31. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec a predseda politickej strany, platí asi to, čo som povedal aj doteraz a nechcem vás veľmi opravovať, pretože jedna vec je politický názor, ktorý naša ústava garantuje a druhá vec proste nehovoriť vec, ktorá je kompaktná, alebo ktorá proste sedí. Vy ste hovorili o súdnom konaní. Azylové konanie je správne, nie súdne. V správnom konaní naši občania nepotrebujú advokátov, je to tak. Čiže nemajú viacej práv. Proste, toto proste jednoducho tak nie je.
Ako ja rozumiem, čo sa snažíte naznačiť, a okej, to je v poriadku. Proste rozhodná, protimigrantská politika je vlastná vašej strane a ja jej rozumiem, to je v poriadku a keďže Slovensko má veľmi tvrdú azylovú politiku, tak sa proste tá politika, ktorú aj vy presadzujete, ukazuje len veľmi ťažko. Ale fakt je ten, že nebolo vždy Slovensko takou prísnou azylovou krajinou, ako je dnes. Aj tento priestor dáva k tomu, aby bola konkrétna zodpovednosť, pretože aj v prípade, ja som povedal, aj predtým mimovládne organizácie zastupovali žiadateľov o azyl a mali sme veľa sporov a veľakrát sme boli v novinách a hádali sme sa a proste boli to obrovské hádky. Akurát, že touto novelou sa vlastne stanovuje zodpovednosť, lebo už sa nemôžu skrývať za nejaké fyzické osoby, ktoré zastupovali, vlastne oni s tým nič nemajú. Ale toto je konkrétna mimovládna organizácia, ktorá má na zodpovednosti toto, týchto konkrétnych azylantov. Aj to potom môžete vy kritizovať, aj všetci ostatní, že toto je tá mimovládna organizácia, ktorá sa tomu venuje a poďme do diskusie s ňou. A rozdiel medzi žiadateľom o azyl a migrantom je dramatický. Keď v septembri 2015 prešlo 200-tisíc nelegálnych migrantov Rakúskom za jeden jediný mesiac, iba 4 000 z nich požiadalo o azyl, ale ho nedostali, samozrejme, skoro všetci. To znamená, že je jasný rozdiel medzi ekonomickým nelegálnym migrantom, ktorý o azyl nikdy nepožiada, pretože vie, že by sa ďalej nedostal, ako ten, čo to požiada.
A s tými kresťanmi asýrskymi, to ste, pán Mazurek, teda fakt úplne vedľa.

Pán poslanec Kaliňák, vy ste reagovali vo svojom vystúpení, teraz v tej poznámke, aj teda na mojich predrečníkov, nie na mňa, ale k tej poznámke na mňa. Veď ja si myslím, že my to chápeme, nežijeme v stave právneho bezvedomia a chápeme to, že toto je iná oblasť a nie je to súdne konanie, ale ide o ten samotný princíp, že jednoducho dávajú sa týmto žiadateľom možnosti, ktoré nie sú vo všetkých oblastiach aj občianskeho života dostupné pre samotných občanov Slovenskej republiky. A nemôžte to poprieť, lebo je to tak. Vo vašom návrhu zákona teda, alebo v návrhu ministerstva je § 17, kde sa pojednáva o tom zastúpení, veľmi významným spôsobom rozšírený. To rozšírenie je, spočíva v niekoľkých ucelených riadkoch. To znamená, vy v tom zákone rozširujete možnosti na toto zastupovanie, to znamená na právny boj za týchto žiadateľov o azyl a tým, že rozširujete možnosti, tak prirodzene zo štatistiky môžme vychádzať, že čím väčšie sú možnosti, tak väčšia je miera úspešnosti ich teda pohľadu na vec alebo ich žiadosti o azyl, alebo jednoducho úspešnosť, že ten azyl si vybojujú bez ohľadu na to, aká prísna je, alebo aká prísna sa javí byť azylová politika Slovenskej republiky. Ale budem veľmi rád, pán bývalý minister, ak si to kľudne aj vydiskutujeme a poviete mi, že prečo by bolo dobré aj takýto návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som len v stručnosti chcela povedať to, čo už tu odznelo a nechcem to úplne detailne rozvádzať do čísiel, ale treba úplne s vážnosťou povedať, že migrácia je teda úplne niečo iné, ako azylová procedúra, ako azylanti. Keďže môžme povedať, že azyl je vlastne udelenie trvalého pobytu a doplnková ochrana, ide vlastne o prechodný pobyt na jeden rok a migrácia je úplne niečo iné, ako tu bolo už spomenuté od pána poslanca Kaliňáka. Dvestotisíc migrantov prebehlo vtedy cez rakúske hranice. Z toho 4 000 iba požiadalo o azyl a málokto ho teda, až skoro žiadny ho nedostal a ten azyl sa skutočne udeľuje podľa základných pravidiel a nemôže ho dostať z hocijakých dôvodov každý, kto oň požiada. A väčšinou ide o tri veci. Ide vlastne o azyl buď daný z humanitných dôvodov, z dôvodov zlúčenia rodiny alebo z dôvodov prenasledovania podľa Ženevskej konvencie, ktorá platí už z povojnového obdobia. Doplnková ochrana môže byť udelená čiste iba z dôvodu vážneho bezprávia. To znamená, že z dôvodu vojny alebo na účel zlúčenia rodiny.
A tak ako to bolo spomenuté aj pánom poslancom Kaliňákom, tie čísla, ktoré máme a ktoré na Slovensku skutočne udeľujeme, počty azylov hovoria jedine a jedine v náš prospech a tak ako v 2007 sme vstupovali do Schengenu, vtedy nás ostro kritizovala celá schengenská evaluačná komisia, že dávame skutočne málo azylov, teda povolenie o azyl a mali by sme toto číslo zvýšiť napriek takýmto odporúčaniam.
Udelený azyl v roku 2007 bolo štrnástim osobám, pričom bolo 2 642 žiadostí. Tie žiadosti každým rokom klesajú. Dnes sme sa dostali na číslo, že v roku 2017 to bolo 166 žiadostí oproti 2 642 spred desiatich rokov a udelených v roku 2017 bolo 29 azylov. Číslo za tento rok hovorí, že zo 63 žiadostí zatiaľ je udelený iba jeden azyl.
A čo sa týka mimovládnych organizácií, treba len povedať, že mimovládne organizácie, čo sa týka v tých, respektíve v tých centrách, kde vlastne sú jednak záchytné tábory, alebo potom sú to strediská, kde vlastne sú umiestnení žiadatelia o azyl, tieto neziskové organizácie pôsobia už viac ako 15 rokov. Pôsobia však ako fyzické osoby, nie ako právnické osoby a nedali sme do zákona tie právnické osoby z dôvodu toho, že by sme teraz išli robiť väčšiu starostlivosť o azylantov, alebo teda žiadateľov o azyl, ale z toho dôvodu, lebo len skutočne zosúlaďujeme to, čo je upravené v správnom súdnom poriadku, podľa ktorého v prvostupňovom, v prvom stupni môžu NGO-čky zastupovať jednotlivých žiadateľov o azyl pred súdmi a je to podľa § 50 ods. 2 správneho súdneho poriadku a tak to už vlastne je dva roky. Takže to ide čiste len o zosúladenie legislatívy.
Čo sa ešte týka tých procedurálnych zmien, pán poslanec Klus, áno, ono sa javí, že 2/3 toho zákona sa, alebo resp. nechcem povedať, že je naša vlastná tvorba, ale že nie je predispozícia smernice. Naopak, s tým, že prišlo, prišlo, s pojmom žiadateľ sme museli vyčistiť viacero textov a viacero definícií, ktoré sa v danom zákone o azyle nachádzajú. Preto prišlo aj k takej značnej úprave, čo sa týka tých procedurálnych vecí. To je asi toľko, čo by som k tomu chcela povedať. Potom už konkrétne každú procedurálnu vec vieme na konkrétnom výbore aj rozobrať, ak by sa teda k tomu ešte objavili pripomienky. Ale žiadna vlastná tvorba. Skutočne iba transpozícia smernice.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa na rok 2018 stanovujú pevné sumy zvýšenia výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku. Podľa súčasného znenia zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa dôchodky z výsluhového zabezpečenia od 1. júla 2018 majú zvyšovať o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.
Na základe tohto mechanizmu by sa tieto dôchodky zvyšovali o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom, ktoré aktuálne predstavuje 0,8 %. Na ich zvýšenie sa však nevzťahuje prechodné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 dôchodková dávka sa zvyšuje najmenej o pevnú sumu určenú o 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou. Pre dôchodky z výsluhového zabezpečenia teda toto percentuálne zvyšovanie pevnou sumou neplatí a preto by ich dôchodky boli zvyšované nižšími sumami, ako ostatné dôchodky.
Z tohto dôchodku silové rezorty v roku 2018 pristúpili k zvyšovaniu dôchodkov z výsluhového zabezpečenia pevnou sumou, pričom boli zohľadnené možnosti osobitných účtov. Ďalej sa návrhom zákona navrhuje aj, čo sa týka z podnetu odborových organizácií, vypustenie ustanovení o kúpeľnej starostlivosti, podľa ktorých policajti alebo profesionálni vojaci a poberatelia výsluhového dôchodku, ktorí dovŕšili vek 55 rokov alebo ich služobný pomer trval najmenej 30 rokov, uhrádzajú za kúpeľnú starostlivosť v letnom období 5 % z ceny kúpeľného poukazu. Vypúšťa sa aj ustanovenie, podľa ktorého je možné poskytnúť kúpeľnú starostlivosť indikovanú pre tú istú skupinu chorôb len raz za dva roky. Tieto úpravy nepriniesli významnejší finančný efekt a skôr ukázali sa ako obmedzujúce.
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady slovenskej, pardon, predsedom Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 941. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, práca v ozbrojených zboroch nie je žiadna sranda. Policajti, hasiči, ale aj príslušníci iných zložiek nasadzujú dennodenne svoj život a zdravie v prospech nás ostatných. Pracujú v strese, pod tlakom a často nie úplne vo vľúdnych podmienkach. Nezarábajú horibilné sumy, nebývajú v luxusných štvrtiach, nechodia na drahé dovolenky. Ako dokáže štát kompenzovať túto obetavosť?
Jeden z mála nástrojov sú sociálne istoty, napríklad výsluhový dôchodok, teda istá forma odmeny za odpracované roky v danom rezorte. Pretože, keď po tridsiatich rokoch ste už úplne vyčerpaný napríklad z policajnej alebo hasičskej práce, nie je úplne jednoduché začínať od nuly. Nájsť si novú prácu, keď ste tridsať rokov vyšetrovali lúpežné prepadnutia a vraždy, alebo ste hasili požiare a zachraňovali životy.
Návrh na toto jednorazové zvýšenie výsluhových dôchodkov je preto podľa mňa správny, zaslúžený a je hodný podpory, ale. Čo sa mi zdá menej správne a zaslúžené, je, že sa štát takto nespráva ku všetkým výsluhovým dôchodcom. Čo sa mi zdá menej správne a zaslúžené, je, že štát urobil žobrákov zo skupiny hasičov, ktorí do výsluhového dôchodku odišli v rokoch 2008 až 2010. Čo sa mi zdá menej správne a zaslúžené, je, že štát donútil skupinu približne 70 bývalých hasičov, ktorí už medzičasom dosiahli dôchodkový vek, aby sa pokúsili vyžiť zo 170 eur mesačne. Prečo o tom hovorím dnes na tomto mieste?
Pretože by sa táto do očí bijúca nespravodlivosť dala raz a navždy vyriešiť práve pri tejto novele zákona. Stačil by jednoduchý pozmeňujúci návrh, len by to koalícia musela chcieť, alebo vy by ste to museli chcieť, pani ministerka. Dnes máte tú moc pre tých dôchodcov niečo urobiť, niečo, čo im vráti istotu, že sa už nikdy nezopakuje to, čo sa im stalo začiatkom tohto roka. A čo sa im stalo, to budem ilustrovať na jednom konkrétnom príklade.
Dnes 67-ročný pán Pavol Žatko odpracoval pre zložky ministerstva vnútra ako policajt a hasič 26 rokov. Potom odišiel do civilu a mimo rezortu odpracoval ďalších 16 rokov. Dohromady teda odpracoval 42 rokov, počas ktorých odvádzal dane a odvody. Za 26 rokov odslúžených v zložkách ministerstva vnútra mu bol priznaný výsluhový dôchodok 520 eur a za 16 rokov odpracovaných mimo rezortu 172 eur, dohromady teda poberal do konca minulého roka 692 eur mesačne. Výsluhový dôchodok dostával od ministerstva vnútra a starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Problém nastal v novembri minulého roka, keď pán Žatko dostal list, v ktorom mu ministerstvo vnútra oznamuje, že začína voči nemu správne konanie vo veci odňatia výsluhového dôchodku a odňatia jeho výplaty od 1. januára 2018. Potom o mesiac neskôr v decembri 2017 poslalo ministerstvo vnútra už rozhodnutie, ktorým oznamuje, že po prvé, odníma pánovi Žatkovi výsluhový dôchodok, a to už od apríla 2013 a zastavuje ďalšie vyplácanie výsluhového dôchodku od 1. januára 2018. Inými slovami podľa tohto rozhodnutia by mal pán Žatko vrátiť štátu výsluhový dôchodok od toho apríla 2013 po december 2017 vo výške 28 500 eur a od januára tohto roka by sa mal rozlúčiť s výsluhovým dôchodkom 520 eur a vyžiť zo starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne vo výške 172 eur.
No a nebola to len nejaká teoretická hrozba, ono sa to naozaj stalo realitou. Od januára tohto roka ministerstvo vnútra prestalo vyplácať výsluhový dôchodok pánovi Žatkovi a ďalším asi 70 bývalým hasičom, ktorí odišli do výsluhového dôchodku v rokoch 2008 až 2010. A odvtedy pán Žatko dostal 172 eur mesačne zo Sociálnej poisťovne a z ministerstva vnútra nič.
Tento problém súvisí s výkladom § 143t zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a tento paragraf začal platiť v januári 2009, teda pol roka po tom, čo pán Žatko odišiel do výsluhového dôchodku. Od tohto dátumu je v zákone veta, podľa ktorej, citujem: "Hasičovi, ktorý v období 2008 až 2010 odišiel do výsluhového dôchodku a neskôr požiadal o starobný dôchodok, zaniká nárok na výsluhový dôchodok, a to odo dňa priznania starobného dôchodku.".
Výklad zákona, ktorý ministerstvo vnútra uplatňuje na pána Žatka a jeho kolegov by bol pochopiteľný v jednom jedinom prípade, keby Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok pánovi Žatkovi za všetky odpracované roky, nielen za 16 rokov mimo ministerstva vnútra, ale aj za 26 rokov v službách polície a hasičov. Je predsa nemysliteľné, aby niekto po 42 odpracovaných rokoch dostával dôchodok len za 16 odpracovaných rokov. Lenže presne to sa stalo v januári tohto roka a vo februári tiež, aj v marci, 170 eur, to nie je ani výška tzv. minimálneho dôchodku.
Až po opakovaných verejných vystúpeniach pána Žatka sa situácia zmenila, zmenila sa za pôsobenia pána Druckera, ale neviem, či sa to nepripravovalo ešte za pána ministra Kaliňáka, to naozaj neviem, každopádne peniaze boli pánovi Žatkovi a zrejme aj ostatným 70 bývalým hasičom vrátené, fajn, a nikto od nich nevymáha tie zhruba 30-tisícové sumy za dovtedy vyplatené výsluhové dôchodky. Lenže títo ľudia nemajú v rukách žiaden papier, majú rozhodnutie z decembra minulého roka, že im tie peniaze nepatria, potom im tá platba bola zastavená, v apríli vrátená a dnes nemajú v rukách žiadne rozhodnutie, že teda berieme späť, že sa začalo správne konanie a vlastne náš výklad zákona bol nesprávny.
Nikto teda dnes nevie týmto ľuďom garantovať, že sporný § 143t tohto zákona si opäť niekto nevysvetlí po svojom a nemyslím si, že je to nejaký minister, pretože žiaden minister by takto nešiel proti hoci len skupine 70 hasičov, ale predsa len v tom zbore to malo svoj ohlas. Ale tí ľudia jednoducho nemajú istotu, že sa to znovu nezopakuje.
Preto vás chcem, pani ministerka, naozaj v dobrom požiadať, aby ste sa zo svojej pozície zasadili o zmenu tohto stavu či už vypustením § 143t z tohto zákona alebo inou cestou po dohode so Sociálnou poisťovňou, ale pokúste sa, prosím, urobiť niečo pre to, aby táto skupina bývalých hasičov už nemusela žiť v neistote. Dohodnite to, prosím, vo vládnej koalícii a ja za seba hovorím, že urobím všetko pre to, aby takýto pozmeňujúci návrh, ak príde či už vo výboroch alebo v rámci druhého čítania v pléne, my to za opozíciu určite podporíme.
Rozumiem politickej realite, je mi jasné, že opozičný návrh by neprešiel, v poriadku, nech s tým prídu vaši kolegovia, ale, prosím, neodkladajte to, lebo ide o ľudí, ktorí, poviem to eufeministicky, už nie sú v produktívnom veku. Sú to starší ľudia, nezaslúžia si takúto neistotu a nerobí im to dobre. To, čo žiadajú, nie je žiaden nadštandard. Pýtajú si len to, čo si za odpracované roky zaslúžia. Tak buďme aspoň v takýchto otázkach na jednej lodi.
Ďakujem.

Pekný deň prajem, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, pán poslanec, hovorili ste pekne a aj by som povedal tak emotívne, ale boli ste zároveň konštruktívny, preto si nedovolím, aby toto vystúpenie bolo nejakým začiatkom boja. Ale musíme sa vrátiť trošku späť, pretože prezentovali ste zase len jednu stranu mince, a to je problém tohto prípadu, pretože v tomto prípade zákon hovoril jasne. A vysvetlím vám celú tú situáciu, ktorú to vlastne spôsobilo, že vlastne prečo tak úzka skupina? Prečo iba 80 hasičov sa do tohto problému dostalo? A mnohí naozaj nevinne z nich.
Ten problém vznikol v tom, že oni pre rezort vnútra neodpracovali 27 rokov, pretože hasiči pod rezortom vnútra kedysi neboli. Aj keď je to 150-ročná tradícia, hasičský záchranný zbor existuje iba od roku 2002. Postupom času sme začali posúvať hasičov z civilného dôchodkového systému do dôchodkového systému ozbrojených zborov, dodnes sa to stretáva s obrovskou kritikou predovšetkým u tých, čo sú naozaj ozbrojení, i keď hasiči majú tiež vodné delá, ale to sa nie vždy počíta.
A práve existovalo prechodné obdobie, v ktorom museli financovať a doniesť tiež nejaké peniaze, pretože Sociálna poisťovňa si peniaze nechala a nedala ich do osobitného systému. Ale hasiči ich nikdy nevybrali. To, keď niekto hovorí o hasičoch, že hasiči vlastne destabilizovali systém, ktorý sa hlavne do roku 2012 dostal do pomerne veľkej straty, ale to bolo spôsobené ako veľkým odchodom ľudí a nenáborom nových, tak existovalo prechodné obdobie, aby sa ten systém nedal zneužiť.
A hlavný, prečo sa ten systém nemal dať zneužiť a to tam je v tom zákone explicitne napísané, čiže každý to vedel, že musím si vybrať, buď si odpočítam civilný dôchodok za všetky odpracované roky, alebo si dám hasičský dôchodok. A bolo napísané, nemôže mať obidva. Jednoducho nemôže mať započítané tie isté roky aj v jednom systéme aj v druhom, pretože predtým to bolo na národných výboroch, potom na okresných úradoch atď., boli systémy až do zriadenia samotného zboru a v rôznych podobách závodné útvary. Keď by ste si pozreli celú kariéru mnohých ľudí, ktorí sú aj v tej sedemdesiatke, tak prešli rôznymi hasičskými funkciami, ktoré nie vždy súviseli vlastne tak úplne so štátom, niekedy to boli práve závodné hasičské zbory a pod. Čiže odvádzali vlastne svoje odvody všelikde inde.
A preto sme povedali, že nie je možné, lebo by si ten systém, poisťovňa s jedným systémom, s druhým proste nevedela nájsť, že tie isté odpracované roky by som si započítal dvakrát, čiže aj ten, čo som odpracoval ako hasič, ale de facto v civilnom zamestnaní napríklad nejakého závodného hasičského zboru, ale ktorý som si vlastne zarátal do hasičskej kariéry na ministerstve vnútra. A tomu malo brániť to ustanovenie a niekedy ten výklad bol nejednotný.
A v podstate preto z takého veľkého množstva hasičov, ktorých sú stovky, samozrejme, dôchodcovia, je problém len u 70, ktorí práve v tom najťažšom období si mali vybrať jeden a následne mohli, lebo keď hovoríte, že mal odpracované v civile 16 rokov, ja nepoznám konkrétny prípad pána Žatka, takže sa nebudem vyjadrovať, ale dnes máme rok 2018 a prechodné obdobie bolo 2008 - 2010. Čiže ak vtedy išiel do dôchodku, zjavne odvtedy 16 rokov neodpracoval v civile, pretože by to nestihol a to bol ten kameň úrazu. To bol presne ten kameň úrazu, že ako sa tie zápočty robili.
Preto ešte v januári sa vydal pokyn, že samozrejme nikto na to nebude mať z tých hasičov, aby vrátil za tých 5 rokov alebo desať, 8 rokov 30-tisíc eur, to je ako absolútne akože nemožné. Len zákon to hovoril a samozrejme systémy sú nastavené automaticky. Zákon to tak hovorí, nie je možné mať aj jeden, aj druhý dôchodok zároveň z toho istého času preto jeden musí neplatiť. A teda samozrejme v prípade tohto automaticky úradníci bez toho, aby poznali nejakú fyzickú situáciu jednotlivých ľudí, dávali rozhodnutia jedno za druhým. Čiže sa to okamžite zastavilo a potom sa to upravilo s tým, že, áno, je priestor, len tá situácia sa rieši len pre ten konkrétny čas. Čiže ja si myslím, že aj ministerstvo v tejto chvíli hľadá riešenie, že ako to upraviť, lebo dneska je tá situácia napravená, len nastala tam tá situácia, že v jeden čas proti tomu, čo hovoril zákon, sa vypýtali obidva dôchodky. A to je proste, to je ten problém, ktorý proste je. A dneska sa vlastne každá situácia musí zladiť, pretože sú rozhodnutia, jasné, kde niektorí ľudia zneužili ten systém a požiadali si o zápočet rovnakých rokov a zrazu, keď to spočítate, máte pocit, že odpracoval 80 rokov. Tak to si myslím, že by to bolo neférové.
Podstatné je, že platia si viacej do toho systému, preto tie dôchodky sú vyššie, ako civilné, ale to je práve preto, že, tuším, dokopy je to 5 alebo 6 %, si platia väčšie odvody, to je niečo, ako III. pilier, tak samozrejme, že v tom súčte ten dôchodok je pochopiteľne vyšší. Problém valorizácie zákona, ktorý sa teraz preberá, je jednoduchý, to sa priznám, môžem to považovať aj za svoju chybu, keď som bol minister, pretože som ustúpil vtedy Asociácii výsluhových dôchodcov. Vtedy ja som povedal, má byť valorizácia taká, ako sú proste platy policajtov a tým pádom je jasné, že tak ako, lebo to je priebežný systém, to znamená, policajtom stúpnu platy o 2 %, tak aj dôchodcom o 2 % stúpnu dôchodky, pretože to je potom vyrovnané, lebo si platia zároveň. Nemôžu byť dôchodky vo väčšej valorizácii, ako platy, to je predsa podľa mňa regulérne a normálne.
Ale vtedy dostal žiadosť, že vtedy vlastne dva alebo tri roky štátna správa nemala vôbec valorizáciu, mala nula, tak bola žiadosť, že musíme ísť civilnou cestou. No len civilná cesta, samozrejme, to je regulérny civilný dôchodok, má trochu iné parametre pri tom výpočte, čo sa potom prejavuje proste minimálnou valorizáciou u tých služobných, preto vlastne dochádza k takémuto systému valorizácie aj cestou tohto zákona, pretože to nefungovalo. A ten systém sa odstránil, len to nebola niekoho konkrétneho vina, ten zákon hovoril jasne, aby nedošlo k zneužitiu systému a keď v tej časovej chránenej zóne niekto požiadal o obidva dôchodky, tak sa do toho problému proste jednoducho dostal a v tom zákone to bolo napísané jasne. To, že či to ustanovenie bolo dôležité, áno, je dôležité. Neviem, či sa dá úplne odstrániť práve v tom, aby nebola duplicita dôchodkov, ale v zásade to už je vec, ktorá môže dôjsť až bude tá elektronizácia, ja si teraz nepamätám, jak sa to celé volá, nie je úplne, úplne dokončená. Takže z môjho pohľadu v tomto urobilo ministerstvo vnútra dosť na to, aby sa tá situácia vyriešila, i keď vznikol ten problém nie preto, že by konalo nejakým spôsobom aktívne ministerstvo, ale pretože sa niečo zanedbalo. Toť vše. Aj sú tam takí, ktorí sú absolútne na tom nevinne, že tie roky im, možnože aj pán Žatko je taký, že tie roky sú mimo, že si to presne poctivo vyrátali, čo som urobil ako hasič, čo som urobil ako civilný zamestnanec, to všetko sedí, ale ten paragraf ho potom hodil do tej istej skupiny ľudí neodôvodnene.
Ďakujem pekne.

Už touto poslednou vetou ste vlastne znegovali, čo som chcel povedať, že vlastne pán Žatko nebol ten špekulant, čiže naozaj sú prípady, kedy (reakcia z pléna), no a je to problém, treba to riešiť a vôbec sa nesporíme, čo som milo prekvapený.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja len krátka informácia pre pána poslanca Grendela, že stav sme vrátili tak, že všetky tie dôchodky od januára do marca im boli vyplatené, nikto sa s nimi nesúdi o navrátenie tých všetkých vyplatených dôchodkov za to obdobie, čo ste spomínali. Ten stav (reakcia z pléna), ten stav nastal kvôli tomu, že vlastne Sociálna poisťovňa mala nejaké rozhodnutie, podľa ktorej sme teda postupovali, ale vzhľadom na tento problém, ktorý sme zistili, že tu skutočne ide o veľmi veľkú sumu a že veľakrát nešlo o špekulatívnosť jednotlivých žiadateľov o výsluhový dôchodok, čakáme vlastne spolu so Sociálnou poisťovňou na usmernenie Súdnej rady, ale dôchodky sú im naďalej vyplácané.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je spojenie ochrany zdravia a ochrany vôd s potrebami moderného rybárstva.
Návrh zákona podporuje ochranu vôd na Slovensku vo vodných nádržiach a ich prítokoch, ktoré slúžia na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V súvislosti s ochranou podzemných vôd slúžiacich na pitné účely sa ustanovuje nová kompetencia ministerstva určovať podmienky využívania týchto vôd na rybárske účely.
Návrh zákona ustanovuje aj možnosť vo verejnom záujme a pri opakovaných závažných porušeniach ustanovení doterajším užívateľom previesť rybársky revír do užívania správcovi vodného toku. Významným posunom oproti platnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a za neoprávnené podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách.
Návrh zákona za účelom ochrany zdravia obyvateľstva umožňuje efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky pri rybárskom hospodárení v lovných rybárskych revíroch s výskytom rýb, u ktorých sa preukáže prekročenie limitných hodnôt chemických látok.
Osobitná úprava je pri spôsoboch lovu rýb na pstruhových vodách, lipňových vodách a kaprových vodách, ktoré sú pri niektorých druhoch rýb považované za neetické.
Návrh zákona upravuje podmienky organizovania rybárskych pretekov ako športovej rybárskej činnosti a na kaprových vodách upravuje aj doposiaľ zakázaný lov rýb pod ľadom. Zásadné zmeny sa týkajú povinnosti a oprávnení rybárskej stráže ako verejného činiteľa, ktoré neboli v súlade s Trestným poriadkom a sprísnení podmienok, za akých sa možno uchádzať o vymenovanie za člena rybárskej stráže.
Dôležité a významné zmeny nastali aj pri zakázaných spôsoboch lovu v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov.
Návrh zákona spresňuje základné pojmy, ktoré v praxi spôsobujú problémy a dopĺňajú sa ďalšie základné pojmy, ktoré pri aplikácii platného zákona absentujú.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem pekne.