31. schôdza

Ďakujem pekne. Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Dostála. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení zvyšní kolegovia, vystúpim teraz, dnes to mám tak na striedačku, že kritizujem a chválim, tak toto bude skôr pochvalné vyjadrenie. Tento návrh zákona je nesporne pozitívom, nesporne je niečím, čo stojí za to, aby dostal tuto v pléne veľmi širokú podporu, čo, čo, ak mu niečo možno vyčítať, tak sú to možno dve veci. Jedna vec je, že už to malo byť dávno, lebo o princípe jedenkrát a dosť sa hovorí najmä v súvislosti s informatizáciou verejnej správy už veľmi dlho a veľmi dávno si vlády dávali zámer premietnuť tento princíp do reality, a teda najmä do legislatívy, a toto je prvý významný krok, ktorý má naplniť tento princíp, teda že ak verejná správa disponuje nejakými údajmi, tak nebude tie údaje potom pýtať od iných, alebo od fyzických a právnických osôb.
A druhá vec, ktorú možno tomuto, tomuto návrhu zákona vyčítať, je, že nie je širší, nejde ďalej, nerieši aj ďalšie situácie. Ten návrh rieši výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a z registra trestov, ale ten okruh informácií, ktorými disponuje verejná správa vo svojich informačných systémoch a ktoré by mohla podobným spôsobom spracovávať, že si ich bude posúvať medzi sebou, v optimálnom prípade automaticky cez informačné systémy, ale aj v tom neoptimálnom systéme aj priamou komunikáciou štátnych alebo verejných orgánov, je ďaleko, ďaleko viac.
Ja sa k tomu vyjadrím teraz z pohľadu vecí, ktoré mi tam chýbajú a ktoré boli aj predmetom hromadnej pripomienky verejnosti, keď bol tento návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Tie veci sú, tie veci sú v zásade štyri.
Jedna vec je pravidlo prednosti princípu jedenkrát a dosť. My tu síce máme doplnenie správneho poriadku, ktoré hovorí o tom, že údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich okrem údajov a výpisov z registra trestov sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považuje za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej povinnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Čiže vo všeobecnosti tam to pravidlo síce je, ale problém môže zastať, keď toto pravidlo nie je premietnuté do osobitných zákonov, ktoré sú potom ďalej novelizované.
Preto by sa hodilo explicitne zakotviť, že toto ustanovenie alebo táto má prednosť pred ustanoveniami osobitných zákonov, ktoré to od účastníka konania vyžadujú, ak ide o doklady a skutočnosti, ktorých zoznam teda je buď, upravený buď v zákone, alebo ho nejakým nariadením, trebárs my sme vtedy v tej hromadnej pripomienke navrhovali, aby ho upravila vláda. Čiže keby nastala kolízia právnych úprav, tak by malo prednosť pravidlo jedenkrát a dosť. Lebo teraz keď nastane kolízia, tak síce to deklarujeme v správnom poriadku, ale špeciálny zákon v konkrétnom prípade bude mať prednosť pred osobitnou úpravou.
Ako druhé, čo mi tam chýba a čo by bolo dobré doplniť, neviem si veľmi predstaviť to doplniť formou pozmeňujúceho návrhu, je zrušenie povinnosti predkladať výpisy z verejných registrov aj pre iné typy organizácií, konkrétne pre mimovládne neziskové organizácie, lebo sú tam výpisy z obchodného registra, výpisy zo živnostenského registra, ale sú aj iné typy právnických osôb, ktoré majú pri rôznych príležitostiach povinnosť predkladať výpisy, ktorými disponuje či už ten konkrétny štátny orgán alebo iný orgán verejnej správy, verejnej moci. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy, ale aj občianske združenia, aj keď tam je teda problém s tým, že register nie je dobudovaný a neobsahuje všetky potrebné údaje, ale to je teda zase predovšetkým problém ministerstva. Čiže aj tieto typy údajov by tam mali byť zapracované.
Tretí bod alebo tretí okruh, ktorý v tom návrhu zákona chýba je, že by sa vôbec nemali vyžadovať informácie, ani ďalšie informácie, ktorými disponuje verejná správa, potvrdenia o tom, že dotyčný subjekt nemá nedoplatky na daniach, alebo neporušil predpisy upravujúce, teda Zákonník práce a ďalšie predpisy upravujúce zamestnávanie, alebo že nemá dotyčný subjekt nedoplatky u Sociálnej poisťovne alebo u zdravotnej poisťovne. To je tak isto možné riešiť prepojením informačných systémov a nezvyšovať alebo nezachovávať tú byrokratickú záťaž, ktorá v niektorých situáciách naďalej existuje.
No a posledný bod, ktorý v tom zákone chýba, je, aby sa princíp jedenkrát a dosť neuplatňoval iba vtedy, keď občan alebo firma, alebo organizácia niečo predkladá a niečo od tej organizácie, teda od štátneho orgánu žiada, ale aj v situáciách, keď hlási nejaké zmeny. Keď mení trvalý pobyt, tak aby stačilo nahlásiť zmenu trvalého pobytu raz a netrebalo súvisiace, súvisiace zmeny hlásiť aj na iných ustanovizniach, že by sa to automaticky premietlo v informačných systémoch, ktoré sú vedené. Trebárs keď je, keď zmení trvalý pobyt živnostník, ktorý je zároveň konateľom obchodnej spoločnosti a štatutárnym zástupcom nadácie a vlastní nejakú nehnuteľnosť, tak aby vo všetkých tých ostatných registroch sa premietlo, že zmenil trvalý pobyt. Čo je, uznávam, zmena, ktorá je zásadnejšia, ale verím, že v rámci uplatňovania princípu jedenkrát a dosť, k tomu skôr či neskôr, a teda dúfam, že skôr, skôr ako neskôr, dospejeme. Takže toto sú veci, ktoré tam chýbajú, a myslím si, že mohol byť ten návrh ambicióznejší, mohol byť predložený rýchlejšie, ale napriek tomu aj v tej podobe, v akej je, tak si zaslúži podporu poslancov.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ondrej, výborné vystúpenie ako obvykle. Pre nás, ktorí nevyužívame tento systém pravidelne alebo často, je tak trošku aj prekvapením, že toto všetko, čo si tu vymenoval, sa tam vlastne nenachádza. Čiže moja otázka, možno aj na teba, čím si vysvetľuješ, že sa v tej aktuálnej, v tom aktuálnom znení návrhu, tak ako ho máme predložený, tieto veci jednoducho nevyskytli? Je to otázka financií? Je to otázka technických možností? Alebo je to proste len nedostatočné pripravenie verejnej správy na to, aby takéto veci boli už dnes súčasťou štandardného, moderného spôsobu života v 21. storočí?

Reakcia na faktickú, pán poslanec Dostál.

Nevidím v tom nejaký zlý úmysel, naozaj asi ide o nepripravenosť tých registrov, čo možno teda je dosť prekvapujúce, že vzhľadom na tú miliardu eur, investovanú do informatizácie verejnej správy v uplynulom programovom období, registre ešte nie sú dostatočne prepojené alebo vôbec prepojené a nefunguje všetko ako hodinky a musíme ísť, ísť iba postupne.
Čiže my sme mali aj rozporové konanie k našej hromadnej pripomienke na úrade podpredsedu vlády, ešte vtedy pána Petra Pellegriniho, a tiež to bolo jedno z tých rozporových konaní, ktoré prebehli veľmi, veľmi korektne. A teda naozaj aj tam ide o nejakú praktickú nepripravenosť, resp. o pripravenosť práve týchto, týchto registrov. A samozrejme, že niektoré z tých vecí, o ktorých som hovoril a ktoré boli predmetom hromadnej pripomienky, naozaj asi nejde, že mávnutím prútiku urobiť, lebo by si to vyžadovalo zásadnejšie zmeny. Ale niektoré veci, ako napr. doplnenie tých neziskových organizácií rôznych typov, by tam bolo možné zapracovať. A príde mi to trochu ako premárnená príležitosť, lebo keď sa otvára stovka zákonov a novelizuje sa stovka zákonov, aby sme mohli uplatniť tento princíp nejako reálne, aby to nebola len nejaká deklarácia, lebo tam sa musí toto všetko premietnuť do ustanovení konkrétnych zákonov špeciálnych. No tak keď nabudúce tam budeme ďalší informačný systém dávať, tak znova budeme otvárať ďalšiu stovku zákonov alebo možno nejaké desiatky alebo ešte viacej. No tak, škoda.

Teraz otváram možnosť prihlásiť sa ústne k tomuto bodu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, prihlásila sa pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

Vážené dámy, vážení páni, nechcem pôsobiť nejako konfrontačne, pretože si myslím, že v tomto prípade ide o dobrý návrh zákona, ale tak sú tu také dva faktory. Jednak, že v minulom programovom období sme, ako už spomínal kolega Dostál, preinvestovali miliardu eur a je teda dôvodné očakávať, že tento systém za tú miliardu eur tu už bude fungovať ako hodinky.
Druhá vec je tá, že hovorí sa o tom už veľmi dlho a tento návrh prichádza až v roku 2018. Naše výhrady, ja budem predkladať doplňujúci a pozmeňujúci návrh, toto je odôvodnenie naše: výhrady sa týkajú toho, že zjednodušene sa týka iba niektorých registrov. Vládny návrh počíta so znížením administratívnej záťaže iba v prípadoch, v ktorých ide o výpis z listu vlastníctva, obchodného registra, živnostenského registra a výpisy, odpisy z registra trestov. Je to dobré, my si však myslíme, že to nestačí a do zoznamu registrov pridávame ďalšie registre, ako je zoznam dlžníkov fyzických, právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky, voči ktorým príslušná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky, zoznam daňových dlžníkov a matriky. Nie je predsa možné, tí, ktorí ste vybavovali si materskú alebo rodičovské príspevky po narodení dieťaťa, tak veľmi dobre viete, aká je to patália. Prídete na úrad, do Sociálnej poisťovne, tí vás pošlú na iný úrad, musíte si ísť vypýtať rodný list, bežíte naspäť, musíte si ísť vypýtať ďalšie potvrdenie, vraciate sa zase naspäť, a to všetko kvôli, zbierate v podstate potvrdenia, ktoré majú iné štátne orgány.
Čiže taká základná požiadavka, keď sa robila informatizácia verejnej správy, prvá a základná požiadavka predsa je, aby všetko bolo prepojené a všetko bolo prístupné v elektronickej forme. Ja si uvedomujem, samozrejme, že je to náročná úloha, že to nejde spraviť lusknutím prsta, ale keď to ide spraviť v iných krajinách, keď to funguje napr. v Estónsku, krajina, ktorá má nejakú presnú víziu, čo s tou elektronizáciou verejnej správy chce robiť, ako ju chce inovovať, v akých cykloch ju chce znovu updatovať, aby bola v súlade s najnovšími technickými požiadavkami, čiže keď to ide v iných krajinách, ktorí do toho investovali násobne menej peňazí ako Slovensko, tak si myslím, že to musí ísť aj na Slovensku.
Všetci veľmi dobre vieme, aký problém bol s elektronickými schránkami, vieme veľmi dobre, aký problém je s portálom slovensko.sk, ktorý je ťažkopádny, je užívateľsky, k užívateľovi nie je veľmi priateľský. Neviem si predstaviť, ako by tento portál, z toho vidno, že tento portál nie je schopný byť používaný vo väčšom meradle, pretože je veľmi komplikovaný. A teda aj tá používateľnosť toho portálu je pomerne malá napríklad v porovnaní s Estónskom, kde tieto služby využíva väčšina, väčšina obyvateľov.
My odkladáme nadobudnutie účinnosti v ustanovení zákona, toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý navrhujeme, z toho dôvodu, aby, uvedomujeme si, že nie je to jednoduchá úloha prepojiť všetky registre, a navrhujeme teda formou takej etapizácie, že tak ako je v tomto vládnom návrhu, sú štyri registre, my pridávame ďalšie štyri, ale odkladáme teda účinnosť.
A teraz, ak dovolíte, by som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Jána Budaja k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 1 sa odsek 3 dopĺňa písmenami d) až g), ktoré znejú:
"d) zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky,
e) zoznam dlžníkov, voči ktorým príslušná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky,
f) zoznam daňových dlžníkov,
g) matriky.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3d znejú:
"3a) § 171 zákona č. 461/2003 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
3b) § 25a zákona č. 580/2004 ·o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3c) § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 o matrikách v znení neskorších predpisov,".
2. V doterajšom článku sa slová "1. júla 2018" nahrádzajú slovami "1. septembra 2018 okrem čl. I § 1 ods. 3 písm. d) až g), ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2020.".
Koniec pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu. Ako hovorím, tento zákon je dobrý zákon a my ho v pléne podporíme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať, či chce, teda pán minister sa hlási o slovo. Ale v rámci rozpravy alebo v závere? Dobre. Takže týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Teraz, nech sa páči, pán minister, máte slovo v rámci záverečného slova.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy poslankyne, vážení pani poslanci, ide naozaj o prelomový zákon a ten výsledok má byť taký, o akom hovorili aj poslanci, ktorí vystúpili v rozprave. Tento zákon chápeme ako základný kameň, na ktorý sa bude modulovať a teda pripájať ďalšie funkcionality, ktoré budú pridávať ďalšie a ďalšie výpisy, ktoré v súčasnosti, a potvrdenia, ktoré v súčasnosti musia občania nosiť pri vybavovaní akýchkoľvek žiadostí.
Vieme, že sú to potvrdenia o návšteve školy, ktorých sa ročne vydá milión a pol. A sú to mnohé a mnohé výpisy. A aj preto sa snažíme byť opatrní, pretože keď si uvedomíme, že teraz prichádzajú výpisy a odpisy z registra trestov, citlivosť je tam naozaj veľká, citlivosť údajov, potom sú to živnostenský register, obchodný register, výpisy z katastra. Aj preto chceme radšej postupne všetko otestovať, keď by sa stali nejaké chyby, vychytať ich, ale tým výsledkom má byť to, o čom sa tu hovorí, aby naozaj sa tá veľkosť a robustnosť systémov dotýkala všetkých údajov, ktoré si môžu orgány verejnej moci zdieľať medzi sebou, aby nemusel občan v budúcnosti pri implementácii do celej verejnej a štátnej správy, aby nemusel žiadne potvrdenia nosiť, ktoré si úrady vedie navzájom medzi sebou vymieňať.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za podporu tohto zákona a prajem vám pekný víkend.