31. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči.

Vážená pani poslankyňa Kuciaňová (vyslovené s pobavením) a vážení kolegovia, myslím, že prevažne alebo výlučne zo Slovenskej národnej strany, chcem sa vám prihovoriť v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste práve predložili a ktorým sa do návrhu zákona o metrológii vkladá nový článok V, ktorým sa má zmeniť zákon o štatistike.
Neviem, či ste tu boli ráno a doobeda, teda počúvali tú diskusiu, ktorú sme mali s pánom ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom, kde ja som mu vyčítal, že návrh novely zákona o súdoch nedal do medzirezortného pripomienkového konania a tým sa vyhol diskusii s verejnosťou, a teda keď boli naplnené teda dôvody pre opomenutie alebo vôbec vynechanie pripomienkového konania so štátnymi inštitúciami a s verejnosťou, tak potom mal dať aj návrh na skrátené legislatívne konanie, čo nedal, čo som mu teda nevyčítal, že nedal, ale vyčítal som mu, že nebolo, nebolo medzirezortné pripomienkové konanie a nebola regulérna diskusia.
Pán minister Gábor Gál potom v rozprave alebo v záverečnom slove k ďalšiemu bodu zase vytkol poslancom z poslaneckého klubu SaS, že dali pozmeňujúci návrh, ktorým sa vypúšťa trestný čin ohovárania z Trestného zákona v rámci návrhu novely Trestného zákona, ktorý je o niečom inom, a že teda prečo mu my vyčítame, že on nedal do medzirezortného pripomienkového konania svoj návrh, keď my tu vlastne sme až do pléna doniesli nejaký návrh, ktorým sa vypúšťa jeden trestný čin z Trestného zákona.
No ale všetko toto, čo sme si tu doobeda s pánom ministrom Gáborom Gálom, miestami aj vzrušene, vyčítali, je iba taký veľmi slabý odvar oproti tomu, čo ste práve predložili vy. Ministerstvo a teda vláda navrhli, navrhli normálne rokovanie o návrhu zákona, ktorý síce neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ale teraz máme zhruba 30 dní na to, aby sme, aby sme o ňom diskutovali v kuloároch, vo výboroch a potom opäť v pléne. Aj verejnosť má možnosť sa s tým oboznámiť.
Pozmeňujúci návrh, ktorý spolu s kolegami z klubu SaS sme predložili, sa týka vypustenia jedného trestného činu, teda jedného paragrafu z Trestného zákona, plus jedného súvisiaceho, úpravy jedného súvisiaceho ustanovenia. A vy tu ste prišli s prílepkom, teda s tým, že sa má novelizovať úplne iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s tým zákonom, ktorý prerokúvame, a prerokúvame ho už v druhom čítaní a teda budeme, budeme o ňom hlasovať zrejme v utorok. Nebola o tom, nebola o tom debata vo výboroch, už ani nehovoriac o nejakom medzirezortnom pripomienkovom konaní o prvom čítaní.
Ja by som rád upozornil na to, že, a teda nie je to, nie je to iba taký nejaký, že vypustíme jedno ustanovenie, je to, je to pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý má sedem bodov, ktorý nanovo upravuje znenie § 15, celého jedného paragrafu, ktorý dopĺňa nový, nový § 30a, teda šesť ustanovení. Čiže je to výrazný zásah. Nie je to, nie je to, že niečo vypustíme, ale niečo zmeníme a doplníme a pomerne rozsiahlo.
Takáto prax je neblahá z hľadiska nejakých princípov a princípov práva, aj keď, žiaľ, deje sa nám to na Slovensku aj opakovane. V Českej republike už majú na to rozhodnutie Ústavného súdu, kde Ústavný súd označil takéto prílepky za protiústavné už v roku 2007, pretože ich považuje za účelové obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, ktorý spočíva v tom, že ministerstvo alebo nejaký štátny orgán zverejní návrh, návrh zákona. Je k nemu pripomienkové konanie s inými štátnymi inštitúciami alebo verejnými inštitúciami, organizáciami, verejnosťou, potom to prerokuje vláda, ešte predtým to ide do poradných orgánov vlády, potom to ide v troch čítaniach do parlamentu, rokuje sa o tom v prvom čítaní v pléne, či sa to, či sa to vôbec má schvaľovať a potom vo výboroch, a nieže sa až v pléne predloží nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý upraví nejaký úplne iný, nijako obsahovo nesúvisiaci zákon.
Čiže z hľadiska rozhodnutia českého Ústavného súdu je táto prax protiústavná. Slovenský Ústavný súd zatiaľ takto nerozhodol, tak slovenský parlament veselo v tejto praxi, praxi pokračuje. Ale všetci si asi uvedomujeme, že to nie v poriadku. A nielenže si to uvedomujeme z hľadiska nejakých princípov práva, ono je to dokonca v rozpore, v explicitnom rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý v § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.
Ja sa teda vás, kolegovia z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, chcem spýtať, že ako zákon o metrológii súvisí so zákonom o štátnej štatistike? A ako to, čo chcete upraviť v zákone o štátnej štatistike, súvisí s tým, čo je predmetom teda návrhu zákona o metrológii? A teda rád by som počul nejakú, nejakú serióznu, vážne myslenú odpoveď, pretože z dôvodovej správy sa tú súvislosť nijako nedozvedáme, ja som ju nezachytil ani vo vystúpení pani poslankyne Kuciaňovej. A teda samozrejme, že môžme tu vymýšľať všelijaké sofistikované, komplikované odpovede, že nakoniec veď všetko so všetkým súvisí, tak budeme cestný zákon novelizovať prílepkom k návrhu zákona o horskej dráhe alebo horskej službe. Ale naozaj chcete vážne tvrdiť, že to, čo ste predložili, novela zákona o štatistike, o štátnej štatistike, súvisí s vládnym návrhom zákona o metrológii?
Podľa môjho názoru nesúvisí, nijako nesúvisí a je to priame, explicitné, jednoznačné porušovanie § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Samozrejme, že ak parlament odhlasuje, že sa tým bude teda zaoberať, bude o tom hlasovať, poruší tým zákon o rokovacom poriadku, tak neexistuje v našom právnom systéme nejaká sankcia, ktorá by mohla nasledovať alebo, alebo možnosť nápravy, lebo teda slovenský Ústavný súd nie je český Ústavný súd a teda bude to, bude to platiť, ale ešte sme o tom nehlasovali. Našťastie sa nestalo, že by, že by rozprava prebiehala rýchlejšie a že by sme o tomto hovorili ráno a už to mohlo byť odhlasované, odhlasované o jedenástej, možno by si to nikto ani nevšimol.
Takže ja sa chcem spýtať, že prečo s takýmto návrhom, návrhom vôbec, vôbec prichádzate? Obvykle sa to zdôvodňuje nejakou naliehavou potrebou, tak ako sa zdôvodňujú, zdôvodňujú skrátené legislatívne konania alebo už tu spomínané vynechanie medzirezortného pripomienkového konania, teda že sú ohrozené záujmy štátu, bezpečnosť, ľudské práva. Je niečo z toho ohrozené, ak by tento zákon nebol zmenený neštandardným spôsobom, ústavne sporným spôsobom, spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s ustanovením zákona o rokovacom poriadku, ale prešiel by normálnym legislatívnym procesom či už ako vládny návrh, ktorý by mohol byť pripomienkovaný, alebo ako poslanecký návrh, ktorý nemá to štádium pripomienkového konania? Hrozili by štátu značné hospodárske škody?
Ak ten návrh súvisí s nariadením Európskej únie o ochrane osobných údajov, tak to je známe pomerne, pomerne dávno. Upravovali sme, upravovali sme a schvaľovali sme nový zákon o ochrane osobných údajov pre potreby Slovenskej republiky, hoci to nariadenie je nariadenie, nie je to smernica, čiže nemusíme to implementovať do našej legislatívy. Sme členská krajina Európskej únie, našťastie, tak nariadenia u nás platia priamo, je priamo vykonateľné. Takže naozaj nerozumiem tomu, či až teraz v Štatistickom úrade, alebo odkiaľ pochádza tá iniciatíva, zistili, že je tu nejaké GDPR, nejaké nariadenie, ktoré môže spôsobiť problémy v tom, čo robia, že si to uvedomili až teraz a teda idú to riešiť takýmto spôsobom. Alebo teda čo sa také stalo, čo sa také, čo sa také zmenilo? A ak si to aj uvedomili, tak prečo to neriešia štandardným spôsobom? Mohol to byť poslanecký návrh zákona, alebo sa mohli, ak hrozia nejaké škody, tak sa mohli obrátiť na vládu. Vláda by povedala, hrozia značné hospodárske škody, nebude, nebude medzirezortné pripomienkové konanie alebo bude skrátené a navrhneme aj skrátené legislatívne konanie, budú tu v stredu, to vláda odhlasuje a trebárs v piatok to už môže byť schválené. Bolo by to veľmi neštandardné, ale bolo by to štandardnejšie a normálnejšie a menej ústavne sporné, ako váš návrh, s ktorým ste teraz prišli a ktorým chcete doplniť nový článok do vládneho návrhu, článok, ktorým sa mení zákon, ktorý nijako priamo nesúvisí so zákonom o metrológii.
A ďalšia moja otázka, ja sa nechcem vyjadrovať vecne k tomu, lebo nemal som čas si to detailne naštudovať a ani teda nechcem hovoriť, či je to dobré alebo zlé, potrebné alebo nepotrebné, na to mám príliš málo informácií. A myslím, že aj to zdôvodnenie je teda také, že pomerne stručné v porovnaní s tým, aké by asi bolo, keby to bol normálny, regulérny návrh zákona, ktorý by vysvetľoval jednotlivé ustanovenia. Ale naozaj všetky tie veci, ktoré tam sú, sú také, že neznesú odklad? Lebo to sa používa v súvislosti s, alebo sa tvrdí, že veci, ktoré neznesú odklad, tak musíme to vyriešiť prílepkom. Je to sporné. Ale tu sa riešia definície, tu sa rieši napríklad sčítanie obyvateľov domov a bytov. Tu naozaj chceme hovoriť, že keď dnes alebo teda v utorok neschválime zmenu § 15, ktorá upravuje sčítanie obyvateľov domov a bytov, tak nastane nejaký problém?
Lebo veď opravte ma, opravte ma, tak asi mi to vysvetlíte, ale teraz sčítanie najbližšie je plánované až na nejaký rok 2021, čo už ani tento parlament nebude v tomto zložení evidentne. Sú tam veci, ktoré teda ťažko posúdiť, či tam sú naozaj iba tie veci, ktoré sú nevyhnutné a nastanú nejaké vážne praktické problémy, alebo je tam prilepené aj niečo ďalšie, čo si my tu teraz nevšimneme, ale teda dostali sme tu nejaký papier, koalícia je dohodnutá, tak, tak to aj schválite.
Mňa teda mrzí, pán poslanec a predseda poslaneckého klubu Bernaťák bol za mnou dvakrát alebo trikrát doobeda a nemal som na neho čas, lebo som diskutoval k návrhom zákona, ktorý bol práve na programe, tak zrejme by sme možno časť tejto diskusie absolvovali mimo pléna. Ale v tomto je moje presvedčenie pomerne silné, že takýmto spôsobom sa veci robiť nemajú. A teda dúfam aspoň, že faktickou poznámkou alebo prípadne vystúpením v ústnej rozprave dostanem odpoveď na tie otázky, ktoré som položil. A teda pokiaľ to nebude uspokojivo vysvetlené, čo si teda neviem veľmi predstaviť, ako by to mohlo byť úplne uspokojivo vysvetlené, tak teda pevne dúfam, že pán minister využije § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý zasa hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Takže by som očakával, že pán minister bude ctiť ustanovenie § 94 ods. 3, ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Alebo nám nejako vysvetlí, že ako ten návrh súvisí, pokiaľ bude dávať súhlas.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Bernaťák.

Ďakujem. Ja nebudem polemizovať s pánom poslancom Dostálom. Som rád aj, že spomenul, že pred rokovaním vlastne o tomto bode sme, radšej chcel som s ním o tom hovoriť a vysvetliť vlastne, o čo sa jedná, prečo je to riešené týmto spôsobom. My si takisto uvedomujeme, že je to trošku na hrane možno, ale môžem ho ubezpečiť, že z našej strany absolútne sa nejedná o nejaký pokus, o nejaký šmelinársky pozmeňovák, ktorým by sme teraz novelizovali zásadne nejaký iný zákon, ktorým by sme vsunuli alebo podsunuli alebo niečo podsúvali, určite nie. Naozaj, ako spomenul aj pán poslanec Dostál, ide tu vlastne o novelizáciu v súvislosti s nariadením Európskej únie, GDPR. A je to dávané takouto formou aj kvôli tomu, že pokiaľ by vlastne toto nenadobudlo účinnosť, tak naozaj Štatistický úrad má vážny problém.
Kľudne si potom môžme sadnúť a môžme zavolať aj predsedu Štatistického úradu, aby podrobnejšie vysvetlil v čom je problém, ale naozaj sa nejedná o to, že by sme teraz chceli všetko možné obísť. Skutočne jedná sa o čas a jedná sa aj o tom, že pokiaľ mám správne informácie, tak Štatistický úrad a Úrad na ochranu osobných údajov vlastne komunikovali spolu a vznikli nejaké problémy. Je mi jasné, že vlastne táto norma je známa už dlhšie a samozrejme bolo možno aj viac času sa na to pripraviť, ale vzhľadom naozaj na tú komunikáciu a častokrát ani Úrad pre ochranu osobných údajov výkladovo presne nevie, akým spôsobom sa to dotkne jednotlivých orgánov, organizácií. To isté napríklad sa týka aj Národnej rady, čo sme sa rozprávali. Naozaj táto norma je veľmi komplikovaná, veľmi ťažká. A ubezpečujem vás, naozaj sa nejedná o nič iné ako o to, aby orgány v Slovenskej republike, napríklad aj Štatistický úrad, skutočne na tomto nemal nejaké hospodárske straty, prípadne iné, iné problémy. O nič iné sa naozaj nejedná, len o tú úpravu. A znova opakujem, môžme si k tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Dostál.

Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Bernaťák, môžem teda iba zopakovať, že ma mrzí, že sme nestihli o tom hovoriť pred tým, no ale je tiež problém takto predkladaných návrhov, pozmeňujúcich návrhov, že keby to bol normálny poslanecký návrh alebo keby sa o tom hovorilo vo výbore, tak ten priestor by sa našiel. No proste keď sme sa mali o tom baviť v situácii, keď tu boli zákony z rezortu spravodlivosti, pri ktorých som potreboval byť, lebo som ku nim vystupoval, a potreboval som počúvať rozpravu, tak potom to nešlo.
Ale ja tu nie som podstatný alebo rozhodujúci, lebo netreba to vysvetliť iba mne, treba to vysvetliť aj verejnosti. Ak hovoríte, že pán predseda Štatistického úradu je pripravený prísť a vysvetliť to, no tak ono to asi malo byť vysvetlené vopred, malo to byť v tej dôvodovej správe, malo to zaznieť vo vašich vystúpeniach, mal Štatistický úrad vopred biť na poplach, že ak nebude schválená táto zmena do dvoch týždňov alebo do týždňa, tak nám vzniknú takéto a takéto škody, a preto a preto a nemohli sme to riešiť preto. Lebo čo teraz sa, budúci týždeň sa stretneme nejaká úzka skupinka, Štatistický úrad mi to vysvetlí a ja teda buď poviem áno alebo nie, pokrčím plecami alebo poviem, že dobre? Ale však to predsa tomu potrebuje rozumieť verejnosť, že keď sa tu robia nejaké neštandardné kroky, tak či je to odôvodnené alebo nie. A ja nehovorím, že je to pokútny návrh, ale tá forma je problematická.

Teraz vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, pána ministra. Nie, nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 869, spoločná správa výborov má tlač 869a. Teraz dávam slovo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richardovi Rašimu, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorý bol pani podpredsedníčkou uvedený. Jeho cieľom je zaviesť povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje, ktoré sú evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň tak oslobodiť fyzické a právnické osoby od povinnosti predkladať tieto listinné výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom.
V prvej fáze, ktorej sa týka tento zákon, ide o výpis a odpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra a výpisy a odpisy z registra trestov. Hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických a právnických osôb, pretože považujeme za neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať teda tieto listinné výkazy.
Ide o zákon, ktorý zasahuje do mnohých ďalších zákonov, musí dôjsť k zmene viac ako 160 zákonov, ktorých sa týkajú povinnosti predkladať tieto listinné dôkazy.
Účinnosť zákona bola pozmeňujúcim návrhom posunutá na dva termíny. Čo sa týka výpisu a odpisu z registra trestov, termín účinnosti zákona má byť 1. 1. 2019 aj kvôli novej legislatíve na Európskej únii súvisiacou s GDPR, aj kvôli tomu, že ide o citlivé údaje, je potrebné, aby informačný systém Generálnej prokuratúry bol na to pripravený. Čo sa týka účinnosti živnostenského registra, obchodného registra a výpisov z katastra, teda listov vlastníctva, tu sa účinnosť navrhuje od 1. 9. Má to dôvody jednak legislatívne, pretože od 1. 9. vchádza do platnosti nový katastrálny zákona a teda ide o zosúladenie termínov účinnosti medzi týmto zákonom a zákonom o katastri, aby nedošlo k problémom pri získavaní výpisov z listu vlastníctva, ktoré sú zaťažené plombou. A čo sa týka Štatistického úradu, ktorý vydáva obchodný a živnostenský register, tam je účinnosť tak isto od 1. 9. kvôli tomu, aby sa pripravil informačný systém tak, aby bol schopný 100-percentne a bez chýb komunikovať s orgánmi, ktoré budú jednotlivé výpisy požadovať.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Stanislavovi Kmecovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), tlač 869, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1089 z 13. marca 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.