31. schôdza

Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení zvyšní kolegovia, vystúpim teraz, dnes to mám tak na striedačku, že kritizujem a chválim, tak toto bude skôr pochvalné vyjadrenie. Tento návrh zákona je nesporne pozitívom, nesporne je niečím, čo stojí za to, aby dostal tuto v pléne veľmi širokú podporu, čo, čo, ak mu niečo možno vyčítať, tak sú to možno dve veci. Jedna vec je, že už to malo byť dávno, lebo o princípe jedenkrát a dosť sa hovorí najmä v súvislosti s informatizáciou verejnej správy už veľmi dlho a veľmi dávno si vlády dávali zámer premietnuť tento princíp do reality, a teda najmä do legislatívy, a toto je prvý významný krok, ktorý má naplniť tento princíp, teda že ak verejná správa disponuje nejakými údajmi, tak nebude tie údaje potom pýtať od iných, alebo od fyzických a právnických osôb.
A druhá vec, ktorú možno tomuto, tomuto návrhu zákona vyčítať, je, že nie je širší, nejde ďalej, nerieši aj ďalšie situácie. Ten návrh rieši výpisy z listu vlastníctva, z obchodného registra, zo živnostenského registra a z registra trestov, ale ten okruh informácií, ktorými disponuje verejná správa vo svojich informačných systémoch a ktoré by mohla podobným spôsobom spracovávať, že si ich bude posúvať medzi sebou, v optimálnom prípade automaticky cez informačné systémy, ale aj v tom neoptimálnom systéme aj priamou komunikáciou štátnych alebo verejných orgánov, je ďaleko, ďaleko viac.
Ja sa k tomu vyjadrím teraz z pohľadu vecí, ktoré mi tam chýbajú a ktoré boli aj predmetom hromadnej pripomienky verejnosti, keď bol tento návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Tie veci sú, tie veci sú v zásade štyri.
Jedna vec je pravidlo prednosti princípu jedenkrát a dosť. My tu síce máme doplnenie správneho poriadku, ktoré hovorí o tom, že údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich okrem údajov a výpisov z registra trestov sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považuje za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej povinnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Čiže vo všeobecnosti tam to pravidlo síce je, ale problém môže zastať, keď toto pravidlo nie je premietnuté do osobitných zákonov, ktoré sú potom ďalej novelizované.
Preto by sa hodilo explicitne zakotviť, že toto ustanovenie alebo táto má prednosť pred ustanoveniami osobitných zákonov, ktoré to od účastníka konania vyžadujú, ak ide o doklady a skutočnosti, ktorých zoznam teda je buď, upravený buď v zákone, alebo ho nejakým nariadením, trebárs my sme vtedy v tej hromadnej pripomienke navrhovali, aby ho upravila vláda. Čiže keby nastala kolízia právnych úprav, tak by malo prednosť pravidlo jedenkrát a dosť. Lebo teraz keď nastane kolízia, tak síce to deklarujeme v správnom poriadku, ale špeciálny zákon v konkrétnom prípade bude mať prednosť pred osobitnou úpravou.
Ako druhé, čo mi tam chýba a čo by bolo dobré doplniť, neviem si veľmi predstaviť to doplniť formou pozmeňujúceho návrhu, je zrušenie povinnosti predkladať výpisy z verejných registrov aj pre iné typy organizácií, konkrétne pre mimovládne neziskové organizácie, lebo sú tam výpisy z obchodného registra, výpisy zo živnostenského registra, ale sú aj iné typy právnických osôb, ktoré majú pri rôznych príležitostiach povinnosť predkladať výpisy, ktorými disponuje či už ten konkrétny štátny orgán alebo iný orgán verejnej správy, verejnej moci. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy, ale aj občianske združenia, aj keď tam je teda problém s tým, že register nie je dobudovaný a neobsahuje všetky potrebné údaje, ale to je teda zase predovšetkým problém ministerstva. Čiže aj tieto typy údajov by tam mali byť zapracované.
Tretí bod alebo tretí okruh, ktorý v tom návrhu zákona chýba je, že by sa vôbec nemali vyžadovať informácie, ani ďalšie informácie, ktorými disponuje verejná správa, potvrdenia o tom, že dotyčný subjekt nemá nedoplatky na daniach, alebo neporušil predpisy upravujúce, teda Zákonník práce a ďalšie predpisy upravujúce zamestnávanie, alebo že nemá dotyčný subjekt nedoplatky u Sociálnej poisťovne alebo u zdravotnej poisťovne. To je tak isto možné riešiť prepojením informačných systémov a nezvyšovať alebo nezachovávať tú byrokratickú záťaž, ktorá v niektorých situáciách naďalej existuje.
No a posledný bod, ktorý v tom zákone chýba, je, aby sa princíp jedenkrát a dosť neuplatňoval iba vtedy, keď občan alebo firma, alebo organizácia niečo predkladá a niečo od tej organizácie, teda od štátneho orgánu žiada, ale aj v situáciách, keď hlási nejaké zmeny. Keď mení trvalý pobyt, tak aby stačilo nahlásiť zmenu trvalého pobytu raz a netrebalo súvisiace, súvisiace zmeny hlásiť aj na iných ustanovizniach, že by sa to automaticky premietlo v informačných systémoch, ktoré sú vedené. Trebárs keď je, keď zmení trvalý pobyt živnostník, ktorý je zároveň konateľom obchodnej spoločnosti a štatutárnym zástupcom nadácie a vlastní nejakú nehnuteľnosť, tak aby vo všetkých tých ostatných registroch sa premietlo, že zmenil trvalý pobyt. Čo je, uznávam, zmena, ktorá je zásadnejšia, ale verím, že v rámci uplatňovania princípu jedenkrát a dosť, k tomu skôr či neskôr, a teda dúfam, že skôr, skôr ako neskôr, dospejeme. Takže toto sú veci, ktoré tam chýbajú, a myslím si, že mohol byť ten návrh ambicióznejší, mohol byť predložený rýchlejšie, ale napriek tomu aj v tej podobe, v akej je, tak si zaslúži podporu poslancov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ondrej, výborné vystúpenie ako obvykle. Pre nás, ktorí nevyužívame tento systém pravidelne alebo často, je tak trošku aj prekvapením, že toto všetko, čo si tu vymenoval, sa tam vlastne nenachádza. Čiže moja otázka, možno aj na teba, čím si vysvetľuješ, že sa v tej aktuálnej, v tom aktuálnom znení návrhu, tak ako ho máme predložený, tieto veci jednoducho nevyskytli? Je to otázka financií? Je to otázka technických možností? Alebo je to proste len nedostatočné pripravenie verejnej správy na to, aby takéto veci boli už dnes súčasťou štandardného, moderného spôsobu života v 21. storočí?

Nevidím v tom nejaký zlý úmysel, naozaj asi ide o nepripravenosť tých registrov, čo možno teda je dosť prekvapujúce, že vzhľadom na tú miliardu eur, investovanú do informatizácie verejnej správy v uplynulom programovom období, registre ešte nie sú dostatočne prepojené alebo vôbec prepojené a nefunguje všetko ako hodinky a musíme ísť, ísť iba postupne.
Čiže my sme mali aj rozporové konanie k našej hromadnej pripomienke na úrade podpredsedu vlády, ešte vtedy pána Petra Pellegriniho, a tiež to bolo jedno z tých rozporových konaní, ktoré prebehli veľmi, veľmi korektne. A teda naozaj aj tam ide o nejakú praktickú nepripravenosť, resp. o pripravenosť práve týchto, týchto registrov. A samozrejme, že niektoré z tých vecí, o ktorých som hovoril a ktoré boli predmetom hromadnej pripomienky, naozaj asi nejde, že mávnutím prútiku urobiť, lebo by si to vyžadovalo zásadnejšie zmeny. Ale niektoré veci, ako napr. doplnenie tých neziskových organizácií rôznych typov, by tam bolo možné zapracovať. A príde mi to trochu ako premárnená príležitosť, lebo keď sa otvára stovka zákonov a novelizuje sa stovka zákonov, aby sme mohli uplatniť tento princíp nejako reálne, aby to nebola len nejaká deklarácia, lebo tam sa musí toto všetko premietnuť do ustanovení konkrétnych zákonov špeciálnych. No tak keď nabudúce tam budeme ďalší informačný systém dávať, tak znova budeme otvárať ďalšiu stovku zákonov alebo možno nejaké desiatky alebo ešte viacej. No tak, škoda.

Vážené dámy, vážení páni, nechcem pôsobiť nejako konfrontačne, pretože si myslím, že v tomto prípade ide o dobrý návrh zákona, ale tak sú tu také dva faktory. Jednak, že v minulom programovom období sme, ako už spomínal kolega Dostál, preinvestovali miliardu eur a je teda dôvodné očakávať, že tento systém za tú miliardu eur tu už bude fungovať ako hodinky.
Druhá vec je tá, že hovorí sa o tom už veľmi dlho a tento návrh prichádza až v roku 2018. Naše výhrady, ja budem predkladať doplňujúci a pozmeňujúci návrh, toto je odôvodnenie naše: výhrady sa týkajú toho, že zjednodušene sa týka iba niektorých registrov. Vládny návrh počíta so znížením administratívnej záťaže iba v prípadoch, v ktorých ide o výpis z listu vlastníctva, obchodného registra, živnostenského registra a výpisy, odpisy z registra trestov. Je to dobré, my si však myslíme, že to nestačí a do zoznamu registrov pridávame ďalšie registre, ako je zoznam dlžníkov fyzických, právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky, voči ktorým príslušná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky, zoznam daňových dlžníkov a matriky. Nie je predsa možné, tí, ktorí ste vybavovali si materskú alebo rodičovské príspevky po narodení dieťaťa, tak veľmi dobre viete, aká je to patália. Prídete na úrad, do Sociálnej poisťovne, tí vás pošlú na iný úrad, musíte si ísť vypýtať rodný list, bežíte naspäť, musíte si ísť vypýtať ďalšie potvrdenie, vraciate sa zase naspäť, a to všetko kvôli, zbierate v podstate potvrdenia, ktoré majú iné štátne orgány.
Čiže taká základná požiadavka, keď sa robila informatizácia verejnej správy, prvá a základná požiadavka predsa je, aby všetko bolo prepojené a všetko bolo prístupné v elektronickej forme. Ja si uvedomujem, samozrejme, že je to náročná úloha, že to nejde spraviť lusknutím prsta, ale keď to ide spraviť v iných krajinách, keď to funguje napr. v Estónsku, krajina, ktorá má nejakú presnú víziu, čo s tou elektronizáciou verejnej správy chce robiť, ako ju chce inovovať, v akých cykloch ju chce znovu updatovať, aby bola v súlade s najnovšími technickými požiadavkami, čiže keď to ide v iných krajinách, ktorí do toho investovali násobne menej peňazí ako Slovensko, tak si myslím, že to musí ísť aj na Slovensku.
Všetci veľmi dobre vieme, aký problém bol s elektronickými schránkami, vieme veľmi dobre, aký problém je s portálom slovensko.sk, ktorý je ťažkopádny, je užívateľsky, k užívateľovi nie je veľmi priateľský. Neviem si predstaviť, ako by tento portál, z toho vidno, že tento portál nie je schopný byť používaný vo väčšom meradle, pretože je veľmi komplikovaný. A teda aj tá používateľnosť toho portálu je pomerne malá napríklad v porovnaní s Estónskom, kde tieto služby využíva väčšina, väčšina obyvateľov.
My odkladáme nadobudnutie účinnosti v ustanovení zákona, toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý navrhujeme, z toho dôvodu, aby, uvedomujeme si, že nie je to jednoduchá úloha prepojiť všetky registre, a navrhujeme teda formou takej etapizácie, že tak ako je v tomto vládnom návrhu, sú štyri registre, my pridávame ďalšie štyri, ale odkladáme teda účinnosť.
A teraz, ak dovolíte, by som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Jána Budaja k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 1 sa odsek 3 dopĺňa písmenami d) až g), ktoré znejú:
"d) zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky,
e) zoznam dlžníkov, voči ktorým príslušná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky,
f) zoznam daňových dlžníkov,
g) matriky.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3d znejú:
"3a) § 171 zákona č. 461/2003 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
3b) § 25a zákona č. 580/2004 ·o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3c) § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 o matrikách v znení neskorších predpisov,".
2. V doterajšom článku sa slová "1. júla 2018" nahrádzajú slovami "1. septembra 2018 okrem čl. I § 1 ods. 3 písm. d) až g), ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2020.".
Koniec pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu. Ako hovorím, tento zákon je dobrý zákon a my ho v pléne podporíme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy poslankyne, vážení pani poslanci, ide naozaj o prelomový zákon a ten výsledok má byť taký, o akom hovorili aj poslanci, ktorí vystúpili v rozprave. Tento zákon chápeme ako základný kameň, na ktorý sa bude modulovať a teda pripájať ďalšie funkcionality, ktoré budú pridávať ďalšie a ďalšie výpisy, ktoré v súčasnosti, a potvrdenia, ktoré v súčasnosti musia občania nosiť pri vybavovaní akýchkoľvek žiadostí.
Vieme, že sú to potvrdenia o návšteve školy, ktorých sa ročne vydá milión a pol. A sú to mnohé a mnohé výpisy. A aj preto sa snažíme byť opatrní, pretože keď si uvedomíme, že teraz prichádzajú výpisy a odpisy z registra trestov, citlivosť je tam naozaj veľká, citlivosť údajov, potom sú to živnostenský register, obchodný register, výpisy z katastra. Aj preto chceme radšej postupne všetko otestovať, keď by sa stali nejaké chyby, vychytať ich, ale tým výsledkom má byť to, o čom sa tu hovorí, aby naozaj sa tá veľkosť a robustnosť systémov dotýkala všetkých údajov, ktoré si môžu orgány verejnej moci zdieľať medzi sebou, aby nemusel občan v budúcnosti pri implementácii do celej verejnej a štátnej správy, aby nemusel žiadne potvrdenia nosiť, ktoré si úrady vedie navzájom medzi sebou vymieňať.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za podporu tohto zákona a prajem vám pekný víkend.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého účelom je vytvorenie legislatívnych podmienok súvisiacich s prijatím na pobyt do penziónu pre vojnových veteránov a ukončením pobytu v penzióne pre týchto veteránov.
Návrh zákona bol spracovaný s cieľom vymedziť právomoci ministerstva obrany zabezpečovať vojnovým veteránom ubytovanie v penzióne pre vojnových veteránov a tým realizovať úlohu, ktorá vyplynula z programového vyhlásenia vlády a z jeho rozpracovania na podmienky nášho rezortu ministerstva obrany, v zmysle ktorej je potrebné zabezpečiť zlepšenie starostlivosti, zvýšenie kvality života a spoločenskej prestíže vojnových veteránov v súlade s koncepciou starostlivosti o týchto veteránov.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Všetky pripomienky legislatívno-technického charakteru boli zapracované.
Vážená pani predsedkyňa, pani poslankyne, páni poslanci, týmto si dovoľujem požiadať o prerokovanie a schválenie zákona.
Ďakujem.

Ctená pani predsedníčka, ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 844), druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1092 z 13. marca 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 844), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
III. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 354 z 2. mája 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 106 z 9. mája 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 124 z 24. apríla 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 5 spoločne a tieto schváliť.
IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 844), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 128 na svojej 49. schôdzi.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme pravidelne. Materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky 7. marca 2018 a prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti dňa 11. apríla 2018.
Cieľom správy je poskytnúť prehľad aktivít a činností Slovenskej republiky v kontexte členstva v Európskej únii v roku 2017 a zadefinovať priority Slovenskej republiky vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie na rok 2018. Správa bola vypracovaná na základe podkladov dodaných rezortami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Jej súčasťou sú taktiež prílohy k Pracovnému programu Európskej komisie, v ktorých vecne príslušné rezorty určili prioritu iniciatív a návrhov spolu so stručným odôvodnením.
Z obsahového hľadiska možno konštatovať, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu významný z viacerých dôvodov. V roku 2017 sme oslávili 60. výročie podpisu rímskych zmlúv, ktoré sú významným medzníkom európskej integrácie. Pri príležitosti tohto jubilea sme si zároveň pripomenuli, že hodnoty mieru, bezpečnosti a stability sú stále základnými kameňmi spolupráce európskych štátov.
Ďalším medzníkom, hoci s negatívnou konotáciou, bolo aktivovanie čl. 50 zo strany Spojeného kráľovstva. Po prvýkrát v histórii sa začali rokovania o vystúpení členského štátu z Európskej únie. V decembri 2017 bola ukončená prvá fáza rokovaní, v ktorej sa podarilo dosiahnuť dohodu v troch kľúčových oblastiach - v právach občanov, v írskej otázke a finančnom vyrovnaní.
V súčasnosti prebiehajú rokovania o dohode o vystúpení, dohodnutých je už približne 80 % jej znenia. Citlivou otázkou zostáva pretavenie politickej dohody o írskej hranici do technického a praktického riešenia. Európska rada na konci marca schválila usmernenia na začatie rokovaní o rámci budúcich vzťahov so Spojeným kráľovstvom. Kľúčovými témami budú obchodné vzťahy a spolupráca v oblasti bezpečnosti, obrany a zahraničných vecí.
Brexit ako dezintegračný faktor taktiež prispel k naštartovaniu diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorá bola jedna, jednou z hlavným tém minulého roka. Jej význam neklesá ani v súčasnosti, práve naopak, budúcnosť Európskej únie sa stala plnohodnotnou agendou.
Z hľadiska plánovania Európska komisia predložila na rok 2018 vo svojom programe len limitovaný počet nových iniciatív. Dôraz je kladený na uzatvorenie už zverejnených návrhov. Tento postup je potrebné vnímať najmä v kontexte končiaceho mandátu Komisie a nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu. Nové iniciatívy v rámci Pracovného programu Európskej komisie sú rozdelené do dvoch kategórií. Prvou sú návrhy v súvislosti s veľkými projektami Európskej únie, druhou iniciatívy s perspektívou do roku 2025.
Vývoj a diskusia budú taktiež formované v rámci agendy lídrov, ktorej hlavnými témami v roku 2018 sú nový viacročný finančný rámec, reforma hospodárskej a menovej únie, jednotný digitálny trh či migrácia a vnútorná bezpečnosť. Na konci júna 2018 Európska rada taktiež rozhodne o novom zložení Európskeho parlamentu.
V neposlednom rade bude jednou z dôležitých výziev zvýšiť záujem občanov o európske témy aj v kontexte nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019. Vysvetľovanie zmyslu a podstaty Únie a zdôrazňovanie výsledkov, ktoré nám Európske spoločenstvo prináša, je jediná cesta, ako reagovať na rastúci euroskepticizmus v Európe. Zároveň je potrebné podnecovať občanov, aby sa zúčastnili volieb do Európskeho parlamentu a vybrali si v ňom svojich zástupcov. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v tomto kontexte v roku 2017 iniciovalo sériu diskusných podujatí, ktoré sa transformovali do podoby Národného konventu. Po úvodnom februárovom podujatí na Hrade za účasti najvyšších ústavných činiteľov sa naše aktivity presunuli do regiónov. Práve dnes prebieha diskusia na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na vzatie na vedomie. Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za spoluprácu a konštruktívne diskusie v uplynulom období. Verím, že v podobnom duchu budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Teraz mi, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte predložiť na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky Správu o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a jej zameranie na rok 2018. Ide o hlavný krátkodobý politický plánovací dokument zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky. Nadväzuje na rozpracovanie relevantných častí programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Sústreďuje sa na kľúčové momenty a dynamiku v plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2017 a stanovuje priority pre rok 2018. Tie na jednej strane flexibilne reagujú na dynamický vývoj a nové vonkajšie podnety, na strane druhej zachovávajú kontinuitu, a teda predvídateľnosť zahraničnopolitického pôsobenia Slovenskej republiky.
Dôraz na prioritizáciu úloh sa prejavil v posilnení hodnotiaceho charakteru priorít zahraničnej a európskej politiky na úkor plošnej deskripcie výkonov diplomacie. Oproti predchádzajúcemu obdobiu je vyšší podiel realizovaných priorít na poli multilaterálnej diplomacie v celkovom súčte vykonaných aktivít v zahraničnej politike. Slovensko si aj v bilaterálnej diplomacii v uplynulom roku zachovávalo svoju výraznú dynamiku, avšak multilaterálna oblasť nadobudla mimoriadny význam. Je to dôsledok riešenia aktuálnych vonkajších výziev, kríz a hroziacej nestability. Preto sa efektívny multilateralizmus stal pre Slovensko aj vnútropolitickou prioritou. V jej rámci sme dokázali úspešne realizovať svoje ambície.
Rád by som tiež pripomenul, že dokument pri charakterizovaní ťažiskových bodov pôsobenia zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky zohľadňuje dosiahnuté výsledky ďalších rezortov a ústredných orgánov štátnej správy za koordinácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou slovenskej diplomacie v uplynulom roku bolo zodpovedne pokračovať v začatej reflexii o Európskej únii a dôsledne implementovať závery Bratislavského vyhlásenia a Bratislavského plánu. Aktívne sme pokračovali v integračných procesoch v rámci Európskej únie tam, kde to bolo a je pre Slovenskú republiku prospešné a v súlade s jej záujmami. Príkladom toho je pristúpenie k stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany PESCO i ambícia dobudovania hospodárskej a menovej únie Európskej únie. Prirodzene, aj v tomto roku dominujú zložité témy migrácie i brexitu, pričom Slovenská republika uplatňuje svoje profilované pozície, či už v otázke ochrany vonkajších hraníc Európskej únie, riešenia problémov v krajinách vzniku alebo na ochranu vlastných občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
Ďalším momentom, na ktorý sa v tomto roku 2018 zameriavame, je praktická realizácia komplexného programu komunikácie európskych tém, najmä v rámci Národného konventu o Európskej únii. Národný konvent využíva jednotnú značku strategickej komunikácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o Európskej únie pod názvom #My sme EÚ. Intenzívny a obsahovo bohatý kontakt s domácou verejnosťou, tretím sektorom o euroatlantických hodnotách a záujmoch našej spoločnosti ostáva našou prioritou aj v dlhodobom horizonte.
Rok 2017 bol kľúčový aj z hľadiska bezpečnosti. V rámci aktualizácie triády národných strategických dokumentov vláda Slovenskej republiky 4. októbra 2017 prijala novú bezpečnostnú stratégiu. Poskytla tak novú strednodobú víziu vnímania bezpečnosti, ktorej súčasťou ostáva modernizácia Ozbrojených síl Slovenskej republiky, plnenie spojeneckých záväzkov i aktívny národný príspevok pre potreby medzinárodného krízového manažmentu. V súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky očakávame, že tento materiál bude prerokovaný a schválený v Národnej rade Slovenskej republiky.
Medzinárodné pomery sú dynamické, rýchlo sa menia a v niektorých oblastiach vidíme aj prvé náznaky stabilizácie v krízových oblastiach. Mám na mysli nedávne uskutočnenie historického stretnutia juhokórejského prezidenta Mun Če-ina so severokórejským vodcom Kim Čong-unom a prijatie spoločnej deklarácie mieru a prosperity, ktorej cieľom je deeskalácia napätia na poloostrove. Zlepšovanie medzikórejských vzťahov s cieľom zabezpečenia trvalého mieru a stability na Kórejskom poloostrove je nesporne dobrou správou, od ktorej očakávame konkrétne kroky smerujúce k úplnej a overiteľnej denuklearizácii Kórejského poloostrova.
Nehľadiac na tieto dobré správy efektívny multilateralizmus čelí čoraz väčším výzvam, a preto musíme nachádzať odpovede na nové, nepredvídané podnety, ktoré situáciu komplikujú. Intenzívna aktivita slovenskej diplomacie priniesla v tomto procese viacero pozitívnych momentov. Ja ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky som bol zvolený za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov.
V zmysle dlhodobej podpory efektívneho multilateralizmu Slovenská republika v roku 2017 taktiež odštartovala prípravu na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorú budeme vykonávať v roku 2019.
Významným úspechom Slovenskej republiky v systéme OSN bolo v roku 2017 aj zvolenie Slovenskej republiky do najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN, Rady OSN pre ľudské práva, na obdobie rokov 2018 až 2020.
Predsedníctvo Slovenskej republiky vo Vyšehradskej skupine, ktoré sa začne 1. júla 2018, bude súčasťou snahy o koordináciu postupov v medzinárodných organizáciách i integračných zoskupeniach práve v kontexte vzťahov Slovenskej republiky so susedmi.
A najnovšou správou je, že Slovenská republika má ambíciu predsedať Rade OECD na ministerskej úrovni v roku 2019.
V čoraz nestabilnejšom medzinárodnom prostredí bude našou prioritou riešiť problém migrácie implementáciou konceptu flexibilnej solidarity a s tým súvisiacou stabilizáciou južného a východného susedstva Európskej únie. Budeme sa usilovať udržať pozitívnu integračnú dynamiku na západnom Balkáne.
Rok 2018 je aj rokom spomienkových podujatí. Mám na mysli koniec 1. svetovej vojny, vznik Československej republiky, 50 rokov od Pražskej jari v roku 1968, 25. výročie vzniku Slovenskej republiky. Všetky tieto podujatia si v rámci prezentácie Slovenskej republiky pripomíname veľmi intenzívne aj v zahraničí.
V roku 2018 zostáva prioritou ochrana občana v zahraničí a poskytovanie pomoci v núdzi, ako aj uzatváranie ďalších dohôd o zastupovaní vo vízovom konaní. Nové investície, tvorba nových pracovných príležitostí, podpora slovenského exportu budú aj naďalej prioritami našej ekonomickej diplomacie. Osobitný dôraz budeme klásť na energetiku, diverzifikáciu trás a dodávateľov vrátane dobudovania severojužného plynovodného koridoru Eastring a na zachovanie ukrajinskej prepravnej trasy. Rezort diplomacie bude naďalej presadzovať uľahčovanie prístupu slovenských tovarov a služieb na zahraničné trhy v prostredí medzinárodnej konkurencie, vrátane podpory diverzifikácie proexportnej politiky.
Našou dlhodobou prioritou zostáva efektívnejšie prepojenie zahraničnej spolupráce a domácich politík. Ak chceme naplniť heslo brandingu Good Idea Slovakia, bude potrebné sústrediť sa na zlepšenie podnikateľského prostredia s cieľom získať nových investorov.
Slovenská republika sa v roku 2017 na medzinárodnopolitickej scéne profilovala ako zodpovedný, dôveryhodný a solidárny partner. Potvrdila svoje renomé dôležitého, spoľahlivého a rozhodného člena regionálnych zoskupení i medzinárodných organizácií. V tejto súvislosti chcem poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky za spoluprácu, bez ktorej by nebolo možné efektívne realizovať zahraničnopolitické úlohy, a to aj vo svetle rastúcej úlohy parlamentnej diplomacie.
V roku 2018 bude Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ďalšími relevantnými rezortmi a ústrednými orgánmi štátnej správy pokračovať v asertívnom presadzovaní zahraničnopolitických priorít a ochrane záujmov Slovenskej republiky. Tu by som chcel zdôrazniť, že zahraničná politika Slovenskej republiky sa nás, sa týka nás všetkých. Ide o spoločnú prezentáciu Slovenskej republiky navonok. Jej výkon možno do istej miery plánovať, potrebná je však aj flexibilita, súčinnosť a schopnosť spoločne, pružne, adekvátne a promptne reagovať na nepredvídané faktory a tiež mať vízie a prichádzať s novými myšlienkami. Národnú radu Slovenskej republiky v tomto procese vnímame ako rozhodujúceho aktéra a strategického partnera aj do budúcna.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúceho sa predmetného materiálu si vás dovoľujem požiadať, aby ste materiál prerokovali a vzali na vedomie.
Ďakujem za pozornosť.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som podal správu o prerokovaní tlače 901.
Predsedo, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. marca 2018 č. 946 pridelil výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že uvedený výboru podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza výboru pre európske záležitosti bola zvolaná na 11. apríla 2018. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 127 odporúčal Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade túto správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Dovoľte mi zároveň, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní tlače 897. Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením z 11. apríla 2018 č. 126 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 11. apríla 2018 č. 88 odporúčajú Národnej rade vziať predmetnú správu (tlač 897) na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade zobrať predmetný materiál na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy, tlač 897a bola schválená vyhlásením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti z 11. apríla 2018 č. 128. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Výbor pre európske záležitosti zároveň, a teraz prechádzam k tlači 855, podáva v zmysle § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rade správy o svojej činnosti. Predkladaná správa zahŕňa obdobie rokov 2016 až 2017. Správu výbor schválil na svojej 41. schôdzi 31. januára 2018 uznesením č. 110. Týmto uznesením zároveň výbor odporučil Národnej rade vziať správu na vedomie a poveril mňa ako predsedu výboru podať správu o činnosti výboru a návrh na uznesenie Národnej rade. Predkladaná správa obsahuje nasledujúce informácie v zmysle rokovacieho poriadku:
1. informáciu o prerokovaných návrhoch právnych aktov Európskej únie, návrhoch na postup podľa zmluvy o Európskej únie, návrhoch legislatívnych iniciatív Európskej únie a návrhoch na postup podľa zmluvy o fungovaní Európskej únie, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie,
2. informáciu o schválených stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom podľa bodu 1 § 58a ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku,
3. informáciu o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity,
4. informáciu o prerokovaných návrhoch žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie a
5. informáciu o prerokovaných správach a informáciách predkladaných Národnej rade vládou a členmi vlády o aktoch predkladaných Národnej rade orgánmi Európskej únie a ešte
6. informáciu o návrhoch stanovísk k návrhom podľa bodov 1 a 2, o ktoré požiadal ostatné výbory Národnej rady.
Správa ďalej stručne informuje o najvýznamnejších legislatívnych návrhoch a súvisiacich kľúčových témach, ktorým sa výbor venoval na svojich schôdzach, pričom tieto sú zoradené podľa jednotlivých politík Európskej únie.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, zlúčenú rozpravu k všetkým trom správam a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne. Po tom technickom úvode dovoľte, pani kolegyne, páni kolegovia, niekoľko slov k obsahu.
Začal by som tým, že by som chcel poďakovať pánovi ministrovi a rezortu zahraničných vecí za spoluprácu s výborom pre európske záležitosti, ale rovnako aj ďalším ministerstvám a úradu predsedu vlády, kde tá spolupráca je naozaj veľmi dobrá. Som veľmi rád, že predseda vlády Robert Fico chodil veľmi pravidelne na naše výbory podávať informáciu o Európskej rade a som presvedčený, že predseda vlády Peter Pellegrini bude pokračovať v tejto tradícii, myslím, že zajtra ho máme rovno na výbore pre európske záležitosti.
Čo sa týka európskeho výboru a jeho činnosti za tie dva roky, ktoré máme pred sebou a ktoré reflektujeme nejakým spôsobom, chcem vyzdvihnúť asi 6 tém, veľmi stručne ich vymenujem, kde sme sa naozaj snažili byť čo najaktívnejší. Boli to témy, ktoré do veľkej miere hýbali aj slovenskou verejnou diskusiou (kýchnutie v sále), na zdravie.
V prvom rade to bola migrácia, migračná kríza a reakcia Slovenskej republiky na túto, tento fenomén. Vieme, že európsky výbor bol veľmi aktívny. Podal žltú kartu, to znamená odôvodnené stanovisko voči návrhu Európskej komisie, ktorá chcela využiť princíp kvótneho prerozdeľovania migrantov medzi členské štáty Európskej únie, s čím Slovenská republika nikdy súhlasiť nebude, a to je veľmi dôležité, že na tomto sme našli zhodu naprieč politickým spektrom. Vydali sme svojho času aj deklaráciu Národnej rady, na ktorej som mal tú česť spolupracovať, kde sme veľmi jasne odmietli princíp kvót, no zároveň sme potvrdili, že chceme byť solidárni iným spôsobom, a to je práve ten koncept flexibilnej solidarity, ktorý spomínal aj pán minister. V tomto smere sme boli mimoriadne aktívni. Samozrejme, aj diskusia pokračuje. Cítime aj dneska najmä na sociálnych sieťach, že tá téma je stále živá.
Zachytil som aj niektoré falošné správy, ktoré sa snažia vytvárať predstavu, že práve v týchto dňoch sa prijala nejaká deklarácia, ktorá zabezpečí, že 11-tisíc migrantov príde na Slovensko. Všetci, ktorí sa tou problematikou zaoberajú, vedia, že je to čistý fejk, žiaden, žiadne takéto číslo migrantov na Slovensku nepríde. Na Slovensku nepríde nikto, pokiaľ si to Slovenská republika nebude želať, a to je práve princíp suverenity, ktorý hájime a hájiť vždy budeme. Samozrejme, diskusia pokračuje, len treba si uvedomiť, že pojem migrácia nezahŕňa iba tú migračnú vlnu, o ktorej sme sa bavili v prípade migrantov zo Sýrie alebo z Afriky, zahŕňa aj migrantov, ako sú povedzme slovenskí občania pracujúci vo Veľkej Británii, filipínske upratovačky pracujúce v arabských krajinách alebo rôzni iní ľudia, napokon aj slovenské pracujúce ženy v Rakúsku, ktoré migrujú buď za prácou, alebo z iných dôvodov. Čiže pojem migrácia je, samozrejme, veľmi široký.
My podporujeme legálnu migráciu. To znamená, pokiaľ krajina, ktorá je cieľová, súhlasí s tým, aby migrant v jej, na jej území pracoval a pôsobil, nie je s tým žiaden problém. Problémom je nelegálna a neregulovaná migrácia, proti tej vždy budeme bojovať a myslím si, že Slovenská republika viackrát veľmi jasne povedala, že stojí proti princípu kvót, a na tom sa nič nezmení.
Druhá veľká téma - oblasť sociálnych vecí. Tam sme takisto zapli, myslím si, že takisto to bolo po dohode naprieč politickým spektrom, aj keď cítime, že niektoré veci, samozrejme, aj ľavicové strany ďaleko viacej, alebo ľavicová strana ďaleko viacej zdôrazňuje ako kolegovia zo stredopravých strán. Je to napríklad otázka európskeho pilieru sociálnych práv, čo bola veľká téma v novembri minulého roku. Podporili sme, veľmi silne sme iniciovali aj tento materiál. Ja osobne mám pocit, že tento materiál je málo ambiciózny, že nabehol na tú liberálnu ekonomickú argumentáciu a veľmi zostatkovo rieši sociálne práva. Napriek tomu je to aspoň trošku posun vpred v porovnaní s tým, čo sme tu mali za posledné roky v Európskej únii.
To isté platí o smernici o vysielaných pracovníkoch, veľmi kontroverzná téma, veľmi sme boli aktívni. Sám som mal niekoľko prednášok v Bruseli, v Európskom parlamente, na iných fórach, kde sme sa snažili obhajovať ten záujem, národný záujem Slovenskej republiky, ktorý spočíva v tom, že na jednej strane, samozrejme, chceme, aby tu platil v celej Európskej únii princíp jednotnej mzdy za tú istú prácu v tej istej krajine, ale zároveň dbáme a kladieme dôraz na to, aby tento princíp platil aj v nadnárodných korporáciách, ktoré často vyplácajú v krajinách, ktoré sú bohatšie, ako je povedzme Nemecko, ďaleko vyššie príjmy, nepomerne vyššie príjmy aj cez paritu kúpnej sily, ako je to v prípade tých krajín, ako je Slovensko, a ďalších stredovýchodných krajín. Čiže z tohto hľadiska musíme dbať na to, aby tá spravodlivosť nebola len otázkou pre silné krajiny, ktoré si týmto vlastne chránia svoj trh práce pred lacnejšou konkurenciou, ale aj pre tie krajiny, ako sme my, to znamená tie, ktoré potrebujú čo najviac kohézie a rovnosti v Európskej únii. Tu cítime najmä zo strany niektorých tých západných mocností, že si v prvom rade chránia svoje záujmy, ale majú skutočne nadanie v tom, aby svoje záujmy prekrývali všeobecnými hodnotami, a poznáme to, hovoria často o solidarite, slobode a demokracii a majú tým na mysli vlastné mocenské záujmy.
Tretí, tretia oblasť, kde sme boli mimoriadne aktívni, zahraničná politika Európskej únie. Tu bola dominujúca téma vzťahu k Ruskej federácii, kde je istý rozpor naprieč politickým spektrom, kde strana SMER - sociálna demokracia oveľa zreteľnejšie, ktorú reprezentujem, oveľa zreteľnejšie vyjadruje priateľstvo s Ruskou federáciou a kritizuje rusofóbiu, ktorú cítiť z niektorých iných politických subjektov. Chcel by som, aby sme v tomto trende pokračovali a najmä aby sme prestali bez dôkazov obviňovať Ruskú federáciu z vecí, ktoré jednoducho empiricky nie sú podložené, a to je práve aktuálna kauza Skripaľ, kde by som chcel mimoriadne oceniť ministerstvo zahraničných vecí a celkovo postoj vlády Slovenskej republiky, že sme nepodľahli protiruskej hystérii, nevyhostili sme ruských diplomatov na základe požiadavky Veľkej Británie, ktorá ju nevedela nejakým spôsobom empiricky doložiť, a bez ohľadu na to, aké konšpiračné teórie kolegovia z Veľkej Británie poskytli, neposkytli jediný dôkaz. A v 21. storočí, si myslím, že to je hanbou, že sme za..., že sa niektoré členské štáty Európskej únie napriek tomu, že neexistuje dôkaz, odhodlali k takej vážnej akcii, ako je vyhostenie ruských diplomatov. Čiže z tohto hľadiska bez ohľadu na to, že si vážim našich britských priateľov, bez ohľadu na to, že chceme mať dobré vzťahy s Európskou úniou, neexistuje, aby sme upaľovali bosorky v 21. storočí.
Čiže z hľadiska tejto témy veľmi silne kvitujem, čo urobilo ministerstvo zahraničných vecí. Verte, že chodím po európskych fórach, bol som nedávno ako vedúci delegácie Národnej rady v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Je cítiť, že tie štáty, ktoré nevyhostili ruských diplomatov, si v mnohých, v mnohých frakciách vyslúžili obrovský rešpekt, pretože tuto sa naozaj ťažko obhajuje aj pre tie štáty, aj pre tie frakcie, ktoré ruských diplomatov vyhostili, pretože toto je naozaj davová psychóza, ktorá nemá žiadne racionálne a ani empirické opodstatnenie.
Obchodná politika, ďalšia veľká téma. Tam sme boli veľmi aktívni v kritike transatlantického partnerstva so Spojenými štátmi americkými, ktoré zavádza do veľkej miery neoliberálny model, ale zároveň aj v kritike CETA, to znamená dohody s Kanadou. Táto téma ešte pokračuje, kdežto téma TTIP je do veľkej miery mŕtva. Budeme sa aj o tomto ešte určite veľakrát rozprávať. Myslím si, že Európa si má právo chrániť svoj európsky sociálny a zelený model a najmä svoju suverenitu a ochranu potravín. Čiže z tohto hľadiska budeme naďalej aktívni.
No a posledná veľká téma - budúcnosť Európy, ktorá bola na stole v rámci Európskej únii. Tam bolo viacero tém. Samozrejme, otázka brexitu, kde sme boli aj s kolegami, s pánom podpredsedom Martinom Klusom a pani podpredsedníčkou Katarínou Cséfalvayovou veľmi aktívni. Aj sme navštívili Veľkú Britániu, aj sa snažíme britským kolegom pomôcť. Zároveň chceme pomôcť našim írskym priateľom vyriešiť problém, ktorý spomínal aj pán minister, ale hlavne chceme obhajovať záujmy našich pracujúcich ľudí vo Veľkej Británii. To znamená, toto bude asi dominantné z hľadiska brexitu a, samozrejme, tá téma odchodu Veľkej Británie otvorila aj tému budúcnosti. Tu je citeľný ten francúzsky návrh, ktorému sa veľmi v skratke hovorí jadro, to znamená vytvorenie akejsi dvojrýchlostnej, kde jedna časť Európy, bude oveľa rýchlejšie postupovať.
Pokiaľ sa bavíme o ekonomickej a kybernetickej a sociálnej oblasti, som si istý, že Slovensko má potenciál na to, aby bolo zomknuté s tými najúspešnejšími štátmi, ale v otázkach kultúry, v otázkach tam, kde máme dramaticky iné národné záujmy, by sme naozaj nemali postupovať splašene.
Čo sa týka základného rozporu, ktorý cítim v oblasti zahraničnej politiky v Slovenskej republike, cítim tu rozdiel medzi etikou kmeňa a etikou presvedčenia alebo etikou princípu. A ja som bol vždy presvedčený, že Slovenská republika, je to aj v programovom vyhlásení, chce dbať na etiku princípu. To znamená na dodržiavanie medzinárodného práva bez ohľadu na to, aký aktér, o akom aktérovi medzinárodnej politiky v tej danej chvíli hovoríme. Potom tu máme predstaviteľov politických, najmä v opozícii, ktorí častokrát hovoria o etike kmeňa, klanu, gangu, to znamená bez ohľadu na to, kto, bez ohľadu na to, čo spraví daný aktér, ide o to, kto je ten daným aktérom. Najkrajšie tento princíp vyjadruje jeden americký prezident, keď o jednom latinskoamerickom krvavom diktátorovi povedal, je to bastard, ale je to náš bastard. Toto odmietnime, toto naozaj nesvedčí žiadnej modernej demokratickej krajine, aby sme zakrývali oči pred vraždením, pred zabíjaním.
A teraz narážam na včerajšie udalosti v Palestíne, v Izraeli, kde bolo povraždených 55 nevinných ľudí, ktorí protestovali proti škandalóznemu rozhodnutiu Spojených štátov amerických, ktorí presťahovali svoju ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema proti vôli medzinárodného spoločenstva a porušili tým prakticky všetko, čo tvorí mierový proces na Blízkom východe. Palestínčania sa bránia a strieľajú ich ako zajace. A my by sme nemali mlčať, pretože toto je niečo, čo si budú pamätať v budúcnosti nové generácie, a myslím si, že Slovenská republika by mala veľmi jasne povedať, že odmietame zabíjanie nevinných ľudí bez ohľadu na to, kto ho pácha. Ja si osobne myslím, že by sme si mali predvolať izraelského veľvyslanca, aby vysvetlil, čo sa včera stalo, a verím, že Európska únia bude postupovať veľmi tvrdo, pretože takéto niečo jednoducho nemôžeme akceptovať.
Keď sa v Sýrii údajne odohral chemický útok, voči ktorému nebol je-, nebol jediný dôkaz, že sa odohral, tak Francúzi, Briti a Američania bombardovali vzápätí sýrske ciele. Bombardovali suverénnu krajinu a nepredložili jediný dôkaz, že sa odohral chemický útok. Bola tam posledná organizácia, ktorá mohla vyšetriť, či tento útok naozaj prebehol. Nepočkali na výsledky vyšetrovania a bombardovali a hádzali na suverénnu krajinu rakety. Toto je niečo, čo takisto Slovenská republika nemôže akceptovať. Je to flagrantné porušenie medzinárodného práva. Ja som naozaj veľmi rád, že predseda najsilnejšej politickej strany na Slovensku SMER - sociálna demokracia Robert Fico veľmi jasne pomenoval, že išlo o porušenie medzinárodného práva a jeho ústami sme odmietli tento akt agresie voči Sýrii ako nemorálny a neakceptovateľný. Je to veľmi dôležité a myslím si, že takto má vyzerať v praxi sebavedomá, suverénna zahraničná politika. Politika, ktorá sa riadi etikou princípu. Naša Slovenská republika stojí na medzinárodnom práve. Pokiaľ ktokoľvek bude porušovať medzinárodné práva, či je to kamarát, či je to, neni kamarát, tak musíme toto medzinárodné právo chrániť za každých okolností.
Čiže môj osobný názor a predstava mnohých kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia je, že nemôžme zatvárať oči, ak robia zlé skutky aj naši spojenci, aj naši partneri. Obávam, sa že mnohé veci, mnohá, mnohé kroky aj Severoatlantickej aliancie v poslednom období zvyšujú intenzitu napätia, zvyšujú eskaláciu a zhoršujú vzťahy s Ruskou federáciou. Takisto niečo, čo nemožno akceptovať. My sa budeme vždy brániť rusofóbii, vždy budeme bojovať proti nepriateľstvu voči Rusku a vždy budeme brániť tých, ktorí nás oslobodili od druhej, od fašizmu v 2. svetovej vojne. A to je niečo, čo sme si nedávno pripomenuli a musíme neustále pripomínať, nie, neoslobodili nás Američania, aj keď sa to mnohokrát javí z toho, čo počúvame v médiách hlavného prúdu, oslobodila nás ruská, predovšetkým ruská Červená armáda a my sme jej ďalej vďační.
Hodnota mieru je asi tou najdôležitejšou, ktorú by sme mali chrániť, chrániť ako Slovenská republika a na to je ideálna platforma. Nie vojenské spolky, nie zbrojný priemysel, ale Organizácia spojených národov. To je platforma, kde máme dneska postaveného jedného z najvýznamnejších diplomatov a predstaviteľov Slovenskej republiky ako predsedu Valného zhromaždenia OSN. Nasledujme politiky OSN v bezpečnostnej a mierovej politike a buďme v tomto smere pripravení pomôcť tejto organizácii presadzovať mierové riešenia, a nie vojnové riešenia. Myslím si, že to Slovenskej republike svedčí ďaleko viac ako etika kmeňa, o ktorej som hovoril. To znamená, ak vidíme bastardov, tak ich pomenujme. Včera som jedného videl.
Ďakujem pekne.