tam jednoducho môže dôjsť k tomu, že aby sme získali stavebné povolenie a územné rozhodnutie, jednoducho musíme, nezostane nám iná možnosť, len to, aby sme ten pozemok nakoniec vyvlastnili alebo dočasne nejakým spôsobom si zabezpečiť dočasné užívanie, aj keď to nechceme. Jednoducho my ponúkame majiteľovi pozemku nájom, ponúkame mu riadnu kúpnu cenu, keďže ideme ten jeho pozemok zhodnotiť. Nejdeme to brať, ideme ten pozemok zhodnotiť. Keď s tým nesúhlasí, nesúhlasí s tými podmienkami, tak nám nezostane iná možnosť. Lebo keď tu my túto možnosť nebudeme mať, tak jednoducho tu vrakunskú skládku nemáme možnosť odsanovať, napríklad. To znamená, že na to, na čo čakajú ľudia vo Vrakuni, na čo čakajú ľudia v Ružinove a na Žitnom ostrove, nevieme to urobiť, lebo jednoducho nevieme sa dostať k stavebnému povoleniu. A tu aj pán Budaj, aj hocikto iný proste môže robiť hocijaké kroky, jednoducho s inými krokmi toto jednoducho nemá možnosť spraviť.
A samozrejme to, čo hovoril pán Poliačik, že prečo tak rýchlo. Budeme sa snažiť, budem, robím preto všetko, aby sme v čo v najkratšej dobe mohli začať sanáciou tejto skládky. Takže áno, takýto zákon vždy prináša aj pochybnosti. Nie je to jednoduché, keď sa vstupuje do vlastníckych práv. Ale tento problém je iný, ako keď staviame diaľnice, lebo tu odstraňujeme environmentálne záťaže. Environmentálne záťaže nevieme odstrániť niekde inde, nevieme to posunúť o päť kilometrov jak diaľnicu, keď to nejakým spôsobom tam, niekde, kde to plánujeme. Environmentálnu záťaž musíme odstrániť, kde tá zaťaž proste je. Nemáme manévrovací priestor a keď jednoducho to ohrozuje zdravie ľudí a ohrozuje to životné prostredie, tak ja si myslím, že štát musí mať také páky v ruke, aby toto vedel vyriešiť. O tomto je ten zákon a ja si myslím, že keďže inú možnosť nevidíme a nemáme, tak nemáme s kým ani nejakým spôsobom otáľať a naťahovať to. Tak preto je aj to skrátené konanie.
Ďakujem pekne zatiaľ v prvom čítaní. A budeme sa baviť o tom na výbore a každý jeden taký návrh, ktorý pomôže a vylepší, je vítaný. Ďakujem pekne.