26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim v krátkosti odôvodniť návrh zákona.
Základným cieľom návrhu zákona je podpora pracovnej mobility uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou. Zvyšujeme maximálnu mesačnú výšku oboch príspevkov bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania. Vypúšťame obmedzenie jeho poskytovania v rámci jednej obce a predlžujeme obdobie jeho poskytovania u znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Zavedením kombinácie poskytovania oboch príspevkov sa umožní poskytovať príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý sa presťahuje do miesta výkonu svojho zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania.
Ďalej navrhujeme zavedenie príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý bude určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu.
Rozširujeme povinnosti zamestnávateľa, ku ktorému sú na výkon práce vysielaní štátni príslušníci tretích krajín, o povinnosť zabezpečenia primeraného ubytovania pre vysielaných zamestnancov, ako aj povinnosť doloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich vyslanie. Toto je jedno z tých antidampingových opatrení, ktorými sa snažíme chrániť slovenský pracovný trh proti príslušníkom alebo občanom tretích krajín, ktorí sú zamestnávaní na Slovensku.
Ďalej zjednodušujeme podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, zdôrazňujem, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Pri udeľovaní jednotných povolení príslušníkom tretích krajín navrhujeme kvantitatívne obmedziť počet takýchto zamestnancov najviac na 30 % z celkového počtu zamestnancov u jedného zamestnávateľa.
Myslím si, že z pohľadu krátkeho predstavenia návrhu zákona, pokiaľ ide o formy príspevkov, by to stačilo. Možno ešte zdôrazním otázky výšky príspevkov. Napríklad v prípade poskytovania príspevku na dochádzku za prácou zvyšujeme výšku príspevku zo 135 eur na sumu 200 eur mesačne. V prípade príspevku na podporu mobility za prácou navrhujeme skrátiť pre vznik nároku na príspevok vzdialenosť zo 70 km na 50 km a zvyšujeme výšku príspevku na 400 eur pre jedného člena domácnosti alebo 600 eur pre manželov počas prvých šiestich mesiacov, resp. 200 eur a 300 eur pre manželov počas ďalších šiestich mesiacov.
V prípade príspevku, ktorý je nový príspevok na presťahovanie za prácou, ide o príspevok, ktorý bude poskytovaný pri presťahovaní sa do vzdialenosti najmenej 70 km, a navrhujeme zvýšiť; a navrhujeme zaviesť výšku príspevku vo výške 4-tisíc eur alebo 6-tisíc eur pre manželov. V tejto súvislosti pri tomto príspevku chcem podotknúť, že sa jedná o doplnkový nástroj a nie hlavný nástroj, ktorým chceme riešiť mobilitu pracovnej sily. Tie hlavné nástroje boli predstavené na niekoľkých tlačových konferenciách, či už ide o premiéra vlády Slovenskej republiky, alebo ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Richtera, ktorí hovoria o tom, že ideme pripraviť nový koncept nájomného bývania v súvislosti s presťahovaním sa za prácou. Takže toto bude ten hlavný nástroj a tento nástroj, o ktorom som hovoril, bude tvoriť len doplnkovú funkciu.
V súvislosti s tým, že je potrebné aj vykonávať kontrolu v prípade antidampingových opatrení, navrhujeme pôsobnosť kontrolných orgánov tak, aby boli oprávnení vstupovať do ubytovacích zariadení, kde sú ubytovaní príslušníci tretích krajín za účelom výkony kontroly.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča, Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 779.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 965 z 8. decembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a tiež určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 779) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zosumarizované pod bodom IV spoločnej správy výborov, vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 779, a v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV spoločnej správy výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 12 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 30. januára 2018. Uvedeným uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal sedem prihlášok: za kluby SaS pani poslankyňa Kiššová, OĽANO Anna Verešová, SME RODINA pán poslanec Krajniak a Ľudová strana – Naše Slovensko Milan Mazurek a ďalej sú prihlásení pán poslanec Mihál, Beblavý a Gaborčáková.
Nech sa páči, ako prvá pani poslankyňa Jana Kiššová za klub SaS.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som reagovala na predložený návrh zákona, respektíve možno na niektoré opatrenia v ňom, na ktorých chcem poukázať to, že ich nepovažujem za šťastné a že ich považujem za také, ktoré sú možno krátkodobo ľahko viditeľné, ale nevidíme alebo teda možno len nekomunikujeme niektoré dopady, ktoré môžu priniesť.
Skúsim začať pár číslami. Slovensko patrí podľa OECD medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov aj v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti. Kým región východného Slovenska v roku 2017 vykazoval 9 500 eur hrubého domáceho produktu na osobu, tak v Bratislave to bolo 34-tisíc eur. Toto je naozaj veľmi vysoká disproporcia, takže o takýchto regionálnych rozdieloch hovoríme.
Napriek tomu, že dosahujeme historické minimá v počte nezamestnaných, a toto je holý fakt, ale nedá mi nepovedať k tomu poznámku, pretože tak ju cítim, že je to celosvetový aj celoeurópsky trend, a dovolím si tvrdiť, že tento stav nie je vďaka, ale napriek mnohým opatreniam súčasnej vlády, tak regionálne rozdiely v krajine sa neznižujú. Čiže napriek tomuto pozitívnemu trendu, pozitívnym, dobrým ekonomickým časom sa nám regionálne rozdiely neznižujú. Nezamestnanosť v okresoch na západe krajiny klesá rýchlejšie ako v okresoch, kde je najviac ľudí bez práce. Dôvodov je mnoho, určite je to aj geografická poloha, chýbajúce diaľnice, infraštruktúra, možno rozdiely vo vzdelaní, ale za hlavný dôvod týchto regionálnych rozdielov sú práve konkrétne kroky alebo opatrenia niekoľkých vlád strany SMER.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú podľa vlastných slov už desať rokov a s objektívne mizivými výsledkami. Objektívne, nie preto, že to tvrdím ja alebo opozícia, ale preto, lebo čísla sú také. Prichádzajú len ďalšie a ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne a hlavne systémovo a koncepčne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnateľnosti. A tu skúsim zopakovať udržateľnosťou. Neustále prichádzate len s jednorazovými, žiaľ, väčšinou populistickými opatreniami, ktoré si navyše častokrát aj odporujú, či už je to neprimerané umelé zvyšovanie minimálnej mzdy, poskytovanie väčšiny investičných stimulov na západné Slovensko, rôzne pracovné príplatky, likvidačné najmä pre podnikateľov v slabších regiónoch. Teraz tu máme príspevky na presťahovanie sa za prácou a to je to, čo chcem z tohto návrhu vypichnúť.
Vláda sa na jednej strane, ako som už povedala, desať rokov zaoberá bojom proti regionálnym, teda proti regionálnym rozdielom, teda za ich vyrovnávanie, a na druhej strane ide platiť ľuďom za to, aby sa z tých zaostalých regiónov odsťahovali. Znie to možno fajn, ale nespôsobí toto opatrenie práve opak? Ako naozaj si neviem predstaviť, čo konkrétne je cieľom tohto návrhu a či navrhovateľ sa zaoberal aj následkami takéhoto opatrenia. Myslel niekto na to, čo sa stane, ak by sa väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva presťahovala z východu na juh a západ? Tieto dnes už aj tak chudobnejšie regióny prídu o daňových poplatníkov, teda o príjmy z výberu daní, a tieto regióny ostanú poloprázdne. Ostanú v nich poloprázdne nemocnice, školy, škôlky, tieto budú musieť prevádzkovať poloprázdne. Samozrejme, vieme, ako vyzerá prevádzka takýchto zariadení, že veľká časť toho sú fixné náklady, nejaká časť menšia sú prevádzkové náklady. A pokiaľ títo ľudia sa odtiaľ presťahujú, tak tie fixné náklady nám tam ostanú, tie prevádzkové sa relatívne, tie sa znížia, ale nie dostatočne na to, aby boli pokryté tými daňovými príjmami, ktoré tam ostanú.
Toto nie je jediný dopad, zníži sa tam tým, ak nám z týchto regiónov sa odsťahujú ľudia, tak v týchto regiónoch ekonomicky slabších bude aj prirodzene menší dopyt po tovaroch a službách, čo bude mať zase len vplyv na to, že mnohí, ktorí tam tie tovary predávajú alebo poskytujú nejaké služby, aj títo prídu o prácu, prídu podnikatelia o príležitosti podnikateľské, čiže ak aj sa budeme baviť o tom, že to nebudú masové odchody ľudí z týchto regiónov, budú to nejaké odchody, ktoré toto budú spôsobovať a tieto dopady sa budú na seba nabaľovať. A preto sa pýtam, či nie je toto opatrenie práve jedno z takých, ktoré regionálne rozdiely opäť len prehĺbi. Poloprázdne stratové nemocnice bude následne oddlžovať štát z peňazí všetkých občanov tak ako doteraz? Školy s nedostatkom žiakov budeme zatvárať, obchody budeme bez zákazníkov zatvárať, učiteľov a zamestnancov prepúšťať a potom im dáme príspevky, aby sa tiež odsťahovali, takýto má byť vývoj tohto opatrenia? A teraz ja nechcem maľovať čerta na stenu, že teda od zajtra sa všetci odsťahujú, ale ten trend takýto nastavujete, nastavujete, aby sa toto začalo diať.
A ešte je tu jedna vec, ktorú by som chcela v tejto súvislosti spomenúť, a to je uvedené aj v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona, a tá ma naozaj zaskočila. Hovorili sme o tom aj s pánom predkladateľom na výbore. Navrhovateľ odhaduje, že v roku 2018 využije príspevok na presťahovanie za prácou 75, v roku 2019 87 a v roku 2020 92 ľudí. Čiže my zavádzame takéto opatrenie kvôli 75 ľuďom za rok. Naozaj si myslím, že energia na legislatívne zmeny by mala smerovať na ďaleko efektívnejšie opatrenia s ďaleko väčšou pôsobnosťou, ak už nehovorím o tom, že ideálne je teda, samozrejme, s pozitívnymi dopadmi.
A keď si to takto v kontexte celé zoberiem, tak sa naozaj neviem zbaviť pocitu, že pod nejakou zásterkou znižovania regionálnych rozdielov ste sem schopní priniesť skutočne čokoľvek, čokoľvek, čo sa tvári, že ideme ľuďom niečo rozdať alebo ideme zákonom niekomu nariadiť, aby to ľuďom dal, zo svojho samozrejme. A toto naozaj si myslím, že nie je dobrý trend, myslím si, že takto by to byť nemalo a je tu obrovský potenciál naozaj pomôcť vyrovnávať regionálne rozdiely, len museli by ste na to počúvať a možno trošku koncepčnejšie a systémovo na krajinu pozerať. Nie na jednotlivé opatrenia hodne populistické, krátkodobo pekne znejúce, ale z dlhodobého pohľadu neudržateľné a z dlhodobého pohľadu škodlivé.
A možno keby, páni predkladatelia, ste takýto návrh zaradili ako vládny návrh zákona, keby s ním prišla vláda, vaša koalícia prostredníctvom vlády, tak možnože v rámci medzirezortného pripomienkového konania by ste dostali za stôl všetkých, ktorí sa k tomu chcú a môžu vyjadriť, nielen tých, ktorých ste sa vy rozhodli k tomu stolu, k tej diskusii potom prizvať, a možnože by sa podarilo práve cez relevantné pripomienky od niektorých opatrení aj upustiť. Ja nehovorím, že sú všetky zlé, ale na tomto som chcela ukázať, že rozhodne medzi tie dobré nepatrí.
Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. No, s tými regionálnymi rozdielmi ste mali stopercentnú pravdu. Opäť je tu nesystémový krok. Krok za krokom, step by step, nesystémový krok súčasnej vládnej koalície. Tento návrh zákona nerieši podstatu choroby, lieči len príznaky. To je, ako keby ste liečili rakovinu iba morfiom. Pacient je v nirváne, ale rakovina ho rozožerie tak či tak. Príspevky za dochádzanie za prácou, to je to morfium, vďaka ktorému sa vyľudňujú a budú sa vyľudňovať regióny a presilovku tam už teraz majú asociáli. Nehovorím, že tie príspevky nepomôžu, ale má to svoje veľké negatíva. Pani Kiššová, a ja mám taký veľmi divný pocit, že toto vyľudňovanie, čo keď je to zámer.
Ďakujem za slovo.