2. schôdza

Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, skôr než sa vyjadrím k programovému vyhláseniu vlády, dovolím si povedať na úvod pár slov, ktorými by som chcel vyjadriť úprimnú podporu predsedovi Národnej rady za to, že hneď na úvod nášho prvého zasadnutia deklaroval úsilie o to, aby na tomto fóre sa uplatnili zásady slušnosti a politickej kultúry, ako poznáme zo zavedených demokracií. Mali by sme sa v našej parlamentnej i mimoparlamentnej komunikácii držať pravidiel, ktoré považujeme za dôležité v súkromnom živote.
Z mojich skúseností viem, že očakávajú to od nás aj naši voliči, a preto za seba sľubujem, že sa budem riadiť úctou i slušnosťou aj v polemikách s politickými protivníkmi.
Práve v tomto kontexte si dovolím pripomenúť, že aj napriek našim kritickým výhradám alebo odmietnutiam voči programovému vyhláseniu vlády by sme mali držať tých tradičných 100 dní tolerancie, ktoré v demokratických krajinách dostáva exekutíva, aby prejavila svoje schopnosti vládnuť a efektívne spravovať krajinu. Samozrejme, že to neznamená prehliadať kardinálne pochybenia, ale kultivovanou formou a spôsobom upozorňovať vládu, že sa nedrží deklarovaných predsavzatí a sľubov.
V takomto kontexte si dovoľujem vyjadriť svoj názor, že v predloženom texte programového vyhlásenia vlády sú štyri zreteľné rôzne partitúry, ale nie ruka nejakého dirigenta, ba ani len husľový kľúč. Každý koaličný partner si zahrá svoje sólo, ale výsledný dojem je rozpačitý. Hlavným problém však nie je ani tak chýbajúci spoločný menovateľ, ako chýbajúca perspektíva, kontrola a najmä efektívnosť konania a aj vynaložených verejných zdrojov.
Napríklad javí sa ako nepochopiteľné, že vláda či predchádzajúce kabinety nevložili do programového vyhlásenia vlády ambíciu vytvoriť manažment zdrojov a vyhodnotenie efektívnosti čerpania predovšetkým eurofondov. Myslím tým aj multiplikačné opatrenia a mimovládne rozvojové impulzy, pretože bez týchto opatrení nepoznáme zmysluplnosť fungovania štátu a čerpania verejných zdrojov vrátane eurofondov, ktoré sú z väčšej časti hradené aj tak slovenskými daňovými poplatníkmi, keďže práve kvôli neefektívnemu nakladaniu a klientelizmu veľká časť z nich stráca nielen obsah, ale aj energiu. Architektonický plán na štyri roky činnosti novej vlády máte pekne nakreslený. Úlohou opozície bude, aby po štyroch rokoch tu niečo z toho aj ostalo a bolo to reálne nielen potemkinovsky, ale naozaj.
Chcel by som upozorniť, že o podmienke efektívneho využívania finančných zdrojov sa v texte programového vyhlásenia vlády hovorí v kapitole školskej politiky v súvislosti s investíciami do regionálneho školstva, ale nespomína sa pri čerpaní a využívaní eurofondov. Preto by sme si všetci mali klásť základnú otázku. Čo sa reálne dostane k ľuďom, ktorí vytvárajú hodnoty pre občanov Slovenskej republiky?
Chýba mi tiež záväzok vlády zvýšiť percentuálne čerpanie eurofondov, teda úspešnosť čerpania a zároveň efektívnosť čerpania, aby sme neostali len pri hókusoch-pókusoch, prejedení alebo rozkrádaní fondov. Návrh Národného programu vzdelávania bude, dúfam, obsahovať aj to najzávažnejšie, nielen uplatniteľnosť absolventov, ale aj ich udržateľnosť na slovenskom trhu práce, aby sme sa skvalitňovaním vzdelávania nevyrábali zadarmo absolventov pre zahraničie. Čiže neinvestovali neefektívne do odlevu mozgov.
Oceňujem, že programové vyhlásenie vlády sa venuje osobitne aj ďalšiemu vzdelávaniu, ktorý je nevyhnutným trendom v dynamicky sa rozvíjajúcom svete ponúk, potrieb a výziev, aby sme ostali konkurencieschopní minimálne v súlade s Odporúčaním Rady Európskej únie z roku 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania. Chýba mi tu však zdôraznenie priority a cieľa pre rozvoj kompetencií pre občanov s nízkou kvalifikáciou, aby sme im umožnili lepšiu alebo dostupnejšiu uplatniteľnosť na trhu práce. Toto slovenské špecifikum musíme riešiť aj v spolupráci s ministerstvom práce, čo sa už deje, len s tým rozdielom, že ak riešime zamestnanosť nízkokvalifikovaných ľudí, ktorým štát poskytne rekvalifikáciu, čo s odlivom týchto ľudí do zahraničia.
Aj keď rešpektujem mobilitu pracovnej sily a fakt, že nám títo ľudia vypadnú z negatívnych štatistík úradov práce nezamestnanosti, predsa len ide o to, aby sme si najlepších na všetkých úrovniach vzdelania dokázali udržať doma na Slovensku a zvyšovali tak efektivitu práce a dosahovali vyššiu ekonomickú výkonnosť a tým aj vyššiu životnú úroveň. S týmto súvisí aj otázka migračnej politiky, pretože si myslím, že Slovensko si môže systémovými nástrojmi a opatreniami aj cez systém ďalšieho vzdelávania zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily so znalosťami, kompetenciami alebo zručnosťami bez toho, aby sme sa museli spoliehať na prílev migrantov zo zahraničia.
Dámy a páni, rád by som vyjadril, sa vyjadril aj k aktuálnym otázkam zahraničnej politiky nášho štátu. Rešpektujem našu strategickú orientáciu k Európskej únii a NATO ako zárukám našej bezpečnosti a stability v súčasnom rozbúrenom svete. Ale to by nám nemalo prekážať, aby sme robili realistickú a vyváženú politiku k Ruskej federácii a Číne, najmä ak riešime aktuálne otázky našej energetickej a ekonomickej bezpečnosti. V takomto rámci si musíme tiež uvedomovať, že na východ od našich hraníc sa nachádza vnútorne nestabilná a nepredvídateľná Ukrajina, ktorá sa ocitla v geopolitickej hre súperiacich mocností. I keď Slovenská republika je malá krajina, slovenská diplomacia disponuje potenciálom, ktorý môže prispieť svojou mierou k hľadaniu ciest zo zložitosti ukrajinskej krízy. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, vážení členovia vlády, ďalej si dovolím upozorniť, upriamiť vašu pozornosť na oblasť, ktorá je mi blízka, oblasť športu, ktorému som sa dlho aktívne venoval aj ako funkcionár, a myslím si, že som dosiahol pre Slovensko pozitívne reprezentačné výsledky. Preto oceňujem, že vláda prikladá v programovom vyhlásení vlády športu významný, význam spoločenskej činnosti vrátane podpory pre športovú reprezentáciu.
Chýba mi však okrem sľubu prispievať na šport z verejných zdrojov aj bližšia špecifikácia nástrojov motivácie pre súkromné zdroje športu a tiež špecifikácia sľubu a realizácie nových možnosti na nové a pomerne vysoké transparentné a legitímne verejné zdroje z hazardných hier, ktorému sa v programovom vyhlásení vlády venuje v samostatnej podkapitole. Chýba mi tu prepojenie na finančné zdroje a krytie. Podľa vzoru z Českej republiky, ktorá legislatívne zaplátala dieru sivej ekonomiky na legálne, regulované a zdanené online hranie, odkiaľ by mohli aj na Slovensku plynúť do štátneho rozpočtu podľa mojich odhadov dosiaľ nové významné zdroje na financovanie športu, okolo 50 mil. eur, čo nie je malá suma. Dúfam, že pri zmienke o zriadení nového verejnoprávneho fondu na podporu športu, ktorý by mali financovať aj odvody z lotérií, sa myslelo aj na túto novú výzvu z digitálneho prostredia a zdroje, ktoré nám v súčasnosti unikajú, podotýkam, že viac-menej nelegálne, lebo štát to doteraz neriešil, a odchádzajú do daňových rajov.
Okrem pomerne dobre spracovanej štruktúry zámerov mi chýba v programovom vyhlásení vlády totiž percentuálny súhrnný finančný podiel alebo aspoň odhad verejných zdrojov vyčlenených na šport, športové a voľnočasové aktivity mládeže práve z verejných zdrojov. Častokrát sa totiž stáva, že dobré zámery stroskotajú na nedostatku financií. Preto dúfam, že už pri zostavovaní koncoročného štátneho rozpočtu sa dozvieme aj objem zdrojov plynúcich na šport.
Teraz, vážení kolegovia a prítomní členovia vlády, ako poslanec zaradený do výboru pre kultúru a médiá si dovolím niekoľko subjektívnych poznámok. Dúfam, že ekonomické využitie potenciálu kultúry nebude hlavným kritériom pre jej rozvoj a podporu. Aj keď na históriu a kultúru sme nielen bohatý národ, ale aj počtom jeden z najmenších v Európe, preto si ochrana a rozvoj národnej kultúry vyžaduje zo strany štátu mimoriadnu pozornosť a prioritu. Aj keď rezort kultúry má viacero strategických materiálov, ktoré môže úspešne ďalej rozvíjať a doťahovať, pretože platnosť väčšiny končí aj s funkčným obdobím tejto vlády, pri záväzku prípravy nových strategických východísk, projektov a akčných plánov mi chýba ich bližšie, aspoň rámcové určenie či smerovanie. Táto špecifikácia nových plánov a trendov mi v tomto dokumente chýba a dúfam, že pán minister kultúry bude viesť aj s konštruktívnou časťou opozície aktívny a férový dialóg už pri príprave materiálov. Aspoň ja za hnutie SME RODINA som pripravený aktívne a konštruktívne spolupracovať na rozvoji slovenskej kultúry.
Keďže nie som zástanca len výlučne trhového pohľadu na vydávanie tlače, pýtam sa pána ministra, či rezort nebude uvažovať o grantovej podpore podľa rakúskeho modelu financovania nekomerčnej tlače, teda tej, ktorá bude odmietať inzerciu alebo svojím charakterom nepriťahuje záujem inzerentov, ale napriek tomu šíri nezastupiteľné posolstvo alebo nekomerčné, nebulvárne či odborné, alebo regionálne informácie určené pre špecifickú časť verejnosti? Nákladovosť takejto tlače nie je masová. Preto nie je schopná sama prežiť na trhu, ale zo strany štátu by si zaslúžila podporu.
Dovolím si skromne uviesť, že som rytierom Rádu svätého Lazára, a preto, prirodzene, ma zaujíma aj oblasť cirkví a náboženských spoločností. Ale táto oblasť je v programovom vyhlásení vlády len povinným čítaním bez špecifikácie a transparentnosti trendov. Vláda by mala mať jasno, či udrží doterajšie status quo vo vzťahu a financovaní cirkví alebo bude raziť liberálne trendy. Ja som za prvý variant a súčasne chcem poukázať, že je potrebné riešiť do budúcnosti posudzovanie súhlasu na registratúru nových cirkví a náboženských spoločností. Vidíme totiž v Európe, že nie všetky cirkvi sú mierumilovné a niektoré ich učenia motivujú jednotlivcov až k nehumánnym teroristickým činom.
Vážené panie kolegyne a kolegovia, vážená vláda, podľa môjho názoru programové vyhlásenie vlády nie je napriek svojej obsiahlosti ideálnym a vyčerpávajúcim materiálom, na ktorom by sme sa všetci zhodli. Ale možno sa zhodneme na tom, že spoločnosť, Slovensko potrebuje zásadné zmeny a výrazný posun od téz k činom a od štatistických ukazovateľov k hmatateľnej účinnosti, efektívnosti a spokojnosti každého občana.
Ako opozičný poslanec hnutia SME RODINA chcem byť dôslednou a pragmatickou konštruktívnou opozíciou. Budem dôsledne kontrolovať, ako sa programové vyhlásenie vlády plní a uvádza do života, aby sme o štyri roky nemuseli opakovane konštatovať, že toto a tamto sa nepodarilo preto a z takých dôvodov. A aj s ohľadom na to, že od roku 1989 uplynulo už vyše štvrťstoročie a ľudia stále čakajú na výraznejšie zlepšenie kvality ich života, zvýšenie životnej úrovne aj kvality služieb štátu pre ich život a potreby, najmä ak tieto služby si platia a Slovenskú republiku považujú za svoju domovinu.
Ďakujem vám za trpezlivosť a pozornosť, ktorú ste venovali mojim názorom a pripomienkam.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení poslanci, ja už osemnásť rokov pracujem v sociálnej oblasti a moje kolegyne už doobeda veľmi fundovane a naozaj detailne povedali o svojich postojoch, svoje pripomienky k vládnemu programu v sociálnej oblasti alebo v sociálnej politike.
Tých osemnásť rokov pracujem s rodinami, s rodinami v kríze, konkrétne s osamelými matkami s deťmi, ktoré boli obeťami domáceho násilia alebo teda prežívajú nejakú životnú krízovú situáciu. Preto ja sa vo svojom príhovore chcem venovať rodine, resp. rodinnej politike. Rodina je pre ľudí najdôležitejšou hodnotou. Až 90% populácie považuje túto hodnotu za veľmi dôležitú vo svojom živote. Napriek tomu programové vyhlásenie vlády nepozná pojem rodinná politika. O rodine sa pojednáva zväčša iba v časti o sociálnej politike.
Rodinná politika však v žiadnom prípade nie je totožná so sociálnou politikou. Majú síce spoločný prienik a to v cieli uchrániť rodiny od chudoby a rozkladu, avšak obidve politiky majú svoje vlastné ciele, svojich adresátov a majú aj rôzne - a to teda hlavne - majú rôzne nástroje podpory. Mám za to, že práve preto, že spájame sociálnu politiku s rodinnou politikou, rodinám adekvátne štát nepomáha, a teda vlastne ani nedokážeme zvýšiť v našej spoločnosti status rodiny, status rodiča a dieťaťa, ako sa to napríklad stalo vo Francúzsku. Zachovanie a podpora rodiny, to nie je v žiadnom prípade stredoveký regresívny pohľad. Dnes už aj ekonómovia namiesto rozprávania o HDP a dlhu čoraz viac hovoria o zlej demografii a starnutí obyvateľstva. Rodinná politika preto mala byť jednou z nosných tém v programovom vyhlásení vlády. Oceňujem text v programovom vyhlásení vlády v časti sociálna politika, že vláda bude pri predkladaní návrhov zákonov zvažovať ich vplyv na manželstvo a rodinu, že zvýši materské a že vytvorí legislatívne podmienky pre rozvoj sociálnych služieb pre rodiny s nezaopatrenými deťmi s dôrazom na deti do troch rokov veku a na zvýšenie podpory zosúlaďovania rodinného a pracovného života.
Ja sa téme harmonizácie práce a rodiny venujem dlhodobo. Aj na základe mojich dlhoročných skúseností si dovolím tvrdiť, že prioritou tohto opatrenia však nie je záujem rodiny, teda dieťaťa a jeho rodičov, ale napĺňanie cieľov členských štátov EÚ, a to zvyšovaním podielu zamestnanosti žien. To je síce legitímny cieľ, ale nehovorme, že je to opatrenie rodinnej politiky. Je isté, že ženy - a možno by bolo správne pomenovať, že rodičia, teda matka aj otec - potrebujú pomoc pri náročnej starostlivosti o deti. Rodičia však nepotrebujú žiadne štátne zadania. Rodičia majú mať slobodnú voľbu, či a kto zostane doma pri dieťati do troch rokov veku, prípadne aj dlhšie alebo či sa vrátia do zamestnania. Nechajme na rodičoch slobodnú voľbu a rovnako podporme morálne aj finančne rovnako, morálne aj finančne ktorékoľvek ich rozhodnutie. Oboje by mala naša spoločnosť akceptovať bez akýchkoľvek pripomienok. Nezabúdajme však, že výsledkom podpory zosúladenia rodinného a pracovného života rodičov by mala byť spokojnosť všetkých členov rodín, avšak v prvom rade spokojnosť a najlepší záujem detí. Teda podpora a ochrana kvôli dieťaťu samému, nie kvôli politike zamestnanosti, ani nie kvôli zrovnoprávneniu rodičov, pretože kvôli deťom a ich zdravému vývoju je potrebné podporovať rodičov, rodinu.
V Európe i na Slovensku čelíme veľmi nepriaznivému demografickému vývoju, napriek tomu sa programové vyhlásenie vlády týmto vôbec nezaoberá. Pritom dokonca už aj Rada OSN pre ľudské práva ešte v minulom roku, v júli 2015., prijala rezolúciu na podporu rodiny a tým vyzvala štáty na prijímanie opatrení na podporu a rozvoj rodiny v čase, kedy čelí rastúcej zraniteľnosti. Na Slovensku to akoby nebol problém.
Na čo chcem najviac upriamiť pozornosť, ale je bývanie pre mladé rodiny. Problémy spojené s bývaním mladých rodín sú obrovské. Katastrofálna je najmä finančná situácia mladých rodín. V programovom vyhlásení vlády v časti výstavba a bývanie sa o opatreniach na efektívnejšej podpore nájomného bývania dočítate iba v jednej vete. Pritom zaistiť si bývanie je pre mladú rodinu jeden z najnáročnejších problémov. Na trhu bytov a obytných domov sa vytvára tlak, aby v bytovom fonde Slovenskej republiky prevládali byty vo vlastníctve. Pre mladé rodiny prakticky teda neexistuje reálna a dostupná ponuka primeraných, primeraných nájomných bytov či domov. Preto si zaobstarávajú bývanie s pomocou hypotekárnych úverov s vysokými úrokmi. Tieto úvery predstavujú dlhovú záťaž pre mladú rodiny na niekoľko desaťročí. Pri nestabilnom trhu práce, hrozba straty zamestnania je to pre mladé rodiny ako Damoklov meč. Hľadanie riešení, získania dostupného bývania a podpory pre mladé rodiny sme očakávali od novej vlády, teda aj od nového programového vyhlásenia vlády. Podpora rodín, to je množstvo jednotlivých drobností, služieb pre rodinu s deťmi, množstvo rozličných nástrojov a opatrení. Napríklad aj podpora štúdia detí. Ale podpora ľudí, teda detí, nie vlakov. Deti a mladí dospelí, ktorí cestujú autobusom, totiž podporení nie sú. To je nespravodlivosť. Podporou študentov, teda detí, našich detí by tiež bolo, aby bolo konečne vyhovené každému študentovi, ktorý si žiada o pôžičku na svoje štúdium z Fondu na podporu vzdelávania, a bolo mu naozaj vyhovené. Dnes je takmer polovica žiadostí o takúto pôžičku zamietnutá.
Občania sa na nás pozerajú a oni opäť majú nádej, že sa prostredníctvom nás, zvlášť teda členov novej vlády počas tohto volebného obdobia niečo v ich živote zmení k lepšiemu. Preto tu teraz rokujeme o programovom vyhlásení vlády. Nie preto, že opozícia nemá čo iné na práci. Ľudia chcú počuť naše vyjadrenia a naše postoje. Musíme si uvedomiť, že občan, to je člen rodiny, vyšiel z rodiny a do nejakej rodiny každý patrí. Niektorí z nás poslancov - a sú to poslanci aj v koalícii, aj v opozícii - sme našim voličom sľúbili v Deklarácii za rodinu, že budeme presadzovať prorodinnú politiku a že budeme bez ohľadu na politickú orientáciu predkladateľa hlasovať za každý dobrý návrh zákona v prospech rodiny. V prospech manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou, v ktorom sa rodia a najlepšie vychovávajú deti, a v prospech detí, ktoré potrebujú otca a mamu. Taktiež niektorí občania prejavili svoje záujmy prostredníctvom združení, platforiem, ktoré vypracovali požiadavky na novovytvorenú vládu, žiadajúc tak pozitívne zmeny pre ochranu života a rodiny, pre ich dôstojný život na Slovensku. Tieto svoje požiadavky zaslali v dobrej viere ako aktívni občania predsedovi vlády, všetkým ministrom a predsedom koaličných strán. Títo občania žiadali vládu, aby napríklad zakotvila povinnosť navrhovateľa návrhu zákona posudzovať vplyv navrhovaného zákona na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie, a to najmä z vplyvu sociálneho, hospodárskeho a finančného. Ako som na začiatku povedala, táto požiadavka sa naozaj v programovom vyhlásení vlády nachádza na strane 40 v časti Sociálna politika. Oceňujem, oceňujem to. Vláda sa tiež zaviazala zvýšiť finančnú dávku materské a zvýšiť podporu zosúladenia, ako som povedala. Na ostatné požiadavky však nedošlo. Preto si ich dovolím teraz predstaviť.
Občania si žiadali, aby vláda zaviedla programy na podporu demografického rastu a na podporu dôležitosti materstva a rodičovstva pre spoločnosť, aby zohľadnila počet detí pri výpočte výšky dôchodku rodičov, zvýšila dávku materskej na úroveň 100 % čistého príjmu rodiča pre odchodom na materskú, otcovskú dovolenku; podporila výstavbu nájomných bytov, najmä v kategórii sociálneho bývania pre nízkopríjmové mladé rodiny a vytvorila tak systém tzv. prestupného bývania; podporila zriadenie manželských a predmanželských poradní, posilnila účinnú ochranu práv nenarodených detí s cieľom znižovania počtov umelého ukončenia tehotenstva a v rámci vzdelávania zaviedla prípravu k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu; tiež aby prijala mediálny zákon, ktorý bude chrániť hodnoty rodiny a manželstva a ktorý bude chrániť deti a mládež pred nevhodným obsahom vo všetkých druhoch médií vrátane internetu; prijala účinnú legislatívu na blokovanie internetových stránok ohrozujúcich psychosociálny vývoj detí.
V týchto požiadavkách ešte zaznela aj žiadosť na, aby bolo umožnené, zmeny zloženia Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a jej výborov tak, aby pomerne rešpektovali názorové spektrum občanov Slovenskej republiky v otázkach rodiny a manželstva, a tiež o vytvorenie Rady vlády pre rodinnú politiku a demografiu.
Toto boli niektoré opatrenia, ktoré sme očakávali vo vládnom programe v sekcii rodinná politika. Ako som už povedala, moje kolegyne hovorili o sociálnej politike, a predsa sa chcem toho dotknúť, lebo viem, ktoré, akú pomoc potrebuje rodina, ktorá sa ocitá v sociálnom vylúčení alebo je ohrozená sociálnym vylúčením. Tých opatrení je mnoho. Predsa čo však chcem najviac vypichnúť, je, aby sa konečne začala vykonávať prevencia, opatrenia, aby rodina nám vôbec neupadla do sociálneho vylúčenia. Je teda potrebné rozšíriť terénnu prácu s disfunkčnými rodinami a čo ma najviac teda tak nejak, nejak zaujíma, aby naštartovala sociálnu ekonomiku, teda sociálne podnikanie alebo sociálne zamestnávanie. Môžeme to nazvať viacerými termínmi. Ide o to, aby rodičia, otcovia a matky, nezostali bez práce. Nie je pravdou, že všetci títo ľudia nechcú pracovať. Naozaj niektorí nemôžu alebo nevedia, alebo nemajú rovnaké šance. Viem o tom, že už pred voľbami predstavitelia strany SMER - sociálna demokracia hovorili o naštartovaní sociálnych podnikov, sociálnych firiem. Mnohí si možno aj pamätáte ešte na kauzu sociálnych podnikov. Páli ma síce jazyk, ale ja nebudem a nechcem teraz o tom hovoriť, pretože skôr chcem ponúknuť svoje poznatky priamo, ktoré mám z praxe, pri tvorbe tohto opatrenia, pri tvorbe legislatívnych návrhov, aby sme naštartovali sociálne zamestnávanie ľudí, ktorí potrebujú prácu, zamestnanie, a myslím to naozaj úprimne.
Totiž ja naozaj na základe vlastných skúseností zo zriadenia sociálnej firmy viem a verím tomu, že prostredníctvom sociálnej ekonomiky, sociálneho podnikania takzvaného je naozaj možné riešiť spoločenské alebo sociálne, ak chcete, problémy trvalo udržateľným spôsobom. Rodinám ohrozeným sociálnym vylúčením poskytujú odbornú pomoc a služby aj mnohé mimovládne organizácie a v nich zaangažovaní aktívni občania, a tak si musím teraz na tomto mieste nejak, ja sama musím pripomenúť opäť to, že konečne treba zrovnoprávniť financovanie verejných a neverejných poskytovateľov týchto služieb.
A ešte úplne na záver mi leží na srdci jedna vec. Od 1. júla t. r. sa začína slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Šesť mesiacov budeme vystupovať a hovoriť za celú Európsku úniu, v mene vlád všetkých 28 členských štátov. Je mi ľúto, že sme si nezobrali príklad z Českej republiky, ktorá v rámci svojho predsedníctva v roku 2009 určila ako jednu z prioritných tém práve rodinnú politiku. Tak ako mala byť rodinná politika jednou z nosných tém programového vyhlásenia vlády, tak mohla byť tiež horizontálnou témou prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Napriek tomu, že rodina nedostala vo vládnom programe také miesto, aké jej patrí, vláda Slovenskej republiky môže skutkami ukázať svoj úprimný záujem podporovať rodinu. Ak to tak bude, som presvedčená, že opozícia podporí všetky dobré návrhy, ktoré budú v prospech rodín v našej krajine. V tomto bude určite zhoda a určite to ocenia aj občania, ktorí naozaj sledujú práve kroky novej vlády. Ja opätovne na záver svojho príspevku chcem za seba ručiť, že všetky takéto dobré návrhy podporím, pretože občania si naozaj, občanom sme naozaj sľúbili, že tu budeme pracovať len v ich záujme.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja v podstate som trochu zmätený z toho vášho príhovoru, lebo nechápem, prečo, keď hovoríte na začiatku vety o rodine, tak končíte manželstvom, lebo tie veci nie sú to isté. Na Slovensku už sa, už takmer 50 % detí rodí mimo manželstva a takisto potrebujú právnu ochranu. Žijú tu stovky, možno tisíce bezdetných párov, ktoré tiež sú rodiny, a takisto potrebujú právnu ochranu. Žijú tu páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú deti a majú extrémne nízku právnu ochranu, takisto oni a takisto deti, ktoré vychovávajú. Sú toto všetko tiež občania a skupiny občanov, ktorých záujmy idete hájiť vo vašom príhovore, alebo budete hájiť iba záujmy zosobášených párov, tak ako sa podarilo presadiť ich ochranu v ústave tohto štátu?
Lebo v prípade, že budeme pozerať na všetky rodiny, tak ako sa vyvinuli v rámci sociálnej dynamiky a v rámci vývoja našej spoločnosti, som za a idem do toho s vami. Ale ak to má byť ochrana len vybranej skupiny rodín, ak sa bude v prvom rade pozerať na to, či tam prebehol sobáš, a až potom na to, v akej situácii žijú deti v týchto rodinách, tak budem proti. Pretože ja si myslím, že v spoločnosti máme v prvom rade hľadieť na blaho detí, na to, aby boli dobre vychované, aby mali zdravotnú starostlivosť, aby mali vzdelanie, a nepozerať sa na to, v akých podmienkach vyrastajú, ak im to neškodí.
Čo najlepší záujem dieťaťa má byť rozhodujúcim kritériom v každej situácii a potom, samozrejme, aj to, akým spôsobom sa k sebe správajú tí partneri.

Ďakujem. Anka, ja sa ti chcem veľmi poďakovať, že si otvorila túto tému, lebo myslím si, že je to veľmi dôležité, a ja by som len chcel vyjadriť, že o tebe viem, že ty si človek, ktorý má v tejto oblasti bohaté skúsenosti, a hlavne tých praktických, a že u teba toto nie je žiadna ideológia, ale že naozaj za každým tým slovom, ktoré hovoríš, sú proste reálne skutočné príbehy ľudí, ktorým si pomohla a ktorým vytrvalo pomáhaš. Takže viem, že, že to hovoríš z lásky práve k týmto ľuďom, ktorých, ktorých poznáš, a preto si to veľmi, veľmi vážim, lebo vidím, že naozaj je tu veľký strach aj u mladých ľudí zakladať rodiny, mať deti, proste budovať túto spoločnosť na, by som povedal, vlastnom ovocí.
Takže ďakujem veľmi pekne, a oceňujem, že si sa na to dala.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež by som rada dodala pár slov k tomu, čo bolo vypovedané.
Som veľmi rada, že si otvorila aj tému prevencie. Prevencie v rodinách. A ja som vo svojom príhovore spomenula, že veľmi dôležité je sprevádzanie rodín. Teraz naozaj si myslím, že aj toto trošku aj súvisí s tým, čo hovoril predtým kolega Poliačik, súvisí so sprevádzaním rodín, ktoré sú na Slovensku aj úplné, aj neúplné. Nikto nevylučuje rodičov, ktorí majú problémy, alebo sa ako jeden stará o dieťa, ale dôležité je, aby sme sa snažili udržať rodiny, ktoré ešte udržateľné sú, a tam vidím pole neorané. Zachraňovať tých, ktorí sa zachrániť dajú ešte. Ja nevravím presviedčať, ale častokrát stačí, aby s rodinou niekto porozprával, s rodičmi, deťmi, aby sa naozaj deťom dostalo všetko, čo má byť. Áno, dôležité je, aby sa sledoval najlepší záujem dieťaťa.
Len často sa mi, častokrát sa mi zdá, že niekedy možno aktivizmus upiera práve ten najlepší záujem dieťaťa.

Pán poslanec Boris Kollár.
Pardon. Pani poslankyňa Verešová.

Budete ešte? Ja by som chcela byť posledná. (Reakcie z pléna.) Ste v rozprave alebo máte faktickú ku mne? (Reakcie z pléna.) Ja by som mala byť posledná.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No vy chcete reagovať na faktické. Že? (Reakcie z pléna.)

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Ešte bol zapísaný pán poslanec.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No to je, ešte raz, to je v poriadku. Vy chcete reagovať na faktické, tak neviem, prečo sme preskočili pána poslanca Kollára.
Ale skúste pána poslanca Kollára ešte raz zapnúť.