2. schôdza

Ďakujeme pánovi poslancovi Petrákovi. Na vaše vystúpenie bude reagovať sedem poslankýň a poslancov.
Ako prvá má slovo pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči.
Prepáčte, osem, ospravedlňujem sa.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Petrákovi. A ja si vážim jeho vystúpenie, pretože je to jedno z mála vystúpení koaličných partnerov, ktorí sa vyjadrujú k téme vecne, bez emócií a vyjadrujú sa. Myslím si, že hlavne v oblasti školstva je to veľmi dôležité, lebo školstvo nemá byť o ideológii, nemá byť ľavicové školstvo alebo pravicové školstvo, ale má to byť školstvo, ktoré je najlepšie možné pre naše deti.
Pán Petrák spomínal víziu, že vízia bude formulovaná v národnom programe vzdelávania. Ja si myslím, že ten proces prípravy mal byť opačný. V prvom rade v programovom vyhlásení vlády mala byť sformulovaná vízia, kde chceme naše školstvo, a následne v národnom programe vzdelávania sme mali navrhnúť konkrétne kroky, ako chceme túto víziu v školstve dosiahnuť.
Hovoril aj o slobode, ktorá; to bolo na margo pána Poliačika; že ktorá môže viesť dokonca až k anarchii. Ja som si včera prečítala jeden veľmi pekný rozhovor v Denníku N s Annou Máriovou, ktorá hovorí, že; v rámci programu Teach for Slovakia, a hovorí o tom, že tá sloboda v našom školstve veľmi chýba a chýba v tom, najmä v slobode myslenia, v samostatnosti, učenia sa ku spolupráci, učenia sa ku kritickému mysleniu. Takže v tomto zmysle ak sme spomínali slobodu na školách, v tomto zmysle sme ju vnímali. Tak isto... (rečníčka sa pozrela na časomer), tak ja už skončím tu.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
No, myslím si, že bolo by dobré si pozrieť, že vlastne ako to slobodné vzdelávanie vyzerá. Pretože nechať slobodu aj školám, aj deťom, neznamená anarchiu. Tam ono je to vždycky sloboda vo vnútri vopred vytýčených hraníc. Len čo hovoríme, že dneska tie hranice sú proste neskutočne široké a snažia sa regulovať úplne všetko, počet hodín, počet minút na hodine, rozvrstvenie predmetov, spájanie po ročníkoch alebo rozpájanie po ročníkoch, jednoducho tá regulácia je obrovská.
A to, čo som dnes povedal, to platí. Štátny vzdelávací program sa má zúžiť na nutné minimum, ale to sa musí potom veľmi prísne vyžadovať, a nemá byť štátnym vzdelávacím programom hlavne v oblasti vedomostí, ale hlavne v oblasti schopností. To znamená od toho, čo vieš, máme prechádzať k tomu, čo vieš urobiť, čo vieš vyriešiť, s čím sa vieš popasovať. A ak toto budeme vedieť spraviť, tak potom aj priestor pre slobodu detí a učiteľov bude dostatočne veľký a zároveň to bude mať pravidlá, vnútornú štruktúru, vďaka ktorej budeme vedieť odkontrolovať tie výsledky.
Takže ja určite nie som za anarchiu. Určite nie som za to, aby si školy rušili vyučovanie evolúcie a nahrádzali ho kreacionizmom. Určite nie som za to, aby tá ruka bola úplne voľná pri vytváraní vzdelávacieho obsahu. Ja hovorím, že dneska je príliš veľký a je príliš preregulovaný a že ho treba zmenšiť a oveľa viacej priestoru nechať na kreatívnu prácu samotných škôl pri vytváraní obsahov a učiteľov pri tom, akým spôsobom obsah dostanú k deťom.

Pán poslanec Gröhling.

Pán Petrák, ja som si uvedomil, že ja vás veľmi rád počúvam, pretože vy veľmi dobre položíte otázku, vy veľmi dobre aj odpovedáte a ja súhlasím s väčšinou tých odpovedí. Len mi tam chýbajú tie činy, ktoré doteraz. Ale aby som v rýchlosti iba prebehol.
Súhlasím s vami, že určite nerobme žiadne analýzy, lebo ich už máme toľko a stáli toľko peňazí, že až-až. Možno iba jednu tú analýzu z roku 2010 by sme mohli použiť, a to je tá optimalizácia priamo riadených organizácií, ktorá nám naozaj veľmi chýba. Som rád, že ste vyslovili, že ten kreditový systém nie je dobrý, lebo on naozaj nie je dobrý a tie kredity prinášali iba platy učiteľom alebo navýšenie platov učiteľov, ale neprinášali absolútne žiadne vedomosti.
Čo sa týka toho normatívu, ja opäť súhlasím, že normatív na žiaka, na triedu, plus nejaká pridaná hodnota, že vy ste to aj testovali alebo skúšali ste to, nebol 100-percentný. On nikdy nebude 100-percentný a vždy bude niekto, kto bude postihnutý, ale poďme do toho, pretože tento systém, ktorý teraz máme, tak je absolútne, nechcem povedať absolútne, je zlý a každý iný bude omnoho lepší.
A k tomu duálnemu vzdelávaniu. Ja nie som proti tomu, aby malé a stredné podniky vstúpili do duálneho vzdelávania, ale nefunguje to ani s veľkými podnikmi. My sme sem preniesli nejaký systém, ktorý v Nemecku funguje historicky, 20, 30, 40 rokov a má absolútne iné kamene a základy. Tam sú stavovské organizácie, kde je povinné členstvo, ktoré sú platené. Ja súhlasím s vami, že potom tieto organizácie, ja ich nazývam, tých sedem, ktoré certifikujú, ja ich nazývam, že sedem zhavranelých bratov, lebo oni naozaj iba načahujú ruku a chcú peniaze. Ale toto všetko sme my vedeli ešte predtým, než tento systém sa začal realizovať. Prečo sme teda ho sem preniesli a prečo sme ho začali robiť? Lebo ten systém duálneho vzdelávania na tých stredných školách reálne fungoval, nejako, ale fungoval. Možno stačilo iba dovybavovať jednotlivé centrá odborného vzdelávania a nejakým spôsobom ho upraviť a nemuselo sa to robiť takýmto spôsobom – zákonom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vy ste použili dnes takú vetu, že v predprimárnom vzdelávaní vidíte iba jeden problém, a to sú kapacity. Ja som zhodou okolností bola minulý týždeň na rade školy v jednej materskej škole teda v našom meste a pani učiteľky mi vraveli, že majú problém práve v nerovnomernom financovaní pani učiteliek, ktoré v minulosti boli kvalifikované, keď mali skončenú strednú školu, a v podstate prichádzajú panie učiteľky, ktoré sú vysokoškolsky vzdelané a v podstate nemajú žiadnu prax a majú rovnaký plat ako tie pani učiteľky, ktoré tam pracujú 30 rokov a majú naozaj vzácne skúsenosti. Čiže to len taký podnet, že myslím si, že aj veľa tých učiteliek v tom predprimárnom vzdelávaní sa cíti nedocenená, hlavne z tých starších, mnohokrát veľmi kvalitných učiteliek.
A taktiež mi spomínala pani riaditeľka, že z fondu, na ktorý sa skladajú rodičia, platia v škôlke napríklad krúžok anglického jazyka, lebo v rámci tých peňazí, ktoré majú, tak si to nevedia uhradiť. Alebo napríklad koberce alebo žalúzie, to, čo im v tej škôlke chýba. Takže neviem, možno to je neobjektívne, ja to dávam do pozornosti, aby to zvážili ľudia, ktorých sa to týka a vedia to ovplyvňovať.
No a myslím si, že môžem sa stotožniť s vaším názorom, že kreditový systém je úplne zle vnímaný, ak má byť viazaný len na to, že sa niekomu zvýši plat, predsa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Petrák, ja musím naozaj sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste vystúpili a dali ste nám tu takýto výklad programového vyhlásenia vlády v časti vzdelávacej politiky. Pretože naozaj ten výklad bol potrebný pri niektorých tých formuláciách, ktoré sa v ňom nachádzajú, pretože sa tam vlastne dostal, ten obsah bol viac vysvetlený a my to v školstve poznáme, že bez vysvetlenia niektoré vety jednoducho často nemusia byť správne pochopené.
Ja by som sa hlavne vyjadril k tomu, keď sa budeme baviť o tej hranici, ktorá by nás mala ochrániť pred nejakou anarchiou. Myslím si, že základom by malo byť jednoznačné stanovenie kritérií na udelenie určitého stupňa vzdelania alebo odbornej spôsobilosti. Tieto by sme mali potom, samozrejme, prísne, čiže dôrazne kontrolovať, ale zároveň aj vyžadovať. Tu by sa ukázal aj zmysel, prečo vlastne to štátne testovanie robíme. No a hlavným zmyslom by, samozrejme, podľa mňa testovania by nemalo byť nejaké rebríčkovanie, ale naozaj by sme sa tam mali sústrediť na to, že či ten stupeň vzdelávania udeľujeme alebo neudeľujeme.
Vyjadril by som sa aj k časti spomínanej znižovania administratívnej záťaže. My to ľudovo nazývame debyrokratizácia. Myslím, že takto sa to volalo úplne na jej začiatku. Veľmi často sme sa predtým bavili o tom, že či tá elektronizácia naozaj je tým hlavným prostriedkom odstraňovania tej byrokracie. Myslím si, že hlavné, čo musíme urobiť, je, sa pozrieť na tie dáta, ktoré vlastne od tých škôl vyžadujeme. Či naozaj sú potrebné. Naozaj ísť krok za krokom za každým jedným údajom, či naozaj tá škola to tam do toho rezortno-informačného systému, ktorý hádam, dúfajme, už bude fungovať bez chýb. Naozaj je potrebné ho zadať.
Ešte využijem rýchlo príležitosť. Poďakujem sa ministrovi za uznesenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)