2. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým za konštruktívne pripomienky a budem reagovať na dvoch predrečníkov, obidvoch zo strany SMER – sociálna demokracia.
Čo sa týka pani Vaľovej, tak tam by som len upresnil, že jednalo sa o veľmi neuveriteľné, amorálne a podľa môjho názoru protiprávne konanie, keď si pani Vaľová zriadila na svojej vlastnej súkromnej adrese neziskovú organizáciu. Nafasovala obrovské množstvo peňazí, dotácií a čo ja viem čoho od kolegyne Tomanovej v čase, keď v tom istom roku 430 neziskoviek, ktoré mali históriu, tá jej ešte ani neexistovala, mali žiadosti zamietnuté. Ja som sa veľmi negatívne o tomto vyjadril a to naďalej pokladám za hrubú zlodejinu a napísal som k tomu blog. Ten blog som samozrejme ja nestiahol, ale stiahla ho redakcia, ktorej pani Vaľovej právnici hrozili žalobami. A keď pani Vaľová hovorí, že špeciálna prokuratúra prikázala ten blog stiahnuť, tak je to len jasný znak toho, že špeciálneho prokurátora treba vymeniť, lebo on nefunguje poriadne. A myslím, že náš tímlíder pre spravodlivosť pán Alojz Baránik túto úlohu chytí pevne za pačesy a že sa bude tomuto venovať. To je prvá poznámka.
A čo sa týka druhého človeka, na ktorého by som chcel reagovať, to je pán predseda kultúrneho výboru, pán Jarjabek. Nebudem sa snažiť nejako intelektuálne ho prebiť, lebo obávam sa, že to by sa mi nepodarilo. On naozaj potvrdil, že strana SMER je doslova studnicou tej intelektuálnej vybavenosti, ktorú tu budeme počuť určite ešte aj naďalej. Len by som chcel pripomenúť jednu vec, pán kolega, išli ste o viacej ako tretinu percent dole. Strana SaS posilnila 2,5-násobne v týchto voľbách. A my za to voličom ďakujeme a určite ich nesklameme.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dámy a páni. Ďakujem pánovi Jarjabkovi, že mi nahral na smeč tým, že spomenul nejaký zdrap papiera tunak. Ja tu dnes a hlavne včera vidím, že parlamentná kultúra je úrovni štvrtej cenovej skupiny. A preto sa vám prispôsobím, aby ste ma lepšie, aby ste ma lepšie pochopili.
Môj politický život sa ráta na mesiace, môj parlamentný na hodiny, ale som presvedčený o jednej veci, že napriek tomu že výsledky volieb boli pred niekoľkými týždňami, mnoho ľudí bolo šokovaných. Ja vidím jednoducho, ja vidím jednoducho opäť, tak ako sa to stalo aj v minulosti, názorovú hluchotu a slepotu. Čiže ak budú voľby, o tom som pevne presvedčený, o rok či o štyri roky, ten výsledok bude taký, že všetci, ako tu sme, budeme z neho naozaj šokovaní. Keď budete hľadať príčiny, tak ako tu spolu sedíte, či tam alebo tam, a to sa bavíme teraz o štandardných stranách slovenskej politiky, tak sa láskavo pozrite do zrkadla, tam uvidíte príčinu. To, čo ste tu predviedli včera a dnes, invektívy, hádky, hašterenie, urážanie, tým ste len vyslali signál voličom, že ste buď nič nepochopili, alebo zámerne ignorujete varovný prst, ktorý vám voliči ukazujú už niekoľko rokov.
A teraz k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Pôvodne som rozmýšľal a mal som pripravených asi 20-stránkový elaborát, že to rozoberiem, jednotlivé časti, vyjadrím sa k nim. Myslím, si však jednu vec, že v tomto prípade, a to naozaj platí do bodky, nie je podstatné, čo ste tam napísali, ale kto tam to napísal, to je podstatné. Nepozerajme na to, čo sa hovorí, ale kto to hovorí. A toto je podstatné. Včera som mal možnosť vidieť, akým spôsobom to tu funguje. Aj napriek tomu, že ste tie signály jasne dostali, drvivá väčšina našej spoločnosti už toho má naozaj po krk. A keď vidím, ako to tu naozaj opäť narazilo na hluchotu a slepotu, tak chcem povedať jednu vec, že toto programové vyhlásenie vlády nemá absolútne zmysel nejakým spôsobom komentovať, pretože je to presne tak, ako to bolo kedysi za vlády Fica I, Fica II alebo za vlády Dzurindu. Proste je to jeden zdrap papiera, s ktorými si môžeme doslova a dopísmena vytrieť riť.
Neviem si predstaviť, že by ste dostali jasnejšie signály od našej spoločnosti, od ľudí, ktorí tu žijú, že už stačilo. Keď vidím, akým spôsobom tu opäť narazilo na tú vašu hluchotu a slepotu, všetci, ako tu sedíte, takzvaní štandardní politici, od ľava doprava, zhora, zdola, tak som presvedčený o jednej veci, že keď dostanete výsledky budúcich volieb, bez ohľadu na to, či budú o pol roka, o tri alebo o štyri roky, tak budete všetci v šoku. Ak budete hľadať príčinu prečo, tak sa pozrite do zrkadla.
Na záver chcem povedať ešte jednu dôležitú vec všetkým ľuďom, ktorí majú záujem ma trošku počúvať. Môžete so mnou súhlasiť, môžete so mnou aj nesúhlasiť, ale budete mať u nás jednu istotu, ktorú môžem sľúbiť, vždy dodržíme to, čo sme sľúbili a povedali bez ohľadu na to, komu sme to sľúbili. Toto sme robili a budeme robiť. Na to sa môžete spoľahnúť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja mám len jednu otázku. Pán Kollár, ak ste tvrdili pred voľbami – môžte mi veriť, ja nie som politik – čo to znamená od momentu, keď ste sa politikom stali?
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Zatiaľ z rečníkov teda najstručnejšie vystúpenie. Ale predsa len, keďže máme možnosť sa po písomne prihlásených prihlásiť aj ústne, mňa by zaujímalo, keď už si si dal, pán poslanec, takú prácu, že vznikol 20-stranový elaborát na programové vyhlásenie vlády, že aj váš pohľad na jednotlivé tie kapitoly. Pretože dlhodobo vysvetľujeme aj spoločnosti, že koalícia vzniká za niečo, a ešte v tých parlamentných siločiarach sa deje opozícia, ktorá je takpovediac odsúdená voličom na nejakú spoluprácu.
Čiže myslím si, že nájdeme, predpokladám, nejaké prieniky, a keď sa dostaneme k tomu z môjho pohľadu dosť dôležitému komentáru k programovému vyhláseniu vlády aj po jednotlivých tých rezortoch, tak možno z toho externého pohľadu, keďže niektorí sme tu šesť rokov, niektorí noví. A tí štandardní sa proti nám vymedzujú zrovna týmto slovkom, ktoré tak isto nemá obsah, lebo rád by som vedel, čo tá štandardnosť našich štandardných strán znamená, tak ten 20-stranový dokument, ktorý si vypracoval pre potreby komentára programového vyhlásenia vlády, by možno zohral pozitívnu úlohu ako východisko do debaty.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Viskupič, konkrétnejšie budeme jednotliví poslanci k bodu. Ale čo sa týka vystúpenia nášho predsedu Borisa Kollára, ja ale musím súhlasiť s ním najmä v tom, že my sme tu samozrejme noví poslanci. A poviem vám pravdu, my sme sa včera večer mnohí, nielen z nášho klubu, zhodli, že tento parlament klesol na takú úroveň, že ja som včera domov odchádzal maximálne znechutený. Maximálne znechutený z osobných invektív, urážok, doslova to boli veci, ktoré nieže tu nepatria, ale ktoré sa ani medzi štyrmi očami niekde na chodbe, v bufete, nemali by sa hovoriť. Ja by som, ja by som chcel apelovať na všetkých na margo vystúpenia Borisa Kollára, chcel by som apelovať na všetkých, aby sme sa začali správať úplne normálne ako normálni ľudia, slušní ľudia. Vaše staré hádky a vaše staré spory si, prosím vás, nechajte na ulici a neťahajte ich do parlamentu! Lebo máme plný balkón nielen novinárov, ale aj hostí, ktorí keď včera počúvali tieto vaše vzájomné útoky, tak, prepáčte, ale museli mať taký pocit dávenia z toho, čo sa tu deje.
Fakt si myslíte, že občania tejto krajiny potrebujú počuť, že kto je tuná väčší frajer, kto viac kradne? Veď to všetci vieme, kto tu kradne. Môžeme ísť sprava doľava. O tom sa nemusíme ani baviť. A naozaj vás poprosím, správajme sa ako normálni ľudia a skúsme konečne, tak ako ste to mali páni poslanci zo SMER-u na bilbordoch, "robiť pre ľudí".
Ďakujem.

Ja by som chcel len na pána poslanca Poliačika reagovať. Odpoviem vám na "môžete mi veriť, nie som politik". Áno, ja som strašne rád, že štandardní politici nám dali krásnu prezývku neštandardná politická strana. Áno, som neštandardný politik a takým chcem ostať celé štyri roky. Neštandardný politik to je taký, ktorý keď niečo povie, tak to aj dodrží. Keď niečo sľúbi, tak to splní. Dobre? Tak to je všetko.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne poslankyne a páni poslanci, 579 – toto je číslo, ktoré vyjadruje počet slov v programovom vyhlásení tretej vlády SMER-u, ktoré sú venované mladým rodinám a ženám. Je to nízke číslo a rodiny a ženy tak opäť zostávajú na periférii záujmu ďalšej vlády. Ide o necelé 2 % priestoru celého programového vyhlásenia, do ktorého si našli cestu aj mnohé banálne vyjadrenia. Takmer rovnaký priestor programové vyhlásenie vlády venuje aj železničnej doprave alebo športu mládeže. Dvakrát väčší priestor ako mladým rodinám je venovaný kultúrnej politike. Tieto oblasti sú pre spoločnosť tiež dôležité, ale jasne vidíme, že pre novú vládu rodinná politika opäť nebude prioritou. Opatrenia pre mladé rodiny pritom tvorili tri z desiatich hlavných programových priorít SIET-e. Koaličný partner v tomto bode tým pádom tiež zostal opäť opomenutý. Ale nejde len o SIEŤ. Viaceré koaličné strany používali počas kampane tému podpory slovenských rodín ako udičku na voličov. Po voľbách už táto téma zjavne až tak atraktívna nie je. Dôkazom malého záujmu o rodinnú politiku je už len fakt, že v programovom vyhlásení vlády nenájdeme osobitný priestor, osobitnú kapitolu venujúcu sa len rodinnej politike. Je pomerne všeobecne zhrnutá práve v oblasti sociálnej politiky, ktorej je venovaná asi strana a pol.
Dôkazom, alebo programové vyhlásenie vlády obsahuje takmer výhradne všeobecné vyjadrenia, na základe ktorých je ťažké zistiť, čo presne chce tretia Ficova vláda pre mladé rodiny urobiť. Malý rozsah venovaný ženám a rodinám sa prejavil najmä na nekonkrétnosti vládnych plánov, čo však nie je prípad úplne každej kapitoly programového vyhlásenia. Bude ťažké vládu tlačiť do zodpovednosti, pokiaľ mladým rodinám nebude pomáhať a nebude sa intenzívnejšie venovať téme rovnosti príležitostí. Jeden príklad za všetky, citujem, v programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "Vláda bude naďalej podporovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života, ako aj vyrovnávanie rodových rozdielov, napríklad v mzdovej oblasti, a začleňovanie znevýhodnených skupín žien na pracovný trh." Znevýhodnených skupín žien na pracovný trh – to je z môjho pohľadu nič nehovoriaca veta. Pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života sa vo vyhláseniach jednotlivých vlád objavuje pomaly už od deväťdesiatych rokov a aj napriek tomu sa v tejto oblasti toho odvtedy veľa nezmenilo.
Áno, pred voľbami odsúhlasila Ficova vláda zvýšenie materskej na 70 % vymeriavacieho základu. Teraz čítame v programovom vyhlásení, že to bude ďalšie navyšovanie. Včera som sa od pána ministra dozvedela na výbore pre sociálne veci, že to bude 75 percent. Ja tento krok vítam a myslím si, že je to dobrá správa pre slovenské matky. Avšak toto opatrenie nie je podporené žiadnou inou systémovou zmenou, ktorá by skutočne viedla k tomu, aby ženy - matky, ktoré o to majú záujem a majú na to vytvorené podmienky, dokázali lepšie zladiť svoju prácu so starostlivosťou o deti. A takými opatreniami, myslím napríklad viacero smelých plánov, ktoré sú a boli v programe, v predvolebnom programe SIET-e, ale cestu do programového vyhlásenia vlády si nenašli. Bola som ich tvorkyňou, takže rada by som uviedla niektoré z nich.
V prvom rade ďalšie spružnenie pracovného času, tzv. superflexibilný pracovný čas, kedy by matky mohli flexibilnejšie prichádzať a odchádzať z práce, pretože aktuálna slovenská legislatíva a tým pádom aj zamestnávatelia sú stále nastavení na počet odpracovaných hodín namiesto toho, aby podporili pracovný výkon. Alebo prispôsobovanie otváracích hodín škôlok pracovnému času rodičov, alebo možnosť skúsiť podnikať popri materskej alebo rodičovskej bez nutnosti založenia živnosti, či možnosť zdieľanej očeerky, opatrovanie člena rodiny pre oboch rodičov, alebo navýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa a jeho predĺženie pre deti od troch do piatich, šiestich rokov.
Vyrovnávať rodové rozdiely v mzdovej oblasti je ušľachtilý a potrebný cieľ, ale veľmi náročný na zrealizovanie. A preto odbiť túto tému ani nie jednou vetou mi príde naozaj málo. Podobne je to aj so začleňovaním znevýhodnených skupín žien na trh práce. Aké sú tie znevýhodnené skupiny žien? A budem veľmi zvedavá na to, akým spôsobom chce vláda tieto ženy lepšie začleniť do trhu práce.
Práve rodové rozdiely v odmeňovaní, v prístupe k lepšie plateným zamestnaniam a okrem nich aj nižšia účasť žien vo vedúcich funkciách či stále pretrvávajúce predsudky voči schopnostiam žien vedú k tzv. feminizácii chudoby. Tento pojem sa postupne stáva fenoménom v Európe a pomenúva fakt, že ženy práve z týchto príčin v poproduktívnom veku padajú na hranicu chudoby z dôvodu nízkeho dôchodku a oveľa viac ako muži sú odkázané na sociálnu pomoc od štátu alebo pomoc od vlastných detí. Toto je skutočne komplexný problém, ktorý by si zaslúžil samostatnú kapitolu a súbor kvalitných riešení. Jedným z nich je aj rovnocenné zdieľanie dôchodkových práv medzi manželmi, aby po rozvode žena nebola odkázaná na nízky dôchodok z dôvodu, že určitú časť manželského života venovala práve starostlivosti o deti. Toto je opatrenie, ktoré sa takisto budem snažiť presadiť tu na pôde Národnej rady.
Ďalšie vyjadrenie v rámci programového vyhlásenia vlády, ktoré má do istej miery pozitívne prekvapilo, sa týka témy násilia páchaného na ženách, citujem: "Vláda sa osobitne zameria na potieranie násilia na ženách, napríklad rozvojom služieb a opatrení na predchádzanie a postihovanie násilia na ženách a domáceho násilia, ale aj celospoločenskou diskusiou o medzinárodných dokumentoch, ktoré sa dotýkajú manželstva, rodiny, či násilia na ženách a deťoch." Potrebu efektívnych opatrení pre zamedzovanie násilia na ženách som zaradila aj do volebného programu SIET-e v rámci podpory žien. Situácia v tejto oblasti je totiž štátom dlhodobo nedostatočne riešená aj napriek niektorým krokom, ktoré boli podniknuté. Čo ma však mrzí, je fakt, že v programovom vyhlásení vlády nie je jasne deklarovaný zámer ratifikovať Istanbulský dohovor, ktorý túto problematiku rieši komplexne a poskytuje všetky nástroje na účinný boj s násilím páchaným na ženách. To by však slovenská legislatíva a prax musela implementovať.
Slovensko bolo jednou z prvých krajín, ktoré tento dohovor prijali. Z rôznych príčin sme sa stále nedostali k jeho ratifikácii, hoci tak urobili napríklad aj konzervatívne krajiny, ako je Poľsko. Osobitne budem strážiť, či sa aspoň niektoré z opatrení, ktoré som za SIEŤ v tejto oblasti navrhovala, pretavia do zákonov. Ide napríklad o tak praktické a potrebné veci, ako je navýšenie počtu azylových domov a ich rovnomerné rozmiestnenie pre týrané ženy, aby aj ženy na východe Slovenska mali šancu získať odvahu ujsť od násilníka. Ďalej sú to výcviky v tzv. scitlivovaní policajtov a sociálnych pracovníkov, ktorí komunikujú s obeťou, či posilnenie inštitútu vykázania osoby zo spoločného bydliska.
Okrem týchto riešení mi v programovom vyhlásení vlády úplne chýba dôraz na zvyšovanie medzinárodných štandardov v rámci pôrodnej starostlivosti, ktoré sú platné aj v Slovenskej republike, ale dodržiavajú sa veľmi zriedkavo, keďže s tým by súvisela aj zmena financovania pôrodníc, do ktorej sa zrejme tejto vláde ísť nechce. Zároveň mi tam chýbajú motivačné daňové bonusy pre rodiny s deťmi, ktoré SIEŤ tiež mala v programových prioritách a o ktorých som v programovom vyhlásení vlády nenašla ani zmienku. Takýto bonus by bol platný aj pre rodičov, ktorí z rôznych dôvodov vychovávajú dieťa sami a ktorí sú dnes najviac ohrození chudobou, oveľa viac ako dôchodcovia. Analytici Inštitútu finančnej politiky pritom spočítali, že takíto rodičia zaplatia na daniach viac ako rodiny s oboma rodičmi.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vidím medzi opozičnými aj koaličnými kolegami veľa žien a mužov, ktorí sa rodinnej politike dlhodobo venujete. V programovom vyhlásení vlády sa ukázalo, že ak na posuny v tejto oblasti nebudeme tlačiť a nedáme ich na stôl, nemáme veľkú šancu ich dostať medzi priority. V parlamente je pätina žien a mnoho mužov, ktorým tieto témy nie sú ľahostajné. Aj keď nás určite bude mnoho otázok rozdeľovať, nájdu sa aj také, kde by sme mohli nájsť zhodu naprieč stranami a ideológiami. Dostupnosť škôlok, potieranie domáceho násilia a pomoc obetiam alebo odstránenie chudoby slobodných matiek a otcov, prípadne skrátenie koncipientskej praxe opäť z piatich na tri roky, pretože to je tiež jeden z dôvodov prečo mladé ženy - právničky odkladajú svoje materstvo, pretože nedostávajú dostatočnú výplatu, sú istým spôsobom práve diskriminované.
Odložiť na bok straníckosť sa v týchto otázkach podarilo v mnohých krajinách, napríklad vo Veľkej Británii v otázke rovnosti platov a násilia na ženách, ale aj v niektorých krajinách Afriky, ako je napríklad Rwanda, kde sa ženy spojili pre potravinovú bezpečnosť. Nie je preto dôvod na to, aby sa nám to nepodarilo aj tu na Slovensku.
Teším sa na spoluprácu a, dúfam, najmä na tú konštruktívnu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vy ste boli, pani poslankyňa, prvým poslancom a možno veľmi dobre a symbolicky, ktorý nevystúpil v rozprave pri programovom vyhlásení vlády za klub, ale takpovediac sám za seba. A možno presne tým, ako ste vydefinovali ten váš výsek záujmu, je to veľmi dobré aj z pohľadu toho, kam by sa mohli priority spoločnosti obrátiť. A sú to ženy, sú to témy materstva a pomoci a ja s tým súhlasím a máte vo mne veľkého spojenca, aby sa vám vaše zámery, aj tie, ktoré ste ohlasovali aj z hľadiska kontroly tej vládnej moci, aby sa vám podarili.
Jediný jeden moment, ktorý ma trošičku vyrušil na vašom vystúpení, je moment, kedy ste spomínali porovnanie, že akým percentom sú zastúpené jednotlivé kapitoly, a zobrali ste si za príklad, že kultúra má, myslím, že ste spomínali, že dvakrát viac. Ja tomu rozumiem a myslím, že aj včera na výbore pre médiá a kultúru bolo absolútne autentické, že ste tento výbor vzali tak, ako ste sa doňho dostali, že nezodpovedá presne vašej odbornej špecifikácii a je pre vás, nazvem to v úvodzovkách trestným výborom, a okamžite ste utekali do výboru, ktorý je vám, srdcu blízky. Ale predsa len vás poprosím, že tak ako deklarujem pomoc pri témach, ktoré definujete vy a mali by byť prioritné, ja som veľmi symbolicky na konci, tak aj témy kultúry a kultúrnosti tohto národa budú potrebovať fokus a pozývam vás na spoluprácu.

Pani poslankyňa Petrík, vy ste tu rozprávali o rodine. Chcem sa preto spýtať len jednu otázku, ktorú sme vám položili už na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady, a síce, ako si predstavujete rodinu? Predstavujete si rodinu ako muža a ženu? Teda tak, ako si to predstavuje každý normálny človek? Alebo si predstavujete rodinu ako muža a muža, ženu a ženu, prípadne nejaký iný úchylný hybrid?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Petrík, vy ste živým príkladom toho, ako SIEŤ zradila svojich voličov. To, čo dnes nám tu vy hovoríte, hovorila SIEŤ pred voľbami. Ťažko je vyhodnotiť, že koľko promile z toho programu, ktoré SIEŤ prezentovala, sa dostalo do programového vyhlásenia vlády, ale veľa tam toho nevidíme. Som zvedavý na ten superzákon o schránkových firmách, pretože aj v súčasnosti nám schránkové firmy šarapatia na našom trhu a sú napojené na štátny rozpočet a cucajú peniaze všetkých daňových poplatníkov.
Ďakujem.