28. schôdza

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálnej veci poslankyni Magdaléne Kuciaňovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 817).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1022 z 6. februára 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 817) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 23 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 23 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 102 z 13. marca 2018.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Pán minister, ja vám gratulujem, lebo pri vašich zákonoch končí aj bojkot opozície, pretože do písomnej rozpravy, ktorú teraz otváram, sa prihlásili dvaja poslanci, pani Soňa Gaborčáková aj pani poslankyňa Shahzad.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková. (Reakcia ministra.)

Ďakujem za slovo. Ľudia von potrebujú vedieť, že aj v čase krízy dokážu poslanci pracovať na návrhu zákonov, ktoré im pomôžu, a z toho dôvodu sa aj hnutie OĽANO rozhodlo, že naďalej bude pracovať teda pre ľudí, ako to robilo doteraz.
Čo sa týka zákona o sociálnej ekonomike, je potrebné povedať, že je to štandardný nástroj, ktorý sa uplatňuje aj v iných štátoch Európskej únie, a teda nie je... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán minister Drucker, poprosím vás o kľud v sále.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Nie je, nie je teda nejakou hrozbou. Avšak musím povedať, že v roku 2009 práve Brusel odhalil vážne podvody práve pri sociálnych podnikoch, kde nám 11 mil. eur nepreplatili. To znamená, aj pri tomto návrhu zákona musíme byť citliví na, na to, aby sa tento mechanizmus nezneužíval. Pán minister Richter zvolil, zvolil inú formu riešenia, ako, ako by som volila ja. A preto poviem, čo mi v zákone chýba, následne, čo si viem predstaviť, že ešte aj v rámci tohto zákona by bolo vhodné teda doplniť, aj keď určite moje, moje teda pripomienky sú pripomienky, ktoré, si myslím, že v celej filozofii tohto zákona by urobili veľkú roztržku, a preto si myslím, že ponúknem vlastný návrh zákona o sociálnej ekonomike.
Čo mi v zákone chýba. Teda opäť musím povedať, že register sociálnych podnikov nie je právne záväzný. Ja to vysvetlím. Ja si uvedomujem, že teda legislatívne oddelenie si to vysvetľuje takým iným spôsobom, ale je potrebné, aby sa splnil ten účel, čo chceme tým dosiahnuť, aby sme opäť neurobili zo sociálnych podnikov eldorádo, ale skutočne sa využívali pre tých najzraniteľnejších, a teda pre ľudí, ktorých v súčasnosti nad štyri, štyri roky máme nezamestnaných 45-tisíc. To znamená, je potrebné, aby naozaj ten register sociálnych podnikov bol právne záväzný, teda mal svoje extra informácie na web stránke a výročné správy, ku ktorým budem predkladať aj pozmeňujúci návrh, taktiež aby sa robili pravidelné základné správy o teda štvrťročných výkazoch na DPH, keďže vieme, že práve peniaze, ktoré sú účelne viazané na obyvateľstvo, ktoré je zraniteľné, sa mnohokrát niekam strácajú, a môžme to vidieť práve aj u, u..., v našich regiónoch, či už veľkých, veľkých rozdielov medzi regiónmi, a práve preto si myslím, že teda ten štvrťročný výkaz DPH mal byť teda súčasťou tohto návrhu zákona, ak nechceme skutočne, aby sa nám zopakovali problémy tzv. Tomanovej podnikov, kde sme museli vrátiť 11 miliónov. To si myslím, že nie je zapracované. Nevidela som to ani teda v pozmeňujúcich návrhoch zo, zo strany vlády, keďže narušilo by to celý koncept, a, a rozhodli sa ísť inou cestou.
Taktiež podiel zamestnancov. Nesmieme brať podiel zamestnancov 30 %, ale podiel 30 % mzdových nákladov. Ako sme vraveli, potom sú to rôzne čiastkové úväzky, kde si môžme zarátať zdravých ľudí a kmeňových zamestnancov, ktorí v konečnom dôsledku budú čerpať finančné prostriedky zo strany štátu, a opäť zistíme, že nejako nám tých dlhodobo nezamestnaných sa nedarí zamestnať v živote. (Ruch v sále.) Poprosím tichšie! (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Nedá sa tu rozprávať, sa prekrikujem.
Tak chcete, aby sa opozícia zapájala do diskusií, a keď tu človek hovorí vecne, tak každý sa tu rozpráva. Tak chceme niečo robiť pre tých ľudí, alebo nechceme?!
Čo sa týka výhod tohto návrhu zákona, tak benefitom je, že naozaj ide o daňové zvýhodnenie sociálnych podnikov cez nižšiu DPH, čo je podľa mňa cesta práve, ak máte zamestnať človeka, ktorý je znevýhodnený, a taktiež že dostane možnosť vyhradených zákazok práve sociálny podnik. Tu však musím upozorniť, že je to len kvapka v mori, pretože tohto roku sa predpokladá zamestnať týmto nástrojom 600 ľudí, budúci rok 2-tisíc ľudí a v roku 2020 3-tisíc ľudí. A už dnes máme dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky 45-tisíc ľudí. To znamená, že ide o skutočne kvapku v mori, ale je potrebné povedať aj bod B, že niečo s tým musíme robiť, pretože tí ľudia sa nám cyklia jednak v nezamestnanosti, jednak v chudobe ako takej.
Tiež chcem povedať, že aby bol register právne záväzný, tak, samozrejme, sú registre, ktoré nie sú právne záväzné, ako je trebárs Obchodný register alebo katastrálny portál, a preto ak chceme vyriešiť, aby bol záväzný, tak mohli sme to urobiť s možnosťou a rozšíriť o § 27. Ale keďže ste to nebrali do úvahy, tak to beriem, že teda pripravím nový návrh zákona, ktorý tieto veci bude riešiť ináč.
Podiel zamestnancov 30 %, to som už vysvetlila. Jednoducho nemôžme pozerať na zamestnancov ako takých, ale na mzdové náklady. Práve mzdové náklady dlhodobo nezamestnaných, aby sa nám nestávalo to, že sa skutočne tam primotajú ľudia, ktorí majú krátené úväzky, a teda vôbec nie sú našou cieľovou skupinou.
Štvrťročné správy, otázkou je, že teda či by sme išli cez účtovné doklady, alebo teda v zákone o účtovníctve. Tam v podstate, ak ste vychádzali z toho, že tak či tak musia dávať k 15. júna účtovné uzávierky, tak preto hovoríme, že štvrťročne, lebo hneď sa môžte dostávať k informáciám, či náhodou práve tie úväzky, krátené úväzky nerobia to, že sa tie peniaze zneužívajú. Čiže ak sa odvolávate na účtovný zákon, hovorím, že je to zlé. Je potrebné, aby to bolo teda štvrťročne.
Celkovo by som navrhovala vstúpiť sociálnou ekonomikou do zákona o verejnom obstarávaní z iného pohľadu, a teda nebudem sa, nebudem sa vyjadrovať k tomu, ako ste to urobili vy. Je to, je to začiatok cesty pre prácu teda s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi, ktoré, ktorí potrebujú našu pomoc vonku. Z toho dôvodu, že teda filozoficky stojí tento návrh zákona ináč, ako, ako je to z môjho pohľadu, tak budem dávať len formálny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vlastne bude hovoriť, že rozširujeme výpočet údajov, ktoré sa do registra sociálnych podnikov zapisujú o, naviac o kontaktné údaje registrovaného sociálneho podniku, ktorými sú e-mailová adresa, telefónne číslo, ako i odkaz na webovú stránku podniku, ak ju má zriadenú, a to z dôvodu informovanosti a efektívnosti.
Taktiež sa registrovanému podniku umožňuje uviesť v registre aj iné údaje, ktoré považuje za dôležité a chce ich teda uviesť, napr. opis jeho činnosti, aby to bolo vlastne dostupné pre cieľovú skupinu, ktorú to zaujíma, alebo teda aj podnikateľov, ktorí chcú takýmto spôsobom pomôcť týmto dlhodobo nezamestnaným. Ak to nie je, samozrejme, v rozpore s osobitnými právnymi predpismi, ako napríklad zákon o ochrane osobných údajov, pričom nejde o povinne zapisovaný údaj.
Prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I § 27 sa ods. 2 dopĺňa písmenami i a j), ktoré znejú:
„i) kontaktné údaje o podniku, najmä telefónne číslo, e-mailová adresa a adresa webového sídla, ak ho má zriadené,
j) iné údaje o podniku na jeho žiadosť, ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi.“
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Silvia Shahzad, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážený pán minister, napriek tomu, že sme sa dostali do bodu, tak ako to povedala moja kolegyňa, kedy jediným bodom, ktorý by sa mal v súčasnosti v Národnej rade prerokovávať, sú predčasné voľby, nemôžeme sa nečinne prizerať a nechať bez povšimnutia prechádzať zákony, ktoré sa týkajú ľudí. Takýmto zákonom je aj zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní.
Hneď na začiatok by som chcela povedať, že nápad ako taký určite vítam, ale predovšetkým budeme sledovať do budúcnosti aj hlavne, ako sa bude aplikovať v praxi. Sociálna ekonomika totižto na Slovensku je stále málo rozvinutý sektor hospodárstva, a teda legislatívu riešime až teraz napriek tomu, že v Európe sa rieši už od roku 2003.
Mám pocit, že hlavným motívom je stále zamestnávanie napríklad dlhodobo nezamestnaných alebo marginalizovaných skupín obyvateľstva, ale netreba však zabúdať, že sú tu aj iné typy podnikov, ktoré, ktoré zákon rozlišuje, a to sú napríklad podniky sociálneho bývania. K tomuto sa ešte o pár minút vrátim v súvislosti s mojím pozmeňujúcim návrhom.
Treba si stále opakovať, že hlavným poslaním sociálnej ekonomiky je napĺňať istý spoločenský cieľ, nie maximalizovať zisk. A preto by bolo fajn, keby sa aj tento typ ekonomiky rozšíril u nás aspoň na úroveň 5 % všetkých zamestnaných, keďže v minulosti bol hlboko, hlboko pod touto hranicou.
Napríklad iba každá druhá osoba so zdravotným postihnutím v Európe, v Európskej únii má prácu v porovnaní so 70 % ľudí, ktorí nemajú zdravotné postihnutie. Na Slovensku je to oveľa, oveľa horšie. Právna norma v krajinách Európskej únie je odlišná, čo mnohokrát komplikuje situáciu spoločnostiam, ktoré chcú pôsobiť na medzinárodnej úrovni. Uvidíme, ako sa tento náš zákon, teda tento zákon, ktorý máme my tu, uchytí, uchytí u nás. (Prerušenie vystupujúcej predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko, poprosím vás.

Shahzad, Silvia, poslankyňa NR SR
Chcem pripomenúť, že aj my tu máme napríklad veľkú skupinu mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí rovnako ako ostatní chcú nachádzať svoje príležitosti, a práve toto by mohla byť šanca aj pre nich. Rovnako potrebujú si zabezpečiť bývanie a potrebujú aj iné služby. Chudoba a sociálne vylúčenie sú súčasťou každodenného života mnohých ľudí so zdravotným postihnutím.
Opäť pripomínam, ešte raz a asi to zopakujem ešte viackrát, že treba myslieť na tento cieľ, nie na zisk. Pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím treba napríklad rátať s tým, že takáto osoba môže mať obdobia, kedy sa jej zhorší zdravotný stav, a teda môže vykonávať prácu buď len čiastočne, alebo, alebo dlhodobo nie, a teda vypadáva z pracovného procesu, ale neznamená to, že sa nechce vrátiť.
Už súčasná podpora chránených dielní a chránených pracovísk s týmto vôbec nepočíta. Akákoľvek podpora sa kráti vždy, keď osoba so zdravotným postihnutím je PN, na dovolenke alebo mimo, nedostávajú sa, teda nie, nie sú príspevky na pracovného asistenta v takýchto situáciách a toto považujem za problém. Nie je to správny prístup. Bola by som nerada, keby takto skončili aj sociálne podniky. Ak sa tu hovorí o nejakej podpore, mala by existovať práve na základe cieľa, a či ten sociálny podnik je schopný plniť cieľ, akým spôsobom, to by malo ostať na tomto podniku.
Zamestnávanie akýchkoľvek znevýhodnených skupín by nemal byť boj ani pre zamestnancov, ani pre zamestnávateľov. Zamestnávanie takýchto skupín totižto vždy prináša isté riziko a ten môže byť spojený úplne špecificky. Môže byť, o ktorom, ktorý nevieme ani teraz ešte identifikovať, a preto, preto naozaj pripomínam, že malo by to byť predovšetkým na tom sociálnom podniku, ako sa s daným problémom vysporiada. A to môže byť veková štruktúra, môže to byť regionálny problém, môže to byť čokoľvek. A teda preto opakujem znovu, dôležitý je cieľ.
Pán minister tu pred chvíľou spomínal, že je pripravená aj nová schéma na podporu sociálnych podnikov, a teda pripomínam už to, čo som povedala minule, že dúfam, že to neznamená len presun finančných prostriedkov z inej oblasti. V tomto prípade, sa obávame, že by mohli sa stať nepohodlné chránené dielne a chránené pracoviská v tej podobe, ako ich poznáme dnes, pokiaľ teda nebudú sociálnymi podnikmi, lebo ministerstvo už dlhodobo hovorí, že je potrebné zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce, čo sú teda vlastne napríklad aj sociálne podniky. Problém je však, však v tom, v tom, že tie podmienky na to ešte úplne vytvorené nie sú a ten prechod až taký hladký nie je.
Ako som spomínala, rovnako vítam, že sa do zákona dostalo nielen zamestnávanie, ale aj služby, napríklad podniky sociálneho bývania. Sociálny podnik bývania je podnik, ktorý, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania. Už v tomto zákone je definované, že podmienkou, oprávnenými osobami, teda na..., do týchto podnikov sú fyzické osoby, ktoré tvoria domácnosť, a ich mesačný príjem neprevyšuje štvornásobok sumy životného minima.
Tu chcem pripomenúť, že táto požiadavka sa mi zdá veľmi tvrdá, a preto dávam pozmeňujúci, tvrdá z pohľadu osôb so zdravotným postihnutím, preto dávam pozmeňujúci návrh a navrhujem zvýšiť na osemnásobok životného minima. A hneď vysvetlím aj prečo.
Ak jednotlivec alebo rodina prekročí príjem, domácnosť prekročí príjem štvornásobku životného minima, čo, čo v reči napríklad jednotlivca znamená, ak má minimálny alebo priemerný dôchodok okolo 350 eur a minimálnu mzdu, čo už je viac ako 400 eur, už v tejto chvíli je na hranici štvornásobku životného minima. Ľudia so zdravotným postihnutím sú demotivovaní hľadať si prácu. Ak sa v súčasných podmienkach k bývaniu dostanú, už nikdy sa ho nepustia. Neexistuje, že bezbariérové byty, teda ešte chcem zdôrazniť, že rozprávame sa o osobách so zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na bezbariérové bývanie. Takéto byty špeciálneho určenia, ktoré sa označujú ako bezbariérové, sa neuvoľňujú tak ľahko. Problém je práve tento príjem. Jednoducho tie rodiny už potom nemajú kam ísť. Trh s bezbariérovými bytmi neexistuje. Častokrát jediné možnosti sú momentálne obecné nájomné byty, ktoré ešte aký-taký bezbariérový byt majú. Ale komerčné bývanie bezbariérové bývanie nepozná. Mám to potvrdené z niekoľkých zdrojov a aj myslím si, že ani cez Asociáciu realitných kancelárií alebo podobných inštitúcií by ste nijakým spôsobom takéto bývanie nezískali. Preto považujem za dôležité, aby sa táto hranica nastavila tak, aby zodpovedala súčasným podmienkam. Pokiaľ sa tieto podmienky nezmenia, nie je šanca, aby sa situácia pre ľudí so zdravotným postihnutím v tomto zmysle zlepšila.
Dovoľte mi teda na záver prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a o doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I § 13 ods. 3 sa v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„ak je členom domácnosti osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na bývanie v bezbariérovom byte, osemnásobok sumy životného minima.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 42 znie: „Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.“
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, povedali ste, že zákon ako taký vítate. Ja by som takým vítačom nebol. Už minule v prvom čítaní som to podrobne rozviedol. Rozviedol som tú bezbrehú lumpovačku pri podnikoch pani Tomanovej. Minulé sociálne podniky rozkradli ľudia napojení na vládne špičky a jeden dokonca napojený na bývalú opozíciu. Bol to Arvik v Bardejove. Mám taký dojem, že všetky štandardné strany majú ľudí, čo majú priam predpoklady na lumpovanie. Som silný skeptik, dokonca by som povedal, v tomto som neveriaci Tomáš. Ďakujem.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, keby ste nerobili bojkot a boli ste na výbore pre sociálne veci, tak by ste vedeli, že sme pod..., že som podala viacero pozmeňujúcich návrhov, a jeden z pozmeňujúcich návrhov aj hovorí v §, v čl. XVIII bode 12, §, § 53:
„Navrhuje sa vypustiť časové obmedzenie poskytovania príspevku a nastaviť poskytovanie príspevku v trojročnom období s maximálnou sumou príspevku.“
Takáto úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť poskytovanie príspevku na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním osôb, ktoré sú znevýhodnenými osobami z dôvodu spočívajúci im v zlom zdravom stave, počas celého obdobia ich zamestnávania.
Rovnako som podala pozmeňujúci návrh:
V čl. XVIII bode 20 § 72, kde sa dopĺňa odsek 3 a 4, je tam prechodné ustanovenie: „a navrhuje sa s cieľom poskytnúť potrebnú istotu chráneným dielňam, ktoré uvažujú o prechode do režimu integračného sociálneho podniku.“
Čiže tie chránené dielne môžu prejsť do toho integračného sociálneho podniku. Prechodné obdobie má slúžiť na to, aby existujúce chránené dielne mohli nový štatút indikačného sociálneho podniku vyskúšať bez rizika, že v prípade nevyhovujúcej aplikačnej praxe zostanú čo i len dočasne visieť vo vzduchoprázdne, teda bez podpory podľa akéhokoľvek zákona.
Čiže určite sme sa týmto zaoberali a určite sme tieto pripomienky sa snažili teda tak, aby sme aj osobám znevýhodneným, ktoré majú znevýhodnený zdravotný stav, boli nápomocní. A takisto sme sa snažili aj legislatívu Európskej únie zapracovať, teda aj nariadenia Európskej únie 346/2013 o európskych fondoch v sociálnych podnikoch. Čiže aj tam sme išli ešte, ešte aj nad rámec tohto zákona, ktorý bol vlastne predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.
Je mi ľúto, že ste neboli, že ste bojkotovali na tom výbore, lebo určite by ste to boli vedeli. Bolo to 21 pozmeňujúcich návrhov. Takže určite vychádzame maximálne v ústrety a opravujeme tento zákon tak, aby bol naozaj veľmi kvalitný a prospešný.
Ďakujem.