31. schôdza

Ja by som chcela všetkým veľmi poďakovať za pripomienky a ohradiť sa na vyjadrenia pána Kaliňáka. Môj manžel nepísal klamstvá, môj manžel je čestný človek. A jediné, čo v článku urobil, bolo, že citoval zdroj. Novinári vedia, že identita zdroja musí ostať zakrytá. Takže to, že ju neprezradil ďalej, len potvrdzuje to, že koná čestne stále. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorým navrhujeme vypustiť trestný čin ohovárania z Trestného zákona. Rád by som teda upozornil na to, že pán poslanec Kresák ako spravodajca má možnosť kedykoľvek vystúpiť v rozprave a nemusí iba v záverečnom slove, aby sme prípadne mohli naňho aj reagovať, ak tak uzná za vhodné, a to isté aj pán minister. Nemusia čakať do záverečného slova, keď už možnosť reakcie nie je, takže to nie je celkom tak diskusia, dialóg.
No návrh na zrušenie, zrušenie trestného činu ohovárania má samozrejme tú všeobecnú rovinu, že či také niečo má byť trestným činom alebo nie, že je to zbytočné zahlcovanie polície, či sa to dá riešiť občianskoprávnou ochranou alebo je to potrebné kvalifikovať ako trestný čin. Ale má to aj konkrétnu rovinu. Tu a teraz na Slovensku je trestný čin ohovárania zneužívaný ako palica na šikanovanie novinárov, ktorí píšu kritické články o vládnej moci. V tom je podstata problému. Nie v tom, že koľko policajti musia vyšetrovať a koľko je reálne odsúdených páchateľov. Áno, aj o tom sa poďme baviť, ale aktuálne politický problém je politické zneužívanie tohto trestného činu. To, že tento trestný čin vyšetruje Národná kriminálna agentúra, ktorá má najťažšie zločiny vyšetrovať, a miesto toho vyšetruje novinárov, ktorí si dovolili napísať niečo kritické o politikoch.
Ja by som rád zareagoval aj na kolegov z vládnej koalície, ktorí sa vyjadrili vo faktických poznámkach k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Pán poslanec Farkašovský tvrdil, že novinári majú nadštandardnú slobodu, až priveľké možnosti písať slobodne. Tak sa chcem spýtať, že čo je to tá nadštandardná sloboda a ako by sa mala obmedziť, aby nebola nadštandardná? Čo sú to tie priveľké možnosti, ktoré im asi treba zobrať, keď sú priveľké?
Pán poslanec Šuca hovoril o tom, že neexistujú dôkazy, a teda keď neexistujú dôkazy, tak to novinár, novinár nemohol napísať, alebo, resp. je trestne stíhaný iba za také nepravdivé, kde neexistujú dôkazy. Ale však aj v trestnom konaní, preboha, máte určité štádiá trestného konania a inú mieru dôkazov a istoty máte na začiatku, keď sa začne trestné stíhanie, keď je vznesené obvinenie neskôr, keď je potom podaná žaloba na súd, a keď súd rozhodne, tak samozrejme, že tie dôkazy musia byť úplne iné, ako sú na začiatku, keď je začaté trestné stíhanie. A novinári majú mať takú istú mieru istoty, také isté pevné dôkazy ako má súd. A keď nie, tak ich budeme, budeme trestne stíhať?
Súhlasím s tým, pán poslanec Šuca, že každý si musí byť vedomý svojej zodpovednosti za to, čo hovorí. Akurát my tu máme imunitu na to, čo povieme, na to, čo povieme na pôde parlamentu ako poslanci. Ale všeobecne, samozrejme, samozrejme, že to platí. Len ono to tak neplatí celkom na každého. Ja sa tu teraz priznám, že aj ja som podal trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania na bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, ktorý po smrti bývalého prezidenta Michala Kováča o ňom povedal, že v súvislosti s únosom zobral nejaké peniaze zo zahraničia. Keďže sa už nemohol občiansko-právnou žalobou pán Kováč brániť, tak som podal trestné oznámenie, ktoré bolo, samozrejme, odmietnuté na základe toho, že Mečiar povedal, že to bolo pôžička od Lea Danihelsa. A potom druhýkrát verejne zopakoval, nie že zobral peniaze a že to bola pôžička, ale že zobral bývalý prezident Kováč úplatok. Explicitne obvinil prezidenta Kováča z korupcie, z toho, že zobral úplatok, a opäť som dal trestné oznámenie. A opäť bolo odmietnuté, ani nezačalo trestné stíhanie.
S Mečiarom, ak by náhodou bol trestne stíhaný a odsúdený za toto, za ohováranie, tak by to bolo ako s Al Caponem, ktorý keď nebol odsúdený za iný, tak by bol odsúdený za krátenie daní, ale v tomto prípade voči Mečiarovi ani trestné stíhanie nezačalo. Ale za to Lukáš Milan už bol neprávoplatne, ale odsúdený. Trestne stíhané boli novinárky Zuzana Petková, Xénia Makarová, Jana Teleki dokonca za básničku. A teraz sa tu nemusíme baviť, teraz sa obraciam na pána poslanca Kresáka, iba na to, že či naozaj budú odsúdené, či naozaj pôjde niekto z nich na osem rokov do basy. Však už to samotné, že som trestne stíhaný, je šikana, je znepríjemňovanie života novinárov, je palica, ktorú politici používajú na novinárov. Palica, ktorou chcú dosiahnuť, aby boli opatrnejší, opatrnejší v tom, keď píšu o korupčných kauzách, aby si toľko nedovoľovali, lebo veď čo keď príde trestné stíhanie.
Čiže áno, môžme sa baviť, či ten trestný čin iba zmierniť, tú trestnú sadzbu, ale systémovým a dôsledným riešením a riešením zodpovedajúcim súčasnej situácii by bolo tento trestný čin úplne vypustiť z nášho Trestného zákona. A ešte som myslel, že sa vyjadrím aj teda k vystúpeniam pánov poslancov Glváča a Kaliňáka, ale teda v ich vystúpeniach zazneli v podstate, v prípade pána Glváča len osobné útoky. A myslím si, že na oboch platí to povestné, "trafená hus zagágala".
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega Dostál, nadštandardná sloboda a 27. miesto Slovenska v uvedenom rebríčku medzi 140 krajinami nie je až taká najhoršia pozícia. Sú tam ďaleko horšie krajiny umiestnené v tomto rebríčku. (Reakcia z pléna.) A, pán kolega, ja som vám neskákal do reči takýmito nejapnými poznámkami. Sloboda tlače neznamená a sloboda médií neznamená to, že novinár môže bezbreho písať o čomkoľvek a urážať alebo vznášať nejaké obvinenia. Ak má dôkazy, nech sa páči.
Mimochodom, investigatívu v západných a vyspelých demokratických krajinách robia novinári 40 plus a nie pre srandu králikov, ale preto, lebo sú to zrelí ľudia, občiansky aj profesionálne, aj ľudsky. A nie sú to 20-, 22- a 23-roční dorastenci. Prepáčte, to si treba uvedomiť. A uvedomiť si treba aj to, že novinár má aj svoju zodpovednosť, aj ľudskú, aj profesionálnu. Nemôže na hocikoho zniesť hocičo len preto, lebo jeho zamestnávateľ a jeho redakcia alebo šéfredaktor ho núti nachádzať aj v parlamente rôzne pikošky namiesto toho, aby informoval o serióznej práci aj poslancov, aj zákonodarcov, aj exekutívy. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda, za korektný prístup a rovný meter ku koaličným a opozičným poslancom.
Pán poslanec Farkašovský, ďakujem veľmi pekne, že ste ako jediný z mnou oslovených koaličných poslancov zareagovali faktickou poznámkou. Už tak nie som celkom spokojný s tým, že ste v podstate nezareagovali na to, čo som hovoril, lebo ja som sa vás pýtal, že v čom je tá sloboda slova na Slovensku tak nadštandardná a čo by sme mali z nej ubrať. A vy ste mi argumentovali, že sme na 27. mieste v rebríčku slobody tlače. To teda znamená, že by sme mali urobiť nejaké opatrenia, aby sme klesli niekde nižšie? Alebo v čom je problém? Čo je zlé na tom, v čom je priveľa slobody?
A teda priznám sa, že celkom som nerozumel tej vašej poznámke o tom, že vo vyspelých krajinách robia investigatívu 40-roční a nie nejakí 20-roční holobriadkovia. To teraz ste hovorili, ja neviem, o Jánovi Kuciakovi, že nebol kompetentný robiť to, čo robil? Alebo, alebo v čom je problém?
Ja som takisto ako 22-ročný robil komentátora v celoštátnom denníku, čo asi nie je úplne štandardné v západných demokraciách. No ale, bohužiaľ, taká bola doba. A to, či je niekto kvalitný novinár, teraz nehovorím o sebe, teraz hovorím o Jánovi Kuciakovi, alebo nie je kvalitný novinár, sa nemeria tým, koľko má rokov. Meria sa to tým, čo píše, ako píše. Ak máte nejaké výhrady k jeho práci alebo k práci slovenských investigatívcov, tak pokojne ich prezentujte, ale nepoužívajte tu pochybné argumenty o ich veku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predseda, prepáčte, môžem pozdraviť iba žiakov zo základnej školy zo Svitu, prešovského samosprávneho, lebo sú hore? Keby sme ich pozdravili, prosím vás. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Neviem ani, kde začať, ale začnem tam, že nadviažem na tú rozpravu, ktorá predchádzala tejto rozprave, kde bolo vytýkané mne a ministerstvu spravodlivosti, že nedali sme návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania a nie je možné o tom diskutovať. Ale ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste dali teraz, je o čom? Kedy môžme o tom diskutovať, pán poslanec Rajtár a pán poslanec Dostál? Kedy? To teraz schválite v druhom čítaní, ide to do tretieho, schválite to v treťom čítaní a už to vyjde v Zbierke zákonov. Ani ste neavizovali, že idete predložiť takýto pozmeňujúci návrh. Preto si myslím, že tento návrh dávate kvôli kamerám a nie kvôli tomu, aby ste niečo chceli zmeniť. Toto je moje hlboké presvedčenie. Tu nejde o nič. Lebo, pán Dostál, pán poslanec Dostál, aj vy keď ste niečo chceli predložiť a chceli, aby to prešlo, tak vy ste jeden z mála poslancov, ktorý ste vedeli prísť a sadnúť si, vedeli sme odborne debatovať. A nestalo sa tak.
Ja sa neviem teraz vyjadriť, že aký dopad to môže mať, keď tento trestný čin vypustíme z Trestného zákona. Jedna vec, áno, máme chrániť novinárov pri ich činnosti, ale druhá vec, o čom hovoril aj pán poslanec Kresák. Ale to nie je o novinároch tento trestný čin. To je o poškodených, to je o obetiach, ktoré sú obeťou ohovárania.
Tento trestný čin nie je ojedinelý v Európskej únii. Neviem, ktorá krajina to nemá vo svojom právnom poriadku. Čiže opačne, nieže, ktorá ho má, ale ktorá nemá.
Môžme sa pobaviť aj o tom, že aby sme znížili tú hranicu, aby sme tam dali ešte nejaké, spresnili skutkovú podstatu, ale nie takým arbitrárnym spôsobom, že vy sem prídete, otvorený Trestný zákon v úplne iných veciach. Mali sme výbor nie jeden k tomuto návrhu zákona a bol otvorený Trestný zákon. Nie, vy ste počkali na poslednú chvíľu, odprezentovali pred médiami, vyfajknuté. Ale ja stále si myslím, že sloboda slova je veľmi hlavne v 21. storočí takým ľudským právom, ktorý zabezpečuje aj ostatné práva, cez ktoré vieme zabezpečiť ostatné práva. Ale sloboda jednotlivca skončí tam, kde začína právo toho druhého jednotlivca. K tomuto sa samozrejme nevedia vyjadriť ani iné štátne orgány, ako ste chceli, aby k tomu predošlému zákonu vedeli vyjadriť nejaké iné štátne orgány, povedať svoje stanovisko. No samozrejme, v tomto smere už toto vás nezaujíma, že k tomuto pozmeňovaciemu návrhu diskusia už vonkoncom nebude možná, kým pri zákonoch to bude možné.
Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Rajtára, hovorím, že neviem sa teraz k tomu odborne vyjadriť, lebo ani odbor legislatívny, ani odbor trestného práva ministerstva spravodlivosti tento materiál nemá. Teraz ste mi to dali na stôl. Takto zákony, tak sa zákony na Slovensku nemali robiť. (Reakcia z pléna.) Áno, dávame návrhy zákonov do výborov, keď už tie máme prediskutované a máme prediskutované s odbormi, na to ktoré sú zriadené na ministerstvách. A predovšetkým tie návrhy idú práve z tých odborov.
Ale ešte k tomu návrhu, čo dal pán poslanec Dostál. Tie dal aj na ústavnoprávnom výbore. Predĺženie lehoty. My predlžujeme v našom návrhu lehotu na podanie sťažnosti z troch kalendárnych dní na tri pracovné dni. Pán poslanec chce, aby to bolo až osem kalendárnych dní. No lenže my už máme teraz problémy s lehotami. Ale tam nebol aplikačný problém v praxi. Každý to stíhal, nie je to ľahká lehota, priznávam si, preto sme aj pristúpili k tomu, aby to boli tri pracovné dni. Keď sa vyskytne, že aj táto akože, že táto lehota bude pôsobiť ťažkosti v praxi, otvorme túto tému a predĺžme túto lehotu. Ale hovorím, že prax bola absolútne jednoznačná. Argumenty, že tam má ísť víkend alebo nevíkend, to je také pseudoargumentovanie, ale nevadí.
Čo sa týka, to konštatovanie ministerstva spravodlivosti vo svojej správe, ktorou vyhodnotilo Istanbulský dohovor, že je problém s tým článkom, že to nemáme úplne prevzaté. Tak áno, tá správa toto obsahuje. Ale to, čo vy navrhujete, tak je tak tesne vedľa. Čiže to je brána, vy chcete niečo riešiť, ale riešite, ako ten váš návrh to úplne absolútne nerieši. Lebo odsek 5 hovorí, že dôkazy týkajúce sa osoby poškodeného, je charakter ich vlastnosti, minulého sexuálneho a iného správania sú prístupné iba vtedy a teraz prípustné iba vtedy, ak sú relevantné a nevyhnutné pre objasnenie trestného činu. Čiže dôkazy budú prípustné aj tieto. Budú prípustné. Nebudú prípustné len vtedy, budú prípustné len vtedy, ak sú relevantné. No ale kto to povie, že sú relevantné? Kto to povie? Zas orgán činný v trestnom konaní ako aj teraz. Dôkazy v trestnom konaní sa robia tak, že ich niekto navrhne. Navrhne ich vyšetrovateľ, prokurátor alebo protistrana. A sa vykonajú tie dôkazy. Keď prokurátor alebo vyšetrovateľ povedia, že sú relevantné a nevyhnutné, lebo to je na ňom, tak sa vykonajú. Čiže nič ste nemenili. Ale to sme si vydiskutovali na ústavnoprávnom výbore, som myslel, že ste to pochopili. Čiže tento návrh, ako ten bod 2, aj keď to dáte tam do Trestného poriadku, nič sa nemení, nič absolútne na tej praxi, aká je. Lebo stále, čiže aký dôkaz sa vykoná alebo nie, je to v rukách orgánov činných v trestnom konaní.
Ešte čo sa týka pani poslankyne Milanovej, neni tu, ale ja si ctím prezumpciu neviny, ako aj minister, ale ako aj predtým poslanec Národnej rady, nikdy som sa neangažoval v súdnych konaniach, nebodaj ešte tobôž v trestnoprávnych konaniach. Na to máme tu fakt nezávislé a nestranné súdy. Keď má niekto pochybnosti, že naše justičné orgány mu neposkytli dostatočnú spravodlivosť, máme tu stále Európsky súd pre ľudské práva, ktorý funguje, a fakt už o jeho nestrannosti alebo zaujatosti vonkoncom nemôže byť žiadna reč.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ja možno začnem s tým termínom. Vzhľadom na to, že teda boli predložené pozmeňovacie návrhy, by som teda navrhoval, aby sme hlasovanie dali na utorok. Môže to byť o jedenástej? Ďakujem pekne.
A teraz troška zopár vecných poznámok. Pán kolega Dostál vyjadril vo svojom vystúpení poznámku, v ktorej konštatoval, že možno by som mal vystúpiť nie v záverečnom slove, ale v rámci rozpravy, aby bola možnosť na mňa reagovať. Nezvolil som túto cestu vzhľadom na to, že nechcem, a viete dobre, že nezvyknem hovoriť o politických otázkach, ale chcem hovoriť iba o právnych veciach a o tej právnej veci, pokladám za nespochybniteľné a bol by som nerád, keby práve preto potom sa ťahala do toho politika.
K predloženému návrhu na vypustenie § 373 Trestného zákona mi dovoľte teda povedať pár slov. Musím začať tým konštatovaním poukazu na to, že aj tento návrh vlastne vstupuje do riešenia istej ústavnej rovnováhy ústavou chránených práv a slobôd. Už tu bolo konštatované, že na jednej strane tejto misky váh máme rešpektovanú slobodu prejavu, ale na druhej strane máme aj práva, ústavné práva, ktoré sú rovnako vážne chránené v čl. 19. Máme tam ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrého mena alebo dobrej povesti a dobrej povesti. Čiže je povinnosťou štátu, aby garantoval obidve tieto práva a aby nedochádzalo k tomu, čo aj povedal pán minister ako predkladateľ, aby náhodou to jedno právo nebolo interpretované tak, že zasahuje do toho práva druhého. Tie vzájomné hranice tam musia byť vymedzené.
A teraz k samotnému ustanoveniu, ktoré je navrhované zrušiť. Musím začať opäť tým konštatovaním, čo vlastne to ustanovenie hovorí. Ostanem iba pri prvom odseku, pretože ten prvý odsek vlastne charakterizuje tú skutkovú podstatu. Ten odsek druhý a tretí, ten vlastne ide do následkov, ktoré sú hodnotené ako vážnejšie zásahy, a preto je tam tá trestná sadzba vyššia. Ten prvý odsek teda konštatuje, že každý, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, prvá vec, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Čo je teda dôležité? Dôležité je to, že musí ísť o oznámenie, o zverejnenie nepravdy, teda klamstva, ale to klamstvo musí spĺňať isté náležitosti. Ten Trestný zákon v tom prvom odseku vyžaduje spôsobilosť toho klamstva, spôsobilosť, aby to klamstvo nebolo hocijaké. Aby to klamstvo priamo dokázalo spôsobiť isté následky. A tie následky, to je práve to ohrozenie váženosti, poškodenie v zamestnaní, v podnikaní, v rodinných vzťahoch alebo spôsobenie inej vážnej ujmy. Čiže, samozrejme, musí tam byť tá tzv. príčinná súvislosť medzi týmito konaniami, medzi tým konaním a tým následkom, ale samozrejme tam musí byť ešte aj druhá vec, a to je úmysel. Lebo viete, že tento trestný čin vlastne patrí do kategórie trestných činov úmyselných.
Ja sa môžem stotožniť s prekladateľmi tohto pozmeňovacieho návrhu minimálne v tom, že ako je to aj v praxi a vo výklade tohto ustanovenia. Ustanovenia hovoria o spôsobilosti značnou mierou spôsobiť teda tie následky. Výklad hovorí, že teda k tým následkom ani nemusí dôjsť a aj tak dôjde k naplneniu skutkovej podstaty tohto prvého odseku. To je podľa mňa vec, o ktorej treba hovoriť, pretože druhý a tretí odsek už hovorí o tom, že už tam ten následok musí byť. Ak je ten následok taký, že dôjde k rozvratu, dôjde k prepusteniu zo zamestnania, áno, je tam trest. Mali by sme teda diskutovať, či tá spôsobilosť stačí. Ale diskutovať v tomto momente o tom, že vypustíme celé ustanovenie, nepokladám za správne. Nechcem, aby moje vystúpenie vyznelo ako obhajoba toho ustanovenia. Chcem, aby ste pochopili, že jedná sa mi o udržanie tej prirodzenej a potrebnej rovnováhy medzi chránenými základnými právami a slobodami.
A musím aj tuto povedať na tomto mieste, že vlastne z tých vystúpení predkladateľov, ale aj ostatných, vyznievala stále ochrana novinárov. Nemám s tým samozrejme absolútne žiadny problém, naopak, súhlasím s tým. Sloboda slova je predovšetkým realizovaná cez novinárov. Ale musím podotknúť aj iný fakt, a to, že toto ustanovenie v Trestnom zákone sa dotýka a chráni každého. Chráni pred konaním trebárs závistlivého kolegu, to nemusí byť novinár. Chráni pred konaním trebárs ohrdnutej priateľky. Chráni pred konaním suseda, ktorý z istých dôvodov zaútočí na kohokoľvek z nás. Preto si teda myslím, že rezať takto rýchlo bez toho, aby sme dlhšie diskutovali o všetkom, neni správne. A preto samozrejme v tomto momente sa ani neprihováram za podporu tohto ustanovenia.
Mohol by som hovoriť aj o ďalších tých právnych veciach. Napríklad konštatovať iba to, že trestné právo je samozrejme to, čo trestniaci nazývajú ultima ratio, všetky trestné normy sú tým posledným, čo sa má použiť. A to platí aj na vlastne šírenie nepravdivých údajov. A bolo to tu už povedané, my predsa máme v § 11 aj nasledujúci občianskeho zákona možnosť civilným spôsobom riešiť toto a to ultima ratio má nastúpiť až vtedy, keď zlyhajú všetky ostatné prostriedky. Aj preto napríklad nesúhlasím s tým, že sa podávajú napríklad príliš často tie vlastne návrhy na trestné stíhanie podľa tohto paragrafu. Nie je to správne a na druhej strane je správne, že orgány činné v trestnom konaní ich odmietajú. Však sama jedna z predrečníčok konštatovala, že vlastne v jedinom prípade v minulom roku došlo k odsúdeniu za 5 rokov. Ja to vnímam teda pozitívne, pretože orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť a skúmajú, či došlo k naplneniu všetkých tých znakov, ktoré sú spomínané v odseku 1, prípadne v odseku 2 alebo v odseku 3. Ale odňať ten nástroj obrany pre ostatných občanov kvôli tomu, že istá časť novinárov momentálne sa cíti ohrozená, prepáčte mi, nepokladám za správne, pretože ja som presvedčený o tom, že sme tu kvôli občanom všetkým, nie iba kvôli niektorým.
Naviac, samozrejme, keby sme urobili tento zákrok, tak sa potom pýtam, lebo je to zásah, veľmi vážny zásah do 9. hlavy. Tá 9. hlava obsahuje vlastne trestné činy proti iným právam a slobodám. Ostávajú, vybrali by sme teda, vybrali by sme ohováranie, ale ostali nám tam – lživé obvinenie, ktoré tam máme teraz, ostane nám tam poškodzovanie cudzích práv napríklad alebo nám tam ostane šírenie poplašnej správy. Cez každé z týchto ustanovení sa ten, kto je zlomyseľný, môže domáhať ochrany a môže sťažovať konanie orgánov činných v trestnom konaní. Potom teda, ak by sme chceli byť dôslední, mali sme otvoriť to, že načo máme potom lživé obvinenie? Pretože ohováranie neni založené na pravde, čiže je tiež lživé. Načo máme potom poškodzovanie cudzích práv? Aj tým dochádza k zásahu do osobnostných práv, aj do ochrany podľa článku 19. Čiže opakujem ešte raz, nechcem zľahčovať tento pozmeňujúci návrh, rozumiem jeho obsahu, ale skutočne musím povedať, že ak chceme byť seriózni, otvorme riadnu diskusiu a hľadajme cesty, ako ho urobiť účinnejším, ale nie ako ho úplne vypustiť z právneho poriadku, pretože je našou povinnosťou chrániť práva a slobody všetkých občanov a nielen novinárskej obce, ktorú, ešte raz opakujem, si mimoriadne vážim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Navrhované zmeny vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie v transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje Smernice 2003/54/ES, ako aj súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73. Návrh súčasne komplexne upravuje stav núdze, predchádzania stavu núdze a skúšku stavu núdze v elektroenergetike. Vo vládnom návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 867 v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1086 z 13. marca 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 357 z 2. mája 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 231 z 3. mája 2018.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 248 z 9. mája 2018. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Maroša Kondróta predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň prajem všetkým. Na úvod slová, ktoré pán minister odo mňa nepočuje asi veľmi často, ale dovolím si konštatovať, že tento zákon o energetike je dobrý. Je naozaj dobrý. Jedná sa síce o implementáciu európskych smerníc, ale je tam napríklad aj podpora elektromobility. (Reakcia predkladateľa.) Hrozí, ale nebojte sa, nebude to nič vážne. Je tam nefinančná podpora elektromobility formou odbúrania administratívnej záťaže a povinností. Naozaj nemusíme sa nič skladať. Je to návrh, ktorý sa oplatí podporiť.
Napriek tomu sme si dovolili s kolegami jeden pozmeňovák, pretože si myslím, že ten zákon by mohol byť ešte lepší. Nie, pritom to nie je nič nové. Tento pozmeňovací návrh sme ako poslanecký návrh zákona predkladali vo februári a avizoval som to v pondelok, že to príde.
O čo konkrétne ide? Ide o ukončenie podpory výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023. A prečo to riešime v zákone o energetike? Pretože sa to týka toho zákona o energetike. Chceli sme to riešiť už minulý rok, keď bol zákon o regulácii sieťových odvetví. Bol to jeden z pozmeňovákov. Vtedy ste mi povedali, že to tu nepatrí, že to budeme riešiť potom, keď sa bude otvárať zákon o energetike. Teraz sa otvára. Nie je to tam a tak sme si povedali, že skúsime to. Ja som sa pýtal aj pána Ferencza na výbore. Vravel, že to riešite. Ja viem, že to riešite, a preto berte môj pozmeňovák možno ako jeden z návodov, ako sa dá táto problematika riešiť, ktorý buď podporte, môžte sa ním inšpirovať, ja som v tomto smere otvorený. Milerád prídem pobaviť sa o tom aj k vám na ministerstvo. A hovoríme o tom, že toto ukončenie by malo byť v roku 2023. To znamená máme dostatok priestoru stále na to, aby sa ten útlm ťažby, ak teda k nemu dôjde, pretože tie bane možno budú mať nejakého ekonomického odberateľa a poradia si ďalej aj bez nejakej podpory. Aj keď tá podpora nie je im, ale je slovenským elektrárňam a ony ju ďalej posúvajú za nákup uhlia a tým pádom budú fungovať ďalej na klasickej trhovej báze. Keď nie, tak mali by sme už dnes baviť o tom. A viem, že tá diskusia prebieha, veď máme tu platformu pre uhoľné regióny v transformácii. Tak otvorme tú diskusiu aj tuná na tej parlamentnej úrovni a pozrime sa na to, aké máme možnosti.
V podstate dnes sa to aj v tom regióne tak troška melie, pretože nebola schválená záväznosť zmien v územnom pláne na Trenčianskom samosprávnom kraji 10. 4., ktoré mali umožniť otvorenie nového ťažobného poľa. Konkrétne toho dvanásteho ťažobného poľa, a preto bane spustili petíciu. Je to petícia, ako aj pán riaditeľ sa vyjadril, za zachovanie zamestnanosti a sociálnych istôt tejto spoločnosti, ale ja pripomínam, že je to súkromná spoločnosť. Nebudem sa vyjadrovať k priebehu tej petície, ale skorej sa pozriem na tie požiadavky. Teda zamestnanosť a sociálne istoty, zachovanie baníctva. Strana SaS je naozaj tou poslednou stranou, ktorá by brojila proti podnikaniu či zamestnanosti. Ale, preboha, nech sa to deje na trhovom princípe! Nech to nie je na úkor tých spotrebiteľov! Ako keby už nebolo dosť, že dnes tu máme v cene elektriny podporu obnoviteľných zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla. Každý to má, hej, ale my máme okrem toho ešte aj uhlie, ktoré máme ako jediní. Rozdiel medzi podporou uhlia a teda obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby elektriny alebo tepla je hlavne v tom, že na tú technológiu, v tomto prípade túto technológiu zafinancovali tí súkromní investori a v podstate vytvoril im priestor na to štát, ktorý sa zaviazal voči Európskej únii, že budeme napĺňať nejaké kvóty, ale sám investovať nechcel, čo je pochopiteľné, lebo však prečo by mal štát investovať do oblasti energetiky, keď je na to dostatok priestoru na trhu. A toto je vlastne podpora technológie. Zatiaľ čo v prípade toho uhlia je to taká tá sociálna podpora tej zamestnanosti. Ale má to viacero "ale". Tá zamestnanosť je, žiaľ, umelá. To uhlie, tú elektrinu reálne nepotrebujeme a má to aj nejaké tie negatívne dopady na životné prostredie alebo aj na zdravie obyvateľov. K tomu sa za chvíľku ešte dostanem.
Čo sa týka tých OZT-ov. Koľko to máme, 300 miliónov alebo 400 miliónov eur ročne? Proste nie je to malá suma. Sú to inovatívne technológie. Chvalabohu, vypadnú nám z toho systému. Začnú vypadávať niekedy v roku 2015. Respektíve niektoré by mali začať vypadávať už teraz. To sú hlavne tie kombinované výroby elektriny a tepla. Ale vieme, že teda v tom 2027 cca už túto záťaž tam mať nebudeme. Ja sám som zelený, podporujem inovatívne technológie. Študoval som túto oblasť, podnikal som v tejto oblasti. Som predseda komisie pre technologický rozvoj a inovácie, ale si myslím, že tieto technológie tak isto už do budúcnosti nepotrebujú žiadnu podporu. A koniec koncov ako áno, niektoré. Ale viete riešime, riešime inovatívne technológie, ktoré bez tej podpory za pár rokov budú fungovať bez problému. Zatiaľ čo to uhlie nie je nejakým spôsobom inovatívne a stále je na to odkázané. A možnože by aj fungovalo bez tej podpory, ale to by nemohlo byť hlboňovou ťažbou, ktorá je trikrát drahšia ako povrchová. No a podobné veci, čo sa na to nabaľujú. Takisto ako strana SaS, my máme v programe napríklad podporu tých obnoviteľných zdrojov alebo inovatívnych technológii, ale bez nejakého priameho vplyvu, či už na štátny rozpočet alebo na ceny energií.
A, pán minister, vy máte takéto jedno riešenie v novele zákona o OZT-och, ktorú pripravujete. Čiže nejaké tie prieniky naozaj tam existujú, klobúk dolu. Niektoré tie ustanovenia, ale však o tom sa budeme baviť neskôr, síce nie sú také dobré, ale okej. Takže v súvislosti s tým pálením uhlia na tej hornej Nitre je otvorených viacero otázok, ktoré ho diskvalifikujú, a preto si myslím, že akákoľvek podpora by mala byť ukončená a to najneskôr práve v tom roku 2023. Jedno z nich je napríklad to, že táto životnosť elektrárne sa končí v roku 2021 alebo v roku 2023. Potvrdili to posledne aj Slovenské elektrárne, myslím, že včera. No a potom je otázka, či naozaj sa nájde ešte nejaká iná elektráreň, ktorá bude ochotná toto uhlie spaľovať. Ak áno, ak to bude na trhovom princípe, ak budú splnené všetky normy, požiadavky, emisné normy, nech sa páči, trhový princíp zachovaný, poďme ďalej.
Potom je tu ale napríklad aj ten náš zdravotný aspekt. V okrese Prievidza v porovnaní s celoslovenským priemerom máme o 20 % vyšší výskyt onkologických ochorení. Nemusí to byť pochopiteľne iba z pálenia uhlia, máme tam aj (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené), máme tam aj iné spoločnosti, ale proste je tam aj táto elektráreň. Keď si pozrieme v tom 2016., keď bol spustený tretí blok tejto elektrárne, ktorý už mal byť dávno odstavený, tak zrazu siričitany vyskočili, táto elektráreň bola tým najväčším znečisťovateľom toho prostredia v oblasti tých siričitanov napriek tomu, že bežali iba dva mesiace. No a potom teda ak bude táto výroba elektriny z domáceho uhlia voči iným zdrojom, lebo však dnes sa bavíme o tom, že by mohli by ich nahradiť paroplynky, neefektívna a neekologická, tak potom je naozaj otázka, aký zdroj by to mohol nahradiť.
Dnes rieši otázku podpory výroby elektriny z domáceho uhlia aj Európska komisia, tu ešte stále nemáme nejaké finálne rozhodnutie. Preto je otázka, či naozaj nepočkať na to rozhodnutie, práve aj na tú Európsku komisiu, pretože ja si myslím, že toto by nám mohlo v mnohom napomôcť. A ak zabetónujeme baníctvo na tej Hornej Nitre, čo bude aj s tým pilotným projektom platformy pre transformáciu uhoľných regiónov, ktorý beží. A Horná Nitra bola vybraná ako jeden z troch, to znamená, už sú tam, neviem, či aj nejaké konkrétne finančné prostriedky alokované, ale veľa sa okolo toho hovorí. Hovorí sa o rôznych inováciách, hovorí sa o tom, žeby tam mohlo byť nejaké testovacie centrum. Proste aj samotné, aj samotné Hornonitrianske bane majú obrovské množstvo riešení. Však oni tam majú opravovne, oni už dneska chovajú sumčekov, rajčiny, majú aj iné aktivity. Dobre, to nezamestná 3 400 ľudí, ale súčasne tam prichádzajú noví investori. Prichádza nám tam Jaguar, ktorý je neďaleko odtiaľ, stačí len posilniť nejaké to spojenie, máme tam iných subdodávateľov pre túto spoločnosť. Nebudem menovať. Ale tak dobre, však prečo nie? Máme tam aj spoločnosti ako Nestlé, Velux, Vegum, proste tých investorov, ktorí majú záujem napríklad aj o týchto baníkov, pretože tí baníci sú veľmi šikovní ľudia a dokážu tvrdo makať, tí sú tam už dnes.
A našou úlohou je naozaj dať im priestor, aby sa uplatnili aj v iných odvetviach, ako je niečo, na čo síce boli roky zvyknutí, ale to nové pracovné prostredie bude pre nich výhodnejšie, zdravšie a možnože aj lepšie zaplatené, to dnes nevieme povedať.
No a potom je tu aj to, že to nové ťažobné pole, ktorého, ktoré je predmetom aj tej petície, je v procese posudzovania vplyvu na životné prostredie. Takže ešte to nebolo ani posúdené na životnom prostredí a my už tu ideme robiť nejaké zmeny v územnom pláne, resp. ony už boli urobené a nebola schválená ich záväznosť. No a potom sú tu Kúpele Bojnice. Máme tu stranu SNS, ktorá veľmi bojuje za kúpeľníctvo, a práve tá ťažba môže aj tieto bojnické kúpele ohroziť. Jedna z tých variant totižto počítala s tým, že nové ťažobné pole bude zasahovať do druhého ochranného pásma týchto kúpeľov. A keď si prečítate to rozhodnutie ministerstva životného prostredia, ktorým sa vyhlasujú tieto ochranné pásma, tak tam je napísané, že povoľuje sa nejaká tá banícka činnosť v tom druhom ochrannom pásme, ale musí to byť mimo tých zvodnených súvrství. A oni aj definujú, ktoré to sú, a naozaj baníci chcú ísť do iných. Ale viete, ja som vyštudovaný geológ, aj keď teda veľmi krátko som pracoval v tejto oblasti, ale veľmi dobre viem, aj keď sme chodili na terény, robili sme mapy, robili sme aj napríklad geofyziku, tá geológia nie je absolútne exaktná. Ona aj tá geofyzika vám ukáže, že tak tu máte nejaký, nejaké zvodnené súvrstvie, tu máte nejaké rozhrania, urobíte vrty, ale nikdy to nemáte úplne presne dané a neviete, kedy sa vám tá voda, nedajbože, vyleje do toho, do toho podzemia. Vytopíme bane, spôsobíme zánik tejto spoločnosti, možnože sa nám tam, nedajbože, utopia nejakí baníci a ešte k tomu si vypustíme aj bojnické kúpele. Takže toto, toto by bolo veľmi nebezpečné. Boli tam rôzne hydrogeologické štúdie, ktoré dokazovali, že to môže mať vplyv na Kúpele Bojnice, keď si to objednali Kúpele Bojnice, a boli tam štúdie, ktoré dokazovali, že nebudú mať žiaden vplyv, keď si to objednali Hornonitrianske bane.
No a potom veľmi dôležitá vec, dnes máme nezamestnanosť v okrese Prievidza na úrovni piatich percent. Ako som už spomenul, noví investori majú záujem o príchod do tohto regiónu, subdodávatelia rôzni aj pre ten Jaguar. Nie je toto ten najvhodnejší čas práve na to, aby sme začali s nejakým útlmom toho baníctva a poskytli tým baníkom aj nejakú tú alternatívu?
Hovoril som o tom, že tá spoločnosť Hornonitrianske bane má aj iné podnikateľské aktivity, ktoré fungujú bez dotácie. Alebo teda tie dotácie boli iba, povedzme, poskytnuté na nejaký ten rozbeh. Čiže prečo sa napríklad nesústredia aj na to preškoľovanie a presun baníkov na iné pozície? Dokonca Európska komisia v rámci jedného operačného programu rozhodla, že na preškolenie baníkov im dokážu poskytnúť financie ešte pred tým, ako sú nezamestnaní. To znamená, ešte pred tým prepustením, jednoducho iba nech kľudne pracujú pre tie bane, ale súčasne už môžu čerpať, niekto, oni sami financie na ich preškolenie. Alebo ten, kto bude robiť to preškolenie.
No a druhá vec alebo teda taká tá posledná, taký ten jeden z desiatich bodov, v tých baniach dnes nemajú nejakých nových zamestnancov, ktorí by sa tam hlásili a prichádzali. To učňovské školstvo, ktoré dnes ideme síce oživovať a presadzovať, v prípade baníctva na tej Hornej Nitre skončilo. Svojím spôsobom bohužiaľ, lebo však máme tu aj iné bane, ktoré dokážu fungovať na trhovom princípe, ale už tu nie je žiaden záujem práve o tú prácu v tom uhoľnom priemysle. Samotné bane dnes zamestnávajú aj cudzích štátnych príslušníkov, sú to hlavne Rumuni, Srbi a Ukrajinci, poviem aj, ale je ich iba 82 z celkového množstva 3 400 zamestnancov, resp. baníkov, ktorých je asi tisícka. Vo výročnej správe sa hovorí o 1 100, o 1 800, keď to preberieme, tých 1 800, tak je to asi 5 % z tých zamestnancov. Mnohí z nich sú už aj tí kmeňoví zamestnanci, čiže sú tam už dlhodobo, ale predsa len nie sú to naši domáci. A naozaj tí domáci sa do tej práce nehrnú.
A ešte niečo dôležité, aktuálna vec. Do medzirezortného pripomienkového konania bol dodaný materiál Návrh Národného investičného plánu Slovenskej republiky na roky 2018 - 2030, je to nelegislatívny materiál zo strany úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. No a na strane 15, kapitola 2.2., je to nová vec, ja som sa o tom dozvedel až dnes, tá je venovaná energetike. Spomenutá je tu dostavba Mochoviec 3., 4., výstavba nového zdroja, aj keď teda neviem, či my budeme potrebovať nový zdroj, ale dobre, môžme to, môžme sa nad tým minimálne zamyslieť. No a okrem toho je tu jednoznačný návrh na utlmenie uhoľných elektrární a baní ako nástroj na zníženie emisií CO2z výroby energií a preferencia plynových elektrární s regulačnou schopnosťou. Takže o tomto sa píše už aj napríklad v rámci tohto materiálu.
No a keď sa bavíme, ešte možnože z toho finančného hľadiska o tých 100 miliónoch, ktoré dnes prispievame na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ktoré dostanú Slovenské elektrárne, potom to posunú baniam, aby za to zafinancovali tú ťažbu, baníci z toho dostanú tretinu, no a zvyšok je na tú prevádzku, ako som povedal, predraženú, pretože sa jedná o hlbinnú ťažbu, nie uhoľnú. Tu to nekončí, tie výdavky sú tam aj ďalšie. Inštitút environmentálnej politiky, ktorý pôsobí na ministerstve životného prostredia, odhadol dopady spaľovania uhlia na Slovensku na 500 miliónov eur, dopady na životné prostredie, na zdravie. Je to správa za rok 2016, kedy tam bol napríklad aj ten tretí blok. Ale aj tak, proste sú to naozaj nemalé prostriedky, ktoré nám v tejto súvislosti hrozia.
Preto predkladáme tento návrh, krátko možno k tým odôvodneniam a potom by som prečítal aj samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže navrhujeme vypustenie tých ustanovení zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré oprávňujú ministerstvo vydať rozhodnutie vo všeobecnom hospodárskom záujme a uložiť účastníkom trhu s elektrinou povinnosti zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Toto si vieme zabezpečiť aj lacnejšie, či už na trhu alebo z iných elektrární.
No a tak isto hovoríme o tom v prechodných ustanoveniach, že dnes máme vydané nejaké to nariadenie, ktoré trvá do roku 2030 momentálne, a toto navrhujeme, aby bolo ukončené najneskôr 31. decembra 2023. Takže nechceme to urobiť dnes alebo s účinnosťou toho zákona od 1. 6., pardon, 1. 7., ako je celý zákon o energetike, ale toto by bolo až od toho roku 2023.
No a potom, keďže tieto ustanovenia podpory výroby elektriny z domáceho uhlia sa neriešia iba v zákone o energetike, ale aj v zákone o regulácii, tak aj v zákone o regulácii. Vzhľadom na navrhované zmeny sa navrhuje zrušenie tých ustanovení v tomto zákone, ktoré súvisia s cenovou reguláciou elektriny, výroby elektriny z domáceho uhlia a cenovej regulácie taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. Potom sú tam body 3 až 7, ktoré majú iba legislatívno-technický charakter.
Toľko moje odôvodnenie môjho pozmeňovacieho návrhu a teraz by som teda poprosil, aby som mohol prečítať ten samotný pozmeňujúci návrh. To som 30 minút rozprával? Nie, 20. Pánabeka, ja som ukecaný. Dobre. Takže pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Anny Zemanovej a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 867).
1. V čl. I sa za bod 16 vkladajú nové body 17 až 20, ktoré znejú:
"17. V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia".
18. V § 24 ods. 1 písm. c) znie:
"c) využitie obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,".
19. V § 24 ods. 3 písm. b) znie:
"b) využitie obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby pri výrobe elektriny,".
20. V § 24 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Body 17 až 20 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
2. V čl. I sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
"27. V § 33 odsek 3 znie:
"(3) Výrobca elektriny môže požadovať od dispečingu prednostné zapojenie zariadení na výrobu elektriny, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov a kombinovanou výrobou.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
3. V čl. I sa za bod 27 vkladá nový bod 28, ktorý znie:
"28. V § 34 ods. 2 písm. g) znie:
"g) nakupovať vo všeobecnom hospodárskom záujme elektrinu vyrobenú na vymedzenom území z obnoviteľných zdrojov energie a zo zdrojov kombinovanej výroby,".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
4. V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
"30. Paragraf 38 sa vypúšťa.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2018, čo sa premietne do čl. II upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie som už odôvodnil, takže to čítať nebudem.
5. V čl. I sa bod 71 znie:
" 71. Za § 96d sa vkladajú § 96e a § 96f, ktoré vrátane nadpisu nad paragrafom znejú:
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2018
"§ 96e
Odberateľ elektriny, ktorý má do distribučnej sústavy na existujúcom odbernom mieste pripojenú nabíjaciu stanicu s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW, je povinný oznámiť túto skutočnosť spolu s informáciou o celkovom inštalovanom výkone nabíjacej stanice a mieste jej umiestnenia príslušnému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy do 1. augusta 2018.
§ 96f
Rozhodnutia ministerstva vo všeobecnom hospodárskom záujme o uložení povinností zabezpečiť využitie domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny z domáceho uhlia vydané podľa zákona účinného do 30. júna 2018 zostávajú v platnosti najdlhšie do 31. decembra 2023.".".
6. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"ČIánok II
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z. a zákona č. 164/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až j) sa označujú ako písmená b) až i).
2. V § 12 ods. 7 sa vypúšťa písmeno d).
3. V § 14 ods. 3 sa slová "podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. e)" nahrádzajú slovami "podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. d)".
4. V § 14 ods. 5 písm. b) sa slová "písm. a) až d)" nahrádzajú slovami "písm. a) až c)".
5. V § 14 ods. 5 písm. c) sa slová "§ 11 ods. 1 písm. e)" nahrádzajú slovami "§ 11 ods. 1 písm. d)".
6. V § 14 ods. 5 písm. d) sa slová "§ 11 ods. 1 písm. e) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. f) a j)" nahrádzajú slovami "§ 11 ods. 1 písm. d) pre miestne distribučné sústavy a § 11 ods. 1 písm. e) a i)".
7. V § 14 odsek 10 znie:
"(10) Úrad v cenovom konaní rozhodne do 30 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b), c), e), f), g), h) a i), ods. 2 a ods. 4 písm. g) až i) a do 60 dní od začatia konania pre činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 3 písm. a) až c) a § 11 ods. 4 písm. a) až f).".
8. Za § 45b sa vkladá § 45c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 45c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2018
(1) Cenová regulácia výroby elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, sa vykonáva podľa zákona účinného do 30.júna 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.
(2) Cenová regulácia taríf súvisiacich s úhradou pomernej časti nákladov na plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme sa vykonáva podľa zákona účinného do 30. júna 2018 najdlhšie do 31. decembra 2023.".".
Doterajší čl. II sa primerane prečísluje.
Vzhľadom na doplnenie článku sa primerane upraví názov zákona.
Toľko náš pozmeňujúci návrh, ktorý ale nie je nový, pretože už bol v pléne prerokovaný ako poslanecký zákon vo februári. Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť, pochopenie a poprosím o podporu a ak nie podporu, tak možno aspoň o inšpiráciu a diskusiu.
Ďakujem veľmi pekne.